Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, tak my v opozícii sme s napätím čakali, že konečne prehovorí aj vládny poslanec, pán poslanec Šudík, zostali sme sklamaní. Možno využije ešte toto právo a prihlási sa do rozpravy opakovane... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Nemusí, iba stratil poradie, pán poslanec.
Kéry, Marián,...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, tak my v opozícii sme s napätím čakali, že konečne prehovorí aj vládny poslanec, pán poslanec Šudík, zostali sme sklamaní. Možno využije ešte toto právo a prihlási sa do rozpravy opakovane... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Nemusí, iba stratil poradie, pán poslanec.
Kéry, Marián, poslanec NR SR
Dámy a páni, určite si pamätáte, že my v opozícii sme už chceli v minulom roku odvolávať a vyjadrili sme nedôveru ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi, ale skončilo to tým, že vládni poslanci sa nezaprezentovali a schôdza sa vôbec neuskutočnila. Ale ja si dovolím využiť príhovor, ktorý som si pripravoval na tú schôdzu, a niektoré veci uvediem z neho aj teraz.
V jednom periodiku som narazil na nadpis v článku Zaslúžená (záslužná, pozn. red.) činnosť Romana Mikulca, ministra vnútra Slovenskej republiky. Samozrejme, záslužná bola v úvodzovkách.
V poslednom čase sa na Romana Mikulca sypú samé negatívne informácie, ktoré on chlapsky popiera a tvrdí, že ide o úbohosť opozície. Po pravde fakt neviem, v čom sa tá úbohosť má prejavovať. Skúsme si teda zopakovať niektoré hrdinstvá pána Mikulca z minulosti, v čase, keď pôsobil ako vedúci kancelárie riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby. A tu je jasný príklad rodinkárstva. Išlo o zmluvu, ktorú v roku 2004 uzavreli medzi sebou Vojenská spravodajská služba a firma MIPOL, kde ako polovičný spoločník figuroval otec Romana Mikulca, dnes už nebohý JUDr. Ján Mikulec. V tom čase Mikulec pracoval na pozícii vedúceho Kancelárie riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Vendelína Leitnera, zhodou okolností toho istého pána Leitnera, ktorý je v súčasnosti štátnym tajomníkom ministerstva vnútra. Hodnota zmluvy predstavovala 2,5 milióna eur.
Tak ja sa teda pýtam: V čom je tá úbohosť opozície? Stal sa tento skutok? Stal.
Zmluvu s MIPOL vypovedal až Leitnerov nástupca Juraj Šebo v roku 2008. Pán Šebo pre médiá sa vyjadril, že od zmluvy sa odstúpilo z dôvodu konfliktu záujmov, ako aj pre porušovanie pravidiel ochrany objektov Vojenskej spravodajskej služby zo strany spoločnosti MIPOL. Taktiež sa vyjadril, že služby firmy MIPOL boli minimálne o 25 % predražené. Šebo taktiež odmietol akceptovať návrh dohody o ukončení zmluvného vzťahu s firmou MIPOL, nakoľko spoločnosť žiadala vysoké odstupné. Spoločnosť MIPOL na vojenskú rozviedku podala aj žalobu, ale na súdoch neuspela.
Roman Mikulec sa stal riaditeľom Vojenskej spravodajskej služby a opäť sa prejavila jeho slabosť pomáhať rodinným príslušníkom. V tomto prípade ide o stráženie budov spadajúcich pod Vojenskú spravodajskú službu. V súťaži uspela firma Aegis Eu, zákazka mala hodnotu 142-tisíc eur, a riaditeľom firmy Aegis Eu bol brat Romana Mikulca.
Pýtam sa: Stalo sa to? Stalo. Je to rodinkárstvo? Ako vyšité.
Je veľmi úsmevné sledovať, ako sa Mikulca zastáva súčasný minister obrany Naď, ktorý je iný, okrem iného známy aj tým, že keď dostal na rôzne atraktívne pozície do Bruselu viacero svojich príbuzných, a teda rodinkárstvo majú spoločné. A čudujem sa ministrovi Naďovi, že tak vehementne si zastáva ministra Mikulca, keď všetci vieme, že mu vďaka ministrovi Mikulcovi zničil dlhoročný priateľský vzťah s pani Túrosovou.
Pán Roman Mikulec a Vendelín Leitner v období 2010 – 2012, v tomto prípade si skúsme zhrnúť, kto čo hovoril. Predseda SMER-u Robert Fico tvrdí, že Leitner počas vlády Ivety Radičovej pôsobil ako poradca ministra obrany Galka a súčasne bol vedúcim oddelenia poisťovne Allianz. Ministerstvo obrany si v tom čase poistilo 6-tisíc automobilov za 9 miliónov eur práve cez poisťovňu Allianz. Rovnako predseda SMER-u tvrdí, že Leitner bol v tom čase spolupracovníkom Mikulca vo Vojenskej spravodajskej službe a že dostal za to odmenu vo výške 12-tisíc eur.
Pozrime sa bližšie teraz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 354/2012-16. Len pre upresnenie, týmto uznesením súd zamietol sťažnosť Vendelína Leitnera na to, že bol v rokoch 2011 a 2012 odpočúvaný Vojenským obranným spravodajstvom. Uznesenie potvrdzuje, že Leitner sa po ukončení aktívnej vojenskej služby skutočne zamestnal ako vedúci oddelenia spolupráce s externými partnermi v poisťovni Allianz Slovenská poisťovňa, čo je úplne v poriadku, nakoľko veľké spoločnosti siahajú po vyslúžilcoch zo služieb, lebo títo disponujú potrebnými kontaktmi a možnosťami. Rovnako dané uznesenie potvrdzuje, že v tom čase Vendelín Leitner pracoval aj ako externý poradca ministra obrany Ľubomíra Galka, čo už v poriadku nie je, obzvlášť pokiaľ spoločnosť, ktorá je hlavným zamestnávateľom Leitnera, získa na Ministerstve obrany Slovenskej republiky lukratívnu zákazku v hodnote 9 miliónov eur. Konflikt záujmov ako vyšitý.
Ďalej sa z uznesenia dozvieme, že Vojenské obranné spravodajstvo v období 2011 – ´12 so súhlasom súdu odpočúvalo Vendelína Leitnera, a zarážajúce je aj to, že poslanci vládnej koalície nemôžu, nemôžu povedať tú čarovnú formulku "lebo SMER, lebo Fico", lebo je to obdobie vlády Ivety Radičovej.
Ďalej budem pokračovať. Jeden z kajúcnikov, ktorého slovám verí aj špeciálny prokurátor Lipšic, František Imrecze počas rozhovoru s vtedajším riaditeľom NAKA Branislavom Zurianom prehlásil nielen to, že Roman Mikulec dostal od spoločnosti SAP úplatok vo výške 100-tisíc eur, ale že na obchodné stretnutia chodil aj Vendelín Leitner. Pýtam sa: Nebolo práve toto dôvodom na nasadenie odposluchov zo strany Vojenského obranného spravodajstva?
Potom tu máme disciplinárny postih Romana Mikulca. Opäť nemožno kričať, lebo SMER, lebo Fico, lebo opäť je to v období, kedy bola predsedníčkou vlády Iveta Radičová, ktorá v tom čase viedla aj ministerstvo obrany. Práve Radičová odvolala Mikulca z funkcie riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby, bolo to niekedy začiatkom roku 2012. Kto chce, môže si tento disciplinárny rozkaz prečítať. V skratke ide o to, že Mikulec neuposlúchol rozkaz nadriadeného odovzdať spravodajský materiál ministrovi vnútra, naopak, nechal ho skartovať. Čo také zaujímavé potreboval narýchlo skryť Roman Mikulec, súčasný minister vnútra? Muselo ísť o veľmi zaujímavý materiál, keďže predsedníčka vlády Iveta Radičová Mikulca nielen pokarhala, ale hneď ho odvolala z funkcie.
Prejdeme na ďalšiu dôležitú vec, a to je odobratie previerky Romanovi Mikulcovi. Aby toho nebolo málo, tak v júli 2012 došlo k odobratiu bezpečnostnej previerky Romanovi Mikulcovi. Prišlo sa na to, že Mikulec uviedol nepravdivé údaje v bezpečnostnom dotazníku, vyplnenie ktorého je predpokladom pre udelenie bezpečnostnej previerky. Takže Mikulec potreboval tajiť veci nielen pred Ivetou Radičovou. Ako môže človek, ktorému bola v minulosti odobratá bezpečnostná previerka, pôsobiť ako minister vnútra?
Ja si spomínam aj na otázku, ktorú položila pánovi Mikulcovi redaktorka Denníka N pani Tódová, ktorá SMER doslova nenávidí, a položila mu otázku týkajúcu sa protestov, ktoré organizovala strana SMER – sociálna demokracia 1. septembra v Košiciach. On sa v odpovedi vyjadril, že ľudia, ktorí tam boli, boli zaplatení. Dodnes nechápem, kde pani Tódová našla odvahu, ale touto otázkou to neskončilo a ona mu položila doplňujúcu otázku, že: "Pán minister, ale máte na to nejaké dôkazy, ako by ste to mohli nejakým spôsobom preukázať?" A jeho odpoveď bola: "To je fakt." To je naozaj silný dôkaz.
Nuž, pri tejto vláde je možné naozaj takmer všetko. To, že Mikulec mal prsty v tom, že dve osoby, ktoré sú obvinené z marenia spravodlivosti či krivého svedectva, dokázali utiecť, to už je len čerešničkou na pomyselnej torte. A viete, aký bol ten podarený dôvod? Že mu vyvolávali novinári, ktorí sa ho pýtali, prečo z policajnej budovy vyráža väčší počet príslušníkov. To minister je akože otrokom novinárov?
Toto nie je minister, toto je paródia na ministra. Je mi ľúto, že pán minister tu nesedí, ale takto na diaľku mu odkazujem: Pán Mikulec, ste nespoľahlivou osobou, napriek tomu máte prístup k všetkým utajovaným skutočnostiam rezortu ministra vnútra. Na svojej pozícii nemáte ďalej čo robiť a keby sme boli v opačnom garde a ministrom by bol trebárs Robert Kaliňák a vyšli by na povrch takéto odposluchy za legálne použitých IT prostriedkov, tak tu by sme mali zrejme novú revolúciu a novú vlnu Za slušné Slovensko 2. V tomto prípade však koalícia musí ísť ďalej a novinári sú si vedomí pochybenia, ale keďže nechcú, aby sa vrátila strana SMER – sociálna demokracia, tak to radšej budú tolerovať.
Mohol by som hovoriť ďalej o veciach, ktoré sa prejavili teraz, že na Slovensku existuje skupina politicky angažovaných vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, prokurátorov špeciálnej prokuratúry, ale aj sudcov Špecializovaného trestného súdu, ktorých úlohou je napĺňať vládny program v tom bode, že treba zdiskreditovať a zničiť opozíciu na čele so SMER-om. Ale bolo tu už mnoho povedané. Ja budem pokračovať v čítaní zo spisu, aby sme sa pohli ďalej.
Účelovosť konania obvinených a snahu zdiskreditovať vedúcu vyšetrovacieho tímu Oblúk dokazuje aj zvukový záznam z 18. júla 2021 a jeho prepis, kde Pavol Ďurka v súvislosti so zabezpečovaním kamerových záznamov z okolia budovy Úradu inšpekčnej služby hovorí Petrovi Turňovi: „Ono by bolo ideálne, keby, keby sa to dneska, ja neviem jak, ale treba to, aby zajtra už on (Peter Scholtz) za ministrom vnútra s tým išiel. Lebo nemyslím si, že je cesta ju (vulgárne slovo) po procesnej stránke, ale ju jednoducho zdiskreditovať, že ona robí takéto caviky a nech ju odvolá odtiaľ. Vieš, ale nech, aby ju on odvolal. Nie, aby že minister. Nie, aby sme ju my spravili. Toto je, toto je podľa mňa lepšia cesta, lebo keď my spravíme voľajaké procesné kroky voči nej, tak to sa otočí proti nám, že my sme.“ Peter Turňa reaguje: „No len on, on ju neodvolá, vieš, na základe tohto.“ Pavol Ďurka: „Na základe tohto ju neodvolá? Mikulec? Keď tam bude vidieť, že so Zurianom sadá do auta a že si tam s ním podáva ruky? Po tom, čo Zurian povedal, že zobral úplatky?“, ako aj zvukový záznam z 19. júla minulého roku a jeho prepis, kde sa Juraj Porubský, vyšetrovateľ NAKA, pýta Ďurku: „Kto to má v dozore?“ Na čo Ďurka odpovedá: „Lipšic. Teraz s tým, teraz s tým idú za ministrom. Aj s Kyselom.“
Na posledný zvukový záznam nadväzuje ďalší z 19. júla 2021, kde Ďurka informuje ostatných: „Peťo Kysel má prísť k ministrovi. To je na dneska dohodnuté, že dostane do rúk cédečko a teda okrem iného aj výpovede Borisa Beňu a týchto vecí. Že Zurian nejakým spôsobom bol v styku so službou, že tam vynáša informácie.“, ktorý preukazuje absolútne neprijateľný a nezákonný postup obvinených v uvedenej trestnej veci, kde prostredníctvom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry informovali o stave konania ministra vnútra, a to dokonca o vykonaných procesných úkonoch a zabezpečených dôkazoch a o ich obsahu, čo je jednoznačne v rozpore s Trestným poriadkom, ktorý presne určuje, ktorému orgánu vyšetrovateľ Policajného zboru doručuje uznesenie o začatí trestného stíhania a predkladá vyšetrovací spis na previerku stavu konania a tiež, ktoré subjekty sú oprávnené na nazeranie do vyšetrovacieho spisu, teda na oboznamovanie sa s dôkazmi vykonanými v trestnom konaní, pričom minister vnútra rozhodne do okruhu subjektov, ktorým Trestný poriadok uvedené právo priznáva, nepatrí.
Plánované zadržanie vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk dokazuje aj zvukový záznam zo 16. júla 2021 a jeho prepis, kde sa Branislav Dunčko pýta: „Janči? Dobre, tak keby voľačo, išli by sme tam pre ňu v nedeľu?“ Na čo Čurilla reaguje: „Ale ja neviem, teraz sme sa bavili, ale asi áno. Sa dohodneme na špeciáli.“
Rovnako tak v tejto súvislosti poukazujem na zvukový záznam z 18. júla minulého roku a jeho prepis, kde Pavol Ďurka po odchode Petra Scholtza uvedie: „Je to (vulgarizmus najtvrdšieho zrna). Takto číha, každý deň len čaká, či spravíš chybu.“ Ján Čurilla doplní: „Potom už fakt, že oné, spraviť len to, že normálne jak podozrivú ju zadržať a zaistiť jej spis. (Má ísť o konkrétny vyšetrovací spis.) A čo tam vlastne v tom spise majú, aby sme vedeli, čo sa tam motajú.“
Toto sú dôkazy toho, že im išlo o to, aby sa dostali k tomu vyšetrovaciemu spisu, lebo sa báli, že pani Santusová aj celý ten tím, ktorý na nich pracoval, má na nich naozaj silné dôkazy. Pokračujem: Zvukové záznamy jednoznačne nasvedčujú tomu, že cieľom vydania uznesenia bolo kriminalizovať členov vyšetrovacieho tímu Oblúk a zmariť tak vyšetrovanie realizované na Úrade inšpekčnej služby vyšetrovacím tímom Oblúk, pričom obvinení tak konali, tak ako to vyplýva zo zvukových záznamov, s vedomím ministra vnútra a vtedajšieho prezidenta Policajného zboru, citujem: „Toto bude ródeo, akože to nám povedal aj minister, že ja viem, že to bude, že ja viem, že to bude masaker, ale že musíme ich zastaviť. Robte, čo treba.“„Len to, že by sa malo prípadne voľačo robiť, o tom sme, to sme my prebrali s prezidentom a ministrom.“
Nad rámec uvedeného poukazuje na zvukový záznam zo 16. júla 2021 a jeho prepis, v ktorom Ján Čurilla hovorí: „Kovařík overuje PPÚ.“, čo jednoznačne preukazuje vedomosť a aktívnu ingerenciu vtedajšieho prezidenta Policajného zboru do pripravovanej akcie obvinených proti príslušníkom Úradu inšpekčnej služby zaradených do vyšetrovacieho tímu Oblúk, keďže zisťoval, či niektorý z krajských riaditeľov Policajného zboru udelil na pondelok 19. júla 2021 súhlas na použitie zásahových jednotiek, pohotovostných policajných útvarov, teda overoval pravdivosť informácií, ktoré sa 16. júla 2021 šírili v médiách o údajnom plánovanom zadržaní okrem iných aj príslušníkov NAKA zo strany Úradu inšpekčnej služby, aby obvinení vedeli zvoliť stratégiu ďalšieho postupu. Pavol Ďurka, citujem: "Prezident je o tom informovaný, hej, vie o tom, že pokiaľ bude toto, tak to je krajná možnosť, pokiaľ sa potvrdí to, čo sa má potvrdiť.“
Upozorňujem tiež na zvukový záznam zo 16. júla 2021 a jeho prepis, v ktorom Ján Čurilla hovorí: „Ešte je na ÚŠP minister. Lebo to rieši aj minister."
Zaangažovanosť ministra vnútra Slovenskej republiky v zisťovaní reálnosti hrozby zadržania obvinených príslušníkmi Úradu inšpekčnej služby, ako aj na trestnom stíhaní namierenom proti členom vyšetrovacieho tímu Oblúk, dokazujú zvukový záznam z 18. júla a jeho prepis, kde Pavol Ďurka oznamuje Eve Smolkovej: "Informácia bola, že štrnásť ľudí sa má brať. V rámci toho traja prokurátori ÚŠP. Ale teda už to bolo prezistené cez ministra, že všetci, že sily a prostriedky neboli uvoľnené na toto.", ako aj zvukový záznam z 18. júla, kde Pavol Ďurka hovorí: "Né, však zakál je to hentak, že tam sú na našej strane, tak je dobre. Keď nás prokurátor podrží aj s tou začínačkou, že s tými bol voľáky problém a tým prišli oni sami. Dokonca minister to navrhol sám, ešte keď sme išli zaniesť tie teda, že také voľačo by sme začali, že či ich nevieme spraviť skôr."
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis