Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie začne už o chvíľu, 12.05 v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som upozorniť členov zahraničného výboru, že zasadnutie výboru je dnes 12.05 hod. v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa poďakovať za faktické poznámky, ale na jednej strane ma prekvapuje to, že ja som sa snažil o vecný tón založený na faktoch, argumentácii, a preto celkom nechápem, akým spôsobom na mňa reagovali niektorí kolegovia.
Pán poslanec Ledecký, čo sa týka reformy. To slovo reforma je zásluhou Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša tak sprofanované na Slovensku, že každý má z toho obavu. Ja súhlasím, že reformu z času na čas treba urobiť, ale nie absolútne drakonicky, aby bola na úkor väčšiny ľudí.
Pán minister Sulík, nie ste tu, ale na úvod vám chcem povedať, že znie to až príliš paradoxne, aby človek, ktorý chodil po rady k Marianovi Kočnerovi priamo k nemu domov, ma išiel poúčať. A druhý odkaz pre vás je, že slušnosť nie je prejavom slabosti. To si, prosím vás, zapamätajte, aj keď ste starší. A pri tom, ako ste rozprávali, ma napadol príklad z ruskej literatúry 19. storočia, ktorá zaviedla do literatúry pojem tzv. lišnij čelavek – zbytočný človek. Išlo o bohatých ľudí, väčšinou z vyššej spoločnosti, ktorí síce mali talent, ale v živote sa nedokázali presadiť. Boli z toho nešťastní. Častokrát to končilo tragicky. A aká je paralela s dneškom? Tí ľudia si tú zbytočnosť uvedomovali, kdežto naopak, mnohí ministri a ministerky súčasnej vlády sa tvária ako nenahraditeľní, ale pritom sú pre slovenskú spoločnosť maximálne zbytoční.
Ďakujem.

(Rečník si išiel zobrať materiál zo svojej poslaneckej lavice.) Ospravedlňujem sa.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, bolo povedané veľmi veľa, ale dovoľte, aby som aj ja zareagoval v tejto rozprave a povedal zopár mojich myšlienok.
Súčasná ministerka spravodlivosti pani Kolíková bola štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti už počas tretej vlády Roberta Fica, ale na rozdiel od dnešných dní bola podľa mňa absolútne nevýrazná a na tejto pozícii bola len vďaka tomu, že na tom trval už náš vtedajší koaličný partner MOST – HÍD a najmä vtedajšia ministerka spravodlivosti pani Lucia Žitňanská. Zmenilo sa to, toto konštatovanie, po nástupe pani Kolíkovej do pozície ministerky spravodlivosti a sme svedkami súhrnu dvoch faktorov: neprofesionality a podarene veľmi zvláštnych povahových vlastností, ku ktorým sa dostanem.
Tá spomínaná neprofesionalita sa prejavuje najmä v dokumentoch, ktoré pani ministerka predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky, a pomerne veľa dokumentov nielenže treba opravovať, lebo sú nekvalitné, ale rovnako tak sú aj predmetom obrovskej kritiky a nielen zo strany vládnych poslancov alebo nás opozičných poslancov, ale aj organizácií, či je to sudcovská obec, právnická obec, advokátska obec a tak ďalej a tak ďalej.
Jednou z veľmi kritických tém, ktoré sa stali nosnou témou pani ministerky, je aj viackrát zmieňovaná sudcovská mapa, ktorá má za cieľ po prvé zrušiť niektoré súdy a v neposlednom rade pri takomto presune sa zbaviť aj nepohodlných sudcov.
Nedá mi, aby som opäť nepripomenul ako občan Zlatých Moraviec, a už som to aj v hodine otázok položil takúto otázku pani ministerke, že dotkne sa to aj okresu Zlaté Moravce, ktoré prvýkrát boli potrestané tým, že keď vznikol okresný úrad ešte v období vlády Vladimíra Mečiara, tak nevznikol Okresný súd v Zlatých Moravciach, ale zaradili nás pod okres Nitra, pod Okresný súd v Nitre a myslím si, že sme sa s tým nejakým spôsobom zmierili, pretože okres Zlaté Moravce bol vždy naviazaný na krajské mesto Nitra a sme v súčasnosti aj v jednom samosprávnom kraji. Po novom len kvôli tomu, že na Okresnom súde v Žiari nad Hronom nemáme dostatočné množstvo sudcov, tak občania okresu Zlatých Moraviec budú potrestaní a budeme musieť chodiť do okresného pod... do okresného, na Okresný súd do Žiaru nad Hronom. Chcem vám pripomenúť, že viacero koncových obcí v našom okrese, či sú to Kostoľany pod Tribečom, Jedľové Kostoľany, Slepčany, Nevidzany, tak ľudia, ktorí nemajú autá, budú mať veľmi problém sa dostať autobusom na skoré ranné pojednávanie. Ale to asi poslancov z vládnej koalície ani ministerku spravodlivosti nezaujíma.
A ešte väčší paradox bol, vaša odpoveď, pani ministerka, na túto legitímne položenú otázku a povedali ste mi, že v minulosti sme mali veľmi blízo práve k tomuto regiónu, že aj nárečím sme bližšie, že aj krojmi sme bližšie, no a takúto neprofesionálnu odpoveď som nečakal. Keď som to rozoberal s mojimi priateľmi, tak mi povedali, aby som sa vás opýtal, že kedy nám dodáte aj tie kone. Že prečo kone? No lebo počas období existencie žúp, na ktoré ste sa odvolávali, sa ľudia prepravovali koňmi.
Je tu aj pán primátor Nitry Hattas, poslanec vládnej strany ZA ĽUDÍ, nedá mi, aby som nepovedal aj jednu vec smerom k Nitre a k nemu. Ja som zvedavý, pán primátor, ako chcete ľuďom z vášho krajského mesta a z celého okolia ospravedlniť to, keď v Nitre bude zrušený krajský súd a bude prenesený do Nitry, pretože ja si to osobne neviem predstaviť. A krajské mesto ako Nitra by si určite zaslúžilo ponechať krajský súd.
Pani ministerka, okrem toho, že sme svedkami zlyhávania v profesionálnej oblasti, sme svedkami zlyhávania spoločnosti, ku ktorej sa ešte dostanem, vašej rodiny, tak ma, viete, čo ma veľmi mrzí? Aj vaše ľudské zlyhanie. Spomeniem, a viackrát to už povedali moji predrečníci, smrť generála Lučanského. Musím spomenúť aj advokáta Krivočenka, ktorý, ktorý bol nevinný, bol síce vo väzbe, ale nevinný a, žiaľ, nebola mu poskytnutá základná zdravotná starostlivosť a bolo len stroho skonštatované, že umelá pľúcna ventilácia nebola k dispozícii, a my sme sa dostali k informáciám, že v tom čase bolo 37 voľných pľúcnych ventilácií na Slovensku, ktoré tomuto človeku mohli zachrániť život.
A teraz prejdem k tým vašim zvláštnym povahovým vlastnostiam. Pani ministerka, ženy všeobecne majú taký väčší cit pre empatiu a vyjadrenie ľútosti, ale ja keď som vás videl na tlačovkách, keď ste oznamovali samovraždu generála Lučanského alebo aj to, čo sa udialo, a smrť pána advokáta Krivočenka, ja som nevidel na vás žiadne prejavenia ľútosti, empatie. Vy ste to povedali s takým chladom, ako keby sa nič nedialo. Niekedy mám pocit, ako keby ste z teflónu a všetko sa od vás odráža. Toto ma mrzí, toto je, toto je tá vaša povahová vlastnosť, ktorá nie je dobrá. Vy si podľa mňa myslíte, že je to tak správne, máte na každého rovný meter, ale ja si to nemyslím.
A zakončím tento môj vstup tým, že vrchol všetkého podľa mňa znamenalo vaše účinkovanie v seriáli Pumpa, poviem to tak slušne, tento seriál je určený pre menej náročného diváka a vy ste tam aj po smrti generála Lučanského dokázali veľmi sucho a ironicky skonštatovať, že to nebol žiadny Palach ani Kuciak. Ani po smrti ste mu nedali pokoj.
Pani ministerka, to sú chvíle, kedy sa musíme vcítiť aj do kože jeho najbližších rodinných príslušníkov, a myslím si, že vy ste tohto neni schopná.
A teraz poďme k tým aktuálnym veciam, čo sa týka skutočnosti, ktoré kritizuje strana SMER – sociálna demokracia. Najprv začnem spoločnosťou MK REAL, s. r. o. Podľa adries trvalého bydliska môžeme s kľudom skonštatovať, že ide o rodinnú firmu Kolíkovcov. Figuruje v nej totiž pani ministerka Kolíková, Beatrica Kolíková, pravdepodobne jej matka, a Michal Kolík, brat pani ministerky. Títo traja ľudia figurujú v spomínanej firme ako spoločníci. Objavujú sa tam aj mená v predstavenstve, a to opäť brat pani ministerky Michal Kolík a istá Zdena Ivanková, ktorá sa vyskytuje aj v iných firmách rodiny Kolíkovcov. Táto firma má pomerne široký záber a okrem iného sa zaoberá aj správou rodinných domov.
A stalo sa to, že ľudia v Moste pri Bratislave, ktorí si nechali správcovstvo u tejto spoločnosti MK REAL, s. r. o., boli okradnutí o 16-tisíc eur, ktoré spreneverila už mnou spomínaná pani Ivanková. Zhodou okolností pani Ivanková bola právoplatne odsúdená a to mi vyznieva až tak tragikomicky, keď pani ministerka sa sem postaví a povie, že ona o tom nevedela, dozvedela sa to až z tlačovej besedy strany SMER – sociálna demokracia. Ja osobne tomu neverím.
Ďalšia kauza sa týka toho, že bolo podané trestné oznámenie a opäť na pani Ivankovú, ktorá v roku 2014 navýšila úver, ktorý si zobrali majitelia bytov v hodnote 220-tisíc, navýšila ho o 60-tisíc na 280-tisíc eur. Spravila tak bez informovania a súhlasu vlastníkov bytov. Spáchala trestný čin tým, že si vymyslela domovú schôdzu, kde sa o týchto veciach malo akože rokovať, a následne aj sfalšovala podpisy dotknutých vlastníkov bytov.
Druhá spoločnosť je firma ELEKTRONIKA, moji predrečníci, najmä pán poslanec Kamenický, povedali podstatu, ale ja len zhrniem, že je zaujímavé, že firme ELEKTRONIKA sa darí v posledných rokoch. (Rečník sa odmlčal.)
Rušíte ma, pani ministerka. (Reakcia ministerky.) Takto by som to nepovedal, ale rušíte ma, rád by som dokončil svoj, svoje vystúpenie a... (Reakcie z pléna. Zasmiatie sa v sále. Zaznenie gongu.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím pokoj, pán poslanec má vystúpenie, tak...
Nech sa páči, pán poslanec.

Kéry, Marián, poslanec NR SR
Vo firme ELEKTRONIKA, akciová spoločnosť, je predsedom predstavenstva brat pani ministerky Kolíkovej. Do 18. apríla 2016 bola členkou tejto spoločnosti aj pani Kolíková a vzdala sa jej len kvôli tomu, že odišla na pozíciu štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti. Firma ELEKTRONIKA má zmluvy s verejnoprávnou RTVS a s divadlom Nová scéna, to znamená, že má zmluvy s inštitúciami, ktoré nakladajú s verejnými zdrojmi. A súčasní páni z vládnej koalície vrátane pána ministra hospodárstva Sulíka boli v minulosti veľmi citliví na to, ako sa nakladalo s verejnými financiami, škoda, že rovnaký meter nepoužívajú aj teraz.
Pani ministerka hovorí o tom, či ona má niesť zodpovednosť za svojich rodinných príslušníkov. Dobrá otázka. Nemôžeme niesť zodpovednosť za rodinných príslušníkov. Na druhej strane nesieme zodpovednosť za to, či sa v spoločnosti takejto nachádzame alebo nie. A ak sme súčasťou takejto spoločnosti, tak musíme vedieť a niesť zodpovednosť, ako obchoduje a ako nakladá s financiami.
A prídem, a musím tu spomenúť paralelu, toto sú jasné príklady, ktoré som uviedol.
A dokončím, firma ELEKTRONIKA za posledných osem rokov mala obrat približne 5 mil. eur a je zaujímavé, že v časoch, kedy pani ministerka je v pozícii a či už štátnej tajomníčky, alebo ministerky, tak je tento obrat na úrovni 4,2 mil. eur. Náhoda? Pre pani ministerku áno, pre mňa určite nie.
A teraz poďme k tým paralelám z minulosti. Dámy a páni, vy si pamätáte kauzu CT-čko? Kauza CT-čko skončila tým, že CT-čko sa nekúpilo a škoda, ktorá mala nastáť, bola vo výške nula eur. A výsledok? Musel skončiť vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška, vtedajšia podpredsedníčka parlamentu pani Zmajkovičová a ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská.
A poviem iný príklad ešte. V čase, keď bol ministrom hospodárstva Pavol Pavlis, sa uskutočnila regulárna elektronická aukcia, jednalo sa o nejaké upratovanie a vyhral to príbuzný Pavla Pavlisa, vtedajšieho ministra, ale nie príbuzný v prvom rade, to znamená, ani manželka, ani brat, ani rodičia, tak ako je to v prípade pani ministerky Kolíkovej. Bol tu obrovský hon na čarodejnice, médiá, opozícia. Zmluva sa nakoniec nevošla do platnosti a minister, vtedajší minister hospodárstva Pavol Pavlis skončil.
Nuž, kde je tá otvorenosť a transparentnosť, o ktorej pred voľbami do Národnej rady hlásali terajšie strany vládnej koalície? Kde je tá otvorenosť a transparentnosť, o ktorej sa na mnohých miestach dočítame v programovom vyhlásení vlády? Tá skončila pred nástupom tejto vlády.
Je zaujímavé, že vo včerajšej besede sa pani ministerka neštítila obuť do redaktorky pani Martinákovej a vadilo jej, akým spôsobom kladie podľa mňa úplne legitímne otázky. Dokonca jej vytiahla, že jej manžel je poradcom pána Pellegriniho, predsedu HLAS-u. Toto je absolútne nemiestne. Pred týždňom zase pán Budaj nechcel odpovedať na otázky, regulárne otázky, ktoré postavil redaktor RTVS. Títo dámy, páni a dámy, keď sa im nepáčia otázky a nevedia na nich fundovane a kvalifikovane odpovedať, tak začnú útočiť. Keby sme to robili my, tak liberálne médiá by boli plné nenávisti.
Na záver mi dovoľte, aby som prečítal z jedného článku, na konci poviem, kto je autor. A ja sa s ním stotožňujem.
„Mária Kolíková má ochranu liberálnych médií a prezidentky Čaputovej. Všeličo sa jej odpúšťa, lenže Fico dal na stôl niečo, čo mení situáciu.
Mária Kolíková má špeciálnu imunitu. Robila pod ministerkou Žitňanskou vo vláde SMER-u, čo by pri každom inom politikovi znamenalo útok na jeho charakter. Pani Kolíková má imunitu. Keby sa diali takéto problémy v kolúznej väzbe a väzniciach ministrovi s iným ideovým presvedčeným, keby hocikoho iného za to dlhodobo kritizovala Európska komisia a minister by nekonal, keby jeho súrodenci podnikali takým podozrivým a nehoráznym spôsobom, vnímali by liberálne médiá takéhoto politika s prezumpciou viny. Keby proti sebe zjednotil celú sudco-právnu obec, keby jeho reforma mala také rezervy a (personálne a organizačné) diery, nemohol by byť „najlepším“ ministrom, ale čelil by ostrej kritike. Alebo keby niekto rozdal desiatky tisíc eur svojim mimovládkam, ktoré produkujú len propagandu a výplaty svojim členom, padali by samé tvrdé obvinenia.
Ale Mária Kolíková si to môže dovoliť. Má ochranu liberálnych médií a prezidentky Čaputovej, všeličo sa jej odpúšťa. Za všetko, čo sa dá pochváliť, ju pochvália.
Posledné obvinenie, ktoré na ňu (respektíve jej súrodencov) vytiahol Robert Fico, znamenajú nečakane tvrdý úder. Nie preto, že ide o Fica, je to širšia hra, ktorá súvisí s pádom (či skôr rekonštrukciou) Matovičovej prvej vlády.
Všimnite si, čo sa deje odvtedy.
Matovičov hlavný oponent vo vláde je stále ten istý pán Sulík, kríza-nekríza, akoby žiadne zmierenie nebolo. Matovič nevynechá príležitosť na úder.
Lenže je tu aj opačný breh.
Kolíková mala zlaté obdobie pred samovraždou Lučanského, keď predkladala ústavné zmeny a tie prešli. Keď ju červené denníky nazývali najlepšou ministerkou vlády, aj keď na to nebol veľmi dôvod. Potom to začalo ísť z kopca. Čísla vo verejnej mienke išli dolu, s agendou to začalo škrípať. Samovrážd bolo naraz akosi priveľa. Predtým bola Kolíková oddanou zástankyňou Matoviča a jeho vlády, nemohol sa na ňu spoliehať ani Kollár, ani Valášek, ani nikto iný z rebelov v jej strane.
A prišla kríza.
Kolíková situáciu pochopila a otočila. Postavila sa Matovičovi, zblížila sa so Sulíkom a vznikol dokonca divoký scenár, že by v prípade úradníckej vlády mohla takúto vládu viesť. Pre Sulíka bola „tužidlom“ s prezidentkou, pre liberálne médiá svetielkom na konci tunela. Lenže ten scenár bol príliš divoký, slabá prezidentka si na zemanovskú hru netrúfala.
Kríza však posunula pomery vo vláde aj v stranách. Kolíková sa stala nádejou liberálnej časti v strane ZA ĽUDI, poslanci ako Ledecký začali dúfať, že by mohla nahradiť Veroniku Remišovú. Niektorí špekulujú, že by to mohlo prospieť strane samej, iní dúfali, že sa môžu spojiť so Sulíkom, iní dúfajú zblíženie s neparlamentnými progresívcami. Tak či onak každá z troch možností je liberálnejšou verziou toho, čo je status quo s Veronikou Remišovou. Dôvod je jednoduchý, všetci chápu, že Kiskova strana je mŕtvola, ak chcú prežiť, musí sa niečo zmeniť. A s Remišovou sa nezmení nič.“
Dámy a páni, tento článok napísal pán Jaroslav Daniška, ktorý predtým písal pre Postoj a teraz pre Štandard. Myslím si, že v mnohom trafil klinec po hlavičke.
Na záver môjho vystúpenia, pani ministerka, keby som bol ja na vašom mieste a dával by som sa do pozície etalónu spravodlivosti, nečakal by som na rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky, ale zvážil by som svoje zotrvanie v pozícii ministerky spravodlivosti.
Ďakujem za pozornosť.

Pán minister, ďakujem za odpoveď. Chcem sa opýtať na váš názor. Podľa toho, čo ste povedali, tak týmito informáciami Slovenská republika nedisponuje, pretože to obstarávanie išlo v režime Európskej únie a príslušných inštitúcií Európskej komisie, ako ste uviedli, že je to dôverné. Ale ani vy ako ministerstvo zdravotníctva sa k týmto informáciám neviete dostať aj bez toho, že by boli zverejnené? (Reakcia ministra.)
A druhá taká podotázka, že či si myslíte, že či je to férové, keď na jednej strane tu bol veľký tlak na to, aby bola zverejnená zmluva týkajúca sa nákupy vakcín Sputnik V, a na druhej strane nemáme rovnaký meter na ostatné farmaceutické spoločnosti. Mne to príde ako nie príliš otvorené, transparentné a už vôbec nie, že máme rovnaký meter na všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcel by som upozorniť kolegov zo zahraničného výboru, že rokovanie výboru je dnes 12.05 hod. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za vaše faktické poznámky a dvojnásobne ma teší, že boli kultivované a k veci. Idem postupne.
Pán poslanec Gyimesi, ja nemám nič proti maďarskej menšine, už som to povedal, nebudem mať nič proti tomu, ak sa ti podarí vybaviť nejaké finančné prostriedky na Csemadoku, ale, zdôrazňujem, aby to nebolo na úkor Matice slovenskej. To by ma veľmi nahnevalo. A mrzí ma, že pani ministerka kultúry pani Milanová urobila z Matice slovenskej takého nepriateľa, naozaj tomu nerozumiem.
Pán poslanec Čekovský, áno, mal som ambíciu sa dotýkať tých viet, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, a vy ste ma trošku skritizovali za to, že niektoré veci programové vyhlásenie neobsahuje a že som si ich sám vydedukoval. Myslím si, že to je absolútne legitímne, že ako opozičný poslanec k tým vetám, ktoré sú v programovom vyhlásení, som si niečo, dodám aj sám, ktoré si ja vydedukujem, a programové vyhlásenie vlády je určitý rámec, ktorý dáva tie parametre, a obávam sa, že niektoré veci budú naplnené, ktoré som kritizoval.
Pani poslankyňa Kozelová, spomenuli ste mnohé veci zo života, máme spoločné to, že národné kultúrne pamiatky sú našou srdcovou záležitosťou oboch. Trošku myslím, že ste krivdili bývalej pani ministerke, ktorú mám tu za sebou, pani Laššákovej alebo pánovi Maďaričovi, aj oni sa snažili v tomto urobiť maximum a vždy je možné urobiť viac, samozrejme. A ja vám napríklad poviem, že u nás v Nitrianskom samosprávnom kraji už dlhé roky do vlastného rozpočtu dávame niekoľko stotisíc eur na národné kultúrne pamiatky, ktoré sa nachádzajú na území nášho Nitrianskeho samosprávneho kraja, aj napriek pandémii, ktorú tu máme.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte, aby som aj ja povedal pár myšlienok. Na úvod chcem začať tým, že, priznám sa, že ma zaskočilo to piatkové otvorenie schôdze, lebo počítal som s tým, že po vystúpení predsedu vlády Eduarda Hegera, príde rad na nás poslancov Národnej rady a ministri budú reagovať na naše vystúpenie, ale opak bol pravdou. Ministri to poňali úplne inak, niektorí dokonca teatrálne. Vystupoval jeden po druhom, čím znemožňovali vystúpiť poslancom Národnej rady. Myslím si, že sa to malo udiať inak. Mali si vypočuť nás poslancov a oni reagovať na tieto vystúpenia a ešte navyše to doplniť o nejaké svoje vystúpenia, o nejaké svoje nóvum. Ale tak je to, náš čas prišiel teraz vo večerných hodinách, ale nesťažujem sa, len konštatujem.
Dámy a páni, možno mnohých prekvapím, ale nebudem sa venovať oblasti zahraničnej politiky, ale oblasti kultúry. Dôležitosť kultúry pre túto koalíciu zrejme dokumentuje aj fakt, že sa nachádza až na samotnom konci programového vyhlásenia, a teraz budem citovať: "Vláda Slovenskej republiky zváži systémovú zmenu najmä financovania Matice Slovenskej". No pre mňa je to neprijateľné, ak zváži financovanie, myslím si, že opätovne sa vláda bude snažiť znížiť finančné prostriedky pre Maticu Slovenskú. Tomu vôbec nerozumiem, prečo sa súčasná vláda, najmä ministerstvo kultúry správa k takej dôležitej ustanovizni, ako je Matica Slovenská, tak nepriateľsky. Navyše, keď už im znížili finančné prostriedky. A potom celkom nerozumiem tomu, že sú tu tendencie zo strany OĽANO, aby bol aj aj Csemadok podobne financovaný ako Matica Slovenská. Tomu naozaj nechápem. Matici Slovenskej ideme zobrať a aj Csemadoku ideme pridať. A to nepatrím k tým, ktorí nepodporujú kultúru národnostných menšín. Mám tu pri sebe pána poslanca Gyimesiho a opäť to zopakujem, som poslancom aj Nitrianskeho samosprávneho kraja, pozrite sa na dotácie, aké dávame na oblasť kultúry každoročne aj pre menšinovú kultúru.
Ďalej vláda Slovenskej republiky zároveň vytvorí legislatívne podmienky umožňujúce súkromnému sektoru zvýšiť svoju angažovanosť na podporu kultúry napríklad efektívnym nastavením sponzoringu v kultúre. Opäť nič konkrétne a dokonca si myslím, že keby to vo vláde mysleli vážne, prídu so zákonom o financovanie kultúry, ktorý by sponzoring v kultúre riešil systémovo.
Ďalej som sa dočítal v programovom vyhlásení, že vláda zabezpečí efektívnejšie a intenzívnejšie využívanie národných kultúrnych pamiatok a historických lokalít s dôrazom na popularizáciu tradícií a histórie s prepojením na prezentáciu súčasného umenia a kultúry s cieľom posilniť ich edukatívny potenciál. Úmysel viem pochopiť, ale ako sa dá vysvetliť, že za prvý rok už vláda takmer zničila program obnovy hradov prostredníctvom nezamestnaných. Ministerka síce na poslednú chvíľu našla finančné prostriedky, aby projekt pokračoval, ale už len zo strany Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. A na druhej strane tieto finančné prostriedky zobrala svojim inštitúciám a dokonca sú len na rok, už o tom hovoril predrečník pán poslanec Jarjabek. A ja sa pýtam, prečo projekt nepokračuje tak, ako už bolo nastavený za Daniela Krajcera, za Mareka Maďariča aj tu prítomnej Ľubici Laššákovej. Urobila vláda všetko preto, aby projekt mohol pokračovať? Ja o tom pochybujem.
Ďalej sa tu píše, že vláda sa zároveň zaväzuje vyhodnotiť a pripraviť novelu zákona Národnej rady č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, aby sa zamedzilo neodôvodneným zásahom do slobody prejavu a práva na šírenie informácie pod zámienkou ochrany štátneho jazyka. Zopakujem to veľmi jasne, zákon o štátnom jazyku je nastavený dobre, rieši v princípe to, aby sa každý občan Slovenskej republiky v každom kúte Slovenskej republiky vedel dohovoriť, porozumieť, porozumel a dostal sa k informáciám aj v slovenčine nielen aj, to znamená, že používanie iných jazykov tento zákon nezakazuje, len upresňuje kedy popri nich treba použiť jazyk slovenský.
Ďalej som sa dočítal, že vláda zároveň prehodnotí a prípadne navrhne nový mechanizmus voľby generálneho riaditeľa RTVS do budúcnosti tak, aby bol proces jeho výberu v čo najširšom možnom zábere apolitický. Už, dámy a páni z vládnej koalície, vy ste to už nasľubovali veľmi veľa, ale výsledky sú úplne iné. Ja si, ja vyberiem len jeden príklad za všetky, ako ste obsadzovali prednostov okresných úradov, hovorili ste o tom, že prebehnú transparentné výberové konanie. A aké prebehli? Urobili ste len interné výberové konania, tu ešte pán poslanec Herák sa pýtal pána poslanca Tomáša, že či sedel v takýchto komisiách. Ako sme mali sedieť v komisiách, ktoré nemali charakter výberovej komisie? A na rozdiel od vás, keď už nám idete vyčítať, ako sme mi obsadzovali prednostov, my sme sa netvárili, že to je nepolitická pozícia, my sme jasne definovali pozíciu prednostov okresných úradov ako politickú pozíciu, ako politickú funkciu, ako predĺženú ruku ministra vnútra.
A čo sa týka tohto návrhu, tak podľa mňa sledujete jeden jediný cieľ - ako sa zbaviť súčasného riaditeľa RTVS pána Rezníka, takže toto odmietam.
Ďalej vláda tiež považuje za potrebné prehodnotiť zavedené kvóty slovenskej hudby v rádiách, predovšetkým vyhodnotiť ich dopad na hudobný priemysel, autorov, interpretov hudby, ako aj na súkromné rozhlasové vysielanie, jeho rôznorodosť a mediálnu pluralitu. Dámy a páni, hádam nemusím pripomínať, že v čase pandémie boli speváci a hudobní interpreti potrestaní tým, že prišli o podstatnú časť svojho príjmu. Prečo ich chceme potrestať druhýkrát? A navyše aj v zahraničí nie sú tieto kvóty niečím novým, aj v iných krajinách v Európskej únii existuje a nie je to niečo neznáme. A podľa mňa sme pomohli, aby v éteri oveľa zaznela pôvodná slovenská hudba.
Tiež mi chýba v programovom vyhlásení vlády tzv. postcovidový odkaz najmä na ochranu a pomoc tým, ktorí posledný rok boli pritlačení na existenčný okraj, s nejakou pomocou na poslednú chvíľu rezort prišiel. Ale čo keď sa pandémia vráti v ďalšej vlne? Preto nejaké riešenie, ak bude opäť pandémia, resp. iná neočakávaná udalosť, by systémovo mohlo byť zahrnuté v programovom vyhlásení vlády.
Dámy a páni, na záver ku kultúre, kultúra by nemala byť nielen na poslednom mieste, čo sa týka programového vyhlásenia vlády, ani nie, čo sa týka financovania, a už vôbec by nemala byť na posledných miestach v našom každodennom živote v našej spoločnosti, je žiadúce, aby kultúra mala oveľa dôstojnejšie miesto v našej spoločnosti medzi ľuďmi, pretože pevne verím, že máme jeden jediný cieľ, a to, a by sme sa stali ešte kultúrnejším národom, a nie... alebo aby sme aspoň zastavili tendenciu, ktorá nás približuje skôr k nekultúrnym národom.
Ešte mám chvíľu času, využijem túto možnosť, aj čo sa týka vystúpenia k zahraničnej politike. Dámy a páni, nás netreba poúčať o tom, kam patríme, my vieme a mnohýkrát aj naše kroky k tomu uviedli a uvedomujeme si, že sme plnohodnotnou súčasťou Európskej únii i Severoatlantickej aliancie, ale to nám, to nevytvára možnosť alebo neoponuje tomu, aby sme mali dobré vzťahy aj s inými krajinami vrátane Ruskej federácie a vrátane Číny.
To, čo nás vždycky zdobilo, bolo dodržiavanie medzinárodného práva. Veľmi rád spomínam dva príklady, neuznali sme Kosovo, neuznali sme Krym, aj preto nás zahraničí vždycky vedeli rešpektovať. V poslednej dobe sa mi však zdá, že túto zahraničnú politiku nerobíme na všetky svetové strany rovnako, a na medzinárodnej scéne aj na Slovensku sa mi zdá, že voči Ruskej federácie dovolené takmer všetko, a to sa mi na zahraničnej politike slovenskej diplomacii nepáči. Pozerajme na to, čo je výhodné pre nás, pre Slovensko, a nie na to, čo je výhodné pre iné krajiny.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo vo vecnom tóne a budem reagovať rovnako. Pán poslanec, o schopnostiach, úspešnosti jednotlivých ministrov nerozhodujú len kauzy a škandály. Problémom vlády Igora Matoviča, ako aj novej vlády Eduarda Hegera je iný. A to, že nereagujú včas, nereagujú pružne. Spomenuli ste dvoch konkrétnych ministrov, takže ja vám poviem teraz môj názor.
Pán minister Gröhling, minister školstva. To, že sme v minulom roku nemali maturity, viem absolútne pochopiť. Boli sme nepripravení. Ale prišiel ďalší rok a maturitné skúšky sa neuskutočnili ani v tomto roku. To považujem za absolútne zlyhanie ministra Gröhlinga. Ani nevieme, ako sme ublížili týmto študentom, ktorých môžem nazvať jedine nematurantami. A druhá vec je, že to naozaj taký nízky pud pána ministra Gröhlinga, aby nejakým spôsobom získal na svoju stranu budúcich prvovoličov? Tak kvôli tomu nechcel, aby sa uskutočnili maturitné skúšky?
Druhý minister, o ktorom ste hovorili, pán minister Mičovský, to ste ani nemali dať za príklad, pán poslanec. Taká fluktuácia, ako je na tomto ministerstve, nie je na žiadnom.
Ďalšia vec. Koľko skutočne finančných prostriedkov sa podarilo vybaviť pánovi ministrovi Mičovskému pre pre poľnohospodárov a potravinárov?
Takže veľmi zlý príklad ste vybrali, pán poslanec.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážená pani ministerka, otázka predsedajúceho schôdze pána podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára bola položená veľmi jasne, prečo nikto z členov vlády nebol prítomný na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, kde prerokovávame veľmi dôležitý dokument, akým je Programové vyhlásenie vlády. Nikto z členov vlády tu nebol. Pamätám si, v piatok minister financií Matovič sa obracal aj smerom k vláde a povedal, že verí, že v hojnom počte tu budú ministerky a ministri sedieť na rozdiel od predchádzajúceho obdobia. A výsledok je aký? Ani jeden člen vlády nebol prítomný na rokovaní, preto musela byť schôdza Národnej rady prerušená.
Pani ministerka, veď nie je hanbou priznať si chybu, povedať, stalo sa to, z takýchto a z takýchto príčin tu niekto nebol, mrzí ma to. Miesto toho vy idete do desiateho pokolenia, rozprávate o tom, aké chyby urobila predchádzajúca vláda.
Takže vaša odpoveď bola - žiadna.