Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pani prezidentka nám vrátila zákon.
Čo nás musí všetkých napadnúť ako prvé, je, že predkladateľ zákona asi neurobil svoju prácu dobre a Národná rada sme schválením urobili nesprávne rozhodnutie. Nedá mi nepovedať, že sme takmer na všetky problémy, ktoré spomína pani prezidentka, upozorňovali počas rokovania o skrátenom legislatívnom konaní a,...
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pani prezidentka nám vrátila zákon.
Čo nás musí všetkých napadnúť ako prvé, je, že predkladateľ zákona asi neurobil svoju prácu dobre a Národná rada sme schválením urobili nesprávne rozhodnutie. Nedá mi nepovedať, že sme takmer na všetky problémy, ktoré spomína pani prezidentka, upozorňovali počas rokovania o skrátenom legislatívnom konaní a, samozrejme, i pri rokovaní o samotnom návrhu zákona. Hneď na úvod si dovolím zopakovať základné fakty postoja strany SaS.
Sloboda a Solidarita sme za pomoc v inflačnej dobe, sme za adresnú pomoc pre všetkých tých, ktorí ju skutočne potrebujú. Sme za pomoc, ktorá je zmysluplná, ktorú si vedia verejné financie dovoliť a ktorá nebude znamenať vyššie dane. Sme za pomoc, ktorá nezruinuje samosprávy, pretože ak budú samosprávy v problémoch, potom ony nebudú schopné pomáhať. Pritom sme za posledné dva roky viackrát kľúčovo zistili, ako veľmi-veľmi potrebujeme fungujúce samosprávy. Dokonca ako veľmi potrebujeme nie aby si plnili svoje úlohy, ale aby v kritických situáciách dokázali zastúpiť aj funkcie a úlohy samotného štátu.
Zároveň sme jedinou rozpočtovo zodpovednou stranou na Slovensku, chceme viesť aj debatu o tom, koľko pomoc stojí, či je zmysluplná a kde na ňu vziať a ako pri tom nezruinovať verejné financie. Aj pre nás je rodina dôležitá. Nijak nerozporujeme rozumnú výšku pomoci pre rodiny s deťmi. Nesmieme však zabúdať ani na iných.
Minister Igor Matovič žije s konfliktmi. V konflikte sa cíti ako ryba vo vode. A aktuálny konflikt, ktorý bol vytvorený, je rodiny s deťmi verzus všetci ostatní. Ale takto nestojí otázka. Už teraz je spoločnosť veľmi zásadne a hlboko rozdelená a nemá žiadny význam stavať proti sebe rodiny a ľudí, ktorí z akýchkoľvek dôvodov nemajú alebo nemôžu mať deti alebo ešte nemajú deti. Dokonca to ani tak nie je. Pretože momentálne napríklad pomoc nedostane chudobná rodina, ktorá má napríklad dve dvadsaťročné zdravotne postihnuté deti, ktoré už neštudujú.
Dôležité je pomáhať všetkým, ktorí pomoc potrebujú. Nemôže byť predsa vylučujúcou podmienkou, že nemajú deti alebo nemajú deti v závislom postavení, ako tí ľudia tiež čelia inflácii. Veď ak chceme pomáhať v čase nárastu životných nákladov, mali by sme pomáhať všetkým tým, ktorí si nevedia a nedokážu pomôcť sami. No a v takejto definícii pomoci sa musia nájsť a nájdu sa aj všetky postihnuté rodiny a aj všetci ostatní. Cesta je zvyšovať životné minimum a dávky na neho naviazané. Tento pomoc by riešil všetkých núdznych.
No ale minister financií dostal tento konflikt do roviny Igor Matovič verzus celý svet. Vypojením štandardného legislatívneho procesu bola kompletne vypojená odborná verejnosť. Nebol vytvorený priestor a nebola prezentovaná žiadna chuť ani čas počúvať odborníkov zo sociálnej oblasti, ale aj ekonómov či právnikov. So samosprávami, ktorých sa tento zákon bytostne týka, sa nikto nebavil. Čudujeme sa, že stoja dnes na opačnej strane ako minister financií? Zneužitím inštitútu skráteného legislatívneho konania išiel minister Matovič proti všetkým pravidlám tvorby zákonov. A pri takto vysokej sume sa to nikdy, takéto niečo, v histórii Slovenska nestalo.
Ďalší bod. Od začiatku Igor Matovič nepočúval a neriešil výhrady koaličného partnera, myslím SaS, neriešil naše odborné výhrady či už v školskej oblasti, neriešil naše finančné výhrady k výške a udržateľnosti pomoci, a teda verejných financií. Minister Matovič išiel proti pani prezidentke, keď pani prezidentka prezentovala 14 zásadných výhrad, tak namiesto konštruktívnej debaty, ako vyriešiť problémy, minister do svojho boja zahrnul aj pani prezidentku a aj všetkých ďalších. Čiže pani prezidentku, na ktorú nevyberavo útočí. A musím teda povedať, čo ma veľmi mrzí, si tento spôsob boja osvojili aj ďalší kolegovia z OĽANO. Aj na výbore sme mali určité vyjadrenia, ktoré boli za hranicou slušnosti.
Igor Matovič nepočúva ani výhrady ďalšieho koaličného partnera, ktorý má výhrady ku prelamovaniu veta. S podporou krajnej pravice poslanci ZA ĽUDÍ sa tiež podľa neho stali protirodinní v momente, keď povedali, že veto prezidentky nepodporia, že nie je v súlade s ich hodnotami podporiť prelomenie veta spolu s krajnou pravicou, spolu s ĽSNS.
No a tu sa už podľa mňa dostávame k skutočným absurditám. Ako čokoľvek sa dá tvrdiť, ale keď niekto tvrdí, že poslankyňa Janka Žitňanská, ktorá celý život venuje sociálnym témam, celý svoj život pomáha slabým a zraniteľným, chce zle rodinám? Ako toto je absolútne scestné. Keď nič iné, tak toto by mohol byť budíček pre pána ministra financií. Pretože to, že poslankyňa Janka Žitňanská nechce podporiť prelomenie veta, to skutočne nie je, že chce zle rodinám. To hovorí, že sú tam tak veľké vady a tak veľká kolízia hodnôt, že to proste nevie urobiť.
Ale ak by chcel pán minister Matovič počúvať zvonenie budíčka, ja si myslím, že je viacero jeho vlastných poslancov, vás kolegovia z OĽANO, ktorí majú zásadný problém prelamovať veto pani prezidentky za asistencie krajnej pravice. Nepatrí mi hovoriť o iných, ale ten tlak, ktorý na vás váš predseda vyvíja, je enormný. Ja si myslím, že to normálne vnímame aj my zvonka. A ja si veľmi vážim všetkých kolegov, samozrejme, ale veľmi si vážim vás všetkých, kolegovia, ktorí ste ochotní a schopní odolávať tomuto enormnému tlaku v súlade s tým, že si chcete zachovať svoje hodnoty, zachovať to, čo ste tu dva roky prezentovali. Ja si myslím, že túto vašu odvahu možno docení až budúcnosť.
Zhrnuté a podčiarknuté, myslím si, že minister Matovič nepočúva ani svojich vlastných kolegov, ktorí mu tiež hovoria, že takto sa to robiť nemá. Myslím si, že pán minister nepočúva ani tichý protest Borisa Kollára a strany SME RODINA, kde sa Boris Kollár jasne vyjadril, že keby bolo na ňom, tak by to veto radšej za takýchto okolností a s takouto asistenciou neprelamoval. Igor Matovič jednoducho bojuje proti celému svetu a je tristné a smutné zároveň, že to stále viac vyzerá, že mu nejde o ľudí, že mu nejde o rodiny s deťmi, že mu ide o jediné – o seba a svoj politický pomníček. Lenže namiesto žiarivého pomníka, sa obávam, že to vyzerá skôr na memento. Na memento toho, že v celom tomto boji proti všetkým, proti celému svetu mu zostal jeden jediný spojenec – a tým je fašistická ĽSNS a odídenci z nej.
Ako sa na túto dilemu pozerá napríklad pani poslankyňa Vaľová, Vaňová, pardon, pani poslankyňa Vaňová či pán poslanec Pollák? Stavať ich do takejto dilemy lojality voči vlastnej strane a na druhej strane ich vlastných ľudských hodnôt, to by im nikdy ich vlastný predseda nemal urobiť. Veď my nemusíme ísť do nejakej ďalekej budúcnosti. Veď si pozrime, aké zákony sem predkladá ĽSNS, veď ako už to samotné, to si pozrite dve schôdze a musíte povedať, že to nie je kompatibilné s demokratickým fungovaním sveta.
Kolegyne, kolegovia, ak sa v tejto snemovni nájde 76 hlasov za, tak skutočne vznikne pomník. Ale pomník toho, ako je ľahko možné prísť o hodnoty, ako ľahko je možné posunúť našu krajinu z liberálne demokratického smerovania na cestu neliberálnej demokracie, alebo ako ľahko sa dá skĺznuť na cestu k nejakej forme autoritárskeho režimu. Smutné je, že ľudia, ktorí potrebujú pomoc, či už rodiny, ktoré sú zahrnuté v tomto zákone, alebo aj všetci tí, na ktorých tento zákon úplne zabudol, zostali na druhej koľaji. Alebo, možno ešte horšie, na slepej koľaji, pretože ľahko sa môže stať, že po prelomení veta pani prezidentky môže Ústavný súd zrušiť tento zákon ako celok. Čo bude znamenať, že sa nakoniec nepomôže nikomu. Toto všetko vsadil Igor Matovič na jednu kartu, takto veľmi mu ide o seba a svoj pomník.
Už len na dokreslenie, Slovensko je oblepené bilbordami OĽANO so schválenými 200 eurami pre rodiny. Pomník na papieri už je, papier znesie. Pričom, pritom téma pomoci zraniteľným skupinám obyvateľstva v časoch cválajúcej inflácie, aktuálne sme na 12 % medziročne, je úplne legitímnou témou. V SaS hovoríme od začiatku jasne – je potrebné rýchlo a efektívne pomôcť všetkým zraniteľným skupinám obyvateľstva. Zároveň je túto pomoc potrebné napasovať aj na možnosti štátneho rozpočtu a celých verejných financií. Totižto zvýšené dane alebo rozvrátené verejné financie totiž občanom viac uškodia, ako pomôžu. A tak ako vždy platí, že vždy sa najviac uškodí tým najslabším, ktorí majú najmenšie možnosti sa brániť.
Minister financií chce rodinám každoročne rozdať 1,3 mld. eur navyše. Chce pomôcť rodinám úplne všetkým a paradox je, že ešte viac bohatým ako chudobným. Na druhej strane ostatným postihnutým skupinám obyvateľstva bez detí sa neušlo žiadnej pomoci.
V číslach pritom len 37 % všetkých domácností má deti a 430-tisíc osôb v nich je objektívne v pásme chudoby. Títo jednoznačne potrebujú pomoc, o tom nie je pochýb. Ale 63 %, myslím, myslím z tých 37 tých 430-tisíc, ktorí sú v pásme, v pásme chudoby. No a máme 63 % domácností, ktoré deti nemajú, ale to nie sú tí, ktorí nechceli mať deti. To sú kľudne aj 28-roční ľudia proste, ktorí ešte, ešte deti nemajú. A otázka, či ich budú chcieť mať potom. Každopádne v tejto kategórii je 200-tisíc osôb, ktoré sú v rovnakom pásme chudoby, rovnako to na nich dolieha, táto situácia, a rovnako majú veľmi-veľmi vážne problémy. Tiež ju potrebujú, tú pomoc, a nedostanú ju.
Rovnako zásadnou debatou, komu a ako pomôcť, je aj debata, odkiaľ na pomoc získať potrebné financie. Poďme ku samotným verejným financiám pár slov.
Tento rok boli naplánované daňové príjmy o 955 mil. eur vyššie ako vlaňajšia realita. Čiže ten pohľad občana je, že teda štát si naplánoval, že musí od nás vyzberať takmer o miliardu viac. Pre štát sú to ale naplánované financie, pretože voči týmto už boli naplánované výdavky. No ale tá realita je, že po piatich mesiacoch už máme v rozpočte o miliardu a 100 mil. viacej. No a ak by sa zachovala takáto dynamika ako v prvých piatich mesiacoch, môže, nemusí, ale ak by sa zachovala, tak budeme mať na konci roka 1,5 mld. rozpočtových nadpríjmov. To znamená, tú miliardu, s tým už ráta, tie proste sa vybrali, a ešte ďalšiu. Čiže pohľad občana, tento rok musí občan zaplatiť, firmy, všetci spoločne, o 2,5 mld. eur viac ako vlani. Ono, pozor, to sú peniaze, ktoré ľudia mohli mať, ale nemajú. Zároveň teda sú, sú v štátnom rozpočte, tieto peniaze pochádzajú teda od ľudí, či už z vyšších platieb z DPH, to je úplne jasné, všetko viacej stojí, takže aj ten, tá porcia DPH je vyššia. No a práve tieto peniaze by sme mali vrátiť ľudom ako cielenú a zmysluplnú pomoc. Čiže zasa tu je zhoda, že treba pomáhať.
Zároveň, a to musím vždy ako človek, ktorý sa venuje verejným financiám, povedať, že z pohľadu štátu tieto inflačné príjmy predbiehajú inflačné výdavky. To znamená, príjmy z DPH má štát akoby ihneď, ale platy sa budú zvyšovať teda možno k januáru, čiže ešte tie všetky tie inflačné výdavky sa ku štátu nedostali, ale prídu. A preto je treba byť veľmi opatrný pri vytvára, opatrný pri vytváraní nových trvalých výdavkov do budúcnosti. Prečo? Pretože verejné financie budú čeliť aj inflačnému nárastu výdavkov. Preto je to, že my hovoríme, že infláciu máme teraz, pomáhať treba teraz a je lepšie robiť skôr jednorazové, nie v zmysle, že jedenkrát, ale nie trvalé opatrenia, ako robiť štrukturálne výdavky, na ktoré už dnes nie je jasné, či na ne budeme mať, a bude to rovnaký problém aj ďalší a ďalší rok. Takže to, čo sa javí, že 1,3 mld. ročne je viac ako 13 mld. v horizonte 10 rokov, a to sú fakt veľké peniaze.
Poďme pár slov k samosprávam. Áno, treba priznať, mali v minulých rokoch nárasty príjmov. A áno, nájdeme aj samosprávy, ktoré fungujú neefektívne. Ale to nie je žiadny dôvod, aby sa takto zásadne na úrovni cca pol miliardy eur ročne zobralo z príjmov obcí. Obce v posledných rokoch totižto dostali aj veľa nových povinností a už som spomínal, v posledných dvoch rokoch urobili veľmi veľa v koronakríze alebo aj v ukrajinskej kríze a majú svoju úlohu, samozrejme, aj v inflačnej kríze. No a teraz takéto zásadné zníženie je poďakovanie? Veď obce tiež čelia inflácii. Aký signál im vysiela táto zmena?
Minister financií hovorí, že pri takmer 20 percentných nárastoch príjmov do štátneho rozpočtu, ako som spomínal, hovorí, že nevie zostaviť štátny rozpočet. Našťastie jeho slová korigoval štátny tajomník pán Klimek, za čo mu, samozrejme, ďakujem. Ale aká je tá správa pre obce? Tak zoberieme im povedzme že všetok nárast a možno budú mať aj menej, ale keby sme im hneď len zobrali všetok nárast, tak tie obce to majú zvládnuť s nulovým nárastom? Nemajú, ja neviem, vyššie, vyššie výdavky na energie, na ľudí, na čokoľvek? Takže to, toto je veľmi-veľmi zlá cesta.
No a teraz teda daňový bonus pán minister pripúšťa, že teda tie peniaze budú chýbať, super, a teda že bude nutné pomáhať zasiahnutým samosprávam. A ak teda sa bude pomáhať samosprávam, tak sa teraz pýtam, že všetkým 2 927 samosprávam, ktoré máme na Slovensku? Alebo budeme pomáhať Skalici a Turčianskym Tepliciam a ešte ďalším obciam, kde teda sú starostovia, primátori naviazaní na OĽANO? Pretože ak budeme pomáhať všetkým alebo väčšine, tak potom sa pýtam, načo sme najprv zobrali a potom teda vyrobíme veľkého zvera na pomáhanie 2 900 identitám. A, alebo teda ak budeme pomáhať len niektorým, no tak potom to len niektorým znamená, že nie je to náhodou, nie je to náhodou určitá forma korupcie volebnej?
No a čo sa, samozrejme, stane, ak teda obciam tieto príjmy takto poklesnú? No obce v podstate nebudú mať možnosť nič iné, než zvýšiť miestne dane, zvýšiť miestne poplatky, zdražieť služby, ktoré poskytujú svojim obyvateľom, alebo v tom najhoršom prípade, no, možno zrušiť to, čo robili. Možno ten mestský športový klub nedostane toľko peňazí, koľko mu tá obec posielala, alebo mesto. Takže... tak.
A je tu ešte jedna vec, ktorú si dovolím spomenúť. Nastane ďalší efekt zo zvýšenia daňového bonusu. Ľudia teda takýmto spôsobom budú musieť zaplatiť samosprávam viacej v miestnych daniach, poplatkoch atď., ako som spomínal. No ale má to ďalší háčik, že viac na tých daniach, na tých poplatkoch zaplatia aj ľudia napríklad, ktorí deti nemajú, a im ale štát nedal v tom prvom kroku žiadny daňový bonus, tí vlastne na tom ešte stratia. Proste, jednoducho nielenže nič nedostanú, ale ešte budú mať aj vyššie výdavky.
No a v tejto situácii je úplne smutné, že životné minimum, to je dávka alebo hodnota, ktorá vyjadruje situáciu tých najchudobnejších a najzraniteľnejších, stúpne od 1. 7. 2022 o 7,5 %, čím nezachytí ani celú infláciu, o ktorej sa bavíme ku dnešku, 12,2 %. Je to niečo, čo sa podľa mňa veľmi ťažko vysvetľuje. A takto, áno, je to v súlade so zákonom, ale práve teraz je doba podľa mňa, najviac doba, kedy za posledných 20 rokov by bolo potrebné zreálniť výšku životného minima, keďže inflácia je najvyššia za posledných 20 rokov a to mohol byť práve ten bod, kedy sa z tej dávky životného minima, ktorá teda ale moc nehovorí o tom, že za tie peniaze sa dá prežiť, sa mohla stať dávka, ktorá by to lepšie vyjadrovala aj za cenu možno ďalších úprav, ktoré by boli potrebné, aby to povedzme nemalo, lebo na to je naviazaných 60 ďalších dávok a hodnôt povedzme, aby sa až tak nezvyšovali. Proste týmto sme mali ísť, celou tou mapou vlastne dávok naviazaných na životné minimum, a tam sme mali hľadať to riešenie, ako pomôcť tým najzraniteľnejším.
Ja by som si dovolil ešte, aby sme nerozprávali len my politici, dovolím si zacitovať z vyjadrenia rozpočtovej rady, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, na ktorú sa obrátila pani prezidentka, a rada okrem iného uvádza, že "schvaľovanie legislatívnych zmien s výrazným negatívnym dopadom na rozpočet bez toho, aby bolo v tom čase zrejmé jeho prefinancovanie, bez hlbšej diskusie a zdôvodnenia, považuje rada v rozpore s cieľmi stanovenými v čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky." Rada tiež hovorí: "Slovensko má v súčasnosti historicky najvyššiu úroveň dlhu, vysoko prekračujúcu horný limit dlhu a stredné až vysoké pásmo dlhodobej udržateľnosti verejných financií." Skôr dlhodobej neudržateľnosti, keď sme vo vysokom pásme.
Rovnaký pohľad potvrdzuje aj medzinárodný ukazovateľ počítaný Európskou komisiou, v ktorom patríme z tohto pohľadu medzi najhoršie krajiny. No naše dlhodobé, dlhodobé financie sú z tohto európskeho pohľadu druhé najneudržateľnejšie. Aj toto sú dôvody, píše pani prezidentka, pre ktoré mal byť schválený zákon s takým významným a systémovým dopadom na verejné financie v riadnom legislatívnom konaní.
A ešte by som si dovolil zacitovať ďalšiu časť z pripomienok pani prezidentky: Len malá časť schváleného zákona, čl. II body 4 až 9 okrem časti týkajúcej sa vlože... no, netreba, by mala nadobudnúť účinnosť 1. júla 2022. Ostatné časti schváleného zákona by mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2023 a čl. III bod 7 až siedme, pardon, až 1. januára 2024. Nastavenie účinnosti na 1. januára ´23 a 1. januára ´24 nesvedčí o naliehavosti týchto opatrení, ale skôr na, o príprave na predvolebný boj... (K rečníkovi pristúpil iný poslanec a niečo mu povedal.) ... ale o príprave, ale skôr o príprave na predvolebný boj, respektíve voľby, a to najmä v spojení s prechodným ustanovením čl. I a čl. III bodom 7.
Prechodné ustanovenie v čl. I schváleného zákona ustanovuje, upravuje pripísanie príspevku na financovanie voľného času dieťaťa za kalendárne mesiace január ´23 až január ´24, teda za celý rok, v lehote do 31. januára 2023, čo predkladateľ uviedol aj v dôvodovej správe. A čl. III bod 7 schváleného zákona oslabuje právnu istotu v súvislosti s valorizáciou príspevku, prídavku na dieťa z tohto dôvodu. No a teraz to znamená, že doteraz valorizova, doteraz je valorizácia upravená zákonom, takže deje sa to automaticky v súlade so zákonom, a na základe tohto nového ustanovenia, ktoré teda by malo nadobudnúť účinnosť 1. januára, januára 2024, mesiac pred voľbami, vláda môže, ale aj nemusí k 1. januáru kalendárneho roka ustanoviť nariadením vlády Slovenskej republiky sumu prídavku na dieťa a sumu príplatku k prídavku. No skôr v tomto prípade asi bude; a toto sú také tie pomníčky smerom k ďalším voľbám a presne takto by to byť nemalo. Lebo asi čo sa stane? Tak vláda v tom zápale predvolebného boja tam asi zasa dá takú sumu pre ďalšiu vládu. No presne to, čo sme tu kritizovali takto pred dvoma rokmi alebo niečo viac ako dvoma rokmi.
Dobre, veľmi pekne ďakujem za pozornosť a, prosím, kolegovia, porozmýšľajte, pouvažujte, ako sa rozhodnete. Ďakujem pekne.
Skryt prepis