Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade ďakujem, že ste posunuli tento návrh cez, alebo teda do skráteného legislatívneho konania takto do prvého čítania. Myslím, že veľa vecí bolo povedaných už v návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak aj zvyčajne potom sa tá, tá debata trošku opakuje, ale treba si pripomenúť základy.
Slovensko sa za 12 rokov vlády SMER-u a HLAS-u, alebo Petra Pellegriniho a Roberta Fica, stal doslova protirodinný štát. Títo ľudia urobili zo Slovenska krajinu, ktorá je dnes dvadsiata siedma z dvadsiatich siedmich znevýhodnených rodín s deťmi v porovnaní s rodinami z pohľadu rizika chudoby. Čiže na Slovensku je o 80 % vyššie riziko chudoby pri rodinách s deťmi ako pri rodinách bez detí. Čo je teda nádherná vizitka budovania sociálneho vraj štátu Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim. Jednoducho kradli jak po nebohom, miliardy na správnych účtoch, ale rodinám dali presne tú dieru z koláča, o ktorej tu hovoril takto včera Robert Fico, ktorý v podstate je strojca tejto protirodinnej politiky dvanástich rokov vlád SMER-u a HLAS-u, alebo teda týchto zlodejov, čo nám tu vládli.
Máme unikátnu príležitosť túto chybu napraviť. Áno, dotlačili nás alebo dokopala nás k tomu situácia s extrémnym rastom cien s covidom, ale najmä s vojnou na Ukrajine, extrémnym nárastom cien energií, a v tejto dobe, tá doba je doslova tehotná na to, aby sme podali ruku rodinám. Lebo zároveň platí podľa európskeho štatistického úradu, nieže teraz sme si vymysleli na ministerstve financií, že slovenské rodiny vo všeobecnosti sú vystavené najväčšiemu riziku chudoby. Na Slovensku podľa oficiálnych štatistík každé šieste dieťa žije v rodine pod hranicou chudoby. 37 % slovenských rodín je vystavených riziku chudoby. 34 % rodín s jedným živiteľom, pardon, 37 s jedným živiteľom, alebo teda z neúplných rodín, je vystavených riziku chudoby, 34 % rodín, ktoré majú tri a viac detí, sú vystavené riziku chudoby. Toto je výsledok, toto je neskrivené zrkadlo budovania sociálneho štátu Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim. Ešte raz hovorím, kradli alebo ukradli všetko, čo nebolo prikované, zadlžili a všetko nechali de facto na úkor rodín s deťmi.
Keď si zoberieme vývoj miezd za posledných osem rokov, kedy vládol aj Fico, aj s Pellegrinim, tak mzdy narástli o 51 %, ale daňové zaťaženie týchto rodín narástlo o 108 %. Čiže nechali, aby výrazne sa zvyšoval rozdiel medzi rýchlosťou zdaňovania rodín a medzi tým, ako prichádzali peniaze do rodín. Ten rozdiel posunuli samosprávam, to teraz hovorím o daňovom bonuse, a iba na tomto rozdiele za osem rokov jednu miliardu eur, ktorá mala byť v rodinných rozpočtoch, presunuli do rozpočtov samospráv. Nevyčítam samosprávam, samozrejme, tak boli nastavené podmienky, ale tam bolo vidieť, na čom predošlým vládnym garnitúram záležalo, vedeli, že dve tretiny z tých ich starostov a primátorov sú ich, takže dobre, radšej dáme do kasičky primátorovi, starostovi, jako by sme dali zaslúžene do kasičky rodín. Výsledok? Úbožiaci sú slovenské rodiny v porovnaní s, rodiny s deťmi v porovnaní s rodinami bez detí.
Možno si v tejto dobe teda niekto dáva otázku: dobre, a ako pomôžeme tým ostatným? Snažíme sa pomáhať aj tým ostatným, a ideme do radu. Prví, komu sme podali pomocnú ruku, boli dôchodci, kde v priebehu mesiaca január, február, marec mali vyplatených mimoriadnych 240 miliónov eur mimo valorizácie, mimo bežných dôchodkov, áno, čestne treba priznať, 860-tisíc dôchodcov, len tí, ktorí sa preočkovali treťou dávkou. Áno, tí, ktorí sa nezaočkovali, túto pomoc nedostali.
Na druhej strane, pri jednorazovej pomoci za 130 miliónov eur, ktorú sme schválili na minulej vláde a predminulej vláde, alebo teda na poslednej a tej predošlej, tak z toho ide pomoc viacerým skupinám ľudí, ktorí, ktorí pomoc potrebujú. Na druhej strane, opakujem sa, najviac postihnutí a ohrození chudobou sú na Slovensku rodiny s deťmi a je to výsledok vládnutia Roberta Fica, Petra Pellegriniho alebo strán SMER a HLAS.
Túto chybu treba napraviť, kedy inokedy, ak nie dnes, preto predkladáme návrh, ktorý dramatickým spôsobom zvyšuje prídavky na deti o 93 %, z 25,88 na 50 eur výhľadovo od 1. januára, ktorý dramatickým spôsobom zvyšuje daňové bonusy, ktoré dnes sú vo výške 23,57 eur pri deťoch do šesť rokov, 43,60 eur pri deťoch do 15 rokov a nad 15 rokov do skončenia vysokej školy denného štúdia štyridsať, opačne, 47,14 pri deťoch do šesť rokov, čiže dvojnásobný bonus, a 23 eur a 56 centov, 57 centov pri deťoch nad 15 rokov do skončenia vysokoškolského štúdia. Z týchto súm od 23 do 47 zvyšujeme daňový bonus na 50, alternatívne 100, a popri tom, popri tejto pomoci, časť tejto pomoci chceme poskytnúť, by som povedal, veľmi opatrným a bohumilým spôsobom, opatrným z pohľadu možno nezodpovedných rodín, kde by, ak by sme smerovali tú pomoc vo finančnom vyjadrení, tak by tie peniaze mohli skončiť rôzne, tak ich smerujeme do tzv. služieb deťom alebo financovania voľnočasových aktivít, kde chceme, aby tie peniaze nedostávala rodina priamo v hotovosti, ale aby boli použité cez, alebo používané cez virtuálny účet, z ktorého sa budú platiť služby, ktoré budú priamo deťom smerované.
Ak to niekto chce silou-mocou oddeľovať, že toto vlastne, nejaké krúžkovné, nesúvisí s pomocou rodinám, ale súvisí; páni a dámy, ale tie rodiny, ktoré si dnes tie krúžky platia, tak logicky, keď im dáte peniaze na tie krúžky, tak je to priama pomoc. Tie rodiny, ktoré vieme, že tú pomoc potrebujú, ale z objektívnych dôvodov sa ako zákonodarci rozhodnete, že časť z toho by sme mali chrániť pred možno niekedy nezodpovedným správaním sa rodičov, tak je to úplne legitímne, že sa ako zákonodarci rozhodnete, alebo ako vláda že sa spoločne rozhodneme, že časť z toho pôjde bezpečným spôsobom na krúžky, aby to nemohlo byť zneužité, transformované na cigarety, alkohol alebo akékoľvek iné neduhy a aby tá pomoc naozaj smerovala priamo k tomu dieťaťu.
Takže je to, myslím, rozumný mix opatrení, dokopy v hodnote viac ako 100 miliónov eur mesačne budeme od 1. januára pomáhať takto rodinám. Už aj na ten druhý polrok tá pomoc je viac ako 100 miliónov eur cez zvýšenie aj rodinného prídavku, aj daňového bonusu. Služby deťom sa zapínajú až budúci rok, takže to tam, táto časť tam nie je. Ale naozaj od januára môžme si povedať a všetci mať dušu na mieste v tom, že minimálne po finančnej stránke sme rodinám zabezpečili na Slovensku prorodinný štát. Jasné, že rodina sa cíti, cíti dobre v krajine, v ktorej žije nielen vtedy, keď má dosť peňazí, ale keď aj celkovo to prostredie je nadstavené prorodinne, ale to sú už potom druhé úlohy, ktoré poďme spolu plniť, a pozývam vás k tomu. Ale absolútny základ istoty pre rodinu nie je to, že či budem mať teraz hneď, či budem mať jasličky, ale že či budem mať za čo si kúpiť základné potreby pre fungovanie rodiny.
Takže áno, týmto návrhom neriešime tie, tie dodatočné nadstavbové znaky, charakteristiky prorodinného štátu. Hovorím ešte raz, poďme do toho, poďme to riešiť, ale snažíme sa vybudovať základ, aby tie rodiny mali to, čo SMER sľuboval pred voľbami, nie týmito, ale možno dvoje voľby dozadu, že ľudia si zaslúžia istoty. A v tomto prípade chcem povedať, áno, rodiny si zaslúžia istotu, zaslúžia si istoty, a spoločne hlasovaním o tomto návrhu alebo týmto rozhodnutím tú základnú istotu rodinám dáme, a poďme spoločne potom budovať tie ďalšie znaky prorodinného štátu. Áno, tí ľudia, pre ktorých rodina nič neznamená, pre ktorých to je doslova cudzí pojem, sa mi vysmievali, keď som hovoril o tom, že áno, snívam o prorodinnom štáte, kde je to maličkosť, ale je to takých, taká charakterová črta, aby ste teda možno, aby sme tak spolu rozmýšľali, že ako ten prorodinný štát vybudovať, tú maličkosť. Ale naozaj nevidím najmenší dôvod, aby my sme ako štát nemohli povedať, že keď už teda tá reštaurácia má dvadsať strán menu pre dospelých a niekde na devätnástej strane je že detské menu, kde je napísané, že hranolky, kuracie nugetky a palacinky, a tam ste skončili s detským menu, tak ja toto nepovažujem za prorodinný znak alebo charakter štátu.
Nevidím najmenší dôvod, aby sme sa ako zákonodarci nemohli rozhodnúť, že nie, vymažte si odtiaľ to detské menu s tromi položkami, keď tam máte tých hlavných jedál pre dospelých a pre rodičov možno stopäťdesiat. Vymažte si tie tri, tri jedlá odtiaľ, a keď tá rodina s deťmi do tej reštaurácie príde a to decko si povie, že on chce mať to isté čo tata, tak mu ho dáte, lebo je to vaša povinnosť. Z každého jedného jedla, z ktorého sa dá urobiť polovičná porcia, nech to dieťa má pocit, že je tam kráľom v tej reštaurácii, alebo princeznou. Za polovičnú cenu automaticky. A netvárme sa teraz, že trh všetko vyrieši. Ultraliberálny prístup zo začiatku 18. storočia. Nie. Aj ten štát musí pri niektorých veciach trošku, trošku smerovať a nadstavovať tie charakteristiky politiky, ktoré chce, aby sme spoločne tu robili. Prečo nemôžeme my ako zákonodarci sa rozhodnúť, že keď prídu deti niekam, do akejkoľvek kultúrnej inštitúcie, či to je divadlo, či to je galéria, či to je múzeum, čokoľvek, čo sa rozhodne, dobre, nech má automaticky polovičnú cenu, keď tam prídu dospelí, nech majú plnú, ale keď tam príde rodina, nech deti sú automaticky zadarmo. Motivujme poskytovateľov služieb k tomu, aby zvýhodňovali rodiny. A keď nestačí motivácia, dajme im to zákonom. My tu nie sme nato, aby sme boli, s prepáčením, predposratí pred tým, aby sme povedali z tohto miesta reštauráciám, že z každého jedného jedla dáte to polovičné menu tým deťom, nebudú ony chudobní príbuzní, lebo takýmito znakmi postupne, možno ich môže byť desať, pätnásť, dvadsať, vytvoríme atmosféru v štáte, že naozaj na Slovensku je rodina kráľom. Naozaj deti sú vítané. A nie sú na príťaž.
Áno, možno je to boj trošku ideologický, ale nehanbime sa za to, že bojujeme za rodiny predsa. Nehanbime sa za to, že bojujeme za to tradičné ponímanie rodiny a naozaj chránime si rodinu ako, tak ako tu bola tisícky, milióny rokov postavená. Pri tých moderných alebo pri, a keď budeme stavať budúcnosť tohto štátu na tých moderných rodinách, tento štát neprežije. Úplne prirodzene zanikne, lebo jednoducho je nefunkčný z pohľadu udržania sa do budúcna.
Takže nebojme sa, toto je základ, a poďme budovať ďalej zo Slovenska prorodinný štát. Hovorím, pozývam vás k tomu všetkých, ktorí tu ste, a som veľmi rád za podporu aj od opozičných poslancov, lebo tu sme si v skutočnosti obliekli dresy, kto tu kope za rodiny a kto tu kope proti rodinám. O ničom inom tie hlasovania nie sú. Môže si tu Fico a iné, iní vykrikovať čokoľvek a rôzne svoje bludy a navrhovať teraz, že keď bude 1 500 eur pre každú domácnosť, tak potom oni to podporia. Prečo to robí Fico? Iba preto, lebo jemu bude veľmi nepríjemné, ak tento návrh zákona prejde, lebo to bude ten obrovský rozdiel, kde sa ukáže, za koho kopal on, za oligarchov, zbohatlíkov a svoje vlastné účty, a za koho budú kopať tí, ktorí tento návrh zákona schvália. O ničom inom to nie je. Keď tu príde a bude tu vystupovať nejaká opica s frekvenciou slov dvadsať za sekundu a bude sa tu dušovať a vymýšľať výhovorky, ale v skutočnosti nezahlasuje za tie rodiny, tak stále to bude na konci len a len o tom, či hlasuje za rodiny, alebo kope v politike za rodiny, alebo kope v politike za svoje vlastné záujmy a nechal sa kúpiť nejakým Ficom, ktorý, ktorému mimoriadne záleží, aby tento návrh neprešiel. Lebo ak prejde, nebude silnejšie a rovnejšie zrkadlo, ktoré bude konfrontovať tú jeho politiku, čo tu on robil zo Slovenska, a kto na to doplatil a že na to doplácali v prvom rade rodiny s deťmi.
Budem veľmi rád, ak tento návrh zákona podporíte. Zároveň keď možno v tej, k tej kritizovanej časti služieb deťom, keď sa vyjadrím, hlavný kritik minister školstva, človek, ktorý pred viac ako mesiacom dal príkaz štátnym zamestnancom na legislatíve ministerstva školstva, že nesmú spolupracovať na tvorbe tohto zákona s druhými štátnymi zamestnancami, legislatívcami na ministerstve financií. Hanba! Neuveriteľná hanba ministra školstva a strany SaS, ktorá ho v tomto ešte kryje, lebo si môžu vypýtať podklady k tomu, že sedem stretnutí k tomu, mňa kritizujú, že som na žiadnom nebol, ani na jedno ma nevolal a on nebol ani na jednom. Včera na výbore sme sa o tom rozprávali. Ale hlavná vec, zakázal štátnym zamestnancom na ministerstve školstva, aby spolupracovali na tomto návrhu zákona a úplne diametrálne odlišný prístup od Natálie Milanovej ako ministerky kultúry, kde aj samotní legislatívci, ľudia na ministerstve financií, hovoria, že tip-top spolupráca, všetko v zákone ošetrené a bez problémov od januára môžu byť poskytované krúžky v oblasti kultúry. Ale je dosť možné, že trucovitý Branko bude robiť všetko pre to, aby do konca decembra alebo do konca tohto roku sabotoval tento návrh zákona. A na konci deti síce od januára budú mať nabité krúžky, že finančná správa, my si všetku robotu odmakáme, ale trucovitý Branko nezabezpečí krúžky alebo nezabezpečí poskytovateľov, register poskytovateľov, či v športe, alebo v vzdelávaní. A na konci na to budú doplácať rodičia. Metá sa, výhovorky, všetko, zrazu on objavil vyššie platy učiteľov, hoci ani jeden jedinýkrát na rokovaní vlády alebo na rokovaní koaličnej rady tento rok nepredniesol požiadavku za vyššie platy učiteľov.
Všimnite si aj, čo sa týka strany SaS. Teraz? Pri takomto balíku? Nebolo úplne legitímne povedať, ľahneme si na koľajnice a vetujeme tento váš návrh pomoci rodinám, keď nebudú vyššie platy učiteľov? Všimli ste si niečo takéto? Ja som si to nevšimol. Ale všimol som si: ľahneme si na koľajnice, keď zdaníte tých zbohatlíkov, keď im zoberiete 280 miliónov eur cez regulovaný odvod subjektov... (Reakcia z pléna: "To je lož!") To neni lož a nevykrikuj! A slušne sa správaj! Dobre?! (Reakcia z pléna: "Tykáme si?")
Čiže ani raz neprišli, že by si, že by povedali, že si ľahnú na koľajnice za tých učiteľov, za vyššie mzdy učiteľov. A my by sme im to splnili, ak by im na tom záležalo. Ale len rétorické cvičenia Branka na tlačovke jednej, Branka na tlačovke druhej, a zrazu on objavil učiteľov.
Ešte raz. Ani raz na jednej koaličnej rade za tento rok, ani raz na jednej vláde otvorená otázka učiteľov. Mali sme štrnásť rokovaní so SaS-kou o pomoci ľuďom. Ani na jednom rokovaní niečo o učiteľoch. Ale sabotujú a odmietajú vyššie zdanenie hazardu, ktorý rozbíja rodiny, a sú si schopní a ochotní za to ľahnúť na koľajnice. Sabotujú a odmietajú a vetujú vyššie zdanenie alkoholu, lebo teda o jedno euro by vzrástla cena tvrdého alkoholu, sedmičky, za to sú si ochotní ľahnúť na koľaje! A za tých učiteľov nie. Ja sa potom pýtam, načo to divadlo? Na čo to je dobré? Keď mi naozaj záleží na tých platoch učiteľov, tak po prvé, prídem na koaličnú radu a tam to navrhnem. Ani raz! Prídem na vládu, tam to navrhnem. Ani raz! Keď je takáto príležitosť, teda keď už chcem trucovať a zle robiť, tak teda si ľahnem na koľaje za tých učiteľov. Ani raz! Ale za alkohol, za hazard, za zbohatlíkov pri firmách z regulovaných alebo pri dani z regulovaných subjektov s mimoriadnymi ziskami tri milióny eur, jasné, tam si ľahneme na koľaje. (Reakcia z pléna.) To už neviem.
Takže tu je vidieť a tu sa vykresľuje, kde má kto priority, čo v skutočnosti považuje za rodinu, čo v skutočnosti považuje za ľudí ochotných alebo teda hodných ochrany aj vetom. Čiže výrobcov alkoholu, nechcem rozoberať ďalej prepojenia osobné, dobre. Každý to vie. Čiže výrobcov alkoholu, za tých si ľahneme na koľaje, za poskytovateľov hazardu, za tých si ľahneme na koľaje, za extrémne bohaté firmy, ktoré nemajú dokonalú konkurenciu so ziskom viac ako 3 milióny eur, za tých si ľahneme na koľaje, hovorím o strane SaS, o našich koaličných partneroch. A teraz ešte vyzerá, že ľahneme si na koľaje, lebo však by sme zobrali 300 miliónov Slovnaftu. Jéj, to je strašná vec, lebo však teda poctivo teda podnikajú, ja nehovorím, že nepodnikajú, ale naozaj ten zisk dodatočný pribudol nezaslúžene. Ale učitelia tam nie sú.
A preto ma mrzí, že sa tu idete vyvršovať na tých deťoch, idete si ich brať za rukojemníkov, kritizovať, že niečo neni napísané v tom zákone, keď jednoducho vy ste nespolupracovali. Si porovnajte, čo tam má kultúra a čo tam má školstvo. Vy ste sa na tie deti jednoducho vykašľali, beriete si ich za rukojemníkov a tvárite sa, ako vám na nich záleží. Mimoriadne ma to vyrušuje. Na druhej strane sme v skutočnosti, ako som povedal na začiatok, sme si vlastne obliekli dresy. Vidíme komu na kom záleží, komu záleží na rodinách, komu záleží na politikárčení a divadle, komu v skutočnosti záleží na tých učiteľoch, alebo komu záleží na zbohatlíkoch, výrobcoch alkoholu, poskytovateľoch hazardu, od ktorých som predložil návrhy na krytie týchto návrhov. A všetko jedno rad radom strana SaS odsabotovala, odvetovala a chráni bohatých ľudí. Stali ste sa advokátmi bohatých, mňa to mimoriadne mrzí, a stali ste sa bojovníkmi proti rodinám, proti pomoci rodinám, a to ma mrzí ešte päťkrát viac. Je to vaša cesta.
A môžte kritizovať koľkokoľvek, že my sme sa spikli s nejakými fašistami. Vy sa pozrite, že keď už teda niekoho nazývate z nejakej strany fašistami, že koľkí hlasujú s vami proti pomoci rodinám. Je ich dvakrát viac. A ja som vďačný za tých, ktorí pomáhajú rodinám, a nie tých, ktorí bojujú s vami proti rodinám a proti alebo za tých zbohatlíkov, ktorých vy chránite.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto zákona. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh, ktorým chceme zadosťučiniť spravodlivosti v tejto ťažkej dobe, lebo vy ako zákonodarci a my ako vláda sa snažíme sanovať následky, ktoré tu spôsobil či už COVID, ale momentálne vojna na Ukrajine, a vieme sami, že vyleteli ceny, dopady na rodiny. Aj ten predošlý návrh, ktorý riešime, tak áno, bude stáť obrovské peniaze kvôli tomu, že za našimi hranicami je vojna a nastali cenové šoky, najväčšia inflácia za posledných dvadsať rokov. Ale niektoré firmy za tejto situácie majú ťažkú ryžu, zarábajú obrovské peniaze a nie ich snahou, ale tým, že zrazu nastal nejaký výkyv. Preto sme pred pár mesiacmi, a musím pochváliť z tohto miesta Marcela Klimeka, už v októbri minulého roku na koaličnej rade ako štátny tajomník z ministerstva financií navrhol, aby sme zaviedli daň z mimoriadneho zisku pri produkcii elektriny v atómových zdrojoch, lebo náklady na výrobu jedného megawatt, jednej MW/h, čiže 1000 kilowattov, kilowatt hodín, v atómovom zdroji sa pohybujú niekde okolo 30 eur na jednu MW/h, ale dnes sa elektrika predáva viac ako za 200 eur jedna MW/h práve kvôli týmto cenových šokom, ktoré tu nastali.
Tak Marcel Klimek prišiel s touto ideou na koaličnú radu, hovorí: "poďme to zdaniť". Trošku vám priblížim to, ako to na tých koaličných radách beží. Richard Sulík hovorí: "v žiadnom prípade, žiadne nové dane". Našťastie po štyroch mesiacoch asi, odvtedy sa zobudil, že asi ten Marcelov nápad bol fakt dobrý, lebo Marcel ho s tým otravoval priebežne, a potom výsledok poznáte. Prišli sme na tlačovú konferenciu, oznámili sme, ideme zdaniť nadmerný zisk pri produkcii, pri atómových zdrojoch. Slovenské elektrárne sa zľakli trošku, že by sme ich takýmto spôsobom jemne vykuchali o nie zaslúžený zisk, ale iba polovičku sme z neho chceli. A dohoda na konci bola taká, že sme spravili dohodu za 1 miliardu eur pre slovenské rodiny, do konca roku 2024 tohtoročné ceny garantované, stabilné. Vtedy to malo hodnotu, tá dohoda, približne miliardu eur, dnes má omnoho väčšiu, lebo vtedy stála 1 MW/h 140 eur a pri tých sto štyridsiatich eurách to bola hodnota tej dohody tých 140 voči 61 asi eurám, čo sme dohodli cenu, tých 80 eur bola 1 miliarda za tie necelé tri roky. Medzičasom cena elektriny, trhová, je viac ako 200, tak dnes tá hodnota toho, tej dohody je skoro až 2 miliardy eur.
Ale to som iba chcel povedať, že niekedy áno, stačí mať odvahu a povedať si, že ľuďom, ktorým tu Fico dovolil doprivatizovať si kľúčové podiely v týchto energetických spoločnostiach, lebo Fico s Pellegrinim mali možnosť odkúpiť tieto podiely od pôvodných privatizérov a nevyužili záhadným spôsobom odkúpenie týchto podielov. A mohli si požičať za nula eur alebo za nulapercentné úroky a dávno sme mohli mať tie podiely splatené, za záhadných dôvodov a okolností tie podiely neodkúpili späť, nevyužili predkupné právo, a teraz, áno, odvaha štátneho tajomníka na konci dosiahla to, že slovenské rodiny získajú tak obrovskú zľavu na elektrinu a nemusia sa obávať, že ako im narastú, narastú účty na elektrine.
Ďalší takýto prípad sú dnes firmy, áno, treba čestne priznať, viac-menej sa to týka jednej firmy, ktorá dováža vo veľkom ruskú ropu na Slovensko a keďže na dovoz ruskej ropy za posledné mesiace je obrovský diskont, sa pohybuje okolo 35 dolárov na barel, barel je 159 litrov, takže približne to je 20 centov na liter, liter ropy, tak zrazu rafinéria, ktorá si dováža ruskú ropu na Slovensku, má takzvaný ´windfall´, sa tomu hovorí po anglicky, má takú z neba padajúcu výhodu, o ktorú sa vôbec nezaslúžila. Jasné, keď firma sa snaží, ktokoľvek, podnikateľ je na konkurenčnom trhu a zarobí, tak je to jeho čestný zisk, ktorý sa patrí čo najmenej mu ho zdaniť a od štátu, keďže si robí na neho zálusk, tak to je trošku prasačinka. V tomto prípade ale to nie je zisk, ktorý si rafinéria zarobila svojou aktivitou. Nie, to je zisk, ku ktorému prišli jak slepé kura k zrnu, a v situácii, keď my nahrádzame škody ľuďom aj tým rodinám, že ideme pomôcť s dodatočnými príjmami a v podstate sanujeme tie škody, ktoré vznikli na základe vojny na Ukrajine, tak sa patrí a myslím si, že je to v súlade s morálkou, povedať tým konkrétnym firmám, ktoré majú obrovský zisk práve kvôli tomu konfliktu na Ukrajine, že nech sa podelia.
A preto prichádzame s týmto návrhom zákona, ktorý hovorí o tom, že zoberme si z toho rozdielu, z toho diskontu na, pri nákupe a následnom spracovaní ruskej ropy na Slovensku, zoberme si spravodlivý diel.
Pri hľadaní spravodlivosti, samozrejme, pri tej atómovej dani, alebo teda pri tej dani z elektriny z atómových zdrojov sme považovali za spravodlivé, aby to bolo polovička z toho nadzisku. Ono by sa dalo povedať, že aj tu by to mohla byť tá polovička. Na druhej strane úprimne treba priznať, že slovenská rafinéria Slovnaft už čiastočne ten diskont premieta do cien. Preto sa pohybujeme v rebríčku európskych krajín, z 27 krajín približne siedmy až deviaty, ako ktorý týždeň, najlacnejší z pohľadu ceny pohonných hmôt na pumpách. Čiže čiastočne premietajú ten diskont a nám to vyšlo tak, že spravodlivý podiel na tom, na tom nezaslúženom zisku alebo mimoriadnom zisku z dovozu ruskej ropy je 30 % vlastne z diskontu mínus 5 dolárov. Päť dolárov bol aj zvyčajný vlastne diskont, alebo tak sa pohyboval do päť dolárov počas minulého roku.
A preto predkladáme návrh zákona, ktorý áno, zavádza novú mimoriadnu daň, ale je to daň veľmi spravodlivá, lebo tieto prostriedky zostanú na Slovensku, neodídu zo Slovenska mimo územia Slovenskej republiky, ak by sme ju nezaviedli, a preto si myslím, že keď sa dostanú do štátneho rozpočtu a budú následne použité či už na tie bohumilé veci, ktoré predkladáme v inom zákone o rodinných prídavkoch a daňový bonusoch a službách deťom, alebo na čokoľvek iné, čo vieme, že tie výdavky budeme mať, platy učiteľov, platy lekárov, zdravotných sestier, ktoré musia narásť, lebo im jednoducho rok a pol platy nerástli, tak vždy sa nám tieto peniaze v rozpočte zídu.
Čiže je to daň v súlade so spravodlivosťou, v súlade so zdravým rozumom. Priznávam, som veľmi rád, že po dvojhodinovej argumentácii sa nám podarilo presvedčiť kolegu Sulíka, aby nevetoval ten návrh rovno na vláde, aby nám dovolil ho aspoň predložiť tu do pléna a rokovať o ňom v pléne. A pevne verím, že strana SaS nebude vydierať nejakými svojimi návrhmi, že jedine vtedy, keď ten výnos použije tam a tam, tak vtedy budú s tým súhlasiť, lebo ruku na srdce, dnes nikto nevie, aký bude diskont na budúci mesiac, aký diskont bude takto za pol roka alebo za dva roky.
Vieme, že možno v horizonte troch rokov na Slovensku sa zrejme ruská ropa postupne prestane dovážať. Musíme sa tomu prispôsobiť. To bude ten, tá druhá časť, čo z tohto diskontu slovenská rafinéria bude mať, bude mať zisk, ktorý jej zostane. Môže si z toho zaplatiť zmenu technológie na to, aby sme boli schopní spracovávať aj ľahkú ropu, mimo, mimo dovezenú, mimo Ruskej federácie, ale hovorím, ak by strana SaS chcela ísť cestou, že teraz rovno povedia, my chceme tam, tam, tam a od nás presne sa podpísať vlastne pod záväzok nejakých výdavkov, ktoré my nevieme dnes kvantifikovať príjmy, lebo, ešte raz hovorím, nikto nevie, ako sa diskont bude vyvíjať, bolo by to veľmi nezodpovedné.
Na druhej strane, ak by tento diskont zostal nasledujúcich 12 mesiacov v tej výške ako, ako je dnes, približne 35 dolárov, dostaneme do štátneho rozpočtu približne 300 miliónov eur. Obrovská položka. Pevne verím, že nikto nebude mať odvahu povedať len tak, že nechajme, nech si to niekto zo Slovenska vyvezie a že nám to vlastne v štátnom rozpočte nie je treba, lebo my vlastne sociálnu politiku alebo nejakú pomoc, pomoc ľudom na Slovensku robiť nemusíme a my sa radšej zadlžíme a radšej necháme tie peniaze, nech idú zo Slovenska preč.
Takže predkladám návrh zákona, ktorý, ešte raz hovorím, si myslím, že je spravodlivý, v súlade so zdravým rozumom a jeho výnos určite bude použitý na bohumilé účely, ktoré v súvislosti aj s konfliktom na Ukrajine dnes je habadej, ktoré potrebujeme pokryť. A budem veľmi rád, ak sa opäť nájde na podporu tohto návrhu dostatočná väčšina v tomto pléne, ktorá ten zdravý rozum má, odloží nejaké trápne politikárčenie a povedia si, že áno, je to treba urobiť a nebudeme tu snívať o tom štáte, ktorý nebude zavádzať nové dane a nebude zvyšovať dane, lebo jednoducho toto je daň, ktorú treba zaviesť a ktorú treba spravodlivo vymerať. Lebo tento štát funguje len z daní, z odvodov, pokút a poplatkov ľudí. Z ničoho iného. A na to fungovanie štátu tie peniaze potrebujeme všetci a budem rád, keď ho podporíte.
Ďakujem pekne.

Ja som začal tak, myslím, že dosť ústretovo, lebo som predpokladal, že, alebo som naivne, teraz už viem, si myslel, že vo Ficovi sa zobudí nejako svedomie, že za tých dvanásť rokov, čo okrádal rodiny s deťmi, tak nakoniec bude tu tichučko šúchať s nohami, možno si pôjde vypiť na klub a nakoniec príde v správnej chvíli, zahlasuje a podporí tie rodiny s deťmi. A on sem prišiel jak Boh, ktorý tu akože asi zrejme naozaj ustlal na ružiach tým rodinám s deťmi počas jeho desaťročného vládnutia, alebo teda dvanásť rokov aj s jeho pelerínou, a na konci som mal pomaly pocit krivdy, že čo my to vlastne ideme tým rodinám urobiť? Však vlastne on im, on im dával hojno, on sa s nimi podelil, on vôbec nekŕmil svoje účty niekde na Belize alebo trezory so zlatými tehlami svojho kamaráta Kičuru, nerozkrádal Štátne hmotné rezervy, nerozkrádal pozem..., nie pozemky, čo to bolo? Cez PPA-čku dotácie pre poľnohospodárov a podobne, o čom dnes mnohí, desiatky svedkov svedčia a musím uznať, áno, má talent. Vie rozprávať, vie oblbnúť ľudí a naozaj hovorím, že po troch minútach jak rozprával, tak vážne som mal pocit, že či vlastne robíme dobre, že tým rodinám ideme pomáhať, lebo však vlastne Fico im už dávno na ružiach ustlal a Slovensko je vlastne taký prorodinný stred sveta, kde všetky rodiny sa sťahujú zo sveta, lebo tu sa naozaj dobre žije.
Skutočnosť však je iná. Robert Fico s Petrom Pellegrinim urobili zo Slovenska krajinu, v ktorej sú najviac znevýhodnené rodiny s deťmi voči rodinám bez detí zo všetkých 27 členských krajín Európskej únie. A toto je vizitka sociálneho cítenia alebo budovania prorodinného štátu zo Slovenska Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim. Urobil zo slovenských rodín lúzrov Európy, lebo podstatné bolo futrovať si zlaté tehly do trezora. Podstatné bolo futrovať si účty. Podstatné bolo rozkrádať všetko jak po nebohom a potom áno, pred voľbami kúpiť si dôchodcov, lebo však predsa deti nevolia, tak kúpime si dôchodcov. Toto bola politika týchto dvoch skorumpovaných zlodejov a on sa nehanbí ešte dnes tu niečo rozprávať o tom, že my vlastne ponúkame rodinám s deťmi, citujem: "z opice riť". Asi ste si to všimli pri tom jeho vystúpení, 1,3... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán minister, tak isto vás prosím dodržať slovník.

Matovič, Igor, podpredseda vlády a minister financií SR
Pardon, ja iba citujem, citujem. Čiže citujem kolegu Fica, ktorý vám tu teda rozprával (povedané so smiechom), že vy, ktorí podporujete rodiny pri tomto návrhu, ešte raz hovorím, prepáčte, citujem Roberta Fica: "vy ponúkate rodinám s deťmi z opice riť". Toto povedal Robert Fico na tomto mieste pred, "a dieru z koláča", dobre, to už bolo celkom, povedzme si, celkom slušné. Pre neho je to možno diera z koláča, pre neho je to pár drobných po tom, čo tu rozkradol miliardy eur aj s Pellegrinim a s ich pusipajtášmi, v podstate áno, si myslia, že vlastne čo sme takí trochári, lebo však oni na tých účtoch, čo vytunelovali, tak určite majú dramaticky viac. Áno, 1,3 miliardy z jeho pohľadu naozaj na kávu, ale z pohľadu slovenských rodín tým, že sa o to podelí 1,2 milióna detí a ich rodičov, tak aj napriek tomu, že sa také množstvo detí a rodičov podelí, tak si povedia, že naozaj, že to je obrovská pomoc. Áno, 200 eur na dieťa v prípade, že teda dieťa má už od 5 rokov, môže chodiť aj na krúžky, tak vlastne je to tých 200 eur až do pätnástich rokov, od pätnástich rokov do osemnástich znova nejakých 150, lebo už nemôžu mať služby deťom, a do päť rokov takisto 150, lebo zase nemajú tiež služby deťom, nemajú, nemajú krúžky. Obrovská pomoc.
Fico s Pellegrinim za posledných osem rokov zvýšili rodinné prídavky o 1,85 eura. Počujete dobre, o euro osemdesiatpäť za osem rokov, euro osemdesiatpäť, nie ročne. Euro osemdesiatpäť za osem rokov. Sám si pamätám, že tu som behal s takou tabuľkou, že deťom, neviem, koľko tam vtedy bolo, pár centov, sirotám dve eurá, a sebe 1 500 eur alebo koľko bolo, čo si tu Fico so svojou bandou pred predošlými voľbami odhlasovali tesne, v podstate veľmi blízko pred voľbami si odhlasovali zvýšenie platov v čistom. Viac ako tisícka pre poslanca.
Vtedy som to kritizoval a dnes opravujeme tie chyby. A nieže euro osemdesiatpäť za osem rokov, my o 25 eur za jeden rok. Ak by sme to prepočítali, koľko by to trvalo Ficovi s Pellegrinim, kým by deťom zvýšili rodinné prídavky na 50 eur, tak 104 rokov. Takže v roku 2126 by sa slovenské rodiny, za slovenské rodiny, pán kolega, považujem aj slovenské, aj maďarské, aj rómske, aj židovské, aj všetky, ktoré na Slovensku bývajú, aby ste vedeli (reakcia z pléna), dobre, rodiny občanov Slovenskej republiky, ale tak ja budem tomu hovoriť slovenské rodiny, tak to beriem, lebo sme na Slovensku a vôbec to nemyslím nič proti občanom inej národnosti, ktorí žijú na Slovensku, lebo sú naši občania. Čiže 104 rokov by trvalo, ak by sme nechali naďalej spravovať týmto zlodejom štát a nechali by sme im zodpovednosť za rodinnú politiku. Pri daňovom bonuse by to trvalo 326 rokov, čiže až v roku nejakých dvetisíc, koľko to je? Tristo, 2350 by sa slovenské rodiny dožili 100-eurového daňového bonusu pri tempe, ktorým oni išli, že 21 centov ročne.
Takže máme byť na čo hrdí, páni a dámy, nenechajme sa zastrašiť a nejako zosmiešniť, že ideme teraz dávať, pán predseda mi to, dúfam, že odpustí, citujem Roberta Fica: "že ideme dávať rodinám s deťmi z opice riť", nie, ideme im dávať najväčšiu historicky pomoc, akú kedy slovenské rodiny, rodiny žijúce na Slovensku, dobre? Tak? Rodinám žijúcim na Slovensku, aké kedy sme, aký kedy, kto, ktorá politická garnitúra poskytla.
O to viac budem na to hrdý, ak to bude spoločné rozhodnutie aj koaličných poslancov, aj opozičných a, samozrejme, nepredpokladám, že Fico, Pellegrini by takýto návrh podporili, lebo jednoducho je to ich vizitka, v akom stave je prorodinná politika na Slovensku.
Poznáte zrejme, Števo Kuffa určite, nechcem povedať príklad, biblický príklad o troch grošoch. Jeden groš sebe, jeden groš rodičom a jeden groš deťom. Skúsme sa pozrieť na Slovensko, že aký je veľký groš rodičom a aký veľký groš je tým deťom. Priemerný dôchodok 512 eur, aká veľká tá pomoc voči dedinám, deťom? Priemerná, možno necelých 60 eur v prípade teda, ak rodič aj pracoval. To znamená obrovská disproporcia medzi intervenciou alebo pomocou rodičom alebo starým rodičom, alebo ľuďom na dôchodku a medzi, medzi deťmi. Ja nechcem, aby sme brali dôchodcom, ani im nezávidím, ale teraz nastal čas pre rodinu, a to odkazujem aj samosprávam.
Áno, jasné, všetci by, každý starosta, každý primátor by chcel mať z roka na rok 10 % navyše, tak ako mali samosprávy medzi rokmi 2014 - 2019. Desať percent každým rokom hore. Samozrejme, každý by to chcel, ale stalo sa to, že ľuďom narástli výplaty o 51 %, ale dane z výplat ľuďom narástli o 108 % za osem rokov, od 2014 do roku 2022. Tým pádom, ešte raz, výplaty ľuďom o 51 % niekde tu, ale o 108 % narástli dane. A keďže dane z výplat alebo daň z príjmu fyzických osôb sú podielové dane, alebo zabalíme do škatuľky a nazveme to podielové dane, a sú unikátnym príjmom samospráv či už obcí, miest a VÚC-iek, tak toto bolo príjem obcí, miest a VÚC-iek. Za tých osem rokov, ak by sme mohli vrátiť čas späť a ak by sme rovnako, ak by rovnako rástli mzdy a rovnako rástli ľuďom dane zo mzdy, tak samosprávy by mali o miliardu menej, ale mali by to pracujúci ľudia a prioritne rodiny doma, rodiny s deťmi. A neboli by rodiny s deťmi najviac ukrivdené alebo diskriminované v rámci celej Európskej únie, tak ako to dopracoval Fico s Pellegrinim cez ich budovanie sociálneho, prorodinného štátu.
Takže my teraz aj voči samosprávam, len chceme od nich, aby dva roky sa uskromnili s tým, že nebudú mať tak obrovské rasty, budú mať trošku menšie rasty. Samozrejme, podáme im pomocnú ruku a žiadnu samosprávu, ktorá by mala sa dostať do problémov, nenecháme, aby sa kvôli tomu do problémov dostala, ale chceme, aby keď doteraz to boli roky, roky rokúce pre samosprávy, tak v prípade daňového bonusu, aby teraz boli tie dva roky pre rodiny s deťmi. Myslím si, že to je legitímne po tých mnohých rokoch hojna pre samosprávy. A tým vôbec neznižujem ich úlohu, ich prácu, ich dôležitosť, ale myslím si, že je legitímne ľuďom znížiť dane alebo v tomto prípade znížiť dane a prudko znížiť dane rodičom s deťmi.
Kritizovať krúžky im môžme sprava, zľava, keď to kritizuje pán minister školstva, je to také trochu také farizejské, lebo pred približne mesiacom zakázal, zakázal legislatívcom z ministerstva školstva, aby spolupracovali s ľuďmi, ktorí písali tento zákon. Zakázať štátnym zamestnancom, aby spolupracovali s inými štátnymi zamestnancami na otázke verejného záujmu, lebo tvorba legislatívy je verejný záujem, je veľmi, veľmi podlé a nehodné ministra, ktoréhokoľvek. Bohužiaľ, toto sa v prípade ministerstva školstva stalo a dnes sa čuduje, že tam nemá napísané nejaké pravidlá. Áno, nemá ich tam napísané, lebo dve ministerstvá mali spolupracovať, ministerstvo školstva a ministerstvo kultúry. Ministerstvo kultúry spolupracovalo tip-top a všetko má vyriešené v tomto zákone.
Ministerstvo školstva sa na to vykašlalo, lebo im to pán minister Gröhling prikázal, aby to odignorovali a sabotovali, lebo ich cieľom nie je zrejme pomáhať rodinám a výsledok je taký, že áno, v tom zákone to nemá, ale včera sme schválili na vláde uznesenie, kde pána ministra školstva zaväzujeme uznesením vlády, že do konca roka pekne spojazdní celý systém a na základe toho si on teraz musí sem prísť s novým svojím zákonníkom a zrazu pán minister bude musieť robiť, aj keď sa mu nechce robiť. A bude musieť urobiť presne to isté, čo urobilo si ministerstvo kultúry, celú robotu má spravenú, má to v zákone napísané. Branko Gröhling trucoval jak malý chlapec, jak malý Jojo, a teraz si to bude musieť urobiť sám. Má k tomu legitímne schválené uznesenie vlády, či sa mu to páči-nepáči, či bude kritizovať a skrývať sa za učiteľov a hľadať hocijaké výhovorky, jednoducho má schválené uznesenie vlády a z toho neustúpime a musí si to splniť. A keď by chcel skúsiť to sabotovať, tak tí rodičia ho ubijú s klobúkmi, lebo zrazu v januári budú mať deti nabité kredity na krúžky, ale trucujúci Branko, minister, by nespustil register poskytovateľov, tak asi tí učitelia nakoniec by sa prišli k nemu pýtať, že prečo, Branko, trucuješ, prečo tým našim deťom ubližuješ. Takže takáto je trošku situácia v tejto veci. Mrzí ma tento prístup ministra školstva, ale život je taký, bol som ho osobne prosiť na ministerstve školstva, aby to nerobil, ten povedal novú výhovorku vtedy: "keď budú mať učitelia vyššie platy a všetky školy budú zrekonštruované, potom tí učitelia aj sami budú tie krúžky poskytovať", tak som povedal: "Braňo, sám tomu neveríš, čo hovoríš" a naozaj také trápne výhovorky to boli.
Hold, jednoducho život je taký, ale hovorím, v tomto prípade boli dve ministerstvá, ministerstvo kultúry vzorná spolupráca, všetko splnené, všetko v zákone napísané, všetko tip-top nachystané. Ministerstvo školstva sabotáž, lebo asi rodina nie je hodnota, no pardon, pán Gröhling, pre nás rodina hodnota je a urobíme všetko pre to, aby tie deti na konci krúžky dostali.
Ďakujem za podporu do skráteného legislatívneho konania. Pevne verím, že to posunieme aj ďalej a že tá prorodinná koalícia, ktorá sa tu vytvorila pri tomto návrhu zákona, ktorá nepozerá na to, akú máme farbu politického trička, vydrží až do finále. Zároveň ale hovorím, že očakávam aj po finálnom schválení zlomyseľnú sabotáž od ľudí, ktorí budú mať právo podať tento návrh zákona na Ústavný súd. Osobne si myslím, že vystúpenie, ktoré sme tu videli, pani ministerky spravodlivosti aj vystúpenia jej včerajšie na vláde, kde čítala doslova jak nachystané veci, že sú podkladom na Ústavný súd, kde potom bude chcieť argumentovať, že vlastne ona nás upozornila na to, že nie sú splnené kritériá na skrátené legislatívne konanie. Ale kritériá na skrátené legislatívne konanie sakramentsky splnené sú. Lebo keď ona hovorí, že kde je predsa tá hroziaca ekonomická škoda, tak áno, pre človeka, ktorý nevníma úlohu a váhu tej rodiny v spoločnosti, to je len taká hluchá masa nejakého šumu, nejakých včiel v úle, ktorým nedokáže porozumieť. Státisíce slovenských rodín alebo rodín žijúcich na Slovensku sú v núdzi a čakajú na našu pomoc. A my sme sa spoločne rozhodli a ešte raz hovorím, som hrdý, že naprieč politickým spektrom a ešte raz hovorím, neočakávam, že tí vagabundi, ktorí súčasnú situáciu slovenských rodín spôsobili s ich poskokmi z Republiky, že sa k tomu pridajú. Nie, neočakávam, ale to ostatné, čo ctí si rodinu, čo si uvedomuje jej význam v spoločnosti, sa zomkne a nakoniec to prelomíme a keď aj budú sa snažiť vetovať tento zákon, predkladať na Ústavný súd a čokoľvek urobiť, len aby zahatali pomoc rodine, lebo jednoducho ten svet, kde rodina je na piedestáli, pre nich nie je ten svet do dnešnej doby, kde pomaly vysávač, lampa a dvaja chlapci sú dokopy jedna rodina, tak svet, kde považujeme za rodinu otca, matku a ich deti, im tam nejako nepasuje.
Takže budeme bojovať, pevne verím, že spolu aj túto bitku o Stalingrad vyhráme, nech nám ešte aj následne budú akékoľvek polená pod nohy hádzať a na konci tú pomoc rodinám doručíme. Ale na konci všetci, nech tu aj nikto z nás nebude, či už budeme mať brady alebo čokoľvek, ale budeme spomínať na tieto dni a tieto chvíle, si povieme, že vtedy sme to rozhodnutie spolu urobili, že vtedy sme odložili bokom ego a že sme si povedali, že čo je najdôležitejšie. No najdôležitejšie je rodina. A aká rodina? Otec, matka a deti, tradičná rodina a som na to hrdý. (Potlesk.)
Čiže poviem ešte inak, tento boj, ktorý tu zvádzame, je v skutočnosti, a nebojme sa to pomenovať, ideologický boj. Ideologický boj o výkladové, výklad slova rodina a význam rodiny v dnešnej dobe. Tí ľudia, ktorí si uvedomujú, že rodinu tvorí otec, matka a deti a nie žiadne zhluky zvláštnych náhod, ktoré sa stretli a práve si povedali, že sú rodinou, tak tí ľudia tú pomoc pretlačia a zo Slovenska urobia naozaj prorodinný ostrov v rámci Európy. Krajinu, ktorá bude mať najsilnejšiu prorodinnú politiku, minimálne po tej finančnej stránke. Samozrejme, že sú aj potom následne nadstavby, ten pocit, kedy potrebujete so svojou rodinou sa cítiť, že ste vítaní, ale to potom riešme následne. Ale ten absolútny základ je istota pre rodinu, že môžu prijať ďalšie dieťa, že sa neobávajú o finančnú svoju existenciu a s 200 eurami, aj keď je to málo, ale viete to ďalšie dieťa do rodiny prijať, alebo ak náhodou tú prácu nemáte, s pomocou, ktorú chceme rodinám ponúknuť, viete ako rodina naďalej fungovať bez toho, aby ste si kládli otázku, či ísť na potrat, nejsť na potrat, či teda ďalšie dieťa k sebe prijať, alebo nie. A na toto budeme spolu všetci hrdí, teším sa na to finále, my tú bitku o Stalingrad spolu vyhráme. (Potlesk.)

49. (16.)
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som predložil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto zákone, ktorý predkladám. Predpokladám, že rozprava väčšia k samotnému zákonu a k návrhu bude prebiehať v prvom a v druhom čítaní. Sľubujem, na každú jednu otázku, akékoľvek podnety budem reagovať. Naozaj, chcel by som dosiahnuť pri tomto návrhu zákona, aby sme mali taký spoločný cieľ.
Po dlhých, dlhých, predlhých rokoch naozaj ukázať, že Slovensko je to, čo hovoríme v ústave, to, čo sme tu sľubovali na ústavu všetci, ktorí sme skladali poslanecký sľub, že Slovensko je sociálny a prorodinný štát. Veľa rokov sme na to zabudli, pomoci rodinám sa príliš nedostávalo a teraz tak v tejto sále niekto menší, niekto väčší podiel zodpovednosti na tom máme, ale chcel by som vás vyzvať na začiatok, odložme politické dresy, skúsme si povedať, že naším cieľom je zadosťučiniť ústave, zadosťučiniť nášmu sľubu a zadosťučiniť prehláseniu deklaratórnemu dnes, že Slovensko je prorodinný štát a že spoločným spôsobom slovenským rodinám mimoriadnym spôsobom v tejto ťažkej situácii pomôžeme.
Keďže teda ale táto časť rokovania hovorí o tom, že prečo v skrátenom legislatívnom konaní, tak dovoľte, aby som použil na to tú slovenskú ľudovú múdrosť ´kto rýchlo dáva, dvakrát dáva´. Zároveň viete, že mesiace trvalo koalícii, kým sme boli schopní sa dostať až do tohoto bodu a predstúpiť pred vás ako zákonodarcu s tým, že máme plán, ako slovenským rodinám pomôcť. A keď sa teda pýtame, prečo slovenským rodinám, preto, lebo aj podľa poslednej štatistiky Európskeho štatistického úradu najviac ohrozené chudobou na Slovensku sú práve rodiny s deťmi. Takže chceme pomôcť tým, ktorí sú najviac ohrození chudobou, chceme im pomôcť naozaj bezprecedentným spôsobom. Tá pomoc bude vo výške približne sto miliónov eur mesačne a chceme im pomôcť rôznymi spôsobmi. Nechceli sme ísť len do toho, že rozdáme peniaze a v prípade niektorých rodín a možno menej zodpovedných rodičov, že tie peniaze by išli naverímboha a boli by použité na iný účel ako reálne na pomoc núdznym a v tomto prípade, v prípade rodín, v prípade rodín tých detí.
Čiže sú to tri rôzne spôsoby ako pomôcť. Jedno zvýšiť, áno, plošne, na všetky deti do skončenia denného štúdia vysokoškolského štúdia rodinné prídavky de facto na dvojnásobok zvyčajnej výšky. Čiže na 50 eur výhľadovo od 1. januára. Je tam aj taký ten medzikrok na tento druhý polrok, kde sú teda menšie zvýšenia, ale každopádne voči súčasnosti už dosť zásadné.
Potom druhá forma pomoci cez zvýšenie daňového bonusu, kde naozaj dlhé roky sme, bohužiaľ, nezvyšovali, ale zvyšovali fakt symbolicky, tuším, o 21 centov v priemere ročne a medzičasom to zvyšovanie malo byť. Naozaj snažím sa byť ústretový, nechcem ísť do nejakých teraz zápasov a ukazovať na niekoho prstom. Mojím cieľom je naozaj, aby sme boli na jednej lodi, obliekli si jedno spoločné tričko a ukázali, kto za koho kope, a aby na každom tom jednom tričku bolo napísané, že všetci spolu kopeme za rodiny s deťmi. Čiže dobre. Jednoducho nezvyšoval sa daňový bonus.
Návrh na mimoriadne jeho zvýšenie finálne od 1. januára na 100 eur na dieťa do 15 rokov, od 15 rokov 50 eur. Keď sa pýtate, prečo je tam rozdiel, preto, lebo aj dnes je rozdiel a tretia časť je tá časť, ktorú som tak naznačil v úvode, že uvedomujeme si, že v čase, kedy treba zásadným spôsobom núdznym pomôcť, tak môže sa stať, že ak by sme všetko sústredili len vo forme peňazí alebo cashu do tých rodín, tak v niektorých rodinách by sa to minulo účinku. Tak chceme chrániť časť tých peňazí, aby naozaj sa použila na rozvoj toho dieťaťa, podporu rozvoju talentu detí a to je tá časť o voľnočasových poukazoch, krúžkovnom, službách deťom, akokoľvek to nazveme. To sú v podstate peniaze tak isto, ktoré skončia v rodine, ale chceme ich chrániť touto formou pomoci pred zneužitím v prípade, áno, hovorím v prípade možno nezodpovedných rodičov, ktorí by možno namiesto toho, aby to išlo na rozvoj dieťaťa, tak by to použili na alkohol alebo na iné neduhy.
Toto sú v podstate tri piliere tejto pomoci. Chcem vás poprosiť o teda podporu v skrátenom legislatívnom konaní preto, lebo čas sa kráti, rodiny tú pomoc potrebujú. Jedna časť sa spúšťa hneď naplno od 1. júla. Ale aj na to, aby sa prispôsobili účtovné systémy vo firmách, tak nie je veľa času. Prvýkrát síce ten daňový napríklad bonus bude vyplatený v augustovej výplate, ale tá výplata už bude za júl, ale to znamená, že máme pár týždňov na to, aby sa prispôsobili softvéry, účtovné, vo firmách. Tak toto je tiež teda dôvod, prečo, prečo v skrátenom legislatívnom konaní a čo sa týka služieb deťom, tam ten odstup do plného nábehu je dlhší. Je to niečo vyše šesť mesiacov alebo sedem, pardon, sedem mesiacov odteraz, ale keďže ide o úplne nový systém, kde vlastne potrebujeme, aby finančná správa stačila si obstarať cez verejné obstarávanie zhotoviteľa aplikácie, zhotoviteľa portálu a toho kvázi zúčtovacieho systému, cez ktorých tých 400 miliónov eur na rozvoj talentov našich detí má pretiecť smerom k poskytovateľom, alebo od detí a ich rodičov smerom k poskytovateľom, tak je to extrémne šibeničný termín a potrebujeme takisto, aby tento návrh zákona prešiel v skrátenom legislatívnom konaní, lebo ak by sme išli v normálnom, jednoducho nedokážeme doručiť tú pomoc rodinám v tejto časti už od januára budúceho roku, aby sa to logicky posunulo niekde o rok. A takáto pomoc by už ľuďom alebo rodinám s deťmi bola asi natoľko dobrá ako mŕtvemu zimník.
Takže budem veľmi rád, ak podporíte tento návrh a hovorím, som otvorený zodpovedať akékoľvek otázky, prípadne nejasnosti v prvom, prípadne v druhom čítaní. Zmysluplné zmeny, ak nájdete, predstavíte, môžme ich nasadiť v druhom čítaní. Bol by som veľmi rád, aby keď ste tu, tuším, boli, že stoštyridsiati, aby úplne vo finále, neviem, či to bude zajtra alebo kedy, ale aby úplne vo finále na konci to bolo, že 140 : 0.
Dnes na súde jeden pán, ktorý mal také iné skóre kvôli tomu, že sa snažil neriešiť veci, ale ja by som chcel, že v tomto, aby sme držali spolu a naozaj obliekli si len jeden jediný dres s názvom ´kopeme za rodiny´.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.

Ďakujem pekne.
Predkladám návrh na rokovanie Národnej rady na ukončenie členstva Slovenskej republiky v Medzinárodnej investičnej banke a Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce. Cieľom predloženého materiálu je schváliť ukončenie členstva Slovenskej republiky v týchto uvedených dvoch bankách.
MIB vznikla v roku 1970 a jej členskými štátmi sú: Ruská federácia, Maďarsko, Česká republika, Bulharsko, Rumunsko, Slovensko, Kuba, Mongolsko, Vietnam. Je to taký trošku relikt čias RVHP.
Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce, v skratke MBHS, vznikla v roku ´63 minulého storočia a jej členskými štátmi sú: Rusko, Bulharsko, Rumunsko, Česká republika, Poľsko, Slovensko, Mongolsko a Vietnam. Členstvo v oboch bankách zdedila Slovenská republika po rozdelení ČSFR v roku 1993, pričom obe inštitúcie boli a sú dedičstvom už neexistujúceho RVHP, ktoré som spomenul.
Nakoľko Slovenská republika môže využívať a aj využíva financovanie poskytované EIB, EBRD a Rozvojovou bankou Rady Európy, úloha oboch ruských bánk už pred vojnou na Ukrajine klesala. Vzhľadom na ozbrojený konflikt na Ukrajine vyvolaný vpádom Ruskej federácie, ako aj na následné medzinárodné a európske sankcie voči Ruskej federácii a na súčasnú geopolitickú situáciu ministerstvo financií odporúča ukončiť členstvo Slovenskej republiky v oboch bankách.
V spolupráci a v rámci koordinovaného postupu s Poľskom, Českom, Rumunskom a Bulharskom navrhuje vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva financií ukončenie členstva v oboch uvedených inštitúciách odstúpením Slovenskej republiky od dohody o založení týchto dvoch bánk. A tento návrh vlastne vláda schválila na rokovaní 23. 3. uznesením 219 tohto roku a odporučila Národnej rade vysloviť súhlas s návrhom.
Zakladajúce dohody predpokladajú v prípade odstúpenia člena aj vzájomné vysporiadanie vzťahov po doručení listiny o odstúpení Slovenskej republiky obom bankám. Ministerstvo financií sa v rámci vzájomného vysporiadania vzťahov bude snažiť o vyplatenie podielu vo výške splateného kapitálu a podielu na zisku v oboch bankách, avšak vzhľadom na zhoršujúcu sa platobnú schopnosť najmä pri Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce môže byť vysporiadanie vzájomných vzťahov s akcionármi problematické.
Vzhľadom na to, že Slovenská republika je členom oboch bánk na základe prezidentských zmlúv, aj na ukončenie členstva Slovenskej republiky je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a následný podpis listiny o odstúpení prezidentkou Slovenskej republiky.
Odporúčam, aby Národná rada vyslovila súhlas s predloženým návrhom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Kolegovia, kolegyne, predloženým návrhom zákona sa transponuje smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní, tzv. DAC7 a implementujú sa požiadavky určené touto smernicou. Cieľom návrhu je zvýšenie daňovej transparentnosti a získanie významného zdroja informácií pre finančnú správu na zabezpečenie plnenie daňových povinností. Rozširuje sa existujúci rozsah automatickej výmeny informácií o novú kategóriu, a to informáciu o príjmoch dosahovaných predávajúcimi v rámci digitálnej platformy. Zavádza sa povinnosť pre prevádzkovateľov digitálnych platforiem, ako napríklad Booking alebo UBER, oznamovať finančnej správe informácie o predávajúcich a ich príjmoch dosahovaných prostredníctvom platforiem. Finančná správa bude tieto informácie vymieňať s príslušnými orgánmi členských a zmluvných štátov. Povinnosti sa budú týkať platforiem v oblasti prenájmu nehnuteľností, poskytovania osobných služieb, predaja tovaru a prenájmu dopravných prostriedkov.
V súlade s termínmi určenými smernicou sa účinnosť zákona navrhuje od 1. januára ´23 a prvá automatická výmena týchto informácií sa uskutoční do konca februára ´24.
Kolegovia, kolegyne, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, ono zo strany ľudí možno sa to zdá, že vážna téma, ale teraz, keď som si tu tak ako počúval tie drísty, keď Blaha začal a podobní, že oni sú asi dosť zúfalí chlapci. Snažia sa chytiť akejkoľvek slamky, len teda aby niečo, aby nejakým spôsobom mohli zaujať médiá. A z 2 000 eur zákazky, štátnej zákazky, ale ako subdodávky ešte pre vlastne toho, čo robí na tých hraniciach, z 2 000 eur, ktoré idú človeku, ktorý áno, robil na volebnej kampani OĽANO, oni tu robia najväčšiu korupčnú kauzu v histórii Slovenska.
Ľudia, ktorí rozkrádali jak po nebohom, 30 mld. eur, títo vagabundi zo SMER-u, z HLAS-u rozkradli, o fašistoch nemusím hovoriť, tí sa k moci nedostali, tí kradli iba vtedy, keď boli v Banskobystrickej župe. A 30 mld. eur títo vagabundi tu rozkradli, Fico, Pellegrini a ich banda. V štátnych hmotných rezervách mali byť tie stany, čo tu Roman Mikulec musel objednávať od súkromnej firmy. Ale nie, tam Ficov a Pellegriniho kamarát, buzerant posratý, plný trezor zlatých tehál miesto stanov pre utečencov. Toto bolo vaše manažovanie krízy a chystanie sa na krízu. Rozkrádanie každého jedného eura, ku ktorému ste sa priblížili.
Miesto toho, aby v štátnych hmotných rezervách boli stany, ktoré v takejto situácii zoberieme a namontujeme ich tam na tie hranice. Miesto toho – vaši kamaráti plné trezory zlatých tehál. A vy máte Boha pri sebe, ešte tu moralizovať, rozprávať, ako ste z toho zhrození, čo sa to jaká strašná korupcia deje. Že my musíme objednať súkromnú firmu, lebo ten štát ste rozkradli. Na to, aby dala stany, ktoré mali byť v štátnych hmotných rezervách. Áno, nachystané na túto situáciu.
Áno, keď vy ste vládli, vaša Saková, či jak sa volá ministerka vnútra. Aký plán urobila? Krízový plán prechodu utečencov cez ukrajinskú hranicu na 600 ľudí denne. Len zrazu ich bolo 13-tisíc, páni a dámy, 22-krát viac. A v takej situácii je úplne normálne, keď vy ste nachystali plány na 600 a zrazu je to 22-krát viac alebo o 2 000 % viac, že musíte asi, alebo aj ten štát nemá tie schopnosti a musí, a hlavne platí to, čo som povedal na začiatku, keď plné vaše trezory zlatých tehál miesto stanov v štátnych hmotných rezervách, že musíte osloviť kohokoľvek, kto jednoducho tie stany má.
A na tom stretnutí v tých Sobranciach, kde sa o tom rozhodovalo, bola väčšina vašich ľudí, lebo čo sa... (Reakcia z pléna.) Čo si povedal, Vážny? Že som blbec? To hovoríš ty? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, neskáčte do reči pánovi ministrovi.

Matovič, Igor, podpredseda vlády a minister financií SR
To povedal ten vagabund, čo celé Slovensko oklamal s tým, že teraz nebojte sa, mýtny tender za 700 mil. eur, to my si posplácame a potom to bude za euro naše. Tento vagabund! A potajomky potom podpísal zmluvu, že to euro je 500 mil. (Reakcia z pléna.) A teraz ten SkyToll, musíme si kupovať znova a znova mýtny tender. Tento, ktorému pusipajtáša a asistenta robil kto iný ako Peter Pellegrini? A robil špinavú prácu. A predkladal tu pozmeňováčiky pre oligarchov. Tento človek, ktorý tuneloval výstavbu diaľnic. On tu má Boha pri sebe ešte hovoriť a meditovať. Choď si tam vypiť radšej do bufetu dozadu, dobre? Tam ti bude lepšie!
Čiže to, čo sa tu deje a to, čo sa na hraniciach dialo, je len a len dôsledok nenažranosti týchto ľudí, ktorí miesto toho, aby do štátnych hmotných rezerv kúpili stany, si napakovali zlaté tehly zo svojich trezorov. A potom, keď ten vagabund Kičura je v base, tak Fico, čo je stranícky šéf napríklad Vážneho, tak potom ide na tlačovku a na každej druhej sa zavzdušňuje, že ten čestný človek Kajetán Kičura, nevinný to človek, je v tej väzbe, dokedy tam bude? Ja pevne verím, aj keď tam medzičasom nie je, že nakoniec spravodlivý rozsudok ho pos... dočká a v tej base si to užije. Tie zlodejiny, ktoré tu páchal, miesto toho, aby chránil verejný záujem a chystal nás na krízu, ste si pakovali súkromné účty. Že vám nie je hanba! A že vám nie je hanba potom moralizovať až človeka, ktorý tam od prvého dňa robil dobrovoľníka, hovorím o tom Júliusovi Slovákovi, o mene, ktoré predtým Slovensko nepoznalo a s ktorým ja osobne som sa stretol tak pol roka pred voľbami naposledy, tak potom z neho robíte nejakého strojcu podvodu, korupčníka, lebo, jéj, 2 000 eur si vyúčtoval, za ktorých vyplatil päť dobrovoľníkov. Jéj, to je strašná to korupcia! Nie tie zlaté tehly vo vašich trezoroch, nie tie rozkradnuté štátne hmotné rezervy, nie tie chýbajúce stany, ktoré potom si štát musí v takejto kritickej situácii prenajímať od súkromnej firmy. Jasné, že aj mňa to mrzí, že to nerobí štát. Jasné, že ma to mrzí, že tie stany si nemôžme takto zobrať z tých Štátnych hmotných rezerv, ale tam sa pozerajte do vlastného zrkadla, páni a dámy.
Saková. Videl som, že je tam prihlásená do rozpravy. Ja tu už potom nebudem, ale aby som vám teda povedal o nej, že čo táto žena bola schopná robiť, ako je to maličkosť relatívna pri tých zlodejinách za stovky miliónov, čo robili, ale si predstavte, že čo táto ženská bola schopná spraviť. Povedala si, že však teda do riti, na čom by sme ukradli niečo? No na opaskoch a na rukaviciach pre policajtov. Vyhlásila verejné obstarávanie, že rukavice, opasky, jasné, že tak parametre, aby teda správna firma REMPO, vopred vybraná, vyhrala. To je tá firma, čo potom s jej spoločníkom Drucker si záhadne kupoval pozemky a lukratívne pozemky v Bratislave a pri Špačinciach, čo nevedel vysvetliť a písal to na svoju manželku, tak Saková si spraví tender na opasky, rukavice pre policajtov, jasné, však bohumilá vec, nech je policajtom teplo v rukavičkách, nech im gate nepadajú, a jako spraviť, aby teda vyhrala tá vopred vybraná firma. V tom čase sa už o firme REMPO hovorilo, že to je taká Druckerova, Kaliňákova firmička, na ktorú jednoducho tie biznisy robia. Tak radila sa, radila sa sama so sebou, zrejme aj s Kaliňákom, že jak to spraviť, aby to vyhralo REMPO, ale oficiálne, aby to nevyhralo REMPO. Tak zrazu, keďže boli na mieru našité podmienky, prihlásili sa dve firmy do tej, do tej súťaže, jedna REMPO a druhá firma, že Port 7 sa to volá alebo 7 Port, jedno alebo druhé. A tak bežnému človeku sa javí, však dve firmy súťažia, prebehla elektronická aukcia a nevyhralo to REMPO, čudujte sa, čuduj sa svete. A vyhrala to firma Port 7. A potom, keď sa pozriete, že kto je konateľom firmy Port 7, tak zistíte, že to je obchodná riaditeľka vo firme REMPO a že spoločníkom firmy Port 7 je Klára Dvorecká, ktorá je konateľkou vo firme REMPO. Inak povedané, dve firmy, ktoré patria de facto tej istej žene, len teda aby sa to javilo, že to nevyhrala REMPO, tak súťažili akože dve firmy. Čiže si to predstavte, ešte aj elektronická aukcia prebiehala, že v jednej kancelárii pani generálnej riaditeľky pani Kláry Dvoreckej súťažilo sa za REMPO a vo vedľajšej kancelárii, v kancelárii vedúcej obchodného úseku, pani, teraz som zabudol to meno, pozrite si to, v pohode, ktorá figurovala vo firme Port 7, sa súťažilo za firmu Port 7. Oni, božechráň, oni tam mali aj stráž medzi tými dvomi miestnosťami na chodbe, aby sa náhodou nedozvedeli, akú ponuku si navzájom tam dávajú, a teda v tejto čestnej to elektronickej aukcii a verejnom obstarávaní vyhrala, no, jednoducho vedúca obchodného úseku vo firme pani Dvoreckej, ktorá teda zastupovala tú druhú firmu. Zákazka za viac ako milión eur, hovorím, hovorím to iba ako takú maličkosť, ale aby sme vedeli, akým hulvátskym spôsobom títo ľudia si mysleli, že naozaj sú bohovia na zemi, Slovensko im patrí, Slovensko sú oni a verejné statky a verejný majetok, to je ich majetok.
My sme tí, či poslanci, alebo členovia tejto vládnej koalície, ktorí verejný majetok strážime. V skutočnosti som hrdý na to, že za dva roky neexistuje žiadna reálna korupčná kauza tejto vlády. Žiadna reálna korupčná kauza.
A to, že tu jak úchyláci každý mesiac odvolávajú Romana Mikulca, je pochopiteľné z ich strany. Potrebujú spochybniť človeka, ktorý je pre nich stelesnením zla, lebo im siahol na ich životné istoty. Siahol tým, že rozviazal ruky policajtom a každý čestný vyšetrovateľ dnes vie, že môže ísť po zločine a neexistuje politika našich ľudí. Či kriminálny skutok spáchal člen OĽANO alebo ktorejkoľvek koaličnej strany, alebo člen nejakej opozičnej strany, alebo člen žiadnej strany, je to úplne jedno. Dnes na polícii neexistujú zoznamy ľudí, na ktorých sa nemôže siahnuť a každý vyšetrovateľ, ak chce, môže ísť po zločine ako po údenom. To sme ľuďom pred voľbami sľúbili, to sme do bodky splnili a vykonávateľom, strážcom tohto pravidla a garantom tohto pravidla je práve Roman Mikulec, a preto skorumpovaným vagabundom ako Peter Pellegrini alebo Robert Fico presne leží v žalúdku.
Že by mohol robiť niektoré veci inak? Každý z nás by mohol robiť niektoré veci inak, dupľom v takýchto kritických situáciách, kedy je doba vypätá, sa chyby podaria. Ja osobne, čo by som Romanovi vyčítal (povedané so smiechom), tak vyčítal by som mu presne to, v čom ja mám problém. Ja som za pätnásť rokov vo firme nevyhodil žiadneho človeka, lebo som, mi bolo tých ľudí ľúto. A Roman ich mal vykydať lopatou, tých Kaliňákových poskokov, ktorí tam sú pozašívaní ešte na ministerstve vnútra mnohí a áno, aj na sekcii krízového riadenia, ktorá by túto krízu mala viesť. Dávno ich mal odtiaľ vykydať lopatou. Neurobil to, možno teda si myslel, že sa preonačia a zrazu sa v nich objaví nejaký talent manažovať krízu, to je chyba, ktorú Romanovi Mikulcovi ako ministrovi vnútra vyčítam, že mal sa vysporiadať s týmito ľuďmi, ktorí tam veľakrát boli dosadení len za zásluhy a iba tak ako odložení, jak do nejakého múzea, takže sa s týmito ľuďmi nevysporiadal a mal s nimi nejakú takú božskú trpezlivosť, ale ktorá svojím spôsobom potom v takýchto kritických situáciách sa prejaví, že nám tí ľudia chýbajú pri reálnom manažovaní tej krízy.
Ale ešte raz, pre ľudí, ktorí s týmto návrhom prichádzajú, je Roman Mikulec tým človekom, ktorým najviac leží v žalúdku preto, lebo ohrozuje ich pobyt na slobode. Ohrozuje ich systém našich ľudí, že nebolo dovolené ísť po zločinoch našich ľudí, ale bolo dovolené šikanovať, terorizovať opozičných poslancov, bolo dovolené sledovať novinárov, bolo dovolené zabíjať novinárov a ich snúbenice. Svet, ktorý si títo ľudia vybudovali, a svet, ktorý kartu po kartičke z toho domčeka z karát, ktorý si tu stvorili, Roman Mikulec ako minister vnútra postupne rozoberá aj s tými čestnými vyšetrovateľmi a čestnými prokurátormi, ktorí zločinu po krku postupne idú.
Čiže je to síce pre nich ľúbivé, populistické a populárne rozprávať tu o zlodejinách tejto vlády. V skutočnosti žiadna zlodejina v tomto prípade spáchaná nebola, lebo sa nakupovali alebo objednávali stany, ktoré istý Kajetán Kičura mal mať na sklade v štátnych hmotných rezervách, kde mu tento poskok Šutaj Eštok robil asistenta a miesto toho, aby boli stany, si futrovali trezory so zlatými tehličkami. O tomto je v skutočnosti toto ich zavzdušňovanie, toto odvolávanie a možno bude aj budúci týždeň a potom znova a potom znova, ale verte, my sa nepoddáme. Bude to ťažké, ťažká doba nás čaká, za dva roky sme vyfasovali šesť kríz v rade, ale pevne verím, že to zvládneme. Verím, že Ukrajina každému z nás skalibrovala rebríček hodnôt a o to viac si uvedomujeme, že musíme držať spolu práve preto, lebo tá najväčšia katastrofa, ktorá by sa Slovensku mohla stať v rade tých šiestich, by bola tá siedma, ak by ste sa vy vrátili k moci.
Osobne sa nazdávam, že ak takú chybu urobíme, tak na Slovensku normálnemu človeku sa nebude dať žiť. Bude to horší režim ako Putinov režim. Bude to horší režim ako akéhokoľvek diktátora, ktorého poznáme, lebo tí ľudia už nebudú chcieť urobiť tú chybu, že budú riskovať svoj pobyt na slobode. Preto tu stojím, aj keď to možno nie je populárne, a hovorím, že Roman Mikulec je správny človek na správnom mieste, možno veľakrát zbytočný dobrák a zbytočný dobrák na ľudí, ktorých dávno mal vyraziť z ministerstva vnútra, ktorých si tam dlhé roky dosadzoval Kaliňák so Sakovou a spol.
Preto Romana Mikulca podporujem a budem rád, ak ho podporia aj ostatní poslanci v koalícii. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za túto otázku.
Viete, no vždy sa nájdu ľudia, ktorí v takýchto kritických situáciách v prvom rade rozmýšľajú nad tým, ako pomôcť ľuďom v núdzi, a potom ľudia, ktorí zneužiť situáciu, keď sa pomáha ľuďom v núdzi. To sme tu mali aj počas covidu, kedy masívna pomoc, ktorú vláda smerovala voči dotknutým podnikateľom, prilákala rôznych podnikavcov, aby som nehovoril, že podnikateľov, ktorí vykazovali či už fiktívne nájmy, fiktívnych zamestnancov, čokoľvek, len aby sa dostali vlastne k pomoci, ktorá vtedy úplne účelným spôsobom a správnym spôsobom voči dotknutým podnikateľom išla.
Rovnako by sme boli naivní, aby sme si teraz mysleli, že keď spustíme pomoc alebo keď sme aj spustili pomoc voči odídencom z Ukrajiny, ako sa teda oficiálne podľa zákona ľudia, ktorí požiadajú na Slovensku o dočasné útočisko, nazývajú, tak aby sme v tejto situácii, keď sme tú pomoc spustili, si mysleli, že zase tu nebudú nejakí tí podnikavci, ktorí sa budú snažiť na tom nejakým spôsobom zarobiť. Úprimne hovorím, pri desiatkach tisíc ľuďoch, ktorí na Slovensku či už budú teda ubytovaní, budú niekde stravovaní a následne si tí ľudia, ktorí ich ubytujú alebo ich budú prestravovať, budú vykazovať na nich požiadavky voči štátu, určite budú takí, ktorí budú podvádzať, a je úlohou všetkých tých ostatných čestných ľudí, ktorí to myslia s pomocou vážne, ktorí sa o takomto nejakom nečestnom konaní dozvedia, aby na to upozornili či už orgány činné v trestnom konaní, alebo teda ten, tú inštitúciu, ktorá tú pomoc poskytuje.
V prípade konkrétnej jednej otázky, ktorú som svojho času ja otvoril a čo sme schválili, alebo čo ste vy schválili v lex Ukrajina 2, a to je preplácanie ubytovania v súkromí, tak tam sme sa snažili dať také kontrolné mechanizmy typu, že sme limitovali maximálnu výšku preplatenej, preplateného nájmu podľa veľkosti danej nehnuteľnosti, čiže podľa počtu obytných miestností, čiže je tam limit na jednu obytnú miestnosť 500 eur, na dve 750, na tri 1 000, na štyri 1 250, aby sa nám náhodou nestalo, že niekto si vykáže 50 Ukrajincov v jednoizbovom byte a hlúpy štát mu preplatí, lebo však teda on si vykázal. Čiže priamo už do zákona sme takéto niečo, takéto ochranné mechanizmy schválili a vy ste ich odhlasovali, alebo my sme navrhli a vy ste ich odhlasovali.
Rovnako ochranný mechanizmus typu, aby sa nám nestalo, že na jedného odídenca si vykáže ten istý mesiac viacero ubytovateľov požiadavku voči štátu, tak ten mechanizmus je priamo v zákone nastavený, že musí prísť, tá obec posiela tú informáciu na ministerstvo vnútra a následne na ministerstve vnútra dva týždne sú v podstate na prekontrolovanie, či k takémuto niečomu nedošlo, na rovnaké identifikačné číslo odídenca, či sa náhodou neuplatňuje na rôznych miestach požiadavka na preplatenie nájmu a až následne po takejto kontrole peniaze idú späť na obec.
Rovnako taký ten kontrolný mechanizmus práve v tejto otázke je zavedený tak, že odídenec musí raz do mesiaca prísť spolu s tým prenajímateľom na miestny, obecný alebo mestský úrad a prihlásiť sa, tak ako to obdobne funguje na úradoch práce, tak musí prísť a fyzicky sa ukázať, že tam ešte je, aby to náhodou nebolo o tom, že niekomu poskytneme v marci 2022 štatút dočasného útočiska, on tu možno pobudne dva-tri dni a potom už bude bývať niekde v Nemecku a my ešte v roku 2024 budeme vyplácať na jeho číslo alebo teda na jeho identifikačné údaje pomoc. Čiže musí sa fyzicky, fyzicky v tej obci preukázať, že vlastne aspoň raz do mesiaca na obecnom úrade, že vlastne naďalej tam v tej obci býva.
Takže snažíme sa, každý jeden minister, každý jeden rezort aj pri týchto pomociach už tak trošku predvídavo implementovať kontrolné mechanizmy, aby sa čo najmenej pomoci zneužilo na obohatenie nečestných ľudí.

Vážený pán poslanec, úrad na ochranu oznamovateľov vznikol po tom, čo vládna koalícia zvolila jeho prvú predsedníčku vo februári 2021. Za vznikom úradu stojí myšlienka pomáhať v boji proti korupcii aj tým, že sa odstránia niektoré prekážky, ktoré doteraz potenciálnym oznamovateľom bránili v tom, aby korupciu alebo nekalú praktiku, s ktorými sa stretli v zamestnaní, oznámili. Týmito prekážkami bol strach zo straty zamestnania alebo strach z iných odvetných opatrení, ktoré oznamovateľom hrozia po tom, čo svoje podozrenie oznámia. Ďalšou prekážkou je nedostatok informácií či odbornej opory v situácii, kedy oznamovatelia, tzv. whistlebloweri, môžu čeliť tlakom, falošným obvineniam alebo šikane. Úrad je okrem iného vybavený právomocou, ktorá umožňuje pozastaviť účinnosť výpovede z práce, ak motívom takejto výpovede je práve odveta za to, že sa niekto ozval a oznámil nekalú praktiku. V porovnaní s inšpektorátmi práce, ktoré mali túto agendu zverenú predtým, sa úrad môže venovať oznamovateľom lepšie a intenzívnejšie.
V septembri ´21 úrad úspešne spustil svoju činnosť a odvtedy sa naňho obrátilo vyše 190 jednotlivcov. Úrad poskytuje potenciálnym aj skutočným oznamovateľom poradenstvo, môže podávať trestné oznámenia, sprostredkuje im ochranu alebo sa zúčastňuje súdnych sporov na strane oznamovateľa.
Za prvý polrok činnosti sa úrad zaoberal šesťdesiatimi relevantnými prípadmi, v rámci ktorých poskytoval poradenstvo, pozastavoval účinnosť pracovných úkonov voči oznamovateľom alebo sprostredkoval ich ochranu na prokuratúre, kontroloval funkčnosť interných systémov oznamovania u zamestnávateľov a zúčastňoval sa súdnych konaní.
Úrad od septembra ´21 eviduje desať nových chránených oznamovateľov, ktorým status chráneného oznamovateľa udelila prokuratúra alebo inšpektorát práce, pretože podali kvalifikované trestné oznámenie alebo oznámenie o správnom delikte. Väčšina závažných prípadov, ktoré úrad doteraz riešil, je z prostredia štátnej a verejnej správy alebo štátnych podnikov a najčastejšie sa týkajú machinácií pri verejnom obstarávaní, konfliktu záujmov či hromadného porušovania Zákonníka práce. Vďaka konkrétnym oznamovateľom, ktorí sa obrátili o asistenciu na úrad, sú dnes vedené vyšetrovania alebo sú v štádiu preverovania skutky, ktoré sa týkajú machinácií pri verejnom obstarávaní alebo porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.
Vážený pán poslanec, v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti úrad každoročne do konca marca predkladá Národnej rade správu o svojej činnosti a stave ochrany oznamovateľov. Úrad teda bude poslancov čoskoro priamo informovať o detailoch svojej činnosti prostredníctvom svojej výročnej správy.
Ďakujem pekne za pozornosť. Skončil som.

Určite teraz, keď trošku, neviem, či do toho môžem vstúpiť, ale myslím si, že hovorím aj v mene pána predsedu vlády ako minister financií. Samozrejme, že vláda si musí všímať rast cien; inflácia, ktorú zažívame, je najväčšia za posledných 20 rokov. Zároveň treba povedať, že tá inflácia nie je celoslovenská, ale je celosvetová, čiže rast cien je naozaj na, proste na celom svete dramatický. Okolité krajiny pristupujú niektoré aj k opatreniam typu, že napríklad že zrušia dépeháčku na pohonné hmoty, myslím, že Poľsko. Potom, že zastavia umelým spôsobom ceny alebo umelo nastavia ceny pohonných hmôt, Maďarsko.
Na druhej strane, keď si porovnávame inflácie v týchto krajinách, tak sa to neprejavuje. Sme plus-mínus na tej istej úrovni alebo lepšie ako susedné naše krajiny z V4, alebo z Vyšehradskej štvorky, tým pádom ani ekonómovia na Slovensku neodporúčajú nejaké takéto plošné opatrenia, preto keď tak chceme pristupovať k opatreniam, ktoré budú najmä pomáhať ľuďom, ktorí sú najviac ohrození prípadnou chudobou alebo sú najviac ohrození chudobou. Preto ako jedno z tých prvých opatrení sme pristúpili, síce to sa dotkne všetkých, lebo všetci máme doma elektrinu, teda k opatreniu v hodnote jednej miliardy eur, kde sme dohodli so Slovenskými elektrárňami zmrazenie cien de facto na tri roky. Je to európsky unikát, žiadne domácnosti v rámci Európskej únii nemajú istotu, že do 31. decembra 2024 budú platiť to isté za elektrinu, čo platia dnes. Slovenské domácnosti túto garanciu majú a si myslím, že to bol veľmi veľký úspech a krok voči tomu, aby sme ceny stabilizovali.
Druhý veľmi silný impulz je to, že sme sa rozhodli posunúť komplet celé vianočné dôchodky, ich výplatu o približne pol roka skôr a niekedy v júni by mali byť vyplatené všetkým dôchodcom 13. dôchodky v objeme približne 300 miliónov eur. Čiže v druhom kvartáli podpora voči dôchodcom, síce čestne treba povedať, že je to len posun v čase o pol roka skôr, ale 300 miliónov budú mať jednoducho skôr k dispozícii, ako by mali normálne.
A potom tiež v neposlednej miere treba spomenúť približne 250 miliónov eur, štvrť miliarda eur, ktorá išla dôchodcom; áno, len tým, ktorí boli zaočkovaní, čiže nie všetkým, ale jednoducho je to niečo, čo bolo mimoriadne, mimoriadna pomoc voči dôchodcom finančná v prvom kvartáli tohto roku, čiže v čase naozaj toho rastu cien, cien, inflácie.
Čo sa týka zvyšovania dôchodkov, tam, bohužiaľ, máme jednoducho systém, ktorý je omeškaný o rok, čiže najprv sa zmeria inflácia v prvom polroku, počas druhého polroku sa vypočíta tá inflácia za prvý polrok a o to sa zvyšujú dôchodky na celý nasledujúci rok. Ako ministerstvo financií predpokladáme infláciu na prvý polrok tohto roka niekde medzi deväť, deväť a pol percentami, tzv. dôchodcovskú infláciu; pri priemernej výške dôchodku okolo 508 eur ten priemerný dôchodok by mal narásť skoro až okolo 50 eur od nového roku, čiže vlastne dôchodca priemerný za budúci rok dostane dvanásťkrát päťdesiat eur navyše, približne 600 eur navyše cez zvýšený dôchodok na základe rastu cien počas tohto prvého polroku.
Ďalej sme 52 miliónov vyčlenili na pomoc s rastom cien elektriny, ktoré teda má skončiť aj v domovoch sociálnych služieb, v nemocniciach, tak jednoducho postupne sa snažíme problémy riešiť. Samozrejme, je to bezprecedentná situácia, lebo tak dramatický nárast inflácie, vojna za dverami, zároveň covid, zároveň nárast, extrémny nárast cien energií, nedostatok niektorých súčiastok, jednoducho šok za šokom, krížom-krážom, kríza za krízou, ale snažíme sa manažovať verejné financie tak, aby sme pomohli tým, ktorí si sami pomôcť nemôžu a ktorí by inak sa dostali do núdze.
Môžme ďalšiu otázku.