Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

29.6.2021 o 16:01 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 30.6.2021 11:12 - 11:12 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem oznámiť členom finančného výboru, že sa stretávame zajtra ráno 8 hodín 15 minút v našej štandardnej miestnosti. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.6.2021 16:34 - 16:34 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja len k jednej veci. Pán poslanec Kamenický, povedal si, že banky neutrpeli. Áno, je to tak, boli chrbtovou kosťou ekonomiky a myslím si, že výrazne pomohli či ľuďom, alebo firmám prekonať, prekonať teda krízu. No ale teraz, ja sa pýtam, ak by banky utrpeli, no to v prvom rade by znamenalo, že teda utrpeli ľudia a firmy a teda že úvery pozlyhávali a že teda je ešte väčší problém. Tak čo je vlastne teda lepšie, že tie banky neutrpeli alebo utrpeli?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.6.2021 16:20 - 16:22 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Beluský, ja možno poviem pre všetkých. Včera sme absolvovali také stretnutie, rokovanie v Národnej banke Slovenska, kde sme sa skutočne venovali všetkým týmto aktuálnym ekonomickým prognózam, a môžem len súhlasiť s tým, čo pán poslanec povedal. Áno, veľa sa toho podarilo, veľa sa nám podarilo ochrániť, veľa sektorov aj trpelo, toto všetko je pravda, ale presne to je kľúčové, že tú ďalšiu, tretiu vlnu musíme fakt zodpovedne zvládnuť s čo najmenšími opatreniami, pretože to, čo sa podarilo aj vládnymi opatrenia, aj teda snahou firiem a schopnosťou prežiť ťažké časy, to, čo sa nám doteraz podarilo ochrániť, by sa už nemuselo podariť pri rovnako drastických opatreniach v tretej vlne. To znamená, áno, my sme pre ľudí, pre rodiny, pre ekonomiku, pre všetkých povinní tú tretiu vlnu zvládnuť čo najlepšie a čo s najmenšími obmedzeniami.
Pán kolega Suja, áno, samozrejme, teda nesedí, sedí v Dubaji, to je pravda. Čo som chcel povedať, je to, že teda už nie je na vysokých pozíciách vo Finančnej správe, neriadi KÚFS. A myslím si, že jednoznačne, a to je to kľúčové a ja to budem stále opakovať, že je to vidieť na tých číslach vyššieho výberu DPH, že áno, kradne sa menej. A ten Makó bol jeden z tých hláv a jeden z tých, ktorí robili veľa, veľa škôd slovenskej ekonomike a našim verejným financiám. Takže takto, takto som to myslel.
A pán poslanec Kočiš, no, ďakujem veľmi pekne za poznámku a... a to je vlastne všetko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 29.6.2021 16:01 - 16:16 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegynky, kolegovia, predložený program stability Slovenska nie je programom len na rok 2021, je to materiál, ktorý má strednodobý charakter a je plánom tiež na roky ´22, ´23, ´24. Pokrýva, každopádne pokrýva celé obdobie do konca volebného obdobia súčasnej vlády.
Som vďačný ministerstvu financií za to, že bol pripravený, schválený na vláde, včas odovzdaný Európskej komisii a Rade EÚ. Teraz je predmetom našej diskusie a mám k jeho procesu, jeho vzniku a k jeho obsahu pár komentárov. Budem rád, ak ich zoberieme ako návrhy na prípravu lepšieho dokumentu na budúci rok.
Strednodobý dokument musí nadväzovať na to, čo bolo prijaté v minulých rokoch, teda v roku 2019, 2020. Európsku komisiu nezaujíma, akú farbu má vláda na Slovensku, zaujíma ju náš plán, ako konsolidovať verejné financie, aký máme plán na kontrolu tempa míňania financií, ktoré v rámci krajiny z daní a odvodov vygenerujeme, ako a koľko si požičiame na zahraničných trhoch. Potrebujú vidieť, že máme situáciu pod kontrolou, že vieme stimulovať ekonomickú aktivitu, zamestnanosť a vieme Slovensko viesť ako konkurencieschopnú krajinu. Aby som ilustroval, čo sa už nesmie opakovať, ponúkam komentár k posledným dvom materiálom, teda tým predchádzajúcim.
Program stability na rok 2019 bol plný prianí a snov. Vládnuca koalícia SMER-u, SNS a MOST-u už neplánovala do budúcnosti žiadne deficity, len nuly, prebytky a veľkú pohodu. Opierala sa o silný rast ekonomiky, menovite o novú automobilovú výrobu, silný trh práce, vysoké a rastúce daňové príjmy. Čistý dlh bol na konci roku 2018 na 43 % hrubého domáceho produktu a program bol plný slov o ozdravení, konsolidácii a nezadlžovaní Slovenska a jeho obyvateľov. Samozrejme, nestalo sa. Novú vládu čakali minimálne rezervy likvidity a v rozpočte na rok 2020, ako už bolo spomínané, nepokryté výdavky v miliardách. Vizitka stavu krajiny nebola dobrá a to sme stáli postupne na prahu prvej a neskôr teda aj druhej vlny pandémie.
Program stability na rok 2020 bol prijatý na sklonku prvej vlny koronavírusu. Kompletne otočil v rétorike, ale musím poznamenať, že bol plný pesimistických správ a odhadov. Očakával sa dvojciferný prepad hrubého domáceho produktu v kombinácii s deficitom centrálnej vlády za rok 2020 vo výške 11 mld. eur a s nárastom hrubého dlhu na 62 % hrubého domáceho produktu.
Osobne nemám rád nihilizmus a veci nevidím čierne napriek tomu, že sme minulý rok prežili v tme. Ohľadom výhľadu na rok 2021 bol už minuloročný program stability, naopak, optimistický a predpokladal deficit verejných financií vo výške cca 5 %. Pre Európsku komisiu bol dôležitý trend a ten bol výborný. Po deficite 10 % sa dostaneme na polovičku. Papier znesie všetko, dnes program stability však prezentuje pravý opak. Rok 2020 skončil ďaleko lepšie. Hrubý domáci produkt poklesol len o 4,8 % hrubého domáceho produktu, deficit verejných financií bol len 6,2 %, hrubý dlh Slovenska bol síce ku koncu roka 2020 na úrovni 60,6 % hrubého domáceho produktu, ale čistý dlh skončil na úrovni cca 50 %. V diskusiách o výkazníctve, bičovaní samého seba prezentujeme hrubý dlh, ale zásadná je čistá pozícia štátu. Likvidné aktíva štátu narástli v roku 2020 o takmer 5 mld. eur na celkovú sumu 9 mld. eur. A čistý dlh je teda "len" 46 mld. eur, po lopate, jednoducho povedané, požičali sme si síce až 10 mld. eur, ale minuli sme z toho len 5,6 mld. eur a tento vývoj si zaslúži potlesk.
Teraz naspäť k predloženému programu stability na roky 2021 až ´23. Jeho cieľom podľa definície a zadania od EÚ je prezentovať vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení rozpočtovej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov v strednodobom horizonte. Program stability prezentuje rozpočtovú stratégiu, ktorá by mala predchádzať tvorbe nadmerného deficitu a viesť k jeho odstráneniu a dosiahnutiu fiškálnej pozície, ktorá vytvorí podmienky pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Pre rok 2020 sme prezentovali v programe stability katastrofický vývoj makroekonomiky a návrat k dobrému vývoju verejných financií hneď v roku 2021. Skončilo to presne opačne. Makroekonomické parametre za rok 2020 boli prekvapivo dobré a v predloženom programe stability máme katastrofálne predpoklady vývoja verejných financií v roku 2021. Do materiálu sa dostal jedna k jednej rozpočet vlády už v upravenej podobe s takmer 10-percentným deficitom, následne ešte vylepšený pozmeňovákom v hodnote 350 mil. eur, čo je dvojnásobok oproti predpokladu ktorý sme mali pred 12 mesiacmi.
Predpokladám, že nám Európska únia program stability schváli, ale je škoda, že ideme týmto smerom. Ešte sme si ani nesplnili domácu úlohu a nepozreli sme sa na reálny vývoj ekonomiky na Slovensku. Ak by sme to spravili, tak by sme museli upraviť aj príjmovú stránku verejného rozpočtu, výhľad makroekonomických parametrov, a teda výsledkom by boli lepšie pomery, lepšie ukazovatele a nakoniec aj lepší obraz Slovenska, menej pesimizmu a namiesto poloprázdneho pohára by sme videli pohár poloplný.
Už pri diskusii k úprave rozpočtu som volal po spoločnej práci odborných inštitúcií, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Národnej banky Slovenska či Inštitútu finančnej politiky spolu s koaličnými stranami. Spomínal som veľmi negatívne nastavené parametre. Spomínal som predikciu lepšieho vývoja, fundamentálnych parametrov, ako bolo prezentované ministerstvom financií. Týka sa to výberu daní, hlavne DPH, zamestnanosti i nezamestnanosti, vývoja hospodárenia Sociálnej poisťovne vďaka návratu k normálnej ekonomickej aktivite, ktorý už nastal teda v máji alebo apríli a v máji.
Rovnako nie sú v predloženom programe stabilite premietnuté už dnes známe pozitívne správy ohľadom vývoja hrubého domáceho produktu v I. štvrťroku 2021, pozitívne správy o výbere dane z pridanej hodnoty a teda aj ostatných daní za päť mesiacov roka 2021, takisto významný nárast priemyselnej výroby v apríli a v máji, pokles nezamestnanosti v apríli aj v máji a nárast zamestnanosti. Čiže samé dobré správe, ktoré tam ale chýbajú. Dnes, pár týždňov po prijatí zmeny rozpočtu, sú všetky spomínané pozitívne predikcie potvrdené, a to ešte raz zopakujem, to sú pre Slovensko veľmi dobré správy.
Dovolím si aspoň pár úplne čerstvých dát. Výber dane z pridanej hodnoty je dnes 3,4 mld., čo je o 26 % viac, ako bolo za prvý polrok vlaňajšieho roka. Som presvedčený, že je to fundamentálne znižovanie medzery dane z pridanej hodnoty a, poviem to úplne na rovinu, pretože pán Makó sedí, nekradne a s ním nekradnú ani ďalšie tisíce subjektov. Z ročného plánu výberu dane z pridanej hodnoty máme doma polovicu, a to vlastne celý prvý kvartál bol lockdown. Takisto aj ostatné daňové príjmy sú medziročne o 20 % vyššie ako za prvých šesť mesiacov minulého roka.
Spomínam to preto, že okrem predloženia materiálu Európskej komisie a Rade EÚ je našou povinnosťou verejné financie reálne konsolidovať. Zásadným krokom je len stráženie výdavkov, kde sme ale od dátumu predloženia materiálu Európskej komisii navýšili v úprave rozpočtu výdavky bez akejkoľvek úpravy príjmov.
Druhým zásadným krokom je pri konsolidácii verejných financií stimulácia rastu ekonomiky, podpora konkurencieschopnosti a prípadné úpravy skladby daní a ich sadzieb tak, aby sme nastavili Slovensku dlhodobo... aby sme napravili Slovensku dlhodobo vyčítané vysoké sadzby daní a odvodov pri zamestnávaní občanov či vysoké sadzby DPH pre niektoré druhy služieb a tovarov.
Tu zasa chvílenku odbočím, spomeniem len jeden príklad. Zníženie dane z pridanej hodnoty pre gastro na 10 % by výrazne pomohlo najviac práve poctivým podnikateľom a znížilo by to ich nevýhody voči tým nepoctivým. Medzera dane z pridanej hodnoty je práve v sektore gastro extrémne vysoká. Toto by bol ďalší krok ku znižovaniu únikov na dani z pridanej hodnoty. Zároveň, ako som už povedal, dalo by to výraznú šancu pre konkurencieschopnosť poctivých podnikateľov v gastre, presne toto potrebujú a presne toto potrebujeme aj my, aby sa náš ťažko skúšaný gastrosektor znovu začal rozvíjať. Hovorím to preto, že aj ten výber dane z príjmu pre tento rok nám dáva, dáva túto možnosť.
Ale naspäť k materiálu. Hneď po zobratí materiálu na vedomie sa potrebujeme pozerať dopredu a venovať sa pochopeniu vývoja slovenskej ekonomiky po druhej vlne pandémie, pochopeniu dynamiky a stavu makroparametrov a fundamentálnych externých vplyvov, vypracovaniu predikcie na druhý polrok tohto roka, takisto výhľady na roky ´22 – ´23. Takisto sa budeme musieť venovať aj novej hrozbe v podobe nárastu inflácie a takisto, samozrejme, sa musíme venovať aj potenciálnemu príchodu tretej vlny a modelovať prípadné dopady.
U všetkých úloh sa uchádzam o pochopenie, že sa potrebujeme venovať dátam, trendom, a teda čo najmenej emóciám a takisto politike. Ide o stanovenie podmienok pre vývoj nášho hospodárstva, pre zamestnanosť, pre vývoj príjmov obyvateľov Slovenska a pre rozvoj hlavne malého a stredného podnikania, ktoré musí byť základným prvkom dobrého vývoja v budúcich rokoch. Sme mu ako krajina, ako vláda veľmi veľa dlžní.
Som presvedčený, že, som presvedčený o zásadne lepšom vývoji hospodárstva Slovenska v roku 2021, ako je predložené, ako je načrtnuté v predloženom materiáli. To je veľmi, veľmi dobrá správa. Moje presvedčenie opieram aj o nedávne hodnotenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a takisto úplne minulý týždeň prezentovaný, prezentovanému výhľadu makroekonomického vývoja od Národnej banky Slovenska.
Pozitívnejší vývoj výberu daní a hlavne dane z pridanej hodnoty pomôže znížiť deficit verejných financií, vyššia zamestnanosť a rast platov pomôže v lepšom vývoji odvodov a daní z príjmu a financovaní samospráv, lepší vývoj hospodárenia Sociálnej poisťovne zásadne ovplyvní vývoj deficitu verejnej správy. A to je skôr zlá správa. Bohužiaľ, vyššia inflácia, vyšší deflátor hrubého domáceho produktu zatlačia na nominálne vyšší hrubý domáci produkt v roku 2021.
Slovensko si ako jedna z prvých krajín v Európe mohla dovoliť na sklonku druhej vlny pandémie otvoriť ekonomiku, školy a tiež postupne normalizovať spoločenský, kultúrny, športový aj umelecký život. Toto sú všetko segmenty a sektory ekonomiky, ktoré výrazne trpeli aj utrpeli počas posledných 15 mesiacov v lockdownoch a obmedzeniach a musíme, musíme sa im venovať a skutočne im dať možnosť dýchať.
Prípadný príchod tretej vlny potrebujeme racionálne vyhodnotiť, potrebujeme postupný návrat do normálu, budeme musieť naprávať škody na duševnom zdraví a psychickej pohode obyvateľstva a posledné, čo potrebujeme, je strašiť novými lockdownami a zatváraním. Musíme sa naučiť používať zdravý rozum a vyhodnocovať dáta v ekonomike, v zdravotníctve, ale aj pri riadení pandémie. Potrebujeme byť reálne pripravení na najhoršie, ale dúfať v najlepšie. Sme v regióne, ktorý sa zodpovedne postavil k očkovaniu, ktorý si prešiel veľmi ťažkou druhou vlnou. Sme v regióne, kde zavreté hranice spôsobujú reálne každodenné problémy veľkému počtu obyvateľov pri dochádzaní za prácou a pri riadení svojej podnikateľskej činnosti. To tiež musíme mať na pamäti.
V oblasti podpory ekonomiky musíme pandemické opatrenia a priamu finančnú pomoc zmeniť na dočasné alebo trvalé úľavy v oblasti daní pri predaji tovarov a služieb a pri zamestnávaní v oblasti flexibility pracovného trhu a výšky odvodového a daňového zaťaženia. Potrebujeme ľudí dostať naspäť do práce, do práce v bielej oblasti, deti do škôl, rodiny do pohody. Zamestnaní ľudia, úspešní podnikatelia a fungujúca konkurencieschopná ekonomika sú základom ozdravenia aj našich verejných financií.
Myslím, že v najbližších mesiacoch nás nečakajú prázdniny a oddych. Čaká nás veľa roboty, diskusií, výstupov a reálnych výstupov vo forme legislatívy a vládou a parlamentom prijatých opatrení, tak, aby sa na Slovensku ľahko podnikalo a dobre žilo.
Ešte raz chcem poďakovať ministerstvu financií za predložený materiál a vám všetkým ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

29.6.2021 15:42 - 15:44 hod.

Marián Viskupič
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 29.6.2021 15:20 - 15:24 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Takže, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2020.
Návrh štátneho záverečného účtu za rok 2020 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 553 zo 17. mája 2021 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2020. V súlade s rozhodnutím predsedu uvedený návrh prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 200 zo dňa 10. júna 2021 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 98 zo dňa 10. júna 2021 a uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky
A. schváliť návrh záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2020, podľa ktorého
a) hospodárenie verejnej správy za rok 2020 v jednotnej metodike ESA 2010 platnej pre Európsku úniu dosiahlo
aa) schodok vo výške 5,6 mld. eur, čo predstavuje 6,2 % hrubého domáceho produktu,
ab) konsolidovaný dlh k 31. decembru 2020 sumu 55,2 mld. eur, čo predstavuje 60,6 % hrubého domáceho produktu,
b) hospodárenie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnom princípe dosiahlo príjmy 15,8 mld. eur, výdavky 23,5 mld. eur a schodok vo výške 7,7 mld. eur;
B. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2020 vo výške 7,7 mld. eur k 31. decembru 2020 bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 6,6 mld. eur a prijatými bankovými úvermi v hodnote 1,1 mld. eur.
Návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2020 v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrhy záverečných účtov prerokovali a vzali na vedomie všetky výbory bez pripomienok, s výnimkou zahraničného výboru a výboru pre zdravotníctvo, ktoré neboli uznášaniaschopné. Výbor pre kultúru a médiá neprerokoval kapitolu ministerstva kultúry Slovenskej republiky v stanovenom termíne, avšak stanovisko výboru dodatočne zaslal.
Gestorský výbor uznesením č. 208 zo dňa 15. júna 2021
1. schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky,
2. navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda NKÚ, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2020 a
3. určil ma za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.6.2021 12:03 - 12:03 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcem informovať členov výboru pre financie a rozpočet, že rokujeme dnes 13.30 v našej štandardnej miestnosti. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2021 17:56 - 17:57 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pani kolegynka Janka, ďakujem ti za vystúpenie. Ďakujem ti za čísla po ktorých som sa už pýtal, pátral. Nielen prieskumy, ale aj história predkladania rôznych návrhov interrupcií tuná za tie roky v parlamente dokazuje, že máločo má v spoločnosti tak vyvážene nastavené equilibrium ako práve, ako práve teda platné pravidlá upravujúce umelé prerušenia tehotenstva. Ak si dobre spomínam, tak posledne to skončilo normálne úplne vážne že remízou. A čo tak sa teda skúsiť dohodnúť, že nebudeme meniť to čo funguje a v podstate má väčšinovú podporu verejnosti. Namiesto toho by sme sa mohli ako celé plénum venovať x témam na ktoré nemáme riešenie a kde teda veci skutočne nefungujú. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2021 17:17 - 17:17 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Schlosár, pri tejto téme ja to rešpektujem, že je hodnotová, môžu pomôcť práve čísla, počet umelých prerušení tehotenstva rok od roka klesá, to je myslím veľmi dobrá správa a chcem sa spýtať, viete, prosím, rozdeliť počet umelých prerušení podľa dôvodov aj teda tých, čo ste spomínali, aj ďalších. A potom navrhujem poďme sa následne ďalej pozrieť na jednotlivé dôvody, či je možné pomôcť ženám, aby sa sami dobrovoľne rozhodli donosiť dieťa a verím, že ďalší rok bude potom to celkové číslo opäť menšie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2021 14:56 - 14:58 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za oba príspevky. Začnem pánom kolegom Tarabom, áno bohužiaľ na daňovo-odvodovej reforme sa do tohto momentu pracuje iba na pôde MF a nie sme ostatné koaličné strany zapojení a nemáme informácie aktuálne. Dúfame, že to bude predstavené čím skôr a áno vnímam to aj ja, že toto asi takto by sa nemala vyrábať daňovo-odvodová reforma to nie je politika, to je vlastne sa týka celého celej krajiny. Takže, zatiaľ takto, ale teda čakáme, že to bude predložené čím skôr a teda od toho momentu sa tomu začneme, začneme venovať aj my. Čo sa týka pán kolega Kočiš, áno veľmi ma mrzí to, že tieto témy, ktoré sa fakt dotýkajú úplne každého, stravné lístky využíva rádovo milión, milión zamestnancov, že to tak veľmi málo zaujíma či už nás poslancov alebo teda aj verejnosť. A ja mám zo včerajšia bohužiaľ ešte jeden taký smutný príklad, včera sme teda na finančnom výbore robili nazvime to, že stretnutie alebo vôbec takú prezentáciu vlastne dlhodobej udržateľnosti verejných financií Slovenska spolu RRZ a dlhodobo udržateľnosť vnímame najhoršiu v celej Európskej únii. No slovom, dvaja poslanci zo 150-členného z poslaneckého zboru sa zúčastnili.
Toto mňa veľmi mrzí a to je aj takou mojou úlohou nájsť spôsob ako urobiť to, aby ľudí toto zaujímalo. Pretože toto sú tie veci, ktoré sa fakt týkajú každého občana a, a budú vlastne formovať našu, našu budúcnosť. Takže, sú to ťažké témy, áno ľudia sa grafov, čísel boja, tá finančná gramotnosť národa by sme mali všetci spoločnej urobiť čo najviac, aby sa zvýšila. Pretože to aj to je cesta ako by bolo každému jednému občanovi lepšie a vedel si svoje finančné zabezpečenie (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis