Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

21.6.2022 o 18:55 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

21.6.2022 18:55 - 19:04 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Baška, ďakujem ti za vecné a presné vystúpenie, no je nás tu päť a pol, však je teda pokročilá hodina, ale aj tak ma mrzí, že vlastne z kolegov z OĽANO, ktorí teda majú toto rozhodnutie vo svojich rukách, sú tu vlastne traja a že si to teda, vlastne to pokračuje v tom, že tak ako tie samosprávy neboli vypočuté ani dopredu, ani stiahnuté do rozhodovania, ani nemali možnosť povedať v podstate nič, tak teraz to je vlastne, bohužiaľ, tiež tak do prázdna. A myslím si, že áno, si jeden z najúspešnejších županov a ako myslím si, že je čo počúvať. No s týmto teda súhlasím.
S tým koncom už nesúhlasím, to tak, ako to už aj môj kolega Peťo Cmorej povedal, tak ako vadí v tomto momente samosprávam, že prídu o sedminu svojich príjmov, je veľmi nebezpečné ukazovať na niekoho iného. Nie je to takto. Peniaze neležia ani na chodníku, ani na ceste. A tak ako sú samosprávy chrbtovou kosťou krajiny, aj tie banky sú takisto chrbtovou kosťou ekonomiky a vo finále aj to, ak im niekto zvýši dane, presne tak to zaplatia ľudia, tak ako zaplatia vlastne tie peniaze, ktoré budú chýbať samosprávam, ľudia. Pretože im budete musieť zvýšiť. To inak ešte sa obciam dá, ale VÚC-ka, tá ani nemá možnosť si zvýšiť vlastne svoje príjmy, ale teda obce zvýšia dane, zdražia služby, poťažne nejaké služby zrušia, fakt by bolo dobré počúvať a uvažovať nad tým.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

21.6.2022 16:25 - 16:40 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dovolím si pár reakcií.
Všetko je zlé, čo sem príde od Igora Matoviča, ergo z ministerstva financií? Pán kolega, klasické zavádzanie. Čo tie desiatky zákonov z dielne MF, ktoré sme bez problémov všetci podporili?
Peniaze ležia na zemi? Aj ste sa spýtali, či má niekto z tých, ktorých chcete zdaniť, v konečnom dôsledku sú to aj tak vždy ľudia, majú pocit, že nejaké peniaze ležia na zemi? To fakt? (Reakcia z pléna.) Ja viem. Trošku menej, trošku menej, tak prosím, tých 500 miliónov je jedna sedmina príjmov samospráv. To je nie trošku, to je 14,3 % cca.
Ja si myslím, pán kolega Gyimesi, že nás členov finančného výboru by mala zdobiť presnosť. My by sme sa mali strieľať argumentami a pravdami a môžme mať možno inú prezentáciu tých istých faktov, ale veď v tom vystúpení je problém nájsť vôbec niečo, čo bolo pravdivé.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

21.6.2022 16:10 - 16:25 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Kolega Gyimesi, skúsim zodpovedať pár otázok položených.
Že ktorá pomoc je zmysluplná? No tá, ktorá pomáha tým, ktorí to potrebujú, nie tým, ktorí spĺňajú nejaký základný nastavený vzorec.
Aká je rozumná? No napríklad taká, ktorá je úmerná inflácii, aby vyvažovala dôsledky inflácie a zároveň teda taká, ktorú si vedia verejné financie dovoliť. V tejto súvislosti napríklad nechápem, prečo sa vôbec odmieta debata o tom, aby sa teda pozrelo to životné minimum, ktoré pokrýva všetkých ľudí, ktorí potrebujú pomoc, nielen tých vybratých.
Čo sa týka ďalšej veci, no, ako to je v tej inflačnej dobe, no tak, že mali by sa problémy riešiť od najurgentnejších a následne, ak stav verejných financií dovolí, tak riešme aj tie menej urgentné. No a čo to znamená v tomto prípade? Že ono je veľmi dôležitý voľný čas detí, ale, bohužiaľ, v aktuálnej situácii musí počkať, pretože hlavný čas detí v škole je dôležitý. Musíme riešiť to, aby naše deti mal kto v škole učiť, to je napríklad lepšie využitie tých 500 miliónov z poukazov.
No, keď si spomínal, čo sme na tlačovke; áno, náš dáždnik pomoci mohol stáť v tom úplne vyjadrení povedzme že 900 miliónov, ale už si nepočúval na tlačovke to, že sme hovorili, že sú tam určité dôsledky, napríklad zvýšenie nezdaniteľného minima, ktoré sa dajú odstrániť, lebo aby sa teda tá pomoc znížila. Ale ten rozdiel je v tom, že tá pomoc nami vytvorená by pokryla drvivú väčšinu tých, ktorí tú pomoc potrebujú, a bola by lacnejšia než táto, ktorá teda ani zďaleka nepomôže každému.
No a posledná vec, hm, celý svet chce Igorovi Matovičovi zle. Ale nemôže byť aj varianta, že to nejak minister financií náhodou nevymyslel správne, že ten celý svet má pravdu?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2022 15:40 - 15:55 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Začnem od konca.
Kolega Tomáš Lehotský, áno, presne ako hovoríš, my máme jeden výstrel, aj ten nie celý, lebo nie celých tých 1,2 alebo 1,3 miliardy je krytých, ale dobre. Máme jeden výstrel. Buďto tie peniaze minieme efektívne a zmysluplne pre všetkých tých, ktorí tú pomoc potrebujú, áno, aj tých už tretíkrát spomínaných 200-tisíc ľudí, ktorí sú v ťažkej situácii a nemajú deti, alebo peniaze minieme aj tam, kde nie je treba, aj na moje deti, a zásadne budú chýbať tam, kde mali byť. Čiže máme jeden výstrel. Preto je celý tento zákon a celé to prerokovávanie tak strašne dôležité.
Ale možno áno, možno v tej kritike zaniká tak nejak, že aj my máme na to názor a aj my sme navrhli riešenie. Ja som ho v rozprave spomínal, ale skúsim, skúsim zopakovať ešte raz.
Proste my sme navrhli zvýšenie životného minima minimálne o 15 eur, o 15 %, pardon, nie 7,5, tak ako je teraz, ktoré nepokrýva ani infláciu. Čiže zvýšenie životného minima, tým automaticky navýšenie, navýšenie vlastne tých dávok, ktoré sú naňho naviazané. Takisto aby tie dávky, ktoré väčšinou ale všetky začínajú od 1. januára, vedeli začať skôr. Takisto sme navrhli, aby sa zvýšil a sprístupnil príspevok na bývanie, lebo zasa veľa tých nárastov, ktoré cítime inflačných, sa týka aj okolo bývania, či už teda energie, alebo už samotná, teda samotné nájomné a veci okolo toho. Čiže toto je, toto je ďalšia vec, kde by sa teda vedelo k príspevku na bývanie dostať viac ľudí, a teda by to viac pomohlo. A takisto aj zníženie krátenia dávok v hmotnej núdzi, keď človek pracuje, zo 75... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2022 14:55 - 15:10 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pani prezidentka nám vrátila zákon.
Čo nás musí všetkých napadnúť ako prvé, je, že predkladateľ zákona asi neurobil svoju prácu dobre a Národná rada sme schválením urobili nesprávne rozhodnutie. Nedá mi nepovedať, že sme takmer na všetky problémy, ktoré spomína pani prezidentka, upozorňovali počas rokovania o skrátenom legislatívnom konaní a, samozrejme, i pri rokovaní o samotnom návrhu zákona. Hneď na úvod si dovolím zopakovať základné fakty postoja strany SaS.
Sloboda a Solidarita sme za pomoc v inflačnej dobe, sme za adresnú pomoc pre všetkých tých, ktorí ju skutočne potrebujú. Sme za pomoc, ktorá je zmysluplná, ktorú si vedia verejné financie dovoliť a ktorá nebude znamenať vyššie dane. Sme za pomoc, ktorá nezruinuje samosprávy, pretože ak budú samosprávy v problémoch, potom ony nebudú schopné pomáhať. Pritom sme za posledné dva roky viackrát kľúčovo zistili, ako veľmi-veľmi potrebujeme fungujúce samosprávy. Dokonca ako veľmi potrebujeme nie aby si plnili svoje úlohy, ale aby v kritických situáciách dokázali zastúpiť aj funkcie a úlohy samotného štátu.
Zároveň sme jedinou rozpočtovo zodpovednou stranou na Slovensku, chceme viesť aj debatu o tom, koľko pomoc stojí, či je zmysluplná a kde na ňu vziať a ako pri tom nezruinovať verejné financie. Aj pre nás je rodina dôležitá. Nijak nerozporujeme rozumnú výšku pomoci pre rodiny s deťmi. Nesmieme však zabúdať ani na iných.
Minister Igor Matovič žije s konfliktmi. V konflikte sa cíti ako ryba vo vode. A aktuálny konflikt, ktorý bol vytvorený, je rodiny s deťmi verzus všetci ostatní. Ale takto nestojí otázka. Už teraz je spoločnosť veľmi zásadne a hlboko rozdelená a nemá žiadny význam stavať proti sebe rodiny a ľudí, ktorí z akýchkoľvek dôvodov nemajú alebo nemôžu mať deti alebo ešte nemajú deti. Dokonca to ani tak nie je. Pretože momentálne napríklad pomoc nedostane chudobná rodina, ktorá má napríklad dve dvadsaťročné zdravotne postihnuté deti, ktoré už neštudujú.
Dôležité je pomáhať všetkým, ktorí pomoc potrebujú. Nemôže byť predsa vylučujúcou podmienkou, že nemajú deti alebo nemajú deti v závislom postavení, ako tí ľudia tiež čelia inflácii. Veď ak chceme pomáhať v čase nárastu životných nákladov, mali by sme pomáhať všetkým tým, ktorí si nevedia a nedokážu pomôcť sami. No a v takejto definícii pomoci sa musia nájsť a nájdu sa aj všetky postihnuté rodiny a aj všetci ostatní. Cesta je zvyšovať životné minimum a dávky na neho naviazané. Tento pomoc by riešil všetkých núdznych.
No ale minister financií dostal tento konflikt do roviny Igor Matovič verzus celý svet. Vypojením štandardného legislatívneho procesu bola kompletne vypojená odborná verejnosť. Nebol vytvorený priestor a nebola prezentovaná žiadna chuť ani čas počúvať odborníkov zo sociálnej oblasti, ale aj ekonómov či právnikov. So samosprávami, ktorých sa tento zákon bytostne týka, sa nikto nebavil. Čudujeme sa, že stoja dnes na opačnej strane ako minister financií? Zneužitím inštitútu skráteného legislatívneho konania išiel minister Matovič proti všetkým pravidlám tvorby zákonov. A pri takto vysokej sume sa to nikdy, takéto niečo, v histórii Slovenska nestalo.
Ďalší bod. Od začiatku Igor Matovič nepočúval a neriešil výhrady koaličného partnera, myslím SaS, neriešil naše odborné výhrady či už v školskej oblasti, neriešil naše finančné výhrady k výške a udržateľnosti pomoci, a teda verejných financií. Minister Matovič išiel proti pani prezidentke, keď pani prezidentka prezentovala 14 zásadných výhrad, tak namiesto konštruktívnej debaty, ako vyriešiť problémy, minister do svojho boja zahrnul aj pani prezidentku a aj všetkých ďalších. Čiže pani prezidentku, na ktorú nevyberavo útočí. A musím teda povedať, čo ma veľmi mrzí, si tento spôsob boja osvojili aj ďalší kolegovia z OĽANO. Aj na výbore sme mali určité vyjadrenia, ktoré boli za hranicou slušnosti.
Igor Matovič nepočúva ani výhrady ďalšieho koaličného partnera, ktorý má výhrady ku prelamovaniu veta. S podporou krajnej pravice poslanci ZA ĽUDÍ sa tiež podľa neho stali protirodinní v momente, keď povedali, že veto prezidentky nepodporia, že nie je v súlade s ich hodnotami podporiť prelomenie veta spolu s krajnou pravicou, spolu s ĽSNS.
No a tu sa už podľa mňa dostávame k skutočným absurditám. Ako čokoľvek sa dá tvrdiť, ale keď niekto tvrdí, že poslankyňa Janka Žitňanská, ktorá celý život venuje sociálnym témam, celý svoj život pomáha slabým a zraniteľným, chce zle rodinám? Ako toto je absolútne scestné. Keď nič iné, tak toto by mohol byť budíček pre pána ministra financií. Pretože to, že poslankyňa Janka Žitňanská nechce podporiť prelomenie veta, to skutočne nie je, že chce zle rodinám. To hovorí, že sú tam tak veľké vady a tak veľká kolízia hodnôt, že to proste nevie urobiť.
Ale ak by chcel pán minister Matovič počúvať zvonenie budíčka, ja si myslím, že je viacero jeho vlastných poslancov, vás kolegovia z OĽANO, ktorí majú zásadný problém prelamovať veto pani prezidentky za asistencie krajnej pravice. Nepatrí mi hovoriť o iných, ale ten tlak, ktorý na vás váš predseda vyvíja, je enormný. Ja si myslím, že to normálne vnímame aj my zvonka. A ja si veľmi vážim všetkých kolegov, samozrejme, ale veľmi si vážim vás všetkých, kolegovia, ktorí ste ochotní a schopní odolávať tomuto enormnému tlaku v súlade s tým, že si chcete zachovať svoje hodnoty, zachovať to, čo ste tu dva roky prezentovali. Ja si myslím, že túto vašu odvahu možno docení až budúcnosť.
Zhrnuté a podčiarknuté, myslím si, že minister Matovič nepočúva ani svojich vlastných kolegov, ktorí mu tiež hovoria, že takto sa to robiť nemá. Myslím si, že pán minister nepočúva ani tichý protest Borisa Kollára a strany SME RODINA, kde sa Boris Kollár jasne vyjadril, že keby bolo na ňom, tak by to veto radšej za takýchto okolností a s takouto asistenciou neprelamoval. Igor Matovič jednoducho bojuje proti celému svetu a je tristné a smutné zároveň, že to stále viac vyzerá, že mu nejde o ľudí, že mu nejde o rodiny s deťmi, že mu ide o jediné – o seba a svoj politický pomníček. Lenže namiesto žiarivého pomníka, sa obávam, že to vyzerá skôr na memento. Na memento toho, že v celom tomto boji proti všetkým, proti celému svetu mu zostal jeden jediný spojenec – a tým je fašistická ĽSNS a odídenci z nej.
Ako sa na túto dilemu pozerá napríklad pani poslankyňa Vaľová, Vaňová, pardon, pani poslankyňa Vaňová či pán poslanec Pollák? Stavať ich do takejto dilemy lojality voči vlastnej strane a na druhej strane ich vlastných ľudských hodnôt, to by im nikdy ich vlastný predseda nemal urobiť. Veď my nemusíme ísť do nejakej ďalekej budúcnosti. Veď si pozrime, aké zákony sem predkladá ĽSNS, veď ako už to samotné, to si pozrite dve schôdze a musíte povedať, že to nie je kompatibilné s demokratickým fungovaním sveta.
Kolegyne, kolegovia, ak sa v tejto snemovni nájde 76 hlasov za, tak skutočne vznikne pomník. Ale pomník toho, ako je ľahko možné prísť o hodnoty, ako ľahko je možné posunúť našu krajinu z liberálne demokratického smerovania na cestu neliberálnej demokracie, alebo ako ľahko sa dá skĺznuť na cestu k nejakej forme autoritárskeho režimu. Smutné je, že ľudia, ktorí potrebujú pomoc, či už rodiny, ktoré sú zahrnuté v tomto zákone, alebo aj všetci tí, na ktorých tento zákon úplne zabudol, zostali na druhej koľaji. Alebo, možno ešte horšie, na slepej koľaji, pretože ľahko sa môže stať, že po prelomení veta pani prezidentky môže Ústavný súd zrušiť tento zákon ako celok. Čo bude znamenať, že sa nakoniec nepomôže nikomu. Toto všetko vsadil Igor Matovič na jednu kartu, takto veľmi mu ide o seba a svoj pomník.
Už len na dokreslenie, Slovensko je oblepené bilbordami OĽANO so schválenými 200 eurami pre rodiny. Pomník na papieri už je, papier znesie. Pričom, pritom téma pomoci zraniteľným skupinám obyvateľstva v časoch cválajúcej inflácie, aktuálne sme na 12 % medziročne, je úplne legitímnou témou. V SaS hovoríme od začiatku jasne – je potrebné rýchlo a efektívne pomôcť všetkým zraniteľným skupinám obyvateľstva. Zároveň je túto pomoc potrebné napasovať aj na možnosti štátneho rozpočtu a celých verejných financií. Totižto zvýšené dane alebo rozvrátené verejné financie totiž občanom viac uškodia, ako pomôžu. A tak ako vždy platí, že vždy sa najviac uškodí tým najslabším, ktorí majú najmenšie možnosti sa brániť.
Minister financií chce rodinám každoročne rozdať 1,3 mld. eur navyše. Chce pomôcť rodinám úplne všetkým a paradox je, že ešte viac bohatým ako chudobným. Na druhej strane ostatným postihnutým skupinám obyvateľstva bez detí sa neušlo žiadnej pomoci.
V číslach pritom len 37 % všetkých domácností má deti a 430-tisíc osôb v nich je objektívne v pásme chudoby. Títo jednoznačne potrebujú pomoc, o tom nie je pochýb. Ale 63 %, myslím, myslím z tých 37 tých 430-tisíc, ktorí sú v pásme, v pásme chudoby. No a máme 63 % domácností, ktoré deti nemajú, ale to nie sú tí, ktorí nechceli mať deti. To sú kľudne aj 28-roční ľudia proste, ktorí ešte, ešte deti nemajú. A otázka, či ich budú chcieť mať potom. Každopádne v tejto kategórii je 200-tisíc osôb, ktoré sú v rovnakom pásme chudoby, rovnako to na nich dolieha, táto situácia, a rovnako majú veľmi-veľmi vážne problémy. Tiež ju potrebujú, tú pomoc, a nedostanú ju.
Rovnako zásadnou debatou, komu a ako pomôcť, je aj debata, odkiaľ na pomoc získať potrebné financie. Poďme ku samotným verejným financiám pár slov.
Tento rok boli naplánované daňové príjmy o 955 mil. eur vyššie ako vlaňajšia realita. Čiže ten pohľad občana je, že teda štát si naplánoval, že musí od nás vyzberať takmer o miliardu viac. Pre štát sú to ale naplánované financie, pretože voči týmto už boli naplánované výdavky. No ale tá realita je, že po piatich mesiacoch už máme v rozpočte o miliardu a 100 mil. viacej. No a ak by sa zachovala takáto dynamika ako v prvých piatich mesiacoch, môže, nemusí, ale ak by sa zachovala, tak budeme mať na konci roka 1,5 mld. rozpočtových nadpríjmov. To znamená, tú miliardu, s tým už ráta, tie proste sa vybrali, a ešte ďalšiu. Čiže pohľad občana, tento rok musí občan zaplatiť, firmy, všetci spoločne, o 2,5 mld. eur viac ako vlani. Ono, pozor, to sú peniaze, ktoré ľudia mohli mať, ale nemajú. Zároveň teda sú, sú v štátnom rozpočte, tieto peniaze pochádzajú teda od ľudí, či už z vyšších platieb z DPH, to je úplne jasné, všetko viacej stojí, takže aj ten, tá porcia DPH je vyššia. No a práve tieto peniaze by sme mali vrátiť ľudom ako cielenú a zmysluplnú pomoc. Čiže zasa tu je zhoda, že treba pomáhať.
Zároveň, a to musím vždy ako človek, ktorý sa venuje verejným financiám, povedať, že z pohľadu štátu tieto inflačné príjmy predbiehajú inflačné výdavky. To znamená, príjmy z DPH má štát akoby ihneď, ale platy sa budú zvyšovať teda možno k januáru, čiže ešte tie všetky tie inflačné výdavky sa ku štátu nedostali, ale prídu. A preto je treba byť veľmi opatrný pri vytvára, opatrný pri vytváraní nových trvalých výdavkov do budúcnosti. Prečo? Pretože verejné financie budú čeliť aj inflačnému nárastu výdavkov. Preto je to, že my hovoríme, že infláciu máme teraz, pomáhať treba teraz a je lepšie robiť skôr jednorazové, nie v zmysle, že jedenkrát, ale nie trvalé opatrenia, ako robiť štrukturálne výdavky, na ktoré už dnes nie je jasné, či na ne budeme mať, a bude to rovnaký problém aj ďalší a ďalší rok. Takže to, čo sa javí, že 1,3 mld. ročne je viac ako 13 mld. v horizonte 10 rokov, a to sú fakt veľké peniaze.
Poďme pár slov k samosprávam. Áno, treba priznať, mali v minulých rokoch nárasty príjmov. A áno, nájdeme aj samosprávy, ktoré fungujú neefektívne. Ale to nie je žiadny dôvod, aby sa takto zásadne na úrovni cca pol miliardy eur ročne zobralo z príjmov obcí. Obce v posledných rokoch totižto dostali aj veľa nových povinností a už som spomínal, v posledných dvoch rokoch urobili veľmi veľa v koronakríze alebo aj v ukrajinskej kríze a majú svoju úlohu, samozrejme, aj v inflačnej kríze. No a teraz takéto zásadné zníženie je poďakovanie? Veď obce tiež čelia inflácii. Aký signál im vysiela táto zmena?
Minister financií hovorí, že pri takmer 20 percentných nárastoch príjmov do štátneho rozpočtu, ako som spomínal, hovorí, že nevie zostaviť štátny rozpočet. Našťastie jeho slová korigoval štátny tajomník pán Klimek, za čo mu, samozrejme, ďakujem. Ale aká je tá správa pre obce? Tak zoberieme im povedzme že všetok nárast a možno budú mať aj menej, ale keby sme im hneď len zobrali všetok nárast, tak tie obce to majú zvládnuť s nulovým nárastom? Nemajú, ja neviem, vyššie, vyššie výdavky na energie, na ľudí, na čokoľvek? Takže to, toto je veľmi-veľmi zlá cesta.
No a teraz teda daňový bonus pán minister pripúšťa, že teda tie peniaze budú chýbať, super, a teda že bude nutné pomáhať zasiahnutým samosprávam. A ak teda sa bude pomáhať samosprávam, tak sa teraz pýtam, že všetkým 2 927 samosprávam, ktoré máme na Slovensku? Alebo budeme pomáhať Skalici a Turčianskym Tepliciam a ešte ďalším obciam, kde teda sú starostovia, primátori naviazaní na OĽANO? Pretože ak budeme pomáhať všetkým alebo väčšine, tak potom sa pýtam, načo sme najprv zobrali a potom teda vyrobíme veľkého zvera na pomáhanie 2 900 identitám. A, alebo teda ak budeme pomáhať len niektorým, no tak potom to len niektorým znamená, že nie je to náhodou, nie je to náhodou určitá forma korupcie volebnej?
No a čo sa, samozrejme, stane, ak teda obciam tieto príjmy takto poklesnú? No obce v podstate nebudú mať možnosť nič iné, než zvýšiť miestne dane, zvýšiť miestne poplatky, zdražieť služby, ktoré poskytujú svojim obyvateľom, alebo v tom najhoršom prípade, no, možno zrušiť to, čo robili. Možno ten mestský športový klub nedostane toľko peňazí, koľko mu tá obec posielala, alebo mesto. Takže... tak.
A je tu ešte jedna vec, ktorú si dovolím spomenúť. Nastane ďalší efekt zo zvýšenia daňového bonusu. Ľudia teda takýmto spôsobom budú musieť zaplatiť samosprávam viacej v miestnych daniach, poplatkoch atď., ako som spomínal. No ale má to ďalší háčik, že viac na tých daniach, na tých poplatkoch zaplatia aj ľudia napríklad, ktorí deti nemajú, a im ale štát nedal v tom prvom kroku žiadny daňový bonus, tí vlastne na tom ešte stratia. Proste, jednoducho nielenže nič nedostanú, ale ešte budú mať aj vyššie výdavky.
No a v tejto situácii je úplne smutné, že životné minimum, to je dávka alebo hodnota, ktorá vyjadruje situáciu tých najchudobnejších a najzraniteľnejších, stúpne od 1. 7. 2022 o 7,5 %, čím nezachytí ani celú infláciu, o ktorej sa bavíme ku dnešku, 12,2 %. Je to niečo, čo sa podľa mňa veľmi ťažko vysvetľuje. A takto, áno, je to v súlade so zákonom, ale práve teraz je doba podľa mňa, najviac doba, kedy za posledných 20 rokov by bolo potrebné zreálniť výšku životného minima, keďže inflácia je najvyššia za posledných 20 rokov a to mohol byť práve ten bod, kedy sa z tej dávky životného minima, ktorá teda ale moc nehovorí o tom, že za tie peniaze sa dá prežiť, sa mohla stať dávka, ktorá by to lepšie vyjadrovala aj za cenu možno ďalších úprav, ktoré by boli potrebné, aby to povedzme nemalo, lebo na to je naviazaných 60 ďalších dávok a hodnôt povedzme, aby sa až tak nezvyšovali. Proste týmto sme mali ísť, celou tou mapou vlastne dávok naviazaných na životné minimum, a tam sme mali hľadať to riešenie, ako pomôcť tým najzraniteľnejším.
Ja by som si dovolil ešte, aby sme nerozprávali len my politici, dovolím si zacitovať z vyjadrenia rozpočtovej rady, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, na ktorú sa obrátila pani prezidentka, a rada okrem iného uvádza, že "schvaľovanie legislatívnych zmien s výrazným negatívnym dopadom na rozpočet bez toho, aby bolo v tom čase zrejmé jeho prefinancovanie, bez hlbšej diskusie a zdôvodnenia, považuje rada v rozpore s cieľmi stanovenými v čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky." Rada tiež hovorí: "Slovensko má v súčasnosti historicky najvyššiu úroveň dlhu, vysoko prekračujúcu horný limit dlhu a stredné až vysoké pásmo dlhodobej udržateľnosti verejných financií." Skôr dlhodobej neudržateľnosti, keď sme vo vysokom pásme.
Rovnaký pohľad potvrdzuje aj medzinárodný ukazovateľ počítaný Európskou komisiou, v ktorom patríme z tohto pohľadu medzi najhoršie krajiny. No naše dlhodobé, dlhodobé financie sú z tohto európskeho pohľadu druhé najneudržateľnejšie. Aj toto sú dôvody, píše pani prezidentka, pre ktoré mal byť schválený zákon s takým významným a systémovým dopadom na verejné financie v riadnom legislatívnom konaní.
A ešte by som si dovolil zacitovať ďalšiu časť z pripomienok pani prezidentky: Len malá časť schváleného zákona, čl. II body 4 až 9 okrem časti týkajúcej sa vlože... no, netreba, by mala nadobudnúť účinnosť 1. júla 2022. Ostatné časti schváleného zákona by mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2023 a čl. III bod 7 až siedme, pardon, až 1. januára 2024. Nastavenie účinnosti na 1. januára ´23 a 1. januára ´24 nesvedčí o naliehavosti týchto opatrení, ale skôr na, o príprave na predvolebný boj... (K rečníkovi pristúpil iný poslanec a niečo mu povedal.) ... ale o príprave, ale skôr o príprave na predvolebný boj, respektíve voľby, a to najmä v spojení s prechodným ustanovením čl. I a čl. III bodom 7.
Prechodné ustanovenie v čl. I schváleného zákona ustanovuje, upravuje pripísanie príspevku na financovanie voľného času dieťaťa za kalendárne mesiace január ´23 až január ´24, teda za celý rok, v lehote do 31. januára 2023, čo predkladateľ uviedol aj v dôvodovej správe. A čl. III bod 7 schváleného zákona oslabuje právnu istotu v súvislosti s valorizáciou príspevku, prídavku na dieťa z tohto dôvodu. No a teraz to znamená, že doteraz valorizova, doteraz je valorizácia upravená zákonom, takže deje sa to automaticky v súlade so zákonom, a na základe tohto nového ustanovenia, ktoré teda by malo nadobudnúť účinnosť 1. januára, januára 2024, mesiac pred voľbami, vláda môže, ale aj nemusí k 1. januáru kalendárneho roka ustanoviť nariadením vlády Slovenskej republiky sumu prídavku na dieťa a sumu príplatku k prídavku. No skôr v tomto prípade asi bude; a toto sú také tie pomníčky smerom k ďalším voľbám a presne takto by to byť nemalo. Lebo asi čo sa stane? Tak vláda v tom zápale predvolebného boja tam asi zasa dá takú sumu pre ďalšiu vládu. No presne to, čo sme tu kritizovali takto pred dvoma rokmi alebo niečo viac ako dvoma rokmi.
Dobre, veľmi pekne ďakujem za pozornosť a, prosím, kolegovia, porozmýšľajte, pouvažujte, ako sa rozhodnete. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.6.2022 9:40 - 9:55 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja si tiež ešte dovolím pár slov a komentáru ku pánovi guvernérovi.
Veľmi pekne ďakujem za odpovede a myslím, že s veľkou väčšinou súhlasím. A som rád, že tu odzneli. Len pár, pár akoby komentov.
Áno, samozrejme, covid bol do veľkej miery, že si teda to, samozrejme, krajina nevybrala, ani Slovensko, ani iné krajiny. Ale, a teda nebola tam ani stigma, súhlasím, tak to nejak aj má byť. Ale treba tiež povedať, že ale boli krajiny, ktoré to dokázali zvládnuť lepšie, ktoré sa dokázali zadlžiť menej, ktoré proste dokázali ekonomiku poškodiť menej. Čiže nedá sa to zas úplne že zgeneralizovať, že vlastne to sa spravilo že úplne rovnako v celej Európe. Aj tu je dobré si taký nejaký, minimálne pre budúcnosť, lebo však covid ešte nás tu môže, samozrejme, postihnúť znova do nejakej miery, tak aj tu je dôležité povedať, že pozrime sa na tie krajiny, ktoré to zvládli lepšie. A, paradoxne, inak ono aj to tam, je tam taký nejaký pohľad, že tie krajiny, ktoré zvládli covid lepšie, s menším množstvom stimulov, obmedzení a všetkého, dnes čelia menšej inflácii. To ako je tiež pravda, či už sa pozreme na napríklad, ja neviem, Švajčiarsko alebo, alebo Švédsko, čiže sú krajiny, ktoré to zvládli. Čiže toľko k tomu.
Čo sa týka nízkej ceny peňazí, áno, toto je kľúčové a tiež som veľmi rád, že to, že to pán guvernér spomenul. V prvom rade nie je normálne, aby peniaze mali proste zápornú cenu, jednoducho peniaze sú tiež výrobný faktor, tak jak všetko na svete, musia mať svoju cenu. Áno, žili sme dlhú dobu, kedy sa to javilo, že peniaze sú zadarmo. Ja som osobne veľmi rád, že tá doba sa ide znormalizovať, pretože nie je to dobré. Keď už pre nič iné, tak práve, práve neprebiehala tá kreatívna deštrukcia. Jednoducho tie peniaze boli lacné pre každého, dokázala sa financovať aj neefektívne fungujúca firma. Toto keď sa deje dostatočne dlho, tak potom sa tých málo efektívnych firiem naskladí, naskladá v ekonomike toľko, že celá krajina má problém s rastom. Takže toto, ono to asi bude bolieť. To asi je jasné všetkým, ale jednoducho tá situácia sa musí znormalizovať. Peniaze musia mať svoju hodnotu. Samozrejme, zasa je dobré, ak sa to vie udiať v nejakom plynúcom čase, aby, aby bol priestor sa prispôsobiť, tak ako presne pán guvernér povedal, či už rodiny, či už firmy, či už ekonomika a, samozrejme, aj štát. A tu sa zasa vrátim a budem trošku kritizovať aj našich predchodcov, ale aj nás.
Treba na rovinu povedať, že ani Slovensko to relatívne dlhé obdobie vlastne lacného financovania, lacných peňazí nijakovsky nevyužilo na nejakú zásadnú konsolidáciu svojich verejných dlhov, verejných financií a po tomto dobrom období vlastne a ktoré bolo teda ukončené koronakrízou, kde, samozrejme, určitý nárast dlhov je normálny a bol v celej Európe, to zasa tiež treba povedať. No ale sme presne, ako zasa bolo povedané, sme v situácii horšej, pretože verejný dlh máme vyšší, nie nižší, hej, nevyužili sme, aby sme ho znížili. Takisto, takisto máme proste aj väčší, väčšie percento verejného sektora, čiže jednoducho sme v tej situácii horšej. A to, samozrejme, tak ako tie peniaze začnú mať svoju cenu, a tak ako zasa raz už a konečne budú tie finančné trhy častokrát tým najväčším výkričníkom pre zodpovedné správanie sa štátov, tak vlastne budeme, budeme to cítiť.
Toto si treba uvedomiť, že štátom vlastne práve táto situácia, keď tie peniaze nestáli nič, no proste umožňovala zväčšovať veľkosť verejného sektora, podporovať, dotovať, čokoľvek robiť, populistické opatrenia. Jednoducho tie finančné trhy, tá hrozba toho, že pozor, lebo za prvé nebudeš schopný si financovať ten svoj dlh a za druhé ti ani nepožičiame, keď budeš úplne že v zlej situácii, toto tu bolo vypojené a jednoducho vidíme to, že potrebuje, ten svet to jednoducho potrebuje, aby tie peniaze mali svoju cenu.
No, dotkne sa to aj nás. Buďme si toho vedomí a práve preto aj my ako SaS-ka stále hovoríme, že buďme extrémne opatrní, špeciálne pri vytváraní ďalších a ďalších štrukturálnych výdavkov, ďalších balíčkov, ktoré budú zaťažovať naše verejné financie dlhodobo a jednoducho bude stále väčší problém na ne získať peniaze alebo ich dlhovo ufinancovať. Takže toto si treba uvedomovať.
Áno, treba zasa druhý, druhú, druhým dychom hneď musím povedať, že treba pomáhať v inflácii. Jednoznačne, proste tá je tak extrémna, že tie najzraniteľnejšie skupiny sú veľmi-veľmi ohrozené a veľmi-veľmi postihnuté. Ale práve preto treba pomáhať zmysluplne a cielene. To znamená len tým, ktorí to zásadne potrebujú a dosah na ich život aj kvalitu života a vôbec schopnosť prežívania je zásadná. Proste žiadna krajina sveta, a už vôbec nie Slovensko, nemá na to, aby sme robili také tie opatrenia, že, a úplne každej rodine a najlepšie 1 500 euro, alebo teda úplne každému človeku. Jednoducho na to proste nemáme. To si treba na rovinu povedať. A ak nejaká vláda na to populisticky chvíľku nájde, ono nás to potrestá a potom to ešte násobne poškodí ale že úplne všetkým. Takže to, aj takéto riešenia sú možno kúpenie si času, ale s násobne horšími dôsledkami.
Pán guvernér povedal ďalší veľmi dôležitý faktor, na ktorý, samozrejme, dosah nemáme, ale vplývať na nás bude. Jednoznačne sme krajina, ktorá susedí s krajinou, ktorá je vo vojne. To vždy, to história aj teraz, ale aj budúcnosť to vždy ukáže, samozrejme, že toto je pre finančné trhy rizikový faktor. Jasné, nijak to ovplyvniť nevieme, len o to musíme byť ešte obozretnejší, pretože to naše financovanie, áno, bude o tú vojnovú, nazvime to rizikovú, prirážku drahšie. Proste trhy to tak vnímajú. História ukázala, častokrát konflikty mali tendenciu sa rozširovať, nuž asi sa rozširujú, tak sa vedia rozširovať do susedných krajín. Takže každopádne to je akoby ten extrém, ale, samozrejme, veď ono to má dosah aj na tú ekonomiku ako takú. Proste, samozrejme, že, i keď v tomto prípade našťastie pre Slovensko či už Ukrajina, ale aj Rusko neboli zásadní obchodní partneri, tá ich celková expozícia pri vývoze Slovenska je, myslím, že Ukrajina a Rusko spolu niečo málo cez dve percentá. Takže našťastie ten dosah nie je až taký, ale proste je, je to naša susedná krajina, proste boli firmy, ktoré sa zameriavali na či už Ukrajinu, alebo Rusko a proste, jednoducho sú tým postihnuté. A to zasa sa, samozrejme, prenáša do celej ekonomiky.
Posledné slovo ku fragmentácii. Ďakujem pánovi guvernérovi za jeho slová. Áno, treba, ono to možno treba vnímať, akože teda Európa to má fakt ťažké, že nemá, nemá teda tú dokonalú menovú úniu, ale nedá sa proste ten morálny hazard ani podporovať a nebolo by to ani dobré. Keď budete trestať zodpovedného žiaka a hladkať toho nezodpovedného, tak vo finále tá trieda bude mať stále horšie a horšie priemerné výsledky. Takže som rád, že aj teda pán guvernér hovorí, že bude dohliadať na to, aby sa to nedialo, resp. dialo čo najmenej, a keď, tak len do skutočne rozumnej miery.
Ešte raz chcem poďakovať pánovi guvernérovi a takisto aj vám všetkým za pozornosť.
Ďakujem pekne. A čo sa týka hlasovania, hlasovať budeme pri najbližšom hlasovaní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.6.2022 9:25 - 9:40 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, kolegynky, kolegovia, dovolím si v takejto komornej rannej atmosfére povedať pár slov. (Povedané s pobavením.)
Ďakujem pánovi guvernérovi za prednesenie správy o finančnej stabilite ku máju 2022. Asi všetci vnímame, že žijeme turbulentné a rýchlo sa meniace časy, tak ako to aj pán guvernér potvrdil, situácia sa mení v podstate zo dňa na deň a dá sa povedať, že úplne signifikantne sa mení fakt z každého týždňa na týždeň. Prím hrá inflácia a stále viac vidieť aj ďalšie a ďalšie dôsledky, ktoré vlastne sú s vplyvom inflácie spojené.
Aj preto som rád, že tentokrát sa správa dostala ešte relatívne čerstvá na rokovanie pléna. Pamätáme si, keď sme mali poslednú, že vlastne prebehlo tam dlhé obdobie a pán guvernér v podstate viac už musel hovoriť o budúcnosti ako o samotnej správe, keďže fakt ten čas mení, mení proste tie parametre veľmi rýchlo. Takže teraz máme relatívne veľmi čerstvú správu a chcem teda poďakovať aj za jej prejednanie na výbore pre financie a rozpočet, kde sme mali dlhú a obsažnú debatu, samozrejme, za účasti pána guvernéra, ale aj za účasti jeho kolegov: člena bankovej rady pána Dvořáčka a takisto aj riaditeľa odboru finančnej stability pána Ličáka.
Keďže samotnú správu teraz v pléne pomerne vyčerpajúco predstavil pán guvernér, nebudem sa jej nejak veľmi venovať. Skôr chcem poukázať na vlastne ten meniaci sa svet a takisto sa spýtať aj pána guvernéra, využiť, že ho tu máme, na aktuálnu situáciu, presne teda na ten meniaci sa svet, a na aktuálne, resp. najnovšie riziká, ktoré sa nejak tak objavujú.
Možno ste si všimli, že akoby takou tou udalosťou tohto týždňa malo byť rozhodnutie amerického FED-u o zvýšení úrokových sadzieb. FED totiž zvýšil základnú úrokovú sadzbu o 1,75 percentuálneho bodu, čo je jednorazove najvyššie jednorazové zvýšenie od roku 1994. Už len z toho vidíme, že tá situácia je povedzme že výnimočná. A len aby som teda uviedol, takže tým pádom aktuálna nová zákonná sadzba je v pásme 1,5 až 1,75 %. Čiže to sme teda v Amerike.
Ako je na tom Európska centrálna banka? Aj tu sa situácia mení. Európska centrálna banka konečne na svojom riadnom zasadnutí avizovala v júli zvýšenie základnej úrokovej sadzby o 0,25 percentuálneho bodu. Len aby sme vedeli, čo to znamená, teda úroková sadzba v júli stúpne z aktuálnej –0,5 na –0,25 %. Zároveň teda bolo avizované aj ďalšie zvýšenie v septembri o 0,5 percentuálneho bodu, takže v septembri by sme sa mali so základnou sadzbou dostať do kladných čísel a mala by byť teda 0,25 %.
Ak pán guvernér by potom chcel k tomu doplniť, tak budem veľmi rád. Je to také, že bolo zároveň povedané, že ak by sa tá situácia mimoriadne menila, je možné vlastne ešte, ešte ďalšia, ďalšia reakcia. No, sami vidíme, že teda, že aj toto zvýšenie, zatiaľ len avizované, je extrémne málo pri aktuálnej výške inflácie, ktorá je nad 12 %. No a teda, aby som sa vrátil k tomu, zároveň sa udalosťou týždňa stala aj, nazvime to, že panika na dlhopisových trhoch, až tak, že Európska centrálna banka na stredu (?), myslím stredu, zvolala mimoriadne zasadnutie Rady guvernérov s cieľom zmierniť, zmierniť túto paniku na dlhopisových trhoch.
No a čo sa vlastne stalo? Pri pohľade na vývoj rizikových prirážok štátnych dlhopisov Talianska a Grécka je úplne jasné, čoho sa teda centrálni bankári zľakli alebo boja. Ešte v septembri minulého roku platila talianska vláda za desaťročné pôžičky len o necelý jeden percentuálny bod viac ako na druhej strane najdôveryhodnejšia krajina eurozóny, čo je Nemecko. Dnes už je tá prirážka dvojnásobná a počas, začiatkom týždňa teda výnosy desaťročných štátnych dlhopisov Talianska, ktoré je druhou najviac zadlženou krajinou eurozóny a zároveň treťou najväčšou ekonomikou eurozóny, sa tak tento týždeň prvýkrát od roku 2014 ocitli nad 4 %, čo už sú veľmi vysoké čísla.
Možno si ešte pamätáme, zasa kúsok naspäť, pred ôsmimi rokmi Európa ešte stále bojovala s dlhovou krízou, ktorá si vynútila multimiliardové záchranné balíčky pre Nemecko, ale aj pre Portugalsko či Írsko, nakoľko zadlžené, tieto zadlžené krajiny si už nevedeli na trhu požičať za znesiteľné úroky, proste za také úroky, ktoré by ich nezruinovali.
Ale poďme naspäť do dnešných dní. Pre Európu, ktorá teda čelila covidovej kríze teraz a treba na rovinu povedať, že čelíme aj dôsledkom ruskej inflácie, pardon, ruskej invázie na Ukrajinu, a teda aj sankčných balíčkov, by nové kolo dlhových problémov, najmä teda ak by postihlo tak veľkú a dôležitú krajinu, ako je Taliansko, mohlo byť veľkým problémom. To je proste objektívny fakt.
Úrokové sadzby na finančných trhoch vrátane teda výnosov štátnych dlhopisoch, dlhopisov rastú s tým, ako silnie presvedčenie, že centrálne banky budú so zvýšenou infláciou bojovať razantným sprísnením menovej politiky. Je to fakt, vidíme to či už aj v Európe na krajinách, ktoré nie sú členmi eurozóny, či už Česko, Poľsko, proste, ale, samozrejme, vidíme to aj na americkom FED-e, tak ako som spomínal, a teda nevyhneme sa tým ani Európe. Znamená to, že okrem rastu úrokových sadzieb sa končí aj ochranná ruka Európskej centrálnej banky nad dlhopisovými trhmi, ktorú teda predstavovali nákupy dlhopisov na trhu s cieľom naliať do ekonomiky viac peňazí.
No, čo sa teda v tú stredu stalo, zasa veľmi poprosím pána guvernéra o také bližšie zhodnotenie, teda napokon Európska centrálna banka neprišla zatiaľ so žiadnym mimoriadnym krízovým opatrením, sľúbila len flexibilitu v reinvestovaní výnosov pandemického dlhopisového programu a urýchlenie vývoja nového nástroja, ktorý má zabrániť tzv. fragmentácii, a tá fragmentácia je odlišná reakcia na kroky centrálnej banky, čiže na jednotný krok centrálnej banky v rôznych a v jednotlivých členských krajinách eurozóny.
Tu si dovolím citovať pána guvernéra: "Pripraviť si nástroje, ktoré pomôžu adresovať možnú neodôvodnenú fragmentáciu v eurozóne, považujem za správne." Toto teda po stredajšom rozhodnutí alebo teda zasadnutí Rady guvernérov spomenul pán guvernér, a tu sa chcem teda, položiť ďalšiu otázku. Chcem sa teda pána guvernéra spýtať, že či je to skutočne správne riešenie, alebo do akej miery je to správne riešenie, aby teda centrálna banka priemerovala úročenie štátnych dlhopisov, v úvodzovkách, ono to tak jednoduché nie je, ale teda znamená to toto u týchto dlhopisov jednotlivých krajín eurozóny. V ľudskej reči čo to znamená? Že teda úročenie zodpovedných krajín, no napríklad toho Nemecka, by bolo o niečo vyššie a zároveň teda tých nezodpovedných, väčšinou tých južných, zasa nižšie. No, je to istá a poviem, že nebezpečná forma morálneho hazardu.
Dovolím si zasa akoby kúsok histórie ku nákupom dlhopisov. Samozrejme, Európska centrálna banka v minulosti teda pomohla Taliansku aj iným krajinám, ako som spomínal, ktorým teda rástli náklady na obsluhu dlhu nákupmi ich štátnych dlhopisov. Nejaký nový nástroj by teda centrálnym bankárom mohol umožniť zvýšenie úrokových sadzieb, ktorá je teda potrebná na skrotenie inflácie, ale teda bez obáv, že popritom skrachuje no napríklad tretia najväčšia ekonomika eurozóny, Taliansko. Len má to svoje veľké a zásadné riziká.
V minulej dekáde, keď hrozilo, že menová únia by sa, sa pre fiškálne problémy niektorých členov neudrží v celku, vyhlásila centrálna banka program priamych menových operácií, ktorý je teda známy pod anglickou skratkou OMP. Ten umožnil Európskej centrálnej banke neobmedzene nakupovať dlhopisy členských krajín, teda ktoré mali problém s likviditou a spĺňali ďalšie podmienky. Realita je, ak sa mýlim, ma opraví pán guvernér, reálne nebol nikdy aktivovaný, ale slúžil ako výstraha pre finančné trhy, že centrálna banka, a tu zasa použijem slová vtedajšieho jej guvernéra Mária Draghiho, urobí všetko, čo bude treba, aby euro neskončila, neskončilo. Čiže to sa dialo v minulosti.
Tá realita je, že Európska centrálna banka dlží... drží aktuálne vyše 6 biliónov eur v štátnych dlhopisoch členských krajín. Dopyt zo strany centrálnej banky jej výnosy stlačil natoľko, že dnes alebo teda v nedávnej minulosti nezohľadňovali reálne kreditné riziko, vysoko zadlženým krajinám ako Taliansko, samozrejme, nízke úrokové sadzby pomáhali refinancovať staré záväzky a kryť ďalšie deficity za zvládnuteľné náklady. Toto všetko ako dáva, samozrejme, do určitej miery zmysel, len tá otázka je, že ako veľmi tie pokojné časy napríklad to Taliansko využilo na konsolidáciu svojich verejných financií a na to, aby keď raz tie časy skončia, nemuseli akoby znova začať nejaké podporné programy, lebo, hej? Takže tu je tá odpoveď, že asi ani veľmi nie a začína to byť veľmi rýchlo vidieť. No, každopádne teda ale napriek tomu, že Európska centrálna banka neprišla zatiaľ s ničím že zásadne konkrétnym, výnosy talianskych a gréckych dlhopisov po tom stredajšom zasadnutí do nejakej miery klesli, a teda aj pán guvernér pripomína, že tento program OMP je, s ktorým teda ale teda zásadne nesúhlasila v tej dobe a myslím, že stále nesúhlasí Európska centrálna banka, je stále v hre.
Čiže tá moja posledná otázka na pána guvernéra, teda ako túto možnosť vníma, alebo teda nejaké ďalšie možnosti a či ju nepovažuje za priveľké riziko, ktoré teda by vo finále a možno v nejakom dlhodobejšom horizonte jednoznačne spôsobilo, že zodpovedných krajín bude stále menej a populistických stále viac. No, aké by mohli byť dôsledky, radšej nechcem ani špekulovať.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.6.2022 9:10 - 9:25 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu o, správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania správy o finančnej stabilite – máj 2022 (tlač 1051).
Správu o finančnej stabilite pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1112 zo dňa 8. júna 2022 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 13. júna 2022. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet a dovoľte mi teda uviesť výsledok rokovania vo výbore.
Uvedenú správu prerokoval výbor a prijal k nej uznesenie č. 341 zo dňa 13. júna 2022. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská ani pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 353 zo dňa 14. júna 2022 a zároveň ma určil za spravodajcu výboru a zároveň ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2022 16:39 - 16:54 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Takto sa to robí, do psej matere! Odborné vystúpenie plné faktov, plné riešení, plné dôkazov o vykonanej práci. Na druhej strane vystúpenie neobsahovalo žiadne invektívy, žiadne osobné útoky. Boli len fakty, fakty a fakty.
Chcem len upriamiť na jedno zo zásadných riešení, ktoré bolo spomenuté. Pán minister práve odprezentoval riešenie pre rast cien plynu a zopakujem už len slová Richarda Sulíka, v prípade uzavretia zmluvy na štyri roky porastie cena plynu pre domácnosti na budúci rok o 20 % a infláciu, čo je z dnešných 43 eur za megawatt koncovej ceny vrátane DPH za 57, na 57 a v rokoch ´24, ´25, ´26 bude cena rásť už iba o infláciu. Takéto štvorročné zmluvy bude možné uzavrieť od augusta, a komu je štvorročné obdobie dlhé, môže uzavrieť zmluvu len na budúci rok a vtedy sa cena zvýši za jednu megawatthodinu plynu o 42 % plus inflácia, teda na 66 euro. Áno, stále je to nárast cien, ale je to nárast cien veľmi, veľmi znesiteľný. Ak sa pozrieme, aké sú aktuálne európske ceny plynu a čo hrozilo, je to fakt veľká úľava a vyriešenie zásadného problému našich občanov.
Pán minister, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.6.2022 11:40 - 11:55 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem pekne za slovo. Pripomínam kolegom z finančného výboru, že rokujeme dnes 12.05 h v našej štandardnej miestnosti. Ďakujem pekne.
Skryt prepis