Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak niekto počúval vystúpenia ministrov OĽANO, pána Matoviča a Naďa mohol nadobudnúť pocit, že tu dnes odvolávame Roberta Fica alebo nejakého iného nominanta SMER-u, ale chcem upriamiť pozornosť, že dnes je zvolaná mimoriadna schôdza Národnej rady, kde vyslovujeme nedôveru členovi vlády, poverenému riadením ministerstva vnútra, pánovi Mikulcovi.
Ak by sa niekde inde vo svete, v médiách objavil tak škandalózny rozhovor s bývalým vedúcim operatívneho oddelenia elitnej Národnej kriminálnej agentúry, nielenže by sa zatriasli stoličky pod ministrom vnútra a predsedom vlády, ale rovno by skončili. Na Slovensku sa nič nedeje. Celý rozhovor s tak vysoko postaveným človekom, ktorý vyšiel v nemenovanom týždenníku, prešiel bez väčšej pozornosti politikov, médií a dokonca i verejnosti. Spomínaný rozhovor s Jánom Kaľavským známym ako mužom, ktorý odštartoval vojnu v polícii, som čítal viackrát a bolo mi z tej situácii v polícii a celkovo so spravodlivosťou na Slovensku zle.
Patrím k politikom zastávajúcim zásadu: "Padni, komu padni". Na Slovensku však platí, minimálne pri aktuálnej politickej koalícii skôr iná zásada: "Padne, komu my chceme". Osobne sa nepoznám s pánom Kaľavským, samozrejme, človek musí ten rozhovor čítať kriticky. Kalavský určite hrá aj o seba. Faktom však je, že momentálne je na úteku v Bosne a Hercegovine, odkiaľ ho súdy odmietli vydať na Slovensko. Asi aj na Balkáne dobre vedia, prečo je nebezpečné vydať na Slovensko niekoho, koho vina nebola poukázaná a koho na Slovensku nečaká nič dobré. Sám Kaľavský to jasne povedal: "Mne ide o život. Nechcem byť utýraný a náhodne mi oko vypadne pri kľukoch. To nechcem zažiť. Viem, čoho sme boli schopní". A v rozhovore, ktorý s ním robila redaktorka Lacková, aj dodáva, čoho boli schopní. Psychicky týrať ľudí, mučiť, vydierať, fabulovať, vymýšľať si dôkazy. Z kruhu vystúpil po dvoch zlomoch.
Keď mu Ján Čurilla, mimochodom ten elitný vyšetrovateľ Ján Čurilla, za ktorého sa celou váhou osobností postavila aj prezidentka Slovenskej republiky pani Čaputová. Keď mu Ján Čurilla volal v súvislosti s neskôr obvineným kolegom Kučerkom, že: "Neboj sa, čoskoro budeš mať možnosť ísť k nim domov a môžeš mu zastreliť deti". Dámy a páni, ak to niekto chce zľahčiť na to, že to bol súkromný rozhovor, tak sa hlboko mýli. Slušní a normálni ľudia ani v súkromí nemôžu viesť rozhovor takéhoto typu. Je to neprípustné.
Druhým zlomom podľa neho bolo, keď zomrel generál Lučanský a jeho kolegovia a z toho tešili vo Whatsappovej skupine, ktorú mali založenú pod názvom "Apači". Na legitímnu otázku, ako mu môže novinárka, ktorá s ním osobne v Bosne robila daný rozhovor veriť, odpovedal: "Ja som inšpekcii predložil aj dôkazy, veľa dôkazov. Napríklad telefón s fotkami, s komunikáciou Apačov, s pokynmi vyšetrovateľa, ako treba inštruovať svedka. Všetko je zdokumentované vo vyšetrovacom spise. O tom, čo sa dialo, som povedal aj svojmu nadriadenému Branislavovi Zurianovi, niektoré správy som mu aj preposlal. Jemu prvému som niekedy v zime 2020, 2021 povedal, že už takto nemôžem pracovať."
Celý rozsiahly rozhovor je plný šokujúcich informácií o stave, v akej sa po nástupe koalície vedenej najskôr premiérom Matovičom, ktorého po roku vystriedal na poste predsedu vlády Heger, ocitol náš štát a spravodlivosť v nej. Ešte raz citát Kaľavského z rozhovoru: "Ak sa nájde prokurátor, ktorý vás nemá rád, a sudca, ktorý nestíha všetko preštudovať a na dôvažok dôveruje prokurátorovi, je s vami koniec," z týchto slov až mrazí. Napriek tomu, ako som už spomenul, že ide o obsiahly rozhovor, nie všetko Kaľavský povedal. V jednej pasáži hovorí aj o tom, ako sa na základe prosby od Mareka Kaňku, bývalého šéfa Tiposu a podľa autorky rozhovoru, Hegerovho kamaráta, dostal v jeden deň u Kaňku na stretnutie s premiérom Hegerom. Na druhý deň ráno ho zobudilo desať kukláčov. O čom sa s ním chcel vtedy Eduard Heger rozprávať, na to neodpovedal, vraj to povie neskôr, že na to ešte nedozrel čas.
Budem opakovať, mal som nepríjemný pocit po prečítaní si tohto rozhovoru. Nadobudol som presvedčenie, že Slovenská republika nejde správnou cestou, nielen čo sa týka ekonomiky a celkového neprofesionálneho riadenia štátu, ale už vôbec nie, ak sa to týka dodržiavania pravidiel právneho štátu a dovolávania sa spravodlivosti. Ak veľmi skoro nezmeníme smer, rútime sa do problémov obrovských rozmerov. Vládna koalícia, vrátane tých, ktorí sú jednou nohou v opozícii, by si to mala uvedomiť a podľa toho konať čím skôr, vrátane ministerstva vnútra, či polície. Ľudia sú frustrovaní a nahnevaní a ja dodávam že právom.
Ešte mi dovoľte v krátkosti zareagovať na vyjadrenia z rozpravy, ktoré tuná za týmto rečníckym pultom uviedol minister obrany pán Naď. Zašiel, samozrejme, do minulosti a hovoril o období, kedy ministerstvo vnútra riadil Robert Kaliňák a neskôr Denisa Saková a o tom, že bol obvinený on, že bol obvinený terajší minister vnútra Mikulec a ja dodávam, v tom období bol obvinený aj terajší podpredseda Národnej rady, za mnou sediaci, Gábor Grendel, ale aký zásadný rozdiel je, dámy a páni? Boli títo mnou obvinení páni vzatí do väzby? Bola na nich uvalená kolúzna väzba? Boli tam týraní, mučení, chcel ich niekto zlomiť? Odpoveď je jednoduchá, nie. Všetci títo traja mnou spomenutí páni sa mohli riadne na slobode brániť, využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby očistili meno. Minimálne v prípade Gábora Grendela sa to podarilo. Prečo rovnaký meter nepoužíva polícia dnes? Odpoveď asi všetci vieme. Myslím si, že Roman Mikulec aj po tejto schôdzi zostane na svojej pozícii, ale tej pachuti z toho, čo sa deje na polícii, sa už nezbaví do konca života.
Ďakujem za pozornosť.
