Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán predseda, veľmi pekne ďakujem za pripomienku a ja ju tak transformujem na pána guvernéra, ktorého tiež poprosím, že mohol by sa k nej vyjadriť, lebo je to asi do jeho úst. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi pár slov, teda ku prednesenej správe o finančnej stabilite. V prvom rade chcem veľmi pekne poďakovať pánovi guvernérovi a samozrejme celému tímu Národnej banky Slovenska, ktorá teda pripravila správu, či už tú májovú, o ktorej teraz rokujeme, alebo, samozrejme, už tú aktuálnu novembrovú.
No čo sa týka správy, je veľmi dobré, že vlastne všetko, čo odznelo smerom k minulosti, sú v podstate veľmi dobré správy. Správy, ktoré hovoria, že v tejto finančnej oblasti sme veľmi dobre krízu zvládli a to je veľmi pozitívne. Čiže ja len prejdem tých pár vecí.
Odklad splátok, myslím si, že to bolo fakt jedno z kľúčových opatrení na pomoc v koronakríze. Áno, tie obavy tam boli. Myslím, že sme ich mali všetci a veľmi chcem oceniť, ako veľmi presne to Národná banka monitorovala. Mali ste, myslím, šesť kôl prieskumov, ktoré priebežne teda to monitorovali a tie výsledky aj nám dávali tú istotu, že sa to vyvíja dobre, že to percento proste nerozplácania sa je veľmi malé. Takže veľmi dobrá správa. Myslím si, že to ocenili aj ľudia a je to v poriadku, že to funguje a fungovalo.
Takisto štátom garantované úvery, áno, mali taký veľmi váhavý začiatok, ale nakoniec si myslím teda, že tých takmer miliarda poskytnutých úverov je dobrý výsledok. Takisto je veľmi dobré, že to percento zlyhaných úverov je veľmi nízke. Tu by som si dovolil pánovi guvernérovi položiť jednu otázku, že ako to teda vyzerá pre ďalšie obdobie, či to nízke percento zlyhaných úverov predpokladajú aj do budúcna alebo či tie riziká sú vyššie aj vzhľadom k tomu, že teda nás trápi tretia vlna.
Ďalšia dobrá správa, banky. Skutočne banky sú v dobrej kondícii. Veľmi rád to čítam, veľmi rád to počujem. Možno to nie je až tak populárna téma pre ľudí, ale banky sú skutočne chrbtovou kosťou ekonomiky, či už v tej podnikovej sfére, alebo aj teda vo sfére občanov. A to, že dokázali alebo dokážu tou krízou preplávavať vo veľmi dobrom stave, je pre nás všetkých dobrá správa.
Bola, bola deba, bola teda, časť správy bola aj o poisťovniach, čiže takisto aj tam si vieme dať háčik, že aj ten poistný trh to celé zvládol a vyzerá, že je to v poriadku.
Veľmi rád som, že sa teda správa týkala nielen teda toho popisu minulosti, ale aj pohľadu do budúcnosti. Tu tiež veľká pochvala Národnej banke a pánovi guvernérovi, ktorý toto pri všetkých tých správach aj pri všetkých ďalších veciach, kde sa s ním aj stretneme ako výbor pre financie a rozpočet, vždy je aj ten pohľad dopredu. To je, to je veľmi, veľmi dôležité. Áno, mohol sa pán guvernér pozrieť len dozadu, veď o tom je tá správa, ale je fajn, že teda otvoril aj to, čo nás čaká, čomu čelíme a čomu budeme čeliť v najbližšej budúcnosti.
No a tu by som sa teda chcel tiež párkrát spýtať. Takže pán guvernér sa tomu, aj spomenul, aj trošku vyhol. Áno, kríza sa zvládla, aj na tej podnikovej úrovni ekonomika rastie. Do ekonomiky prišli problémy paradoxne spôsobené práve tým rastom, že logistické reťazce nestíhajú tomu, tomu dopytu, že rôzne materiály, či už čipy alebo sa hovorí o horčíkovej kríze, čiže tieto všetky veci sa nejak dostali do, do, do pozornosti a oni rezultujú vo zvyšovanie cien. Pán guvernér spomínal teda výrazné zvyšovanie cien v bývaní, ale vidíme to v stavebníctve, vidíme to vo všetkých ďalších sektoroch a potom už je odtiaľto slovo že inflácia a tu by som sa chcel pána guvernéra spýtať, už keď ho tu máme, aký je teda pohľad či už Národnej banky Slovenska alebo, samozrejme, teda hlavne Európskej centrálnej banky? Ako teda vnímajú infláciu v tomto roku? Aký je pohľad pre najbližšie obdobie? Hovorilo sa, že bude krátkodobé, ale mám pocit, že stále viac to vyzerá, že nás bude trápiť dlhšie obdobie. Takže to, to, keby mohol pán guvernér pár slov k tomu povedať. Myslím, že čo sa týka bývania, to bolo povedané a som tiež rád, že to tu zaznelo, aby aj ľudia boli opatrní, či už kvôli tomu, že to splácanie sa stále viac posúva do dôchodkového veku, či už vďaka tým, áno, tým pocitom, že rastú príjmy, tak ešte zvýšime úver. Toto všetko je potenciálne rizikové a môže spôsobiť problém potom, ako spomínal aj pán poslanec. Inak vyzerá hypotéka 200-tisícová pri 0,3-percentnom úročení, inak by vyzerala pri dvojpercentnom. Som tiež veľmi rád, že to zaznelo.
A ešte posledná otázka. Áno, aj ja vnímam zelen, zelenšia ekonomika. Je to, myslím si, že jedna z najväčších výziev pre budúcnosť vôbec teda, ako, ako nastaviť nielen ekonomiku, ale celé fungovanie ľudstva viac udržateľne smerom ku prírode. Okej, vnímam, že aj Európska centrálna banka sa tomuto venuje. Tu možno tak zasa by som chcel počuť názor pána guvernéra, že mám pocit, že tá Európska centrálna banka by sa možno mohla viac venovať tej inflácii a možno menej tej zelenej ekonomike. Trošku mi to príde, že to je asi viac úloha možno pre iné inštitúcie ako pre Európsku centrálnu banku, ale možno sa mýlim, takže pán guvernér asi vysvetlí. Veľmi pekne ďakujem, ešte raz za, za, za správu a, a teda tak už dopredu nejak za odpovede. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegynky, kolegovia, dovoľte mi predniesť, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania správy o finančnej stabilite, tlač 605. Správu pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 14. septembra 2021. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
Výsledok rokovania vo výbore: uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 212 zo dňa 1. júla 2021. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky tiež vziať na vedomie.
Gestorský výbor schválil uvedenú správu svojím uznesením č. 223 zo dňa 14. septembra 2021. Zároveň ma poveril za spravodajcu výboru.
Výbor ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska pán Peter Kažimír správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Pani riaditeľka, ja sa len chcem spýtať, ste spomínali, teda jedným z tých pilierov je to súdne lekárstvo. Myslím, že vnímame, áno, že sa podarilo v tom urobiť poriadok, len keby ste ešte mohli povedať vlastne, že ako je to tiež, aj ako ste spomínali ohľadne personálu, ako sa to stíha, aké sú špeciálne teraz, bohužiaľ, v týchto časoch, keď teda je nadmerných úmrtí, teda viac než bežne, že ako sa to stíha a ako ste personálne teda dimenzovaní aj v tejto oblasti. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán riaditeľ, ďakujem pekne za vystúpenie. Aj z tohto vystúpenia bolo vidieť, a som veľmi rád, že ste poukázali na to, ako ťažký tento rok bol a ako veľa toho Sociálna poisťovňa zvládla. Špeciálne aj to, a ja to dovolím si teda ešte raz prízvukovať, že vianočné, alebo teda volajme 13. dôchodky, pre tento rok boli, myslím, že dodnes už vyplatené drvivej väčšine a myslím si, že asi už úplne všetkým dôchodcom, takže aj toto je fajn, že to majú načas, presne v tom období, keď aj dôchodci teda potrebujú tie peniažky. Takže aj toto je ukážka, že teda tá práca funguje. A chcem teda ešte raz poďakovať a som rád, že je vidieť, že aj v týchto ťažkých rokoch, keď sa skutočne robí koncepčne, že sú vidieť tie výsledky a veľa zdaru takto aj pre budúci rok, nech sa darí. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za oba príspevky. Začnem od konca.
Verím, že, úplne súhlasím s pánom poslancom Muňkom. Verím, že som to aj v mojom vystúpení dostatočne zdôraznil, že fakt patrí veľká vďaka riaditeľovi, manažmentu a kompletne všetkým zamestnancom, pretože to, čo zvládli v tomto roku, je fakt obdivuhodné a v tých podmienkach.
Tuto sa vlastne presuniem už aj k odpovedi pánovi kolegovi Sujovi. No čo sa týka trinástych dôchodkov, možno neviete, už boli vyplatené pre tento rok. Boli vyplatené v najvyššej výške, v akej kedy bol teda vianočný dôchodok vyplatený a už aj to ukazuje, že už je vyplatený, že teda si robia, robí Sociálna poisťovňa svoju prácu dobre. No čo sa týka prázdnej špajze, tu asi ste si všimli, že strana SaS nie je zástancom 500-eurových poukazov. Obávam sa, že to nesplní ani jedno z tých legitímnych cieľov, ktoré sú. Nepomôže to v krátkodobom horizonte ani tým prevádzkam, pretože to sa nedá tak rýchlo zorganizovať a nepomôže to ani samotnej motivácii, pretože ak niekomu sľúbite poukaz, ktorý reálne dostane v budúcom roku v lete, no.
A ďalšia vec je, samozrejme, a to tiež musím povedať, že veď vieme, aký ťažký zápas prebieha o aspoň nejaké zvýšenie platov napríklad učiteľov alebo aj zdravotníkov a doteraz tie odpovede aj my sme počúvali, že nie je. No zrazu asi je. Tak uvidíme, čaká nás to tuná v parlamentne, uvidíme, čo s tým bude, aká debata.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegynky stále nemáme, vážený pán generálny riaditeľ, dovoľte mi pár slov teda ku predloženému rozpočtu.
Rozpočet Sociálnej poisťovne, ktorý máme pred sebou na schválenie, nie je len predkrmom pred schvaľovaním štátneho rozpočtu, ale naopak, je to veľkým sústom tak pre štát, ako aj pre občanov, ako aj pre nás tu v sále. Rozpočet sociálnej poisťovne je o, ako už pán generálny riaditeľ spomínal, o takmer 10 miliárd euro výdavkov na hotovostnej báze, ktoré potrebujeme vyplácať vyše jednému miliónu dôchodcov na dôchodkoch a mnohým ostatným občanom na rôznych dávkach. Už tretí rok po rokoch 2020, 2021, aj v roku 2022 ideme sanovať dieru vznikajúcu z nedostatočných príjmov Sociálnej poisťovne z prostriedkov štátneho rozpočtu. Za tri roky išlo a ide alebo teda pôjde spolu o viac ako 2 miliardy eur, ktoré v kase Sociálnej poisťovne chýbajú a aj naďalej v budúcnosti budú chýbať na každoročnej báze.
Za predchádzajúcej vlády v rozpočtovom roku 2019, v hojnom roku desaťročia hojnosti, nedostala Sociálna poisťovňa od štátu transfer ani jedno jediné euro. Inštitúcia s rozpočtom výdavkov cez 9 miliárd eur v roku 2020 mala pri rozbehu našej vlády v kase rezervy vo výške iba pol miliardy eur. Je to veľmi podobné, ako keby domácnosť s mesačným rozpočtom 900 euro mala ráno prvého v mesiaci k dispozícii v peňaženke celej rodiny 50 euro. Poviem ešte raz. Máme hotovosť 50 euro a vieme o nákladoch na mesiac za 900 euro. V mnohých rokoch hojnosti bola Sociálna poisťovňa poslednou v rade bez almužny a pred pandemickou krízou zostala takmer bez zdrojov s krajinou v lockdowne so sto tisícmi ľuďmi na pandemických dávkach a bez príjmu z ich neexistujúcich odvodov. Ďakujeme vládam SMER-u, MOST-a-HÍD a SNS. Ak bola niekde v republike prázdna špajza, tak v Sociálnej poisťovni určite. A to štát čakalo vyplácanie novej SMER-om prisľúbenej dávky - vianočné dôchodky alebo volajme ich trináste dôchodky, na ktoré však v schválenom rozpočte na rok 2020 nebolo ani jedno jediné euro. Nevadilo to bývalým riaditeľom tejto inštitúcie, nevadilo to ministrom financií, nevadilo to ani poslancom, nevadilo to nikomu zodpovednému za budúcnosť. S touto krajinou sa narábalo ako s práčkou a so Sociálnou poisťovňou ako s nutným zlom, ktoré žerie ´cash´.
Tá doba pominula a dnes má Sociálna poisťovňa zodpovedné vedenie, starostlivého riaditeľa, schopných manažérov, kultivované vystupovanie, vždy výborne a jasne pripravené podklady, správy o hospodárení a nakoniec aj dnes predkladaný rozpočet na roky ´22 až ´24.
Po potrebnej dotácii vo výške takmer 1 miliardy eur, ktorú poslal Sociálnej poisťovni štát v roku 2020 na krytie deficitu v dôchodkovom poistení, je dnes inštitúcia v dobrom stave. V roku 2021 bude podľa predloženého rozpočtu potrebovať 750 miliónov, čo je o niečo menej, ako pre tento rok schválená dotácia. Už v máji pri schvaľovaní úpravy štátneho rozpočtu som upozorňoval, že Sociálna poisťovňa hospodári dobre, dávky je z čoho vyplácať, druhá vlna v máji vtedy už končila, zamestnanci sa vracali do zamestnania a začínali platiť odvody, pričom však vtedajším naratívom bolo, že vraj nebude z čoho platiť dávky matkám, nezamestnaným rodičom, nezamestnaným rodičom pri deťoch či na pandemickej OČR-ke alebo PN-ke.
Dovolím si povedať, že sa stalo presne to, čo som vtedy tvrdil po naštudovaní všetkých dostupných dokumentov a analýz. Sociálna poisťovňa nepotrebovala dostatočné zdroje a nebude čerpať podľa navrhovaného rozpočtu v očakávačke za rok 2021 ani tie, čo má schválené a končí v prebytku hospodárenia, čo je veľmi dobrá správa.
Pri svojej práci venujem pozornosť komunikácii s predstaviteľmi Sociálnej poisťovne. Dovolím si povedať, že mám prehľad o situácii. Na všetky otázky Sociálnej poisťovne sme vždy dostali na výbore pre rozpočet a financie, či v mojom tíme alebo aj ja osobne, vždy a rýchlo kvalitnú a kompetentnú, presnú odpoveď. Vážim si to. Je to zmena v štýle práce oproti minulosti a je to príklad, ako riadiť štátne financie a pripravovať rozpočty. Ďakujem celému tímu Sociálnej poisťovne, ďakujem pánovi generálnemu riaditeľovi a takisto, samozrejme, ďakujem aj ministerstvu financií za kvalitné podklady.
Rozpočet za rok 2020 považujem za konzervatívny vzhľadom na existujúce riziká ku koncu roka 2021, ale aj tie, ktorým bude, ktorým bude poisťovňa čeliť od začiatku roka 2022. Som veľmi rád, že to pán riaditeľ aj spomenul, pretože teda čelíme ďalšej vlne. Prajem si, aby sme čo najskôr ku prelomu rokov mohli, prajem si, aby čo najskôr mohli ku prelomu rokov ísť pracujúci naspäť do práce, aby mohli zarábať reálny príjem, zamestnávatelia z ich príjmu opäť platiť odvody, aby Sociálna poisťovňa mohla benefitovať z oživenia ekonomiky a trhu práce. Som presvedčený, že delta-vlna je, nazvime to, že teda v svojej špičke a teda, že už sme skôr na konci ako na začiatku. Verím, že nás nečaká dlhý lockdown, ale naopak, pre väčšinu obyvateľstva po stabilizácii situácie v nemocniciach a s počtom, a v počtoch pozitívnych postupný návrat do normálu. Som presvedčený, že po dvoch rokoch strádania sa aj Sociálna poisťovňa bude môcť v budúcom roku vrátiť do normálu a jej pracovníci takisto aj z homeofficu do práce.
Samotná inštitúcia bola schopná z roku 2020 preniesť do roku 2021 vyše pol miliardy zdrojov vo fondoch, ktoré majú tento rok narásť o ďalších približne 100 miliónov a postupne by mali rásť aj v roku 2022. Očakávaný transfer zo štátneho rozpočtu na krytie deficitu fondu dôchodkového poistenia má v roku 2022 byť vo výške okolo 400 miliónov, čo je menej ako polovica sumy, ktorú bolo potrebné transferovať v roku 2020.
Som rád, že Sociálna poisťovňa bola schopná vyplácať všetky dávky, dokonca bola schopná pristúpiť k odkladu splatnosti niektorých odvodov a pomáhať tak sanovať cashflow zamestnávateľov a živnostníkov. Toto je veľmi dôležité.
Bola to, bola a je to neoceniteľná pomoc v ťažkých časoch a pri reštarte ekonomiky. Pri splácaní a nakoniec aj pri vymáhaní dlžných súm si prajem férový, ale spravodlivý prístup a ku koncu roku aj čo najefektívnejšiu elimináciu týchto dlžôb z minulosti. Verím, že pri reštarte ekonomiky a pri náraste počtu zamestnaných budú rásť odvody zamestnávateľov a príjmy poisťovne nad úroveň rozpočtovaných príjmov a umožnia tak štátu hospodáriť s nižším deficitom verejných financií. Rovnako budem rád, ak dobré hospodárenie povedie k diskusiám o tak potrebných zmenách v daňovo-odvodovom zaťažení práce na Slovensku.
Bohužiaľ, musím spomenúť aj významný fakt, ktorý prispieva pozitívne na stránke nákladov k hospodáreniu Sociálnej poisťovne pri výplate dôchodkov. V dôsledku vysokého počtu nadmerných úmrtí dôchodcov prišla poisťovňa o časť kmeňa beneficientov. V dôsledku poklesu počtu dôchodcov pod úroveň roku 2019 dnes Sociálna poisťovňa ku koncu roku 2021 bude vyplácať napriek starnutiu obyvateľstva porovnateľný počet dôchodkov, ako tomu bolo ku koncu roku 2019. Demografia sa v dôsledku pandémie prejavila na zložení a počtoch poberateľov dôchodkov. Tieto zmeny sú v rozpočte zapracované a budem veľmi rád, ak akékoľvek podobné dopady budú v decembri tohto roka alebo aj v celom budúcom roku iba minimálne.
Dovolím si uviesť, že pri očakávaných transferoch okolo 750 miliónov eur tento rok a 400 miliónov v roku 2022 pri raste zostatku fondov o takmer štvrť miliardy eur je príspevok hospodárenia Sociálnej poisťovne na verejné financie kumulatívne za dva roky menej ako jedna miliarda dodatočného deficitu, čo predstavuje približne 1 % hrubého domáceho produktu. Ide o sumu a percento za dva roky a považujem to vzhľadom na okolnosti pandémie za výborný výsledok.
Kolegovia, veľmi vás poprosím o podporu predloženého rozpočtu Sociálnej poisťovne.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Dovoľte mi predniesť procedurálny návrh. Vážený pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov, SaS, OĽANO a SME RODINA, podávam návrh, zaradiť body schváleného programu č. 22, tlač 235, to je zákon o rozpočtovej zodpovednosti; č. 23, tlač 755, to je zákon o finančnej kontrole a audite; bod č. 24, tlač 740, rozpočet Eximbanky na rok ´22; bod 27, tlač 764, to je súhrnná sprá... Súhrnná výročná správa za rok 2020 a bod č. 28, tlač je 632 a 751, to je vládny návrh zákona o štátnom rozpočte a návrh rozpočtu verejnej správy a stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok ´22, ako posledné body na záver tejto schôdze Národnej rady po všetkých prerokovaných aj prepadnutých bodoch.
Odôvodnenie: Návrh odôvodňujeme tým, že v súčasnosti ešte stále prebiehajú diskusie k uvedeným návrhom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky, ktoré sa konalo dňa 27. októbra 2021.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 121 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 121 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 120 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 13 neplatných a 107 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
– za Jozefa Bednára hlasovalo za 63 poslancov, proti 11, zdržalo sa hlasovania 33,
– za pána Petra Nedavašku hlasovalo za 0, proti 32, zdržalo sa 75 poslancov,
– za pána Michala Petrušku hlasovalo za 44 poslancov, proti 19 a zdržalo sa 44 poslancov,
– za pána Marka Řehůřka hlasovalo za 0, proti 32, zdržalo sa 75 poslancov.
Na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bol za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky zvolený pán Jozef Bednár.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, ďakujem, skončil som.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. V hlasovaní č. 148 ma hlasovacie zariadenie vykázalo, že som nehlasoval. Hlasoval som proti.