Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, v úvode môjho vystúpenia chcem poďakovať za vytvorený priestor na rokovania o novele rozpočtu. Z takej tej absurdnej situácie, kedy v jeden utorok bola koaličná, v stredu schválila vláda a vo štvrtok bolo plánované schválenie v skrátenom konaní v parlamente aj bez prítomnosti pána ministra financií, sme sa dostali do ďaleko rozumnej, rozumnejšej situácie, kde teda sme za...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, v úvode môjho vystúpenia chcem poďakovať za vytvorený priestor na rokovania o novele rozpočtu. Z takej tej absurdnej situácie, kedy v jeden utorok bola koaličná, v stredu schválila vláda a vo štvrtok bolo plánované schválenie v skrátenom konaní v parlamente aj bez prítomnosti pána ministra financií, sme sa dostali do ďaleko rozumnej, rozumnejšej situácie, kde teda sme za tie necelé dva týždne prešli diskusiami k samotnému návrhu, prešli sme obsah dokumentov, tabuliek, teda materiál, o ktorom rokujeme. Tento čas sme využili aj na zbližovanie stanovísk, vysvetľovanie, hľadanie kompromisu.
Bohužiaľ, hneď na úvod musím povedať, že kompromis sa nám nepodarilo nájsť, čo ma teda veľmi mrzí. A ono je to, život nestojí na dvoch základných krajných riešeniach, že nič, žiadna zmena rozpočtu, alebo všetko, čo koho kedy napadlo v obrovských číslach. Celý čas sme sa snažili nájsť kompromisné riešenie, tak aby sme zvládli účet za COVID, v tom sa zhodneme aj s pánom ministrom, dokonca aj s opozíciou, ale zároveň tak, aby sme nezruinovali verejné financie, pretože zlý stav verejných financií nie je vyriešenie problému COVID-u, alebo možno je to vyriešenie problému COVID-u, ale vytvorenie problému nového, ešte väčšieho a ešte ťažšie riešiteľného. To musíme mať vždy všetci na pamäti pri tvorbe akéhokoľvek rozpočtu a akejkoľvek novely.
Aj z tejto situácie vidieť, ako nie dobrý nástroj je prijímanie novely rozpočtu v skrátenom legislatívnom konaní a jeho predloženie bez dohody. Aj napriek teda času, ktorý bol vytvorený, sa ohradzujeme voči rozhodovaniu o miliardách nás všetkých občanov tejto krajiny v takto krátkom čase. Hneď navrhujem alebo dávam aj možné riešenie. Ak sa nevieme dohodnúť na parametroch, tak si počkajme na aktuálne prognózy, či už daňovú prognózu, ekonomické prognózy, a urobme úpravu rozpočtu, lebo áno, treba ju urobiť. Urobme úpravu rozpočtu na základe aktuálnych dát. A potom platí aj tá ďalšia výhrada, ktorú aj pán minister spomínal, no čím presnejšie a aktuálnejšie dáta máme, následne tým nižšie môžu byť rezervy. Prečo? Pretože na základe správnych a aktuálnych dát je rozhodovanie presnejšie. A tá neistota, neurčitosť sa výrazne zmenšuje.
Treba si uvedomiť, kolegyne, kolegovia, že my nie sme v bode nula, my nemáme rozpočet, ktorý by bol vyrovnaný a teraz sa bavíme o 3,5 mld., že ho navyšujeme, ten deficit, len tak medzi rečou, 3,5 mld. je polovica ročného výberu DPH. Všetci, všetky bloky, firmy, ľudia, to je cca 7 mld. My teraz navyšujeme o 3,5 mld. Ale, ako som povedal, nie sme v bode nula. My sme rozpočet robili ako rozpočet, ktorý mal byť pripravený do nejakej formy druhej vlny, preto sme aj my strana SaS ho podporili a tých 8 mld. deficitu malo pokryť veľkú časť výdavkov na COVID, vrátane tam bola ešte aj teda miliardová rezerva, ale tá bola definovaná, ak bude druhá vlna COVID-u dlhšia alebo silnejšia, to znamená i z tých 7 mld. my už časť toho účtu v reštaurácii by sme mali byť schopní zaplatiť. Áno, ten účet bol ale väčší, s tým súhlasíme.
Takisto ma, mrzí ma odborne z časových dôvodov neexistujúca oponentúra z odborných kruhov. Na to skutočne v priebehu tých necelých dvoch týždňov nebol priestor. Nestihla sa NBS vyjadriť ku zmene, takisto Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, už spomínaný výbor pre daňové prognózy, a teda keďže dokumenty nemáme, nemohli sme ich ani prerokovať - či už na koaličke, či už v odbornej verejnosti alebo teda aj na výbore.
Len pripomeniem, že napríklad dva-tri dni dozadu bolo plenárne zasadnutie tripartity a v podstate podobné výhrady prezentovali aj oni. Dokonca sa zhodli vlastne aj zamestnávatelia s odborármi a tieto výhrady vlastne prezentovali plus-mínus spoločné.
Zároveň chcem veľmi poďakovať všetkým pracovníkom ministerstva financií za všetky odpovede na otázky, ktoré sme mali, za bližšiu a podrobnú špecifikáciu položiek a za ich odôvodňovanie. Myslím si, že sa potrápili veľmi a urobili veľmi, veľmi dobrú robotu. Veľa vecí sme si vysvetlili, aj preto sme naše stanoviská, veď hľadali sme kompromis, vysvetľovali sme veci, takže sme sa posúvali a, bohužiaľ, ale treba povedať, a teda, bohužiaľ, treba povedať, že z tých vysvetlení podrobných a správnych vyplýva to, na čo sme viackrát poukazovali, že financie mohli a mali byť použité oveľa efektívnejšie.
Áno, dnes je všetkým - aj strane SaS - jasné, že účty musíme platiť. Základom, aby fungovala krajina, je, že štát si musí za svoje účty dostáť a zaplatiť ich. Čiže aj keď nesúhlasíme s výdavkom, lebo máme pocit, že mohol byť efektívnejší alebo iný, alebo menší, dnes v tých COVID položkách aj my hovoríme, samozrejme, vyšla faktúra, treba ju zaplatiť.
Stále v tom návrhu však hovoríme o veľkých, veľkých sumách. Pán minister ich už spomínal pri položkách, teda ktoré sa volajú rezervy, hej, položky, ostatné výdavky, rezervy. Nie sú presne špecifikované. Ten rok možno spôsobil, že taká tá citlivosť na výdavky, na to, aká je to suma, sa úplne akoby otupila. Áno, krajiny, štáty musia pomáhať, je to tak, ale vždy majme na pamäti, že to sú stále peniaze. To všetko, čím dnes pomáhame, bude treba vybrať od ľudí. Dnes požičať, zajtra vybrať od ľudí a splatiť. A ja tu možno tak na úsmev poviem, ja si pamätám, ako sa tu bývalý pán predseda parlamentu, pán Danko, čo sa tu natrápil, než získal dodatočných 50 mil. na nejaké jeho priority. My tu dneska strieľame stovky, stovky miliónov, tam 300 mil. rezerva, tam 300 mil., tam máme 500 mil., to sú veľké, obrovské, obrovské čísla, to prosím, túto citlivosť si zachovajme.
Konkrétny príklad. Dozvedeli sme sa, teda z tých podrobných a presných tabuliek, len antigénové testovanie nás už stálo takmer 500 mil. Napríklad ale na pandemické péenky, óčeerky sme dali v roku 2021 za štyri mesiace menej ako 160 mil. eur. Nemíňali sme financie efektívne na pomoc postihnutým sektorom a segmentom ekonomiky, neposielali sme ju COVID-om postihnutým, pozitívne testovaným, ale sme ich opakovane testovali a ešte stále testujeme, aj keď áno, treba povedať, že už menej. Testovaním nebola vykúpená sloboda pohybu, ale pravdepodobne sme pohybom prispeli k väčšiemu počtu postihnutých pozitívnych.
Bude dobré sa pred prípadnou treťou vlnou pripraviť. A to zasa tu poviem, že aj my vnímame, samozrejme, že tretia vlna môže byť, sú predpoklady, že bude nižšia, že ju aj vďaka očkovaniu a všetkým skúsenostiam zvládneme oveľa ľahšie, ale teda môže byť. To znamená, musíme sa na ňu veľmi poctivo pripraviť, ale tak, aby sme teda neopakovali chyby, ktoré sa nám podarili, a podarili sa nám nejaké, a zároveň dokázali implementovať každú jednu dobrú skúsenosť. Aj tých dobrých skúseností bolo veľa, takže máme, máme čo implementovať, máme čo dobré použiť aj v tretej vlne.
Prečo? Pretože v poslednom rade ide o peniaze, financie, akokoľvek to už nazveme. Išlo, ide a aj v budúcnosti pôjde o miliardy. O miliardy nás všetkých. Každé euro, o ktorom tu my rozhodujeme, musel niekto zarobiť, musel sa ho vzdať a úplne úprimne očakáva, že zaňho dostane čo najefektívnejšie a najkvalitnejšie služby štátu. Je to fakt obrovská suma, na ktorú sa všetci musíme poskladať. Diskutovať potrebujeme nielen o tých položkách, ktoré sú v návrhu spomenuté, ale aj o tých, ktoré veľmi pravdepodobne v tom návrhu chýbajú.
Čo nám chýba, je absolútne pohľad na príjmovú stránku rozpočtu. To stále napriek meniacej sa situácii v rozpočte príjmová stránka zostáva rovnaká a vôbec sa jej nevenovali ani diskusie, ale ani samotne, samotná novela. Zároveň do materiálu, a to neviem, ako dopadne, ale teda počas rokovaní doňho pribúdali ďalšie a ďalšie položky. A tu treba povedať, lebo kto na tých rokovaniach nebol, tak to nemôže vedieť, nahrádzali položky, ktoré sme na základe argumentov a spresnení dokázali teda buďto odstrániť tie položky, alebo znížiť ich sumu. Čiže tie rokovania zasa mali jednoznačne význam.
Zoberiem len jednu položku - platby subjektom hospodárskej mobilizácie, ktoré v pôvodnom návrhu počítali, že teda navýšenie rozpočtu o 160 mil., sedeli sme s ľuďmi z ministerstva zdravotníctva, takisto veľká vďaka za ich materiály, za ich podklady, za ich čas, prišli sme k tomu, že suma je teda vyššia ako potrebná. Dnes je v tom materiáli napísaných 92 mil, zníženie o 68 mil a aj v tejto sume je ešte stále 20 mil. rezerva. Sedemdesiatdva miliónov bolo už teda použitých na platby subjektom hospodárskej mobilizácie, to je ten účet, ktorý, samozrejme, treba zaplatiť, to nikto nespochybňuje, ale keďže sme zodpovední, ministerstvo financií je zodpovedné, tak tam je ďalšia 20 mil. rezerva na prípadnú tretiu vlnu v tomto roku. Čiže aj takto to treba vnímať, tie diskusie aj v tomto mali význam.
Podotýkam, že predložený návrh je zakomponovaný v programe stability, ktorý je teda výborným materiálom popisujúcim súčasnú situáciu a plány vlády na najbližší rok, program stability je rozsiahly, podrobný, ale smutný materiál. Schválila ho vláda, a teda poslali sme ho, tak ako máme, do Európskeho parlamentu alebo do Európskej únie, a tak nejak neočakávam aplauz, naopak, očakávam pripomienky a kritické hodnotenie zo strany Európskej únie.
V úprave rozpočtu navrhované navýšenie deficitu o 3,5 mld. eur nie je dobrým nápadom. Financovanie navýšených výdavkov z dlhu nie je dobrou variantou. Pokračovanie vo vysoko deficitnom hospodárení štátu v roku 2021, ešte raz zopakujem, z deficitu 8 mld. sa posúvame na deficit 11,5 alebo inak, z výdavkov doteraz plánovaných 24 mld. sa dostávame na 27 a pol. Podotýkam, príjmy rozpočtu sú necelých 16 mld. My sme už v stave, že sa pomaly blížime, že minieme raz toľko, ako dokážeme počas roka vybrať, to si, ľudia, porovnajme s rozpočtom rodiny, ako dlho budeme môcť fungovať, keď budeme počas roka míňať o dve tretiny viacej, ako dokážeme zarobiť. A toto nemôže dlho fungovať. Čiže ak teda budeme pokračovať vo vysoko deficitnom hospodárení v tomto roku, ale, bohužiaľ, výhľad je, že aj v roku 2022, je to cestou do pekla.
Veľmi otvorene hovorím o tom, že Slovensko a naša vláda sa potrebuje držať svojich záväzkov opatrného míňania financií. Tak ako sme to sľúbili aj v PVV, cez to potrebujeme konsolidovať rozpočtové hospodárenie, investovať do reforiem, nielen do sanovania dier, deficitov a strát. To by sme sa veľmi rýchlo dostali do vlaku smer Grécko. My dnes stojíme na nástupišti, kde je tá menovka, že Grécko. My z tohto nástupišťa potrebujeme zísť a potrebujeme nájsť nástupište, kde bude napísané zodpovedné rozpočtové hospodárenie a konkurencieschopnosť. To je cesta, na ktorú potrebujeme nastúpiť, to je vlak, ktorý nám nesmie ujsť. Po deficite 6 % v roku 2020, v plánovanom deficite 10 % hrubého domáceho produktu pre rok 2021, ak prijmeme túto zmenu rozpočtu, následne máme plánované 5 % pre budúci rok a cca 4 % pre rok 2023, by sme za aktuálne volebné obdobie, všetci ako tu sedíme, zanechali po sebe deficity v kumulovanej výške 25 % hrubého domáceho produktu.
To nebol náš plán, to nesmie byť náš plán, toto nemôžme urobiť, my musíme urobiť všetko pre to, aby tie čísla vyzerali inak. Ak by Slovensko nemalo zavedené euro, vďakabohu, že ho máme, tak by vysoko deficitné hospodárenie už teraz tlačilo na zníženie kreditu a ratingu krajiny, ak by sme mali korunu, dnes by sme čelili tlakom na devalváciu koruny, úrokové sadzby by rástli a už z toho všetkého by vyplývala inflácia. A pri vysokom zadlžení a zadlžovaní sa domácností by tieto vysoké úrokové sadzby viedli k žalostnej finančnej situácii rodín a, samozrejme, kde sú ľudia v zlej situácii, je aj celá krajina v zlej situácii. Záchranná brzda v podobe Európskej centrálnej banky, jej implicitných nákupov nášho dlhu a existencia samotného eura ale nemôžu byť ospravedlnením nášho postupu. Trvalé a vysoké deficity sú cestou zadlžovania našich detí bez realizovania zúfalo potrebných reforiem, toto je proste nezodpovedné.
My ako strana SaS sa skutočne nemôžme a nechceme sa na tomto podieľať. Musí nám byť všetkým, ako tu sedíme, jasné, že jedinou záchranou bude dlhodobo zníženie mandatórnych výdavkov, ale Slovensko už zažíva vďaka demografickým trendom a nízkej úrovni dôchodkov, naopak, tlak na zvyšovanie mandatórnych výdavkov. Nožnice sa otvárajú namiesto toho, aby sme ich zatvorili. Hovorím o dôchodkoch, sociálnej pomoci, solidarite s tými, ktorých potrebuje štát chrániť a, áno, samozrejme, aj financovať ich potreby. Hovorím o deťoch v nekompletných rodinách, o sociálne slabých, odkázaných, o dôchodcoch. Potrebujeme im dať pocit bezpečia, byť solidárni, nesmieme ich ohrozovať. Štát musíme riadiť tak, aby bol pre nich istotou. Ak budeme vytvárať väčšie a väčšie deficity, tak im neponúkame optimistickú víziu. Tie vyššie a nové, nové deficity proste by bolo len pokračovanie v tom, čo sa dialo v rokoch 2008 až 2019, kedy sa prejedala budúcnosť, nehospodárne sa šafárilo, nehospodárne sa hospodárilo a mala krajina deficity aj v časoch hojnosti. Nemôžme v tomto pokračovať, pretože práve sa nám podarí, paradoxne, tým najslabším najviac ublížiť.
Slovensko potrebuje reformy a znižovanie výdavkov. Potrebujeme reformovať centrálnu štátnu správu, potrebujeme menej úradníkov, potrebujeme viac produktívnych pracovníkov, potrebujeme, aby sme boli dlhodobo štíhly, efektívne fungujúci štát a dobrý gazda. Slovensko krátkodobo a, áno, aj okamžite potrebuje šetriť. Ja len poviem, že aj v programe stability máme prvú konsolidáciu naplánovanú na rok 2023. Dámy, páni, podotýkam, že to je volebný rok. To aj zodpovednejšie krajiny nešetrili vo volebnom roku, to si treba uvedomiť. Čiže okrem samospráv, obcí a VÚC aktuálne k šetreniu nedochádza a, bohužiaľ, nemáme ho naplánované ani pre tento rok, ani pre budúci. Naopak, aj predložená úprava rozpočtu je plná sanovania strát štátnych a verejných firiem, týchto strát z minulých rokov, ďalšie oddlžovanie bez prísľubov potrebných reforiem, pokračovanie v zamestnávaní 100-tisícov úradníkov s rastúcimi platmi. Kolegovia, uvedomme si, že v roku 2020 pribudlo 10-tisíc úradníkov v štáte, nie odbudlo, pribudlo 10-tisíc. To nás na platoch stojí cca 300 mil. dodatočných peňazí.
Ďalšia vec je, uvedomme si, že v roku 2020, keď firmy proste prichádzali, prichádzali o svoje príjmy, o možnosť fungovať, štátne platy v štátnej správe vzrástli o 8,6 %. To bol, prosím pekne, druhý najvyšší rast platov v akomkoľvek odvetví. Všetky súkromné do toho započítané. Najviac mali IT-čkári, nečudujme sa, veď ten rok bol v znamení teda home officu, IT riešení všetkého. Tým rástli platy plus-mínus 10 %, druhé boli štátni úradníci. No, veľké zamyslenie, hej, či by sme nemali trochu na sebe šetriť. Čiže potrebujeme, potrebujeme v takýchto výdavkoch klesať, nie rásť. Nemôžeme dať namiesto 10 mld. eur na platy v roku ´21 o ďalšiu miliardu viac, nemáme ju. Je to špirála deficitov z výdavkov, z dlhov z deficitov a nákladov z dlhov. Dlhy sú dneska, áno, financujú sa lacne, ale to nebude vždy, to nebude vždy. Toto je mimoriadna situácia, nie to, že splácanie dlhu má svoje dosť výrazné náklady.
Potrebujeme pána ministra financií, aby nám vysvetlil, prečo takéto úpravy bez reforiem navrhuje, a aby nám povedal, ako krajinu po sklonku druhej vlny vyvedie z vysoko deficitného hospodárenia. Nie je možné dávať automaticky opakovane súhlasy na ďalšie, ďalšie výdavky bez vysvetlení, bez diskusie, bez oponentúry.
Ja som presvedčený, že máme na viac ako krajina a teraz, presne teraz je ten správny čas, aby sme diskutovali a rozprávali sa o zodpovednom financovaní krajiny. V dobrých časoch, to sme zasa, to máme tú skúsenosť, sa nikomu nechce šetriť, každý si ich chce užívať. Práve tie zlé časy sú časmi, kedy treba robiť reformy a treba nastaviť tie parametre, aby, aby tá krajina v tých dobrých časoch dokázala fungovať lepšie, lacnejšie.
Máme aj veľa dobrých správ, aby som nebol len kritický. Máme veľa dobrých správ, len ich nevidím v úprave rozpočtu. Viete, pred navyšovaním výdavkov sa každá domácnosť, každá obec, každé ministerstvo, ale aj štát musí pozrieť, či existujú aj dobré trendy, či je nejaký výhľad na vyššie príjmy, a tým pádom schopnosť navrhované vyššie výdavky kryť dodatočnými príjmami. Takto to rodiny robia. Keď si chcem niečo kúpiť, musím pozerať, či na to mám.
Úpravou rozpočtu vysielame signál ratingovým agentúram, investorom a bankám, odbornej verejnosti, ale aj občanom krajiny. To si uvedomujme! Oni nás sledujú. Zmena rozpočtu je jedným z najdôležitejších parametrov, ktoré proste ratingové agentúry, ale aj investori, všetci sledujú. Potrebujeme si budovať povesť zodpovedného hospodára, ktorý rozumie makroekonomickým trendom vo svojej krajine. Hospodára, ktorý investorom predáva pozitívny kredit krajiny a je poslom dobrých správ. Vidím množstvo dobrých trendov a aj čísel, ale návrh rozpočtu ich aj napriek našim, našim žiadostiam neobsahuje. Príjmy sú rozpočtované na rovnakej úrovni, ako boli prijímané v pôvodnej verzii rozpočtu v decembri 2020. Ubehol polrok, dámy, páni, šesť mesiacov, sme na sklonku druhej vlny pandémie. Teraz máme za týždeň menej ako tisíc infikovaných, nie 50-tisíc, ako sme ich mali v špičke na prelome rokov. To má, samozrejme, vplyv na fungovanie ekonomiky.
Uvediem pár pozitívnych dát, trendov čísel ohľadom roku 2020. Prognózy ministerstva financií boli pre rok 2020 pesimistické v poklese hrubého domáceho produktu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec.
Pán minister, prosím, môžem vás upozorniť, chcem vás upozorniť, aby ste si nasadili rúško, sme na kamerách a vidia to ako zlý príklad naši spoluobčania. Ďakujem.
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
No, prognózy boli teda v roku v poklese DPH pesimistické, našťastie sa nenaplnili. Rozdiel bol asi 5 mld. eur a navyše teraz ešte došlo k revízii výšky hrubého domáceho produktu v bežných cenách. Ten pokles je za minulý rok len 4,8 %. To je vzhľadom k situácii veľmi dobré číslo. Takisto prognózy ministerstva financií ohľadom výšky daňových a odvodových príjmov a hlavne dane z pridanej hodnoty v roku 2020 boli rovnako pesimistické, a dopadli sme ďaleko lepšie, takmer o 1,5 mld. eur. Takisto aj schválený upravený rozpočet na rok 2020 s deficitom 11 mld. skončil lepšie o 4 mld. eur, to už tu padlo. Len chcem poznamenať, nič sme neušetrili, to nie je správna rétorika. My sme len mali teda vyššie daňové príjmy na jednej strane a navyše sme nevedeli zrealizovať plány na stimuly do ekonomiky, preto sme ten deficit mali nižší.
Poďme ohľadom, k roku 2021, druhá vlna pandémie odchádza skôr, ako boli očakávania, sme v top troch krajinách poklesu v Európe, takže tá situácia je veľmi dobrá, to má vplyv na ľudí, na ekonomiku, to, to je veľmi dobré. Oživenie ekonomiky nastáva skôr, ako boli prognózy, či už domáca spotreba, alebo export výrazne ožíva. Veľmi dobrá správa. Daňové príjmy a zvlášť výber dane z pridanej hodnoty sa vyvíja ďaleko lepšie a už v piatom mesiaci, ako, ako teda očakáva rozpočet a už v piatom mesiaci sme teda, za január až máj bude výber o takmer 25 % vyšší ako v rovnakých mesiacoch minulého roka. Aj toto sú dôležité informácie pri zmene rozpočtu. To tiež treba povedať a nastaviť. Veď, keď my prijmeme takúto zmenu na základe starých dát, veď tí analytici sa budú čudovať, prečo robíme v máji zmenu rozpočtu na základe starých, marcových prognóz dát. Toto, to je veľmi dôležité. Dobre, rozpočet nám ráta napríklad teda s nárastom príjmu, dane z príjmu o 3,5 %. Ešte raz, my sme už teraz na 25, ono sa to možno trošku spomalí, ale výrazne lepšie sa vyvíjajú, ako je plánované.
Správa výboru pre daňové prognózy z marca, s ktorou asi teda sa rátalo pri tomto, tá hlási pokles 2 %, hej? To nemôžme na základe takej správy, ktorá hovorí o poklese, realita je úplne vyššie, to musíme reflektovať. Celé daňové príjmy je teda potrebné opraviť a dobrou správou je, že ich vieme navýšiť, hej? Vývoj za päť mesiacov tohto roka a navyše teda z toho, že tie tri mesiace tam bol lockdown, to všetko zakladá proste argumenty pre pozitívnu prognózu. Rast DPH je aj vzhľadom na revíziu skutočností v roku 2020 potrebné očakávať vyššie a aj jeho nominálnu výšku v bežných cenách je potrebné opraviť. Prečo je to dôležité? Lebo teda aj verejný deficit, aj celkový dlh dávame do pomeru k nominálnej výške hrubého domáceho produktu. To, čo nejak očakávame, proste by mal byť hrubý domáci produkt vyšší o takmer 2 mld. eur. To je, samozrejme, výrazná zmena. Takisto deflátor hrubého domáceho produktu bude vyšší, ako boli očakávania.
Ale poďme ešte, aby som stihol aspoň Sociálnu poisťovňu. Pretože v navrhovanej zmene rozpočtu je tam asi štyri až päť riadkov, ktoré sa týkajú vlastne Sociálnej poisťovne. Dokopy je to vlastne navýšenie rozpočtu u Sociálnej poisťovne asi o 145 mil. a zasa treba sa pozrieť, Sociálna poisťovňa je vo veľmi dobrom stave. Jej hospodárenie už vlaňajšie dopadlo veľmi dobre. Skončili vlani, aj vlani nebol ľahký rok, sa dá povedať, skončili s prebytkom o 109 mil. vyšším, ako sa, ako sa teda očakávalo. S tým, že, samozrejme, zodpovedne bola našou vládou dofinancovaná počas roka, myslím, že 970 mil. bol transfer Sociálnej poisťovne vlani.
No ale teda pozrime sa na prvé štyri mesiace, ktoré máme zhodnotené. Sociálna poisťovňa má napriek silnej druhej vlne, a teda to gro bolo v tom januári, februári, má výdavky plus-mínus v súlade s rozpočtom, pričom zo štátu z pôvodného schváleného rozpočtu, ktorý máme pre tento rok, bolo 839 mil. dofinancovania, zasa veľmi zodpovedné, super, tak sme sa nachystali aj takto na tú vlnu. Dostali transfer len, len dostali dve tranže 600 mil., pričom tých druhých, teda tých 300 mil. dostali teraz v máji. To znamená, majú ich k dispozícii a zlepšuje ich hospodárenie. Ešte stále majú v pôvodnom rozpočte 239 mil. nachystaných, ak by bolo treba.
My nehovoríme, ako to tu bolo prezentované, že, že nemáme vyplatiť pandemickú OČR alebo pandemickú péenku, samozrejme, že máme, veď sme si to tu schválili tak a to treba. My len hovoríme, že Sociálna poisťovňa je vďaka zodpovednému hospodáreniu aj manažmentu, ktorý tam dala naša vláda, samozrejme, hospodári zodpovedne. A v tomto momente žiadne ďalšie dofinancovanie nepotrebuje, lebo sme to dofinancovanie spravili už v pôvodnom rozpočte a stačí to. Takže toto, toto sú dobré správy. A dobré je v tom, že ak teda my budeme, a to je tá zodpovednosť, veď keď to nepotrebuje, tak ich pochváľme a nepridávajme tam tie sumy. No a keď príde tretia vlna a bude strašne zle, tak proste, tak dobre, tak si sadneme a nájdeme cestu, ako to vyriešiť.
No asi viacej toho, už toho veľmi nestihnem. Dobre, poviem ešte, ešte posledné, posledné slovo k Sociálnej poisťovni. Treba vnímať ešte to, že veď tá Sociálna poisťovňa mala fakt teraz tie najťažšie štyri mesiace. Už teraz klesol aj počet ľudí na péenkách, na pandemických péenkách, na óčeerkách, veď sú všetky deti v škole. Čiže aj toto treba vnímať. O tomto sú tie prognózy, veď my nemôžme zobrať tie výdaje za tieto štyri mesiace, vynásobiť to tromi a povedať, že to bude celý rok. No nebude, lebo ten, ten rok proste už ideme do dobrých časov. Áno, možno bude druhá vlna, teda tretia vlna, ale za a bude slabšia a za b to sa nebude realizovať všetko v tomto roku.
Takže ukončím to tým, že veľká pochvala hospodáreniu Sociálnej poisťovne, veľká pochvala vláde, že už v pôvodnom rozpočte bola správne nastavená a nepotrebujeme napríklad teraz ju dofinancovávať ďalším transferom.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
