Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegynky, kolegovia, predložený program stability Slovenska nie je programom len na rok 2021, je to materiál, ktorý má strednodobý charakter a je plánom tiež na roky ´22, ´23, ´24. Pokrýva, každopádne pokrýva celé obdobie do konca volebného obdobia súčasnej vlády.
Som vďačný ministerstvu financií za to, že bol pripravený, schválený na vláde, včas odovzdaný Európskej komisii a Rade EÚ. Teraz je predmetom našej diskusie a mám k jeho procesu, jeho vzniku a k jeho obsahu pár komentárov. Budem rád, ak ich zoberieme ako návrhy na prípravu lepšieho dokumentu na budúci rok.
Strednodobý dokument musí nadväzovať na to, čo bolo prijaté v minulých rokoch, teda v roku 2019, 2020. Európsku komisiu nezaujíma, akú farbu má vláda na Slovensku, zaujíma ju náš plán, ako konsolidovať verejné financie, aký máme plán na kontrolu tempa míňania financií, ktoré v rámci krajiny z daní a odvodov vygenerujeme, ako a koľko si požičiame na zahraničných trhoch. Potrebujú vidieť, že máme situáciu pod kontrolou, že vieme stimulovať ekonomickú aktivitu, zamestnanosť a vieme Slovensko viesť ako konkurencieschopnú krajinu. Aby som ilustroval, čo sa už nesmie opakovať, ponúkam komentár k posledným dvom materiálom, teda tým predchádzajúcim.
Program stability na rok 2019 bol plný prianí a snov. Vládnuca koalícia SMER-u, SNS a MOST-u už neplánovala do budúcnosti žiadne deficity, len nuly, prebytky a veľkú pohodu. Opierala sa o silný rast ekonomiky, menovite o novú automobilovú výrobu, silný trh práce, vysoké a rastúce daňové príjmy. Čistý dlh bol na konci roku 2018 na 43 % hrubého domáceho produktu a program bol plný slov o ozdravení, konsolidácii a nezadlžovaní Slovenska a jeho obyvateľov.
Samozrejme, nestalo sa. Novú vládu čakali minimálne rezervy likvidity a v rozpočte na rok 2020, ako už bolo spomínané, nepokryté výdavky v miliardách. Vizitka stavu krajiny nebola dobrá a to sme stáli postupne na prahu prvej a neskôr teda aj druhej vlny pandémie.
Program stability na rok 2020 bol prijatý na sklonku prvej vlny koronavírusu. Kompletne otočil v rétorike, ale musím poznamenať, že bol plný pesimistických správ a odhadov. Očakával sa dvojciferný prepad hrubého domáceho produktu v kombinácii s deficitom centrálnej vlády za rok 2020 vo výške 11 mld. eur a s nárastom hrubého dlhu na 62 % hrubého domáceho produktu.
Osobne nemám rád nihilizmus a veci nevidím čierne napriek tomu, že sme minulý rok prežili v tme. Ohľadom výhľadu na rok 2021 bol už minuloročný program stability, naopak, optimistický a predpokladal deficit verejných financií vo výške cca 5 %. Pre Európsku komisiu bol dôležitý trend a ten bol výborný. Po deficite 10 % sa dostaneme na polovičku. Papier znesie všetko, dnes program stability však prezentuje pravý opak. Rok 2020 skončil ďaleko lepšie. Hrubý domáci produkt poklesol len o 4,8 % hrubého domáceho produktu, deficit verejných financií bol len 6,2 %, hrubý dlh Slovenska bol síce ku koncu roka 2020 na úrovni 60,6 % hrubého domáceho produktu, ale čistý dlh skončil na úrovni cca 50 %. V diskusiách o výkazníctve, bičovaní samého seba prezentujeme hrubý dlh, ale zásadná je čistá pozícia štátu. Likvidné aktíva štátu narástli v roku 2020 o takmer 5 mld. eur na celkovú sumu 9 mld. eur. A čistý dlh je teda "len" 46 mld. eur, po lopate, jednoducho povedané, požičali sme si síce až 10 mld. eur, ale minuli sme z toho len 5,6 mld. eur a tento vývoj si zaslúži potlesk.
Teraz naspäť k predloženému programu stability na roky 2021 až ´23. Jeho cieľom podľa definície a zadania od EÚ je prezentovať vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení rozpočtovej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov v strednodobom horizonte. Program stability prezentuje rozpočtovú stratégiu, ktorá by mala predchádzať tvorbe nadmerného deficitu a viesť k jeho odstráneniu a dosiahnutiu fiškálnej pozície, ktorá vytvorí podmienky pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Pre rok 2020 sme prezentovali v programe stability katastrofický vývoj makroekonomiky a návrat k dobrému vývoju verejných financií hneď v roku 2021. Skončilo to presne opačne. Makroekonomické parametre za rok 2020 boli prekvapivo dobré a v predloženom programe stability máme katastrofálne predpoklady vývoja verejných financií v roku 2021. Do materiálu sa dostal jedna k jednej rozpočet vlády už v upravenej podobe s takmer 10-percentným deficitom, následne ešte vylepšený pozmeňovákom v hodnote 350 mil. eur, čo je dvojnásobok oproti predpokladu ktorý sme mali pred 12 mesiacmi.
Predpokladám, že nám Európska únia program stability schváli, ale je škoda, že ideme týmto smerom. Ešte sme si ani nesplnili domácu úlohu a nepozreli sme sa na reálny vývoj ekonomiky na Slovensku. Ak by sme to spravili, tak by sme museli upraviť aj príjmovú stránku verejného rozpočtu, výhľad makroekonomických parametrov, a teda výsledkom by boli lepšie pomery, lepšie ukazovatele a nakoniec aj lepší obraz Slovenska, menej pesimizmu a namiesto poloprázdneho pohára by sme videli pohár poloplný.
Už pri diskusii k úprave rozpočtu som volal po spoločnej práci odborných inštitúcií, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Národnej banky Slovenska či Inštitútu finančnej politiky spolu s koaličnými stranami. Spomínal som veľmi negatívne nastavené parametre. Spomínal som predikciu lepšieho vývoja, fundamentálnych parametrov, ako bolo prezentované ministerstvom financií. Týka sa to výberu daní, hlavne DPH, zamestnanosti i nezamestnanosti, vývoja hospodárenia Sociálnej poisťovne vďaka návratu k normálnej ekonomickej aktivite, ktorý už nastal teda v máji alebo apríli a v máji.
Rovnako nie sú v predloženom programe stability premietnuté už dnes známe pozitívne správy ohľadom vývoja hrubého domáceho produktu v I. štvrťroku 2021, pozitívne správy o výbere dane z pridanej hodnoty a teda aj ostatných daní za päť mesiacov roka 2021, takisto významný nárast priemyselnej výroby v apríli a v máji, pokles nezamestnanosti v apríli aj v máji a nárast zamestnanosti. Čiže samé dobré správe, ktoré tam ale chýbajú. Dnes, pár týždňov po prijatí zmeny rozpočtu, sú všetky spomínané pozitívne predikcie potvrdené, a to ešte raz zopakujem, to sú pre Slovensko veľmi dobré správy.
Dovolím si aspoň pár úplne čerstvých dát. Výber dane z pridanej hodnoty je dnes 3,4 mld., čo je o 26 % viac, ako bolo za prvý polrok vlaňajšieho roka. Som presvedčený, že je to fundamentálne znižovanie medzery dane z pridanej hodnoty a, poviem to úplne na rovinu, pretože pán Makó sedí, nekradne a s ním nekradnú ani ďalšie tisíce subjektov. Z ročného plánu výberu dane z pridanej hodnoty máme doma polovicu, a to vlastne celý prvý kvartál bol lockdown. Takisto aj ostatné daňové príjmy sú medziročne o 20 % vyššie ako za prvých šesť mesiacov minulého roka.
Spomínam to preto, že okrem predloženia materiálu Európskej komisie a Rade EÚ je našou povinnosťou verejné financie reálne konsolidovať. Zásadným krokom je len stráženie výdavkov, kde sme ale od dátumu predloženia materiálu Európskej komisii navýšili v úprave rozpočtu výdavky bez akejkoľvek úpravy príjmov.
Druhým zásadným krokom je pri konsolidácii verejných financií stimulácia rastu ekonomiky, podpora konkurencieschopnosti a prípadné úpravy skladby daní a ich sadzieb tak, aby sme nastavili Slovensku dlhodobo... aby sme napravili Slovensku dlhodobo vyčítané vysoké sadzby daní a odvodov pri zamestnávaní občanov či vysoké sadzby DPH pre niektoré druhy služieb a tovarov.
Tu zasa chvílenku odbočím, spomeniem len jeden príklad. Zníženie dane z pridanej hodnoty pre gastro na 10 % by výrazne pomohlo najviac práve poctivým podnikateľom a znížilo by to ich nevýhody voči tým nepoctivým. Medzera dane z pridanej hodnoty je práve v sektore gastro extrémne vysoká. Toto by bol ďalší krok ku znižovaniu únikov na dani z pridanej hodnoty. Zároveň, ako som už povedal, dalo by to výraznú šancu pre konkurencieschopnosť poctivých podnikateľov v gastre, presne toto potrebujú a presne toto potrebujeme aj my, aby sa náš ťažko skúšaný gastrosektor znovu začal rozvíjať. Hovorím to preto, že aj ten výber dane z príjmu pre tento rok nám dáva, dáva túto možnosť.
Ale naspäť k materiálu. Hneď po zobratí materiálu na vedomie sa potrebujeme pozerať dopredu a venovať sa pochopeniu vývoja slovenskej ekonomiky po druhej vlne pandémie, pochopeniu dynamiky a stavu makroparametrov a fundamentálnych externých vplyvov, vypracovaniu predikcie na druhý polrok tohto roka, takisto výhľady na roky ´22 – ´23. Takisto sa budeme musieť venovať aj novej hrozbe v podobe nárastu inflácie a takisto, samozrejme, sa musíme venovať aj potenciálnemu príchodu tretej vlny a modelovať prípadné dopady.
U všetkých úloh sa uchádzam o pochopenie, že sa potrebujeme venovať dátam, trendom, a teda čo najmenej emóciám a takisto politike. Ide o stanovenie podmienok pre vývoj nášho hospodárstva, pre zamestnanosť, pre vývoj príjmov obyvateľov Slovenska a pre rozvoj hlavne malého a stredného podnikania, ktoré musí byť základným prvkom dobrého vývoja v budúcich rokoch. Sme mu ako krajina, ako vláda veľmi veľa dlžní.
Som presvedčený, že, som presvedčený o zásadne lepšom vývoji hospodárstva Slovenska v roku 2021, ako je predložené, ako je načrtnuté v predloženom materiáli. To je veľmi, veľmi dobrá správa. Moje presvedčenie opieram aj o nedávne hodnotenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a takisto úplne minulý týždeň prezentovaný, prezentovanému výhľadu makroekonomického vývoja od Národnej banky Slovenska.
Pozitívnejší vývoj výberu daní a hlavne dane z pridanej hodnoty pomôže znížiť deficit verejných financií, vyššia zamestnanosť a rast platov pomôže v lepšom vývoji odvodov a daní z príjmu a financovaní samospráv, lepší vývoj hospodárenia Sociálnej poisťovne zásadne ovplyvní vývoj deficitu verejnej správy. A to je skôr zlá správa. Bohužiaľ, vyššia inflácia, vyšší deflátor hrubého domáceho produktu zatlačia na nominálne vyšší hrubý domáci produkt v roku 2021.
Slovensko si ako jedna z prvých krajín v Európe mohla dovoliť na sklonku druhej vlny pandémie otvoriť ekonomiku, školy a tiež postupne normalizovať spoločenský, kultúrny, športový aj umelecký život. Toto sú všetko segmenty a sektory ekonomiky, ktoré výrazne trpeli aj utrpeli počas posledných 15 mesiacov v lockdownoch a obmedzeniach a musíme, musíme sa im venovať a skutočne im dať možnosť dýchať.
Prípadný príchod tretej vlny potrebujeme racionálne vyhodnotiť, potrebujeme postupný návrat do normálu, budeme musieť naprávať škody na duševnom zdraví a psychickej pohode obyvateľstva a posledné, čo potrebujeme, je strašiť novými lockdownami a zatváraním. Musíme sa naučiť používať zdravý rozum a vyhodnocovať dáta v ekonomike, v zdravotníctve, ale aj pri riadení pandémie. Potrebujeme byť reálne pripravení na najhoršie, ale dúfať v najlepšie. Sme v regióne, ktorý sa zodpovedne postavil k očkovaniu, ktorý si prešiel veľmi ťažkou druhou vlnou. Sme v regióne, kde zavreté hranice spôsobujú reálne každodenné problémy veľkému počtu obyvateľov pri dochádzaní za prácou a pri riadení svojej podnikateľskej činnosti. To tiež musíme mať na pamäti.
V oblasti podpory ekonomiky musíme pandemické opatrenia a priamu finančnú pomoc zmeniť na dočasné alebo trvalé úľavy v oblasti daní pri predaji tovarov a služieb a pri zamestnávaní v oblasti flexibility pracovného trhu a výšky odvodového a daňového zaťaženia. Potrebujeme ľudí dostať naspäť do práce, do práce v bielej oblasti, deti do škôl, rodiny do pohody. Zamestnaní ľudia, úspešní podnikatelia a fungujúca konkurencieschopná ekonomika sú základom ozdravenia aj našich verejných financií.
Myslím, že v najbližších mesiacoch nás nečakajú prázdniny a oddych. Čaká nás veľa roboty, diskusií, výstupov a reálnych výstupov vo forme legislatívy a vládou a parlamentom prijatých opatrení, tak, aby sa na Slovensku ľahko podnikalo a dobre žilo.
Ešte raz chcem poďakovať ministerstvu financií za predložený materiál a vám všetkým ďakujem za pozornosť.
