Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

23.6.2021 o 14:29 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.6.2021 12:03 - 12:03 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcem informovať členov výboru pre financie a rozpočet, že rokujeme dnes 13.30 v našej štandardnej miestnosti. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2021 17:56 - 17:57 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pani kolegynka Janka, ďakujem ti za vystúpenie. Ďakujem ti za čísla po ktorých som sa už pýtal, pátral. Nielen prieskumy, ale aj história predkladania rôznych návrhov interrupcií tuná za tie roky v parlamente dokazuje, že máločo má v spoločnosti tak vyvážene nastavené equilibrium ako práve, ako práve teda platné pravidlá upravujúce umelé prerušenia tehotenstva. Ak si dobre spomínam, tak posledne to skončilo normálne úplne vážne že remízou. A čo tak sa teda skúsiť dohodnúť, že nebudeme meniť to čo funguje a v podstate má väčšinovú podporu verejnosti. Namiesto toho by sme sa mohli ako celé plénum venovať x témam na ktoré nemáme riešenie a kde teda veci skutočne nefungujú. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2021 17:17 - 17:17 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Schlosár, pri tejto téme ja to rešpektujem, že je hodnotová, môžu pomôcť práve čísla, počet umelých prerušení tehotenstva rok od roka klesá, to je myslím veľmi dobrá správa a chcem sa spýtať, viete, prosím, rozdeliť počet umelých prerušení podľa dôvodov aj teda tých, čo ste spomínali, aj ďalších. A potom navrhujem poďme sa následne ďalej pozrieť na jednotlivé dôvody, či je možné pomôcť ženám, aby sa sami dobrovoľne rozhodli donosiť dieťa a verím, že ďalší rok bude potom to celkové číslo opäť menšie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2021 14:56 - 14:58 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za oba príspevky. Začnem pánom kolegom Tarabom, áno bohužiaľ na daňovo-odvodovej reforme sa do tohto momentu pracuje iba na pôde MF a nie sme ostatné koaličné strany zapojení a nemáme informácie aktuálne. Dúfame, že to bude predstavené čím skôr a áno vnímam to aj ja, že toto asi takto by sa nemala vyrábať daňovo-odvodová reforma to nie je politika, to je vlastne sa týka celého celej krajiny. Takže, zatiaľ takto, ale teda čakáme, že to bude predložené čím skôr a teda od toho momentu sa tomu začneme, začneme venovať aj my. Čo sa týka pán kolega Kočiš, áno veľmi ma mrzí to, že tieto témy, ktoré sa fakt dotýkajú úplne každého, stravné lístky využíva rádovo milión, milión zamestnancov, že to tak veľmi málo zaujíma či už nás poslancov alebo teda aj verejnosť. A ja mám zo včerajšia bohužiaľ ešte jeden taký smutný príklad, včera sme teda na finančnom výbore robili nazvime to, že stretnutie alebo vôbec takú prezentáciu vlastne dlhodobej udržateľnosti verejných financií Slovenska spolu RRZ a dlhodobo udržateľnosť vnímame najhoršiu v celej Európskej únii. No slovom, dvaja poslanci zo 150-členného z poslaneckého zboru sa zúčastnili.
Toto mňa veľmi mrzí a to je aj takou mojou úlohou nájsť spôsob ako urobiť to, aby ľudí toto zaujímalo. Pretože toto sú tie veci, ktoré sa fakt týkajú každého občana a, a budú vlastne formovať našu, našu budúcnosť. Takže, sú to ťažké témy, áno ľudia sa grafov, čísel boja, tá finančná gramotnosť národa by sme mali všetci spoločnej urobiť čo najviac, aby sa zvýšila. Pretože to aj to je cesta ako by bolo každému jednému občanovi lepšie a vedel si svoje finančné zabezpečenie (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.6.2021 14:35 - 14:52 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nie je to tak dávno čo sme upravovali problematiku stravných lístkov, po desaťročnom snažení sa ich konečne podarilo zdobrovoľniť. Použijem historický kontext, podarilo sa po tých desiatich rokoch zrušiť gastráčové nevoľníctvo. Ale tak ako v histórii zrušenie nevoľníctva ani zďaleka neznamenalo rovnoprávnosť, ani prijatej právnej úprave sa nepodarilo zabezpečiť skutočnú rovnoprávnosť stravných lístkov a finančnej formy stravného. To si musíme priznať. Apartheid je asi to správne slovo, gastráče stále zostali v zákone zvýhodnenou formou v určitých prípadoch. No a keď Finančná správa vydala 15-stranové metodické usmernenie tak bolo jasné, že ak chcem skutočnú rovnoprávnosť, tak musíme za ňu bojovať ďalej. Zákony sú vtedy dobré, keď sú jednoznačné. A presne to je snahou predloženej novely, aby bola problematika stravného upravená spravodlivo a jasne a že keď Finančná správa vydá následne nové metodické usmernenie, tak to usmernenie bude mať podstatne menej strán. Ročná hodnota stravného je takmer 800 miliónov. Je to veľmi veľa peňazí a preto sa netreba čudovať, že emitenti gastrolístkov alebo ich elektronickej formy dokážu veľmi efektívne bojovať za zachovanie svojich neprimeraných výhod. A povedzme si na rovinu, budú bojovať aj naďalej. Zároveň však je to veľmi veľa peňazí, peňazí ľudí, aby sme urobili maximum pre skutočné zrovnoprávnenie finančnej formy stravného. Za spravodlivosť tu bojujem teraz a sľubujem, že aj keď by zasa emitenti gastrolístkov našli v zákone nejakú dieru, nejakú možnosť, tak budem proste za slobodu bojovať aj v budúcnosti. Čím viac môžu ľudia rozhodovať o použití svojich financií, tým je ich využitie efektívnejšie. To platí aj v tomto prípade. A teda aj sektor, čím slobodnejšie, čím slobodnejšie v ňom budú vzťahy, tým bude fungovať efektívnejšie. Ak sa zamestnanec rozhodne pre finančnú formu stravného, z jeho rozhodovania vypadnú všetky okolnosti či a ako je možné použiť gastráč, či to daná jedáleň alebo reštaurácia umožňuje, či má elektroni..., teda v prípade elektronickej formy zmluvu s tou konkrétnou spoločnosťou a teda tým pádom je možné použiť tú jeho gastrokartu. Každopádne odkedy Feničania vymysleli peniaze, dá sa za ne najesť všade a najjednoduchšie. Pri skutočnom zdobrovoľnení gastráčov bude rozhodovanie ľudí už len o tom, kde sa ľudia za ich peniaze najedia podľa toho aké majú predstavy. Používanie finančnej formy stravného po prijatí predkladanej novely prinesie výrazné zníženie byrokracie na strane zamestnávateľov a úplne prirodzene zjednoduší administratívu aj na strane gastroprevádzok. A gastroprevádzky nebudú platiť províziu za spätný výkup gastráčov, či za ich elektronickú formu, výrazne im to zníži náklady. Aj toto je práve v dnešnej dobe vítaná forma pomoci ťažko skúšanému sektoru. Ja by som si dovolil pomôcť slovami Modernej asociácie, pardon Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorí k tomuto vydali také stanovisko, čiže jeho členovia tejto aliancie zamestnávajú spolu viac ako tridsaťtisíc ľudí a teda, to sú inak tieto veľké, všetky veľké potravinové obchody, tak to aby bolo jasné čo to je. Čiže zamestnávajú cca tridsaťtisíc ľudí a zároveň inkasujú platby od zákazníkov aj v podobe stravných lístkov a zaplatia iba na províziách pre emitentov stravných lístkov každoročne približne 15 miliónov euro. No a píšu, teda tieto peniaze by sme vedeli presmerovať do omnoho užitočnejších oblastí napríklad na zvyšovanie platov našich zamestnancov, prípadne nové investície z ktorých by mali prospech zákazníci po celom Slovensku. Upozorňujú, že zrovnoprávnenie rôznych foriem podpory stravovania zamestnancov pomôže nielen obchodu, ale všetkým zamestnávateľom, vrátane teda ťažko skúšaného gastrosektora pre ktorý sú poplatky emitentom stravných lístkov, pre ktorých poplatky emitentom stravných lístkov ...
===== ... keď si po celom Slovensku. Upozorňujú, že zrovnoprávnenie rôznych foriem podpory stravovania zamestnancov pomôže nielen obchodu, ale všetkým zamestnávateľom vrátane teda ťažko skúšaného gastrosektora, pre ktorý sú poplatky emitentom stravných lístkov, pre ktorých poplatky emitentom stravných lístkov tak isto predstavujú mimoriadnu finančnú administratívnu záťaž. Čiže aj takto to vnímajú. V predkladanej novele neriešime len chyby, ktoré ukázala prax, ale zároveň aj signifikantne zvyšujeme motiváciu zamestnávateľov, aby na stravu prispievali viac ako doteraz. Toto bude mať výrazne pozitívny vplyv na kvalitu stravy zamestnancov. Zároveň teda to bude viac peňazí na stravovanie a bude to teda zásadnou pomocou aj pre gastrosektor. Účinnosť zákona je zatiaľ predpokladaná od 1. 1. 2022. Z viacerých diskusií však cítim v cene, aby zákon platil aj skôr. zamestnávatelia by tak mohli už v nových zmysluplných pravidlách sa lepšie pripraviť na moment, ktorý je teda od 1. 1. 2022 odkedy budú mať už povinnosť umožniť zamestnancom finančnú formu stravného. Teraz majú tú možnosť, ale od 1.1. už bude povinnosť. Ak sa teda rozhodneme, tak skoršiu platnosť by sme pravdepodobne teda riešili pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní. Prejdime si konkrétne všetky forma zabezpečenia stravovania zamestnancov a teda pre všetky tieto formy stanovujeme rovnaké a spravodlivé parametre. Príspevok zamestnávateľa bude od 1. januára 2022 najviac vo výške sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní od 5 do 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a teda podľa neho platí, že od 1. septembra 2019 je platná suma stravného 5 euro 10 centov. Teda ten príspevok na stravovanie bude pre všetky kategórie stanovený teda sumou 5,10, ale teda nedávame to ako, ako absolútne číslo, ale ako parameter, ktorý teda ak sa bude meniť teda hodnota tohto stravného, tak sa to automaticky vlastne bude prenášať aj do bežného stravného. Aktuálny teda stav je, že teda podľa § 38g zákona o cestovných náhradách v súvislosti s pandémiou sa sumy stravného do konca tohto roka nebudú zvyšovať. Dá sa však predpokladať, že od 1. januára 2022 sa suma stravného zvýši, keďže teda už tento rok nebola zvyšovaná, takže zvýši sa, čo teda automaticky bude znamenať, že aj tá suma, či už gastráčov alebo ich finančnej náhrady vie byť vyššia. No a teda poďme si teda pozrieť tie jednotlivé formy stravného. Čiže prvá možnosť je príspevok zamestnávateľa na teplé hlavné jedlo. Zamestnávateľ v takomto prípade bude prispievať od 1. januára 2022 na teplé hlavné jedlo sumou najmenej 55 % ceny jedla a najviac, tak ako som povedal to bude stanovené tou hodnotou 5,10 euro.
Ďalšia možnosť je príspevok zamestnávateľa na gastrolístok. Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie formou gastrolístkov, ak sa teda zamestnanec rozhodne, že chce mať gastrolístok, tak hodnota gastrolístka musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čiže zasa tých spomínaných 5,10 a hodnota teda gastrolístka musí byť preto najmenej 3,83 eura. Ak by sa teda to stravné zvýšilo, tak samozrejme aj hodnota gastrolístka sa zvýši. Zamestnávateľ teda bude prispievať na gastrolísky sumou najmenej 55 % ceny gastrolístka, čo teda pri najnižšej hodnote gasrolístka by bolo najmenej 2,11 euro a najviac zasa tá istá suma 5,10 euro podľa aktuálneho stavu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok zo sociálneho fondu. Ten nie je limitovaný.
A teda treťou možnosťou zabezpečenia stravovania je finančný príspevok na stravovanie a teda od 1. januára 2022 podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce prvá veta "suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie formou teplého jedla alebo formou gastrolístka iným zamestnancom". Pričom je potrebné brať do úvahy, že musí ísť o porovnateľných zamestnancov a súčasne a zasa teda najmenej 55 % ceny jedla gastrolístka a čo je teda suma 2,11 eura a najviac zasa to isté 5,10 euro. Podľa druhej vety "ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom formou teplého jedla ani formou gastrolístka, suma finančného príspevku je" a zasa od 2,11 minimálna suma do 5,10 stále, stále rovnaká hranica. Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie časti zamestnancov formou teplého hlavného jedla alebo gastrolístka, tak suma finančného príspevku pre tých teda ostatných na stravovanie musí byť rovnaká ako tá, ktorou zamestnanec prispieva na teplé hlavné jedlo alebo gastrolístok iným zamestnancom.
Inými slovami proste, aby to bolo rovnocenné, rovnoprávne a spravodlivé. Zároveň samozrejme je ten finančný príspevok musí byť najmenej spomínaných 2,11 eur. To platí bez ohľadu na to, či zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie časti zamestnancov formou teplého hlavného jedla alebo gastrolístka alebo, či sa všetkým zamestnancom poskytuje finančný príspevok. Dobre, čiže to bola tá jedna časť. Zabezpečenie skutočnej spravodlivosti, skutočnej rovnocennosti, finančnej formy alebo teda gastrolístka.
Druhou oblasťou, ktorej sa venuje predložená novela je teda umožniť výplatu stravného po skončení mesiaca. Od 1. januára 2022 bude možné poskytovať gastrolístky a finančné príspevky na stravovanie pozadu za mesiac, za ktorý zamestnancovi patri a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve so zamestnancom nedohodne preddavkové poskytovanie. Čo či predtým predstaviť. Dnes má zamestnávateľ úlohu, že pred začiatkom mesiaca musí pripraviť, či už gastráče alebo finančnú náhradu a je to v podstate, od to robí zálohovo, pretože nevieme, kedy si zamestnanec zoberie dovolenku, či bude mať PN, či bude mať pracovnú cestu. Čiže má jeden byrokratický úkon je zabezpečiť teda stravné a ďalší vlastne je jeho zúčtovanie. Toto je byrokratické, zbytočné, zaťažuje to účtovníkov vo firmách a vlastne čo chceme je prejsť na klasickú formu tak ako mzda a všetky jej náležitosti sa teda vyplácajú pozadu. To znamená zamestnanec jeden mesiac pracuje a následne vo výplatnom termíne počas ďalšieho mesiaca teda dostane mzdu, aj teda všetky náhrady a aj stravné. Áno píšeme dokonca nasledujúceho mesiaca. Reálne to to samozrejme znamená výplatný termín. To znamená spolu s výplatou. Účtovníci vlastne už budú riešiť na základe reálnej dochádzky zamestnanca a teda len raz. Toto výrazne zjednoduší prácu účtovníkov. Je to zjednodušenie podnikateľského sektora. Zmenšenie byrokracie a môžu sa podnikatelia viac venovať tomu, na čo sú to znamená podnikaniu, nie byrokracii. To je presne to, čo potrebuje vôbec slovenská ekonomika. Čiže je to kvapka v mori, ale je to ďalší krôčik, aby naši podnikatelia strávili menej času riešením byrokratických povinností.
Prejdem to opačne. Tretia vec, ktorú obsahuje súčasná novela. Zjednodušujeme ňou aj život samostatne zárobkovým osobám. Aký bol stav doteraz. Dnes si mohli do svojich výdavkov zahrnúť faktúru za gastráče, čiže jednu faktúru ktorou si kúpili gastráče povedzme na celý mesiac alebo druhá možnosť, oni mohli aj proste finančne normálne si tú stravu kúpiť, ale v účtovníctve to museli dokladovať každým jedným pokladničným dokladom za každé jedlo. Čiže v takom tom najjednoduchšom prípade na jednej strane živnostníka jedna faktúra, na druhej strane 21 pokladničných blokov, čo je 21 účtovných príkladov. Za každé vám proste účtovník zaúčtuje nejakých pár centov. Treba to skladovať, treba to odniesť, archivovať. No nijakovsky to nevyzeralo akože porovnateľný stav gastráč a peniaze a čo teda prinášame. Po novom si SZČO, ktorá si uplatňuje skutočné výdavky si od 1. januára 2022 môže do výdavkov za každý odpracovaný deň uplatniť stravné najviac vo výške sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čiže zasa tých istých 5,10. Je to všade rovnaké a výšku stravného do tejto výšky SZČO nebude povinný preukazovať daňovými dokladmi. Proste si tú sumu odpočíta a vybavené.
No a ešte sa teraz vrátim vlastne k tomu oslobodeniu od daní a odvodov, aby som to teda presnejšie povedal. Takže od 1. januára 2022 bude podľa novelizovaného znenia § 5 ods. 7 písm. b) na strane zamestnanca od dane z príjmov oslobodený príspevok zamestnávateľa na teplé hlavné jedlo alebo na gastrolístok. Najviac vo výške sumy stravného, no proste zasa tých 5,10. Takže takto to bude. Ako to bude pri finančnom príspevku? Rovnako bude od dane z príjmov oslobodený finančný príspevok na stravovanie najviac vo výške sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste, čiže zasa tých istých 5,10 euro. Ale tu musíme teda povedať, že do tohto celkového limitu oslobodeného od dani odvodov bude započítaná aj suma príspevku poskytnutého zo sociálneho fondu. Čiže celý pre vlastne celú ekonomiku ten strop pokiaľ to bude oslobodené od dani, odvodov je 5,10 a ak sa to bude zvyšovať bude to teda viacej. Suma oslobodená od dane je automaticky oslobodená aj od odvodov, pretože sa nezapočítava do vymeriavacích základov zamestnanca a zamestnávateľa na sociálne ani na zdravotné poistenie. Dobre. Tak isto zopakujem, že takto isto upravujeme aj ustanovenia o zabezpečení stravovania v osobitných právnych predpisov. Či už sa to týka štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov a členov hasičského a záchranného zboru. Diabol sa týka alebo skrýva v detailoch, preto som si dovolil takto podrobne prejsť všetky možnosti. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. Vážim si každého jedného kolegu poslanca, ktorý tu sedí a v mene svojom aj v mene všetkých ostatných predkladateľov vás prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.6.2021 14:35 - 14:52 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nie je to tak dávno čo sme upravovali problematiku stravných lístkov, po desaťročnom snažení sa ich konečne podarilo zdobrovoľniť. Použijem historický kontext, podarilo sa po tých desiatich rokoch zrušiť gastráčové nevoľníctvo. Ale tak ako v histórii zrušenie nevoľníctva ani zďaleka neznamenalo rovnoprávnosť, ani prijatej právnej úprave sa nepodarilo zabezpečiť skutočnú rovnoprávnosť stravných lístkov a finančnej formy stravného. To si musíme priznať. Apartheid je asi to správne slovo, gastráče stále zostali v zákone zvýhodnenou formou v určitých prípadoch. No a keď Finančná správa vydala 15-stranové metodické usmernenie tak bolo jasné, že ak chcem skutočnú rovnoprávnosť, tak musíme za ňu bojovať ďalej. Zákony sú vtedy dobré, keď sú jednoznačné. A presne to je snahou predloženej novely, aby bola problematika stravného upravená spravodlivo a jasne a že keď Finančná správa vydá následne nové metodické usmernenie, tak to usmernenie bude mať podstatne menej strán. Ročná hodnota stravného je takmer 800 miliónov. Je to veľmi veľa peňazí a preto sa netreba čudovať, že emitenti gastrolístkov alebo ich elektronickej formy dokážu veľmi efektívne bojovať za zachovanie svojich neprimeraných výhod. A povedzme si na rovinu, budú bojovať aj naďalej. Zároveň však je to veľmi veľa peňazí, peňazí ľudí, aby sme urobili maximum pre skutočné zrovnoprávnenie finančnej formy stravného. Za spravodlivosť tu bojujem teraz a sľubujem, že aj keď by zasa emitenti gastrolístkov našli v zákone nejakú dieru, nejakú možnosť, tak budem proste za slobodu bojovať aj v budúcnosti. Čím viac môžu ľudia rozhodovať o použití svojich financií, tým je ich využitie efektívnejšie. To platí aj v tomto prípade. A teda aj sektor, čím slobodnejšie, čím slobodnejšie v ňom budú vzťahy, tým bude fungovať efektívnejšie. Ak sa zamestnanec rozhodne pre finančnú formu stravného, z jeho rozhodovania vypadnú všetky okolnosti či a ako je možné použiť gastráč, či to daná jedáleň alebo reštaurácia umožňuje, či má elektroni..., teda v prípade elektronickej formy zmluvu s tou konkrétnou spoločnosťou a teda tým pádom je možné použiť tú jeho gastrokartu. Každopádne odkedy Feničania vymysleli peniaze, dá sa za ne najesť všade a najjednoduchšie. Pri skutočnom zdobrovoľnení gastráčov bude rozhodovanie ľudí už len o tom, kde sa ľudia za ich peniaze najedia podľa toho aké majú predstavy. Používanie finančnej formy stravného po prijatí predkladanej novely prinesie výrazné zníženie byrokracie na strane zamestnávateľov a úplne prirodzene zjednoduší administratívu aj na strane gastroprevádzok. A gastroprevádzky nebudú platiť províziu za spätný výkup gastráčov, či za ich elektronickú formu, výrazne im to zníži náklady. Aj toto je práve v dnešnej dobe vítaná forma pomoci ťažko skúšanému sektoru. Ja by som si dovolil pomôcť slovami Modernej asociácie, pardon Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorí k tomuto vydali také stanovisko, čiže jeho členovia tejto aliancie zamestnávajú spolu viac ako tridsaťtisíc ľudí a teda, to sú inak tieto veľké, všetky veľké potravinové obchody, tak to aby bolo jasné čo to je. Čiže zamestnávajú cca tridsaťtisíc ľudí a zároveň inkasujú platby od zákazníkov aj v podobe stravných lístkov a zaplatia iba na províziách pre emitentov stravných lístkov každoročne približne 15 miliónov euro. No a píšu, teda tieto peniaze by sme vedeli presmerovať do omnoho užitočnejších oblastí napríklad na zvyšovanie platov našich zamestnancov, prípadne nové investície z ktorých by mali prospech zákazníci po celom Slovensku. Upozorňujú, že zrovnoprávnenie rôznych foriem podpory stravovania zamestnancov pomôže nielen obchodu, ale všetkým zamestnávateľom, vrátane teda ťažko skúšaného gastrosektora pre ktorý sú poplatky emitentom stravných lístkov, pre ktorých poplatky emitentom stravných lístkov ...
===== ... keď si po celom Slovensku. Upozorňujú, že zrovnoprávnenie rôznych foriem podpory stravovania zamestnancov pomôže nielen obchodu, ale všetkým zamestnávateľom vrátane teda ťažko skúšaného gastrosektora, pre ktorý sú poplatky emitentom stravných lístkov, pre ktorých poplatky emitentom stravných lístkov tak isto predstavujú mimoriadnu finančnú administratívnu záťaž. Čiže aj takto to vnímajú. V predkladanej novele neriešime len chyby, ktoré ukázala prax, ale zároveň aj signifikantne zvyšujeme motiváciu zamestnávateľov, aby na stravu prispievali viac ako doteraz. Toto bude mať výrazne pozitívny vplyv na kvalitu stravy zamestnancov. Zároveň teda to bude viac peňazí na stravovanie a bude to teda zásadnou pomocou aj pre gastrosektor. Účinnosť zákona je zatiaľ predpokladaná od 1. 1. 2022. Z viacerých diskusií však cítim v cene, aby zákon platil aj skôr. zamestnávatelia by tak mohli už v nových zmysluplných pravidlách sa lepšie pripraviť na moment, ktorý je teda od 1. 1. 2022 odkedy budú mať už povinnosť umožniť zamestnancom finančnú formu stravného. Teraz majú tú možnosť, ale od 1.1. už bude povinnosť. Ak sa teda rozhodneme, tak skoršiu platnosť by sme pravdepodobne teda riešili pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní. Prejdime si konkrétne všetky forma zabezpečenia stravovania zamestnancov a teda pre všetky tieto formy stanovujeme rovnaké a spravodlivé parametre. Príspevok zamestnávateľa bude od 1. januára 2022 najviac vo výške sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní od 5 do 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a teda podľa neho platí, že od 1. septembra 2019 je platná suma stravného 5 euro 10 centov. Teda ten príspevok na stravovanie bude pre všetky kategórie stanovený teda sumou 5,10, ale teda nedávame to ako, ako absolútne číslo, ale ako parameter, ktorý teda ak sa bude meniť teda hodnota tohto stravného, tak sa to automaticky vlastne bude prenášať aj do bežného stravného. Aktuálny teda stav je, že teda podľa § 38g zákona o cestovných náhradách v súvislosti s pandémiou sa sumy stravného do konca tohto roka nebudú zvyšovať. Dá sa však predpokladať, že od 1. januára 2022 sa suma stravného zvýši, keďže teda už tento rok nebola zvyšovaná, takže zvýši sa, čo teda automaticky bude znamenať, že aj tá suma, či už gastráčov alebo ich finančnej náhrady vie byť vyššia. No a teda poďme si teda pozrieť tie jednotlivé formy stravného. Čiže prvá možnosť je príspevok zamestnávateľa na teplé hlavné jedlo. Zamestnávateľ v takomto prípade bude prispievať od 1. januára 2022 na teplé hlavné jedlo sumou najmenej 55 % ceny jedla a najviac, tak ako som povedal to bude stanovené tou hodnotou 5,10 euro.
Ďalšia možnosť je príspevok zamestnávateľa na gastrolístok. Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie formou gastrolístkov, ak sa teda zamestnanec rozhodne, že chce mať gastrolístok, tak hodnota gastrolístka musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čiže zasa tých spomínaných 5,10 a hodnota teda gastrolístka musí byť preto najmenej 3,83 eura. Ak by sa teda to stravné zvýšilo, tak samozrejme aj hodnota gastrolístka sa zvýši. Zamestnávateľ teda bude prispievať na gastrolísky sumou najmenej 55 % ceny gastrolístka, čo teda pri najnižšej hodnote gasrolístka by bolo najmenej 2,11 euro a najviac zasa tá istá suma 5,10 euro podľa aktuálneho stavu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok zo sociálneho fondu. Ten nie je limitovaný.
A teda treťou možnosťou zabezpečenia stravovania je finančný príspevok na stravovanie a teda od 1. januára 2022 podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce prvá veta "suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie formou teplého jedla alebo formou gastrolístka iným zamestnancom". Pričom je potrebné brať do úvahy, že musí ísť o porovnateľných zamestnancov a súčasne a zasa teda najmenej 55 % ceny jedla gastrolístka a čo je teda suma 2,11 eura a najviac zasa to isté 5,10 euro. Podľa druhej vety "ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom formou teplého jedla ani formou gastrolístka, suma finančného príspevku je" a zasa od 2,11 minimálna suma do 5,10 stále, stále rovnaká hranica. Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie časti zamestnancov formou teplého hlavného jedla alebo gastrolístka, tak suma finančného príspevku pre tých teda ostatných na stravovanie musí byť rovnaká ako tá, ktorou zamestnanec prispieva na teplé hlavné jedlo alebo gastrolístok iným zamestnancom.
Inými slovami proste, aby to bolo rovnocenné, rovnoprávne a spravodlivé. Zároveň samozrejme je ten finančný príspevok musí byť najmenej spomínaných 2,11 eur. To platí bez ohľadu na to, či zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie časti zamestnancov formou teplého hlavného jedla alebo gastrolístka alebo, či sa všetkým zamestnancom poskytuje finančný príspevok. Dobre, čiže to bola tá jedna časť. Zabezpečenie skutočnej spravodlivosti, skutočnej rovnocennosti, finančnej formy alebo teda gastrolístka.
Druhou oblasťou, ktorej sa venuje predložená novela je teda umožniť výplatu stravného po skončení mesiaca. Od 1. januára 2022 bude možné poskytovať gastrolístky a finančné príspevky na stravovanie pozadu za mesiac, za ktorý zamestnancovi patri a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve so zamestnancom nedohodne preddavkové poskytovanie. Čo či predtým predstaviť. Dnes má zamestnávateľ úlohu, že pred začiatkom mesiaca musí pripraviť, či už gastráče alebo finančnú náhradu a je to v podstate, od to robí zálohovo, pretože nevieme, kedy si zamestnanec zoberie dovolenku, či bude mať PN, či bude mať pracovnú cestu. Čiže má jeden byrokratický úkon je zabezpečiť teda stravné a ďalší vlastne je jeho zúčtovanie. Toto je byrokratické, zbytočné, zaťažuje to účtovníkov vo firmách a vlastne čo chceme je prejsť na klasickú formu tak ako mzda a všetky jej náležitosti sa teda vyplácajú pozadu. To znamená zamestnanec jeden mesiac pracuje a následne vo výplatnom termíne počas ďalšieho mesiaca teda dostane mzdu, aj teda všetky náhrady a aj stravné. Áno píšeme dokonca nasledujúceho mesiaca. Reálne to to samozrejme znamená výplatný termín. To znamená spolu s výplatou. Účtovníci vlastne už budú riešiť na základe reálnej dochádzky zamestnanca a teda len raz. Toto výrazne zjednoduší prácu účtovníkov. Je to zjednodušenie podnikateľského sektora. Zmenšenie byrokracie a môžu sa podnikatelia viac venovať tomu, na čo sú to znamená podnikaniu, nie byrokracii. To je presne to, čo potrebuje vôbec slovenská ekonomika. Čiže je to kvapka v mori, ale je to ďalší krôčik, aby naši podnikatelia strávili menej času riešením byrokratických povinností.
Prejdem to opačne. Tretia vec, ktorú obsahuje súčasná novela. Zjednodušujeme ňou aj život samostatne zárobkovým osobám. Aký bol stav doteraz. Dnes si mohli do svojich výdavkov zahrnúť faktúru za gastráče, čiže jednu faktúru ktorou si kúpili gastráče povedzme na celý mesiac alebo druhá možnosť, oni mohli aj proste finančne normálne si tú stravu kúpiť, ale v účtovníctve to museli dokladovať každým jedným pokladničným dokladom za každé jedlo. Čiže v takom tom najjednoduchšom prípade na jednej strane živnostníka jedna faktúra, na druhej strane 21 pokladničných blokov, čo je 21 účtovných príkladov. Za každé vám proste účtovník zaúčtuje nejakých pár centov. Treba to skladovať, treba to odniesť, archivovať. No nijakovsky to nevyzeralo akože porovnateľný stav gastráč a peniaze a čo teda prinášame. Po novom si SZČO, ktorá si uplatňuje skutočné výdavky si od 1. januára 2022 môže do výdavkov za každý odpracovaný deň uplatniť stravné najviac vo výške sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čiže zasa tých istých 5,10. Je to všade rovnaké a výšku stravného do tejto výšky SZČO nebude povinný preukazovať daňovými dokladmi. Proste si tú sumu odpočíta a vybavené.
No a ešte sa teraz vrátim vlastne k tomu oslobodeniu od daní a odvodov, aby som to teda presnejšie povedal. Takže od 1. januára 2022 bude podľa novelizovaného znenia § 5 ods. 7 písm. b) na strane zamestnanca od dane z príjmov oslobodený príspevok zamestnávateľa na teplé hlavné jedlo alebo na gastrolístok. Najviac vo výške sumy stravného, no proste zasa tých 5,10. Takže takto to bude. Ako to bude pri finančnom príspevku? Rovnako bude od dane z príjmov oslobodený finančný príspevok na stravovanie najviac vo výške sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste, čiže zasa tých istých 5,10 euro. Ale tu musíme teda povedať, že do tohto celkového limitu oslobodeného od dani odvodov bude započítaná aj suma príspevku poskytnutého zo sociálneho fondu. Čiže celý pre vlastne celú ekonomiku ten strop pokiaľ to bude oslobodené od dani, odvodov je 5,10 a ak sa to bude zvyšovať bude to teda viacej. Suma oslobodená od dane je automaticky oslobodená aj od odvodov, pretože sa nezapočítava do vymeriavacích základov zamestnanca a zamestnávateľa na sociálne ani na zdravotné poistenie. Dobre. Tak isto zopakujem, že takto isto upravujeme aj ustanovenia o zabezpečení stravovania v osobitných právnych predpisov. Či už sa to týka štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov a členov hasičského a záchranného zboru. Diabol sa týka alebo skrýva v detailoch, preto som si dovolil takto podrobne prejsť všetky možnosti. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. Vážim si každého jedného kolegu poslanca, ktorý tu sedí a v mene svojom aj v mene všetkých ostatných predkladateľov vás prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 23.6.2021 14:29 - 14:33 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegynky, kolegovia, no je nás tu málo, ale poďme na to. Cieľom predloženého návrhu zákona je odstrániť nerovnosti pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania, konkrétne stravovacích poukážok, ako aj zjednodušiť administratívu zamestnávateľov, ktorá vzniká pri poskytovaní stravovacích poukážok a finančného príspevku na stravovanie v predstihu za príslušný kalendárny mesiac.
Od 1. marca 2021 si u zamestnávateľa, ktorý dovtedy zabezpečoval svojim zamestnancom stravovanie formou stravovacích poukážok, zamestnanci môžu vybrať medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie. Ak zamestnávateľ prispieva v týchto prípadoch na stravovanie v rozsahu upravenom Zákonníkom práce, z hľadiska daní a odvodov neexistuje rozdiel medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom. Ak však zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov formou finančného príspevku na stravovanie nad rámec Zákonníka práce z vlastných zdrojov, táto nazvime ju, že „nadrámcová“ suma je pre zamestnávateľa daňovo neuznaným nákladom a u zamestnanca sa zdaňuje daňou z príjmov zo závislej činnosti. Na rozdiel od toho, ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov nad rámec Zákonníka práce z vlastných zdrojov, pri stravovacích poukážkach je táto suma pre zamestnávateľa daňovo uznaným nákladom, no u zamestnanca sa nezdaňuje. Teda jednoducho povedané gastráč a finančná náhrada nie sú rovnocenné.
Navrhovaná zmena Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľom prispievať na stravovanie zamestnancov až do výšky 100 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín bez toho, aby bol tento príspevok považovaný za daňovo neuznaný výdavok pre zamestnávateľa a aby bol zároveň zdanený daňou z príjmov zo závislej činnosti na strane zamestnancov.
Keďže zamestnávatelia zabezpečujúci stravovanie formou stravovacích poukážok alebo finančným príspevkom na stravovanie, poskytujú stravovacie poukážky a príspevok na stravovanie na začiatku kalendárneho mesiaca, vzniká im dodatočná administratívna záťaž v prípade vzniku prekážok v práci na strane zamestnancov alebo čerpania dovolenky počas kalendárneho mesiaca. Z uvedeného dôvodu sa umožní zamestnávateľom poskytovať stravovacie poukážky a finančný príspevok obdobne ako pri mzde, teda dodatočne, najneskôr však posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. To je teda druhá vec, ktorá vlastne, ktorou meníme aktuálne platný stav. Zamestnávateľom bude i naďalej zachovaná možnosť poskytovať stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na stravovanie preddavkovo, ak to bude dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Čiže budú mať voľnosť zamestnávatelia podľa toho ako sa im to, ako im to bude povedzme menej administratívne náročné.
Obdobne sa upravujú aj ustanovenia o zabezpečení stravovania v osobitných právnych predpisoch týkajúcich sa štátnych zamestnancov, policajtov, vojakov a Hasičského a záchranného zboru, ktorí teda nejdú podľa Zákonníka práce, ale podľa svojich vlastných predpisov, aby mali rovnaké pravidlá ako všetci ostatní zamestnanci.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, ako aj pozitívne sociálne vplyvy pre zamestnancov. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Rovnako nebude mať návrh zákona žiadne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona tiež nebude mať negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2021 11:44 - 11:46 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Idem od konca. Pán poslanec Kočiš, úplný súhlas. Myslím si, že doplním len jednu vetu k tomu, čo ste povedali, nie je lepší výdavok obce ako pre deti, aj keby hneď ich tom stálo niečo navyše. Ale nestojí, pretože presne tak je to o podielových daniach, viac detí, viac peňazí, viac normatívov, takže toto je zabezpečené. K pánovi poslancovi Valáškovi, práve aj tu je presne tá situácia, áno, niekto povie, mala sa postaviť veľká, väčšia škôlka, ja hovorím ani nie, raz tie škôlky budú veľké, ono to proste tá krivka, budem starnúť, tých detí bude menej. Práve o to je ideálna situácia tejto obce, kde má vlastne priestory v základnej škole. Do teraz tam boli 3 triedy, teraz budú prázdne. Vedela tam byť jedna naplnená, dodatočná trieda tým pádom mohla fungovať a je to presne to využitie kapacít, že teraz treba 4 triedy na materskej, možno o pár rokov už ich bude treba menej, ale zasa budú tie deti v základke, že presne táto efektivita využiteľnosti a aby tie priestory boli dlhodobo využité a bola tam tá ekonomika, v tomto prípade to bolo úplne jasné a poviem aj ja, zopakujem to, čo povedal pán poslanec Kočiš, nerozumiem, nechápem a som smutný z konania predmetnej starostky, prečo proste neumožnila v situácii, keď cca 20 detí potrebovalo ísť do škôlky a nedostalo sa a dneska sú už teda porozdeľované po iných obciach. Je to fakt nepochopiteľné. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.6.2021 11:35 - 11:41 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, chcem veľmi podporiť návrh, predložený návrh zákona o poskytovaní služieb starostlivosti o deti v detských skupinách, ktoré predložili poslanecké kolegyne. Návrh rieši situácie, kde objektívne nie je dostatok miest v škôlkach a zároveň ale vytvára aj určitú konkurenciu. Môže totiž poukázať na pozitívnu konkurenciu. Môže totiž poukázať na špecifické situácie, keď obec nerobí maximum možného a zároveň, síce tu pána poslanca Tarabu nevidím, ale moje vystúpenie bude trošku reakciou aj na jeho otázky položené.
Ministerstvo, ministerstvo školstva robí všetko pre to, aby bolo čo najviac detí v škôlkach. To je úplne jasné. Aktuálne najvýznamnejšou zmenou je teda povinné predprimárne vzdelávanie. Zároveň ministerstvo podporuje vznik každej novej triedy desaťtisíceurovou dotáciou na vybavenie triedy a takisto do konca roka prepláca aj mzdové náklady pre dve pani učiteľky dodatočné, keď sa teda vytvorí jedna dodatočná trieda. Následne je už potom od nového roka financovanie vždy zabezpečené zvýšením príjmov z podielových daní.
Samotné škôlky však zriaďujú obce a je to pre všetkých starostov veľká výzva. Pre tých, čo robia možné aj nemožné, aby dostali do škôlky nejaké deti a dali tak šancu na rozvoj svojej obce a samozrejme ešte viac pre tých, ktorí naopak bojujú s nedostatkom miesta a objektívne nedokážu prijať všetky deti. Veľké uznanie patrí všetkých starostom, ktorí robia maximum pre deti.
Deti sú budúcnosť Slovenska a ešte viac platí, že deti sú budúcnosť obcí. Čím lepšie podmienky im vytvoríme, tým lepšia bude budúcnosť a tým znesiteľnejšia bude aj naša vlastná staroba. Obec bez detí, obec bez škôlky a školy je odsúdená na postupný zánik a len pre dokreslenie, okrem Bratislavského samosprávneho kraja všetky ostatné kraje postupne strácajú populáciu a tento trend sa bude stále zhoršovať a budeme starnúť.
O to viac však je prekvapivé, že existujú aj obce, ktoré nechcú do škôlky prijať všetky deti, ktoré majú záujem. Majú priestorové možnosti na vytvorenie dodatočnej triedy, majú možnosť preplatenia nákladov a nechcú. Budem konkrétny, aj keď nepoviem tú konkrétnu obec, ktorej príklad budem spomínať. Obec postavila novú trojtriednu škôlku, čo je, samozrejme, dobrý počin a obci patrí, samozrejme, vďaka, kde presunie existujúce tri triedy z pôvodných priestorov základnej školy, kde teda boli doteraz. Zároveň v pôvodných priestoroch by však mohla byť a môže byť vytvorená jedna dodatočná trieda, teda v prípade tej obce štvrtá, priestor je plne funkčný, koniec koncov deti v týchto priestoroch, to bolo v základnej škole, fungovali viacero rokov.
Čiže v obci sú deti, ktoré sa doteraz nevedeli dostať do škôlky. Objektívne je v obci k dispozícii, vhodne je pripravený priestor, pani riaditeľka školy je za, rada školy je za. Javí sa, že nič sa bráni, deti by sa mohli, nič, nič nevadí, deti by mohli prísť do škôlky všetky, obec by po rokoch tak prvýkrát dokázala zabezpečiť miesto v škôlke pre všetky deti. Ale pani starostka je proti a dokonca aj väčšina zastupiteľstva je proti.
Ja nedokážem pochopiť, prečo teda nechce pani starostka a časť zastupiteľstva urobiť maximum pre svojich občanov pre deti a pre ich rodičov. Áno, tým magickým zaklínadlom by mali byť občania obce. Veď starosta by mal prirodzene robiť maximum pre občanov obce, no ale asi je ešte ďaleko do volieb. Konanie pani starostky je v tomto prípade nepochopiteľné ešte o to viac, že viac detí v škôlke znamená viac príjmov z podielových daní a navyše v rozdeľovacom kritériu podielových daní, v tom, čo sa týka vzdelávania, to ide na počet hláv, na počet detí v škôlkach alebo teda v školských zariadeniach, nie na trvalý pobyt. Teda starosta s priestorovými možnosťami môže prijať aj "cudzie deti" bez toho, aby na tom tratil. Práve naopak, efektívne fungujúca a väčšia škôlka generuje viac zdrojov a zabezpečuje ďalší rozvoj obce. To isté, samozrejme, platí aj následne, keď sa teda, predpokladajme, tie deti vedia presunúť do základnej školy v obci.
Namiesto toho je daná obec v situácii, kedy rodičia detí, ktoré sa teda do škôlky nedostali, musia hľadať miesto v okolitých dedinách, či dokonca v Trnave. Aj to je paradox, že veľké mesto má záujem a dokáže prijať "cudzie deti" a daná obec môže, ale nechce prijať ani vlastné deti.
===== detí, ktoré sa teda do škôlky nedostali, musia hľadať miesto v okolitých dedinách, či dokonca v Trnave. Aj to je paradox, že veľké mesto má záujem a dokáže prijať "cudzie" deti a daná obec môže, ale nechce prijať ani vlastné deti. Ak všetky deti dostanú do škôlky, bude pre nich vytvorené najlepšie možné výchovné prostredie. Matka môže nastúpiť do práce, čo a zasa to myslím všetci vnímame, veľmi vie zlepšiť finančnú situáciu každej mladej rodiny. Všetci vnímame ako veľmi vie pomôcť mladej rodine druhý príjem. Veď práve mladé rodiny patria medzi sociálne najohrozenejšie skupiny obyvateľstva. A to samozrejme sú ešte matky samoživiteľky, pre ktoré nemožno dať dieťa do školy neriešiteľnou situáciou, životnou situáciou, ako aj spomínala pani poslankyňa predkladateľka. No, práve vytvorenie týchto detských skupín môže byť liekom i na takéto veľmi zvláštne, smutné a ja pevne verím, dúfam, že zriedkavé prípady. Ale teda bohužiaľ sú a som veľmi rád za predložený zákon a má našu plnú podporu. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.6.2021 11:35 - 11:41 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, chcem veľmi podporiť návrh, predložený návrh zákona o poskytovaní služieb starostlivosti o deti v detských skupinách, ktoré predložili poslanecké kolegyne. Návrh rieši situácie, kde objektívne nie je dostatok miest v škôlkach a zároveň ale vytvára aj určitú konkurenciu. Môže totiž poukázať na pozitívnu konkurenciu. Môže totiž poukázať na špecifické situácie, keď obec nerobí maximum možného a zároveň, síce tu pána poslanca Tarabu nevidím, ale moje vystúpenie bude trošku reakciou aj na jeho otázky položené.
Ministerstvo, ministerstvo školstva robí všetko pre to, aby bolo čo najviac detí v škôlkach. To je úplne jasné. Aktuálne najvýznamnejšou zmenou je teda povinné predprimárne vzdelávanie. Zároveň ministerstvo podporuje vznik každej novej triedy desaťtisíceurovou dotáciou na vybavenie triedy a takisto do konca roka prepláca aj mzdové náklady pre dve pani učiteľky dodatočné, keď sa teda vytvorí jedna dodatočná trieda. Následne je už potom od nového roka financovanie vždy zabezpečené zvýšením príjmov z podielových daní.
Samotné škôlky však zriaďujú obce a je to pre všetkých starostov veľká výzva. Pre tých, čo robia možné aj nemožné, aby dostali do škôlky nejaké deti a dali tak šancu na rozvoj svojej obce a samozrejme ešte viac pre tých, ktorí naopak bojujú s nedostatkom miesta a objektívne nedokážu prijať všetky deti. Veľké uznanie patrí všetkých starostom, ktorí robia maximum pre deti.
Deti sú budúcnosť Slovenska a ešte viac platí, že deti sú budúcnosť obcí. Čím lepšie podmienky im vytvoríme, tým lepšia bude budúcnosť a tým znesiteľnejšia bude aj naša vlastná staroba. Obec bez detí, obec bez škôlky a školy je odsúdená na postupný zánik a len pre dokreslenie, okrem Bratislavského samosprávneho kraja všetky ostatné kraje postupne strácajú populáciu a tento trend sa bude stále zhoršovať a budeme starnúť.
O to viac však je prekvapivé, že existujú aj obce, ktoré nechcú do škôlky prijať všetky deti, ktoré majú záujem. Majú priestorové možnosti na vytvorenie dodatočnej triedy, majú možnosť preplatenia nákladov a nechcú. Budem konkrétny, aj keď nepoviem tú konkrétnu obec, ktorej príklad budem spomínať. Obec postavila novú trojtriednu škôlku, čo je, samozrejme, dobrý počin a obci patrí, samozrejme, vďaka, kde presunie existujúce tri triedy z pôvodných priestorov základnej školy, kde teda boli doteraz. Zároveň v pôvodných priestoroch by však mohla byť a môže byť vytvorená jedna dodatočná trieda, teda v prípade tej obce štvrtá, priestor je plne funkčný, koniec koncov deti v týchto priestoroch, to bolo v základnej škole, fungovali viacero rokov.
Čiže v obci sú deti, ktoré sa doteraz nevedeli dostať do škôlky. Objektívne je v obci k dispozícii, vhodne je pripravený priestor, pani riaditeľka školy je za, rada školy je za. Javí sa, že nič sa bráni, deti by sa mohli, nič, nič nevadí, deti by mohli prísť do škôlky všetky, obec by po rokoch tak prvýkrát dokázala zabezpečiť miesto v škôlke pre všetky deti. Ale pani starostka je proti a dokonca aj väčšina zastupiteľstva je proti.
Ja nedokážem pochopiť, prečo teda nechce pani starostka a časť zastupiteľstva urobiť maximum pre svojich občanov pre deti a pre ich rodičov. Áno, tým magickým zaklínadlom by mali byť občania obce. Veď starosta by mal prirodzene robiť maximum pre občanov obce, no ale asi je ešte ďaleko do volieb. Konanie pani starostky je v tomto prípade nepochopiteľné ešte o to viac, že viac detí v škôlke znamená viac príjmov z podielových daní a navyše v rozdeľovacom kritériu podielových daní, v tom, čo sa týka vzdelávania, to ide na počet hláv, na počet detí v škôlkach alebo teda v školských zariadeniach, nie na trvalý pobyt. Teda starosta s priestorovými možnosťami môže prijať aj "cudzie deti" bez toho, aby na tom tratil. Práve naopak, efektívne fungujúca a väčšia škôlka generuje viac zdrojov a zabezpečuje ďalší rozvoj obce. To isté, samozrejme, platí aj následne, keď sa teda, predpokladajme, tie deti vedia presunúť do základnej školy v obci.
Namiesto toho je daná obec v situácii, kedy rodičia detí, ktoré sa teda do škôlky nedostali, musia hľadať miesto v okolitých dedinách, či dokonca v Trnave. Aj to je paradox, že veľké mesto má záujem a dokáže prijať "cudzie deti" a daná obec môže, ale nechce prijať ani vlastné deti.
===== detí, ktoré sa teda do škôlky nedostali, musia hľadať miesto v okolitých dedinách, či dokonca v Trnave. Aj to je paradox, že veľké mesto má záujem a dokáže prijať "cudzie" deti a daná obec môže, ale nechce prijať ani vlastné deti. Ak všetky deti dostanú do škôlky, bude pre nich vytvorené najlepšie možné výchovné prostredie. Matka môže nastúpiť do práce, čo a zasa to myslím všetci vnímame, veľmi vie zlepšiť finančnú situáciu každej mladej rodiny. Všetci vnímame ako veľmi vie pomôcť mladej rodine druhý príjem. Veď práve mladé rodiny patria medzi sociálne najohrozenejšie skupiny obyvateľstva. A to samozrejme sú ešte matky samoživiteľky, pre ktoré nemožno dať dieťa do školy neriešiteľnou situáciou, životnou situáciou, ako aj spomínala pani poslankyňa predkladateľka. No, práve vytvorenie týchto detských skupín môže byť liekom i na takéto veľmi zvláštne, smutné a ja pevne verím, dúfam, že zriedkavé prípady. Ale teda bohužiaľ sú a som veľmi rád za predložený zákon a má našu plnú podporu. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis