Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Kolega Marek, no nechodil si na koaličné rady, tak to, nechcem do toho veľmi tú politiku, ale toto bol jeden z našich návrhov úplne od začiatku krízy, v podstate od začiatku vládnutia. My sme stále hovorili, že teda tomu gastru treba znížiť, ale aj pri tých návrhoch na to zvýšenie alkoholu, my sme toto stále hovorili, veď áno, Igor, v súlade so slovami spojme to, spravme z toho dvojičku, tu znížime, tu zvýšime. My sme boli, my sme proti zvyšovaniu daní, čiže, áno, ak je len samotný návrh, ktorý len zvyšoval, navyše v polovici roka, tak proti tomu sme boli, ale my sme vždy hovorili, že vieme si predstaviť niekde zvýšiť, ak sa zníži. Čiže to, prečo vlastne to teraz dávame ako teda už v tomto momente opozičná strana, tak práve preto, že my sme sa nevedeli dostať cez tú koaličnú radu. My sme toto navrhovali dva roky. Presne takúto dvojičku bez vplyvu na rozpočet, aby sa ten pozitívny a negatívny vplyv vyvážil. Ale dobe. To je za nami, venujme sa podstate, tak ako hovorí kolegynka Monika Kozelová. Presne tak, nepozerajme na, na všetko cez politiku. Toto je o tých gastro podnikateľoch, o tých poctivých, ktorí majú toho plné zuby, majú to ťažké, gniavia ich presne tí nepoctiví.
Monika, máš úplne pravdu v tom, že ak niekde kvitne šedá ekonomika, tak v gastre a ak je nejaká šanca, ako ju znížiť, tak popri kontrolnej činnosti, ktorá ale sama o sebe nepomôže, je to práve tým znížením DPH. Pretože, ak to DPH neznížime, tie podniky sú, veľa z nich je fakt blízko konca. A viete, keď nám skončia podniky a skôr skončia ešte tie poctivé ako tie nepoctivé, tak nám žiadna kontrola nepomôže, lebo nebude čo kontrolovať. Desaťpercentná daň je presne tá sadzba, kde sa už neoplatí robiť podvody. Pretože robiť daňové podvody je riziková záležitosť a finančná správa funguje, čiže podnikatelia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, ďakujem pekne ešte raz za slovo.
Takže ja si dovolím pokračovať v predstavovaní tohto nášho návrhu zákona. Takže už v úvodnom slove som povedal, že teda podnikatelia v gastre sú skutočne vo veľmi zlej situácii a zníženie DPH je to, čo im môže pomôcť. Čiže v prvom kroku teda zníženie DPH predstavuje efektívny a adresný krok na pomoc týmto ťažko skúšaným podnikateľom. Zároveň, zároveň teda zníženie, zníženie cien dokáže prilákať väčší počet zákazníkov. A zároveň teda, a tam je aj tá pomoc akoby ľuďom, je, že minimálne toto riešenie zníži tlak na ďalšie a ďalšie zvyšovanie cien. Čiže bude to akoby protiinflačné opatrenie a pomôže teda, aby ľudia mali stravu dostupnú, aby teda či už do tých vývarovní, či už do tých reštaurácií prišli. A takto vlastne mali z toho aj ľudia profit, ale zároveň podporovali aj, aj celý gastrosektor.
Pár slov si dovolím k tomu, že ako sme na tom Slovensko v porovnaní s ostatnými Európskymi krajinami ohľadne teda sadzby. Aktuálna sadzba na gastroslužby je 20 % a sme v celej Európskej únii štvrtý najvyšší. Čo sa týka ostatných krajín teda väčšinou, veľká väčšina krajín, devätnásť krajín Európy, Európskej únie aplikuje zníženú sadzbu DPH na reštauračné služby v rozmedzí od 5 do 13 %. Čiže preto ten náš návrh 10 je taký nejaký, povedzme, že stred toho celého, ako je to bežné v Európe. Toto opatrenie je takisto jedným z krokov, ktoré priamo odporúča Európska komisia pre členské štáty EÚ na elimináciu dopadov aj aktuálnej krízy. Odhadovaný vplyv, pretože peniaze sú vždy dôležité ešte špeciálne teda, keď na to pozerám, samozrejme, z pozície predsedu finančného výboru, takže to tu jednoznačne chcem povedať. Analýzy hovoria, že vplyv na rozpočet verejnej správy pre rok 2023 by bol približne 106 mil. eur.
Ešte by som si dovolil odprezentovať zopár čísiel, ktoré teda myslím že exaktne a, bohužiaľ, negatívne expresívne ukazujú, akým veľkým problémom čelí teda alebo sektor gastra, ale aj ubytovacích služieb. Keď si zoberieme posledný štandardný rok, to bol rok 2019, a spolu keď zrátame aj počet prenocovaní domácich, ale aj zahraničných turistov, tak to bolo 7,6 mil. plus nejaké drobné, čiže 7,6 mil. prenocovaní za rok 2019 na Slovensku. Rok 2020 postihnutí teda koronakrízou iba 3,8 mil., čo je takmer polovičný pokles, ale to ešte stále je nič oproti tomu, že v roku 2021 bolo len 1,7, alebo necelého 1,8 mil. prenocovaní. Čiže obrovský, obrovský pokles a už len z tohto je vidieť, ako vážne dôsledky to, samozrejme, na celý sektor má. To, to je nielen teda tá hotelová časť, ale samozrejme, nemáte, nemáte hosťa, nemáte ani teda večeru a nemáte ani obrat v reštaurácii. Pritom treba povedať, že z dlhodobého sledovania je zrejmé, že 70 % spotreby realizujú práve ubytovaní hostia, takže ten úbytok ubytovaných hostí jednoznačne spôsobuje vlastne úbytky vo všetkom ďalšom. Len aby sme vedeli, tak rok 2019 celkové výdavky ubytovaných domácich a zahraničných turistov boli v hodnote 4,7 mld. eur. To je rádovo 4,5 % hrubého domáceho produktu krajiny, to je nezanedbateľná časť, nezanedbateľné číslo. Bohužiaľ, teraz nám to chýba. Ale zároveň je to teda šanca, kde sa vieme posunúť ďalej, kde to vieme celé pomôcť. To je ten jeden z dôvodov, prečo, prečo teda navrhujeme zníženú 10-percentnú sadzbu.
Mám tu ešte čísla aj o zamestnanosti. Poviem len veľmi rýchlo. Zamestnanosť pred krízou v sektore bola cca na úrovni 110-tisíc ľudí v roku 2019, keď si pozrieme rok 2021, ťažko tam robiť priemer, lebo v tých ťažkých mesiacoch to bolo asi 71-tisíc, čiže obrovský pokles. Potom už pri tom zlepšení to bolo okolo 90-tisíc, čiže nech priemerne povedzme, že, že 80-tisíc, čo je vlastne o vyše 30-tisíc. To je, to je viac ako 30-percentný pokles. Zasa tým je povedané, aké veľké, aké veľké problémy sú.
Toľko teda asi zatiaľ ku teda tej jednej časti, ku zníženiu dane z príjmu. Zároveň, ako som povedal, keďže ctíme to, že nie sme v stave, že teda vieme znižovať dane a nejak sanovať výpadok štátneho rozpočtu, nevieme ho sanovať, tá situácia je veľmi ťažká, preto prichádzame v súlade s našimi pravidlami s tým, že teda niekde tie peniaze musíme nájsť a to k tomuto sme urobili dvojičku, kde teda sme sa prihlásili aj k tomu, čo OĽANO dlhodobo chcelo, zvýšiť daň z alkoholu. V zákone, v návrhu zákona navrhujeme valorizáciu spotrebnej dane z alkoholu o 30 % z aktuálnej sadzby 1 080 euro na sadzbu 1 404 euro na jeden hektoliter stopercentného alkoholu. Ako som povedal, dôvod je teda, aby, aby neboli negatívne dôsledky na rozpočet.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, rokovací čas na dnešný deň sa nám naplnil. Chcem sa spýtať, že ešte ako dlho?

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ja si myslím, že tri minútky asi dajme toto.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tri minúty by ešte mohol mať, aby sme mohli uzavrieť tento bod a nenechali ho, ako sa hovorí, rozprplaný do utorka. Tak nech sa páči.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Veľmi pekne ďakujem. Takže už v podstate mi zostalo len vysvetliť teda, prečo dáva zmysel zvýšiť spotrebnú daň na alkohol, i keď hneď na začiatok poviem, zvýšenie akejkoľvek dane vždy má potenciál negatívnych dôsledkov, ale jednoducho nejaké tie príjmy do rozpočtu potrebujeme. Takže toto je daň, kde je priestor a dáva zmysel vlastne túto daň valorizovať. A budem hovoriť valorizovať preto, pretože daň z liehu, ktorá je teda tou hlavnou časťou, sa nevalorizovala vyše 10 rokov. Keď sa pozrieme, čo má rovnakú cenu ako pred desiatimi rokmi, pretože to je pevná sadzba v zákone. Takže okej. Keď sa pozrieme na hodnotu inflácie za tých 10 rokov, tak je ešte vyššia ako 30 %, preto vlastne sa viac-menej len tá sadzba zvýši na aktuálnu úroveň, ako, ako vlastne zahrnutie inflácie za ten, za, za tento čas. Ak teda bude stabilný vývoj spotreby, je predpoklad pozitívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy, minimálne na úrovni 86 miliónov eur.
Ako som spomenul, vychádzame takto v ústrety kolegom z OĽANO, ktorí teda dlhodobo navrhovali práve zvýšenie tejto dane z liehu. O čo sme to vylepšili je, že priamo takto povieme, že kde to zvýšenie skončí. Dobre. Ak chceme teda piť, to nie je životná nutnosť, takže tam si ľudia trochu priplatia. Jesť je životná nutnosť, preto vlastne prenášame tú výhodu, aby sa dostala k ľuďom, aby bolo jedenie dostupnejšie a teda sa zlacnilo, prípadne aspoň stlmil nárast, nárast spôsobovaný aktuálnou situáciou. Je to teda takto. Daňová dvojička, ktorá zasa v súlade s našimi pravidlami, nechceme zvyšovať byrokraciu, nechceme zvyšovať ďalšie a ďalšie úradovanie, takže toto nespôsobí žiadny, žiadny nárast byrokracie. Je to vlastne len zmena sadzieb a zároveň, a to je už asi posledné, čo dnes stihnem a čo dnes poviem, práve naopak, zvýšenie DPH výrazne zníži motiváciu na daňové podvody, výrazne to, a týmto to pomôže práve tým poctivým podnikateľom. Toto si uvedomme.
Poctivý podnikateľ platil poctivo DPH-čku, nepoctivý neplatil a ten rozdiel bol veľmi veľký. Toto riešenie pomôže len tým poctivým. Ak niekto DPH-čku neplatil, nemáme mu ako pomôcť, ale ten poctivý podnikateľ, tá jeho nevýhoda sa výrazne zníži. A ja som presvedčený, že aj pri tých nepoctivých vlastne sa, budú mať menšiu výhodu pri tej nižšej sadzbe, ale riziko zostáva rovnaké, takže som presvedčený, že sa zníži miera šedej ekonomiky a aj ten stošesťmiliónový spomínaný negatívny vplyv na rozpočet bude nižší. Ja tak si dúfam, že budeme až prekvapení, ako toto dokáže, dokáže veľmi pomôcť.
Verím, že toto nie je politický zákon, plénum máme síce prázdne. Veľmi si vážim každého jedného, kto ste tu vydržali takto sedieť a poprosím a chcel by som teda celé, celé spektrum poprosiť o podporu tohto zákona. Som presvedčený, že to bude silnou pomocou a podporou, či už pre ten gastrosektor, či už pre zamestnancov v gastrosektore, alebo vlastníkov reštaurácií, ale hlavne pre ľudí, ktorí budú mať prístupnejšie stravovacie služby.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť, kolegynky, kolegovia a želám pekný víkend. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegynky, kolegovia, dovoľte mi teda úvodné slovo k návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti daní. Predkladáme ho na rokovanie Národnej rady poslanci Marián Viskupič, Jana Bittó Cigániková, Vladimír Ledecký a Vladimíra Marcinková. Tento návrh predkladáme súbežne s ďalšími návrhmi zákonov, ktoré teda upravujú oblasť daní a poplatkov. A všetky tieto zákony sú ako celok v úhrne rozpočtovo neutrálne a nezvyšujú tak celkové daňovo-odvodové zaťaženie v našej krajine.
Cieľom predložených návrhov, teda aj tohto konkrétneho, je znížiť niektoré druhy daní a poplatkov pri zachovaní súčasnej výšky výberu daní a poplatkov. Teda, ako som spomenul, nevyhnutnou súčasťou predložených návrhov je aj zvýšenie, resp. valorizácia tých daní, ktoré sa dlhodobo nezvyšovali alebo kde je spoločensky akceptovateľné, aby bol príslušný segment trhu zdanený viac, napríklad internetové hazardné hry.
Ale poďme teda konkrétne k tomuto návrhu zákona. Jeho cieľom znížiť daň z pridanej hodnoty na služby spojené s podávaním jedál a nápojov na 10 %. Čiže znížiť daň z pridanej hodnoty v sektore gastra na 10 %. A teda po bé, druhá časť je, že valorizuje spotrebnú daň z liehu. Valorizujeme v tomto momente znamená, že príde k jej zvýšeniu.
Predložený návrh zákona bude mať negatívny, ale aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Negatívny bude mať zníženie DPH v gastre. A pozitívny budeme mať zvýšenie spotrebnej dane z alkoholu. Celkový vplyv zákona, tohto jedného konkrétneho, bude mierne negatívny. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, hlavne teda na sektor gastra, ale bude mať aj pozitívne sociálne vplyvy, keďže gastro nie sú len reštaurácie, sú to aj jedálne, vývarovne. Sú to proste všetky stravovacie služby, ktorým si aj dôchodcovia zabezpečujú, zabezpečujú svoju teda celodennú stravu častokrát. Zákon, návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv ani na informatizáciu spoločnosti, rovnako nebude mať vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Takisto nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je takisto v súlade s právom Európskej únie.
Ale teda skúsim bližšie k jednotlivým článkom zákona. Takže predložený návrh zákona od 1. januára 2023 trvalo znižuje sadzbu dane z pridanej hodnoty na úroveň 10 % pre spomínané odvetvie gastroslužieb. Takto to má byť. Všetky daňové zákony by sa mali meniť vždy striktne k začiatku roka. Takže túto podmienku aktuálny zákon, návrh zákona spĺňa.
Čo sa týka gastronomického odvetvia bolo jedným z odvetví, ktoré bolo najviac zasiahnuté pandémiou COVID-19. Reštaurácie, ale ako som spomínal, aj jedálne, pohostinstvá, vývarovne museli byť dlhodobo zatvorené a i počas lepších období koronakrízy mohli fungovať len v obmedzenom režime. V prvej vlne pandémie, počas marca a apríla 2020, ukazoval vývoj tržieb stravovacích zariadení zaznamenaných v eKase prepad o vyše 80 %. Kolegyňka, kolegovia alebo kolegyne, kolegovia, to znamená, že vlastne všetko bolo zavreté. Zostalo 20 %. To bol nejaký ten možno drobný okienkový predaj. Čiže všetko bolo zavreté. Ich tržby padli takmer na nulu. Obmedzenia pohybu obyvateľstva z októbra toho istého roka, to bola akoby tá druhá vlna covidu, spôsobili ďalší prepad tržieb cez eKasu okolo 70 %. Čiže zasa po nejakom trošku voľnejšom lete to zase podalo takmer úplne na nulu. Tretia vlna pandémie a obmedzenia zavedené v druhej polovici roka 2021, všetky gastroprevádzky de facto zatvorili. Čiže tam, tam tiež tržby boli fakt nulové. Podnikatelia v gastronómií sa doteraz nedokázali pozviechať z týchto troch, poviem že, morových rán a stále čelia kríze a hrozbe núteného ukončenia podnikania. Ešte teda stále sa vrátim ku covidu.
Zároveň popritom zatváraní sa prevádzkam zvýšili náklady spojené s dodržiavaním hygienických nariadení. Všetci si to pamätáme. A v podstate bezprostredne potom, ako sme sa teda covidom dokázali vysporiadať, ako sme ho zahrnuli do toho, že je to súčasťou nášho života a mysleli sme si, že je všetko za nami, no tak holt, gastrosektor čelí ďalšej kríze, ďalšej sérii problémov, ktorých spoločným menovateľom je inflácia, ktorá im zasadila ďalšiu, ďalšiu ranu.
Treba však jednoznačne povedať, že toto odvetvie štát nevyhnutne potrebuje. Podnikatelia pôsobiaci v ňom umožňujú stravovanie občanov, a to budem stále opakovať, vrátane veľmi dôležitého, dostupného, stravovania pre dôchodcov a sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Zároveň však zabezpečujú stravovanie zamestnancov ostatných odvetví, to znamená, za stravovanie zamestnancov. Ďalší zasa významným spôsobom podieľajú na servise, ktorý je poskytovaný turizmom. To je ďalšia veľmi dôležitá oblasť slovenskej ekonomiky. Väčšina gastroprevádzok využila podporu štátu na udržanie zamestnanosti. Avšak myslím, že to počúvame z gastra všetci. Táto pomoc teda nebola, nebola dostatočná a všetky štatistiky ukazujú, aj je to teda, samozrejme, realita, že museli pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov, i keď teda bola od štátu podpora vlastne, aby sa zamestnanosť udržala. Takisto niektorí podnikatelia využili odklad odvodov, preddavkov na daň alebo splátok úverov, čo bolo veľmi dôležité a veľmi dôležité riešenie, samozrejme, dočasné a ktoré len teda oddialilo nevyhnutné ekonomické záťaže. Preto zníženie sadzby DPH predstavuje efektívny a adresný krok na pomoc týmto ťažko skúšaným podnikateľom. Ale myslím, že toto stačí v úvodnom slove. Ja, samozrejme, bližšie predstavím zákon v rozprave, do ktorej sa teda hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Takisto chcem oceniť pána predsedu SMER-u za teda odborné vystúpenie k veci, bez invektív. Ale teda chcem sa venovať jednej veci, že áno, zlyhal trh. Hovorí sa to, zlyhal, v tomto momente zlyhal, je to jasné. Ale treba si uvedomiť, že je to len dôsledok. Málokto hovorí, ale je to tak, že základom problémov aktuálnych, hlavne teda s elektrinou, je nedostatok samotnej komodity, proste teda tej silovej elektriny. A je to výsledok rokov zlých rozhodnutí na tom trhu, hej, mnohých členských štátov, či už Nemecko a jeho odstavovania aj napríklad jadrových elektrární, ale aj celej Európskej únie, príliš optimistické zelené ciele, a teda odstavovanie existujúcich zdrojov a teda hlavne to pomalé nahrádzanie novými a ktoré by boli aj stabilné. Samozrejme, k tomu sa ešte pridala teda agresia Ruska na Ukrajine a sankcie s tým spojené.
Ale teda treba povedať to, že tento energetický trh, ktorého zlyhanie tu teraz všetci spoločne preklíname, dlhé roky fungoval. Ako dlhé roky proste na ňom ceny klesali. Proste profitovali z toho ľudia, profitovala z toho ekonomika. Tá situácia ešte pred dvoma rokmi, málokto si to bola pamätá, málokto si to pamätá, ale Slovenské elektrárne, tá cena bola tak nízka, že predávali pod výrobné náklady. To bol zas druhý extrém. A bolo by chybou, keby sme proste nahradili ten trh nejakou trvalou a absolútnou reguláciou. Proste áno, teraz nejak treba, ale určite len dočasne a samotná regulácia nestačí. Proste ja nevnímam debatu vlastne aj na úrovni EÚ o podpore budovania nových zdrojov. Tie ceny budú lepšie vtedy, keď sa bude podporovať, aby proste bolo viacej výrobných kapacít, viacej elektrární a aby teda vlastne tej samotnej komodity bol dostatok. To je prvý krok na vyváženie toho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k tomuto zákonu, ktorý fakt môže byť kľúčový práve pre pomoc energeticky náročným firmám, ktoré asi všetci vnímame, že práve teraz sú v zásadnom ohrození z dôvodu teda vysokých cien energií. Ja si skúsim povedať, povedať pár slov ku sumám, ako to vlastne funguje, aj keď už kolegyňa tie sumy trošku spomínala, ale nevadí.
Treba si uvedomiť, že do tohto Environmentálneho fondu platia vlastne tieto firmy, sú to tie povolenky CO₂, čiže sú to ich náklady. Tie peniaze, ktoré sú v tom fonde, pochádzajú od týchto firiem, ktoré produkujú CO₂, ale teda zároveň sú to firmy energeticky náročné. Pre minulý rok, v roku 2021 bol schválený rozpočet, teda to, koľko sa predpokladalo, že sa vyzbiera na týchto emisných kvótach, tak to bolo 165 mil. aj nejaké drobné.
Asi sme všetci evidovali, ako raketovo rástla cena týchto povoleniek, čo zároveň teda zdražuje všetky tie následné, všetku produkciu aj energiu samotnú, a teda reálny výber bol dvestosedemdesiat skoro šesť miliónov, čiže výrazne, výrazne vyšší. No a kompenzácie, bavme sa teda povedzme len o tých priemyselných podnikoch, boli skutočne len 11 mil. No a celý, celý ten výber, ani sa teda nejaké ďalšie, asi 43 mil. teda sa dokopy použilo vlastne na či už teda kompenzácie, alebo zatepľovanie, verejné vodovody, spolu 43 mil. Všetky ostatné peniaze zostali teda vo všeobecnej pokladničnej správe naakumulované spolu aj teda s tými za predchádzajúce roky.
A tuto si, toto si treba uvedomiť, že my, áno, alebo teda koalícia, hľadá sa cesta, ako pomáhať vlastne energeticky náročným firmám, aby prežili túto situáciu, hľadajú sa rôzne pomoci, rôzne dotácie. A tam, kde vlastne by to malo fungovať, kde ten fond, to je aj jeho úlohou, doteraz do tých 30 %, čo sa ani zďaleka nevyužívalo, teraz teda by sme chceli dať 70. To, kde to má zmysel, kde by to teda v tých horších časoch im vedelo pomôcť, tak proste to sa, to sa akoby nevyužíva. Toto, toto si treba uvedomiť. A to je niečo podobné ako mýto, hej? Ak sa vyberajú peniaze za teda používanie ciest a nekončia v tých cestách na ich opravách, tak potom celý ten systém stráca zmysel, tak ako v tomto momente nemá zmysel Environmentálny fond, ak sa teda nejaké peniaze nevrátia tým podnikom na to, aby teda robili opatrenia na znižovanie emisií.
A teraz je presne ten čas, kedy by tým základným proste pohľadom malo byť to pomôcť tým firmám. Toto musíme kľúčovo všetci riešiť. Ja by som si dovolil len graf ukázať. Nemôžem, tak ho skúsim popísať, popísať to, čo sa dá povedať jedným, jedným grafom. Dobre, budeme viacej slovami, nevadí. Zoberme si index rok 1990 a porovnajme si teda Európsku úniu a Slovensko. Ak teda bolo 100 % emisií CO₂ v roku 1990, tak v roku povedzme, nemám úplne najnovšie dáta, ale nevadí, v roku 2020 bola Európa niečo pod 80 %, to znamená znížila emisie CO₂ o viac ako 20 %. Okej. Keď si urobíme rovnaké porovnanie Slovenska, čiže medzi rokmi 1990 až do 2020, tak my sme niečo nad 50 %, čiže my sme vlastne, máme polovičné emisie oproti roku 1990. Čiže tie environmentálne ciele, ja by som povedal, že my ich máme splnené, bodaj by celý svet takto fungoval, Európa, ale hlavne celá Ázia a všetky teda ostatné krajiny, ktoré produkujú výrazne viac.
Čiže my teraz práve musíme sa fakt pozerať na to, že domáca úloha v environmentálnej oblasti splnená a teraz tá úloha je skutočne pomôcť týmto našim podnikom, aby neskončili s výrobou, aby dokázali konkurovať a aby dokázali ďalej fungovať. Treba si uvedomiť, že my nie sme s touto podporou vlastne z týchto emisných povoleniek ani zďaleka ani na tej úrovni, kde je západná Európa. To znamená, my minimálne, no čo je to 11 mil., ktoré boli kompenzácie za vlaňajší rok pre priemyselné firmy? Takže toto si treba uvedomiť a toto je jedna z možných foriem pomoci a pochádzajúca vlastne priamo od tých firiem.
Čiže toto je systém, ktorý vie dávať zmysel a ako som začal svoje vystúpenie, môže byť kľúčovým, aby sme tieto firmy tu dokázali udržať, pomohli im, aby prekonali toto ťažké obdobie. Ja som presvedčený, že tie energie nebudú takto drahé naveky, a aby dokázali udržať aj zamestnanosť a ďalej dokázali produkovať v našej krajine. Povedzme si na rovinu, sú to podniky, ktoré strategicky potrebujeme. Je veľmi dobré mať vlastnú výrobu hliníka na Slovensku. Je kľúčovo dôležité mať funkčnú výrobu AdBlue na Slovensku, ferozliatiny, mohol by som menovať ďalej a ďalej.
Takže, kolegynky, kolegovia, zasa toto nie je politický zákon. Toto je zákon, ktorý ide pomáhať našej ekonomike. Veľmi vás chcem poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Tomáš Lehotský, veľmi pekne ďakujem za rozpravu, kde si detailne odôvodnil návrh zákona a vysvetlil dôvody. Ja som presvedčený, že nie je žiadnych pochýb, že teda firmy, ktoré sa budú podieľať na tomto nájomnom bývaní, že patria do takého registra, že je to skutočne že povinnosť. Pôvodný návrh, ako si povedal, pôvodný návrh túto povinnosť obsahoval, bolo to až na poslednú chvíľu pozmeňovákom odtiaľ vyhodené. Ja chcem veriť, že je to len omyl, nie zámer.
A chcem teda zasa poprosiť kolegov, aby podporili tento návrh zákona, pretože jednoducho sme tu na to, aby sme strážili efektívne využívanie verejných zdrojov a nedovolili, aby sa na nich niekto dokázal obohacovať.
Ďakujem pekne,

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolega Tomáš Lehotský, veľmi pekne ďakujem za vystúpenie. Presne všetko si popísal, ja len to tak akoby, taký ten pohľad nad tým vrchný. Presne aj v tejto situácii vždy sú možnosti dve: robiť nejaké balíčky, ktoré sa viac alebo menej míňajú účinku, alebo sa dá vždy pomáhať aj presne takto, ako je to teraz navrhnuté, znížiť ľuďom poplatky, zatlačiť na to, aby firmy alebo teda tie spoločnosti fungovali efektívnejšie, a takto vlastne aby ľudia za jedno ušetrili a za druhé to, čo majú, ten III. pilier bol efektívnejší. Čiže toto je presne cesta, ktorú my ako strana SaS tlačíme, aj dnes budú ešte ďalšie zákony z tohto, podobného teda razenia.
A teraz veľmi pekne teda ďakujem a tiež ako spolupredkladateľ, kolegovia, vás chcem poprosiť o podporu tomuto zákonu. Tiež to nemá, myslím si, že nič s politikou, mohlo by to byť skutočne podporené cez celé spektrum.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegynky, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov. Áno, myslím, že v tejto rozprave sa vyjadrujeme vlastne všetci, ktorí sa zároveň venujeme aj teda komunálu, respektíve župe. A takisto ja tiež chcem prispieť, som nakoniec jedným z predkladateľov. Chcem poďakovať kolegovi Vetrákovi, ktorý to teda spracoval. A jednoznačne ja mám skúsenosti presne rovnaké, či už ako poslanec, alebo aj opačne, skutočne zo strany úradu, kde sa to fakt nestíhalo a ona to má vlastne to bé, čo stále hovorím, že zdravý rozum. Keď sa to nestíhalo, vždy to potom zvádzalo k tomu, že no nejak to treba proste urýchliť a niečo treba už aj podať, čo ešte nie je. Čiže toto je presne to riešenie, ktoré robí veci zmysluplnejšími, ktorý do toho dáva zdravý rozum, ktorý vytvára väčší časový priestor na kvalitnú realizáciu potom toho akéhokoľvek projektu, respektíve dotácie a takto vlastne pomôžeme vlastne na oboch stranách. Aj tá realizácia vždy bude kvalitnejšia a nebudete nútiť nikoho vlastne robiť také tie, tie malé nepravdy alebo čo. Ale bude na to časový priestor, aby sa to pekne pripravilo, povolenia získali, zrealizovalo a následne s dostatočným časovým, časovým priestorom aj, aj teda vyúčtovalo. Takže veľmi dobrý zákon.
Kolegynky, kolegovia, chcem tiež veľmi poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Kolegynky, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor NR SR pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a tiež výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, ďakujem za všetky pripomienky. Skúsim, koľko stihnem.
Začnem od kolegu pána Kočiša. Takto. Jednu vec treba jasne povedať, že dištančné vzdelávanie kvôli energetickej kríze normálne nesmie, nesmie byť. Tie škody, ktoré, či už na samotnom učení, alebo aj na psychike detí, sú násobné oproti akýmkoľvek nákladom na energie. Tu jednoznačne deti patria do škôl. Hovoril som to počas covidu a budem to hovoriť aj počas energetickej krízy. Je psou povinnosťou štátu, aby zaplatil a teda našiel dodatočné zdroje na to, aby bolo za čo kúriť, za čo svietiť a za čo teda deťom navariť v tej škole. To dneska je úplný základ. A ono to je tak jak s domom. Treba stavať základy a potom môžme na komíne dávať kohúta. Takže toto si treba uvedomiť, preto to ja hovorím, že aj fakt nápad, ktorý dáva zmysel, teraz ho nemôžme, nemôžme realizovať.
A ešte sa stihnem venovať pánovi kolegovi Krajčírovi, ale veď treba naše riešenia aj počúvať. Volá sa to zvýšenie životného minima. Proste my hovoríme, zvýšme zásadnejšie životné minimum, naňho je zavesených celých asi vyše 30 dávok, ktoré postihujú väčšinu, alebo povedzme že všetky ťažké životné situácie, rôzne-rôzne-rôzne, a takto vlastne sa dostanú vlastne tie peniaze k tým, ktorí to potrebujú. Tam je aj príspevok na bývanie, tam je príspevok, ja neviem, za proste postihnutie, tam je príspevok na čokoľvek. Toto je tá cesta, ten systém dávok možno nemáme dokonalý, ale máme ho, a nikto ho nespochybňuje ako systém, proste ono to na veľa-veľa percent funguje. Čiže toto bol náš návrh.
Ešte raz to zopakujem, zvýšenie alebo zásadnejšie zvýšenie životného minima... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcie z pléna.)