Ďakujem. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, súčasná legislatíva nám dovolí bezdôvodne ukončiť ľudský život. Všetko to začalo ale v roku 1917, keď sa v Rusku dostal nedemokratickým štátom, ovládol ho Vladimir Iľjič Lenin so svojimi chladnokrvnými súdruhmi. Demokratizácia sovietskeho Ruska viedla v roku 1920 k prvej svetovej legalizácii umelých potratov. Dobre počujete, v Rusku sa deti zabíjajú už sto rokov. Niečo čo pred rokom 1920 bolo trestné, sa zrazu stalo beztrestné a legálne. Oni to dokonca nazývajú ľudskými právami. Podľa Ústavy Slovenskej republiky ľudský život je hodný ochrany už pred počatím.
Moja otázka znie, koľko detí ešte musí zomrieť, aby sme si uvedomili, že každý ľudský život má cenu?
Ako viete, kolegyňa, ktorá tu síce nie je, už povedala, že dieťa nič necíti, ale ako to môže vedieť, keď ona na mieste toho dieťaťa vlastne nebola, teda myslím toho, ktoré išli roztrhať a ako môžeme vedieť, že sedemdňové kurča to cíti, lebo sa uvádza, že to kurča to cíti a preto nemôže byť usmrtené, ale dieťa v dvanástom týždni to necíti, lebo to je normálne.
Ak si pozriete film Nemý výkrik, tak pochopíte, že to dieťa to evidentne cíti, lebo to dieťa sa bráni tomu, aby ho umelo vytiahli. Náhodou som sa dostal na sociálnu sieť pani kolegyne, kde bol nadpis, že odkaz pre Čepčeka, ktoré bolo napísané teda aj pre Kotlebu, ale to farebné bolo iba pre Čepčeka. Napriek tomu, že to bolo na sociálnej sieti pani kolegyni, boli tam aj na moju adresu celkom pozitívne správy a teda čo ma potešilo, keďže je to uzavretá skupina ľudí, bavili sme sa tu o zákone na pomoci tehotným ženám, ktorý predložila pani poslankyňa Záborská s ostatnými kolegami. Je pre mňa nepochopiteľné, že šestnásti kolegovia z klubu tento zákon, ktorý je na pomoc ženám, nepodporili. Dokonca vydali tlačové stanovisko, tlačovú správu v médiách, že majú s tým problém. Takže my sa bavíme o pomoci tehotným ženám a napriek tomu tu nie je záujem.
Pani poslankyňa Cigániková, tiež bol zákon na pomoc tehotným ženám, vy ste hlasovali ako? To je rečnícka otázka. (Reakcia z pléna.) Myslím, myslím ten pani poslankyni Záborskej, čo bol (reakcia z pléna), no takže ideme pomáhať ženám a potom za to nezahlasujeme.
No ako som už spomínal a avizoval vo faktickej poznámke, v druhom čítaní dám pozmeňovák o zrovnoprávnenie detí, tých nenarodených s kurčatami, teda aby to do 14. týždňa, do štrnásteho dňa boli zrovnoprávnené kurčatá s deťmi. Musím ale spomenúť, robil som si taký výskum na gymnáziu, kde mám aj svedectvá niekoľkých detí, respektíve mladých ľudí, napríklad chlapec, čo ma celkom prekvapilo, chlapec prvého ročníka gymnázia napísal: "Medzi dôležité témy, ktorým by sme sa mali venovať a obhajovať, patrí podpora rodiny a s tým spojená ochrana, obrana a ochrana ľudského života. Rodina je oporou štátu, preto štát musí byť oporou pre rodinu. Ľudia sú slobodní a každý má svoje práva, teda aj nenarodené deti by mali mať svoje práva, právo na ochranu života. Nesmieme sa k nemu správať ako k nejakej veci, keď sa mi to hodí, tak si ju nechám. Potrat by nemal byť vyriešený, vyriešením problému, každý problém sa dá riešiť. Slovenská republika má zákon, ktorý povoľuje ukončiť tehotenstvo do 12. týždňa života plodu. Súčasný zákon dovoľuje potraty aj v tých dôvodoch, ktoré sú riešiteľné. Ak chceme, aby sa znížil počet nenarodených detí, mal by zákon určiť presné výnimky, ktoré by mali byť preukázateľné, možno aj takto by sme mohli dosiahnuť ochranu nenarodených detí.". Opakujem, to bol chlapec prvého ročníka gymnázia.
Teraz na margo dievčat, lebo stále sa tu spomína, že iba chlapci obhajujú, takže aj dievčatá, toto je dievča tretieho ročníka: "V každej učebnici na svete život človeka začína splynutím vajíčka a spermie. Ak má dieťa viac ako dva týždne, nemôže byť potratené a ak má o hodinu menej, smola, môžeme ho zabiť. Kto o tom rozhodol, že mu ešte nebije srdce? Veď každý zdravotník vykonávajúci potrat vie, že dieťa, to malinké bez srdca, sa uhýba chirurgickým nástrojom, nechce byť potratené, chce žiť ako my všetci. My, čo sme dostali možnosť žiť, ako môžeme niekomu túto možnosť vziať?". To sú len také dve správy od detí, aby sme vedeli, ako sa k tomu aj deti správajú.
A ďalej budem pokračovať, čo sa týka, teda mýty o tej poľskej potratovej turistike. Mám informácie, že po zákaze potratov v susednom Poľsku sa potratovosť na - cudziniek - Slovensku nijako dramaticky nezvýšila, naopak postupne klesá. Takže sa predpokladá, že ani u nás zákaz nebude znamenať potratovú turistiku. To sú témy, ktoré sa tu opakujú, tak ja to zdôrazňujem. Keď boli v roku 1993 zakázané v Poľsku potraty, veľká väčšina bola proti tejto zmene, bolo to zhruba 80 % občanov. Dvadsať percent chcelo zákaz. Dnes je situácia úplne opačná, 80 % súhlasí s tým, aby zákon ostal tak, ako je, to znamená, aby sa nemohli vykonávať bezdôvodne a 20 % je za liberalizáciu. Z toho nám vyplýva, že už samotná zmena práva spôsobuje spoločenskú zmenu vnímania toho, čo je a čo nie je správne. Presne to je poslaním nás zákonodarcov nastaviť hranice, vychovávať ľudí, čo je dobré a čo je zlé.
Teraz sa dotknem môjho návrhu zákona. Tento návrh zákona aj dôvodovú správu som od augusta posielal kolegom, koaličným kolegom, koaličným partnerom na koaličnú radu, klub. Koaličnú radu som informoval štandardným spôsobom. V koaličnej zmluve je napísané, citujem v bode 8: "V prípade zákonov týkajúcich sa zvýšenia ochrany života v predpokladaných, predkladaných koaličným poslancom alebo poslancami sa schválenie koaličnou radou nevyžaduje a budú vopred predložené", čo aj boli. Opakujem, má sa to iba predložiť, nie prerokovať, to som presne urobil. Ešte som aj písomne urgoval odpovede dvanástich členov koaličnej rady. Jediná pani kolegynka Zemanová mi odpísala. Okrem toho zákon bol podaný v auguste, neskôr v januári a keďže nebol zaradený na schôdzu Národnej rady, tak som ho opätovne podal znovu, aby sa o tomto zákone rokovalo a aby sme mohli zachrániť ľudský život. Vždy som koaličnej rade doručil zákon aj paragrafové znenie, aj dôvodovku. Ubehol takmer rok od prvého podania zákona na prerokovanie, teda koaličná rada mala na to dosť času.
Moju legislatívnu iniciatívu už v auguste inšpirovali humanistickí kolegovia z klubu, ktorí odmietli obmedziť umelé potraty tak, že by hlasovali za opozičný návrh. Dnes je situácia, dnes sa situácia vykryštalizovala, môžu si slobodne vybrať, majú jeden opozičný a jeden koaličný návrh. Je to veľmi krehká situácia. O tomto zákone môže rozhodnúť aj jediný hlas.
Dotknem sa teraz ešte znovu potratov. Potrat nie je a nikdy nebol riešením pre dieťa ani pre matku. Nie sme v stredoveku. Žijeme v 21. storočí a aj vedecké zistenia sono nám dokazujú, že dieťa v lone matky už žije. Preto nemôžem dopustiť takéto brutálne nakladanie s dieťaťom. Keď máte zľutovanie so psom na reťazi, prečo nemáte rovnaký súcit s nevinným ľudským životom? Napríklad nemecké kura, ktoré tu už bolo spomenuté.
Vážené kolegyne, kolegovia, zákon, ktorý predkladám, nie je o ideológii, ako sa mi snažia niektorí pripísať. Predkladám ho a aj napriek obštrukciám a hejtu, ktorého sa mi dostáva. Ak bude potrebné ho predložiť znova, som ochotný to spraviť opäť. Pochovajme konečne tento krvavý relikt komunistického režimu. Zastavme konečne tento krvavý kúpeľ. V klube OĽANO nás je 53 nezávislých, rôznych osobností v celom parlamente je nás 150, každý máme svoje vzory, niektorí sme kandidovali ako kresťanskí kandidáti a napriek tomu sa tak nesprávame. Je pravdepodobné, že vy sa v týchto dňoch zamýšľate, prečo spadol strom a rozbil sochu našej patrónky Panny Márie v našom pútnickom meste v Šaštíne. Vy, čo ste excelovské typy, spočítajte, koľko pracovnej sily v produktívnom veku sme mohli mať na Slovensku, je to zhruba 1,4 milióna potratených detí na Slovensku.
Nesmiem zabudnúť veľmi vzácnu novinku, a to Európsku úniu, kde náš návrh, teda návrh pani poslankyne Záborskej a ostatných koaličných poslancov včera v Európskom parlamente prešiel, čo je veľmi smutné, ale aj napriek tomu my na Slovensku máme šancu ešte zachrániť ľudské životy. Nedá mi nespomenúť ešte jeden príklad, a to je svedectvo z novembra. Je to svedectvo známeho amerického herca Chucka Norrisa, predstaviteľ akčných hrdinov Walker Texas kritizoval 48. výročie legalizácie umelých potratov v USA, kde bol aj americký prezident a viceprezidentka. Povedal, ako môže niekto zabiť nenarodené dieťa a cítiť sa ako dobrý človek? Je šokujúce, že od roku 1973 prišlo o život 62 miliónov Američanov. Vyzval krajanov, aby si vážili ľudský život od počatia po smrť. Hovoril aj o štatistikách, ktoré sú ale veľmi absurdné a tie sú, že 51 (percent, pozn. red.) občanov v Kanade považuje za hodnotu plastovú slamku a iba 26 % Kanaďanov považuje za hodnotu ľudský život.
Preto vás, milé kolegyne, kolegovia, či koaliční alebo opoziční, poprosím, podporte tento zákon v mene tých, ktorí nemajú hlas.
Ďakujem.
