Videokanál poslanca

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Blanár, spomínali ste solárne elektrárne. No neviem, asi ste tu nesedeli, tak zopakujem, čo pán minister povedal, za vašej vlády sa nastavili tieto vysoko neefektívne pravidlá, za vašej vlády sa počas jedného víkendu rozchytali všetky licencie a získali ich len tí správni, ktorí vedeli, ktorý víkend to bude. A potom, samozrejme, už s papierom v rukách sa za vlády Ivety Radičovej postupne tie elektrárne stavali, a teda pripájal sa výkon. Zároveň ale počas vlády Ivety Radičovej sa podarilo obmedziť ten podporovaný výkon, a teda čiastočne sa aj znížila TPS-ka. Aj to tu pán minister spomínal vo svojom vystúpení. Potom to zase x-rokov fungovalo za vašich vlád. Stačí sa spýtať pána Brhela napríklad. No a po nástupe pána ministra Richarda Sulíka okamžite toto začal riešiť. Tiež či už spomínaný repowering, ďalšie opatrenia, znižovanie historického dlhu. Takže všetko to tu bolo vymenované. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pán kolega Kamenický, spomínali ste vysoké rozpočtové deficity našej vlády, no ja vám skúsim pripomenúť. V roku 2009 počas predchádzajúcej krízy bol deficit 8,1 % hrubého domáceho produktu, v roku 2010 7,5 %. Ale tak to je. V krízach deficity a dlhy rastú a sú v podstate prejavom pomoci vlády a proticyklickému efektu a pôsobeniu vlády, ale skutočná úspešnosť vlády sa meria schopnosťou znižovať dlhy v dobrých časoch, tak ako aj kolega teraz pred chvíľkou povedal, Tomáš Lehotský. Vy ste dokázali dobré časy prejesť a ukradnúť.
Ďalej ste sa venovali bankám. Áno, sú chrbtovou kosťou ekonomiky, to som veľmi rád, že sa zhodneme, ale hovoríte o zisku celého odvetvia. My máme dvadsať bánk. Tú sumu musíte pozrieť, ako sa každá jedna banka vyvíja, a tak uvidíme realitu, či tie ich zisky sú nejaké veľmi vysoké.
Čo sa týka bankového odvodu. Ja to porovnám s tarifou za prevádzku systému. Teraz sa ju snažíme znížiť preto, aby sa znížila aj cena, celková cena elektrickej energie. No a vy by ste opačne chceli banky zaťažiť bankovým odvodom. A čo sa stane? Znížia sa nejaké ceny? Nie, práve naopak. Banky si tento svoj dodatočný náklad prenesú do zvýšenia poplatkov a cien svojich služieb, ceny stúpnu a budú ich musieť zaplatiť občania a najviac presne tí bežní občania, ktorých ste na začiatku tohto chceli chrániť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem reagovať pánovi, pánovi exministrovi Richterovi trošku podrobnejšie, tak preto som sa prihlásil ešte, ešte na chvíľku do rozpravy.
Začnem postupne. No začal tým, že opravujeme to, čo sa nám nepodarilo v marci. Áno, veď som to aj povedal. Myslím si, že kto vládne, robí aj chyby. Proste myslím si, že v tomto sa aj, aj strana SMER ixkrát opravovala veci. Takže tuto áno, je to tak. Podarilo sa nám tam zakomponovať nechcením nespravodlivosť a teraz sa ju snažíme odstrániť, priznávam.
No zaujímavé bolo porovnanie, teda gastrolístok. Gastrolístok má dve formy. Jedna je papierová a druhá je elektronická gastrokarta, elektronický gastrolístok, akokoľvek, ako to, ako to pán, pán exminister nazval. No, čo sa týka papierovej formy, samozrejme, je náročnejšia z hľadiska toho, že teda balíte do obálok, posielate. Čiže tá elektronická forma je modernejšia, niečo prináša. Áno, ale - tu je to ale, čo, čo nie je tak, ako povedal pán poslanec Richter. Tieto možnosti sú, bohužiaľ, veľmi porovnateľné, čo sa týka tej provízie gastroemitenta. To znamená toho, toho spätného výkupu tých 6-7 %, takáto suma v tých bežných jedálňach, reštauráciách je. Ona je aj pri jedných, aj pri druhých.
A problém je v tom, že pri papierovom gastrolístku sa tomu dokázala napríklad tá malá predajnička alebo malá jedáleň vyhnúť tak, že zobrala tie gastráče, ono sa to nemalo robiť, ale robilo sa to, a išla s nimi, ja neviem, to je jedno, do nejakého reťazca, aby som nemenoval, a tam zaplatila. A tú spätnú províziu teda nemuseli platiť, pretože zaplatili za tou plnou hodnotou gastrolístka a spätný výkup zaplatil poplatok ten reťazec, ktorý vo finále si povedzme dokázal urobiť lepšiu zmluvu s gastroemitentom, pretože teda je veľký. Čiže takto sa dokázali relatívne efektívne tieto malé jedálne brániť tejto provízie pri provízii pri papierových gastrolístkoch. No pri elektronických sa tomu už, bohužiaľ, nevyhnete. My všetci keď zaplatíme elektronickou gastrokartou, tak sme takí spokojní. Presne, dali sme, zaplatili sme za jedlo, možno sme tam pridali ešte pár centov na, na sprepitné. No problém je v tom, že k tým peniazom sa tá gastroprevádzka dostane po dvoch až troch týždňoch, keď im to oni zúčtujú a následne pošlú. Tým pípnutím sa nedostanú peniaze do jedálne, ale ku gastroemitentovi. A tie peniaze, keď im slávnostne po dvoch týždňoch pošlú, tak budú ponížené o tú províziu a tá gastroprevádzka, tá malá jedálnička, ten malý proste kľudne aj obchodník s potravinami, ak tam teda tú gastrokartu bral, je jednoducho ten posledný v tom reťazci a tú províziu zaplatil. Takže v tomto, z tohto pohľadu je pre tie jedálne a reštaurácie tá gastrokarta elektronická ešte horšia možnosť ako tie gastráče. A to je ten dôvod, prečo prvé sa aj vy pýtate, alebo kto ide s elektronickou gastrokartou platiť, tak sa pýta, či vôbec ju tá reštaurácia berie. Koniec koncov už to má na dverách napísané, že tieto neberieme, tieto berieme. Pretože ak sú štyria poskytovatelia, tam máte ešte aj, samozrejme, aj za ten POS terminál ďalšie poplatky. Čiže nie je cesta ani tie elektronické gastráče. Fakt, toto je, toto je veľký problém.
No a ešte teda posledné dve témy, čo sa týka tej sumy. Áno, pán minister, pán bývalý minister povedal, že je to teda 3,80. No ono je to presne teraz že 3,82 a vzniká to zákonne ako 75 % tej základnej diéty a to má pán Richter pravdu, že tá sa teda, bohužiaľ, dva roky nemenila. Tých päť, desať sa nemenilo. Vlani sme to tu schválili, lebo teda kríza. Myslím si, že je jasné, a toto sa bude meniť, pretože úplne súhlasím s tou argumentáciou, že všetko zdražieva, či potraviny, či tie jedlá. Takže určite si myslím, že bude potrebné tú základnú diétu zvýšiť, a tým pádom sa automaticky vlastne, keďže v zákone je povedané, že je to 75 % diéty, tak sa vlastne aj tá suma zväčší. Takže toto, toto sa vlastne udeje, udeje takto a myslím si, že pre, pre najbližší rok určite sa to už bude zvyšovať, lebo je neudržateľné, aby sa tá hodnota diéty tri roky, tri roky nezvyšovala.
No a čo sa týka, čo sa týka tej rovnoprávnosti, no, tak ako som hovoril, tá ambícia bola, v tom prvom čítaní skutočne bolo 100 %. To znamená, že by, že by tá, to, no daňové a odvodové nezodvodnenie bolo vlastne až do výšky tých 100 %, toto, bohužiaľ, namietalo, namietalo ministerstvo financií, ktoré teda hovorilo, že to bude mať dosah na verejné financie, a v takom nastavení by to ten dosah malo. Dohoda sa hľadala veľmi ťažko. Nakoniec sa našla, bohužiaľ, na tej základnej sume, na tých 55 % a je to vlastne to, že je kľúčové, aby to zrovnoprávnenie vedelo, vedelo prísť, a myslím si, že toto aj bude do budúcna možno aj popri tej výške diéty to najbližšie, čo bude treba trošku meniť, pretože aj ja vnímam a jasne to tu hovorím, že tie ceny v potravinách, v jedálňach, v reštauráciách skutočne rastú, a je to, je to pádny argument.
Ďakujem pekne. Preto som vystúpil, aby mohol aj, aj pán poslanec Richter ešte reagovať.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predseda za slovo. Dovoľte mi, dovoľte mi pár slov. Myslím si, že ku gastrolístkom sa už teda povedalo veľa. V marci sa po rokoch podarilo ich zdobrovoľniť. To znamená, že zamestnanec, ktorý mal dovtedy len jednu možnosť, a to je gastrolístok, dostal možnosť vybrať si aj finančný príspevok.
To sa podarilo v marci. Čo sa teda, bohužiaľ, v marci nepodarilo, bolo ich daňovo, daňovo zrovnoprávniť, čiže tá reálna situácia, ktorej čelili po 1. marci tohto roku zamestnanci, bola taká, že ak si teda vybral gastrolístok, tak ten gastrolístok mal oslobodený v plnej výške, ktorú mu poskytol zamestnávateľ, a ale ak si vybral finančný príspevok, tak ho mal oslobodený iba do výšky 2,81 euro. Čiže pre povedzme že väčšinu zamestnancov to bolo rovnoprávne tam, kde ten zamestnávateľ nedával vyšší ako zákonný príspevok, ale v prípadoch, kde zamestnávateľ vyšší príspevok dával, tak tam teda bol gastrolístok stále výhodnejší ako finančný príspevok, takže toto bolo vlastne to nastavenie rovnoprávnosti, rovnocennosti medzi finančným príspevkom a gastráčom. To je vlastne dôvod tejto novely, ktorú práve prerokovávame.
A keď teda už sa riešilo, tak v tom v prvom čítaní bol... som tam teda pridal ako predkladateľ nejaké ďalšie, nazvime to, že vylepšenia, ktoré tú situáciu ešte, ešte zlepšovali, napr. teda možnosť vyplácania či už gastrolístkov, alebo, alebo teda finančného príspevku pozadu. Po prvom čítaní, samozrejme, vyjadrili svoje pripomienky či už ministerstvo financií, alebo ministerstvo sociálnych vecí a v rámci rokovaní, samozrejme, som sa ako predkladateľ snažil nájsť teda zhodu, aby sme zákon v druhom čítaní teda mali so, so všeobecným súhlasom, aby sme teda mohli ísť.
Z tohto vyplýva, a následne teda aj prenesiem pozmeňujúci návrh, ktorý tých... tieto veci, na ktorých nebola zhoda na, na jedna... na jednotlivých ministerstvách, teda z pôvodného návrhu vyraďujeme a zostane, treba povedať, samozrejme, ten základ, zostane to, že nastavujeme spravodlivosť medzi gastrolístkom a finančným príspevkom. Takže to gro novely zostáva.
Tie ďalšie veci, verím, že v budúcnosti, v budúcnosti budú na stole, pretože som presvedčený, a chvíľočku už sa pozastavím pri tej možnosti vyplácania gastrolístkov, resp. finančného príspevku pozadu. Je to niečo, čo by fakt veľmi dokázalo pomôcť zamestnávateľom, ktorým by odišlo veľa administratívy, pretože aktuálny stav je taký, že či už financie, alebo gastrolístok je treba dať zamestnancovi k 1. v mesiaci. To znamená, zoberme si koniec koncov aj ten gastrolístok, takže zamestnanec, zamestnávateľ to musí celé zrátať, musí ho zamestnancovi dať. Samozrejme, musí mu ho dať v nejakej... zálohovom množstve a potom celý mesiac zamestnanec môže byť na PN-ke, môže byť na služobnej ceste, môže byť chorý a... môže byť chorý a každopádne po tomto treba následne zúčtovať. Toto isté platí aj s financiami a je to vlastne dvojitá práca. Ak by sa umožnilo pozadu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím... Prepáčte, že vás prerušujem. ... rúška vás poprosím, zbytočne sa teraz napíjate. (Povedané so smiechom.) Poprosím vás, aby ste si dali to rúško. (Povedané so smiechom.) Dobre, ďakujem pekne. (Smiech v sále.)
Nech sa páči, pán poslanec, prepáčte, že som vás prerušil, len som musel upozorniť kolegov.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
V pohode, v pohode. Čiže ešte raz, ak by bola možnosť pozadu, tak vlastne dvojitá práca sa účtovníkom vo firmách zleje do jednej a mali by menej administratívy. No každopádne ešte raz, toto bolo ambíciou zákona v prvom čítaní, ale keďže teda ministerstvo sociálnych vecí vyjadrilo k tomu zásadnú pripomienku, ktorú som, samozrejme, akceptoval, takže predložením... predloženým pozmeňovákom aj táto možnosť vlastne zo... z... teda zo zákona vypadá.
Čo ešte zostane, čo je dobré, je to, že živnostníci, ktorí doteraz mali situáciu takú, že mohli mať gastrolístok, a ten doklad, stačila jedna faktúra za povedzme nákup gastrolístok na jeden mesiac pre teda daňové výdavky a... alebo mohli, samozrejme, sa stravovať aj v jedálni, v reštaurácii, ale museli každý deň vlastne dokladovať toto stravné bločkom. Teraz prinášame možnosť živnostníkom, aby do tej sumy 55 % základnej diéty tieto, tieto financie nemuseli deklarovať. To znamená, tá suma mesačná bude automaticky tým daňovým výdavkom bez toho, aby musela byť podložená 21 stravnými bločkami teda za stravu, a, samozrejme, k tomu je nejaká administratíva. K tomu, ak im niekto robí účtovníctvo, tak každý účtovník prípadne niečo stojí, takže prinášame skutočne nejaké zjednodušenie byrokracie živnostníkom.
Ďalšie prínosy tohto, tohto návrhu sú v tom, že predpoklad je, že viac zamestnancov ako doteraz sa rozhodne pre finančnú formu stravného, a, samozrejme, keďže vychádzame z toho, že každý musíme jesť, každý musíme nejaké financie minúť na stravu, tak je predpoklad, že ľudia namiesto gastrolístkov v reštauráciách, v jedálňach teda zaplatia peniazmi, čo je obrovskou výhodou pre aktuálne ale že veľmi ťažko skúšané naše gastro. Nie je to veľmi známe, ale funguje to tak, že ak človek zaplatí gastrolístkom, a je jedno, či je v papierovej forme, alebo ako elektronická gastrokarta, tak častokrát až 6 až 7 % z tejto sumy vlastne musí tá jedáleň odviesť emitentovi gastrolístkov pri, pri teda spätnom výkupe gastrolístkov. Ak dostane peniaze, tak peniaze má okamžite k dispozícii, má ich vlastne všetky, tak ako zákazník zaplatil, nemá administratívu s tým, že teda treba gastrolístky rozdeliť, zabaliť, poslať, počkať, počkať na peniaze od emitenta, takže ušetrí zasa nejakú administratívu. A toto všetko, keď sa takto napočíta, by malo výrazne pomôcť.
Ešte je tu jedna situácia, na ktorej sa tento, tento stav dá veľmi dobre ukázať. Možno poznáme pojem potravinové púšte. To sú maličké obce, kde sa nedokáže udržať ani tá najmenšia predajňa potravín, lebo jednoducho nie sú schopní z toho malého obratu, objemu predaja vyžiť. No a túto situáciu vlastne tiež tie gastrolístky zhoršujú, pretože, samozrejme, ľudia, ak ten gastrolístok majú, podľa, podľa rôznych štatistík polovica gastrolístkov sa minie teda síce na jedlo, ale teda pri nákupe potravín. No a keď ľudia platia v týchto malých predajničkách, ktoré aj tak sú na hrane prežitia, ktoré aj tak fungujú s minimálnymi maržami, pretože tie najmenšie potraviny majú najväčšie nákupné ceny svojich potravín, ale, samozrejme, nemôžu ich nijak výrazne drahšie predávať ako, ako v sieťach, tak ešte z toho svojho mini... z tej svojej minimálnej marže, ktorú majú, musia ešte pri spätnom výkupe gastrolístkov dať tých 6 % vlastne gastro spoločnosti, takže aj tam, keď občania zaplatia, zaplatia peniazmi, veľmi takejto firme pomôžu.
Dobre, nebudem, nebudem ďalej rozprávať. Prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 584).
1. Články I až III sa vypúšťajú.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
Vypustenie článkov I až III sa premietne do názvu zákona.
2. V čl. IV bod 1 znie:
1. V § 5 ods. 7 písm. b) sa slovo „pracovisku“ nahrádza slovami „pracovisku podľa osobitného predpisu, 17a)“ a slová „subjektov a“ sa nahrádzajú slovami „subjektov podľa osobitného predpisu, 17a) a“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17a znie:
„17a) Napríklad § 152 Zákonníka práce.“
3. V čl. IV bod 2 znie:
2. V § 19 ods. 2 písm. p) sa slová „vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených“ nahrádzajú slovami „daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku vo výške 55 % sumy ustanovenej“.
4. Články V až VII sa vypúšťajú.
Nasledujúci článok sa primerane preznačí.
Vypustenie článkov V až VII sa premietne do názvu zákona.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi úvodné slovo ku predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Marián Viskupič, Jarmila Halgašová, Tomáš Lehotský, Vladimíra Marcinková, Peter Kremský a Jozef Hlinka svoj podpis stiahol.
Cieľom predloženého návrhu zákona je odstrániť nerovnosti pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania, konkrétne teda stravovacích poukážok, ako aj zjednodušiť administratívu zamestnávateľov, ktorá vzniká pri tejto činnosti.
Od 1. marca 2021 si u zamestnávateľa, ktorý dovtedy zabezpečoval svojim zamestnancom stravovanie formou stravovacích poukážok, môžu už poslanci, pardon, zamestnanci vybrať medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom.
Čo sa stane od 1. januára, už teda zamestnávateľ bude musieť poskytnúť, musieť poskytnúť túto možnosť, doteraz to bola len možnosť. No a teda ten zákon, ktorý sme prijímali v marci, sa v ňom podarila jedna nemilá vec a to je teda tá, že sa nám podarilo vytvoriť nerovnakú situáciu medzi gastráčom, ktorý bol nezdanený celý, a finančným príspevkom, ktorý bol nezdanený iba do výšky 2,81 eur, čiže 55 % z hodnoty základnej, základnej diéty.
Viac k tomu asi v rozprave.
Poviem ešte pár základných vecí. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať mierne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, bude mať aj pozitívne sociálne vplyvy pre zamestnancov.
Návrh zákona, samozrejme, nemá žiadne negatívne vplyvy na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Rovnako nebude mať vplyv ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona tiež nebude mať negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Pán predseda, prosím, po vystúpení pána spravodajcu otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Pán kolega, ja skúsim tým listom, teda čo ste čítali.
Tak ak tá pani nechce pracovať v nedeľu, prečo si teda nenájde inú prácu? Nebude náhodou tá odpoveď, že si inú prácu nevie nájsť? No ale ak zakážeme pracovať v nedeľu, tak sa jej práve presne to môže stať, že o tú prácu príde, a už síce nebude frflať na to, že musí pracovať v nedeľu, ale nebude pracovať vôbec.
Ďalšia vec. Ani ísť v nedeľu na turistiku nie je nevyhnutné, dokonca ani nie je nevyhnutné, aby vám na tej turistike niekto urobil kávu, čaj alebo, ja neviem, nejaký obed, ale ak je, ak niečo nie je nevyhnutné, to v žiadnom prípade nemôže byť argumentom na nejaký zákaz, že zakážme to, čo je nevyhnutné. Kde to skončí?
A ešte pár čísel, aby sme teda možnože pozerali nejaký iný prieskum, ale teda ja tu mám aj Eurostat. Každopádne teraz aktuálne 16,3 % občanov Slovenska teda pacuje v nedeľu, nie 21, ako ste povedali, 21 sme naposledy mali, ja neviem, niekedy okolo roku možno 2010, potom to teda začalo klesať a dnes máme tých 16,3. Čiže kľudne sa dá povedať, že možno tie 4 - 4,5 %, ktoré, ktorí nechceli pracovať v tú nedeľu, si svoj problém už vyriešili. Jednoducho v nedeľu, v nedeľu nepracujú. No a spomínali ste krajiny, ja to zopakujem: Grécko, Fínsko, Malta, Veľká Británia, Španielsko, Írsko, Holandsko, to sú všetko krajiny, ktoré majú vyšší podiel práce v nedeľu ako Slovensko. Ani jedna z nich nie je zaostalá, a teda treba si, zasa pozrime si tie čísla. Spomínali ste, že Fínsko teda má menej nedeľnej práce aj, aj myslím aj tú Veľkú Britániu, čo... takže nie ono je to, je to proste takto, opačne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja začnem asi pánom kolegom Kuffom. No dobre, no tak bola teda nezamestnanosť cca 5 %, tak stúpla, to sa v krízach stáva, teraz je teda nejakých 7,2. No ale zároveň teda hlásim, že teda všetkými opatreniami, teda nech stúpla o nejakých povedzme 1,9 - 2 %, no ale toto jedno opatrenie, keby proste fakt prišlo o prácu tých cca 40-tisíc ľudí, no tak ju, pán Kuffa, jedným rozhodnutím, jedným stlačením tlačítka tú nezamestnanosť vytlačíte o ďalšieho 1,5 % hore, no takže asi na nejakých 8,7, hej. Nehovorím, že sa to musí tak presne stať, ale jednoducho nejaký a výrazný nárast by tam bol. To je jedna vec.
Ešte raz, ľuďom ste nepomohli, ľuďom ste zobrali aj príplatky nedeľné aj nedeľnú prácu a celú prácu.
Ďalšia vec, tí brigádnici, no tak ako zakážete im pracovať, budú spokojnejší? Veď teda ten študent asi, samozrejme, tiež pracuje, lebo chce peniaze, ale teda mu zoberiete tú možnosť pracovať. Hej? To nie je, fakt nie je dobré. Proste neberme slobodu ľuďom tam, kde... kde proste si to vedia zvládnuť. Nedávajme pravidlá tam, kde to vyrieši trh. Proste fakt toto je vec, ktorú netreba, netreba riešiť.
A ešte chcem poďakovať kolegovi Dostálovi a kolegovi Kazdovi teda za ich, ich faktické, špeciálne od Rada Kazdu, to bola faktická, ktorá dala viacero odpovedí na, na tie otázky vlastne, ktoré tu padali vo faktických. Dajme ľuďom možnosť sa rozhodovať. Nestarajme sa do toho, ako trávia aj ich voľný čas, keď sa teda na to pozerám z tej druhej strany.
Ďakujem.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Kolegynky, kolegovia, už tu padlo veľa. Ja sa skúsim chvíľku venovať tomu najdôležitejšiemu, tomu zásadnému argumentu, o čom je tento návrh zákona. A ten je o tom, že to bude znamenať stratu pracovných miest. Bude.
Prečo? Pretože to nie je tak, ako pán Kuffa si predstavuje, že človek robí päť dní v týždni, potom ešte z nejakého neznámeho dôvodu aj v sobotu a ešte aj v nedeľu ide pracovať. No, nie. Proste my máme Zákonník práce. Presne ten zákon, ktorý chcete meniť, ktorý hovorí nejaké pravidlá, proste určuje pracovnú dobu, určuje množstvo hodín. Jednoducho ak 47-tisíc ľudí robí v maloobchode v nedeľu a my im tú nedeľu zavrieme, tak možno ich neprepustia všetkých 47-, ale odhady hovoria, že takých tých 40-tisíc by prepustiť mohli. Práve preto, pretože to je ďalší pracovný čas, ktorý oni teda tie všetky obchody vykrývajú, a keď ho nebudú mať, nebudú potrebovať ani zamestnancov. Toto si treba uvedomiť. To je prvý fakt.
Druhý fakt je ten a ja to zopakujem, už som to dnes povedal. My máme 7,2-percentnú nezamestnanosť a veľká väčšina tých ľudí sú ľudia, ktorí si jednoducho ťažko hľadajú prácu, pretože ich schopnosti kvalifikácie a možností sú povedzme že obmedzené. A práve pre nich je zamestnanie v maloobchode relatívne veľmi jednoduchá činnosť v relatívne rozumnom prostredí a my zoberieme týmto ľuďom možnosť pracovať. A vy, pán Kuffa, ani nikto z nás nespravíme ďalších 40-tisíc miest pre týchto ľudí, ktorí proste sa zrazu len prezamestnajú inde. Áno, môžte povedať, že je 70-tisíc voľných pracovných miest, ale to sú väčšinou špecialisti, to sú ľudia, na ktorých nemôže proste tento človek, ktorý príde o prácu v obchode, sa bez problémov zamestnať.
Fakt vylejete s vodou z vaničky aj to dieťa. Proste pripravíte o prácu presne tých ľudí, ktorým najviac chcete pomôcť. To si fakt treba uvedomovať. To je jedna vec.
Druhá vec. Málokto si uvedomujeme, že v tú nedeľu pracujú poväčšine fakt ľudia, ktorí chcú pracovať už len preto, že polovica týchto pracovných miest v povedzme reťazcoch sú mladí ľudia, ktorí brigádujú. No tí mladí ľudia, ktorí chodia cez týždeň do školy, to je ich zamestnanie a popritom, keďže je život ťažký, a proste alebo sa chcú, teda si zarobiť jednoducho viac peňazí alebo nejaké peniaze, tak idú pracovať. No, asi každý štvrtý mladý človek pracuje v nedeľu. Zoberiete im tú možnosť, nebudú mať kde pracovať. Toto si tiež treba uvedomovať. Aj to sú ľudia, ktorým je každé zarobené euro veľmi, veľmi vhodné a dobré. To je taký teda základný argument, ľudia prídu o prácu.
Druhý argument, prečo chodíme do práce sú platy. Ono sa to dá povedať áno, že v tú nedeľu sú príplatky a tie príplatky sú povedzme len 20 euro. No, je to veľa, málo? Je to asi málo, ale zároveň ten človek nemá len príplatok, ale má ešte aj plat za tú nedeľu a ešte predtým má aj prácu. Takže keď nebude môcť ísť v nedeľu do práce, je možné, že nie príde o 20 euro ako nedeľný príplatok, ale príde o celú mzdu nedeľnú, no a ešte môže prísť aj o celú prácu. Tak to sme mu teda pomohli.
No a treba si ešte raz uvedomiť, že paradoxne to nie je, nieže paradoxne, to nie je tak, že človek pracuje 6-7 dní v týždni v kuse. To veď to ten, presne ten Zákonník práce neumožňuje. Práve väčšinou sa robí krátky - dlhý týždeň. Tá nedeľná práca, ktorá teda je ale pre toho zamestnanca ešte navyše lepšie zaplatená, mu práve umožňuje aj si modelovať, že má potom buď viac dní voľna, alebo iný deň voľna. Proste paradoxne toto dáva slobodu, slobodu tým zamestnancom sa rozhodovať.
No a potom je to, ja viem, že to možno znie nie úplne realizovateľne vždy, ale, samozrejme stále má ten zamestnanec možnosť, že keď teda zásadne v tú nedeľu pracovať nechce, lebo chce byť s deťmi alebo... tak teda stále je nejaký priestor, že si to vyrieši sám svojím slobodným rozhodnutím, dá takému obchodu výpoveď a proste pôjde robiť inde a bude mať teda povedzme voľné víkendy, hej. Toto, toto si ľudia vedia vyriešiť. No proste my ideme riešiť niečo, ideme robiť zákazy, ideme obmedzovať osobnú slobodu v situácii, kedy toto všetko si vedia ľudia vyriešiť.
A ono dokonca to funguje aj opačne. Túto situáciu si vedia vyriešiť aj podnikatelia, ktorým inak tiež zasahujete do slobody podnikať, keďže im proste poviete, že tak ako tu kolega Ondro Dostál menoval, že ty, ty, ty, ty, lebo zrovna pracuješ v takej oblasti alebo podnikáš v takej oblasti, ktorú sme si my vybrali, že ju ideme regulovať, tak nebudeš môcť. Veď ale toto zasa rieši, rieši všetko trh. Pamätáme si, všetci si pamätáme tie obrovské Tescá otvorené 24 hodín denne, sedem dní v týždni a ešte to mali napísané takými písmenami veľkými na, na svojich teda priečeliach. Ono sa to vyriešilo časom. Prvá vec je, že ľudia prestali mať záujem, lebo už nebolo také zaujímavé tráviť o, ja neviem, 23. hod. v noci nakupovaním čas. Zároveň a tým klesali, klesali zisky, alebo teda obraty, obraty podnikateľov, zároveň mali problém aj so zamestnávaním, lebo presne tak, človek, ktorý má možnosť, tak nechce robiť úplne v noci. Toto všetko sa rieši. Dnes nenájdete Tesco otvorené 24 hodín denne. Už pomaly nenájdete ani obchody otvorené do, ja neviem, 22.00 hod. Takisto aj tie nedele proste, ono sa to obmedzuje. To treba len nechať ten svet fungovať, nemusíme všetko regulovať. Normálne, že ľudia, aj podnikatelia, ono sa to vie, vie vyriešiť. Ale vždy majme najviac na pamäti proste tých najslabších, tých, ktorí tú prácu potrebujú.
Ďalšia vec je, takisto podnikatelia. Vy im zakážete v nedeľu podnikať, ale nijakovsky ste tým pádom neznížili ich náklady, povedzme kúriť musia ten obchod aj cez nedeľu, aj chladiť musia, aj platiť nájomné. Väčšina, veľká väčšina nákladov zostáva. Čo myslíte, ako sa to asi prejaví? No prejaví sa to tak, že je možné, že budú musieť povedzme zvýšiť ceny, hej. To zasa dopadne ale najviac proste na, na toho najslabšieho, že?
Toto si treba uvedomovať, že všetky tie regulácie majú nejaké dopady. A ono to tak ekonomiky nejak funguje, že celý ten reťazec nejak ide a ono sa to zleje všetko na konci. Aj tak je to už dnes ťažké. Máme infláciu, proste ceny sa zvyšujú, nerobme opatrenia, ktoré vo finále, vo finále budú ešte, ešte vytvárať ďalší tlak na rast cien.
No a ešte možno sa povenujem chvíľku, skutočne asi, asi 13 % teda ľudí robí v maloobchode. Všetci ostatní, ktorí teda pracujú v nedeľu, tak pracujú v rôznych oblastiach, tak ako tu boli spomínané. A prečo, prečo sme si vybrali zrovna, zrovna týchto, hej? Už sa, majú sa triasť potom nejakí ďalší, lebo nabudúce si vyberieme, vyberieme niečo iné, že skutočne uvažujme nad tým, že to, čo funguje, netreba regulovať všetko. Ja v podstate súhlasím, tak ako to bolo povedané v úvodnom slove, že asi je jeden extrém byť do 18.00 hod. na, na Štedrý deň v práci, hej. O. K. To sa proste aj tak niekomu stáva, pretože nie všetci robia v maloobchode, čiže aj tak je niekto v práci, ale dobre, musí. Ale povedzme, že nejaké teda tieto základné sviatky sú sviatkami, má sa byť doma. O. K., pridali sa, pridali sa nejaké ďalšie, dobre. Ale zasa majme ten cit pre mieru, hej. Akože teraz poviete, že 53 nedieľ do roka. To je, to je fakt obrovský, obrovský zásah do všetkého. (Reakcia z pléna.) Áno, dobre. (Povedané so smiechom.)
Takže ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega Kuffa, ja ďakujem za vaše vystúpenie, a teda mám pár otázok, a keby ste mohli, poprosil by som, odpovedať.
Ako budete vnímať, ak kvôli zákazu nedeľného predaja prídu ľudia o prácu?
Ďalšia otázka. Prečo vlastne zmenšujete osobnú slobodu ľudí, ktorým zakazujete v nedeľu pracovať? Aj keď chcú, im to neumožňujete.
Ďalšia otázka, to isté. Prečo obmedzujete slobodu podnikateľov podnikať a pracovať?
A potom je posledná otázka. Prečo tiež zmenšujete osobnú slobodu ľudí, ktorí chcú ísť cez víkend v nedeľu do obchodu a chcú povedzme tráviť svoj voľný čas nakupovaním alebo proste potrebujú? Poprosil by som odpoveď.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega Ondrej Dostál, veľmi pekne ďakujem za vysvetľujúci a detailný prejav. Ja sa dovolím ešte dotknúť jednej myšlienky, trošku ešte rozviesť.
Zamestnanci maloobchodu skutočne netvoria väčšinu tých ľudí, ktorí pracujú cez víkendy. Je to asi 30 % ľudí zo všetkých, ktorí musia v nedeľu pracovať, čiže približne 47-tisíc ľudí, teda ktorí pracujú v nedeľu. Treba si uvedomiť, že títo ľudia, samozrejme, nepracujú každú nedeľu v mesiaci. A tiež si treba uvedomiť, že to nefunguje tak, ako sa tu snažíme vysvetľovať, že, že robia 6 dní v týždni a ešte aj v tú nedeľu.
Podiel ľudí, ktorí pracujú v nedeľu, je, na Slovensku skutočne klesá, dlhé roky to bolo okolo 20 %. V roku 2015 to začalo klesať a teraz v aktuálnej situácii je to okolo 16,3. Čo sa týka Európskej únie, patríme teda medzi krajiny s vyšším podielom nedeľnej práce. Priemer EÚ je 14,2. Ale teda väčší podiel pracujúcich v nedeľu ako, ako my má napríklad Grécko, Fínsko, Malta, Veľká Británia, Španielsko, Írsko a Holandsko. Čiže v tomto riešime niečo, čo je úplne štandardné.
Ale iné ešte stihnem. Máme 7,2-percentnú nezamestnanosť, špeciálne sú to ľudia, teda ktorí sa aj ťažšie zamestnávajú kvôli svojej kvalifikácii. To sú práve tie miesta v maloobchode a ja si myslím, že my by sme sa mali starať o to, aby ľudia mali kde pracovať, nie robiť všetko preto, aby zrazu im to pracovné miesto zmizlo. A keď ľudia proste budú mať možnosť pracovať o to, aby svoj voľný čas strávili tak, ako chcú, či v prírode, alebo oddychom, alebo športom, si zabezpečia sami, hlavne aby mali dostatočné prostriedky na život, to znamená mali možnosť pracovať.
O to sa, prosím, snažme všetci tu, aby ľudia mali možnosť, mali kde.