Videokanál poslanca

Áno, ďakujem.
Pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za príspevok. Ja tiež považujem zákon 245/2008 Z. z., takzvaný školský zákon, za veľmi dôležitý zákon. Myslím si, že takáto právna úprava je vhodná, ako si spomenul aj o tom, že nám generácia mladých ľudí vymiera, že o chvíľku nebude mať kto pracovať a jednoducho tlačí sa do školstva všetko možné, len nie vzdelanie, tak treba si pripomenúť, že my sme tá generácia tzv. Husákových detí, ktoré boli podporované, a to nielen školstvom, ale aj inými vecami, aj nájomným bývaním atď. atď. Takže ja si myslím, že tento zákon treba podporiť, ale treba sa sústrediť na rodinu a na podporu rodiny v globále celkovo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, ja mám takú otázku, že prečo tak vehementne obhajuješ takéto zákony, ktoré sa týkajú legalizácie marihuany alebo drog, alebo niečoho podobného. No ja neviem, ale z informácií, ktoré mám, teba vo vlastnom rodnom meste volajú ´Fetka´, takže ja by som sa chcel spýtať, že (smiech v sále), že prečo teda obhajuješ, že či máš s tým nejaké skúsenosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, úplne súhlasím so všetkým, čo tu bolo povedané, ja som bol zdesený pred nejakým časom, keď som navštívil pamätník Ľudovíta Štúra.
To miesto, ktoré tu bolo spomínané, v lese, kde z toho pamätníka ostali asi dva kamene, a priznám sa, ja som v tej oblasti kedysi žil (povedané so smiechom) a my sme s deťmi išli pozrieť, ako vyzerá pamätník Ľudovíta Štúra, kde sa postrelil (povedané so smiechom), a z toho pamätníka fakt nič neostalo. Tam nie je tabuľa pamätná, tam, tam sú dva kamene, ktoré si ani nevšimnete, keď po ceste idete, zarastené, špina, odpadky, smetie.
Ako to, že je to jeden z najväčších dejateľov slovenskej histórie, ktorý si zaslúži, aby sa o ňom písalo, hovorilo, aby, aby teda deti vedeli, kto to bol, čo to bol, kde sa to stalo, tak ja si myslím, že tak ako pán poslanec povedal, mali by sme to zobrať z celého toho hľadiska a zamerať sa na všetky tie osobnosti, ktorí si nejakým spôsobom zaslúžia, aby sa na nich v histórii spomínalo.
Ďakujem.

Som sa vypol? Ďakujem pekne.
Pán minister, ja som sa predtým, budem reagovať aj na tú otázku predtým, dávam doplňujúcu. Ja viem osobne, lebo to, čo som vám spomínal ten príklad, to bola osoba, ktorá bola trikrát očkovaná a doniesla to domov a rozniesla to. To znamená, vôbec tam nie je celkom pravda, že sa to neroznáša. Ja sa preto pýtam, že akým spôsobom chceme zamedziť tomu, aby sa to nešírilo ďalej. Mne ide o to, aby sme si neklamali tu, že sa to neroznáša aj tými očkovanými. Iba o to mi ide.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister. Ja poznám niekoľko prípadov, práve preto som sa pýtal, kde človek po tretej dávke dostal COVID, doniesol ho do domácnosti, dieťa dostalo COVID a manžel alebo manželka, ktorí žili v tej domácnosti, išiel normálne do práce kvôli tomu, že bol zaočkovaný. A to isté sa stáva aj v škole, že učiteľka učí v triede, kde je pozitívne testované dieťa, a pokiaľ je, pokiaľ je očkovaná, môže sa vrátiť normálne do školy, a pokiaľ nie je očkovaná, musí ostať doma a ísť sa otestovať. Tak toto mi nejde do hlavy, keďže vieme, že už dnes aj ľudia, ktorí sú očkovaní, roznášajú túto pandémiu, tak prečo v podstate nie sú tie pravidlá nejakým spôsobom zjednotené.
Ďakujem.

Ja chcem iba poďakovať pani ministerke za odpoveď. Ďakujem. (Reakcia ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej: "Nech sa páči.")

Áno, pán minister, len potom tá reforma nemocníc vzbudzuje v ľuďoch a v tých nezainteresovaných podozrenie, že čo sa bude po tých voľbách diať. Viete, že vy keby ste dali, že áno, táto nemocnica bude takáto, táto nemocnica bude iná, táto bude reprofilizovaná a bude vyzerať asi takto, tí ľudia by vedeli, do čoho idú, ale oni momentálne majú nedôveru hlavne kvôli tomu, že to nemajú vysvetlené. Ak môžte, tak, prosím vás, odpovedzte.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister. Ja zopakujem to, čo som už povedal pánovi vicepremiérovi. Mne ide o to, aby som hľadal pravdu. A ja som od viacerých členov vlády aj od iných ľudí blízko vláde počul, že žiadajú, aby bolo zavedené povinné očkovanie, dokonca to malo byť na konzíliu, ako som sa dopočul. To znamená, ide mi o to, pán minister, že ja hľadám pravdu, ja... tak preto vás poprosím o odpoveď.
A chcem sa ešte spýtať, aká má byť, ako chcete motivovať tých lekárov, lebo inflácia má byť 5 % a zvyšovanie platov, myslím, 3,8 %, takže neviem, či tí zdravotníci budú dostatočne motivovaní.
Ďakujem.

Takže ja sa pýtam, že kedy tu budeme mať zákon, ktorý by zvýšil platy lekárom, to je jedna vec. Už dnes vieme, že v Žiline 2 500 lekárov, čo je viac ako 95 %, sú pripravení podať výpoveď. Rakúski zdravotníci protestovali pre nedostatok personálu, pre preťaženosť a ako vieme, tam sú tie platy ďaleko vyššie. Tak ja sa pýtam, že kedy budeme zvyšovať platy lekárom a zdravotným sestrám.
A to isté vyjadril aj pán Visolajský, ktorý je z lekárskych odborových zväzov, že sú pre neho sklamaním tieto veci a vláda ani ministerstvo zdravotníctva sa v ničom z minulého roka nepoučili a opakujú chyby z minulého roka, keď v decembri nechali prijať realitu a konať účinne, teda nechceli prijať realitu a konať účinne. Jednu takú myšlienku tam povedal, že pandémiu by sme mali vyhrať pred vstupom do nemocnice, nie v nemocnici. To už má, to znamená, pán doktor myslí si, že by sme mali ľudí liečiť alebo aspoň preventívne nejakým spôsobom riešiť a nie až potom, keď sa dostanú do nemocnice. Potom tie štatistiky máme také, aké máme. Tak ja sa pýtam, či je pripravený zákon na pomoc lekárom a zdravotným sestrám, čo sa týka zvýšenia ich platov.
Ďakujem.

Bez toho, ďakujem za odpoveď, viete, pán minister, pán vicepremiér, ak sa dozvieme informácie odkiaľkoľvek, tak sa snažíme dopátrať nejakej pravdy. A ja teda som tu kvôli tomu, aby som hľadal nejakú pravdu, práve preto som sa pýtal. Ja som nepodsúval, ja som sa pýtal. A teda nie sú súrodenci, hej? Viete mi to potvrdiť.