Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, milá opozícia, raz, dva, tri, štyri, šiesti kolegovia sú tu z opozície, ktorých zaujíma. (Reakcia z pléna.) Pán Kollár, neviem, čo je, ale tých, čo registrujem, tak šiestich. To svedčí tiež o tom, že ako pristupujú k svojej práci, resp. ako ich zaujíma, ako môžeme prorodinne pomôcť, v tomto prípade tehotným budúcim mamičkám.
K strane, ktorá nosí truhly pred rodinné domy poctivo postavené, kde žijú rodiny, kde žijú deti, strane, ktorá šíri nenávisť, ktorá ignoruje pravidlá, nenosí rúška a potom nakazí celý klub, potom už nosí rúška, vysmieva sa z pravidiel, snaží sa robiť všetko zle len preto, aby získali nejaké politické body, k tejto strane sa ja nebudem vyjadrovať v tomto vstupe.
Ja sa chcem obrátiť na mojich kolegov, koaličných poslancov, ale aj tých z opozície, ktorých to zaujíma. Aby som to tak v skratke zhrnul. Jedná sa o tehotenský príspevok, ktorý sme v hnutí OĽANO pripravovali ešte v minulom volebnom období. Kolegynka Drábiková to spomínala. My sme to predkladali do parlamentu, vtedy, samozrejme, vôľa nebola, pretože sociálna demokracia, či SMER 1, alebo SMER 2, si vtedy potrebovali napchávať vrecká, aby mali na svoje haciendy, aby mali na svoje drahé hodinky, ako tu spomínal môj kolega, aby ukazovali, akí sú silní, akí sú veľkí, kto má aké drahé auto. A, samozrejme, potom rýchlo, rýchlo pred voľbami treba niečo robiť, tak poďme prijať tie 13. dôchodky, ktoré sľubujeme desať rokov, ktoré sme už oblepili možno trikrát celé Slovensko. Tak potom sa už pred tými voľbami, samozrejme, aj treba rýchlo nejak odsúhlasiť tie 13. dôchodky.
No my sme v našom hnutí poctivo bojovali. Poctivo sme bojovali proti zlu. Vtedy, keď to nebolo veľmi populárne, vtedy, keď Kočner bol susedom Fica, keď Fico býval v Bonaparte, keď políciu ovládali ľudia ako Kaliňák, Gašpar a tak ďalej a tak ďalej. Tie mená dnes už všetci poznáme. A tá organizovaná skupina dnes je vo väzbe. Samozrejme, že tie pozostatky SMER-u a tí poslanci za jeden alebo druhý SMER sa snažia hrať nejakú hru a teraz narýchlo ich napadá jedine čo, tak poďme rýchlo to referendum, že? Aby sme mohli to ešte nejako zvrátiť, ponadávať si na vládu, ponadávať si na to, aký je tu chaos. A cieľ je jasný: dostať sa naspäť k moci a zase hrať to divadlo o sociálnom štáte, o tom, akí oni sú sociálni, prorodinní a tak ďalej. A vo finále, všetci vieme, ako to dopadlo.
No naše hnutie a naši poslanci, ktorí dostali dôveru v týchto tohtoročných voľbách, veľakrát sú to ľudia, ktorí sú aktivisti, ktorí sú v tých svojich komunitách či už poslancami, primátormi, obyčajnými ľuďmi. Nie sú žiadni papaláši, nie sú to žiadni povzbudzovači zla alebo burcujúci k zlu. Ani jeden z týchto poslancov nenosí truhly pred rodiny, ktoré si poctivo postavili dom, kde žijú dve dievčatká. Ani jeden z týchto poslancov si to nedovolí, pretože vedia rozoznať, čo je zlo, kto bojuje za zlo, kto ho presadzuje a kto presadzuje dobro.
A takto vznikol aj tento návrh. Vtedy, ja si to veľmi dobre pamätám, tí naši poslanci, mnohí tu teraz nie sú, mnohí sú ministrami, ale zvažovali sme, ako naše tie návrhy, ktoré sme mali po celé tie roky, ako ich dať na svetlo božie, ako prehovoriť k ľuďom na Slovensku, že máme aj takýto nápad, takýto návrh, pomohlo by to rodinám, pomohlo by to tým tehotným mamičkám. A vtedy sme si povedali, že dáme anketu „Rozhodni to“ a budeme sa pýtať ľudí, či sú za to. Samozrejme, že tá anketa mala aj nejakú štábnu kultúru. Mali sme tam overenie telefónneho čísla, mali sme tam mailovú adresu na jednu osobu, hlasovať mohol len jeden človek. Nie ako teraz sa tu snaží digitálny líder predstaviť anketu, kde ľudia v Malajzii môžu 50-krát za deň zahlasovať za tú anketu, či chcú referendum na Slovensku. Bolo to poctivo urobené s obyčajnými technikmi, IT-čkármi, ktorí sa vyznajú v tom, ako sa robia ankety. A veľká väčšina, drvivá, ľudí povedala, že chce, chce, aby tie tehotné mamičky, pracujúce mamičky mali tých 200 eur.
A dnes prichádzame s týmto návrhom zákona a dnes pravdepodobne, a keď bude hlasovanie, ho aj presadíme. Uvidíme, či bude dnes, či bude zajtra. Ale toto je pre mňa politika prorodinná. Toto je pre mňa to, za čo sme bojovali v našom hnutí dlhé roky, aby sme mohli prinášať na Slovensko dobré veci. Aby sme mohli pomáhať rodinám, mamičkám, aby sme proste vedeli tie rodiny nejakým spôsobom motivovať k tomu, aby si mohli dovoliť mať to dieťatko.
Takže ja som veľmi hrdý aj na koaličných poslancov, ktorí nám pomáhajú v tomto neľahkom boji, mnohokrát dezinformácií, mnohokrát otáčania pravdy na lži, že môžme prísť s takýmito návrhmi. A my s tými návrhmi budeme prichádzať. Budeme postupne krok po kroku prichádzať s návrhmi, ktoré budú pomáhať rodinám, budú pomáhať chudobným, chorým, slabým, tak ako sme to ľuďom sľúbili.
A neodradia nás rôzne protesty, porušovania pravidiel, jeden pred druhým sa predbieha, kto si dá viacej to rúško dole. A v konečnom dôsledku sa šíri vírus, s ktorým bojuje celý svet. A dnes už vieme, že zomierali ľudia, ktorí boli na týchto protestoch. Ale vám je to jedno. Samozrejme. Vy budete robiť čím horšie, tým lepšie pre vás. A preto som veľmi rád, že už v budúcom roku toto, tento návrh pomôže možno viac ako
40-tisíc mamičkám.
Preto som veľmi rád, že sa nám podarilo napriek ťažkej kríze, ktorú máme, vybojovať tie peniaze zo štátneho rozpočtu, budúci rok je to viac 40 mil. eur. A, samozrejme, ďalšie roky to bude narastať. Bude to v roku 2022 viac ako 60 mil. eur.
A ja som veľmi rád, že tie peniaze neskončili na nejakej jachte, neskončili v Nice, v Cannes, neskončili na Slavíne v nejakých luxusných vilách, ktoré sú obložené z mramora od hora až dole, ale že skončia pri týchto 40-tisíc mamičkách, budúcich. Na to som veľmi hrdý.
A ja vás chcem povzbudiť, kolegovia, že pomaly, isto, keď to budeme robiť a prinášať, ľudia na Slovensku pochopia, o čom je politika OĽANO, o čom je táto politika našej koalície, a začnú sa im postupne otvárať oči.
Samozrejme, aj ZA ĽUDÍ, Juraj. Verím, že aj vy ste tí, ktorí chcete prinášať tieto veci, a ja sa veľmi teším, že môžeme prinášať takéto návrhy spoločne.
Samozrejme, tak ako hovorili už aj moji predrečníci kolegovia, nezabudli sme ani na študentky dospelé, nezabudli sme ani na policajtky, ani na hasičov, hasičky, pardon, vojačky.
A takisto, ako hovoril aj môj predrečník pán poslanec Cmorej, ak sú tu nejaké nezrovnalosti, resp. ak sú tu ešte veci, ktoré treba vychytať, ja som veľmi rád a teším sa, že minister na poslednom rokovaní, kde sme sa o tom bavili, minister práce pán Krajniak prisľúbil túto pomoc, aby sme tieto nezrovnalosti do budúcna zapracovali, aby sme tento systém zjednodušili a aby tie všetky nedostatky, ktoré nám tu zanechali digitálni lídri od pána Rašiho cez pána Pellegriniho, kde sa, kde si točili videjká, ako to oni všetko jedným klikom vedia zabezpečiť, premrhala sa miliarda eur a vo finále vidíme, že ten systém kolabuje, nefunguje.
Ja verím, že sa nám to podarí. A chcem všetkých povzbudiť, že my neskončíme, my budeme pracovať, budeme pracovať pre ľudí, pre chorých, slabých, pre rodiny a tento boj nevzdáme.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
