Videokanál poslanca

Áno, ďakujem. Pani ministerka, ja mám informácie, že v rámci Nitrianskeho kraja sú tieto náhrady, resp. tieto monitorovacie zariadenia používané v najmenšej miere. Neviem, či o tom viete, a teda ak by ste k tomu vedeli niečo povedať.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, mali by ste poznať zákon, ku ktorému reagujete. Lebo vy ste k tomuto zákonu vlastne ani nereagovali, vy ste tu splietali dve na tri. Tento zákon v podstate, do dvanásteho týždňa netreba udať žiadny dôvod. Chceli ste ma uraziť tými reprodukčnými orgánmi. No, tak to sa vám nepodarilo.
Fundamentalizmus, no, neviem, čo je, či ľudský život je dôležitejší, alebo nejaké pomenovanie, ktoré si tu vymýšľate. Ja by som mohol vás nazvať takisto a čo by sa zmenilo?
Stredoveká bublina. No neviem, stredoveká bublina, ja tiež používam sono aj röntgen, aj iné veci a sám dobre viete, že sono vám ukáže to dieťa, že je živé. Takže k tomu som sa už raz vyjadroval, nemusím sa.
Ja som tu v žiadnom prípade nespájal túto tému s vierou. To ste si mohli všimnúť a môžte si to všimnúť aj naďalej. Každý človek, každý normálny človek, ktorý vie, kedy začína život, si uvedomuje, že ľudský život začína počatím a ten ľudský život treba si chrániť. Máme to napísané v ústave. Tak neviem, prečo tu splietate dva na tri. A to je tak asi všetko.
Ďakujem.

Pán poslanec, ďakujem za vaše slová. Ja som tiež uvažoval podobným spôsobom, že keď nám klesajú krádeže, tak zrušme zákon, ktorý trestá krádeže, lebo však načo.
Ja pripomeniem ešte jedného významného človeka, bol to štyridsiaty americký prezident Ronald Reagan, ktorý spomenul: "Všimol som si, že každý kto je za potraty, sa už stihol narodiť." A myslím, že to hovorí za všetko, že my bojujeme proti potratom a niekto bojuje za potraty, ale už sa narodil, to znamená, jeho sa táto téma netýka.
Ďakujem.

Ďakujem, kolegyne, kolegovia. Ja som vám pred časom dal aj nejakú takú knihu, aby ste vedeli, ako vlastne história týchto umelých potratov vznikla a budem reagovať na dvoch rečníkov. Ostatným ďakujem za podporu a za objasnenie - život začína počatím. To je definitívne. A budem reagovať na pána poslanca Baránika a pani poslankyňu Hatrákovú.
Ako je jasné, ja som podporil návrh pani poslankyne Záborskej aj zákon, ktorý matkám mal pomôcť, ten 200-eurový príplatok. Ja som za každú takúto podporu, ale skúsme sa vžiť do situácie vystresovanej, neplánovane otehotnenej matky ísť na potrat. Ako má matka vedieť, že ukončenie tehotenstva je zlé a nesprávne, keď ho zákon povoľuje?
Zákony sú predsa na to, aby chránili život najslabším a ukazovali ľuďom, čo je dobré a čo je zlé. To znamená, ak to zákon umožňuje, prečo ten zákon nezmeniť, aby ten zákon to neumožňoval?
To je celé, ďakujem.

Ďakujem pekne.
Tak najprv pár slov, ktoré som si nachystal. Potom sa vyjadrím aj k iným. Už na tlačovke pred trištvrte rokom som povedal, že žena nemá dve srdcia, jedno tlčie dieťaťu. Som za slobodu žien rozhodovať o svojom tele, ale žena nemá dve srdcia, preto nemôžme rozhodovať o roztrhaní iného ľudského srdca, ktoré bije pod jej srdcom. To je hlavný dôvod, pre ktorý som sa rozhodol podať návrh zákona, ktorý odstráni aspoň tie najkrikľavejšie prípady ničenia tlčúcich živých ľudských sŕdc nenarodených detí.
Návrh zákona obsahuje aj výnimky, ktoré reflektujú na to, že aj ochrana života matky je pre nás rovnako dôležitá ako ochrana života dieťaťa, ale aj skutočnosť, že naša spoločnosť ešte nedozrela k presvedčeniu o ochrane každého ľudského života. Každá diskusia sa doteraz zvrhávala na raritné výnimky, ako je znásilnenie, hoci je aj asi každému jasné, že dieťa, dieťaťu nebije v hrudi zvieracie srdce a táto diskusia, veď je uzatvorená.
Očakávame, že médiá závery tejto poctivej vedeckej diskusie, o tom kedy vzniká človek, konečne prinesú spoločnosti. Svoj návrh som sa ako koaličný poslanec rozhodol predložiť po tom, ako som zistil, že naši kolegovia nepredložili zákon, ktorý chráni nenarodené deti pred bezdôvodným potratom, ale zamerali sa na podporu matky. Musíme byť však konzistentní, potrebujeme pomáhať matke, ale aj chrániť tlčúce srdce dieťaťa. Potrat matku zotročuje. Všetky dôsledky potratu znáša žena. Legálnosť potratu neposilňuje práva ženy, ale dáva moc mužovi nad ženou, aby mohol byť nezodpovedný a mohol legálne dotlačiť ženu k potratu. Z výskumov vieme veľmi dobre, že väčšina potrat nechce a je k nemu prinútená blízkym okolím či partnerom.
Nájdu sa aj takí, ktorí dokážu tvrdiť, že potraty sú indikátorom slobody krajiny. Rád by som im pripomenul, že sa nemôžu viac mýliť. Potraty ako prvý na svete legalizoval jeden z najväčších vrahov 20. storočia, ako som už spomínal, Vladimír Iľjič Lenin, ktorý je zodpovedný za milióny nenarodených ľudských životov. Ďalší v rade vrahov, ktorí sa pričinili o to, aby sa legalizovali potraty na ním obsiahnutom území, bol Adolf Hitler. Obeťou boli najmä nenarodené deti nás Slovanov alebo deti zdravotne postihnutých rodičov. Potraty boli a sú typické pre Čínu a jej politiku jedného dieťaťa, ktorá má k demokracii mimoriadne ďaleko. A aj v západných krajinách skôr išlo o rozhodnutia sudcovských elít ako o rozhodnutie demokratickej väčšiny v parlamente.
Označovať potraty za indikátor demokracie je drzé grázlovstvo. Tlčúce srdce dieťaťa potrebuje byť naplnené láskou a nie roztrhané na márne kúsky a odhodené ako biologický odpad. Potrat nie je a nikdy nebol riešenie. Žijeme v 21. storočí a nemôžme pripustiť takéto nakladanie s dieťaťom. Nikto z nás nedostal právo zabíjať. Ja chcem poďakovať aj pani poslankyni Drábikovej za svedectvo a ja podobne mám svedectvo, keď dnes už 14-ročný syn by vďaka genetikom nežil a bola to trpká skúsenosť, keď mi volala manželka z genetiky a povedala mi, že genetici ju prehovárali, aby si dala dieťa preč a s plačom mi do telefónu povedala: Čo mám robiť? Ja som jej odpovedal: Povedz im, že ty ho vychováš, aké bude. Takže manželka sa rozhodla pre život, teda rozhodli sme sa pre život, náš syn je teraz 14-ročný. Je odo mňa vyšší, ešte nemal dvojku na vysvedčení, keď to mám tak povedať. Hrá na klavír a pred týždňom získal tretie miesto v biologickej olympiáde celoslovenskej. To znamená, ja mám vážne pohnútky na to, aby som takýto zákon presadil. Lebo ako je známe, do dvanásteho týždňa to nie je, je to bezdôvodné. To znamená, do dvanásteho týždňa netreba uviesť žiadne dôvody. Reprodukčné práva žien, poznáme aj reprodukčné práva mužov. A kde zostali medzinárodné uzákonené základné ľudské práva dieťaťa? Jeho právo na holý život. A kde zostala naša ústava, ktorá chráni život dieťaťa už pred narodením? Takže ja som za to, aby sme pomáhali matkám, ale nemôžme postaviť pomoc matkám nad ochranu bezbranných, nevinných detí. Preto v návrhu zákona navrhujem právo dvoch nezávislých posudkov a v tom zákone sú len tie nakrikľavejšie prípady, kedy je možné vykonať umelý potrat.
Ešte by som rád spomenul slovíčko, ktoré sa tu opakuje často, a to je prerušenie umelého tehotenstva, čo mi príde dosť scestné, lebo v tehotenstve sa pokračovať nedá, ako sme si všimli, takže to nie je prerušenie, ale je to ukončenie. A, žiaľ, ale ako vidno spoločnosť sa zahráva so slovíčkami, takže práve preto sa používa prerušenie a nie ukončenie, aby zmietli aj naše ženy, naše matky, našich občanov, ktorí však to je len prerušenie, To nie je prerušenie, to je ukončenie. Ukončenie, to je nezvratný proces. A tento nezvratný proces si treba uvedomiť, že to je jediný lekársky úkon, ktorým je cieľom usmrtiť ľudský život, jedinečný ľudský život. Preto jedinečný, lebo to dieťa od šestnásteho dňa má bijúce srdce, to dieťa má vlastné DNA, vlastnú genetickú výbavu a to dieťa, ako je vo filme Nemý výkrik, sa bráni tomu, aby bolo násilne odstránené. Takže vôbec sa nebavíme o tom, že to nie je ľudský život a že to nie je dieťa. To, kedy začína ľudský život, to sme sa, žiaľ, nedozvedeli, ale ten ľudský život podľa mňa začína od počatia, a tak ako som povedal, na šestnásty deň už bije srdce dieťaťa, to znamená ťažko povedať.
Kolegyne, kolegovia, ja vás chcem poprosiť o to, aby ste podporili návrh zákona. Nikdy nebol vhodnejší čas na to, aby návrh zákona prešiel ako práve teraz. Ako som už uviedol v štatistikách, tento rok prišlo na COVID o život 12 502 ľudí, dospelých ľudí, a viac ako 6 000 bezbranných nevinných detí. To znamená, 19-tisíc ľudí bolo, prišlo o život v našej krajine a ako je nám známe všetkým, a to sa zhodneme aj liberáli, aj konzervatívci, že naša spoločnosť potrebuje mať deti, lebo tieto deti nám chýbajú v každej jednej rodine. Tieto deti nám budú, aj čo sa týka ekonomiky, do budúcnosti chýbať.
Takže ja vás ešte raz prosím o podporu návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pani poslankyňa, mali by ste najprv poznať zákon, ku ktorému reagujete. Iste dobre viete, že tento zákon žiaden dôvod do dvanásteho týždňa nemusí udať. Budem preto rád, ak v druhom čítaní túto povinnosť uložíte, aby sme všetci zodpovedne vedeli, prečo vlastne ženy idú na umelý potrat. To je jedna vec.
Druhá vec, pani poslankyňa, nie sme v stredoveku. Máme ultrazvuk a vieme, že ultrazvuk nám dokáže ukázať, že to dieťa fakt žije, že mu bije srdce a dokonca, keď si pozriete film Nemý výkrik, tak tam to pochopíte, že to dieťa sa bráni voči umelému zásahu.
Čo sa týka detského domova, určite je lepšie dieťa nechať v detskom domove, keď 20 % párov nemôže mať deti, aby si mohli adoptovať, ako to dieťa usmrtiť.
A čo sa týka tej dôvodovky, pani poslankyňa, len uvádzam, že agentúra Focus robila tiež prieskum, kde 48 % ľudí povedalo, že chce práve obmedziť potrat tak, ako to je v mojom návrhu zákona, to znamená, a úplne zakázať potrať chce 8 % ľudí. To znamená, pani, pani poslankyňa, máte možno nejaký prieskum. Ja mám iný prieskum. Tento prieskum hovorí toto. Bol robený na Slovensku, takže ja by som sa bavil o prieskume, ktorý sa týka Slovenska, nie o prieskume, ktorý sa týka iných štátov.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán predkladateľ spomenul, že či je vhodné predkladať takýto návrh zákona. Ja som presvedčený, že je to nielen vhodné, ale aj nevyhnutné. Uvedomme si ten paradox, že dnes popraviť usvedčeného vraha nemôžeme, lebo jeho život treba chrániť. Trest smrti sme zrušili hneď po revolúcii v roku 1990 ako nehumánny a navyše s rizikom, že by mohol byť nespravodlivo popravený nevinný. Pod hrozbou pokuty chránime počaté zvieratá, ktoré už majú svoje práva, a nie sú veci, ale nechránime život detí pred narodením. Mačku nesmieme rozštvrť zaživa, dieťa áno. Podľa mňa nie je to morálne, každý deň ukončiť život dvadsiatim zdravým deťom, jednej celej školskej triede. Ďakujem.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, posledný rok nás všetkých konfrontoval s otázkou smrti viac, ako by sme si priali. Ako by sme chceli vidieť, mnohí z nás nečakane odišli, blízki či priatelia, bolo ich takmer 19-tisíc, z toho 12 502 na COVID.
Dnes pred vami stojím, aby som uviedol návrh zákona, ktorý má obmedziť úplne zbytočnú smrť mnohých detí na Slovensku skôr, ako by sa mohli nadýchnuť.
V týchto dňoch si pripomíname 30 rokov od odsunu posledného sovietskeho okupačného vojska z Československa. Zavŕšením jeho pobytu na našom území symbolicky skončila éra, keď suverenitu nášho štátu limitoval komunistický diktátor z Moskvy. Komunistické zákonodarstvo inšpirované sovietskym bezprávím, žiaľ, prežíva v oblasti umelých potratov na Slovensku dodnes. Jeho prapočiatok siaha do obdobia tzv. Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v roku 1917.
Minulý rok sme si pripomenuli smutné sté výročie prvého zákona na svete legalizujúceho umelé potraty. Pod týmto zákonom cítiť dodnes rukopis Vladimíra Iľjiča Lenina. Je zarážajúce, že to, čo bolo pred sto rokmi civilizovaným svetom vnímané ako zjavné bezprávie, je dnes ponúkané ako nové ľudské právo, ako niečo, čomu má zaväzovať napríklad Európska únia svoje členské štáty, ako sme si to mohli plne uvedomiť pri nedávnej diskusii o tzv. Matičovej správe na pôde tohto zákonodarného zboru.
Stav započatý sovietskymi boľševikmi je v civilizovanom západnom svete, ku ktorému sa hlásime, prezentovaný ako nedotknuteľné status quo. Keď hovoríme o ľudských právach, nesmieme zabúdať na ich základné vymedzenie - právo jedného človeka končí tam, kde začína právo iného. Ústava Slovenskej republiky nám pripomína, že ľudský život je hodný ochrany pred narodením.
Položme si teda otázku, ako tento život chránime, koľko detí ešte musí zomrieť, aby sme si uvedomili, že každý ľudský život má cenu, že si tú ochranu naozaj zaslúži? Podľa kvalifikovaného odhadu je ročne vo svete uskutočnených približne 56 mil. umelých potratov. Na Slovensku, ktoré sa rozhodnutím zákonodarného zboru v roku 1957 pripojilo k sovietskym súdruhom aj plne legalizáciou umelých potratov, sme za takmer 64 rokov platnosti tejto hanebnej legislatívy usmrtili takmer 1,5 mil. vlastných detí. Možno bol medzi nimi génius, potencionálny vynálezca liekov nateraz neliečených chorôb. Vďaka tolerovaniu tohto smutného reliktu komunizmu denne na Slovensku zabijeme jednu priemernú školskú triedu.
Verím, že vás, ctené kolegyne a kolegovia, nemusím presviedčať, že nenarodené dieťa nie je zhlukom buniek, ale samostatnou ľudskou bytosťou, že vás nemusím presviedčať o takej samozrejmosti, ako je fakt, že každé dieťa má od počatia samostatnú DNA, od šestnásteho dňa začína biť jeho srdce. Žena predsa nemá dve srdcia, to druhé od šestnásteho dňa bije dieťaťu.
To, že nás tu sedí 150 poslancov, je iba o tom, že 150 matiek sa muselo rozhodnúť pre život. Ak by to tak nebolo, nesedeli by sme tu. Nikto by o nás netušil. Jediným človekom, ktorý by si to uvedomoval, by bola matka, ktorá sa rozhodla pre potrat. Je dokázané, že sa po takomto rozhodnutí trápia, občas v tom ostanú samé s výčitkami s postaborčným syndrómom.
Vážené kolegyne, kolegovia, zákon, ktorý predkladám, nie je o politike. Predkladám ho opakovane napriek obštrukciám, napriek hejtu, ktorého sa mi za toto dostáva. Predkladám ho preto, aby bolo učinené zadosť základnej spravodlivosti, aby bola odsúdená jedna z posledných veľkých neprávostí komunistického zločinného režimu. Verím, že úcta k životu nás v tejto sále spája naprieč politickým spektrom a napriek rozdielom, ktoré máme v pohľadoch na mnohé politické otázky.
Prosím vás, podporte tento zákon. Prosím vás o to v mene tých, ktorí nemajú hlas.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení páni europoslanci, panie europoslankyne, ja by som rád spýtal, nebudem to naťahovať, tak poviem len jednu otázku. A mňa by zaujímalo, včera Národná rada v podstate odhlasovala uznesenie predložené bývalou europoslankyňou Ankou Záborskou o správe Matić a ja by som chcel vedieť, ako vy ako europoslanci sa k tejto správe postavíte, keďže v pondelok sa má o nej hlasovať, že či tak, ako bolo prijaté na Slovensku, či budete hlasovať aj vy tak, to znamená, odmietnete tú správu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predseda, ďakujem za váš prejav. Pani ministerka nemala náhodou ako štátna tajomníčka na starosti väzenstvo? Ja mám informácie, že mala. Nebolo náhodou pri podpisovaní odpovedí výboru CPT za Slovenskú republiku, keď sa materiál chystá na rokovanie vlády? Mám informácie, že mala.
Tak ako ste povedal, pani ministerka by mala mať úctu k legislatívnemu procesu a parlament je tu nato, aby kontroloval vládu, a nie naopak. To znamená, pre ochranu ľudských životov treba konať rýchlo, a nie čakať, pokiaľ nám zomrú ďalší ľudia.
Ďakujem.