Videokanál poslanca

Pán poslanec Blaha, ďakujem veľmi pekne za otázku, ale poviem, neprekvapili ste. Rovnako primitívna otázka, ako komunikácia vašej politickej strany, teraz vlastne neviem, či vy ste SMER alebo HLAS Smeru. Prepáčte, to som si zatiaľ nezatriedil, ale tá komunikácia v tomto prípade je mimoriadne, si myslím, že perverzná z vašej strany. Či aj osobne z vašej strany alebo zo strany vašej politickej strany, lebo ak vy by ste boli na mojom mieste a ktokoľvek by si vymyslel čokoľvek o vás, tak, a napríklad to, že ste niekde investovali desať miliónov eur a vy veľmi dobre viete, keď si zistíte informácie, že to nebolo desať miliónov, že to bolo 3-krát po 200-tisíc a že na tom nebolo absolútne nič nelegálne, že ste nemali nič vyplatené nejako vopred, ako vás médiá obviňujú, tak by ste to zrejme cítili ako krivdu.
A vy ste dostatočne inteligentný na to, že vy viete, že v tomto prípade je to obrovská krivda voči mojej manželke. Veľmi dobre viete, že moja manželka nespáchala absolútne nič nelegálne a veľmi dobre viete, že som si zo svojej manželky neurobil nijakého bieleho koňa. Napriek tomu to podsúvate ľuďom, lebo jednoducho manipulujete s ľuďmi, ktorí dostatočne inteligentní nie sú a spoliehate sa, že nabudúce vás znova budú voliť a takýmto spôsobom si to publikum nejako udržíte a budete stále im vlastne magoriť hlavičky a získate si znova hlasy preto, aby ste sa sem prekrúžkovali, aby ste mali plat 4 500 v čistom, ktorý ste si nemorálne tak rok a pol dozadu jedným hlasovaním zdvihli, hoci ste tu celé roky mali plné ústa boja za pracujúci ľud, ale jedným hlasovaním ste si sám sebe zdvihli plat o 1 500 eur v čistom mesačne a zároveň nasledujúcim hlasovaním ste sirotám pridali 2,70 mesačne. Toto je váš charakter.
Toto je charakter vašej politickej strany a potom, keď zistíte, že niekde si môžete do niekoho nečestne buchnúť, tak sa pridáte a snažíte sa prikurovať na tej vlne a prihrievať si polievočku a primitívne, perverzné videjká si natáčať na fejsbučík a vytešovať sa z toho, že vám tam niekto dá nejaké lajčíky. Primitívne, nízke, pán poslanec.
Mrzí ma to, že sa takto správate, myslím si, že nie je to hodné poslanca Národnej rady a správanie politickej strany SMER a HLAS-u SMER-u v tejto veci je mimoriadne nízke a tak isto nehodné normálnych demokratických politických strán. Prepáčte, samozrejme, neobviňujem vás, že ste nejaké normálne demokratické politické strany, hoci by ste mali byť, lebo jednoducho svojimi skutkami, keď ste tu dlhé roky okrádali ľudí a spoločne ste tu napomáhali zlu, ktoré za dvanásť rokov rozkradlo na Slovensku 30 miliárd eur, tak ťažko môžte byť demokratické strany. Ste skorumpovaná mafia, ktorá nemala nič iné nikdy na starosti, len to, aby zabezpečili ste si prospech pre samých seba, pre svojich bratrancov, tetušky a aby ste tu za to poctivé stláčanie gombíčkov mali 4,5-tisíca mesačne v čistom.
Že sa nehanbíte naozaj pozrieť do očí tým skutočným ľuďom alebo tým ľuďom, ktorí žijú z vlastnej práce. Tým ľuďom, ktorí hrdlačia za nejakých necelých 500 eur v čistom a robia non-stop, si to poctivo odmakajú. Vy, absolútny príživník, ktorý sa tu celé roky len prevaľuje a žerie peniaze a berie peniaze ľuďom, ktorí horko-ťažko ich zaplatia do štátneho rozpočtu. Vy nemáte žiadne morálne právo, pane, aby ste moju manželku a mňa obviňovali z čohokoľvek nelegálneho, lebo nelegálny, nelegálna je vaša hra na spravodlivého človeka. Lebo ste len obyčajný príživník, ktorý dlhé roky zneužíva nevedomosť svojich vlastných voličov. (Potlesk.)

Dobrý deň. Neviem, aké tu mávate zvyklosti, dávate si dolu rúško tuto pri mikrofóne, či nie?

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Mávame ho stále na sebe, pán premiér.

Matovič, Igor, predseda vlády SR
Aha, dobre. Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som podľa § 131 ods. 7, prepáčte, zdá sa mi, že tu beží nejaké videjko. Neviem, či to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Prosím, komu tam niečo, áno, počujem aj ja.

Matovič, Igor, predseda vlády SR
Aby som podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil...

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán premiér. Môže niekto, prosím, skúsiť vypnúť tam laptop alebo niečo, ak tam niečo ide? (Reakcia premiéra: "Zatvor to.") Alebo zavrieť, tak to možno prestane. Ďakujem.
Nech sa páči.

Matovič, Igor, predseda vlády SR
... rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je minister dopravy alebo bude neprítomný minister dopravy a výstavby Andrej Doležal. Je na pracovnej ceste mimo Bratislavy. Zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok.
Neprítomný minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský je na pracovnej ceste mimo Bratislavy, zastupuje ho minister vnútra Roman Mikulec.
Neprítomná je podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová, má neodkladné pracovné povinnosti, zastupuje ju podpredseda vlády a minister financií Eduard Heger.
A neprítomná ministerka kultúry Natália Milanová, na pracovnej ceste, zastupuje ju minister vnútra Roman Mikulec.
Minister zdravotníctva Marek Krajči nemá otázky.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak nemá otázky.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková nemá otázky.

Dovolím si dať rúško dole, keď som videl tuto, že spravodajca nemá, že asi to tu máte dohodnuté, že keď sme v dostatočnej vzdialenosti, tak môžem aj bez rúška. Myslím si, že je to lepšie z tohto miesta a v takejto chvíli k tomu, aby ste možno mali neskreslené emócie. Pod to rúško sa dá skryť a môžte sa nejako tváriť a myslím si, že vždy, keď vidíme niekomu do tváre, tak ten pocit máme taký autentickejší, ako keď sme skrytí niekde v rúškach.
Dovoľte mi teda, som aj trošku stratil niť, sa vyjadriť k vystúpeniu pána, pána Blanára ako predkladateľa tohto návrhu. Ja som si aj k tomu robil také poznámočky. Priznám sa, že nie som nejako pripravený alebo že nemám nejaké svoje vystúpenie. Takže bude to tak trošku zvyčajne z mojej strany, by som povedal, taký freestyle alebo vystúpenie bez, bez nejakej prípravy, ale myslím si, že nebude vadiť.
Takže poďme, tak do radu som si poznačil nejakých pár, pár bodov pri tom vašom vystúpení, pán Blanár. Na začiatok by som chcel povedať, ani ho tu nevidím, pána Fica, pána Pellegriniho som tuším pred chvíľkou videl, mrzí ma, že obidvaja, ani jeden z týchto pánov nemali odvahu prísť a vystúpiť tu a predložiť toto zdôvodnenie. Asi si uvedomovali, že je príliš slabo napísané. A dovolím si povedať po 10 rokoch skúseností v parlamente, že to je najslabšie zdôvodnenie odvolávania ktoréhokoľvek člena vláda alebo predsedu parlamentu.
Čiže dosť slušná hanba, páni. Ste teraz dve akože konkurenčné strany. Mali ste sa predbehnúť v tom, aby to naozaj bol výkvet vašej dlhoročnej práce a taká dosť slušná znôška nezmyslov, a myslím si, že aj preto sa či teda pán poslanec, alebo pán Pellegrini pod to nejako odmietli podpísať a nevystúpili a nechali tu takú tretiu ligu vystupovať za seba. Nič sa nedá robiť. Dobre.
Pán Blanár v podstate v svojom vystúpení povedal, že podľa ovocia strom poznáte. Ja neviem, čím som si to zaslúžil, či ste to vyťahovali niekde z klobúka, ale, áno, ale presne podľa ovocia strom spoznáte. A v takýchto situáciách, kedy Národná rada vyslovuje nedôveru nejakému členovi vlády alebo predsedovi vlády a tým faktom de facto celej vláde, tak by si, myslím, ten predkladateľ mal sakramentsky dať záležať, že keď sem pošle niekoho robiť sudcu, hlavného rečníka, hlavného, alebo nieže sudcu, prokurátora, tak mal by byť absolútne čistý.
Pána Blanára poznáme, áno, presne podľa ovocia ho veľmi dobre poznáme, lebo je rozhodnutie úradu verejného... pre verejné obstarávanie, že pán Blanár ako žilinský župan kúpil jedno cétečko za cenu dvoch cétečiek. Inak povedané, okradol chorých ľudí v Žilinskom kraji o jedno CT zariadenie. To znamená ľudí, ktorí majú zvyčajne podozrenie na rakovinu, okradol o prístroj, ktorý mohol zistiť ich rakovinu včas, aby mohli byť včas operovaní, aby mohla mať, aby mohli mať včas nasadenú liečbu. A myslím si, že teda dosť slušná hanba takéhoto človeka sem postaviť, aby to obhajoval.
Na druhej, inej strane, koho iného by vlastne títo ľudia mohli zo svojich radov vytiahnuť? Po tých dvanásť rokov vlády mafie, ktorá, ktoré tieto dve, teraz už akože dve strany či SMER, alebo HLAS SMER-u, kde dvanásť rokov nám tu poctivo vládli, a to poctivá vláda bola, že rozkradli 30 mld. eur z verejných zdrojov a presmerovali na svoje správne účty. Tridsať miliárd eur, aby som to teda povedal na iné čísla, tak 30 mld. eur znamená 30-tisíc miliónov eur. Myslím si, že bežný smrteľník na Slovensku si nevie predstaviť ani ten milión eur. Oni rozkradli za dvanásť rokov 30-tisíc miliónov eur.
Títo ľudia nemajú koho vybrať zo svojich radov, že by bol v niečom čistý. Aj tí, čo tu iba poctivo tlačítka stláčali, rovnako zlo páchali. Čiže vybrať niekoho, kto priamo sa obohacoval, ako tam Žiga, ktorý sa usmieva, ktorý nafutroval svoju rodinnú firmu na 10-násobný obrat. Obchodoval so stromami, ktoré zotínali zdravé stromy v našich lesoch. Človek zodpovedný za to, že to máme holiny na celom Slovensku. Miesto krásnych lesov vyrúbané kopce, lebo on potreboval nafutrovať svojej žene firmu. Z 5-miliónového obratu na 45 mil. Tak takto by ste mohli ísť a rad radom takého nájsť.
Druhý človek, ktorý podpisuje tento návrh, nejaký pán Raši, zlodejisko, ktorý vytuneloval zdravotníctvo. Päťtisíc ľudí ročne nám zbytočne zomiera v porovnaní s priemerom 15 najrozvinutejších krajín, alebo teda v pôvodnej, pôvodných členov Európskej únie, päťtisíc, päťtisíc ľudí ročne. Na odvrátiteľné úmrtia. Lebo pre neho bolo dôležité len biznis so svojimi kamarátmi, známymi, aj nebohým pánom Paškom robiť. Tomu robil podržtašku, potom sa išiel tváriť za ministra zdravotníctva, človek zodpovedný za zhumpľované zdravotníctvo. A ten sa nehanbí podpísať tento návrh.
Nehanbíte sa, páni? Vy idete moralizovať po tých dvanásť rokov rozkrádačky, humpľovania nášho spoločného? Urobili ste si klondike zo Slovenska. Z peňazí, ktoré platili vaši voliči, ste si urobili pre seba raj. A vy máte akože morálne právo dnes niekoho obžalovať, dnes niekoho súdiť?
Myslel som si, že máte Boha pri sebe, že budete mlčať štyri roky a že budete čakať, kedy vám zaklope NAKA a pekne pôjdete tam, kde je nejaký Kvietik a podobní. Tak ako čaká nejaký Danko, kedy sa toho dožije.
Ale vy ešte na drzovku sa tu idete tváriť za morálne autority. Vy, ktorí ste zodpovední za absolútny rozvrat Slovenskej republiky, krajinu, ktorú ste mali budovať, ktorá mala prekvitať. Dnes sme tu mali mať už sľúbené Švajčiarsko. Vy tu idete súdiť. Vy ste teda ako tie morálne autority. Tak? Vy, ktorí ste nám zanechali štát v stave najväčšej krízy, kedy koronakríza na Slovensko udrela, my prídeme do skladu v Štátnych hmotných rezervách, a tam nič. Hlavne, že váš človek, osobný to priateľ Roberta Fica a Petra Pellegriniho, mal nafutrované zlaté tehly v trezore. A vy si myslíte, že vy ste práve tie morálne autority, ktoré budete mne alebo našej vláde niečo vyčítať? (Potlesk.)
Keď sme prebrali vládu 21. marca, na druhý deň som bol v tých Štátnych hmotných rezervách, prázdne sklady. Ani jedno rúško. Žiadne ochranné pomôcky pre našich lekárov, zdravotné sestry a zamestnancov alebo pacientov, alebo klientov domovov sociálnych služieb. Žiadne ochranné prostriedky pre úradníkov alebo ľudí, ktorí prichádzali do kontaktu s ďalšími zákazníkmi, klientmi na úradoch, absolútne nič, lebo vy ste mali úplne iné starosti. Vy ste tri dni pred voľbami schvaľovali tuto v tomto pléne v skrátenom legislatívnom konaní zákon o trinástych dôchodkoch, o ktorých poslanec Fico po voľbách priznal, že ak by ste to neurobili, mali by ste 12 alebo 13 %. Jednoducho ste ešte znova oklamali tých ľudí na poslednú chvíľu, ako ste ich klamali desať rokov.
V 2010 roku ste oblepili celé Slovensko bilbordami, že trináste dôchodky im sľubujete. Ľudia vám uverili, volili na, volili vás, na základe toho ste aj potom nasledujúce roky vládli. Desať rokov ste tým ľuďom sľubovali trináste dôchodky, ani raz ste to nesplnili. Až keď ste si pozreli prieskumy, že máte 12 %, rýchlo, v panike, stres, za dva dni zbúchaný zákon, jako trináste dôchodky tým ľuďom idete znova dať. Jako idete znova podviesť. Lebo ja som presvedčený, že ak by ste dnes vládli vy, znova by ste tým ľuďom tie trináste dôchodky nedali. Ale my sme im ich dali. (Reakcie z pléna.) Viete, vy ste desať rokov sľubovali a my sme tým vašim voličom tie trináste dôchodky dali. My sme tým ľuďom... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím, nevykrikujte v sále, budete mať možnosť reagovať faktickou poznámkou. Prosím, dodržiavajte rokovací poriadok. (Veľký ruch v sále.)

Matovič, Igor, predseda vlády SR
My sme ľudom... (Reakcie z pléna.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Alebo v rozprave.

Matovič, Igor, predseda vlády SR
My sme ľuďom dali zadarmo MHD, aj autobusy, lebo vy ste si dali vlaky a chudáci tí ľudia, čo ani koľajnice nemali, na tých ste dlhé roky kašľali.
Dvanásť rokov ste podvádzali ľudí. V 2006 ste povedali, že odškodníte klientov nebankoviek, že, chudáci, tuto vás podviedli tí pravičiari, lebo nestrážili vaše záujmy, ktorí tu vládli, my vás odškodníme, voľte nás. S týmto ste chodili po Slovensku. S týmto ste oblbli 200-, 250-tisíc ľudí? Chudákov, ktorých niekto raz podviedol, vy ste podviedli druhýkrát. Za dvanásť rokov ste sa na nich ani len nepozreli. Za dvanásť rokov ich neprijali ani ten Robert Fico, ktorý ich mal plné ústa počas predvolebnej kampane. Vykašľali ste sa na raz podvedených ľudí a nehanebne, bezbožne ste ich podviedli druhýkrát.
A toto ste robili stále. Raz to bola taká skupina, potom iná, sľúbili ste hory-doly, ale podstata bola iba dostať sa k moci a potom vykrádať našu spoločnú špajzu, ktorú vaši voliči horko-ťažko po drobných centíkoch napĺňali cez svoje dane. A vy ste sa im smiali do očí. Chichúňali ste sa v poslaneckých salónikoch, jako vám to ľudia berú. Fungovalo vám toto divadielko, až zomrel Ján a Martina. Po tom strese, áno, vymenili ste figúrku a zobrali ste verného sluhu mafie, ktorý osemnásť rokov poctivo držal chrbát mafii, ktorá tu vládla, Petra Pellegriniho, ste ho zobrali a vytasili ste ho dopredu ako taký figový list. A chceli ste zakryť tú obrovskú hanbu Roberta Fica, prepitého to človeka už v tom čase, ktorý nemal v hlave nič iné, len mladé dievčatá a alkohol, ako som sa dozvedel na summite v Bruseli. Tí ľudia ho nestretli nikdy, že by prišiel na rokovanie s tými lídrami. Vždy prišiel úplne posledný do plenárnej miestnosti, aby sa už nemusel rozprávať s nikým. To je osobné svedectvo, keď som sa na Roberta Fica v Bruseli pýtal. A keď mi povedali, že čím si ho pamätajú, tak povedali: mladé dievčatá a alkohol. To je pekná hanba, pekná stopa, ktorú ste nechali v Bruseli. Potom chápem, že nebolo vyrokované nič.
Dva roky sa rokovalo o viacročnom finančnom rámci. A vy si dnes trúfate povedať, že my sme tam nič nevyrokovali? Vy ste súhlasili s tým, že bude 30-percentná spoluúčasť pri eurofondoch. (Reakcia z pléna.) Tridsaťpercentná! Vy ste súhlasili a nič ste nevyrokovali. (Reakcia z pléna.)
Naša delegácia na čele so mnou sme vyrokovali, že to išlo na polovičku, aby ľudia pochopili, čo to znamená, vy, váš premiér Peter Pellegrini súhlasil, že bude 30-percentná spoluúčasť eurofondov. To znamená, že ak by si dedina chcela postaviť kanalizáciu za 5 mil. eur, musela by zaplatiť 30 % zo svojho vlastného rozpočtu, 1,5 milióna. Ukážte mi jednu takú dedinu, ktorá by to dokázala zaplatiť. Toto ste vyrokovali vy!
My sme vyrokovali, sa to vrátilo presne do toho istého systému, ako to bolo predošlých sedem rokov, že spoluúčasť bude 15 %. Vyrokovali sme 200-tisíc pre poľnohospodárov navyše. Vyrokovali sme, čo ste vy vôbec sa o to nezaujímali, lebo to nebol váš biznis, lebo ste mali iné dôležitejšie starosti, že sa môžu presúvať prostriedky medzi jedným a druhým programom vo výške 20 %. V prípade poľnohospodárstva 25 %. Vyrokovali sme všetko, čo ste neboli schopní za dva roky vyrokovať vy. (Reakcie z pléna.)
A vy si ešte trúfate niečo hovoriť o tom a odsudzovať alebo mudrovať o tom, čo sa nám podarilo spraviť? (Reakcie z pléna.) Jasné, môžte si trúfať, chlapci. Ale kto vám ešte uverí? (Reakcie z pléna.)
Čiže keď si teraz pozreme, či sa vám páči, alebo nie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím kľud v sále. Budete naozaj môcť reagovať. (Reakcie z pléna.) Budete môcť reagovať v rozprave, celý deň máte na to, v rozprave, vo faktických, dôjde na vás určite. (Reakcie z pléna.)

Matovič, Igor, predseda vlády SR
Čiže či sa vám to páči, alebo nie, po tom, čo sme vyrokovali my, nie vy, páni, lebo vy ste z toho nedohodli nič, Slovensko má na nasledujúcich sedem rokov 43,8 mld. eur, to je 6,25 mld. eur alebo šesť aj štvrť miliardy eur ročne na to, aby sme sa mohli konečne pohnúť dopredu.
A viete, prečo je tu taký veľký kvik? Lebo sme svine odstavili od válova. (Potlesk.)
Myslíte si, že tým, že budete teraz vytvárať ilúziu medzi ľuďmi, že táto vláda nefunguje, táto vláda nestráži ich záujem, táto vláda ohrozuje ich zdravie, hoci sme prví v Európe, tak si myslíte, že sa dostanete k tým peniazom. A našou úlohou, či už to bude so mnou, alebo bezo mňa po dnešnom hlasovaní, úlohou tejto koalície, o ktorej verím, že aj keď ja tu nebudem, zostane pevná a súdržná, je ustrážiť vás, aby ste sa v živote k tým peniazom nedostali, lebo viac jak polovičku by ste rozkradli. Presne tak, ako ste to robili doteraz s eurofondami.
My máme svoju úlohu. Ja viem, že sa vám nepáči. Viem, že máte z toho bezsenné noci, keď si predstavíte 43,8 mld. eur, že za najbližších sedem rokov bude o tom rozhodovať niekto iný, a pevne verím, že aj po týchto štyroch rokoch to obhájime a táto zostava, ktorá tu dnes vládne, bude vládnuť aj naďalej.
Áno, zvykli ste si urobiť zo štátnych peňazí peňazovo do svojich vlastných peňaženiek. Skončila tá doba, páni. Čakajte na to, kým spravodlivosť na vás doľahne. Ľudia postupne začínajú rozprávať. Ľudia naberajú odvahu a my im ešte aj pomôžeme, máme záväzok priamo v programovom vyhlásení vlády, že odmeníme ľudí, keď pôjdu svedčiť proti páchateľom korupcie. A je vás tu veľa páchateľov korupcie, ktorí ste takýmto spôsobom rozkrádali naše spoločné peniaze. Budeme ich odmeňovať. Dáme im 50 % z usvedčenej sumy. A tí ľudia rozprávať budú. A budete ešte radi, že budete nosiť rúška, že vám ľudia nebudú vidieť do tváre, že sa budete môcť skryť, jako chodil Danko pred mesiacom, keď som ho videl, rúško, šiltovka, len aby tuto takto dovidel na chodník, lebo sa hanbil, lebo sa bál, že by ho NAKA rovno na chodníku spoznala a zobrala by ho tam k jeho Kožuchovi a Kvietikovi. Takáto istá budúcnosť čaká každého z vás, kto páchal tieto zločiny.
My sme ľuďom sľúbili, že tu zákon bude platiť pre každého rovnako, že pred zákonom si bude každý jeden rovný, a keď si vy myslíte, že iba to, že ste páni poslanci, vás pred tým ochráni, tak vám to hovorí, že neochráni. A že sa tu sťažujete, že my meníme zákon o voľbe generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora, no holt, my sme sľúbili, že očistíme aj prokuratúru. Sľúbili sme, že zákon bude platiť pre každého rovnako, a keď chceme, tak nemôže byť špeciálny prokurátor človek, ktorý bude len zametať kauzy pod koberec, váš pán Kováčik. Šesťdesiatštyri káuz pod kobercom uprataných miesto toho, aby ste sedeli polovička v base. Bol to váš ochranca.
To isté ste mali aj z Čižnára, z generálneho prokurátora. Sám som za ním prišiel, tuto sedel, predkladal správu o stave Generálnej prokuratúry, myslím, že teraz v júli to bolo štyri alebo päť rokov, a tu som prišiel za ním a hovorím: "Pán generálny prokurátor, mám svedka, ktorý má dôkazy o korupcii vo výške 4 mil. eur. Je v tom SMER a MOST - HÍD. Tie peniaze končili v týchto dvoch rukách alebo v špičkách týchto dvoch politických strán."
Pán generálny prokurátor hovorí: "Áno, viete, mám ísť teraz na dovolenku, ale dobre, zastavte sa budúci týždeň."
"Dáte mi vedieť?"
"Áno, dám vám vedieť."
Čakám týždeň, čakám dva, nikto sa neozýva. Po dvoch týždňoch zrazu sa niekto z Generálnej prokuratúry ozve, že aby som sa tam dostavil. Tak som sa tam dostavil teda. Zboku je taký jeden bočný vchod, možno viete, je tam vrátnica, potom je detektor, hneď za tým sú dvere a výťah. Medzi tým priestorom sú dvere do boku, taký malý kamrlík jak pre upratovačku. Zrazu teda príde tam nejaký pán prokurátor aj s nejakou tetou, tá mala notebook, že tam do toho kamrlíka pre upratovačku, že máme si tam sadnúť. Sme si tam sadli. Že:
"No pán generálny prokurátor nám povedal, že máte informácie o nejakom páchateľovi korupcie."
"Nie, nie, ja mám informácie o človeku, ktorý chce svedčiť o korupcii za 4 mil. eur a chce od vás alebo od generálneho prokurátora beztrestnosť a pre svoju rodinu, keďže sa obáva, bezpečie garantované priamo z úst generálneho prokurátora."
"Viete, pán generálny prokurátor sa nechce v tejto veci s vami stretnúť. On by chcel iba od vás informácie, nejaké iniciály toho páchateľa korupcie, aby ste mu dali. My sa už postaráme. My vieme, ako to máme vyriešiť."
Hovorím, že: "Áno, viem, ako by ste to vyriešili. Zapnite si plamienok, dáte panvičku a tam si ho usmažíte sprava-zľava a bude po korunnom svedkovi. Odkážte pánovi generálnemu prokurátorovi, že pôjdeme postupom takým, ako navrhol tento korunný svedok. Keď mu bude garantovať beztrestnosť a bezpečie pre rodinu, bude svedčiť. Keď mu to nebude garantovať, nebude svedčiť. Má všetky dôkazy, má nahrávky, má video, má audionahrávky, má faktúry, lebo tie prevody boli veľmi inteligentné. Všetko pekne cez faktúry, všetky dôkazy má, len chce bezpečnosť a beztrestnosť pre svoju rodinu."
"Musíme o tom spísať zápisnicu." Spísali sme zápisnicu. "Že odmietate svedčiť."
"Dobre, odmietam svedčiť, ale napíšte, za akých okolností."
Za dva týždne ma volali z NAKA, že mám prísť vypovedať tam. Pani vyšetrovateľka hovorí: "Dobrý deň, postúpili nám tu, z Generálnej prokuratúry išiel podnet na špeciálnu prokuratúru ohľadne korupcie, tak sme vás predvolali k tejto veci. Vraj máte informácie o nejakom páchateľovi korupcie."
Hovorím: "Nie, ja nemám informácie o páchateľovi korupcie, ja mám informácie o korunnom svedkovi v prípade korupcie obrovských rozmerov, 4 mil. eur. Ten človek, áno, prišiel za mnou a povedal: "Pán Matovič, hanbím sa za to, čo som spáchal za posledné roky, áno, priznávam sa, dal som 4 mil. eur úplatkov, ale nemohol som to robiť ďalej, skončil som to robiť a chcem pomôcť odhaliť celý ten systém, ako to funguje. Končí to v špičkách v SMER-e a v MOST-e - HÍD."
Preto som išiel potom za tým generálnym prokurátorom Čižnárom, vaším generálnym prokurátorom, spolužiakom vášho predsedu to strany. Príbeh jak cez kopirák v tej NAKE, znova to isté hovorím: "Nie, ja ho neudám, lebo vy by ste mu, tomu človeku, ublížili."
Viem, komu SMER vydal NAKU a dnes to vieme všetci.
Ja som im vtedy, som tej vyšetrovateľke hovoril, že: "Tuto nevládne šéf NAKY, ale tuto vládne nejaký pán Norbert Bödör z Nitry. A ja mafiánom nebudem hovoriť o človeku, ktorý chce mafiu usvedčiť. Čiže keď pôjdeme postupne, že dáte mu beztrestnosť a bezpečie pre jeho rodinu, ja vám informácie k nemu dám a stretnem sa spolu s vami s ním."
Nič sa nestalo. Zápisnica prebehla, to bol taký august. Na druhý rok v lete, čiže, áno, bol to júl, začiatok júla 2015. Na druhý rok v lete sme robili protesty pred BONAPARTE kvôli Kaliňákovi. Koncom augusta sme išli na dovolenku do Chorvátska a tam som si otvoril PLUS sedmičku, taký dvoj- alebo trojstranový rozhovor, že Matovič si bol u mňa vybavovať beztrestnosť pre známeho. Rozhovor s generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom. V článku popísané, že ja som pre nejakého známeho, kto hovoril o tomto človeku, o ktorom teraz hovorím, ktorého som prvýkrát v živote stretol asi teda na pol hodinu, ako sa mi prišiel priznať, tak zrazu generálny prokurátor priamo cez časopis zastrašuje kľúčového svedka, kde hovorí, nech si tu niekto nemyslí, že keď raz tu korupciu páchal, že sa z toho dostane. Samozrejme, že aj on bude potrestaný.
Miesto toho, aby zobral korunného svedka a urobil to, čo urobiť mu umožňuje Trestný zákon, že, áno, zabezpečím mu beztrestnosť, keď usvedčí celú tú skorumpovanú sieť, miesto toho generálny prokurátor, váš generálny prokurátor, zastrašoval korunného svedka. Cez médiá verejne.
Jeden príklad som vám povedal o Kováčikovi, 64 káuz zametených pod koberec. Jednoznačných korupčných zametených, lebo bol váš sluha. Teraz som vám povedal druhý príklad o Jaromírovi Čižnárovi a potom sa nám nečudujte, že chceme zmeniť systém. Lebo keď takíto dvaja ľudia sedia vo vedení Generálnej prokuratúry a vo vedení špeciálnej prokuratúry, potom sa nečudujme, že nejaký váš kamarát Kočner tu mal raj. Že mohol okradnúť kohokoľvek, mohol tunelovať štátny rozpočet, mohol si pýtať daňové vratky, alebo Bašternák, a nič sa im nestalo. Nečudujme sa potom, že nejakému idiotovi Kočnerovi narástol pocit, že vlastne on je Boh. Že on môže rozhodovať o žití a nebytí človeka. Že on si môže objednať vraždu mladého žurnalistu len preto, lebo si dovoľuje predsa písať o jeho božstve, o jeho podvodoch. Čo si to tu nejaký zasran dovoľuje voči Bohovi takto vystupovať?! Vy ste tento pocit umožnili Kočnerovi mať. Lebo vy ste tento... (Potlesk.)
Lebo vy ste tento systém, kde bolo dovolené našim ľuďom beztrestne okrádať ostatných a vašich voličov, najmä kde by vás to najviac malo mrzeť, vy ste tento systém vytvorili, stvorili, udržiavali a poslušne pritakávali.
A Peter Pellegrini, ktorý sa dnes tvári, že však vlastne on je tu nejaký nový božský HLAS, ktorý prišiel Slovensko spasiť, zachrániť, 18 rokov tejto mafii verne slúžil. Velne pritak... verne pritakával a ani raz, ani raz neregistrujem, že by prišiel a vystúpil proti zlodejinám a zločinom, ktoré vy a vaši ľudia páchali. Osemnásť rokov poctivo mafii slúžil a teraz, dnes sa ide tváriť ako nezávislý arbiter, ktorý ako Majka z Gurunu sa tu teraz práve objavil.
Ste jedna banda. A preto sme vám dnes aj umožnili tú schôdzu, lebo ste sa krásne vyfarbili. Hráte pred ľuďmi divadlo o tom, že tu je vlastne nejaký zlý SMER a nejaká nová spása, nejaký HLAS SMER-u. V skutočnosti ste nemali najmenší problém, keď ide o spoločné zlo, sa znova dať dokopy, spolu sa podpísať, spolu sa postaviť na tlačovú konferenciu a ste sa odhalili sami. Áno, nejaký HLAS SMER-u nie je nová voľba. Ste stále tá istá mafia pevne zviazaná spolu, len kde majitelia povedali, že už nebudete jedno, ale budete dvojo. Lebo to bude lepšie. Tí to budú hrať na jedných voličov a títo na tých druhých voličov a po voľbách potom to znova takto spojíme, ako ste sa tu dnes spojili krásne na tejto schôdzi. Odhalili ste sa... (Potlesk.)
Odhalili ste sa podľa mňa úplne zbytočne včas. Ale nám to nevadí, aspoň ľudia vedia, ktorá bije, a vedia, že na nich hráte divadlo.
V tomto čase som si myslel, že už budem končiť. Takže dovoľte, aby som začal. (Smiech v sále. Zasmiatie sa rečníka.)
Teraz si dovolím, pán predkladateľ toh... tejto obžaloby, aby som išiel do radu podľa toho, čo ste hovorili. Písal som si také malé poznámky a je celkom zaujímavé, že najčastejšie som tam napísal slovíčko že klamstvo. Ale to vo vašom prípade zrejme asi ani nie je nejako nezvyčajné, takže na to ste asi aj celkom zvyknutý. Počkajte, musím si to vlastne nájsť, kde to mám. (Rečník listuje v papieroch.) Ale. Takže ideme tak do radu, dobre? Čiže teraz budem trošku tak chronologicky, prepáčte, to už bude možno takého iného štýlu.
Na začiatku ste hovorili niečo, že vlastne celé moje politické pôsobenie je postavené na klamstvách na úkor voličov. Myslím si, že s tým príkladom, ktorý som povedal, či o tom, že desať rokov ste sľubovali ľuďom pred voľbami vždy 13. dôchodky, aby vás volili, potom ste sa na nich vykašľali, asi celkom slušné vaše klamstvo, ktoré ste sľúbili.
Ďalšie vaše také korunované klamstvo je vlastne váš názov a teraz si to aj ten HLAS SMER-u dal že sociálna demokracia. Sociálny demokrat pre mňa je človek, ktorý je sociálne cítiaci. Sociálny demokrat je pre mňa, áno, Jánošík, bohatým berie, chudobným dáva. Len celé vaše pôsobenie v politike je o tom, že chudobným ste brali, aby ste bohatým dali a z odpadkov či omrviniek na stole, aby ste naivným oči zalepili. Toto je vaša sociálna demokracia a ilúzia, ktorú ste ľuďom pred ich oči postavili. Taký trošku Potemkin. Neviem, či ste si pozreli niekedy presne ten príbeh, jako fungoval, keď Katarína II. prišla a plavila sa po rieke, jako jej Potemkin postavil najprv krásne kulisy, krásnu dedinu a ona sa celá vytešená pozerala, že, wav, jaká úžasná dedina, a v noci, keď sa plavila ďalej, Potemkin rozobral kulisy, premiestnil to desať kilometrov ďalej po rieke a ráno Katarína Veľká pozerá, wav, zase na druhej strane jaká krásna dedina to stála. Hoci to bolo stále to isté.
Toto isté vy ste robili s vašimi voličmi. Permanentne ste im každý deň sľubovali sociálnu demokraciu a v skutočnosti ste im urobili kleptokraciu. Buržoáznu kleptokraciu zbohatlíkov a vašich sponzorov ste futrovali spoločnými peniazmi, ktoré vaši voliči, najmä vaši voliči, do rozpočtu platili, samozrejme, aj všetci ostatní.
Takže o tých klamstvách na úkor voličov alebo ten váš sľub, jako odškodníte klientov nebankoviek asi aj škoda rozprávať.
A tak teraz idem do radu, čo ste povedali ešte niečo iné.
Povedali ste, že vlastne sme mimoriadne opatrenia súvisiace s nákazou COVID-19 s opatreniami v justícii spojili. No, prepáčte, pán predkladateľ vážený to, predložiť návrhy na ochranu pred konkurzom, ochranu nájomníkov, keď jednoducho nemali peniaze, tak aby nemohli dostať výpoveď z nájmu, alebo ochranu pred exekúciami počas koronakrízy, alebo iné ochrany ľudí, ktoré sme v tejto tlači 29 predložili, ja neviem, čo vám na tom vadí. Vám zrejme vadí, keď my chránime ľudí. Keď plníme vaše sľuby. Čo vy ste 12 rokov sľubovali a my ich zrazu plníme. Či pri sociálnom balíčku ste nadskakovali 4,40, lebo čo sme si to dovolili, lebo vy zrejme máte na to patent, tak teraz vy mne doslova na prvej strane zdôvodnenia píšete, že vlastne nehoráznosť, lebo opatrenia v justícii v tlači 29 v súvislosti s COVID-om-19 sme predložili. Skúste si nabudúce aspoň tú tlač 29, pán predkladateľ, pod ktorú ste sa podpísali, prečítať. Budete vyzerať pritom menej trápne.
Špicľovací zákon. Špicľovací zákon? Keď chceme chrániť ľudí, zdôvodníme spôsob, ako ho chceme chrániť, obhájime, čo je na tom špicľovanie, keď niekoho chránite pred tým, aby sa nakazil?
Svojvoľné odvolávanie generálneho a špeciálneho prokurátora, myslím si, že k tomu sme si pred chvíľkou povedali vcelku dosť. Opakovať sa nebudem.
Potom ste tam dali takú vsuvku, mi to až tiež trošku až také trápne pripadalo, ale zrejme ste mali viacej papiera a menej písmen, tak ste doplnili, ale napísať, že v minulosti sa Igor Matovič nikdy nezabudol zastaviť a podporiť protestujúcich vodičov, najmä ak kamiónmi alebo traktormi blokovali verejnú komunikáciu pred Úradom vlády alebo hatali premávku na prístupoch pred Bratislavou. Tu mám tretíkrát napísané, že klamstvo. Skúste mi jeden jediný taký prípad ukázať, kde som sa bol zastať ľudí v momente, keď blokovali nejakú diaľnicu niekde alebo pred Úradom vlády? Čo sa babe chcelo či čo sa babe snilo, to sa babe chcelo. Či čo sa babe chcelo, sa babe snilo? Tak je to. Čiže čo sa Blanárovi chcelo, to sa Blanárovi snilo. A to napísal do zdôvodnenia.
V živote som nebol podporiť priamo pri blokovaní niekoho, keď blokoval či vstupy niekam do, do mesta alebo pred Úradom vlády. V živote som nebol podporiť. Nič také si nepamätám, myslím, že nič také neexistuje, jednoducho ste si niečo vymysleli.
To, že som bol podporiť na Tyršovom námestí farmárov, ktorí prišli do Bratislavy, tam zaparkovali a išli sme tam pomedzi nich, áno, tam som ich podporiť bol. Nikdy som nebol podporiť nikoho za jeho nejaké blokovanie nejakého úseku cesty alebo niečo podobné. Keď som aj na Tyršovom námestí ich podporiť bol pred tým, ako potom si kľakli tu dole pri Zochovej ulici na cestu. O tom som nevedel, mohlo by to byť sympatické, na druhej strane som si uvedomoval, že to je obmedzenie slobody ostatných ľudí a nikdy som s tým nesúhlasil, takže myslím, že som v tom veľmi konzistentný.
Potom ste tu vy bohorovne tvrdili, že som o fitnesákoch povedal, že to je jeden magor, takto lusknutím prsta 100 mil. eur škody na nefungujúcej ekonomike napáchal. Znova ste si vymysleli niečo, čo vám vyhovovalo, a mysleli ste si, že preto, že máte mikrofón, automaticky pravdu máte.
Pán Blanár, v takým, v takom svete už nežijeme. Nie sme ani v komunizme, ani v nejakej diktatúre a myslím si, že v demokracii by sme pravdu hľadať mali a nemali by sme si takýmito bohapustými klamstvami pomáhať.
Hovoríte, že teda to nie je prejavom mojej osobnej integrity, čestného a svedomitého plnenia funkcie v záujme občanov. Videli sme, čo je čestné a svedomité plnenie funkcie v záujme občanov počas vašich 12 rokov vlády. Škoda, že sa to Slovensku stalo, ukradli ste Slovensku na dlhé roky budúcnosť a našou úlohou je Slovensku tú budúcnosť vrátiť.
Potom ste tu vyfabulovali, že počas koronakrízy, že sme neboli v žiadnom kontakte s nejak os... s našimi okolitými krajinami. Akože ja viem, keď vám nevolali, pán Blanár, viete, akože asi ste čakali, že vám zavolajú, že bývalej, to vy ste, neviem, možno aj boli ministrom zdravotníctva, možno nie, tuším predseda výboru ste boli zdravotníckeho, že budú volať vám, pán Blanár, že teda ako to v tom Poľsku, v tom Rakúsku, v Česku alebo v Maďarsku, ako to s tou koronou vlastne majú riešiť, že ste čakali, že sa s vami poradia. No, holt, nezavolali vám, ale ja som s tými ľuďmi, aj naši ľudia boli permanentne v kontakte. Či to bol minister zdravotníctva, alebo keď sme išli aj na zahraničnú cestu, že som zobral ozaj skoro celý epidemiologický tím a išli s pánom doktorom Primulom do Čiech na vzájomné konzultácie alebo že dennodenný kontakt s premiérmi okolitých krajín, tak to bolo to, že sme koordinovali spoločne svoje kroky. Čiže znova ďalšie klamstvo, že sme vlastne boli v nejakej, Slovensko, v izolácii. A koordinovali sme ich preto, lebo tí premiéri mi volali, že čo robíte na tom Slovensku tak dobre alebo inak ako my, keďže máte tak veľmi dobré výsledky.
A, viete, pán Blanár, jednoducho nepreklamete sa cez pravdu, Slovensko je dnes číslo jedna aj v počte úmrtí, akože máme najmenej úmrtí na počet obyvateľov alebo v prepočte na 100-tisíc obyvateľov, či sa vám to páči, alebo nie, a Slovensko je číslo jedna aj v počte pozitívne testovaných ľudí na ochorenie COVID-19 v rámci celej Európy. Sme jediná krajina, ktorá v rámci Európy lídruje obidvom týmto dvom kľúčovým rebríčkom, či sa vám to páči, alebo nie.
Niekedy mám pocit, že pre vás, že vám by omnoho viac vyhovovalo, že by sme tú medicínsku, po medicínskej stránke tú krízu nezvládli. Lebo by ste mohli na nás ukazovať ešte, ešte viacej prstom. Niekedy mám pocit, že vlastne vy ste chceli, aby tu zomierali ľudia. Niekedy mám pocit aj na základe vašich skutkov, že vy ste to naozaj chceli dosiahnuť, lebo vy ste dva dni pred voľbami prvýkrát objednali, že aby Štátne hmotné rezervy objednávali rúška a ochranné prostriedky. Dva dni pred voľbami. Až v momente, ako skončila predvolebná kampaň v stredu večer polnocou, vy ste štvrtok prvýkrát objednávali rúška a ochranné prostriedky. Samozrejme, že potom boli za 10-, 15-, 20-násobne vyššie ceny, ako by to bolo v mierových časoch, lebo vy, pre vás bolo omnoho dôležitejšie behať po Slovensku, oblbovať ľudí, lebo ste sa báli presne tejto situácie, do ktorej ste sa dostali. Že zrazu je tu niekto, kto nieže len obyčajnú väčšinu, ale aj ústavnú väčšinu nad vami má a môže naozaj reálne na Slovensku poriadok znovu zaviesť. Že môže zabezpečiť, aby zákon platil pre každého rovnako, a kto zločin spácha, nech si znáša aj svoje dôsledky.
Čiže vaše kroky, áno, smerovali k tomu, aby sme tu mali čo najväčšie utrpenie, čo najviac mŕtvych ľudí, čo najviac chorých ľudí. My sme urobili všetko pre to, aby sme to zvrátili, a napriek tomu, že sme prišli ako úplne noví a vo vláde nebol jeden jediný minister, ktorý by mal exekučnú alebo exekutívnu skúsenosť, tak sme zvládli koronakrízu po medicínskej stránke na jednotku s hviezdičkou a Slovensko je v obidvoch rebríčkoch v Európe číslo 1, podotýkam, zo 45 krajín.
Viete, ja viem, že vám vadí skryté nahrávanie a podobné praktiky, lebo, áno, na základe toho nejaký Kočner a podobní dnes idú tam, kam patria. Na základe týchto esemesiek a podobných dôkazov, ktoré nemali nikdy v živote uzrieť svetlo sveta, dnes vieme, že pre Kočnera Fico bol šéf. Ja teda šéfa by som cudzieho človeka neoslovoval. Šéfa by som oslovoval niekoho, koho si vážim, alebo naozaj kto mi šéfuje, kto mi dáva príkazy. Pre Kočnera v rúšku jeho najtemnejšieho temna, vtedy, kedy sa spoliehal na to, že nikto v živote sa o tom nedozvie, vášho predsedu strany nazýval šéf. Vám to nevadí, pán Blanár? Že váš predseda strany okrem toho, že šéfoval vám, šéfoval Kočnerovi? Vrahovi? Človeku, ktorý si objednal vraždu novinára a jeho, jeho snúbenice? Vy sa nehanbíte v takej strane byť? Už teda aspoň ste do toho HLAS-u SMER-u mohli prebehnúť. A teraz vlastne neviem, či som sa nepomýlil, či vlastne vy nie ste z toho HLAS-u SMER-u. Prepáčte, lebo už v tom trošku mám zmätok.
Píšeš tam potom takú peknú vetičku, že som, že som "od začiatku výkonu funkcie nedokázal skryť dispozíciu k psychickej labilite". Ja viem, s vami by to nič neurobilo, keď prídete do skladu Štátnych hmotných rezerv a tam prázdno a zároveň sa dozviete, že v trezore vášho človeka Kičuru plno zlatých tehál. S vami by to nepohlo. Vy by ste to považovali za normálne. Ani pri takýchto vašich obludných skutkoch, áno, možno aj slzy vytiekli, možno sa mi aj hlas zatriasol, možno aj niekedy zimomriavky som mal z jedu voči vám, lebo ste jednoducho, sú to krásne explicitné (rečníkovi zlyháva hlas) - poprosím vodu - krásne explicitné dôkazy toho, čo ste zo Slovenska za dvanásť rokov urobili.
Dobre. Idem k ďalšiemu bodu. A teda hovoríte o tom mojom plagiátorstve. Užite si to, pane. Ja nebudem študovať vašu diplomovku, možno ste ju napísali sám, možno ste si ju za 500 eur kúpili alebo možno keď vy ste študovali (poslanec Viskupič položil na pult rečníka fľašu s minerálkou), tak to bolo za 5-tisíc korún, krásne vám ju napísali bez akejkoľvek chybičky krásy, všetky citácie máte tam, kde by mali byť. Ja vám to nemám ako dokázať. Nebudem vám to študovať.
Ja tu ale čestne pred všetkými vami hovorím, a to som, sa prihováram koaličným najmä poslancom, ale keď stoja o to aj niektorí opoziční, do minulého štvrtka, kým som si nesadol do lietadla a nepovedali mi, že prišla otázka z nového, nie z Nového Času, z Denníka N, som si myslel, že v mojej diplomovej práci je absolútne všetko v poriadku a všetko, čo citované malo byť, citované riadne aj bolo.
Dnes som sa dozvedel z článku v rozhovore s dekanom mojej fakulty, že podľa neho v žiadnom prípade nejde o plagiát, že, áno, môžme to nazvať kompilát, ktorý bol v tom čase dovolený urobiť, a možno, áno, citovanie má skorej také znaky nejakého lajdáctva, používam jeho slová, nekomentujem ďalej, urobte si obraz sami.
Ale chcem z tohto miesta hovoriť, že keď si niekto myslí, že na Slovensku je dostatok hlúpych ľudí, ktorých dokážete presvedčiť o tom, že moja diplomová práca, o ktorej som si do minulého štvrtku myslel, že je napísaná tak, ako by mala byť, je omnoho väčší problém jako tie zlodejiny, ktoré ste tu dvanásť rokov páchali, a je omnoho väčší problém jako úloha, ktorá pred nami stojí, ktorú sme tu ľuďom všetky štyri koaličné strany dali, tak ja verím, že takýchto hlúpych ľudí je na Slovensku dramatická menšina.
Keď vy si túžite potom robiť politiku voči hlúpym ľuďom, robte si ju. Keď vy túžite zneužívať nevedomosť vašich ľudí, že chcete im vsugerovať, že vlastne najdôležitejšie - to je tak, že keď nemáte nič a potom máte zrazu na výber -, že úplne najdôležitejšie je dnes lynčovať túto vládu cez skutky, ktoré Matovič spáchal niekde ako 25-ročný v roku 1998, robte to.
Vy ste si nikdy nezakladali na vašich voličoch. Vy ste stále si mysleli, že však to sú vlastne hlúpi ľudia, ktorých my vieme jednoduchými trikmi oklamať, oni nám uveria, my sa na bilbordoch budeme na nich usmievať, zvolia nás a potom im ukážeme takýto dlhý nos (rečník to rukami znázornil). Toto ste s nimi robili dvanásť rokov.
Čiže ja chápem váš postoj aj v tejto veci, že si myslíte, že teraz ich presvedčíte o tom, že toto je donebavolajúci hriech, lebo Matovič si dovolil nevedieť, že má nejakú chybu v svojej diplomovej práci.
Keď som sa to pri vstupe do lietadla dozvedel, tak som počas letu do Bruselu za nejakú pol hodinu napísal svoj status a dodnes si za ním stojím. Ak by to bolo na záznam, tie facebookové statusy asi za sto rokov už na záznam nebudú, ale keď moje praprapravnúčatá, keď raz sa budú zaujímať o to, že kedy to toho ich praprapraprapradedka chceli odvolávať, tak chcel by som mojim prapraprapravnúčatám dať aj na záznam moje vyjadrenie na facebooku, lebo spolieham sa, že keď moje prapraprapravnúčatá budú žiť, už facebook existovať nebude.
Takže môj status k obvineniu Denníka N znel takto:
"Priznanie. Dostal som otázku z Denníka N, že čo hovorím na to, že som v mojej diplomovke necitoval citácie iných autorov. Úprimne, netuším, či som pred 22 rokmi vo svojej diplomovke niečo necitoval a koľko toho bolo. Ak to tak je, ukradol som niečo, čo mi nepatrilo, som de facto v tejto veci zlodej, čo je smutné a určite nie na chválu. Nikdy som sa svojím titulom nechválil, nikdy som si ho iniciatívne nepísal a ani na občiansky som si ho nedal, až policajti hlavou krútili. Prečo? Lebo som školu posledné dva ročníky doslova flákal..." Zmizla. (Rečník sa obzerá po rečníckom pulte, nachádza pohár s vodou. Odkašľal si.) Pardon. (Rečník si odpil z pohára.) Dúfam, že mi prapraprapravnúčatá odpustia, že som sa napil.
"... lebo som školu posledné dva ročníky doslova flákal a verejne som to x-krát priznal. V štvrtom ročníku som si založil živnosť a v piatom som už zamestnával 2-tisíc ľudí. Ten, kto podnikal, pochopí, že v takom tempe bola škola na jednej z mojich posledných koľají. A nakoniec som bol rád, že to mám za sebou.
Na tie dva roky vôbec nie som hrdý, nechodil som na prednášky a na cvikách som bol často duchom neprítomný či mysľou v mojej firme. Či som zvykol odpisovať? Zvykol. Často? Keď som sa nestihol naučiť, tak určite, ak sa dalo. Bolo to správne? Nebolo. Či by som kvôli tomu mal prísť o titul, zrejme áno. A koniec koncov, takú zmenu zákona som si u pána ministra školstva a pani ministerky spravodlivosti objednal. Či kvôli tomu odstúpim? Odstúpim hneď, ako splním všetko, čo som ľuďom pred voľbami sľúbil. Potom si pôjdem žiť späť môj súkromný život. S čistým svedomím a bez titulu.
P. S. Ospravedlňujem sa všetkým poctivým študentom, ktorí dokázali vyštudovať bez jediného odpisovania, našepkávania a iných fintičiek. Úprimne vás obdivujem."
Dodatočne doplnené.
"Medzičasom v Denníku N vyšiel o diplomovke článok. Ak je pravda, čo píšu, je to s ňou naozaj veľmi zlé. Avšak nezdá sa mi, že by som bez citovania použil v takom rozsahu, ako píšu, knihu, ktorá mala presne taký istý názov ako moja diplomovka a dupľom od môjho obľúbeného autora. Ale počítať a merať to nebudem. Do mojej diplomovky som sa nepozrel od roku 1998 a ani" na to už "a ani to už nikdy neurobím."
Následne som napísal ešte jeden status a aby moje prapraprapravnúčatá mali kompletný obraz, aj ten poprosím na záznam. Ten sa volal Prosba a citujem ďalej:
"Chcem poprosiť každú a každého z vás, ktorí cítite potrebu sa ma zastávať, aby ste to nerobili, nezaslúžim si to. Odpisovať sa v škole nemá, citovať sa musí. Naozaj úprimne, ani som len netušil, že som niečo v mojej diplomovke necitoval. Je tomu 22 rokov a žil som v presvedčení, že ju mám určite O. K. a nemal som, respektíve ak by som tušil, že v nej je nejaký problém, tak by som nikdy nekritizoval Danka a spol. za plagiátorstvo, až taký samovrah teda nie som. Denník N si urobil svoju robotu. Fajn, len ma mrzí, že článok o mojej diplomovke zverejnili práve v čase, keď veľmi dobre vedeli, že letím v lietadle a následne mám tri dni od rána do večera nadupaný program v Bruseli. Chcem veriť, že to nebolo vopred takto vykalkulované.
Na zamyslenie nakoniec. Študoval som finančný manažment a roky som finančne manažoval svoju firmu tak, že som potom platil najvyššie dane zo všetkých živnostníkov na Slovensku. Sú ľudia, pre ktorých je to jasný dôkaz, že som svoje štúdium zvládol na jedničku. Iní k tomu potrebujú dôkazy iné. Napríklad aj diplomovky, za napísanie ktorých niekomu zaplatíte, hlavne aby v nich bolo všetko správne odcitované. Potemkin."
Čiže prepáčte, že som vás zdržal čítaním mojich statusov, ale myslím, že som vysvetlil dôvod. A chcel by som teda ešte teda k mojej diplomovej práci uviesť nasledovné:
Naozaj ma mimoriadne drzý (rečník sa zasmial a opravil), mrzí konanie Denníka N, ktoré zverejnilo toto odhalenie v čase, keď som sedel v lietadle. Veľmi dobre vedeli, že v tom čase sedím v lietadle a letím ako reprezentant Slovenskej republiky vyrokovávať najdôležitejší, historicky najdôležitejšiu ekonomickú pomoc pre Slovenskú republiku. Trochu mi to pripadalo v duchu "čím horšie, tým lepšie", veľmi ma to mrzí. Nič by sa nestalo, ak by počkali a hneď na letisku, jak vystúpim, by ma zabili s touto informáciou, nikomu by to neublížilo, keď to vedelo počkať 22 rokov. Nič by sa nestalo, ak by to zverejnili pred mesiacom, keď dávno o tom vedeli. Vybrali si takéto, podľa mňa mimoriadne zákerné konanie.
Keď som na to upozornil predvčerom, či kedy to bolo, tak Denník N sa bránil tým, že vlastne ja som dal k tomu súhlas, že sme odpísali z Úradu vlády, že keď do štrnástej neodpoviem, tak vlastne som odmietol odpovedať. Nechali to zavesené na titulke šesť hodín. Prečítali si to desiatky tisíc ľudí, a keď sme večer tej redaktorke zavolali, že prečo si také veci vymýšľa, neospravedlnili sa, neospravedlnila sa, len zmenila tú informáciu zrazu, že do štrnástej neodpovedal, tak sme to zverejnili. Už to nebolo o tom, že sme im de facto podpísali bianco zmenku a súhlas so zverejnením. Zásadná informácia, na tom celá argumentácia bola postavená, že Matovič je krivák, Matovič klame. Len redaktorka, bohužiaľ, zabudla v tom článku napísať, že toto tu opravujem vtedy a vtedy a pôvodne som to takto napísala a som si vymyslela.
Keď som včera na tlačovke na to upozornil, myslíte si, že písmenko jediné v Denníku N k tomu napísali? Že sa ospravedlnili alebo povedali, že tuto v tejto veci naša redaktorka chybu urobila? Bohužiaľ, v takýchto maličkostiach sa veľkosť človeka ukazuje a myslím si, že trošku to nezvládli.
Každopádne by som teda povedal pár slov na moju obhajobu. Nie som samovrah. Čiže keď som išiel kritizovať Danka na barikády, ak by som vedel, že mám prúser v svojej diplomovke, v živote by som to neurobil. Keďže som ale do štvrtku minulého týždňa myslel, že čokoľvek v mojej diplomovke je tak, ako má byť, tak som na tie barikády išiel. Veď bolo takto jednoduché (rečník lúskol prstami) od Danka poslať niekoho do knižnice, zobrať moju diplomovku a sfúknuť ma ako sviečku. Dnes viem, že v podstate som mal šťastie a že asi ten Danko mi uveril, že však predsa nemôžem mať nejaký problém v diplomovke, keď idem do neho prvý a na tých barikádach bojujem, tak ho ani len toto nenapadlo a priznám sa, že ani jeho, ani mňa.
Skúste si potom dať možno spolu so mnou jednu ďalšiu takú rečnícku otázku, že či by ste, ak by ste chceli vykradnúť nejakú učebnicu, napríklad že Ústavu Slovenskej republiky, že by ste si dali názov vašej diplomovej práce Ústava Slovenskej republiky? Asi nie, že? Ak by to bola knižka, že študujete bábkoherectvo alebo čo, a bola by tam že Červená karkulka (reakcie z pléna), dáte si názov vašej diplomovky Červená karkulka, ak by ste chceli vykradnúť tú Červenú karkulku? Asi by ste to neurobili. Tým pádom môj taký podporný argument, či mi budete veriť, alebo nie. Názov mojej diplomovej práce bol "Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty" a knižka, ktorú som (rečník si odkašľal) mal ukradnúť či vykradnúť, mala názov, čuduj sa svete, "Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty", presne taký istý. Ak by som mal akokoľvek špinavé svedomie, mal som kedykoľvek možnosť do tej knižnice ísť, diplomovku si, jedinú kópiu, zobrať a v živote by nebola k dispozícii nejakým novinárom. Od 2012 roku, od 24. februára, kedy Tomáš Nejedlý z Hospodárskych novín napísal prvý článok o mojej diplomovke, to bola vec verejná, bola k dispozícii, aj dnes je stále k dispozícii komukoľvek, kto do tej knižnice príde. Ktokoľvek z vás, keď si ju chce pozrieť, môže ísť, môže listovať, môže sa vytešovať, môže sa s ňou odfotiť, to je na vás. Bola vec verejná, bola úplne prístupná.
Redaktor Tomáš Nejedlý pred osem a pol rokmi napísal, že tá práca, o ktorej dnes Denník N tvrdí, že tam vôbec nie je citovaná, že je citovaná v tretine mojej diplomovej práce, nehovoril nič o plagiá..., á, o plagiáte, pretože je tam citovaná v tretine tej mojej diplomovej práce. Ale to neriešim, keď pani redaktorka Benedikovičová usúdila, že to tam nie je, že to nie je správne citované, tak to asi nie je správne citované.
Ja vám hovorím z tohto miesta s čistým svedomím, do minulého štvrtku som nemal ani len potuchy, že čokoľvek v mojej práci nie je správne citované.
Nebudem používať ani výhovorky typu, že som, že mi to prepisovala kamarátka, a tým pádom ja za to nie som zodpovedný. To je moja vec, komu som to dal prepísať, a musím niesť plnú zodpovednosť za to, v akom stave sa diplomová práca nachádza.
Rovnako sa nebudem vyhovárať na to, že na Slovensku platí zákon, že po dvadsiatich rokoch aj objednávateľ vraždy je čistý a nikto v živote ho súdiť nemôže a vy ma chcete súdiť po dvadsiatich dvoch rokoch za to, že či som niekde dal správne úvodzovky, alebo nie. To je na vašom svedomí. Ja mám v tejto veci svoje svedomie čisté. Čiže to bolo k diplomovke.
Takisto tuto pán predkladateľ sa znížil, oni tu napísali v podstate do toho, do toho návrhu, že som niekde povedal, že kradol som duševné vlastníctvo, no a čo? No nikde som takéto no a čo nepovedal, pán Blanár, citoval som tu vyslovene obidve, dva moje statusy, keď to tam kdekoľvek nájdete, že som povedal niekde, kradol som duševné vlastníctvo, no a čo, dám vám Nobelovu cenu. Takže ďalšie klamstvo.
Potom ste tam pomedzi to dali, dali také klamstvo, neviem, jako vám to tam pasovalo, že s V4-kou som sa ani počas summitu nestretol. S V4-kou, či s Mateuszom Morawieckim, Viktorom Orbánom, Andrejom Babišom a niekedy aj s Janesom Janisom, čo je premiér Slovinska, sme dokopy rokovali, odhadujem, možno dvanásť až pätnásť hodín počas tých piatich dní v Bruseli. Vy takto (rečník luskol prstami oboch rúk) bohorovne prasknete klamstvo, s V4-kou som sa nestretol. Však si pozrite aspoň teda môj facebook alebo niečo, kde máte, pozrite si oficiálne fotografie. Viete, ono to tam, keď si napíšete že konzílium do Googlu, tak vám to vyhodí že Consilium Europe, neviem čo, tam, keď si potom pozrete že press, potom si nájdete fotografie, tak zrazu si tam nájdete fotografie, že s V4-kou jako rokuje nejaký Matovič. Potom si nájdete ako V4-ka rokuje s Charlesom Michelom, čiže prezidentom Európskej rady, alebo ako rokuje s Ursulou von der Meyen, Meyer, Leyer, pardon. (Reakcie z pléna.)
Nemusíte na mňa pozerať, kukuč. (Reakcia navrhovateľa.) Ale však ale tak strašne. Čiže... (Reakcia navrhovateľa.) No však, čiže nájdete si, nájdete si fotografie, ako V4-ka rokuje. (Reakcia navrhovateľa.) Však áno, však dojdeme, dostaneme sa ešte aj k Brazílskemu summitu, nebojte sa. (Ruch v sále.)
Čiže nájdete si tam fotografiu, jako V4-ka rokuje s Ursulou von der Leyen, a nájdete si tam samostatné fotografie, kde rokuje nejaký Igor Matovič priamo s predsedníčkou Európskej komisie, nájdete si tam samostatné fotografie, ako rokujem s Charlesom Michelom, prezidentom Európskej rady, nájdete si tam ix ďalších fotografií.
Popritom, áno, v Bruseli som robil aj možno taký neformálny, neformálnu diplomaciu, keď si dnes pozrete teda niektoré fotografie z toho summitu, tak zistíte, že zrazu také isté rúška ako naši poslanci s tým štátnym znakom majú, takéto isté, tak zrazu má aj Emmanuel Macron, francúzsky prezident, alebo belgická premiérka, alebo írsky premiér, alebo práve šéfka Európskej komisie. Alebo si pozrete dnes moju správu od chorvátskeho premiéra, kde mi poslal fotografiu jeho detí v malinkých rúškach s chorvátskou vlajkou, lebo, áno, objednali sme na Slovensku v Bardejove každému premiérovi po tridsať rúšok, veľkých stredných, malých, s ich vlajkou a myslím, že to veľmi dobre prijali.
Áno, robili sme oficiálnu diplomaciu, tvrdo sme vyjednávali, hájili sme záujmy Slovenska a popritom sme robili aj kroky, ktoré pomohli výrazným spôsobom nadviazať aj iné vzťahy a, by som povedal, vo veľa prípadoch aj doslova priateľstvá.
Že to váš predseda, ktorý chlastal a mladé dievčatá tam naháňal, nedokázal, to ja za to nemôžem, ale tak aj Slovensko malo potom takú pozíciu v rámci tých rokovaní. Neboli ste schopní vyjednať nič, tlačili vás do kúta, hlavičky vy ste sklonili, lebo pánko by tam prišiel posledný na rokovanie.
Nie, ja som sa s tými ľuďmi bavil, aj keď som tam bol prvýkrát, ako rovný s rovným a tí ľudia ma brali. A výsledok hovorí sám za seba, máme 43,8 mld. eur na najbližších sedem rokov a je to tak štyrikrát viac jako Slovensko v priemere je schopné tieto roky investovať z európskych prostriedkov.
Potom ste sa tu strašne rozčuľovali, že čo to, jaké to bolo strašné, že sme na poslednú chvíľu dávali programové vyhlásenie vlády do parlamentu, historicky sa to nikdy nestalo. A vy mi skúste, pán predkladateľ, povedať, že kedy inokedy vláda, ktorá prišla vládnuť, vyfasovala koronakrízu, absolútny stres, celé Slovensko v strese. Vyfasovala prázdne sklady Štátnych hmotných rezerv, vyfasovala situáciu, že v nemocniciach neboli žiadne ochranné prostriedky pre lekárov a zdravotné sestry, a ukážte mi, že za tejto situácie ako rýchlo dokázala tá vláda napísať programové vyhlásenie vlády.
Ja som hrdý na naše programové vyhlásenie vlády. Áno, má dvakrát väčší rozsah, ako ste dokázali vy v najlepších časoch, mierových, kľudných, pokojných, napísať. Ale my si za tým, aj čo tam je napísané, stojíme a budeme všetko pre to robiť, a znova hovorím, či so mnou, alebo bezo mňa, som presvedčený, že táto koalícia urobí všetko pre to, aby všetko, čo v programovom vyhlásení vlády je napísané, aby dokázala, dokázal splniť.
Potom ste tam dali takú tiež, takú skvelú vetu, že vlastne nulová pomoc firmám počas, počas krízy. Že sa nehanbíte, pane! Ale znova je to len svedectvom toho, že vy si myslíte, že vaši voliči seno žerú, alebo ako ste to povedali v rozhlase, ale radšej to citovať nebudem, keď ste sa znova tak trošku pomýlili.
Keď ste potom kritizovali nejaké skrátené legislatívne konania našej vlády, mi to pripadalo až normálne, že či náhodou nejaké psychiatrické vyšetrenie by tomu píšucemu sme nemali poskytnúť, lebo ten, kto tu je známy skrátenými legislatívnymi konaniami bez akéhokoľvek zdôvodnenia, ako kľúčový príklad použijem trináste dôchodky, kde neboli žiadne zákonné dôvody, bola práve strana SMER. Vy ste zneužívali skrátené legislatívne konanie na to, aby ste bez najmenšej hanby a bez splnenia zákonných dôvodov lámali zákon cez koleno. Že my sme využili skrátené legislatívne konanie, lebo nám tu horel spoločný dom, tak sme ich využili a vy ste za tie zákony hlasovali, pán predkladateľ. Ako môžte kritizovať niečo, s čím vy ste súhlasili a prejavili ste to svojím hlasovaním? Ak teda naozaj vám vadilo skrátené legislatívne konanie, z akého dôvodu ste za tie zákony hlasovali? No, jednoducho hlasovali ste preto, lebo tie zákony boli dobré, lebo tie zákony sme počas krízy museli prijať na to, aby sme chránili ľudí, aby sme chránili ekonomiku, aby sme ekonomike a firmám vedeli pomôcť a následne zachránili pracovné miesta. Čiže tento váš argument mi pripadá, prepáčte, taký trošku až doslova schizofrenický.
Hovoríte, že používame len marketingové klišé o prázdnej špajze. Ja sa pýtam: A čo ste nám tam zanechali? Pán Blanár, koľkokrát počas vašich dvanástich rokov vlád ste nám niečo odložili do špajze, nie nám, ale deťom a vnúčatám, všetkým, ktoré tu na Slovensku žijú? Koľkokrát ste boli schopní ako zodpovední to vládcovia, ako dobrí hospodári odložiť do špajze (do špajzy, pozn. red.) viac ako ste z tej špajzy vybrali? Koľkokrát to bolo? Koľko z tých dvanástich rokov? Mlčíte, lebo pravda je krutá, ani jeden jediný rok. Ani jeden jediný krok ste, ani jeden jediný rok ste neboli schopní dať do špajze (do špajzy, pozn. red.) viac, ako ste vybrali od ľudí na daňoch, daniach, poplatkoch, clách, odvodoch a podobne. Každý jeden rok ste minuli výrazne viac, jako ste do tej špajzy boli schopní vybrať. Prečo to tak bolo? Odpoveď je známa, lebo pre vás bolo dôležité vykradnúť čo najviac tých spoločných prostriedkov a aj v tých veľmi dobrých ekonomických rokoch, ktoré ste mali, dokedy nevypukla koronakríza, ste neboli ani jedenkrát schopní hospodáriť alebo prikryť Slovensko len s takou perinou, na akú máme. Lebo jasné, ono to jednoducho ekonomika nepustí.
Keď niekto si myslí, že tie lekváre v tej špajzi (špajze, pozn. red.), to je jeho osobný majetok, hoci on je len dočasný správca toho spoločného, spoločného majetku a kradne z toho jak po nebohom, jasné, že tí ľudia nestačia pridávať cez tie svoje dane a odvody na to, aby zlodeji mohli znova ešte ukradnúť viac a viac. Čiže logicky, ani jeden jediný rok ste neboli schopní hospodáriť tak, že by ste niečo odložili pre naše budúce generácie. (Reakcia z pléna.) Každým jedným rokom ste len zvyšovali, zvyšovali a zvyšovali dlh, ktorý tu bol predtým urobený a ste ho len nabaľovali, nabaľovali, nabaľovali a nabaľovali. Čiže môžete sa hanbiť za vaše akože zodpovedné hospodárenie s verejnými prostriedkami.
Čiže to nie je markentingové klišé o prázdnej špajzi (špajze, pozn. red.). To je veľmi dobré pomenovaná skutočnosť, lebo vy ste sa správali ako ten zlodej, ktorý v noci príde, vykradne špajzu, ukradne lekváre a ráno príde a zaklope a jeden lekvárik tým domácim donesie, že ako sa nad nimi zmiloval. Ako im chce strašne pomôcť, aby im tie raňajky chutili. Takto ste sa správali systematicky dvanásť rokov.
Si zoberte toho nového politika Petra Pellegriniho, aký nám rozpočet zanechal. Plán, že nulový deficit, nulový. Povedal, že, áno, Slovensko sa počas jeho vlády zakryje presne takou perinou, na akú máme. Prvýkrát po dvanástich rokoch SMER-u, však vlastne on, HLAS SMER-u to prebral a konečne za zakryjeme tak ako treba. Výsledok? 1 200 mil. eur deficit, čiže 1,2 mld. eur sekera, znova dlh. Znova vykradnuté prachy z nášho spoločného, absolútne bez hanby. A postavil sa niekedy takto že pred ľudí na tlačovú konferenciu, prepáčte, ja som vás oklamal. Ja vtedy, keď sa robil ten rozpočet, som vedel, že to nesplním, ale viete, potreboval som vás oklamať, aby ste si mysleli, aký som ja zodpovedný, nový, čistý, ľalia voči tomu Ficovi, lepší. A úplne rovnaký zlodej a klamár jako ten predtým. A znova tých ľudí okradol o 1,2 mld. eur bez akejkoľvek hanby.
Keď ste kritizovali Veľkú noc, áno, boli aj nepríjemnosti počas nášho boja proti korone, priznávam ich a ospravedlňujem sa komukoľvek, komu sme znepríjemnili život, najmä asi v tých štátnych karanténach, najmä v Gabčíkove asi to nebolo nič moc. Aj v Bruseli som sa stretol s jednou pani, ktorá povedala, že keď sa dozvedela, že má skončiť v Gabčíkove, radšej zostala tri mesiace v Bruseli. Takže samozrejme, že boli aj nepríjemnosti, ale čokoľvek, čo sme konali, konali sme v záujme ochrany životov a zdravia ľudí na Slovensku, a myslím si, že tak je to správne. Výsledky hovoria za nás za samých, a použijem znova to, čo ste použili predtým, ten váš výraz, že podľa ovocia strom spoznáte, áno, v tejto veci nás ľudia veľmi dobre mohli na Slovensku spoznať.
Keď tvrdíte, že som o pendleroch niekedy povedal, že sú štekajúci psi, tak bohapusto klamete. Opäť bohapusto klamete a mrzí ma to.
Potom ste tam mali celkom zaujímavý nadpis (rečník sa zasmial), až, až mi bolo smiešne, keď som si to prečítal, a potom som si ho druhýkrát prečítal a potom ešte tretíkrát, a zistil som, že naozaj to tam je napísané. Takže ja vám prečítam, čo ste tam napísali, ešte aj hrubým písmom ste to zvýraznili, že p, p, p, prepáčte, ono to bude najprv v tom odôvodnení (rečník listuje v papieroch). A to je jedno.
Čiže tam máte, že "k neexistencii ucelenejšej stratégie postupu transformácie spoločnosti a ekonomike po kríze". Ešte raz, vyčítate nám, že po štyroch mesiacoch fungovania tejto vlády, na začiatku v podstate ekonomickej krízy, najhoršej ekonomickej krízy od druhej svetovej vojny, ktorú, bohužiaľ, pred ktorou Slovenská republika stojí, že ja, alebo naša vláda nebola schopná vytvoriť ucelenejšiu stratégiu postupu transformácie spoločnosti a ekonomike po kríze. A to je podľa vás dôvod na to, aby ste vyslovili nedôveru tejto vlády.
A ja si teda dávam takú rečnícku otázku. Vy viete už, kedy tá kríza skončila? Alebo máte pocit, že sme po kríze, keď nám idete vyčítať, že nemáme plán, čo budeme robiť po kríze? My teraz robíme plány, čo budeme robiť v kríze, pán Blanár, lebo vy ste nám tie plány nenechali. My sme si mysleli, že keď prídeme vládnuť, tak ako zodpovedná to vláda, ktorá, Pellegrini keď prišiel, na tlačovke, všade sa tváril, že všetko má pod kontrolou, že takto prídem na Úrad vlády, otvorím šuflík, položím na stôl, že pandemický plán, ako budeme postupovať počas krízy. Absolútne žiadny plán. Nič. Absolútna živelnosť.
Bol som svedkom dvoch krízových štábov, na ktorých teda, ktorým šéfovala pani ministerka vnútra aj spolu s pánom predsedom vlády Pellegrinim, no chaos. Keď som sa tam opýtal, že aký máme plán, čo budeme robiť, keď tých nakazených nebude päť, ako v ten deň oznamovali tam na mieste, ale keď ich bude päťdesiat alebo keď ich bude päťsto, že aký máme plán, aký je postup ako zatvárania nemocníc, zatvárania škôl, jednoducho aký presný postup bude. Hlavičky dole, žiaden plán nebol. Plán bol iba robiť biznis, nie byť zodpovedný voči životom a zdraviu ľudí.
Aj v tak dôležitej situácii, ako bola pandémia, o ktorej v celej Európe už vedeli, oni ju začali riešiť dva dni, prvý deň po moratóriu či, pardon, prvý deň moratória. Čiže robiť si kampaň, kampaň, kampaň, kampaň, kampaň, klamať ľudí a potom, keď už kampaň nemôžem robiť, tak potom, že, aha, sem nejaká kríza sa valí, to je nejaké ohrozenie. No tak vtedy začneme a objednajme rúška. Vypredané. Ó, no tak ich objednám, však tuto pán Kičura, on je zodpovedný, on objedná. Jasné, objednal - zlaté tehly do svojho trezoru.
Toto bol váš systém. A to je len špička ľadovca. Kičura je symbol vašej vlády. Kočner je symbol vašej vlády. Ľudia doplácali životom, či o tých životoch vieme alebo ešte nemáme ich pomenovaných. Doplácali životom na bohapusté rozkrádanie našich verejných statkov. Päťtisíc ľudí ročne sú odvrátiteľné úmrtia. To sú úmrtia, ktoré by nemuseli byť, ak by ľudia dostali adekvátnu a včasnú zdravotnú starostlivosť. Pred voľbami sme vám zapálili päťtisíc sviečok pred Úrad vlády, pán Peter Pellegrini, aby ste sa pozreli na tie horiace sviečky, a to len za jeden jediný rok. Toto sú obete vlády SMER-u či HLAS-u SMER-u. Dvanásťročného rozkrádania, systematického, našeho spoločného majetku.
Potom tam píšete o tom, že teda "výsledkom prvých štyroch mesiacov neprofesionálnej práce Igora Matoviča sú katastrofálne predpovede vývoja verejných financií". A ja sa pýtam: A kto nemá katastrofálne predpovede vývoja verejných financií v rámci Európy alebo sveta, pán Blanár? Mudrujete, ja by som sa chcel dať poučiť. Kto nemá? Kto má teraz predpovede, že všetko s verejnými financiami bude v poriadku, žiadna koronakríza nebude mať nejaký ekonomický dopad na verejné financie? Máme plus-mínus štandard v rámci Európy, v rámci sveta sú aj omnoho horšie krajiny na tom. A načo zase klamete? Načo znova idete dokazovať, že vy pohŕdate svojimi vlastnými voličmi, že pohŕdate tým, že sú schopní do Googlu si napísať a porovnať si výsledky Slovenska s ostatnými okolitými krajinami?
Rovnako píšete "deficit verejných financií na rok 2020 sa odhaduje na historicky rekordných 12 %". Áno, odhaduje. Samozrejme, že keď firmy nepracujú, keď nemôžu vyvá..., keď zastavená, zastavené boli dve pece v U. S. Steele, tak jasné, idú na tretinu výkonu. (Reakcia z pléna.) Keď Peugeot zastaví... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec.

Matovič, Igor, predseda vlády SR
... na šesť týždňov, nevyrába, jasné, že tie peniaze, odvody, dane nejdú do štátneho rozpočtu, jasné, logicky. Keď nevyrába Volkswagen, keď nevyrába KIA, keď nevyrába Land Rover, keď nevyrábajú všetky firmy, ktoré sú naň naviazané, to naozaj takto idete tancovať na hrobe? Slovenská ekonomika je v absolútnej kríze, ale nie kvôli nám, ale kvôli tomu, že vy ste ju otvorili, ste ju spravili jednoúčelovou. Vy ste nespravili silnú domácu ekonomiku, ako majú Poliaci, ktorí prejdú aj touto krízou najmenej poškodení. Vy ste urobili montážnu dielňu zo Slovenska, lebo vám to vyhovovalo, lebo neboli ste schopní inteligentne urobiť niečo viac, neboli ste schopní tu udržať schopných ľudí a vyháňali ste ich zo Slovenska. Mnohí tu zostali, ale vy ste spôsobili dvestotisíc utečencov. Ale pred voľbami ste strašili na macedónskych hraniciach, Kaliňák s Ficom, jako idete brániť a stavať tam ploty, lebo utečenci na Slovensko prídu. No, utečenci na Slovensko by neprišli, aj kebyže máme všetky hranice otvorené. Lebo je pre nich omnoho atraktívnejšia krajina ako Nemecko, Belgicko, Dánsko, kde to jednoducho funguje.
A vy ste vyhnali dvestotisíc ľudí zo Slovenska, ľudí, ktorí nemali pocit, že tu sa dokážu uplatniť, že tu zákon platí pre každého rovnako, že výberové konanie vopred nie je rozhodnuté a vopred nie je vybraný človek, ktorý ho má vyhrať. Vy ste pohŕdali ľuďmi a tí ľudia nechceli hrať vašu hru. Odišli zo Slovenska, ale o týchto utečencoch ste sa nikdy nestarali. Aj tým, ako ste nadstavili ekonomiku, nepodporili ste mladých, šikovných ľudí, neumožnili ste im, aby svoj talent rozvíjali tu, išli ho rozvíjať do zahraničia a teraz budeme mať čo robiť, aby sme tieto talenty vrátili na Slovensko späť.
Váš prístup k ekonomike spôsobil, že Slovensko dnes je najzraniteľnejšia ekonomika práve v takýchto krízach. Lebo máme najviac otvorenú ekonomiku, znamená, najviac vyvážame, dovážame. To znamená, keď je zrazu, zahraničný dopyt padne, ako padol, nikto z nás hlasovaním neprinúti toho Nemca, aby si kúpil Volkswagen vyrobený v Devínskej Novej Vsi. Pán Blanár, vy to viete, ale vy to svojim voličom nepoviete, lebo zrazu by ste im hovorili pravdu, a vy sa spoliehate na to, že pravda bude to, čo vy im podsuniete. Mňa to mrzí.
Rovnako, keď hovoríte o tom, že rast verejného dlhu bude zo súčasných 48 % na 62 %. No jasné, že bude. Keď raz do toho štátneho rozpočtu nepritečú peniaze z funkčných firiem, ktoré nemajú ten obrat, kde platíme obrovské peniaze na to, aby firmy neprepúšťali ľudí, aby mali z čoho zaplatiť im mzdy ako náhradu mzdy za to, že nepracujú, tak logicky, že ten dlh štátu sa bude zvyšovať a na základe tohto šoku sa zvýši aj na Slovensku, aj v Európe, aj všade na svete. Holt, bohužiaľ, toto je cena za túto krízu, v ktorej žijeme.
Ale miesto toho, aby ste pomáhali, aby ste povedali, že poďme, vytvorme tím, poďme vytvoriť najlepšie reformy, aké tu boli. Áno, kradli sme jak po nebohom, ale už nechceme. Dobre, keď prídete na to, že kdekto z nás jako skočíme v base, fajn, ale chceme to odčiniť, lebo jednoducho chceme si očistiť svoje svedomie. To by som zobral z vašej strany, to by bolo chlapské. Ale idete hrať takúto zbabelú hru? Tu sa idete priživovať v takejto ťažkej chvíli, teraz idete podrážať nohy? Naozaj máte čisté svedomie takto konať?
A prechádzam teda k poslednej vašej výčitke z vášho vystúpenia, a to je katastrofálne spackaný Brazílsky summit. Viete, hmm, ja viem, pre vás summit ako summit, či v Brazílii, alebo v Bruseli, to je jako čert jak diabol, nevadí. Však ale aspoň sa naučíte. Bolo to v Bruseli, pán, pán Blanár. Dobre, čiže nebojte sa, bolo to, bolo to v Bruseli. Nabudúce vám poviem, aj kde to je. To je v Belgicku, dobre. Pán Blanár nás potom vo vystúpení chce povedať, ako sa povie Brusel po anglicky, takže uvidíme, dozvieme sa tú výslovnosť. (Reakcia navrhovateľa.) Asi bude aj francúzska. Dobre.
Takže, aby sme sa teda vrátili ku katastrofálne spackanému summitu. Každý, kto sledoval túto tému, vie, že približne pred dvomi mesiacmi Angela Merkelová a Emmanuel Macron, čiže nemecká kancelárka a francúzsky prezident, úplne prekvapivo prišli s iniciatívou, že si myslia, že počas tejto krízy musíme ako Európske spoločenstvo prísť s výrazne silnejším impulzom pre ekonomiku jako len s novým finančným rámcom, alebo teda multiannual financial framework, čo je viacročný finančný rámec, čiže to je bežné to sedemročné programovacie obdobie. Čiže prišli s iniciatívou, že navrhujú, aby sme si, aby Európska komisia si zobrala pôžičku v podstate v mene všetkých krajín, ktoré sú členskými krajinami Európskej únie, čiže tej európskej dvadsaťsedmičky, a aby sme z týchto prostriedkov, aby si zobrala pôžičku 750 mld. eur a aby z tohto 500 mld. eur išlo formou grantov jednotlivým členským krajinám na základe kritérií, ktoré boli určené tak, že vlastne pozreme sa na to, ako sa našim krajinám v minulosti za posledné roky darilo. Čiže boli tam kritérium nezamestnanosti, kritérium hrubého domáceho produktu, ale bolo to kritérium, ktoré pozeralo za roky, na roky 2014 až 2019.
Toto bol prvý návrh vlastne, s ktorým potom Európska komisia aj prišla. Medzičasom sme mali videosummity, ktoré teda sme robili prostredníctvom telekonferencie. Pre mňa to, priznávam, bola taká, taký dobrý zábeh do toho. Trochu by som sa obával rovno vhupnúť rovnými nohami na ten fyzický summit. Takto som už tých jednotlivých lídrov mal možnosť trošku spoznať. Vedel som, asi ako vystupujú, vedel som, na koho možno čo trošku platí na základe ich vystupovania. Tým pádom už som išiel na tento summit s tým, že tých lídrov v podstate poznám.
Prichádzali sme všetci na ten summit s tým, že verejne sa nechali počuť takzvané Frugals four, to sú, to sú Šetriaca štvorka alebo, ako by som to, alebo Sporivá štvorka, sa nechali počuť, že v žiadnom prípade nesúhlasia s nejakými grantami, že oni keď, tak súhlasia, že, dobre, fajn, ešte horko-ťažko s pôžičkou, že teda nech si Európska komisia zobere pôžičku a nech si každá krajina potom svoju časť, svoj diel pôžičky spláca. Toto bolo východisko, s ktorým sme vlastne na ten summit išli.
Medzičasom sa zmenilo kritérium, ktoré malo rozdeľovať tie prostriedky, na základe najmä žiadosti Česka, ktoré by v podstate na základe toho prvotného kritéria bolo dosť potrestané za veľmi nízku nezamestnanosť a snahu v minulých, v minulom období, že boli vlastne takým premiantom Európy vo výške nezamestnanosti, čiže mali ju najnižšiu, tak podľa toho kritéria by im vychádzali dosť nespravodlivo nízke, nízke prostriedky. Takže medzičasom Charles Michel ako prezident Európskej rady zmenil kritérium tak, že 70 % prostriedkov by bolo venovaných, alebo teda bolo vypočítaných na základe tých kritérií, ktoré som hovoril, na základe histórie 2014 až 2019, a 30 % prostriedkov by bolo vypočítaných na základe vývoja HDP počas 2020 a 2021, čiže počas krízy.
S týmto sme vlastne na ten summit prichádzali a zároveň s tým, že Frugals four mali teda zásadnú výhradu voči akýmkoľvek grantom. Granty, teda nazvime to, že darom. Chceli všetko, aby to boli pôžičky, ktoré následne krajiny musia vrátiť späť.
Zároveň sme prichádzali na summit s veľkou hrozbou, že práve Frugals four a ešte pár ďalších krajín budú chceť od Viktora Orbána a od Mateusza Morawieckeho zaviesť do zmluvy podmienku alebo takú kondicionalitu právneho štátu alebo rule of law. To znamená, že ak by sa niektorej krajine nepozdávalo, že čokoľvek v rámci demokracie európskej, alebo akokoľvek sme to nazvali, v Poľsku alebo v Maďarsku nefunguje, mohla by sa, mohla by vlastne tá krajina zablokovať čerpanie prostriedkov či z eurofondov, z toho viacročného finančného rámca, alebo z toho Next Generation EU, čiže z toho nejakého fondu obnovy, ako sa tak ľudovo zvyklo tomu hovoriť.
Viktor Orbán prichádzal na toto rokovanie so stanoviskom maďarského parlamentu, ktorý ho zaväzoval k postupu, že v žiadnom prípade, ak nejaká forma rule of law bude v tom dokumente, nemá s tým súhlasiť. Zároveň Frugals four v tých svojich pozíciách, či pred summitom, alebo priamo na summite, hovorili, že v žiadnom prípade nebudú súhlasiť s dohodou alebo s tým, že by mali prispievať niekomu, keď tam nebude práve kondicionalita právneho štátu alebo rule of law. S týmto sme do toho išli a veľmi tvrdé vyjednávanie v podstate tie štyri alebo päť dní tam boli.
Osobne v nedeľu večer som si myslel, že to skončí nie že patom, ale game over. Aj Charles Michel ako, ako prezident Európskej rady vtedy to povedal, že áno. Dostali sme sa do bodu, že v podstate buď to teraz ukončíme definitívne, alebo možno niekto z vás dokáže ustúpiť. A vtedy sa to zlomilo. V tú nedeľu večer sa to zlomilo. Následne tá dohoda sa, ako dnes už vieme, dokázala urobiť. Áno, bolo to za cenu obrovských ústupkov voči Frugals four, ktorí ani za svet nechceli, aby bolo viacej grantov nakoniec ako 350 mld. eur. Ostatné krajiny, najmä teda južanské, ktoré nevyhnutne potrebovali práve granty, lebo obávajú sa, že nebudú si schopné požičať na trhoch normálne peniaze za tržné ceny, tak nevyhnutne volali po teda forme grantov a nevyhnutne potrebovali celú tú dohodu. Na jeden a pol dňa sa to zaseklo, že jedni neboli ochotní ustúpiť pod 400, druhí neboli ochotní ustúpiť na 350. Na konci tá dohoda sa urobila na 390 s tým, že teda Frugals four mali aj podmienku, aby sa celkový balík znížil na 750 mld. eur. Nakoniec sme to uhrali, že je pôvodná výška balíku, čiže o čo sa znížili granty, o to viac sa zvýšil vlastne objem pôžičiek.
Z môjho pocitu, ako to tam prebiehalo, ako priameho svedka vám chcem povedať, a teda vás informovať, že si myslím, že nebola možná iná dohoda s týmto Frugals four. Veľmi oceňujem prístup Francúzska, Nemecka, ktorí ako najväčší čistí prispievatelia s tou iniciatívou po prvé prišli a najviac vlastne sa snažili nabádať tie sporivé štyri krajiny, kde patrí Rakúsko, Holandsko, Švédsko, pridalo sa k nim aj následne Fínsko a Dánsko, tak sa ich najviac do toho snažili nabádať, aby nakoniec ten ústupok urobili. Keď si aj čokoľvek vydobyli dodatočné tieto šetriace či sporivé krajiny, alebo ako ich tam niektorí tak, tak hanlivejšie nazývali držgroši, tak nikdy sa Francúzsko a Nemecko k nim nepridalo, hoci mohli, vlastne teda my sme najväčší prispievatelia, tak pridajte aj nám nejaké rabaty. To bola otázka rabatov, že to je, si ešte svojho času Margaret Thatcherová vydobyla, že mala takú známu vetu "I want my money back", akože "Chcem svoje peniaze späť" a odvtedy sa zaviedol systém, že tí najväčší prispievatelia mali tzv. rabaty späť. A tu napríklad teda aj Francúzsko, aj Nemecko veľmi čestne k tomu pristupovali, by som povedal, že nezištne, že nechali tie ostatné krajiny, nech si tie rabaty navýšia, ale oni nechceli ani euro navyše.
Chcel som vám to aj takýmto spôsobom povedať, ak by ste, je to síce tak z helikoptéry a veľmi rýchlo, ale aby ste trošku mali prehľad o tých približne 113 hodinách, ktoré sme v Bruseli strávili. Rokovali sme za Slovensko. Popritom sme naozaj absolvovali kvantum bilaterálnych rokovaní, aj teda potom, jak som hovoril, aj na úrovni či teda V4-ky, alebo teda s jednotlivými predstaviteľmi či Európskej rady, alebo Európskej komisie. A na konci si pevne za tým stojím, že sme vyrokovali najlepšiu možnú dohodu pre Slovensko. Podarilo sa nám znížiť spolufinancovanie s 30 % alebo potom 25 medzičasom na 15 % (kýchnutie v sále), na zdravíčko, na základe čoho sme ušetrili do štátneho rozpočtu 1,9 mld. eur, ktoré by musel štátny rozpočet zaplatiť viac na spolufinancovanie týchto príspevkov, čiže 1,9 mld. eur ušetrené na spolufinancovaní.
Podarilo sa nám vyrokovať väčšie prevody teda peňazí medzi jednotlivými programami. V prípade pôdohospodárstva až 25 %, pri ostatných 20, čo je takisto historické. Podarilo sa nám vyrokovať väčšiu flexibilitu. Pôvodne malo byť, že peniaze na New generation EU mali byť len na 3 roky, čiže ´21, ´22, ´23 a potom koniec. To tlačili znova tí šporiví, lebo vedeli, že v tak krátkom čase to nedokážeme vyčerpať. Podarilo sa nám tam vyrokovať pravidlo N+3, to znamená, že máme 3 roky na čerpanie a dobeh potom jednotlivých platieb nasledujúce 3 roky. Čiže roztiahnuté v čase.
A ďalšie 2-3 kľúčové veci, požiadavky, ktoré sme mali a sme ich presadili.
Nám sa podarilo práve na základe našej, našej iniciatívy, aj to bolo celkom také sympatické práve pri rokovaní V4-ky so Charlesom Michelom, ako teda prezidentom Európskej rady, kedy keď oni sa začali trošku alebo Andrej Babiš sa začal sťažovať, že ale tuto kritérium a historická nezamestnanosť a tak a hovorí, však tu ja kvôli Igorovi, že to hovoril som, zmenil to kritérium, že z tých 30 % nakoniec polovička bude posudzovaná len na základe HDP v roku 2020 a druhá polovička bude na základe HDP v roku 2020 a 2021. Takže podarilo sa nám aj väčšiu tým pádom predvídateľnosť čerpania týchto prostriedkov, ale keď už máme ísť robiť reformy, aby sme si vedeli lepšie vypočítať už, už na jar budúceho roku napríklad aj tých ďalších teda 15 % okrem 70, ktoré si vypočítať už vieme dnes.
Každopádne si myslím, že veľmi dobrý výkon. Spýtajte sa ľudí, ktorí boli súčasťou tohto vyjednávacieho tímu, ktorý ani jeden z nich nebol nový. To boli ľudia, ktorí na ministerstve financií niektorí robia 15-20 rokov, alebo z ministerstva zahraničí, zahraničia, ktorí boli súčasťou toho môjho vyjednávacieho tímu, ktorí, keď čokoľvek som mal, komunikácia, či SMS, WhatsAppom, rýchlo prepočty, aby sme vedeli, ako to je pre nás výhodné, nie je to výhodné.
Som pevne presvedčený, že máme veľmi dobrú dohodu pre Slovensko a len človek, ktorý si myslí, že jeho voliči seno žerú, ich môže klamať nejakým tým, že sme vyrokovali o 500 mil. eur menej a podobné hlúposti, holt, každý si svoju politiku robíme inak. My sme sa, naša koalícia sa rozhodla ju robiť, ja si to píšem skoro do každého statusu, sme sa ju rozhodli robiť úprimne, odvážne a pre ľudí. (Potlesk.)
Povedal som to včera na koaličnej rade, povedal som to dnes na vláde a chcem to povedať aj vám dnes, vážení koaliční poslanci. Chcel by som urobiť taký trošku historický krok, ktorý nemá v histórii slovenskej, samostatnej Slovenskej republiky obdobu, že chcel by som vás vyzvať k tomu, čo som 10 rokov v politike hlásal, a to je to, že podľa mňa poslanec by mal vždy hlasovať v súlade so svojím svedomím a presvedčením, koniec koncov tak, ako to káže ústava sama. Áno, vieme, že niekto si myslí, že byť poslancom znamená stláčať gombíček ako cvičená opička a mať svedomie predsedu svojej politickej strany. Ja by som dnes chcel, aby každý jeden z vás mal svoje vlastné svedomie, aby sa riadil svojím vlastným svedomím a presvedčením a aby úplne slobodne rozhodol, či túto koalíciu v budúcnosti budem viesť ja alebo niekto iný.
Zároveň hovorím, že keď ktokoľvek z vás sa rozhodne hlasovať inak, ako vyjadriť dôveru tejto vláde, tak nikomu to nebudem v živote vyčítať. Včera, keď ma táto myšlienka počas tlačovky napadla, úprimne priznávam, že celkom sa mi zapáčila, až som mal pocit, že aby som sa tam náhodou neusmial pri tom, lebo mám pocit, že moju rodinu dosť zásadne posledných 10 rokov zanedbávam.
Možno sa vám z tohto miesta teraz priznám k niečomu, z čoho bude ďalšia obrovská kauza, ale keď raz hovorím, že chcem túto politiku robiť úprimne, odvážne a pre ľudí, tak posuniem ľuďom informáciu, čiže pre ľudí, poviem to odvážne a poviem to úprimne.
Áno, čo sa týka mojej rodiny, tak nedokázal som moju rodinu, keďže im viac ako 18 rokov som dom sľuboval a 5 rokov staval, čiže nepostavil som si to niekde z nakradnutých peňazí, chcel som pri tom byť a možno každú tretiu tehlu som aj na tej, na tej stavbe sám vo vlastnej ruke držal, nedokázal som mojej rodine povedať, že, prepáčte, teraz ja idem na štyri roky do koalície, budem premiérom a vy budete naďalej bývať v činžiaku. Áno, moju rodinu som plus-mínus v čase volieb nasťahoval do nášho domu, ktorý nie je skolaudovaný. Tým porušujem zákon.
Tu verejne sa priznávam a nech sa páči, vystavujem sa médiám, verejnému lynču. Urobil som to však s čistým svedomím, lebo si myslím, že to bolo takto v tejto chvíli správne. Svoje kolaudačné rozhodnutie si vybavím hneď v momente, ako budem mať pocit, že krízu máme ako-tak pevne v rukách, a budem znášať akékoľvek dôsledky.
Nechcel som, aby som vás v tejto veci klamal. Toto je možno jediná vec, ktorej počas tejto vlády mám ako-tak výčitky svedomia. Na druhej strane nechcel som, aby moje deti, moja manželka naďalej bývali v činžiaku, ja si tu bol niekde premiérom a vyvážal sa niekde v aute.
Áno, bývame v neskolaudovanom dome. Áno, máme na našom dome stavebný plot. Áno, sme tam, cítime sa tam ako doma. Možno to robia tak desiatky tisíc ľudí na Slovensku, s tým sa nevyviňujem, ale aj teda podľa informácií samotného Úradu pre ochranu ústavných činiteľov, považujú to za bezpečnejšiu formu nášho bývania. Tento svoj zákonný problém si vysporiadam v dohľadnej dobe. Pevne verím, že možno počas dovolenky, ktorú budem mať ešte počas tohto leta.
Možno nie. Možno naďalej médiá a niektorí politici a ja sa obávam skorej, že veľmi silné finančné skupiny v pozadí budú chceť vsugerovať Slovensku, že najväčší problém sú diplomovky či Borisa, Braňa, moja alebo ktovie, koľkí ďalší sme na rade. Áno, budú sa snažiť takýmto spôsobom rozviklať vzťahy v našej koalícií a budú sa chcieť snažiť ľuďom vsugerovať, že tie hriechy dávno minulé sú omnoho dôležitejšie ako naše spoločné sľuby urobiť zo Slovenska krajinu, kde budeme všetci radi žiť. Ja túžim po tom, aby sme zo Slovenska takúto krajinu urobili, aby sme boli volavkou pre tých 200-tisíc utečencov, ktorých títo ľudia zo Slovenska vyhnali, aby sa na Slovensko títo ľudia vrátiť chceli.
Na záver teda dovolím ešte raz, prosím, s penzom všetkých informácií, prosím, hlasujte dnes čisto v súlade so svojím svedomím a presvedčením. Ak sa rozhodnete, že nie som hodný na základe informácií, ktoré o mne máte, napríklad na základe o mojej diplomovky sa rozhodnete, že nie som hodný byť premiérom tejto krajiny, urobte to slobodne. Ja tým tou istou chvíľou vyvodím aj osobnú zodpovednosť voči svojej politickej strane. Skončím ako predseda v mojej politickej strane a skončím ako poslanec Národnej rady. Je to čisto vo vašich rukách a vôbec vás nechcem žiadnym spôsobom tlačiť do kúta. Hlasujte úplne, úplne slobodne. Keď chcete, neviem, či sa to vlastne aj technicky dá, dajte si prípadne aj tajné hlasovanie. Mne je to úplne jedno, som vysporiadaný aj s jedným, aj druhým scenárom svojho života. Ak sa rozhodnete, že nebudem premiérom, pôjdem si žiť svoj súkromný život, bez titulu a s čistým svedomím.
Ďakujem veľmi pekne. (Dlhotrvajúci potlesk. Prítomní členovia vlády počas potlesku stáli.)

Vážený pán poslanec, teraz v tej maske vás, myslím, že vy to budete, dobre (povedané so smiechom), aby som vám do očí pozeral, prepáčte.
Vážený pán poslanec, dovoľte teda, aby som vám rovnako poďakoval za vašu otázku, a zároveň vás teda chcem ubezpečiť, že práve teda štátna karanténa výrazným spôsobom pomohla ochrániť zdravie ľudí, a touto cestou chcem veľmi pekne poďakovať všetkým, tak ako som aj pred chvíľkou povedal, ktorí ju absolvovali. Uvedomujem si, že nemala kvalitu vždy hotelového nejakého vyššieho štandardu, niekedy aj mala. A viete, že v poslednej dobe sme vzhľadom na to, že už nebolo dostatok tých štátnych, by som povedal, ubytovacích zariadení, účelových zariadení jednotlivých rezortov, tak sme urobili aj dohody napríklad so sieťou odborárskych hotelov Sorea, aby ľudia jednoducho mohli byť ubytovaní, aby nestáli zbytočne na hraniciach, a tí, ktorí na Slovensko sa chcú dostať, aby sa na Slovensko mohli dostať. Ale teda uvedomujem si, že nie vždy to tak bolo, aj napríklad teda najmä to veľakrát spomínané karanténne zariadenie v Gabčíkove, asi teda ten stav nebol úplne ideálny, na druhej strane je to vizitka po dvanástich rokoch vašej vlády, stav tohto zariadenia. Mohlo byť v úplne inom stave, ak by sa jednoducho nekradlo jak po nebohom a investovali by ste tam, kde treba. Ak by ste nachystali nejaké tie karanténne zariadenia aj na takýto účel, a ľudia by potom nemuseli bývať v zariadeniach, za ktoré sa všetci hanbíme. Čiže vizitka tohto zariadenia v Gabčíkove nie je naša vizitka, vizitka tohto zariadenia a stav je vizitka vašich dvanástich rokov vlády, lebo my sme ho do takéhoto stavu nedostali. (Potlesk a zaznievanie gongu.)
Čo sa týka, čo sa týka bodu... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prosím, kľud v sále.

Matovič, Igor, predseda vlády SR
... ktorý vo vašej otázke otvárate, dovoľujem si vás upozorniť, hoci nie som epidemiológ, na fakt, že ochorenie COVID-19 je infekčné ochorenie, to znamená, že má nejakú inkubačnú dobu. To znamená, že odkedy sa nakazíte, do 14 dní trvá čas, kedy sa môžu prejaviť vlastne príznaky. Čiže niekto - sa tie príznaky prejavia veľmi rýchlo a niekto až na ten 14. deň sa príznaky prejavia. Čiže najprv by sa preto muselo dokázať, že žiadatelia o odškodnenie boli v čase príchodu do umiestnenia do karantény objektívne zdraví a že sa nakazili v zariadení. Bohužiaľ, dnes nikto nechce, nedokáže nejakým spôsobom dokázať, lebo niekto... Aj, aj dnes ten problém vlastne na tých hraniciach máme, že keď hovoríme, že ľudia trebárs by mali mať test, ktorý je starý minimá..., maximálne 4 dni, oni sa od vykonania toho testu bez problémov mohli nakaziť za tie ďalšie štyri dni. Holt, to je infekčné ochorenie a v tomto prípade nikto z nás nevie presne, nepozná ten zdravotný stav v momente, kedy ten človek je testovaný, duplom, keď nemá žiadne príznaky, lebo sám viete, že vlastne ľudia, ktorí do povinnej štátnej karantény idú, tak sú testovaní plus-mínus na ten 5. deň, alebo resp. nie skôr ako na 5. deň, ale zvyčajne na 5.-6. deň, lebo dovtedy sa čaká, či sa tie príznaky neprejavia, v prípade, ak príznaky nemajú, tak sú odoslaní do domácej karantény, v prípade, ak príznaky majú, tak podľa zdravotného stavu buď zostávajú na mieste, alebo odchádzajú do domácej karantény, alebo odchádzajú do nemocničného zariadenia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán priemer, premiér, váš čas vypršal.

Matovič, Igor, predseda vlády SR
Ešte minútu štyridsaťpäť, nie? Či?

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Ale pätnásť minút ste odpovedali na otázky.

Matovič, Igor, predseda vlády SR
Aha, prepáčte. Len myslel som, že to počítanie druhé platilo pre mňa. Ďakujem.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
To platí, samozrejme, pre konkrétnu otázku, ale máte pätnásť minút celkovo na otázky, teda odpovede.

Matovič, Igor, predseda vlády SR
Aha, dobre, ďakujem veľmi pekne, nabudúce sa pokúsim rýchlejšie rozprávať. Prepáčte.

Čiže ak, ak teda dovolíte, by som to stanovisko ešte vám prečítal, lebo teda myslím si, že naozaj nás uvedie do problematiky.
Čiže čím väčšie zariadenie, tým vyšší počet personálu. Teda štandardne pri najmenších zariadeniach minimálne jedna osoba zabezpečuje činnosť kuchyne, minimálne dve osoby upratovanie po vykonaní dezinfekcie, pre registráciu sú tiež potrebné minimálne dve osoby, jedna registruje a druhá odvádza ľudí na izby. Každý objekt má svojho veliteľa alebo koordinátora. To sú pravidlá, ktoré určilo ministerstvo vnútra a hlavný hygienik, akým spôsobom tá správa týchto jednotlivých karanténnych zariadení funguje. Dezinfekcia sa zabezpečuje dodávateľsky, stráženie objektu sa zabezpečuje prítomnosťou policajnej hliadky, to sú dvaja príslušníci Policajného zboru. Osoby vykonávajúce registráciu, ako aj policajné hliadky sa, samozrejme, musia striedať. Ich prítomnosť sa požaduje aj v noci, čiže 7 dní v týždni, 24 hodín cez deň, a preto je potrebné rátať minimálne dvakrát dva, to sa rovná štyri osoby na registráciu a dvakrát dva, štyria príslušníci Policajného zbor na stráženie. Čiže osoby, ktoré sa zaoberajú registráciou, musia mať špeciálne ochranné oblečenie - to je ďalší dôvod - a musí byť pre nich vyčlenená jedna izba na dezinfekciu.
Čiže ešte raz, keď to zosumarizujeme, koordinátor, kuchár, dve upratovačky, štyria registrujúci, štyria policajti vzhľadom na to, že sa striedajú, minimálny počet osôb v jednom zariadení je 12 osôb. Teoreticky teda by bolo možné zabezpečiť takúto činnosť jedného zariadenia s dvanástimi osobami v jednom účelovom zariadení premiéra, o ktorom sa z vašej otázky dozvedel, pre 6 ľudí v karanténe, v druhom pre 11 ľudí v karanténe.
Čiže keď hovoríme o účelovom zariadení Agra, tu môžeme umiestniť maximálne nakoniec ale 5 osôb, pretože nám ostalo len 5 izieb. Mám tu presne aj pre vás rozpísaný, môžem vám to dať k dispozícii, presný zoznam izieb, aký, aký počet ľudí môže na tej izbe bývať, čiže z dôvodu, že jednu izbu by sme museli vyčleniť pre dezinfekciu registrujúceho personálu na základe požiadavky hlavného hygienika.
Zaiste teda uznáte, že prevádzka takéhoto karanténneho zariadenia - v úvodzovkách -, kde je umiestnených päť ľudí a na prevádzku je potrebných cca 12 osôb, je vysoko nerentabilná.
Obdobne je to aj pri zariadení Kamzík, kde teda nakoniec by sme mohli umožniť, umiestniť 10 osôb, a teda 12 ľudí obslužný personál. To je, pán poslanec, vaše trošku také typické myslenie o hospodárení s verejnými prostriedkami a vidíme to, ako dopadlo, dopadla informatizácia, ktorú ste mali na starosti, kde ste preinvestovali 1 mld. eur, a teraz panie na Sociálnej poisťovni ručne musia spracovať tie žiadosti ľudí, ktorí potrebujú súrne pomoc v kríze, ale keďže preinvestovaná 1 mld. eur nie je vidieť a peniaze sú na správnych účtoch niekde na Belize, tak takto to dopadlo.
Viete, my chceme... (Potlesk a zaznievanie gongu.) Viete, my chceme pristupovať k verejným prostriedkom naozaj zodpovedne, a preto v tých jednotlivých karanténnych, tie vyberáme karanténne zariadenia tak, aby to bolo hospodárne. Keď už tam má byť 12 ľudí, aby tam v priemere obhospodarovali 60 ľudí, ale krásne na tejto otázke ste dokázali myslenie vašej politickej strany, kde vy by ste v pohode dali 12 ľudí pre 5 ľudí alebo v druhom zariadení 12 ľudí obslužného personálu pre 10 ľudí. Čiže keď ste chceli ste nastaviť zrkadlo správania sa a hospodárenia politickej strany SMER s verejnými zdrojmi, nastavili ste si ho v prípade tejto otázky doslova dokonale.
Zároveň dovoľte, aby som teda ešte využil ten čas, keď ho mám k dispozícii. Ja si uvedomujem, že štátna karanténa nie je nič príjemné pre ľudí. Samozrejme, že nikto z nás by cez tú štátnu karanténu nechcel prejsť, ale my sme si strádaním, zodpovednosťou vydobyli primát v rámci celej Európy. Sme najlepší v rámci Európy v boji s ochorením COVID-19, máme dvakrát menší počet obetí na toto ochorenie v prepočte na milión obyvateľov ako druhý v poradí v rámci celej Európy. Čiže sme dvakrát lepší ako druhý v poradí. Máme si k čomu gratulovať, ale to nie je naše rozhodnutie, to nie je výsledok našej práce, áno, vláda nadstavuje nejaké opatrenia a hlavný hygienik nadstavuje aj ten tím odborníkov nadstavuje, ale ľudia boli zodpovední a ľudia, tých 5,4 mil. ľudí, ktorí každý svojou mierou zodpovednosti prispeli k tomu úžasnému výsledku, si zaslúžia, aby sme ich naďalej chránili. A štátna karanténa sa ukázala ako najefektívnejší obranný val pred tým, aby sa sem znova tá choroba zo zahraničia zavliekla, ale zároveň teda hovorím jedným dychom, ospravedlňujem sa každému, ak došlo k nejakému konkrétnemu zlyhaniu, ale snažíme sa naozaj, aby aj skupina ľudí bola umiestnená iba na jednej bunke, keď cestovali spoločne, aby neprišlo k ochoreniu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a to bude minister obrany Jaroslav Naď, ktorý je na pracovnej ceste v Trenčíne, nie sú na neho otázky, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková má neodkladné pracovné povinnosti, nie sú na ňu otázky, minister dopravy a výstavby Andrej Doležal - iné pracovné povinnosti, nie sú naňho otázky, aj teda minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský - iné pracovné povinnosti, nie sú na neho otázky, rovnako pán minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling - iné pracovné povinnosti, nie sú naňho otázky.
Dovoľte mi, aby som odpovedal na prvú otázku, ktorú, ktorá bola vylosovaná a ktorú položil pán poslanec Richard Raši, ktorý predpokladám, že tu prítomný je....(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán premiér, prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Richarda Rašiho a znie:
„Pán premiér, zachytil som viaceré sťažnosti na stav a čistotu štátnych karanténnych zariadení. Keďže ste v Častej-Papierničke prezentovali, že keď tam kedysi chodili papaláši, teraz bude slúžiť ľuďom, či ste poskytli na štátnu karanténu aj zariadenia, ktoré sú určené len pre vás ako pre premiéra v Trenčianskych Tepliciach a v Starom Smokovci. Ak nie, zaujíma ma prečo.“
Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

Matovič, Igor, predseda vlády SR
Ďakujem veľmi pekne. Ešte dovoľte, dúfam, že mi pán poslanec odpustí. Presne je to, teraz mám päť minút, potom pán poslanec dodáva, dáva doplňujúcu otázku, potom znova päť minút? Tak je to? (Reakcia z pléna.) Potom ide už ďalší. Tak? Dobre. Však, ak náhodou bude ten čas chýbať, potom ma opravte.
Čiže ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za túto otázku.
Dovoľte, aby som teda predovšetkým uviedol, že vďaka existencii štátnych karanténnych zariadení bol identifikovaný značný počet nositeľov nákazy COVID-19, ktorí by inak boli potenciálnym zdrojom rozširovania nákazy v rámci celého Slovenska.
Karanténne ubytovacie zariadenia zabezpečuje izoláciu osôb, ktoré majú pozitívnu cestovateľskú anamnézu alebo prišli do styku s osobou, ktorej bolo potvrdené ochorenie COVID-19. Ak hovoríte, že ste zachytili viaceré sťažnosti na stav a čistotu štátnych karanténnych zariadení, zariadení, rovnako boli totiž boli publikované názory občanov, ktorí sa k čistote a stavu ubytovacích zariadení vyjadrili kladne.
Teraz konkrétne k vašej otázke. Samotná izolácia v zariadeniach Kamzík Starý Smokovec a Agra Trenčianske Teplice by vzhľadom na ich priestorovú funkčnosť nemohla stopercentnú požadovanú a presne definovanú izoláciu zabezpečiť. Úprimne vám hovorím, z vašej otázky som sa dozvedel, že mám ako premiér k dispozícii nejaké snobské zariadenie niekde v Tatrách alebo v Trenčianskych Tepliciach. Keď som sa potom následne informoval, čo sa v týchto zariadeniach dialo, tak myslím, že by to bolo celkom na zaujímavú tlačovú konferenciu, ako boli tieto zariadenia v minulosti využívané. Za seba vám úprimne chcem povedať, nikdy som toto zariadenie nevyužil. Prvýkrát som sa o ich existencii dozvedel z vašej otázky a celkom ma prekvapilo, že takéto niečo aj s plným personálom premiér Slovenskej republiky alebo premiéri, ktorí tu za posledné roky vládli, mali k dispozícii, lebo mi to naozaj pripadá dosť slušný snobizmus. Takže ďakujem pekne za upozornenie.
Ani jedno toto účelové zariadenie nespĺňa v plnom rozsahu štandardy uvedené v zásadách vydaných hlavným hygienikom Slovenskej republiky pre ubytovacie zariadenia poskytujúce ubytovanie osôb v karanténe v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19. Zariadenia napríklad nedisponujú vlastnou práčovňou potrebnou na zabezpečenie hygienických štandardov podľa uvedených zásad. Taktiež je na zvážení, či by bolo zmysluplným a efektívnym riešením ubytovať v účelovom zariadení v Trenčianskych Tepliciach 6 osôb a v Starom Smokovci 11 osôb v porovnaní s vynaloženým úsilím všetkých výkonných zložiek, ktoré sú potrebné na zabezpečenie a zvládnutie karantény. To je napríklad teda zdravotnícky personál, policajti, hasiči, obslužný personál a tak ďalej. Účelové zariadenie Kamzík v Starom Smokovci disponuje kapacitou 22 lôžok. V súvislosti s mimoriadnou situáciou a pri dodržiavaní predpisov súvisiacich s karanténou by účelové zariadenie v Starom Smokovci mohlo byť obsadené maximálne jedenástimi osobami. Ďalšie izby, ktoré disponuje účelové zariadenie, sú využívané ako pohotovostné a nemôžu byť využité na karanténu, nakoľko prevádzkové možnosti zariadenia by nedokázali zabezpečiť základné bezpečnostné a hygienické štandardy vrátane zabezpečenia servisu, napríklad kapacita kuchyne.
Mrzí ma to, ale asi zrejme to nestihnem vám povedať, lebo tá odpoveď je veľmi dobrá.
Viete, v účelovom zariadení Agra Trenčianske Teplice je kapacita 17 lôžok pri plnom obsadení. V súvislosti s mimoriadnou situáciou a pre dodržiavaní predpisov súvisiacich s karanténou by ubytovacie zariadenie v Trenčianskych Tepliciach mohlo byť teda obsadené v počte maximálne 6 osôb, izba so samostatnou kúpeľňou a sociálnym zariadením, čo je vlastne podmienka. Personálne zabezpečenie jednotlivých karanténnych zariadení je závislé od veľkosti, resp. kapacity zariadenia. Hovorím o tých zariadeniach, ktoré sa využívajú na ubytovanie týchto ľudí, ktorí na Slovensko prichádzajú. Využívame ich približne 60 v rámci Slovenska, aby ste vedeli, a v priemere v tom jednom zariadení je ubytovaných 60 ľudí, 60 zariadení krát 60 ľudí je 3 600 ľudí, ktorí plus-mínus ubytovaní v týchto zariadeniach po Slovensku sú.
Čiže na porovnanie, keď aj vám hovorím o týchto dvoch účelových zariadeniach pána premiéra, o ktorých som ani nevedel, tak v jednom máme 6 miest, v druhom máme 11, ale v každom tom zariadení, ktoré vlastne ministerstvo vnútra po Slovensku zabezpečuje, potrebujete minimálny počet obslužného personálu a ten je 12. Aby som vám to spočítal, je to jeden koordinátor, jeden kuchár, dve upratovačky, štyria registrujúci, ktorí tam nonstop musia byť prítomní, štyria policajti, to je dokopy 12 osôb. Takže teoreticky by teda bolo možné zabezpečiť činnosť zariadenia minimálne s 12 ďalšími osobami, ktoré by boli k dispozícii pre 6 ubytovaných, resp. 11 ubytovaných v druhom zariadení.
Čiže čím väčšie je zariadenie, tým vyšší počet personálu.

(Dlhotrvajúci potlesk prechádzajúci do aplauzu.) Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem veľmi pekne, že ste tento boj argumentov za posledné dni navzájom zvádzali aj z jednej, aj z druhej strany. Je to vaša úloha ako opozície, je to vaša úloha ako koalície, bojovať za tento kľúčový dokument, ktorý sme už celkom dávno do Národnej rady predložili. A myslím si, neviem, či v histórii aj tak dlho niekedy bolo prerokovávanie návrhu Programového vyhlásenia vlády.
Zároveň na začiatok musím povedať, že samozrejme, že ma mrzí, že zástupcovia strany SMER – sociálna demokracia takto hlboko pohŕdajú parlamentnou demokraciou, takto hlboko pohŕdajú ľuďmi na Slovensku, že miesto toho, aby boli prítomní a čestne bojovali a vyjadrili možno svoj názor, tak miesto toho odídu presne takisto ako na začiatku, keď som toto Programové vyhlásenie vlády predkladal.
Na druhej strane je to ale symbol toho, že tá minulosť, pevne verím, že potom, ako zrealizujeme spoločne tento vládny program, že tá minulosť bude vyzerať presne takto, že ľudia, ktorí tú minulosť, ktorí symbolizujú rozkrádanie, devastovanie Slovenska, odídu do, do minulosti a nebudú zbytočne brániť tomu, aby Slovensko sa rozvíjalo, aby sa z nej, z neho postupne stala krajina, kde sa nám bude dobre - zoberiem si tak SAS-kárske heslo - podnikať, dobre pracovať a žiť. (Potlesk.)
Zároveň dovoľte, aby som sa prihovoril jedinej opozícii, ktorá tu je, že boli by sme veľmi radi, aby sme ten program napĺňali spoločne. Samozrejme, vyjadrili ste niektoré výhrady, ktoré voči tomu programu máte, ale dušu na srdce, 90 % vecí je tam dobrých, ktoré pomôžu vašim voličom, našim voličom, ľuďom, ktorí voliť nechodia, ale aj voličom SMER-u – sociálnej demokracie.
Boli by sme veľmi radi, aby ste naďalej možno pristupovali aj k predkladaným zákonom, ktoré budeme predkladať, tak ako ste aj v minulosti tvrdili, že podporujete zákony podľa toho, či sú dobré alebo zlé, a nie podľa toho, kto ich predkladá. Ale, samozrejme, rešpektujeme vašu úlohu ako opozície kritizovať, upozorňovať na chyby.
Ale ešte raz hovorím, ďakujem za diskusiu, nech už bola akákoľvek. Jednoducho niekto ju zvládol lepšie, niekto ju zvládol menej lepšie. Jedni bojovali za, druhí sa snažili upozorňovať na chyby a bojovali proti, ale o tomto parlament je. Je to od slova parlé, čiže rozprávať, a myslím si, že sme túto diskusiu zvládli dôstojne.
Nachádzame sa, samozrejme, v kľúčovej historickej chvíli pre Slovensko a ja som len veľmi rád, že ten problém, ktorý sme vyfasovali do vienka, s ktorým sme nepočítali popri tom rozkradnutom, zdevastovanom Slovensku, kde minimum ľudí dôverovalo polícii, kde minimum ľudí dôverovalo súdom, kde minimum ľudí si myslelo, že bude spravodlivo na súde odsúdený a kde ľudia videli priamo dôkazy z mafiánového mobilu, že spravodlivosť nezáleží od dôkazov, ale od toho, akú hrubú peňaženku alebo hrubú obálku donesiete za sudcom, tak v takomto prostredí sme vyfasovali aj problém, áno, medicínsky, koronavírusu a tie čísla za posledné dni sú naozaj unikátne.
A ja by som vás chcel všetkých poprosiť, ktorí sme tu, bez ohľadu na politické tričko, aby sme možno v tejto historickej chvíli zatlieskali nie programovému vyhláseniu, ale všetkým tým ľuďom v prvej línii: zdravotným sestrám, lekárom, policajtom, vojakom, predavačkám v obchodoch a nakoniec všetkým ľuďom, ktorí svojou zodpovednosťou a disciplínou prispeli k tomu, že za posledné dni máme 6, 2, 3, 7 a 5 pozitívne testovaných ľudí. Poprosím vás o potlesk. (Potlesk, počas ktorého všetci prítomní sa postavili.)
Čiže ďakujeme všetkým vám, ktorí ste obetovali svoj, svoje pohodlie, ktorí nasadzujete svoje zdravie, svoje životy na to, aby ste chránili životy nás ostatných, ale naozaj je to unikátny výsledok. Unikátny v rámci Európy, unikátny aj, naozaj patríme medzi, medzi špičkové krajiny vo svete, ktoré zvládajú túto chorobu. V rámci Európy máme najnižší počet v prepočte na počet obyvateľov, najmenší počet ľudí, ktorí doplatili životom na, na túto chorobu.
A naozaj pri tej videokonferencii s lídrami Európskeho spoločenstva sa ma pýtali, že ako to robíte? Ja som tak trošku si zasrandoval, že však falšujeme štatistiky, tak sa zasmiali a prebudili tí, tí lídri, ale naozaj sme príkladom pre mnohé krajiny, ale to nie je náš výsledok. To je výsledok tých ľudí, ktorí dodržiavajú pravidlá, sú zodpovední. Sme asi najzarúškovanejší štát alebo krajina na svete, ale prináša to výsledky.
Z tohto miesta dovolím si teda vám aj tak oznámiť, že už v pondelok na konzíliu odborníkov epidemiológov, verejných zdravotníkov a hygienikov sme otvorili otázku, že ak naozaj takto úžasné čísla budeme mať a udržia sa až niekedy do pondelka budúceho týždňa, že či by sme nemohli urýchliť niektoré tie kroky z otvárania prevádzok. A to konzílium odborníkov je pripravené v pondelok to rozhodnutie upraviť v prospech otvárania prevádzok v duchu, že by sa otvorili všetky prevádzky s pravidlom 25 m² na jedného zákazníka, to znamená, že zase by sa ľuďom trošku ľahšie dýchalo, zase pár tisíc, možno až 10-tisíc ľudí by malo svoju prácu, lebo by mohli chodiť do svojho zamestnania a zase by niektorí ľudia teda mohli si možno kúpiť tovar či službu, ktorú dodnes si kúpiť nemohli.
Je to naozaj v duchu niečo za niečo. Buďme veľmi opatrní a prepáčte mi túto možno medicínsku vsuvku, ale je to problém, ktorý nás kvári a ktorého dôsledky budeme všetci znášať. Viete včerajšiu prognózu Národnej banky, kde hovoria už o 9-percentnom poklese ekonomiky. Zároveň, áno, vo svete zaznievajú názory, aj na Slovensku zaznievajú názory, že zrejme sa nevyhneme druhej a tretej vlne.
A ja z tohto miesta chcem povedať, že Slovensko ekonomicky neprežije druhú a tretiu vlnu. My si nemôžme dovoliť druhú a tretiu vlnu tejto nákazy, lebo táto nákaza keď nám spôsobí 9-percentný prepad ekonomiky, ako dopadneme, keď budeme mať druhé a tretie kolo?
Čiže o to je mimoriadne dôležitejšie, aby sme boli ľuďom príkladom, aby sme ľudí stále pozývali k zodpovednosti, aby sme im hovorili, že naozaj, že aj keď tie čísla sú veľmi, veľmi dobré, nepokúšajme osud. Uvoľňujme si jemne tú, tú drobnú slovenskú ekonomiku, prevádzky, služby, ale stále s mementom, že si nemôžme ako krajina dovoliť druhú a tretiu vlnu, lebo to môžu byť finálne rany pre našu ekonomiku, pre našu krajinu a boli by sme vystavení veľmi ťažkým rozhodnutiam.
Veľmi ťažkým rozhodnutiam ale budeme vystavení tak či tak. Deväťpercentný pokles ekonomiky nemá v tomto tisícročí pre Slovensko obdobu. Bude to najväčšia rana pre ekonomiku, tým pádom aj pre naše firmy, zamestnávateľov a takisto aj zamestnancov. Teraz budeme, všetci stojíme pred otázkou, či zvládneme skúšku, že či sme naozaj sociálny štát, ktorý dokáže adresne a presne pomôcť tam, kde treba. Budeme spoločne stáť pred veľmi dôležitými rozhodnutiami, lebo život po korone na Slovensku, najmä tie, ten nasledujúci rok a ďalší rok budú veľmi ťažké z pohľadu verejných financií.
Ľudia, ktorí odtiaľto zdrhli preč, ktorí sa išli skovať do poslaneckého salónika, rozkradli Slovensko. Za tých dvanásť rokov ukradli približne 30 mld. eur. Tridsať miliárd, ak by sme ich teraz mali v kešeni, ak by sme ich mali v špajzi, by sa nám omnoho ľahšie dýchalo.
Lenže my dnes iba tým, čo dnes zažívame, pomoc ekonomike, ktorú, ktorú musíme dať, lebo jednoducho by sme mali inak 200-tisíc nezamestnaných, nás stojí tak obrovské peniaze, že následne sa budeme posúvať s hranicou verejného dlhu k 60 percentám. A nieže budeme sa posúvať, my tam skokovo pristaneme na 60 percentách. Zrazu sme na hranici, kde nesmieme ísť vyššie. Zrazu sme na hranici, ktorá sa považuje pri ekonomike nášho typu ako hranica, cez ktorú nie je dovolené ísť ďalej, lebo jednoducho by to bolo príliš veľké riziko, a ak by sme išli, mohlo by sa nám to obrátiť proti nám, že by sme platili príliš veľké rizikové príplatky pri štátnych dlhopisoch, ktoré nakupujeme, a mohla by sa tu zbytočne, nieže zbytočne, ale teda roztočiť špirála, do ktorej sa určite nechceme dostať.
To, že sa v takejto nie závideniahodnej situácii zrazu nachádzame, je dôsledok vládnutia ľudí, ktorí nám tu dvanásť rokov vládli. Najmä toto obdobie reprezentuje strana SMER – sociálna demokracia, ktorá počas tých dvanástich rokov bola najdominantnejšou politickou stranou, samozrejme, raz s prílepkom nejaké HZDS a SNS, potom sami ako hegemóni a potom s prílepkom znova SNS a MOST – HÍD, alebo aj SIEŤ, keď si spomínate na takú stranu.
Títo ľudia nás však svojím nezodpovedným hospodárením, kedy v dobrých rokoch, ekonomických, zadlžovali, zadlžovali a nič neodkladali do našej spoločnej špajze, dnes dostali do situácie, že po korone budeme v 60-percentnom verejnom dlhu.
A tým iba chcem povedať, a bude to otázka najbližších dní a týždňov a najmä teda to bude na ministrovi financií, aby predstavil tú situáciu, v akej sa nachádzame, a kroky, pred ktorými stojíme, a rozhodnutia, pred ktorými stojíme, bude to veľmi vážna situácia a musíme sa s tým vysporiadať.
Bol by som veľmi rád, ak by sme dokázali túto skúšku, najťažšiu skúšku asi, akej kedy koaliční poslanci, pred ktorou stáli, aby sme ju dokázali spoločne zvládnuť. Bol by som veľmi rád, aby sme si prestali robiť zlomyseľnosti, že pri pozitívnych veciach, fajn, držíme spolu, ale keď už urobíme ako spoločenstvo koaličných poslancov alebo koaličných strán nejaké rozhodnutie, takže máme tú nutkavú potrebu či cez Facebook, alebo na kamery hovoriť svoj iný názor, lebo sa bojíme postaviť za nepopulárne rozhodnutie nášho koaličného spoločenstva. To nie je koalícia. To je materská škôlka, ak budeme fungovať takto ďalej. Skúsme držať dokopy v dobrom a v zlom. O tom je spoločenstvo z priateľov, o tom je spoločenstvo rodiny, o tom je dobrá trieda, o tom je dobrý kolektív v práci a o tom je, áno, aj koalícia v politike. Že naozaj skúsme prežiť túto skúšku tým, že si nebudeme podrážať nohy. Že sa nebudeme snažiť jeden vyhraňovať voči druhému, lebo ja som s tým nesúhlasil, ja som s tým nesúhlasila, lebo chceme byť za pekných niekde pred tou svojou skupinkou voličov. Nabúrava to, by som povedal, dôveru voličov celej našej koalície voči nám. Spochybňuje to pocit v tých ľuďoch, že naozaj kroky, ktoré robíme, že sú dôležité a treba ich dodržiavať. Spochybňuje to nejaké odhodlanie ľudí, aby dodržiavali hygienické predpisy, ktoré nás urobili jednotkou v Európe v boji proti koronavírusu.
Sme úplne noví, nikto z nás nemal ministerskú skúsenosť. Z nášho poslaneckého klubu? Z 53 ľudí 50 nových. Úkaz. Takisto asi európsky. A rovno viac jako tretina v tejto, v tejto parlamentnej sále. Napriek tomu sme to zvládli, že dnes sme špičkou v Európe. Nerobme si tým pádom druhé nejaké prieky, nerobme si podrazy, ťahajme za jeden povraz. Symbol Svätoplukových prútov nám je každému jasný, každému známy. Svätopluka máme tu kúsok, aj keď sa nám nemusí páčiť, ako je, ale máme ho tu kúsok na Hrade. Ťahajme spolu, stojíme pred veľmi ťažkým obdobím, kde budeme musieť robiť veľmi ťažké rozhodnutia a kde budeme musieť a našou úlohou je byť prievozníkmi pre ľudí cez najväčšiu krízu, jakú Slovensko zažilo v tomto tisícročí. Je to našou úlohou, našou zodpovednosťou.
Budem veľmi rád, ak vy ako koalícia, alebo vaša politická strana sa pridáte a budete schopní podporiť, áno, aj ťažké rozhodnutia, pred ktorými stojíme, lebo je to naša spoločná zodpovednosť. Ak milujeme túto krajinu, ak milujeme túto vlasť, tak nemôžeme v takejto ťažkej chvíli politizovať a snažiť sa hádzať polená ľuďom, ktorí robia veľmi ťažké rozhodnutia. To, čo robí SMER - sociálna demokracia už od volieb. Dobre, nepýtam si... (Potlesk.)
Dobre, asi nikto si v takej situácii nepýta 100 dní. My sme nedostali ani jednu minútu. Ale to, ako podlo útočí bývalý pán predseda vlády Robert Fico, že tu snaží variť z vody, z každého nejakého našeho krôčku robí veľkú bublinu a strašiaka. Straší ľudí, demoralizuje tých ľudí. Jednoducho nehodné. Na jeho mieste by som tichučko šúchal s nohami a čakal na to, kedy mi NAKA zaklope na svoje dvere. Miesto toho... (Potlesk a pokrik v sále.)
Miesto toho sa snaží ubližovať v duchu, že čím horšie, tým lepšie. Ale v takejto chvíli, keď si pozreme aj európske krajiny, sa tie spoločenstvá politické zomkli, či to je opozícia, koalícia, vo veciach boja s koronakrízou sa tie politické zodpo..., á, zoskupenia zomkli a nesnažia sa robiť takúto sabotérsku prácu, ako tu robí SMER - sociálna demokracia už od volieb v podstate šiesty týždeň.
Áno, ľudia potom porovnávajú, že ako zvládame my a ako zvládali oni krízu, alebo ako ju zvládol Matovič a Pellegrini. Ale porovnávať neporovnateľné asi nie je úplne fér. Najlepšie sa dá porovnať ako nápor, ktorý stojí pred nami, a čo sme dokázali možno my, podľa počtu, koľko ľudí sa testuje, lebo to sú v podstate manévre a organizácia okolo toho. My sme pretestovali za naše obdobie okolo 80-tisíc ľudí. Oni? Mali prechádzku ružovou záhradou, 3-tisíc ľudí za dva týždne. Tritisíc. A my ako nováčikovia, ako noví ľudia v politike, ktorí sme to nikdy predtým nerobili, 80-tisíc. Ale tu sú výsledky. Čím viacej testov, tým viacej pozitívnych chorých odchytíme, identifikujeme, identifikujeme ich kontakty a dokážeme utlmiť rozvoj, rozvoj choroby.
Takže nemáme sa za čo hanbiť, stojíme pred obrovskou výzvou, ktorá pred nami stojí, ktorá sa popritom, čo sme si dali na chrbát, naložili a čo je najmä v Programovom vyhlásení vlády ako boj za očistu Slovenska od mafie, ktorá tu dlhé roky vládla, očistu orgánov činných v trestnom konaní od mafie, snaha urobiť zo školy naozaj miesto, kde deti budú rady chodiť, snaha urobiť z kultúry oblasť, ktorá nebude nijakým, niekde na chvoste nášho záujmu, snaha urobiť z poľnohospodárstva alebo z pôdohospodárstva rezort, ktorý nebude chrániť záujmy tých najväčších agrobarónov, ale práve tých malých, stredných a snaživých farmárov či malých poľnohospodárov. Tie výzvy sú pred nami. Tie výzvy nemajú nič spoločné s koronou, napísali sme si ich do programu a v tom programe je v podstate taký súzvuk našich programov alebo taký ten, ten prienik toho spoločného.
Ja sa teším na to, že tento program budeme spoločne realizovať, pevne verím, že ten batôžtek, ktorý sme nechceli a pred voľbami nikto s ním nerátal, spoločne zvládneme uniesť. Jeho dôsledky budú však veľmi náročné a možno pri mnohých veciach, ktoré budeme chcieť z programu realizovať, budeme štyrikrát obracať to euro, či si to dokážeme dovoliť a ako to spravíme. O to viac nám bude musieť záležať na efektivite vynakladania verejných prostriedkov v každej, v každom jednom rezorte.
Pevne verím, že ministri, ktorí tu sedia za mnou, presne takto zodpovedne budú pristupovať k svojej práci. Že nebude to tak ako doteraz, že štát bol dojná krava pre rôznych Širokých, Výbohov, Brhelov, Kaliňákov, Ficov a podobných, že si jednoducho povedali, že vyhraj voľby, môžeš všetko, ako jeden nebohý pán poslanec za SMER svojho času povedal, ale že budeme pristupovať k našim spoločným peniazom ako k niečomu, čo je, čo patrí nám všetkým. Že budeme k ľuďom pristupovať ako k akcionárom akciovej spoločnosti s názvom Slovenská republika. Že nebudeme pohŕdať ľuďmi, lebo my sme niekto, lebo my sme poslanci, my sme politici, my sme ministri. A my sme tým pádom zrazu nadľudia, ktorí si to dovoliť môžu. Že odoláme pokušeniu dosadzovať si svojich známych kamarátov na kľúčové miesta v štátnych firmách alebo niekde na okresných úradoch.
Ukážme, že dokážeme odolať týmto klasickým pokušeniam politikov, ktoré tu dlhé roky boli a ktoré viedli práve k tomu, že Slovensko je dnes vo veľmi stresovej situácii, že zrazu si nemôžme dovoliť sa len tak zadlžovať, že zrazu si nemôžme dovoliť druhú vlnu krízy po zdravotnej stránke, že si nemôžme už dupľom dovoliť tretiu vlnu.
Áno, sú zodpovedné krajiny v Európe, ktoré túto skúšku si môžu oskúšať. My nie. My sme odkázaní na to, aby sme chorobu zvládli tak, že Slovensko bude mať takéto výborné čísla aj naďalej a ešte dúfam, že ešte lepšie a že neurobíme chybu ani po medicínskej stránke, ani po ekonomickej, že ľuďom vlejeme do duší nádej, že sa tu naozaj bude dobre podnikať, pracovať a žiť a že dokážeme spoločne... (Potlesk.)
A dokážeme spoločne vlastne naplniť to, čo sme ľuďom pred voľbami sľúbili. Lebo každý sme to sľubovali, len trošku iné slová, vety sme používali. Niekto viac a niekto menej. Niekto na bilbordoch, niekto v heslách vo vládnom programe, niekto v televíznych vystúpenia, ale boli to naše sľuby a mali by to byť tým pádom naše záväzky. Tieto sľuby a záväzky sme premietli do Programového vyhlásenia vlády, ktoré ste tu vy ako koaliční poslanci dosť posledných dní statočne obhajovali a bojovali niekedy aj nie práve s logickými a čestnými argumentami, ale bojovali.
Ďakujem vám veľmi pekne za vašu prácu, ktorú ste odviedli pri boji za toto Programové vyhlásenie vlády.
A dovoľte na záver iba opäť prečítať záväzok, ktorý je vlastne na prvej strane aj symbolicky v tom Programovom vyhlásení vlády, náš spoločný záväzok voči ľuďom žijúcim v Slovenskej republike, voči občanom Slovenskej republiky, kde hovoríme, ako tú politiku chceme robiť.
Že dovoľte na záver, aby som prečítal náš spoločný záväzok, a teda vopred vám ďakujem.
"Počas nášho vládnutia sa zaväzujeme vždy hovoriť pravdu a čestne konať. K verejným financiám a štátnemu majetku budeme pristupovať ako dobrí hospodári a nebudeme tolerovať žiadnu korupciu. Zabezpečíme dôslednú rovnosť pred zákonom a budeme konať tak, aby sme výrazne zvýšili dôveru ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú. Včasná a kvalitná zdravotná starostlivosť bude základ a výborné vzdelanie cieľ. Vytvoríme atraktívne podnikateľské prostredie s cieľom, aby zamestnanci mali dobrú prácu za férovú mzdu. Chceme Slovensko vnútorne súdržné, silné a sociálne spravodlivé. Osobitnú pozornosť budeme venovať chudobným, chorým a slabým. Výrazne zvýšime potravinovú sebestačnosť Slovenska a nastavíme spravodlivý systém podpory poľnohospodárov. Rovnosť príležitostí bude základným kritériom akejkoľvek súťaže či výberového konania. Zmysluplnou informatizáciou premeníme Slovensko na inteligentnú, inovatívnu a transparentnú krajinu. Efektívnym využívaním fondov EÚ znížime regionálne rozdiely a zvýšime ochranu životného prostredia. Budeme pôsobiť ako spoľahlivý a zodpovedný partner v európskych a medzinárodných vzťahoch."
Držme si palce. Ďakujem veľmi pekne. (Dlhotrvajúci potlesk, počas ktorého všetci koaliční poslanci a členovia vlády sa postavili.)

Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia Národnej rady, kolegovia a kolegyne bez rozdielu politického trička, nemám skúsenosť s tým, ako sa predkladá programové vyhlásenie vlády a hovorím to úprimne. Nechodil som do školy pre premiéra a v živote som neočakával, že na tomto mieste budem mať takúto príležitosť predstúpiť pred vás ako členov Národnej rady a predkladať programové vyhlásenie vlády a žiadať vás o dôveru. Čiže možno, odpustite mi, že to nemá možno takú tú zaužívanú štábnu kultúru a formu.
Ale nedovolím si na začiatok poznámku, že ma veľmi mrzí, že poslanci za politickú stranu SMER – sociálna demokracia opustili túto sálu v momente, keď sa začína prerokovávať programové vyhlásenie vlády, ktoré nie je len programom pre voličov, ktorí volili politické strany, ktoré tvoria túto koalíciu, ale je to programom pre celé Slovensko bez rozdielu na to, koho sme volili, čiže aj pre voličov politickej strany SMER – sociálna demokracia. Mrzí ma a zároveň je to príznačné, keď musím z tohto miesta hneď na úvod konštatovať, že poslanci za stranu Kotleba ĽSNS, alebo, prepáčte, teraz neviem ten presný názov ako sa voláte, majú z tohto pohľadu omnoho viac politickej kultúry ako tí starí bardi, ktorí opustili túto rokovaciu sálu.
Dovoľte na úvod, aby som prečítal časť z prvej strany tohto programového vyhlásenia vlády a potom aj vlastnými slovami.
"Vláda Slovenskej republiky týmto podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky predkladá svoj program a predstupuje pred Národnú radu Slovenskej republiky a občanov Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery.
Vo voľbách konaných dňa 29. februára 2020 občania Slovenskej republiky vyjadrili výraznú túžbu po zmene. Masívne odmietli politikov, ktorí dlhé roky zneužívali poslanie spravovať veci verejné na osobné obohacovanie a zneužívali orgány činné v trestnom konaní na prenasledovanie nepohodlných ľudí. To viedlo až k strate viery občanov v kľúčové inštitúcie štátu. Strany a hnutia tvoriace vládnu koalíciu získali dôveru na základe prísľubu zmeniť Slovensko na skutočne právny štát. Právny štát, kde si budeme všetci pred zákonom rovní a schopní pomáhať tým, ktorí našu pomoc potrebujú. Na taký štát, kde budeme radi pracovať, podnikať a žiť.
Predkladáme svoj program v mimoriadne zložitej dobe pre Slovensko. Pandémia COVID -19 doslova paralyzovala svet, Európu, ako aj našu krajinu. Vláda preto od prvého dňa sústreďuje mimoriadne úsilie na minimalizáciu zdravotných rizík a ochranu života ľudí. Zároveň prijíma opatrenia na ochranu pracovných miest, pomoc živnostníkom a postihnutým zamestnávateľom.
Napriek ťaživej situácii si uvedomujeme, že očista Slovenska a sľúbené zmeny pred voľbami nemôžu čakať do konca súčasnej krízy. Predkladáme preto toto programové vyhlásenie, ktoré je najambicióznejším plánom na zmenu fungovania Slovenska k lepšiemu v jeho histórii."
A dovoľte pár vlastných slov. Keď som vstupoval do politiky, tak som tak ako mnohí z vás, ktorí tu sedíte v tejto sále bez ohľadu na to, aké politické tričko máte, som sa rozhodoval medzi tým, či si budem žiť ten svoj vlastný život relatívne pohodlný a úspešný, alebo pokúsim sa zabojovať o zmenu vecí verejných. Vtedy som si pripadal ako človek Jozef Mak, človek milión. Človek, ktorý nemá tú možnosť sám tú politiku zmeniť, ale považoval som za svoju potrebu a doslova povinnosť aspoň sa o to pokúsiť. Desať rokov svojej cesty najlepšie dnes poznajú možno moji voliči, ale aj ostatní ľudia na Slovensku. Tak isto aj pri ostatných z vás, niektorí ste v politike pár týždňov, niektorí pár rokov, niektorí trošku dlhšie, plus-mínus možno ako ja, a niektorí ešte o chlp viac, ale poväčšine sme tu teraz momentálne v tejto sále, keď tí ľudia zo stany SMER - sociálna demokracia odišli, tak ako na nás pozerám, sme tu vo väčšine v podstate nováčikovia v politike.
Slovensko, novodobé Slovensko je plus-mínus tridsať rokov, alebo od revolúcie taká doba uplynula, a tí ľudia, ktorí sa tu ukazovali v politike a budovali lepšie Slovensko, odišli. Odišli symbolicky za tie dvere. A my, ktorí sme tu, hovorím ešte raz, či už z vládnej koalície alebo aj z tej časti opozície, ktorá tu zostala, sme tí, ktorí by sme Slovensko chceli posunúť dopredu každý svojím spôsobom, každý svojimi, svojimi inými víziami alebo chcel by uplatniť iné vízie.
Ale nakoniec je to možno dobre, že tí ľudia odišli. Skúsme dať nádej, spoločne nádej, že Slovensko naozaj sa môže zmeniť pre, na krajinu, kde budeme si všetci v prvom rade pred zákonom rovní. Tí ľudia, ktorí odišli, urobili za dvanásť rokov ich vládnutia zo Slovenska krajinu, kde sa kupovali rozsudky, kde nezáležala spravodlivosť od toho, kto spáchal trest a kto mal akú vinu, ale len od toho, kto dal viac. Z mafiánového telefónu sme sa dozvedeli, že rozsudky boli na predaj, že mafián mal svojich ľudí vo vedení polície, vo vedení prokuratúry, vo vedení Najvyššieho súdu alebo ministerstva spravodlivosti. Dozvedeli sme sa, že veľakrát to bolo o tom, že naozaj, že ponuka pre sudcu prišla z jednej strany, ale keď bola z druhej strany väčšia, tak väčšia brala. Toto je výsledok vládnutia bývalej vládnej strany SMER a pevne verím, že do budúcna už nikdy viac vládnucej, že urobili, že rozsudky boli na predaj. Spôsobili to, že na konci zomierali nevinní ľudia len preto, lebo mafiánovi chceli pozrieť na prsty, že písali o ňom články a chceli, aby sa zabezpečila spravodlivosť, že kričali do neba svojím perom, ktorým tie články písali, a chceli, aby tá spravodlivosť tu platila. Lenže mafián mal svojich ochrancov. Mafián mal ochrancov vo vedení, priamo vo vedení strany SMER – sociálna demokracia a tým pádom spravodlivosť pre neho neplatila. Nadobudol pocit, že on stojí nad zákonom, že on môže všetko, že on môže na konci rozhodovať o žití a nebytí, že on môže rozhodovať o živote človeka.
Na takéto devastačné správanie nedoplatili len milióny ľudí tým, že mali zlý pocit, že nežijú v spravodlivej krajine, že sa nedočkali rozsudku včas a spravodlivého, ale doplatili aj tí dvaja nevinní ľudia, Ján a Martina. Cítim za dôležité ich tu spomenúť, lebo títo dvaja ľudia sú mementom a naveky zostanú mementom dvanástich rokov vlády strany SMER - sociálna demokracia. Táto strana Slovensko de facto zhumpľovala, hoci mali obrovskú príležitosť ho posunúť k lepšiemu. Pre nás je to zároveň, keď použijem to druhé slovo, memento, aby sme neurobili to isté.
Dnes, keď som pred chvíľkou videl na tej hlasovacej tabuli vaše hlasovanie a keď tam v jednej chvíli bolo číslo 93, ľudí, ktorí súhlasili, myslím, že s formou prerokovávania alebo s procesom vlastne na tejto schôdzi, tak som si uvedomil, že aký obrovský strach by vládol medzi nami, ak by sme boli v opozícii, že by títo ľudia zo SMER-u, SNS alebo z MOST-u – HÍD, ktorý im štyri roky v posledných štyroch rokov teda pomáhal, že aký obrovský strach by sme mali z toho, že tú moc zneužijú. Ale nie v prospech Slovenska, ale proti Slovensku a preto, aby chránili tých najhorších medzi nami.
My dnes máme unikátnu príležitosť, je to práve to číslo 93 a viac, že máme podporu v podstate najväčšiu v histórii samostatného Slovenska a že spoločne vy, poslanci vládnej koalície, tvoríte celok, ktorý môže Slovensko dramaticky zmeniť. Máte možnosť a zodpovednosť a my sme vaším prostredníkom ako vláda. Predkladáme plán, ako to Slovensko zmeniť naozaj k lepšiemu, tak ako som hovoril alebo čítal na tom začiatku, aby sme zo Slovenska urobili krajinu, kde sa bude dobre žiť, podnikať a pracovať. Máme unikátnu príležitosť. Musíme držať spolu a musíme poznať cieľ a ísť si za tým cieľom. Títo ľudia, ktorí odišli, budú robiť všetko pre to cez mecenášov, sponzorov, ktorým dovolili rozkradnúť nieže stovky, ale miliardy eur z našich spoločných peňazí, aby rozbili vašu jednotu. Vaša cena v ich očiach bude obrovská, lebo oni vedia, že čím dlhšie my vydržíme spolu a čím dlhšie budeme Slovensko rad radom v každom jednom rezorte, v každej jednej oblasti, pri každej jednej zlyhávajúcej časti opravovať, tým viac si budú istí, že ich časy sa naveky skončili. Keď sa nám to spoločne podarí, že naplníme to, čo máme dnes v našom programovom vyhlásení vlády, ktoré v tejto ťažkej dobe sme dokázali urobiť, nie je ale teda iba kvôli kvantite, ale aj kvôli obsahu dvakrát hutnejšie a významnejšie ako ktorákoľvek iná vláda pred nami. Ak sa nám to podarí, tak aj voliči strany SMER – sociálna demokracia pochopia, že politika sa dá robiť inak, že sa dá naozaj robiť s ľuďmi a pre ľudí.
A toto by mal byť taký náš základný spoločný cieľ. Aby ľudia, aby sme sa neodtrhli od ľudí, aby nám nezačala za chvíľku tá kľučka hovoriť: Dobré ráno pán poslanec, pani poslankyňa, ako ste sa vyspali? Aby naďalej sme žili tie životy obyčajných ľudí, aby sme boli v kontakte s obyčajnými ľuďmi, aby sme sa dokázali empaticky vžiť do ich potrieb a snažili sa analyzovať ich problémy, prinášať riešenia, predkladať návrhy zákonov a tu na tomto mieste si ich schváliť.
Máme túto možnosť. Vy niektorí ste tu pár týždňov a rovno ste vhupli do deja, že máte tú možnosť svojím prstom posunúť Slovensko k lepšiemu. Ja a viacerí z nás sme tu desať rokov len zúfalo po tom túžili. Robili sme všetko pre to, predkladali sme zákony. Naše hnutie v minulom volebnom období bolo najaktívnejšie vyhodnotené, ale bolo to, ako keby sme iba hrach na stenu hádzali. Čiže vážme si to, čo máme, vážte si to, čo máte vy v rukách a skúsme spoločne naozaj zásadným spôsobom Slovensko zmeniť k lepšiemu. (Potlesk.)
Toto programové vyhlásenie vlády, keď trošku použijem slová, myslím, že Veroniky Remišovej zo včerajšej tlačovej konferencie, vznikalo tak trošku po nociach, že cez deň každý minister bojoval na tom svojom rezorte a najmä, najmä v súvislosti s koronakrízou a po nociach sme de facto písali programové vyhlásenie vlády. Napriek tomu si myslím, že, a nie samochválne, ale myslím si, že máme byť na čo hrdí, že je to veľmi dobrý dokument, veľmi ambiciózny dokument a veľmi dobrý plán. A tak ako som povedal pred chvíľkou, je len na nás, či sa rozhodneme ísť za týmto plánom ďalej. Či sa rozhodneme aj naďalej postupne predkladať a podporovať zákony, ktoré budú napĺňať tento plán, lebo programové vyhlásenie vlády, keď má takýto rozsah, 121 strán, zákony s tým súvisiace to budú tisícky, možno desiatky tisíc strán.
Čiže je ešte strašne veľa práce pred nami na to, aby sme splnili, jedna, druhá, tretia, štvrtá strana, to, čo sme ľuďom pred voľbami sľúbili. Každý sme to hovorili trošku inak, každý mal trošku iné heslá, každý mal trošku inú rétoriku, každý mal trošku iný dôraz na iné oblasti, ale to, čo nás spájalo, je to, čo som povedal na začiatku. Chceme krajinu, kde si budeme všetci pred zákonom rovní, kde zákon bude platiť pre každého rovnako, kde rovnosť príležitostí bude základným pravidlom akejkoľvek súťaže alebo akéhokoľvek výberového konania. Nie to, čo tu urobili títo páni zo Slovenska, kde vopred viete, kto je víťaz ktoréhokoľvek tendra alebo akéhokoľvek výberového konania niekde na úrade. Urobme krok vpred, ukážme ľuďom, že to dokážeme robiť inak, že naozaj úrady budú viesť tí najschopnejší z tých úradov a nie tí, ktorí budú mať správnu farbu straníckej knižky.
Ale to vyžaduje aj o nás trošku sebazaprenia. Je pohodlné ísť vo vyšliapaných chodníčkoch, ako to robili tí pred nami a povedať si, že však keď oni mohli si dosadiť bratranca, sesternicu a kamaráta niekam na obvodný úrad, tak prečo by sme to nemohli urobiť my. A ja vás chcem z tohto miesta poprosiť, skúsme ukázať ľuďom, že sme naozaj iní aj v tejto oblasti. Dajme možnosť úradníkom na úradoch, že po tridsiatich rokoch konečne oni budú môcť byť súčasťou výberových komisií a vybrať naozaj najschopnejšieho z nich na to, aby tie úrady viedli. Nám to neublíži a akéhokoľvek kamaráta, známeho, ak máte a ste čo i len nad tým rozmýšľali, pošlite ho na to výberové konanie. Ukážme naozaj ľuďom aj v tejto časti, aj pri tých úradníkoch, štátnych úradníkoch, ktorí mnohí robia výbornú prácu, že nimi nepohŕdame, že chceme im zabezpečiť aj ten kariérny rast a každý z nich raz bude môcť byť, keď bude mať tú schopnosť byť možno aj tým vedúcim toho úradu, keď bude jednoducho najlepší z nich. Poďme spoločne urobiť zo zdravotníctva systém, kde nebudú nám zbytočne zomierať ľudia na odvrátiteľné úmrtia, lebo si nejaká strana, ktorá má v názve sociálna demokracia, vysvetlí sociálne cítenie tak, že treba každý rok vytunelovať stovky miliónov na správne účty. Zabezpečme spoločne ľuďom včasnú adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Dajme zdravotným sestrám, ktorým sa obrátili chrbtom, primerané platy. Dajme im našu úctu.
Spomeniem verejných zdravotníkov. Dnes na týchto ľuďoch stojí systém testovania, ktorý je tak veľmi dôležitý pri odhaľovaní choroby COVID-19. Tí ľudia robia za 600-, 700-, 800-eurové platy, vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Pomôžme týmto profesiám, ľuďom, ktorí dlhé roky boli v ústraní, ktorí boli zabudnutí mocou, lebo dôležité bolo rozkrádať naše spoločné. Skúsme identifikovať tieto profesie vo verejnej správe aj v týchto obslužných iných činnostiach, ktoré sú jej súčasťou, a dajme im úctu prejavenú, áno, aj adekvátnym platom, postavením, ale aj najmä tým, čo som hovoril predtým. Skúsme nezasahovať do toho, alebo umožníme im, aby si oni vybrali, kto bude viesť ich úrad alebo nejaký iný orgán verejnej moci, ktorý v minulosti bolo akosi zvykom obsadzovať čisto po straníckej línii.
Za naše hnutie som rád, že sme prelomili tabu, že prvýkrát historicky sme umožnili ľuďom hlasovať o tom, čo bude v programovom vyhlásení vlády, a sľúbili sme, že do koalície nevstúpime, ak tých jedenásť otázok, ktoré si ľudia odhlasovali, sa do programového vyhlásenia vlády nedostanú. Mnohí ľudia neverili, že to spravíme, a my sme to naozaj spravili a som na to hrdý. Umožnili sme tak po tridsiatich rokoch ľuďom si aspoň časť programového vyhlásenia vlády napísať priamo. Áno, je to len možno taká chuťovka priamej demokracie, ale veľmi dôležitá, lebo otázky, o ktorých tých jedenásť otázok hovorí, sú veľmi dôležité. Ale dovoľte, aby som teraz nevyzdvihoval z nich ani jednu, lebo považoval by som to trošku za také využitie príležitosti. A teraz chcem, aby sme najmä všetci my, ktorí sme tu za štyri politické strany, pristupovali k tomuto programovému vyhláseniu ako k našemu spoločnému. Aby tých jedenásť otázok bolo rovnako našich jako strany ZA ĽUDÍ, jako strany SaS alebo strany SME RODINA. Ale rovnako, aby idey strany SME RODINA bolo, boli všetkých nás ostatných. A to isté platí aj pri strane ZA ĽUDÍ alebo aj za SaS, aby to bolo naše spoločné programové vyhlásenie vlády, aby od tejto chvíle alebo odvtedy, odkedy by ste si ho schválili, v čo dúfam, aby odvtedy sme pozerali na každý jeden záväzok ako náš spoločný záväzok. Aby sme nepozerali teraz, toto je moje, toto je jeho, toto je ich, ale skúsme naplniť, čo najviac z toho, čo sme ľuďom sľúbili.
Ruku na srdce, sľúbili sme veľa. Veľmi veľa a bude to vyžadovať veľmi veľa práce. Na druhej strane myslím, že tempo, ktoré sme zvolili, či ako vláda alebo parlament hneď od prvého dňa alebo prvej minúty, ako sme dostali tú možnosť, je celkom slušné. Tak skúsme vydržať, skúsme vydržať tie štyri roky a v tom prípade to aj stihneme naplniť. Ale ako som povedal predtým, to naplnenie, čím viac z toho naplníme, tým menšiu príležitosť vládnuť budú mať ľudia, ktorí z tejto sály odišli, lebo ten štát začne fungovať. Budú platiť pravidlá pre všetkých rovnaké, bude platiť rovnosť príležitostí, nebude záležať to, aké máte kde známosti. A dupľom pri ochrane zdravia. A školy budú viac deti učiť žiť a myslieť, ako len odpovedať na otázky.
V programe máme aj kľúčové zmeny aj v poľnohospodárstve, kde zrazu nebudeme platiť len tak, koľko máš hektárov. Na hektár platíme všetkým rovnako, ale bude nám záležať, čo na tom hektáre vypestuješ a akú ďalšiu výrobu pri tej rastlinnej výrobe máš, čo je veľmi dôležité, lebo niekedy sme na Slovensku boli krajinou, kde sme mali nadpriemerné množstvo ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve a zamestnávalo práve poľnohospodárstvo veľmi veľa ľudí s nízkym vzdelaním alebo veľakrát takých sociálnych prípadov z jednotlivých obcí. Ale postupne sme sa menili na krajinu, kde je síce pekné pozerať sa na obrovské lány žltej repky olejnej, ale mnoho ľudí kvôli tomu stráca prácu. Lány kukurice, repky olejnej, pšenice, ale minimum hovädzieho dobytka, ošípaných, minimum sadov, minimum pestovateľov zeleniny. Tým pádom desiatky tisíc ľudí stratilo úplne zbytočne prácu a dovážame tieto produkty zo zahraničia, hoci bez problémov by sme ich vypestovali tu a zamestnali práve a zamestnali práve tých ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní v tých jednotlivých obciach.
Som odišiel len trošku do poľnohospodárstva, ale obdobné plány máme aj v iných oblastiach a som na ne hrdý. A nie som hrdý len na to, čo tam priniesli naši ministri, na to čo je tam z nášho programu, ale aj na to, čo ste tam priniesli vy ostatní, alebo vaši ministri, alebo ľudia, ktorí tvorili váš program alebo sa podieľali na tvorbe programového vyhlásenia vlády ako celku. Trošku sa opakujem, ale poviem to znova. Máme obrovskú príležitosť zmeniť Slovensko k lepšiemu. Ak dokážeme potlačiť, by som povedal, nejaké individuálne záujmy a čím viac bude v tom našom správaní a prístupe prevládať spoločný záujem, spoločná vízia a snaha naplniť naše predvolebné sľuby, verím, že to spoločne dokážeme a na konci budeme spoločne hrdí. A to ako ste dnes tlieskali mne a ja som mal pocit, že si to nezaslúžim, tak verím, že na konci toho volebného obdobia si spoločne budeme môcť zatlieskať, že sme to dokázali. Že naozaj sme splnili to, čo sme ľuďom sľúbili, čo je unikátne v politike, lebo veľakrát sa to nenosí a bol by som veľmi rád, aby sme aj takéto tabu zlomili.
Dovoľte, aby som ukončil moje vystúpenie takým tým našim spoločným záväzkom, ktorý je napísaný na prvej strane programového vyhlásenia vlády. Ten záväzok vlastne hovorí o tom, ako tú politiku chceme robiť, ako chceme k Slovensku pristúpiť a chcem ho tu predniesť, aby to bol náš spoločný záväzok aj vyslovený, nielen na papieri napísaný.
Počas nášho vládnutia sa zaväzujeme vždy hovoriť pravdu a čestne konať. K verejným financiám a štátnemu majetku budeme pristupovať ako dobrí hospodári a nebudeme tolerovať žiadnu korupciu. Zabezpečíme dôslednú rovnosť pred zákonom a budeme konať tak, aby sme výrazne zvýšili dôveru ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú. Včasná a kvalitná zdravotná starostlivosť bude základ a výborné vzdelanie cieľ. Vytvoríme atraktívne podnikateľské prostredie s cieľom, aby zamestnanci mali dobrú prácu za férovú mzdu. Chceme Slovensko vnútorne súdržné, silné a sociálne spravodlivé. Osobitnú pozornosť budeme venovať chudobným, chorým a slabým. Výrazne zvýšime potravinovú sebestačnosť Slovenska a nastavíme spravodlivý systém podpory poľnohospodárov. Rovnosť príležitostí bude základným kritériom akejkoľvek súťaže či výberového konania. Zmysluplnou informatizáciou premeníme Slovensko na inteligentnú, inovatívnu a transparentnú krajinu a efektívnym využívaním fondov EÚ znížime regionálne rozdiely a zvýšime ochranu životného prostredia. Budeme pôsobiť ako spoľahlivý a zodpovedný partner v európskych a medzinárodných vzťahoch.
A dovoľte tak symbolicky na koniec, lebo aj symbolicky na konci tohto nášho programového vyhlásenia vlády sa nachádza kultúra, povedať, že vybudujme Slovensko, kde kultúra nebude na chvoste. Takže držme si všetci palce. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Vážený pán predseda Národnej rady, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa vám z tohto miesta pred rokovaním dnešnej schôdze prihovoril v tom, že by som vás chcel hneď na začiatok požiadať a poprosiť, aby sme odložili politikárčenie bokom. Tieto slová patria hlavne do lavíc poslancov vládnej strany SMER - sociálna demokracia. Pardon, koalič..., opozičnej strany. Dúfam, že dlho to nebude vládnej strany. A že už to bolo naposledy. (Reakcie z pléna.) Lebo váš prístup... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Vážení poslanci, prosím!

Matovič, Igor, predseda vlády SR
Váš prístup, ktorý ste zvolili, mi pripadá, čím horšie pre Slovensko, tým horšie pre vás, či tým lepšie pre vás. (Reakcie z pléna.) Nech urobíme čokoľvek, všade potrebujete si len prezentovať výmysly a útočíte proti nám. Ani raz sme nezaregistrovali žiadnu pomocnú ruku od vás a veľmi ma to mrzí. V tejto ťažkej chvíli pre Slovensko by sme mali stáť všetci na jednej lodi, mali by sme stáť za ľuďmi, ktorí dnes trpia kvôli tomu, že sem prišiel nepriateľ, ktorého nikto z nás dovtedy nepoznal, a ktorého my sme vyfasovali do vienka bez toho, aby sme ho chceli. Áno, sľúbili sme ľuďom, že budeme bojovať proti korupcii a dostali sme do vienka aj koronu.
Teraz by sme od vás očakávali, páni zo SMER-u, vy, ktorí ste zhumpľovali, rozkradli krajinu, ktorí ste nám nechali vykradnutú špajzu, že budete stáť pri týchto opatreniach za nami, ale hlavne, že budete stáť za ľuďmi tejto krajiny, že nebudete sabotovať kroky vlády, ktorá sa snaží byť zodpovedná a odstraňovať chyby, ktoré ste vy napáchali, že nebudete len prvoplánovo politikárčiť, ale že nám pomôžete a budete sa snažiť možno aj vašim ľuďom, vašim voličom vysvetľovať, že naozaj teraz je chvíľa, aby sme odložili politiku bokom. Prišiel som sem, lebo ma mrzel tento váš prístup a mrzí ma, že teraz v situácii, kedy sa parlamenty krížom po celom svete spájajú dokopy a odkladajú nejaké politické zbytočné politikárčenie, odkladajú politické tričká a všetci si uvedomujú, že sú na jednej lodi, že vy ako hyeny sa správate k nám. Ale keď vy nám hádžete polená pod nohy, keď nás bez akýchkoľvek dôkazov a s výmyslami konfrontujete, bez akýchkoľvek dôkazov toho, že niečo robíme zle, len si vymýšľate a prezentujete, tak ubližujete nie nám, ubližujete v prvom rade vašim voličom. Ubližujete občanom tejto krajiny a považoval som za dôležité, aby som prišiel na začiatok tejto schôdze vás vyzvať, aby ste sa správali zodpovedne.
Zodpovednosť teraz káže, že odložíme politické tričká. My ich vieme odložiť. Ale urobte to, prosím vás, aj vy. Je to v záujme vašich voličov. Je to v záujme tých starých ľudí, ktorých dnes ohrozuje nepriateľ, voči ktorému sa nedá brániť.
Kolega Blaha, prosím vás, nevykrikujte. Správate sa mimoriadne nezodpovedne. Tie bludy, tie konšpirácie, ktoré šírite, ubližujú voličom SMER-u. Ste maximálne nezodpovedný voči ľuďom, ktorí vás volili, ste maximálne nezodpovedný, voči občanom tejto krajiny. (Reakcia z pléna.) Ste maximálne nezodpovedný voči osudu tejto krajiny. Tá choroba si nevyberá nikoho z nás podľa toho, kto koho volil, alebo či niekoho volil. Tá choroba si vyberie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán poslanec Blaha, prosím pekne, dodržujte rokovací poriadok.

Matovič, Igor, predseda vlády SR
Tá choroba je z tohto pohľadu voči všetkým nám spravodlivá či nespravodlivá. Nepozerá na farbu politického trička a bol by som veľmi rád, aby ste sa vy, poslanci v opozícii, najmä poslanci SMER-u, správali zodpovedne. A z tohto miesta musím povedať, že je veľká hanba politickej strany SMER - sociálna demokracia, ktorá dvanásť rokov tu vykrádala špajzu, kde dnes nie sú peniaze na to, aby sme mohli ľuďom pomôcť a musíme si požičiavať v Európskej centrálnej banke, aby sme boli schopní udržať ekonomiku a zamestnanosť. Že dnes sa omnoho viac zodpovednejšie voči tejto krajine správajú poslanci a politická strana Kotlebovcov, jako SMER - sociálna demokracia. Je to veľká hanba a bol by som veľmi rád, aby ste zmenili štýl vašej politiky. Očakávame od vás pomoc, očakávame od vás korektné informácie, očakávame menej nenávisti a naozaj ste potom kedykoľvek vítaní aj na Úrade vlády. Verím, že dokážete aj pri prerokovávaní týchto zákonov sa správať korektne. Korektne nielen voči sebe, ale v prvom rade korektne voči voličom bez ohľadu na to, koho volili. Aj voči nevoličom, voči každému jednému občanovi Slovenskej republiky.
Sme vo veľmi ťažkej situácii. Nebudem to opakovať, že ste nám vykradli naše spoločné peniaze. Dobre, berme čo bolo, bolo z tohoto pohľadu. Ale pozerajme sa spoločne v tomto boji pred seba a snažme sa chrániť ľudské životy. Budem veľmi rád, ak rokovanie o týchto zákonoch, ktoré ako vláda predkladáme, bude konštruktívne a s jediným cieľom - chrániť ľudí, chrániť životy a pomôcť tým, ktorým pomôcť môžme my ako zákonodarci alebo ako vy zákonodarci. Vašou úlohou ako parlamentu je kontrolovať vládu. Kontrolujte nás. Hovorte, kde robíme chyby, ale buďme voči sebe korektní.
Zároveň dovoľte nakoniec iba, aby som vám oznámil a z tohto miesta vás aj poprosil alebo požiadal. Na Úrade vlády sme zriadili fond vzájomnej pomoci. Tí ľudia to od nás chcú vidieť, že im dokážeme podať pomocnú ruku práve v situáciách, kde zákon na nich nemyslí. Zákony, ktoré vy prijímate, alebo ktoré aj ja keď som tu bol, sme spoločne prijímali, sú zákony, ktoré sú ku všetkým rovnaké. Všetci sme si a mali by sme si byť pred ním rovní. Ale sú životné situácie, kedy zákon na tých ľudí jednoducho nemyslí. Preto sme zriadili tento fond vzájomnej pomoci, aby sme umožnili aj vám ako zákonodarcom, ale aj členom vlády sa vzdať časti platu podľa vašej ľubovôle, podľa vášho svedomia, vášho prístupu a keď sa rozhodnete nevzdať, nevzdáte sa, je to vaše slobodné rozhodnutie a následne, ak by ste pristúpili aj vy napríklad, tá dohoda v koalícii je. Ale pozývame aj vás z opozície, ak by poslanecký klub Kotlebovcov alebo SMER-u ste sa spoločne rozhodli, že pristúpite do toho, veľmi radi budeme, aby ste mali svojho zástupcu v správnej rade, budú tam aj zástupcovia teda tým pádom všetkých poslaneckých klubov, ktoré sa rozhodnú prispievať do toho fondu, budú tam aj zástupcovia len z verejnosti, ale teda uznávané osobnosti, aby to rozhodovanie bolo čo najmenej spochybniteľné a chceme, aby sa ľudia mohli obrátiť na tento fond so žiadosťou o príspevok v ich mimoriadnej životnej situácii, na ktorú zákon, bohužiaľ, nemyslí. Lebo aj dnes, keď tu prijmete zákony, možno aj ďalšie, ktoré zajtra, pozajtra, ďalšie týždne, vždy budú diery v zákonoch, že životná situácia človeka tým nemusí byť pokrytá. Dostane sa do zúfalstva, tým pádom tento fond je určený na to, aby sme aspoň symbolicky pár tisíc eurami takejto rodine alebo jednotlivcovi pomohli.
Čiže dovolím si vás z tohto miesta požiadať, je to na vašom zvážení. Poslanci vládnej strany SMER, alebo bývalej vládnej strany, prepáčte, aj opozičnej strany Kotlebovci, aby ste sa pridali a aby ste spoločne aj vy sa do tohoto fondu skladali nejakou časťou svojho platu a aby ste boli aj súčasní potom rozhodovania, komu z tohto fondu prispejeme. Očakávam, že do tohto fondu budú prispievať aj bohatší jednotlivci alebo súkromné firmy zo Slovenska, ktoré si to dovoliť môžu. Je to veľmi dôležité, aby sme takýmto systémom alebo takýmto gestom ľuďom ukázali našu spolupatričnosť s nimi, aby sme ukázali, že nám na nich záleží, aj keď dokopy to nebudú veľké peniaze a určite to bude zlomok voči štátnemu rozpočtu a možnostiam štátu, ale tí ľudia od nás chcú vidieť, že sa dokážeme podeliť. Od nás chcú vidieť, že aj keď budeme prijímať možno niekedy aj nepopulárne opatrenia, že v prvom rade vieme sa pozrieť do zrkadla a vieme sa podieľať na nejakej pomoci konkrétnej aj my sami.
Takže budem veľmi rád možno aj tým, že by ste sa do tohto fondu pridali a rozhodli do neho prispievať a odložíme to politikárčenie bokom, že ukážeme, že naozaj v tejto kríze sme všetci na jednej lodi.
Ďakujem veľmi pekne, že som mohol vystúpiť, možno niekedy aj nabudúce. Pozdravujem našich poslancov. (Potlesk.)