Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Pán kolega Blcháč, no základný problém je zasa ten prvý zle zapnutý gombík. No nerokovalo sa, nerokovalo sa s SK8, so ZMOS-om proste a z toho potom vyplývajú, to je zasa ďalšie, čo som aj v prejave hovoril, že to je ďalšie vytváranie konfliktu. Štát na jednej strane, obce na druhej strane. Zoberme.
Aj k pánovi kolegovi Kuffovi. No ak pripúšťame, že štát má vyššie náklady, ľudia majú vyššie náklady, je tu inflácia, veď tá hovorí o tom, že náklady sú vyššie, no tak treba pripustiť, že aj tie samosprávy majú náklady. No nemôže byť riešenie, že teda všetkým sa snažíme pridať, ale tým samosprávam zoberieme a zdá sa nám to, že to je normálne. A potom ešte ďalšia vec, že áno, že sa bude riešiť každá samospráva v problémoch osobitne. No pri všetkej úcte ku 650 zamestnancom ministerstva financií, samospráv je 2 927 či koľko. To normálne že nefunguje. To nemôže. Buď bude fungovať nejaké systémové riešenie, alebo v živote štát nedokáže vyriešiť tie samosprávy, ktoré budú mať existenčný problém a bude s nimi po jednej riešiť niečo. Takže to zasa, zasa je o tom, že najprv sa malo rokovať, hľadať riešenia, predstaviť, nájsť nejaké vyvážené riešenie. A fungovalo by to. Takto máme, áno, zasa ďalší rozpor, zasa ďalšiu štrajkovú pohotovosť a zasa ďalšiu nespokojnú časť spoločnosti.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne hneď na úvod ujasniť pár základných faktov, ktoré podľa mňa boli zle interpretované aj v debate, teda v skrátenom legislatívnom konaní.
SaS sme za pomoc v inflačnej dobe, sme za adresnú pomoc a sme za pomoc pre všetkých, opakujem všetkých tých, ktorí ju potrebujú. Sme za pomoc, ktorá je zmysluplná, ktorú si vedia verejné financie dovoliť a ktorá nebude znamenať vyššie dane. No a sme za pomoc, ktorá nezruinuje samosprávy. Zároveň sme jedinou rozpočtovo zodpovednou stranou na Slovensku. Chceme viesť debatu o tom, alebo aj o tom, koľko pomoc stojí, kde na ňu vziať, ako pritom nezruinovať verejné financie, ako pritom viacej neublížiť, ako pomôcť. Aj pre nás je rodina dôležitá. Nijak nerozporujeme rozumnú výšku pomoci pre rodiny s deťmi. Nesmieme však zabúdať ani na iných.
Pán minister Matovič žije z konfliktu. V konflikte sa cíti ako ryba vo vode a aktuálne vytvorený konflikt je rodiny s deťmi verzus ostatní. Ale takto otázka vôbec nestojí. Už teraz je spoločnosť veľmi zásadne a hlboko rozdelená a nemá naprosto žiadny význam stavať proti sebe rodiny a ľudí, ktorí nemajú deti. Dokonca to takto ani nie je, pretože momentálne pomoc napríklad nedostane chudobná rodina, ktorá má povedzme že dve 20-ročné zdravotne postihnuté deti, ktoré už neštudujú, hej. Čiže ten konflikt ani, ani takto vôbec nestojí. Čo je dôležité, je pomáhať všetkým, všetkým, ktorí pomoc potrebujú. Nemôže byť predsa vylučujúcom podmienkou, že nemajú deti alebo že nemajú deti v závislom postavení. A veď keď sa pozrieme, že čo je základnou úlohou alebo, alebo misiou toho, o čo sa snažíme, tak chceme vlastne pomáhať v čase nárastu životných nákladov, v čase inflačných dôb a, pardon, a mali by sme teda pomáhať všetkým tým, ktorí tu pomoc potrebujú a nedokážu si pomôcť sami. Ak si takto povieme tú definíciu, no tak v tejto definícii sa musia nájsť aj všetky rodiny, postihnuté rodiny s deťmi, ktoré sú chudobnejšie, ale aj všetci ostatní. Toto je, toto je kľúčové, takto by sme to mali mať postavené.
Cesta je teda napríklad zvyšovať životné minimum a dávky naňho naviazané, pretože tento spôsob by riešil všetkých, ktorí tú pomoc potrebujú. V podstate, ešte raz zopakujem, áno, téma pomoci zraniteľným skupinám obyvateľstva v časoch cválajúcej inflácie je, približne 12 % medziročne je úplne legitímnou témou. Aj v SaS hovoríme od začiatku, je potrebné rýchlo a efektívne pomôcť.
Pán minister chce teda rozdať aktuálne približne 1,3 mld. eur navyše. Chce pomôcť hlavne rodinám. Tu si treba povedať, že máme v podstate jeden výstrel. Tých peňazí je konečné množstvo, už suma 1,3 mld. je veľmi veľká oproti tomu, čo si vieme dovoliť. A za tieto peniaze by sme fakt mali dokázať pomôcť všetkým, hej, nie len rodinám. A ak to nastavíme, že teda pomáhame úplne všetkým rodinám a navyše ešte viacej tým bohatším ako chudobným, tak úplne prirodzene sa stane, že na druhej strane ostatným postihnutým skupinám obyvateľstva, napríklad teda bez detí, sa neujde žiadnej pomoci. A rovnako budú trpieť, proste im rovnako stúpajú životné náklady.
Ja by som zasa pár čísel si dovolil, na Slovensku máme asi 1,8 milióna hospodáriacich domácností. Z týchto domácností má deti 37 %, čiže treba si uvedomiť, že zďaleka tie domácnosti nie sú všetky domácnosti, 37 % domácností má deti. Áno, v nich je, samozrejme, miera chudoby vyššia a asi 430-tisíc osôb je objektívne v pásme chudoby a potrebujú pomoc. Na druhej strane teda 63 % domácností deti nemá a v nich je 200-tisíc ľudí v rovnakom pásme chudoby. Tiež potrebujú pomoc a nedostáva sa im. Tiež im rastú životné náklady, tiež majú problémy a nedostanú sa im, nedostane sa im pomoc. No, ale o tomto, myslím si, že prebieha dostatočne dlhá debata. Čomu sa už vyhýbame a čo tu zaznieva oveľa menej, ale pritom je to rovnako zásadná debata, je to, odkiaľ na túto pomoc získať financie.
Poďme najprv teda že odkiaľ. Verejné financie, boli im naplánované tohto roku o 800 miliónov vyššie príjmy ako vlaňajšia realita. Dobrá správa je, že už ku koncu apríla máme v rozpočte o 850 miliónov viac. Vlastne celý celoročný nárast príjmov verejných financií z daní bol za štyri mesiace zrealizovaný. Máme pred sebou osem mesiacov, kde pri nižšej dynamike ako, ako to bolo doteraz, by sme mali mať minimálne jednu miliardu rozpočtových nadpríjmov. Vyzerá, a buďme radi, aby to tak bolo, že by to mohlo byť teoreticky ešte viac. Ale uvedomme si, tieto peniaze pochádzajú od ľudí, sú z vyšších platieb napríklad za DPH-čku a práve tieto peniaze by sme mali vrátiť ľuďom ako cielenú a zmysluplnú pomoc v inflačných časoch. Takže, áno, máme pre tento rok, a keď pošetríme, tak aj pre budúci rok zdroje, odkiaľ pomáhať.
Zároveň však treba, musí jednými ústami zaznieť, že z pohľadu štátu inflačné príjmy predbiehajú inflačné výdavky. A preto musíme byť veľmi opatrní, a preto ako rozpočtovo zodpovedná strana na to upozorňujeme, že teda musíme byť veľmi opatrní pri vytváraní trvalých výdavkov do budúcnosti. Pretože aj verejné financie budú čeliť aj inflačnému nárastu výdavkov. Takže tie výdavky si nás počkajú a zvýšia sa. To zatiaľ len predošlé, toto sa týka aj obcí, aj im sa zvýšia aj výdavky. No a preto, alebo aj preto hovoríme o adresnej pomoci, pretože sme zásadne proti tomu, aby sa ďalšie dodatočné zdroje na podstate akúkoľvek pomoc hľadali vo zvyšovaní daní.
Zvyšovanie daní je našou červenou čiarou. Je to pre nás no-go zóna, a vyjadrujem teda úctu ku koaličným partnerom, ktorí rešpektovali naše veto a nedostali sa na rokovanie vlády a na rokovanie parlamentu zákony, ktoré mali zvyšovať dane. Prečo? Zvýšenie daní v podstate zabezpečí, alebo inak. Je veľmi ľahké populisticky rozdávať miliardy. Ale pán minister financií proste nehovorí to, že ak teda chce zvýšiť dane, tak ľudia vlastne práve tieto, túto moc zaplatia práve zvýšenými daňami, to je jedna vec. Ak sa zvýšia dane, do istej miery by to zvýšilo aj infláciu, do istej relatívne veľkej miery. To znamená, je to prilievanie ohňa, oleja do ohňa a v podstate by to za jedno akoby zožralo tú pomoc a za druhé tu situáciu by ešte zhoršilo.
No, ale hlavne zvýšenie daní by masívne poškodilo slovenskú ekonomiku, znížilo by našu konkurencieschopnosť a spôsobilo by pokles investícií. Na toto by rovnako doplatila naša krajina a naši občania. Ale povedzme to na konkrétneho človeka. Funkčná a konkurenčne schopná ekonomika, v ktorej sa investuje, vytvára zamestnanosť. Zamestnanosť znamená, že ľudia, ktorí prácu nemali alebo mali prácu horšiu, majú zrazu prácu lepšiu. A aj keď rozprávame už druhý deň o pomoci, nezabúdajme na to, že najlepšia situácia je taká, ak budú ľudia v takej situácii, budú mať či rodiny, alebo ľudia bez rodín proste, ak budú mať všetci prácu a za ňu teda, samozrejme, zodpovedajúcu výplatu, rovnako budú mať možnosť a schopnosť podnikať a budú vlastne schopní sa o seba postarať sami, a jednoducho, áno, aj oni cítia, že zrazu v tých potravinách dajú viac peňazí, ale zvládnu to. Toto je vlastne, toto by mal byť ten finálny cieľ, nie pomôcť úplne každému, nie zabezpečiť, že bude taký, taký, taký prídavok.
Naša úloha je zabezpečiť, aby ľudia si dokázali svoj život zabezpečiť sami. V tomto sú tie dane jedom, pretože, tak ako som povedal, poškodia, masívne poškodia ekonomiku.
Prečo teda nezvyšovať dane? Prečo je to zlé riešenie? Ďalšie dôvody. Keď si zoberieme štatistiky, tak rast daňového a odvodového zaťaženia na Slovensku bol v posledných rokoch najvyšší, v posledných desiatich rokoch bol najvyšší zo všetkých krajín Európskej únie. To znamená, že toto má jasný dosah na našu konkurencieschopnosť. Ako vážne by sme mali mať pocit, že ďalšie zvýšenie daní by pomohlo, že by bolo liekom? No, práve naopak. Bolo by to jedom pre našu ekonomiku. Poškodilo by to výrazne. To je dôvod, prečo bojujeme proti vyšším daniam.
No, pán minister spomínal aj dane z negatívnych externalít, teda ktoré chcel zvyšovať, či už alkohol, hazard. Áno, chápem, pán minister financií, toto je taká daň, ktorú tou prvou signálnou, tá sa dá relatívne ľahko predať. Jasné, fajčia, nech si zaplatia. Jasné, pijú, nech si zaplatia. Ale aj tieto dane majú svoje pravidlá. Je veľmi dobrý príklad, alebo keď to preženiete, tak jednoducho problém je ten, že štát vie pri vyšších sadzbách vybrať menej. A môže sa teda stať to, že sa všetky pozitívne vplyvy stratia, pričom všetky negatívne vplyvy zostanú. Je veľmi dobrý príklad Česka, ktoré sa rozhodlo, že teda tiež bude zvyšovať spotrebné dane z tabaku, a teda malo v posledných rokoch viacero vĺn zdražovania, no a výsledok je taký, že kým v roku 2017 vybralo 56,2 miliardy českých korún, tak v roku 2021 vybralo presne rovnakých 56,2 miliardy českých korún, akurát že medzitým tá sadzba bola o jednu tretinu vyššia. Čiže zvýšenie daní neprinieslo do rozpočtu nič.
Možno niekto povie, že áno, pomohlo to aspoň, že sa menej fajčí, teda že sa znížili tie negatívne dôsledky. Ale nie. Českí občania fajčia rovnako. Čo sa stalo, je, že rakúski občania prestali kupovať na českých hraniciach cigarety, Nemci prestali kupovať na českých hraniciach cigarety, Česi sa zasa posunuli do Poľska, tam si ich kúpili. Čiže tie príjmy takto klesali a potom ďalšia vec, a to sa ešte ťažšie vyčísľuje, čím je vlastne vyššími daňami motivácia, či už pašovať, alebo, alebo vyrábať čierne cigarety vyššia, tým vyššie sú aj ďalšie negatívne vplyvy z tohto celého. Štát s tým musí bojovať, to sú ďalšie následky. Všetky takéto čierne spôsoby majú aj ďalšie negatívne dôsledky na spoločnosť. Takže toto je veľmi, veľmi citlivá vec, či je to tabak, či je to hazard, či je to akákoľvek iná negatívna externalita. Ešte raz. Všetky tieto oblasti, áno, ľudia robia aj hlúposti, v slobodnej spoločnosti majú právo na čokoľvek, aj hazardovať, ale, ale jednoducho treba ten štát, aby to reguloval a aby to reguloval tak, aby teda tie negatívne vplyvy boli vyvažované tými pozitívnymi vplyvmi na štátny rozpočet, a tak to momentálne je.
Ešte raz, ak sa to preženie, toto sa stratí, proste firmy buďto prejdú do ilegality, alebo stratia konkurencieschopnosť a ľudia budú napríklad stávkovať v zahraničných stávkových spoločnostiach. Jednoducho všetko pozitívne zmizne, všetko negatívne zostane a ešte sa zosilní. To je dôvod, prečo aj tieto dane majú svoje rozumné sadzby a nedajú sa zvyšovať len preto, že štát má pocit, že potrebuje ďalšie peniaze.
Takisto pán minister spomínal osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Áno, sú to firmy, ktoré majú postavenie, že teda produkujú nejaký zisk, minimálne tri milióny ročne, fungujú v nejakom oligopolnom alebo monopolnom prostredí a teda na základe tohto platia nejaký, aj dnes platia nejaký osobitný odvod. Dnes je jeho sadzba 4,36 % ročne. A je len tak spomeniem, nevidím tu veľa kolegov zo SMER-u, ale no napríklad aj strana SMER plánovala v roku 2019, dobre, v dobrých ekonomických časoch, ale plánovala, že tento odvod zanikne. On bol ešte vyšší, znížil sa a mal zaniknúť. Takže my, čo sme teda povedzme že pravicová vláda, tak namiesto aby sme ho vlastne odstránili, odstránili ďalšiu nejakú vec, ktorá obmedzuje, vlastne obmedzuje podnikanie, tak ho ešte ideme zvýšiť. A o tom tiež tá debata neprebieha. To sa hovorí, a trošku ho zvýšime, pán minister povie, trošku zaplatia o niečo viacej, veď sú to bohaté firmy. No, zvýši sa trojnásobne zo sadzby 4, alebo zvýšil by sa, našťastie teda bolo rešpektované naše veto, zvýšil by sa zo 4,36 % na 12 % ročne. To vlastne firma, na ktorú je aplikovaný, by namiesto, teda bežná sadzba je 21, to teraz mali povedzme 25, by platila už 33-percentnú sadzbu zo zisku. A zase sme o tom, že to sú firmy, ktoré za jedno teda vedia produkovať veľké obraty a ony vedia ten zisk či už optimalizovať, alebo veľa z nich je postavených, že sú to dcéry zahraničných, zahraničných spoločností, ony ten zisk vedia aj vyvážať.
Proste toto je to, o tomto je tá ekonomika, že ak my tu nastavíme podmienky, ktoré sú nekonkurencieschopné, dvakrát na to doplatíme. Proste zrazu pre takú dcéru príde zopár faktúr z materskej firmy za nejaké know-how, za nejaké služby a zrazu vlastne ten zisk ani nebude. A nebude daň ani zo zisku, ani z osobitného odvodu a nebude nič. Namiesto toho, aby sme tu vytvorili tak dobré podmienky, že tie firmy veľké nadnárodné, ktoré zarobia tie peniaze v inej krajine, ich investujú na Slovensku, zamestnajú slovenských občanov a tuto vytvoria ďalšiu pridanú hodnotu. Takže toto by sme mali podporovať.
No, pán minister spomínal aj dosť nepríjemné a hlavne nepravdivé veci ohľadne, ohľadne pána ministra školstva, čiže venoval by som sa chvíľu poukazom, poukazom voľnočasovým. Asi najprv zareagujem, že neboli stretnutia, pán minister nepovedal, že potrebuje dodatočné peniaze. Toto všetko je lož. Normálne mám aj tuná v počítači fotografiu, kde sedí minister financií, minister školstva, štátny tajomník z financií, šéf školských odborov a jedinú tému majú, debatujú o platoch učiteľov. Tak je to fotka vlastne asi z niečoho, čo sa nestalo potom? No. Alebo druhá vec je, že pán minister nehovorí pravdu. Takisto aj čo sa týka proste toho, že či bojuje pán minister financií za platy. Bojuje, a nie málo.
Ale teda poďme konkrétne k voľnočasovým poukazom. Zasa samotná myšlienka, okej, ale musíme ju zasadiť vždy do aktuálnej situácie. Ja používam taký príklad, keď si tuná s kolegom Tomášom Lehotským otvoríme dvaja, a zoberieme aj Janka Benčíka, fľašu perfektného vína, každý sa nám ujde po tej dva a pol deci, okej, budeme mať zážitok, všetko v poriadku. Ale ak každý z nás vypije tri fľaše, tak nás bude všetkých bolieť hlava aj z toho najlepšieho vína na svete. Akýkoľvek aj dobrý nápad, keď sa preženie, keď sa dá ad absurdum, keď sa nezasadí do tej reality, aká je, tak jednoducho prestáva byť dobrým a má viac negatívnych dôsledkov ako pozitívnych. Minúť 400 miliónov euro v čase, keď naše deti nemá kto učiť, rodičia platia za opravy, za učebnice, za chod školy, je nezodpovedné hazardovanie s verejnými financiami. Krúžky sú dôležité, samozrejme, ale je to nadstavba. Štát musí najprv zabezpečiť základ, a to je vzdelanie v školách, nie vytvárať nový výdavok, kvôli ktorému nezostane na školy a kvôli krúžkom tak pripraví deti o dobré vzdelanie. Toto si fakt veľmi musíme uvedomiť.
Zasa príklad. Kúpime si pozemok. Chceme mať v ňom dom a záhradu, teda bývať a zabávať sa. Lenže najprv si postavíme hojdačku, bazén, tobogan, nech je tá zábava ešte väčšia. A potom zistíme, že nám nezostali peniaze na dom. No a potom jedno dieťa asi bude spať v bazéne, druhé v tobogane a tretie bude spať na hojdačke. Takto to vyzerá, keď chce ministerstvo financií investovať do krúžkov, ale školám chýbajú peniaze. Ako máme fakt problém si určiť priority a pochopiť, že najprv musíme riešiť vzdelanie detí a až potom voľný čas?
Podpora rodín, a to sa, myslím, zhodneme všetci 150, ako nás tu nesedí, znamená hlavne to, dať deťom kvalitné vzdelanie. Ale tento návrh vlastne na úkor vzdelania platí deťom krúžok, rodičom v podstate ešte zvýši poplatky. Takisto mestá, obce prídu o financie. A jednoducho fakt, toto v tomto momente, v tomto momente je to problém.
Ešte raz. Skutočná podpora rodín je dať deťom kvalitné vzdelanie, aby sa uplatnili v živote a dokázali sa postarať o svojich rodičov na staré kolená. Aby sme nemuseli riešiť, a teraz som o dva dni dozadu na rade školy, a to bolo teda asi najlepšie gymnázium v Trnave, učitelia, ktorí začínajú 950 euro v hrubom, samozrejme že sa veľmi ťažko hľadajú. Keď vypadne fyzikár a vypadne v polroku, nie je ho možné nájsť. Proste majú fakt problém so zabezpečením odborných pedagógov, proste ktorí majú tie potrebné aprobácie. A to sa bavíme o elitnom gymnáziu na, alebo v krajskom meste.
Ale poďme teda chvíľku ku konkrétnym vecným, vecným chybám tohto návrhu, čo sa týka voľnočasových poukazov. Úplne prvé by som povedal, kto si to prečíta, tam je tak obludný zber osobných údajov o všetkých deťoch, proste to normálne už toto považujem aj z hľadiska nejakej ochrany osobných informácií a možných únikov, ten systém je obludný už len z tohto pohľadu, ale aj z tej, z tej administratívy. V samotnom návrhu bolo uvedené, teda že to bude potrebovať takmer 500 nových ľudí na správu a nejakých 10 miliónov či už na materiálne zabezpečenie a, samozrejme, na platy tých ľudí každoročne.
No ministerstvo financií má niečo cez 600 ľudí, ministerstvo voľnočasových poukazov bude mať 600. Bolo by si dobré toto akože uvedomiť. No a ešte tak úplne zaujímavé, že keď sa človek včera pozrel na stránku Národnej rady, tak toto, týchto 496, či koľko to bolo presne, už to tam nie je uvedené, zrazu stačí 12 ľudí. Tak teraz otázka, že bola chyba teda tých 496, alebo teda počúva pán minister kritiku a tak však 12 znie lepšie, hej? Ako ja neviem, niekedy že sa zložité a teda komplikované chyby dajú možno ukázať na takýchto jednoduchých príkladoch, hej. Včera to malo spravovať 496 ľudí, dnes stačí 12. Akurát zákon vyzerá stále rovnako.
No, ku krúžkom. Bude môcť deti učiť hocikto hocičo, nie sú tam žiadne požiadavky na kvalifikáciu, v hocijakom trvaní 20 hodín mesačne, alebo aj 2 minúty mesačne, štát to musí povinne zafinancovať. Ja sa veľmi obávam, že toto bude obrovská živná pôda pre podvodníkov. Toto je, my sme Slovensko, my k takýmto veciam akoby sklony máme, a toto, toto môže byť fakt obrovský problém, že z toho mála peňazí, ktoré teda máme, by sa veľa z nich mohlo dostať do rúk podvodníkov. Plus takisto nie sú tam definované, že kto bude môcť učiť teda čo. To tiež môže spôsobovať problémy, či už teda, že to bude akoby nekvalifikované, alebo, alebo teda teoreticky sa môže vyučovať aj niečo, čo by bolo úplne že, úplne že zlé.
A ešte raz sa chcem vyjadriť. Nie je pravda, že minister školstva zakázal riešiť voľnočasové poukazy, tak ako to tu prezentoval pán minister financií. Je to klamstvo, je to fakt ďalšie klamstvo pána ministra, ktorý jednoducho používa klamstvo ako pracovnú metódu. Toto je, toto ma veľmi mrzí, proste to nie je dobré. Neexistuje jediná pozvánka legislatívy ministerstva financií, ktorá by oslovila legislatívnu sekciu ministerstva školstva o spoluprácu. Ale teda napriek tomu ministerstvo školstva bolo na siedmich stretnutiach po vecnej a obsahovej stránke s MF, je to vydokladované zápismi. Riešil to štátny tajomník pre šport Ivan Husár. Takisto generálna riaditeľka sekcie základných škôl pani Katarína Kalašová, tá bola na dvoch stretnutiach, ktorá pripomienkovala absurdné chyby v tomto zákone, napríklad digitálnu aplikáciu, ktorá nebude realizovateľná tak, ako je. Alebo potvrdzovanie krúžkov. Ministerstvo financií všetky tieto pripomienky ignorovalo.
Takisto je tento prijímaný zákon v rozpore minimálne s ôsmimi zákonmi, ktoré proste nenovelizuje, ôsmimi zákonmi v školskej oblasti. Toto si akože, ak sa takéto niečo robí, tam mal by byť jednoznačne súhlas a dohoda s ministerstvom financií. Ak nie je, tak nemali by sme o takomto niečom rokovať.
A možno ešte dve veci k tejto téme. Toto ale že fakt nie je inflačná pomoc. Toto nie sú peniaze, ktoré nejak pomáhajú inflácii. Áno, myšlienka okej, samozrejme, ale v kľude so zhodou pracovať a nastaviť to tak, aby to bolo funkčné. Nie to tlačiť, lebo podpora rodín, lebo sa to znesie v nejakom protiinflačnom balíku. Už len heslo. Zákon tak isto rozbije financovanie ZUŠ-iek, centier voľného času, jazykových škôl a obsahuje v sebe nezmyselné objednávanie krúžku cez aplikáciu cez web. Neviem, ktokoľvek z vás má deti, proste aj ten EduPage, to pípa, to furt niečo chce, proste ja to normálne že nestíham, ledva sa s tým manželka dokáže. Ak tuto bude treba objednávať krúžok každý mesiac, proste nevedia si tam nastaviť financovanie, po každej aktivite treba vyznačiť hodnotenie, inak sa nemôže pokračovať, a rodič, ktorý nebude mať povedzme ten web alebo mobil, tak to bude musieť riešiť napríklad na obecnom úrade. To sú veci, ktoré v podstate úplne efektívne zabraňujú nejakej realizácii. Toľko k tomuto. Zostáva mi ešte dva a pol minúty.
Obce. Nastavenie daňového bonusu berie obciam rádovo okolo pol miliardy eur ročne. My všetci hovoríme, že štát, áno, budeme mať zvýšené výdavky, hovoríme a vnímame, ľudia budú mať zvýšené výdavky, veď preto im pomáhame. Ale zároveň hovoríme obciam, zároveň minister financií hovorí obciam, že vy ich asi nebudete mať, u vás tá inflácia nie je, vy zvládnete, aj keď vám pol miliardy niekto zoberie. Aj keby to hneď bolo, že ten nárast sa rovná tomu, čo sa zoberie, že povedzme to jedno-dve percentá budú mať pre budúci rok tie obce a VÚC-ky viacej, ale ak ich náklady sa zvýšia len o infláciu, tak im stále bude desať percent chýbať. To, to takto to zasa stavať proste na úkor, že štát pomáha, obciam zobrať a potom obce budú tie zlé, ktoré budú musieť zvýšiť dane a vlastne vybrať si tie peniaze zasa od ľudí. Ako sme im to pomohli? Veď sme im do jedného vrecka vložili a z druhého vybrali. To si treba zasa toto uvedomiť, že keď to takto nastavíme, tak jednoducho toto to spôsobí. Bude to vlastne ďalšia forma zvýšenia daní a poškodí to, poškodí to obce. A zasa, obce sú najbližšie ľuďom. Veď gro, gro toho, čo samosprávy robia, je vlastne spojené s občanmi. Veď aj to je pomoc. Gro ich aktivít sú škôlky, proste aktivity pre deti, veď aj tie obce robia, robia pre deti, pre rodiny. A ono to možno tak na také uvažovanie. Tých desať euro zvýšenie daňového bonusu je sto miliónov pre obce. Čiže v situácii, kedy by sa, ja si myslím, že fakt dalo nájsť riešenie, že teda daňový bonus sa zvýši o, zvýši sa menej, bude to znamenať, že obciam zostane viacej a dá sa, dal by sa nastaviť taký mix, v ktorom vlastne dokážu všetci fungovať.
A posledná vec, a to je zasa dobrá, a tým by som povedal, to, že rastú obciam príjmy, že teda sú naplánované vyššie príjmy, znamená, že ľudia viac pracujú. Za aktuálny štvrťrok teraz je asi desaťtisíc ľudí viacej zamestnaných a znamená to aj to, že dokážu svoje príjmy, svoje, svoje mzdy zvyšovať a vlastne z toho teda potom sú vyššie dane a vyššie príjmy samospráv, ale znamená to, že ľudia, tí pracujúci, a je ich našťastie väčšina, sú do istej miery schopní vlastne si vyvažovať tú svoju infláciu aj takto, že dokážu so zamestnávateľmi vyjednať vyššie platy. Ak tým zamestnávateľom to sťažíme, dáme im vyššie dane, nové problémy, tak už nebudú mať priestor na to, aby vedeli dať vyššie platy svojim... (reakcia z pléna), dokončím myšlienku a končím, jasné, vidím to, aby teda dali vyššie platy. Takže aj preto to treba v pohode ekonomiku, aby dokázali zaplatiť za prácu ľudí viacej.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Andrej Stančík, takto. Možno si nezachytil, na spotrebnej dani vyberáme radovo raz toľko, ako povedzme dva roky dozadu, spotrebná daň plus DPH. Čiže štát má výrazne najvyššiu, výrazne navýšené príjmy a práve to som chcel povedať, že i keď je veľmi ťažko predikovať vlastne, koľko to z tej, z toho diskontu navyše bude, tak aj tak, už keď sme sa do tohto pustili, tak by to malo v nejakej miere, samozrejme, skončiť u ľudí. Čiže áno, veľmi ťažko sa to a aj nehovorím, že potom možno má byť že trvalé zníženie, má byť, samozrejme, úmerné, lebo aj táto daň je dočasná, to neviem, či povedal pán minister, ale je to tak, však áno. Takže nejak to akoby úmerne nastaviť, hej? To, to sa dá a je z čoho v zmysle toho, že my tu vlastne po jednej stránke sme, hovoríme, ja to strašne nerád počúvam, zlá firma dovolila si mať zisk. No majú zisk, proste majú, ale zároveň no potom je tu aleže fuj zlý štát, lebo ten štát má na tom raz taký zisk, ako dva roky dozadu, hej? To je to, že, že keď teda považujeme za správne nejak ponížiť teda nejaký nadzisk niekoho, hej, nebudem presne konkrétne menovať, a pridať ho vlastne k už teraz k nadzisku štátu a teda potom to možno nejak prerozdeliť, však áno, tak je určite lepšie vlastne ľuďom nezobrať, lebo nie je to isté zobrať ľuďom, niečo minúť pri administratíve a niečo ľuďom vrátiť. Vždy je najefektívnejšie zobrať ľuďom čo najmenej, najnižšia miera prerozdelenia, pretože ľudia dokážu sami najefektívnejšie vlastne narábať so svojimi peniazmi, lebo sa úprimne na nich, s prepáčením, namakali, aby ich zarobili. Takže v tomto vlastne je to, že ak sa zníži, ak sa zníži spotrebná daň, ľudia budú benefitovať a tým, že jazdí takmer každý a zároveň je to aj motorom celej ekonomiky, tak to vie relatívne hodne pomôcť. Takto nejak.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážení páni ministri (povedané so smiechom), podpredseda vlády, vážené pani kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať (reakcia z pléna), no veď hovorím, vážení podpredsedovia vlády, dvaja (povedané so smiechom), dobre.
Dovoľte mi povedať pár slov k téme ruská ropa. Sme v skrátenom legislatívnom konaní a ja, tak ako aj môj kolega, nevidím parametre na jeho obhájenie, ale nebudem sa tomu úplne venovať, nakoľko to kolega práve, práve rozobral. Skôr sa teda zameriam na ten akoby odborný problém.
Nameraná inflácia vo výške 12 % za posledných 12 mesiacov ku koncu apríla je vo veľmi veľkej miere spôsobená nárastom cien energií. To je jasný a nespochybniteľný fakt. Medzi energie patria aj ceny pohonných hmôt, to je takisto objektívny fakt. Ale čo treba povedať, že na tomto vývoji jednoznačne štát aleže veľmi dobre profituje.
Ako je to v číslach? Celkovo sa na spotrebnej dani z minerálnych olejov, prevažne palív, za minulý rok vybralo 1,2 miliardy eur. Samozrejme k tomu 100 milión na dani z pridanej hodnoty, ktorá sa uplatňuje na koncovú cenu palív. Čiže už to sú veľmi veľké peniaze, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, a keď by sme si to zobrali, ako to na Slovensku je, tak v pomere k hrubému domácemu produktu ide na nákup palív na Slovensku asi 3 %. Posledne mne dostupné dáta hovoria približne o predaji asi 3,5 milióna ton ročne, čo je niečo medzi 3 až 4 miliardami litrov. Spotreba obyvateľov aj priemyslu rastie a je naprosto jasné, že pri raste cien vyberá z peňaženky dnes už takmer dvojnásobok toho, čoho boli spotrebitelia svedkami pred dvomi rokmi. To sú také základné fakty, ktoré rámcujú túto našu dnešnú debatu.
Dve tretiny palív na Slovensku predáva spoločnosť Slovnaft, ktorá, a to je aj nám všetkým známe, vyrába svoje produkty z ruskej ropy a ruská ropa sa teda začala od začiatku invázie predávať so zľavou oproti iným typom ropy. Nie som odborník na ropu a nemám, bohužiaľ, ani krištáľovú guľu, aby som vedel povedať, aká bude táto zľava v budúcnosti. Áno, sú grafy, kde bola ropa Brent prednedávnom 100 dolárov, teraz je ropa Brent aktuálne asi o 10 dolárov drahšia. Tak nejak to funguje aj s tou ruskou ropou Ural, bola 70, teraz je plus-mínus 80.
Každopádne zachováva si momentálne nejakú túto zľavu jednoznačne, ale teda aký bude ten vývoj do budúcna, je veľmi ťažké predpokladať. Zasa súhlasím s pánom ministrom, no ale zároveň nejak nerozumiem, ako pán minister môže hovoriť o príjmoch z tejto novej dane v tomto roku 300 miliónov euro, či už... (Reakcia z pléna.) Okej, dobre, čiže keď, tak 150 v tomto roku a 300 v budúcom? Tak? Dobre. Áno, jasné. Čiže to sú, teda jedno rámcovanie, to horné. Dnes pán štátny tajomník na finančnom výbore prezentoval prognózu alebo teda analýzu IFP, ktorá je súčasťou ministerstva financií vo výške 50 miliónov pre tento rok a necelých 25 miliónov pre dvadsiaty tretí a ešte o niečo menej pre dvadsiaty štvrtý. Chápem, veľmi ťažko sa to odhaduje. Proste nie je to jednoduché, ale asi šesťnásobný rozdiel v priebehu jedného dňa by sme nemali mať. To už je akože veľký, veľký rozdiel. (Reakcia z pléna.) No však sme sa pýtali. (Reakcia z pléna.) Áno, jasné, však jasné, proste že sa bude do budúcna znižovať ten ´spread´ medzi ruskou ropou, jasné, veď v poriadku. Nikto to nevie, však o to ide, len teda, hovorím, rámcujme tú debatu nejakými číslami a keď teda prídu v priebehu dňa z MF čísla takto rozdielne, tak to aspoň na to upozorním. Nekritizujem, je to ťažké, tam je parametrov veľa, okej, v poriadku. Len teda, že tu máme, aby sme vnímali. Viete, niekto počul 300 miliónov, už menej ľudí počulo 50. No každopádne môže to byť akokoľvek. Pán minister to povedal, to nie je výtka, súhlasím, hej, môže to byť náročné. Dobre.
Pravda je tiež, že aj tieto krakovacie spread skupiny MOL na rôzne druhy vyrábaných palív rástli, klesali medzi rokmi ´20 - ´21, ale v roku 2022 väčšina išla výrazne hore a rast pokračuje. Áno, rafinéria, teda špeciálne naša slovenská alebo teda rafinérie, ktoré fungujú na ruskej rope, zarábajú viacej. Súhlasím. Tak môžme pripustiť, že Slovnaft má určité nadzisky, hej, alebo teda nejaké windfalll benefity. No ale s ohľadom na to, čo už dnes štát vyberá na palivách, či už na spotrebnej dani alebo na DPH, a ako vyberá viac s tým, že tie ceny rastú, tak si myslím, že beneficientom ďalšej nejakej dodatočnej dane by nemal byť štát, ale mali by to byť priamo ľudia. Keď sa zavedie daň takto, ako je prezentovaná, tak môžme si myslieť čokoľvek, ale tá ekonomická realita je, že vytiahne ďalšie peniaze z vreciek ľudí a štát bude mať ďalšie príjmy. Áno, môže tam byť taký ten faktor, že to zdaní nejaký ten dodatočný, dodatočný zisk Slovnaftu, ale dostane ho vlastne ten, kto tie zisky mal ešte väčšie, štát. Lebo štát akože ešte teda tie zisky štátu z tohto celého sú ešte násobne vyššie, než zisky tých rafinérií. Takže preto som presvedčený, že ak toto chceme urobiť, malo by to rezultovať v to, aby tým beneficientom tejto výhody, aby sa ten zisk akoby presunul priamo k ľuďom. No.
Možno tu v tejto súvislosti na chvíľu trošku odbočím. Takto. Poviem len, malo by sa to presunúť k ľuďom a teda jednou z tých možností je napríklad zníženie spotrebnej dane.
Ale teraz, teraz na chvíľku odbočím a v podstate potvrdím tiež slová pána ministra, že tým, že nikto z nás tú krištáľovú guľu nemá a ako sa ten, ten dodatočný diskont medzi teda ruskou a svetovou ropou bude meniť, nie je, nie je jasné, ľahké odhadnúť, tak treba povedať, že by bolo akokoľvek, by bolo nezodpovedné vlastne tieto dodatočné výdavky alebo teda dodatočné príjmy párovať s nejakými výdavkami napríklad, čo sa bavíme teda o inflačnom balíčku, kde vytvárame trvalé výdavky, hej? Tuto si treba uvedomiť, že v momente, keď prijmeme či už daňový bonus alebo zvýšenie teda prídavku na dieťa alebo teda aj voľnočasové poukazy, to sú trvalé výdavky, ktoré jasne sa budú proste objavovať stále. Toto je a ešte raz hovorím, nekritizujem pána ministra, sám to povedal, toto je príjem, ktorý je určite dočasný a navyše jeho výška je veľmi, veľmi ťažko predikovateľná.
Ale, a to zopakujem, lebo dnes tá debata tu nebola nijak výrazne, nijak výrazne veľká. Akékoľvek dodatočné výdavky štátneho rozpočtu v tomto roku vieme financovať už z vybraných a samozrejme aj z daní, ktoré vyberieme v budúcich mesiacoch. Do konca apríla sme vybrali o 850 miliónov viac na daniach, ako za minulý rok štyri mesiace, a do konca tohto roka bude i pri znížení dynamiky určite vyše jednej miliardy dodatočných ďalších nadpríjmov. Jednoznačne časť z nich vieme a musíme rozumne minúť na pomoc núdznym, časť by mala a mohla slúžiť na pokles deficitu, ktorý máme, a ja som presvedčený, alebo strana SaS sme presvedčení, že časť by teda mohla slúžiť na pokles daní, hej?
No ale teda poďme vlastne k tej spotrebnej dani. Áno, máme vysoké ceny palív na čerpacích staniciach. Tankujú tam ľudia, ale aj sanitky, ale aj pekári, aj autobusy, taxikári, požiarnici a tým, že všetci platia viacej a vedelo by teda pomôcť zníženie spotrebnej dane na palivá.
Nemám už v podstate takmer žiadny čas, ale poviem len toľko, že vnímame to, že keby sa tieto, spotrebná daň znížila, vie to Slovensku proste zasa pomôcť. Znamenalo by to, že by sme takto dokázali doručiť ľuďom nižšie ceny palív, o to asi v dnešnej dobe ide. Znížilo by to tlak na infláciu, znížilo by to napríklad nákupnú turistiku. Ľudia, ktorí žijú v južných oblastiach Slovenska, o tom vedia niečo. A už len posledné, čo stihnem, len aby sme zase vedeli, spotrebná... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán spravodajca, vy máte neobmedzený čas. (Reakcia rečníka: "Aha. Áno, dobre.") Nech sa páči. Nechcem vás nabádať na dlhšie vystúpenie (reakcia vystupujúceho rečníka so smiechom: "ďakujem"), ale len vás chcem informovať.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Dobre. Veľmi pekne ďakujem. Super, super, super.
Čiže každopádne teda znížilo by to nákupnú turistiku. Asi si pamätáme aj nejaký čas dozadu. Tým, že teda u nás je spotrebná daň relatívne vysoká, 40 centov v cene nafty, 55 centov v cene benzínu, aj pri nízkych cenách v minulosti sa chodilo, oplatilo tankovať niekam inakam. Teraz je tá situácia taká, že sa v podstate chodí tiež minimálne do Maďarska, do Poľska a teda cesta by bola, ak by sme dokázali, dokázali vlastne tieto dodatočné príjmy premietnuť do zníženia spotrebnej dane a takto vlastne to, čo som hovoril na začiatku, vlastne urobili občana - človeka beneficientom tejto výhody a vlastne takto by sme dokázali čiastočne znížiť vysokú cenu palív. Dobre, asi.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Áno, sme konzistentní, to sedí, ale potom už bolo hlavne veľa zavádzania.
Pán podpredseda, pani Zemanová to tak nepovedala, to tak nemyslela a navyše k tomu vydala aj opravné, resp. vysvetľujúce vyhlásenie. Ako to, čo ste teraz predviedli, bolo akože úplné zavádzanie. Pokračovalo to. Áno, asi 830-tisíc seniorov dostalo očkovací bonus, ale nieže sa kvôli tomu zaočkovali, tak ako si povedal, len zlomok z nich sa kvôli tomu zaočkoval. Väčšina z nich už bola zaočkovaných a tá motivácia bola vnútorná, že sa teda chceli chrániť a chceli sa dať zaočkovať. Takže zasa zavádzanie. Áno, poďakoval im štát za to, však okej, ale nebolo to, že to spôsobilo, že sa zaočkovalo 830-tisíc seniorov, to je zavádzanie.
No čo sa týka krúžkov, myslím si, že sú obce, kde sa to už obnovuje, aj školy, všetko. Ale zasa povedzme si, príliš striktné opatrenia, čo sa týkalo Covidu, ktoré sa tu presadzovali, vo veľkej väčšine spôsobili práve zánik týchto krúžkov. Aj včera som sa na jednej rade školy pýtal, či sa ich podarilo už obnoviť. No ešte stále nie. Čiže s tými krúžkami je problém aj preto, že sme nie úplne správne reagovali na, na teda na silu hrozby.
No a ešte poslednú vec by som si dovolil, prosím, držme sa nejakej tej odbornosti a slušnosti. Myslím si, že v mojom vystúpení nezaznela ani jedna invektíva, ani jedno silné slovo. Zato v tvojom, pán podpredseda, to častovanie je úplne zbytočné a nič to, nikam to tú debatu neposúva.
Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým kolegyniam aj kolegom za pripomienky, alebo skúsim trošku reagovať. Začnem od konca.
Kolega Peťo Kremský, no takto. Ja som povedal, že 10 % rodín s jedným až dvomi deťmi potrebuje pomoc, hej? Nieže nepotrebujú, že 10 % z nich je v pásme chudoby a pomoc potrebujú. Takto, hej? To som povedal. No trošku treba vnímať to, že, a to tak nejak všeobecne, my sme jednoznačne za pomoc tým, ktorí potrebujú. SaS je jednoznačne za pomoc rodinám s deťmi. To je v poriadku. To hovorím všetkým, prosím, ktorí ste reagovali. To, to nikto nespochybňuje. Ale tých peňazí je konečné množstvo a nezaznieva tu, že niekomu ich vždy musíme zobrať, aby sme ich potom niekomu mohli dať. Preto my hovoríme, že pomáhajme cielene, zmysluplne tým, ktorí to potrebujú. Pretože potom budeme musieť tým iným, tým bohatším akoby menej zobrať, hej, a nemusíme im ani dávať a o to viacej zostane pre tých, ktorí tú pomoc reálne, reálne potrebujú.
No možno k tým, k tým debatám, k pánovi ministrovi, však to si vieme povedať aj ďalej. Áno, stretávali sme sa aj ku daňovo-odvodovej reforme, no paradox je, že toto je vlastne tá prvá tlačovka z daňovo-odvodovej reformy. Zároveň je to aj úplne najsprávnejšie riešenie do inflácie, hej? To tiež je také, že tak najprv to bolo vytvorené v čase, keď ešte inflácia ani nebola, ale treba sa pýtať, že koľko sme sa na tých rokovaniach dokázali niekam posunúť, hej, že či sme na tých rokovaniach sa dokázali vlastne z tej fixnej idey vlastne niekam, ako nejaký kompromis urobiť, hej. Toto je ten problém. Nieže by sme sa nestretávali, veď to je v poriadku. My sa, v demokracii je normálne si aj povedať a hádať sa, proste, aj koaličné strany. Len ten výsledok musí byť, aby sme sa niekam dokázali posunúť. A preto pomáhajme to, čo sa dá hneď a to, čo je zložité... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

!!! VYMAZAŤ NADBYTOČNÝ RÁMČEK !!!

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, téma pomoci zraniteľným skupinám obyvateľstva v časoch cválajúcej inflácie, aktuálne sme medziročne na 11,9 %, je úplne legitímnou témou. V SaS hovoríme od začiatku jasne, je potrebné rýchlo a efektívne pomôcť všetkým zraniteľným skupinám obyvateľstva. Zároveň je potrebné túto pomoc napasovať aj na možnosti štátneho rozpočtu a celých verejných financií. Zvýšené dane alebo rozvrátené verejné financie by totiž občanom viac uškodili, ako pomohli.
Minister financií chce rodinám každoročne rozdať 1,3 mld. eur navyše. Chce pomôcť rodinám, okej, to je dobré, ale úplne všetkým a navyše ešte viac bohatým ako chudobným. Na druhej strane ostatným postihnutým skupinám obyvateľstva, aj takí sú, bez detí sa neušlo žiadnej pomoci. V číslach len, alebo 37 % všetkých domácností má deti a z nich 430-tisíc osôb je objektívne v pásme chudoby a potrebujú pomoc. Áno, potrebujú pomoc, tu je tá pomoc náležitá a správna. Šesťdesiat tri percent domácností, ten zvyšok, nemá deti, resp. má deti odrastené, alebo teda už nie sú v závislom postavení, alebo ich z akýchkoľvek dôvodov nemajú, a v tejto skupine domácností je 200-tisíc osôb, ktoré sú v rovnakom pásme chudoby, ako teda tej skupiny s deťmi, tiež potrebujú pomoc, ale nedostanú ju. Toto je hlavný problém.
Minister Matovič zvykne spomínať graf, podľa ktorého sú slovenské rodiny ohrozené chudobou najviac spomedzi krajín Európskej únie. Áno, vzhľadom ku slovenským špecifikám je to tak. Treba však presne povedať, ktorých rodín sa to týka. Z rodín, ktoré majú oboch rodičov a majú jedno či dve dieťa, dve deti, je pod hranicou chudoby 10 %, čo je menej ako celoslovenský priemer. Pri početnejších rodinách je, samozrejme, situácia iná, čiže pri rodinách s troma a viacerými deťmi je to až 36 %, ktoré sú teda ohrozené chudobou, a pri rodinách s jedným rodičom, pochopiteľne to je, samozrejme, zasa ďalšia zraniteľná skupina, je to 34 %. Rodiny, ktoré majú dosť peňazí na život, a teda vidíme, že je ich takých, pretože väčšina rodín má jedno alebo dve deti, nepotrebujú od štátu vyššie sociálne dávky, potrebujú však lepšie školy. Mnohé matky na materskej a rodičovskej dovolenke nepotrebujú od štátu ďalšie peniaze. Potrebujú lepšie podmienky na to, aby sa mohli vrátiť do práce, napríklad aby mali dostupné jasle alebo materskú školu.
Prečo sa ide pomáhať aj tým rodinám s deťmi, ktoré vďaka svojej životnej úrovne pomoc nepotrebujú, a možno si ju ani nevšimnú, keď ju dostanú? A na druhej strane pomoc sa nedostane ku tým núdznym, ktorí z rôznych dôvodov nemajú deti a z neznámeho dôvodu vypadli z tejto pomoci.
Zároveň aj rôzne skupiny rodín teda potrebujú od štátu odlišný prístup. Pán minister však navrhuje približne rovnakú pomoc pre všetkých. Takto sa pán minister prihlásil ku forme "sociálneho štátu", ktorý funguje na princípe balíčkov pre určité skupiny ľudí s následným kalkulom ocenenia vo voľbách. Namiesto zmysluplnej a cielenej pomoci pre všetkých tých, všetkých tých, ktorí ju reálne potrebujú. Okrem výrazu ´Slovenský štát´ si však pán minister od predchodcov zo strany SMER zobral aj zvyk urýchleného prijímania zákonov v skrátenom legislatívnom konaní a utajovania informácií o tom, čo jednotlivé zmeny prinesú, respektíve čo všetko vlastne obsahujú. Tento zlozvyk, a poviem, že sme spoločne dotiahli na neprekonateľnú úroveň, na úroveň, keď sa nebojím povedať, že aktuálne skrátené legislatívne konanie je jasným znásilnením jeho princípov. Je teda nenáležité.
Na pochopenie, o čom je reč. Minister financií navrhuje najväčšiu zmenu v sociálnej politike možno za desiatky rokov, ale prvý paragraf z navrhovaných zmien bol ukázaný len niekoľko hodín pred včerajším rokovaním vlády, v podstate v utorok o deviatej večer, základný rámec bol opisovaný na tlačovkách a bez vysvetlenia desiatok potrebných detailov. Vrchol takého, že takto by to nemalo byť, bol dosiahnutý, keď Rada pre rozpočtovú zodpovednosť počíta dopady na základe informácií z tlačovej besedy. Takto by to ale fakt nemalo byť.
Skrátené legislatívne konanie slovenské zákony povoľujú iba pod podmienkou, že nastala mimoriadna okolnosť, z ktorej vyplýva ohrozenie či už základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, v prípade by štátu mohli hroziť, byť spôsobené značné hospodárske škody.
Ja si myslím, že teraz takáto okolnosť nenastala. Veď pán minister od začiatku roka počúval, že treba pomôcť chudobným s vysokými cenami, ale neurobil to, lebo podľa neho mal peniaze niekde hľadať pán minister Sulík, najlepšie na ministerstve hospodárstva. Čiže keďže mal pán minister financií na presadenie štedrejších rodinných dávok niekoľko mesiacov, nie je pravda, že zrazu, že teraz, v tomto momente, tento týždeň nastala udalosť, s ktorou sa nedalo počítať a pre ktorú treba schvaľovať zákony za 1,3 mld. ročne rýchlo a bez znalosti základných faktov.
Ešte treba upozorniť, že my všetci hovoríme, že áno, že je to ročne, ale to sú trvalé výdavky, to je v horizonte desiatich rokov 13 mld. euro. Bavíme sa o tom zo dňa na deň bez kompletných analýz, bez, bez počúvania či už tých, ktorých sa to týka, alebo analytikov, alebo aj štátnych analytických útvarov rôznych.
Myslím si, že každý poslanec parlamentu, ktorý si ctí zákony, by sme mali odmietnuť skrátené legislatívne konanie a tento návrh odmietnuť. Predložený návrh zákona nie je určený ľuďom, ktorí pre vysoké ceny nemajú na jedlo a energie. Ide o trvalé zvýšenie dávok pre všetkých, chudobných aj bohatých, aj tých, čo to nepotrebujú. A to, presne to, čo dáme tým, ktorí to nepotrebujú, napríklad aj našim deťom, tak práve tie peniaze budú potom chýbať tým, ktorí to potrebujú, a napríklad nemali to šťastie, že vedia mať vlastné deti, alebo už tie deti vyleteli z hniezda a už sa živia samé.
Slovensku nehrozia značné hospodárske škody ani ohrozenie ľudských práv, ak tento balík neschválime v zrýchlenom režime. Naopak som presvedčený, že takéto škody hrozia, keď sa pretlačí takáto zásadná a veľká zmena za 1,3 mld. euro ročne bez debaty s ľuďmi, ktorí rozumejú makroekonómii, rozumejú sociálnym dávkam. Úplné vypojenie štátnych analytických útvarov, či už Inštitútu sociálnej politiky, Inštitútu finančnej politiky, ale aj Útvaru hodnoty za peniaze, je, myslím, veľkou chybou a analytici ani odborná verejnosť nemali žiadnu možnosť alebo sme mali minimálnu možnosť sa vyjadriť, neprebehli žiadne etapy riadneho legislatívneho procesu, žiadne vnútrorezortné pripomienkové konanie, žiadne medzirezortné pripomienkové konanie, žiadne rozporové konanie. Boli porušené všetky, všetky, kompletne všetky pravidlá legislatívneho procesu.
Pri takomto časovom zhone hrozí, že autori zmien i pri tej najlepšej vôli, tu nikto nehovorí, že je vôľa zlá proste, toto v žiadnom prípade, ale pri takomto chvate autori zmien urobia mnoho chýb, ktoré sa potom budú len veľmi ťažko naprávať. Totiž je politicky takmer nemožné znižovať dávky, ktoré už štát raz začal rozdávať. Nerozumiem, ako mohli ministri bez mihnutia oka včera na vláde prijať zmenu na mnoho rokov dopredu bez toho, aby presne vedeli, či je dobre premyslená, čo vlastne spôsobí, a napríklad aj pri voľnočasových poukazoch či je vôbec realizovateľná.
Aj vlády SMER-u zneužívali zrýchlené legislatívne konanie. Napríklad, a to si spomeňme, keď už teda kritizujem, pred voľbami v roku 2020 sa neúspešne pokúsili narýchlo zvýšiť prídavky na deti z 26 na 50 euro, presne to, čo sa chce teraz urobiť. Ročné náklady mali byť okolo 300 miliónov. Úspešnejší boli pri zavedení 13. dôchodkov, ktoré okrem SMER-u a SNS podporila aj SME RODINA a ĽSNS. Tak isto to bolo opatrenie za stovky miliónov. Ale na schvaľovanie opatrení v sume 1,3 miliardy štrukturálnych, to znamená každý rok bez základných demokratických postupov, si na Slovensku zatiaľ nikto netrúfol, až my teraz, až my teraz, fakt, myslime na to, prosím.
Pán minister financií cez skrátené legislatívne konanie pretlačil očkovací bonus, aj lotériu, aj keď tiež nešlo o mimoriadnu udalosť. V podstate aj vtedy ten nízky záujem o vakcíny bol dlhodobý problém. Myslím, že na tomto však pán minister pochopil, že mu stačí nadpolovičná väčšina ministrov a potom poslancov v parlamente, ktorí sa nebudú na nič pýtať a radi sa zvezú na jeho populizme, lebo teda rodiny sú dôležitou cieľovou skupinou.
Myslím, že teraz tiež nejde o život. Možno ide, ale nejde, a hovorím to preto, lebo nepomáhame všetkým, ktorým ide o život, hej? Pomáhame iba rodinám s deťmi, nie iným chudobným, ktorí deti nemajú, ale teda posúva, posúva sa táto hranica ešte ďalej cez facebookové statusy, cez tlačovky sa presadzuje fakt takáto veľká zásadná zmena a suma.
Ďalší zásadný problém je, že takmer polovicu balíka zaplatia samosprávy, ktorým výrazné zvýšenie daňového bonusu na dieťa výrazne zníži príjmy alebo teda v prvom rade zníži nárast ich príjmov. Ich sa tiež nikto nepýtal na názor, ale k tomuto už potom k rozprave priamo.
Záverom už len pár slov. Vnímam, že sa, že sa minister financií vybral cestou Maďarska a Poľska, ktoré sa snažia výraznou podporou rodín zvýšiť pôrodnosť, okej. V prípade oboch krajín sú to veľmi drahé riešenia, rovnako ako to bude drahé riešenie aj na Slovensku. Ale treba povedať, že nefungujú. Keď si pozrieme štatistiky, či už Poľska alebo Maďarska, tak tá reálne nízka pôrodnosť, ktorú tieto dve krajiny majú, sa nijak nezvyšuje. Ľudia sa jednoducho nenechajú uplatiť vyššími dávkami, aby mali deti. Ľudia potrebujú viac ako "úplatok", aby mali deti. Ľudia potrebujú fungujúcu spoločnosť, priestor sa sebarealizáciu, fungujúci štát, dostupné škôlky, kvalitné zdravotníctvo. Potrebujú krajinu, kde si vedia predstaviť život svojich detí.
A treba vnímať ešte jednu vec, ak aj ľudia majú deti a proste krajina nám nebude fungovať a za tú krajinu sme tak nejak všetci, ako tu sedíme, zodpovední, tak tie deti aj tak zo Slovenska odídu. Prvé deti nám odchádzajú už študovať na zahraničné stredné školy. Máme obrovský problém, ako veľa detí nám odchádza študovať na vysoké školy zahraničné a bude len malá šanca, aby sa nám vrátili. Čiže aj keby hneď sa podarilo stimulovať pôrodnosť, nestačí to. Nestačí, aby sa dieťa narodilo, ešte musí chcieť žiť v tejto krajine, a to je, to je naša úloha.
Ďakujem pekne. Len teda na záver informácia, klub SaS nebudeme hlasovať za skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo, chcem len oznámiť hlasovanie, takže voľbu predsedu NKÚ a podpredsedu NKÚ vykonáme zajtra o 17.00 h. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, aby, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť stanovisko Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Výbor NR SR pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade toto stanovisko o prerokovaní návrhu na voľbu predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Návrh na voľbu predsedu NKÚ a podpredsedu NKÚ pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 990 z 22. marca 2022 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na prerokovanie a zaujatie stanoviska do začiatku rokovania o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Predsedovi Národnej rady boli doručené štyri návrhy na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré predložili poslankyňa NR SR Mária Šofranko, ktorá navrhuje Ľubomíra Andrassyho, poslanec NR SR Tomáš Valášek, ktorý navrhuje Štefana Kišša, poslanec NR SR Matúš Šutaj Eštok za skupinu poslancov, ktorí navrhujú Róberta Suju.
Kandidát JUDr. Andrej Holák, ktorý bol kandidátom za skupinu poslancov SMER – SD stiahol listom doručeným dňa 26. apríla 2022 do podateľne Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky svoj súhlas s kandidatúrou, stiahol listom svoj súhlas s kandidatúrou na predsedu NKÚ Slovenskej republiky.
Predsedovi Národnej rady boli doručené tri návrhy na voľbu podpredsedu NKÚ, ktoré predložili poslanec NR SR Juraj Krúpa, ktorý navrhuje Jaroslava Ivanča, poslanec NR SR Peter Osuský za skupinu poslancov, ktorí navrhujú Ivana Kuhna, poslanec NR SR Matúš Šutaj Eštok za skupinu poslancov, ktorí navrhujú Martina Vojtašoviča.
Výbor NR SR pre financie a rozpočet predložený návrh prerokoval na svojom zasadnutí dňa 26. apríla 2022 a prijal k nemu uznesenie č. 327. Výbor preskúmal splnenie podmienok navrhovaných kandidátov a posúdil, že predložené návrhy kandidátov obsahujú požadované náležitosti na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Na rokovanie výboru boli prizvaní navrhnutí kandidáti na voľbu predsedu a podpredsedu NKÚ, aby predstavili zámer svojho pôsobenia vo funkcii, a takisto aj poslanci, ktorí ich navrhli.
Zároveň výbor uznesením č. 328 z 26. apríla 2022 schválil stanovisko výboru a určil ma za spravodajcu výboru. Výbor zároveň poveril, výbor ma zároveň poveril informovať Národnú radu o prerokovaní návrhu na voľbu predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Návrhy uznesení Národnej rady sú prílohou tohto stanoviska. Zároveň v prípade, že nebude podľa § 110 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku predseda Najvyššieho kontrolného úradu alebo podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu zvolený, navrhol, aby sa vykonala opakovaná voľba, ktorá sa uskutoční na 65. schôdzi Národnej rady a do ktorej postupujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.