Ďakujem, pán podpredseda. Začať by som chcel trochu takou osobnou vecou. Ja si myslím, že istá džentlmenskosť alebo rytierskosť by mala patriť aj do politického súboja a byť súčasťou aj tu v parlamente, a pokiaľ mali by sme proste používať silu argumentov, a nie zosmiešňovať - a ešte trápnym spôsobom - svojho oponenta bez nejakých argumentov. Ja som si tu všimol, že pán poslanec Tomáš namiesto toho, aby argumentoval, tak dvakrát sa snažil...
Ďakujem, pán podpredseda. Začať by som chcel trochu takou osobnou vecou. Ja si myslím, že istá džentlmenskosť alebo rytierskosť by mala patriť aj do politického súboja a byť súčasťou aj tu v parlamente, a pokiaľ mali by sme proste používať silu argumentov, a nie zosmiešňovať - a ešte trápnym spôsobom - svojho oponenta bez nejakých argumentov. Ja som si tu všimol, že pán poslanec Tomáš namiesto toho, aby argumentoval, tak dvakrát sa snažil zosmiešniť pána poslanca Šefčíka, že s tým, že on má 62-tisíc preferenčných hlasov, a koľko má pán poslanec Šefčík. To je taký typ argumentov nie celkom dôstojný, ale tak som si teda pozrel, že koľko mal pán poslanec Šefčík preferenčných hlasov v týchto voľbách. Konkrétne 3 917, aby som bol presný. Pán poslanec Šefčík je učiteľ z Holíča, normálny človek, ktorý jednoducho kandidoval v parlamentných voľbách a zo 48. miesta dostal 3 900 preferenčných hlasov. To je veľmi slušné, musím povedať.
Zaujímavé je, že keď v minulých voľbách vstupoval do politiky pán poslanec Tomáš, televízny redaktor dlhoročný televízie Markíza, dlhoročný hovorca ministra vnútra, dlhoročný hovorca predsedu vlády, ktorý bol teda v televízii pečený-varený, skúste si tipnúť, koľko preferenčných hlasov získal. Len tak. (Reakcia z pléna.) 2 529. (Smiech v sále.) Takže, pán poslanec Tomáš, ak, ak ste dostali, ak ste dostali vo svojich prvých voľbách 2 529 preferenčných hlasov ako dlhoročná televízna hviezda a hovorca ministra vnútra a potom hovorca premiéra, nevysmievajte sa normálnemu človeku, učiteľovi z Holíča, ktorý vo svojich prvých voľbách dostane 3 917 preferenčných hlasov, lebo sa vám to môže vrátiť. (Potlesk.)
K meritu veci. Vyjadrím sa k dvom otázkam. Jedna vec, potreba sociálneho dialógu a druhá vec sú tie gastrolístky verzus finančný príspevok na stravu. Absolútne súhlasím s tým, že sociálny dialóg je potrebný, a preto odkedy som ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny som pripravený rokovať s každým, s každým bez ohľadu na to, či s ním súhlasím, alebo nesúhlasím, či kritizuje mňa, alebo ministerstvo, alebo vládu, alebo parlament, je mi to jedno. Keď niekto je ochotný prísť na rokovanie, tak si s ním sadnem a rokujem. A takto to funguje aj v praxi, vážené dámy a páni, a teraz, pán poslanec Tomáš a pán poslanec Richter, asi vás zavádzajú, ale o všetkých tých zákonoch, ktoré ste spomínali, rokujem so všetkými sociálnymi partnermi priebežne u nás na ministerstve. Pripomienkujú každý zákon, ktorý je v legislatívnom procese, na patričnej a veľmi dôstojnej úrovni sa s nimi stretneme a rokujeme o tých pripomienkach, niektoré akceptujeme, niekde sa nájde kompromis, niektoré neakceptujeme tak je to normálne v každom dialógu. Pán poslanec Tomáš tu nevdojak priznal jednu vec, ušlo mu to, ale treba počúvať tie parlamentné rozpravy, lebo tam človek sa dozvie aj pravdu. Citujem: „KOZ odišla“ z tripartity, „z rokovania tripartity,“ ešte raz opakujem, „KOZ odišla z rokovania tripartity.“ Nie vláda, nie ministerstvo práce, nie zamestnávatelia, nie ZMOS, KOZ odišla z rokovania tripartity.
Ubezpečujem vás, že ja nie som urážlivý človek, a práve preto bez ohľadu na to v pravidelných mesačných intervaloch, tak ako je to v zákone, ale tak ako je to aj v zmysle sociálneho dialógu, napíšem pozvánku všetkým sociálnym partnerom a pozvem ich na rokovania predsedníctva tripartity. Každý mesiac. Dneska som podpísal ďalšiu na najbližšie rokovanie predsedníctva tripartity. Čiže to nie je tak, že vláda alebo niekto z vlády nechce rokovať na tripartite, chceme, akurát predstavitelia KOZ sa vždy ospravedlnenia, pán poslanec Richter, a neprídu. A podľa zákona, ktorý ste vy pripravili, pán poslanec Richter a pán poslanec Tomáš, vy ste ten zákon pripravili, minister práce môže zvolať plenárne rokovanie tripartity iba po schválení programu na predsedníctve. To znamená, keď sa niekto zo sociálnych partnerov na rokovaní predsedníctva tripartity nezúčastní, nemôže byť schválený program, a ak by som zvolal rokovanie tripartity, čo by som rád urobil, kedykoľvek aj zajtra, postupoval by som protizákonne. A práve preto je v parlamente novela Zákonníka práce, kde sa rieši aj postavenie partnerov v tripartite, aby bolo možné tripartitu zvolať aj v prípade, ak náhodou jeden zo sociálnych partnerov sa bude snažiť z takýchto formálnych dôvodov to rokovanie blokovať. Čiže práve táto novela Zákonníka práce slúži k tomu, aby rokovanie, plenárne rokovanie tripartity za účasti sociálnych partnerov mohlo fungovať, aby bolo obnovené. Dokonca zákon kvôli tomu zmeníme, pán poslanec Richter, aby to rokovanie bolo možné.
Druhá vec, obaja predstavitelia opozičných strán ste povedali, že KOZ reprezentuje 270-tisíc alebo 260-tisíc zamestnancov. Toľko má členov deklarovaných, ale členmi sú aj osoby v dôchodkovom veku, ale nevadí, to je v poriadku, ja to rešpektujem, a momentálne teda týchto 270-tisíc členov, alebo teda organizácií zúčastnených alebo zastúpených v KOZ reprezentuje všetkých 2 mil. zamestnancov, ktorí na Slovensku sú. A ja sa pýtam, keď chceme rozšíriť tripartitu o to, aby aj zástupcovia, nie škrtnúť KOZ, aby aj ďalší zástupcovia 10-tisíc a 10-tisíc zamestnancov mohli byť súčasťou tripartity, to znamená, to zastúpenie zamestnancov na tripartite by bolo ešte oveľa reprezentatívnejšie podľa poradia počtu členov. To znamená, že prvý, druhý, tretí. Ak je prvá KOZ-ka, druhý bude, ja neviem, Spoločné odbory Slovenska, tretí bude, ja neviem, vymyslím si teraz, Nezávislé kresťanské odbory alebo možno, ja neviem, Slovenské lekárske odborové združenie. Akokoľvek každý, kto chce byť súčasťou tripartity, môže poslať žiadosť, na základe toho sa každý rok vyhodnotí, ktoré sú prvé tri s najväčším počtom členov, pričom garantované, garantovanú účasť majú vždy tí, ktorí majú nad 100-tisíc členov. Veď tým rozširujeme práva zamestnancov. Rozširujeme ich tým, že namiesto 260-270-tisíc, je teraz úplne jedno, že koľko ich je, tam budú zástupcovia ďalších desiatok a desiatok tisíc zamestnancov.
A medzi nami, páni opoziční poslanci, ja rokujem napríklad aj s odvetvovými alebo nazvime to, že profesnými odbormi, ktoré doteraz nemali žiadne zastúpenie, a to sú zdravotné sestry, to je Lekárske odborové združenie, pretože tým, že sú to profesné odbory, tak je nám asi jasné, že lekárov na Slovensku 100-tisíc nie je. A preto ja sa s nimi nemám stretnúť a rokovať aj na oficiálnej úrovni, lebo niekto povie, že pokiaľ vás lekárov nebude 100-tisíc alebo zdravotných sestier, alebo učiteľov, alebo kohokoľvek, tak ja sa s vami ani nestretnem? Alebo policajtov. Ja sa s vami ani nestretnem, kým vás nebude 100-tisíc? A prečo by som sa nestretol?
A ak ste si nevšimli, páni poslanci, tak teda predseda Lekárskeho odborového združenia, ktorého ja rešpektujem ako odborníka, pán MUDr. Visolajský, nevšimol som si, že by to bol človek hladkajúci náš rezort alebo nebodaj túto vládu. Ja teda mám pocit, že keď si pozriete jeho príspevky na Facebooku alebo aj jeho verejné vyjadrenia, to sú častokrát veľmi kritické vyjadrenia. No a čo, veď má na to nárok, veď je predstaviteľom Lekárskeho odborového združenia, je logicky, že zastupuje najlepšie, ako vie, záujmy svojich členov, ja to rešpektujem, ale to mi predsa nebráni, aby som sa aj s ním kedykoľvek stretol a rokoval. Prečo mi to chcete zakázať? Prečo mi to chcete zakázať, aby profesné odborové zväzy, to znamená napríklad Lekárske odborové združenie alebo asoc..., teraz aby som to povedal presne, pani poslankyňa, tak zdravotné sestry, prečo by som sa s nimi nemohol oficiálne stretnúť, prečo by nemohli byť súčasťou tripartity, ak sa dajú dokopy toľkí títo, tieto profesné odborové zväzy, že jednoducho budú v poradí prvých troch najväčších? Prečo by sme s nimi nemohli oficiálne rokovať? Prečo by mal mať iba niekto monopol? Rozširujeme práva zamestnancov, rozširujeme, nie zužujeme.
Druhá poznámka sú tie tzv. gastrolístky verzus, verzus finančný príspevok. To je podobná debata ako pri príspevku na obedy pre deti. Vy preferujete iba to, že tie peniaze sa musia dostať k ľuďom iba cez sprostredkovateľa, lebo ako tu niektorí opoziční poslanci povedali, ľudia sú hlúpi, oni sa nenajedia, však vieme, akí Slováci sú nedisciplinovaní, kúpia si za to niečo iné. A to akože naozaj budeme takýmto spôsobom ponižovať vašich občanov a zamestnancov? Nikomu nebránime, ak má záujem, je zvyknutý a páči sa mu, bude dostávať gastráče. Nikomu nebránime a v tom s vami súhlasím, že pokiaľ je lepšia a praktickejšia, čo asi je už v dnešnej dobe, tá elektronická forma tej karty, nech sa páči, každý zamestnanec, nech sa páči, môže si vybrať. A keď má niekto záujem dostať finančný príspevok, tak si vyberie finančný príspevok. Čo sa vy toho tak bojíte, že by nebodaj, pre boha živého, občan Slovenskej republiky zamestnanec dostal finančný príspevok na stravu, že by si za to sám kúpil jedlo, aké uzná za vhodné?
A ešte bola tu pripomienka, že, že kúpi si akože ten rožok s treskou, mimochodom, ja milujem parížsky šalát. Pre mňa je parížsky šalát s dobrým chlebíkom alebo s čerstvým rožkom plnohodnotné jedlo. (Reakcia z pléna.) A čo? (Reakcia z pléna.) Každý deň? Pán poslanec Kéry, ty si, nehnevaj sa, však sa poznáme teda, ty ješ to isté jedlo každý deň? To si naozaj myslíš, že, že akože naši ľudia sú úplne šibnutí a len kvôli tomu, že im dáme finančný príspevok, tak sa budú stravovať všetci nezdravo? Ale ešte raz. Veď majú na výber. Prečo ich chcete donútiť, že môžu mať iba gastráč? Budú mať na výber. Kto chce, má gastráče, kto chce, má finančný príspevok.
A ďalšia vec, čo chcem povedať, a veď, samozrejme, u tých zamestnávateľov, ktorí majú záujem zabezpečiť stravu, teplú stravu v závodnej jedálni, či už priamo, že je to priamo vo fabrike, alebo prostredníctvom nejakej, nejakého dovozu, alebo, tak nech sa páči, veď tá možnosť je zaručená. Aj vy chápete tú logiku, že keď dnes už je tá možnosť, keď niekto má zdravotné problémy alebo potrebuje špeciálnu životosprávu, tak aj dnes môže dostať finančný príspevok. Veď to už je povolené. Čiže rešpektujete to, že sú prípady, keď je pre človeka lepšie, keď si môže vybrať aj finančný príspevok. A všetko to, čo my chceme a zavádzame týmto, je, že bude iba sloboda, aby si každý zamestnanec vybral gastrolístok, alebo chce tú kartu s príspevkom, alebo chce finančný príspevok. Je to na jeho slobode, aby si to vybral.
Ešte na úplné vyváženie situácie. Asi ste postrehli z vystúpenia nášho kolegu pána poslanca Viskupiča, že aj v tomto parlamente sú názory rôzne. Niektorí by chceli asi, že natvrdo iba gastráče, nič iné. Niektorí zase hovoria, že to treba celé zrušiť, aj teraz za mnou boli kolegovia niektorí, že a dajme iba finančný príspevok. No tak, ako chcete túto situáciu vyriešiť, keď 10 rokov sa tu motáme z jednej strany na druhú, tak nech si tí zamestnanci vyberú. Ak budú tí prevádzkovatelia tých, ako by som to povedal, bonusových rôznych systémov a doplnkových vedieť oživiť tú svoju kartu do budúcnosti, kde teda budú aj gastráče, takým spôsobom, že to pre zamestnancov bude atraktívne, lebo možno nejakí predajcovia, obchodníci poskytnú na tú kartu aj nejakú ďalšiu zľavu, tak sa zamestnanci rozhodnú, že chcú pokračovať. Keď nebudú šikovní, budú si zamestnanci preferovať finančný príspevok. Ale veď tak to má byť. Nech si každý zamestnanec sám vyberie.
A jednu obavu chcem rozptýliť. Stále bude musieť byť ten príspevok na stravu evidovaný ako samostatný príspevok. Nemôže to splynúť s platom. Práve kvôli tomu, aby sa nestalo náhodou, že tých niekoľko desiatok euro zrazu sa prifarí k platu a zrazu to tam nebude. Čiže evidovať aj na výplatných páskach, v účtovníctve a tak ďalej, to budú musieť ako, ako zvláštnu položku, aby sa nestalo to, čoho sa niektorí obávajú, že, že by to splynulo.
Takže ja som presvedčený, že to vylepšuje stav, vylepšuje to komfort každého zamestnanca v tomto štáte, aby si vybral. Ak je spokojný s gastráčmi, nech sa páči, môže pokračovať v gastráčoch. Ak chce prejsť na elektronickú formu gastráčov, môže prejsť na elektronickú formu gastráčov. Ak chce finančný príspevok na stravu, vyberie si finančný príspevok na stravu. Ak majú dobrú závodnú jedáleň, môže chodiť do závodnej jedálne. My slobodu rozširujeme a v tomto komfort pracujúcich rozširujeme, nie zužujeme.
Posledná vec na záver, ktorú by som chcel povedať, ak by si niekto myslel, že za tou potrebou sociálneho dialógu alebo za tými problémami, ktoré tam teraz sú, lebo jeden zo sociálnych partnerov je urazený, pán poslanec, a nie je to vláda, že by snáď zo strany, zo strany vlády mala byť nejaká akože odplata, tak vás chcem ubezpečiť, len aby ste vedeli, že niekoľko miliónov eur, len aby ste všetci vedeli, niekoľko miliónov eur dávame na projekt Partnerstvo sociálneho dialógu, ten, ktorý ste spomenuli, kde idú akože ťažké peniaze jednotlivým sociálnym partnerom, zamestnávateľom aj Konfederácii odborových zväzov, a my tieto peniaze vyplácame, my ten nielenže, nielenže deklaratórne ten sociálny dialóg podporujeme, my ho podporujeme aj finančne, my ho podporujeme aj finančne, my prispievame na činnosť napríklad Konfederácii odborových zväzov veľmi významnou čiastkou peňazí. Takže ak by sme nemali záujem o sociálny dialóg, alebo nebodaj keby sme sa chceli nejako akože teraz mstiť, no tak by sme mohli sa teraz baviť, že, že to pozastavíme, však to nemusí byť, to neni povinné, to robíme preto, že máme záujem, aby sociálny dialóg pokračoval.
A na záver, pani poslankyňa Kavecká. Práve od tých, nazval by som to, zástupcov tých profesných odborov alebo tých menších mi avizovala pripomienku, že by radi vylepšili nejakú formuláciu, aby náhodou sa nestalo, že v tomto procese sociálneho dialógu by boli stále istým spôsobom, nenazvem to, že diskriminovaní, ale iba kvôli tomu, že sú to prefesné odbory, že by boli nejako odsúvaní na bok, nebránim sa v druhom čítaní, určite si sadneme, pretože práve chcem, aby mohli vznikať aj menšie odbory, ktoré zastupujú práva zamestnancov na profesnej báze, a aby sa nemuseli teraz naťahovať v nemocnici medzi sebou sestričky s lekármi, že kto má o dvoch členov viacej, lebo ten potom vyrokovávajú tí druhí, ak majú viacej sestričky, tak vyrokujú pre seba vyššie platy a nižšie platy pre lekárov a opačne, kde je viacej lekárov, tak tam vyjednajú vyššie platy sebe a sestričkám nič a tí to musia rešpektovať, toto by asi nemalo nastávať, takéto veci.
Takže som veľmi rád, že tá pripomienka tu bude, a do druhého čítania to určite zmákneme tak, aby obe tie strany mali pocit, že je to spravodlivé.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
