Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, ide o druhé čítanie vládneho návrhu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Podľa mojich informácií nebol doteraz podaný žiaden pozmeňujúci návrh. To znamená, predpokladám, že neboli žiadne nejaké zásadné pripomienky ani vecné k tomuto návrhu zákona. Jedná sa v zásade o dve veci, ktoré by som chcel povedať, o čo, o čo sa v tomto návrhu zákona týka.
Nelegálnu prácu doteraz kontrolovali úrady práce a inšpektoráty práce. Meníme túto povinnosť tak, že budú kontrolovať iba inšpektoráty práce, pretože úrady práce vzhľadom na iný nával pracovnej činnosti aj tak nestíhali v tomto pandemickom období túto činnosť vykonávať.
Po druhé v dvojosobových eseročkach rodinní príslušníci, to znamená manželia, súrodenci, deti, rodičia, ak sú dôchodkovo poistení alebo študenti do 26 rokov a pomáhajú v takejto firme rodinnej, nie je to považované za nelegálnu prácu. To sú také dve najdôležitejšie zmeny, ktoré by som chcel spomenúť, a chcel by som vás poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Chcel by som otvoriť rozpravu, pretože sme prišli po expertných rokovaniach s lepšou formuláciou jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý by mal pomôcť vyplácať automaticky príspevok pri narodení každej mamičke bez toho, aby o to musela žiadať.
Ďakujem.

Páni poslanci, ja, samozrejme, rešpektujem vašu kompetenciu o tom rozhodnúť, teraz reagujem na pána poslanca Suju. Myslím si ale, že keď som bol svedkom toho, čo ja nazývam mediálny lynč kompetentnej kandidátky, ktorá spĺňa podľa mňa všetky kritériá, tak som mal aj morálnu povinnosť sa jej zastať. Tým nespochybňujem i odbornú integritu jej protikandidátky, veď jej prácu dobre poznám, je to moja podriadená. Aj z toho dôvodu, ja som pôvodne neplánoval sa vôbec zapojiť do tejto diskusie, ale cítil som potrebu povedať a hovorím to verejne, že ak by som ja mal možnosť voliť, volil by som pani poslankyňu Hatrákovú kvôli tomu, akú ja s ňou mám skúsenosť. A ja mám s ňou skúsenosť dlhodobú, s jej odbornou prácou veľmi dobrú, preto som cítil potrebu to povedať. A myslím si, že tak ako minister mám právo vystúpiť v Národnej rade v rozprave, kde to uznám za vhodné, a preto som to urobil.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy a páni, napriek tomu, že nazval by som to z hľadiska pôsobnosti voľba alebo úrad komisára pre podporu detí a rodiny a ochranu detí a ochrana detí patrí do nášho rezortu, ja som sa doteraz k tejto problematike nevyjadroval z toho dôvodu, že mám konflikt záujmov. Ten konflikt záujmov spočíva v tom, že poznám obe kandidátky. Pani Vargová je moja podriadená na ministerstve a pani poslankyňu Hatrákovú poznám 20 rokov. Poznám jej prácu a odborné zázemie a poznám ju aj ľudsky. Ale považujem za svoju povinnosť dnes vystúpiť preto, že obe kandidátky považujem za dobré kandidátky a odborníčky v danej problematike.
Také svinstvo, ktoré sa ale vyvalilo na pani poslankyňu Hatrákovú za posledné týždne a mesiace, to som už dávno nezažil a to, čo bolo o nej zverejňované, je v príkrom rozpore s informáciami, ktoré ja osobne mám, aj s tým, ako pani poslankyňu Hatrákovú poznám. A preto by som jej chcel vyjadriť svoju podporu a chcel by som vám povedať, že v prípade, ak by som bol poslancom Národnej rady a mal možnosť hlasovať, určite by som podporil pani poslankyňu Hatrákovú. Myslím si, že by bola dobrou komisárkou, a chcem vás požiadať o podporu pri tejto voľbe práve v prospech pani poslankyne Hatrákovej, ktorú si vážim a ktorej odbornú prácu dlhé roky sledujem a rešpektujem, a navyše poznám množstvo prípadov, konkrétnych prípadov, kde ona svojím odborným pôsobením a odbornou činnosťou pomohla konkrétnym ľuďom, konkrétnym deťom, konkrétnym rodinám, a preto aj takýmto spôsobom ju chcem podporiť.

Ďakujem pekne.

Áno, plánujeme v tomto roku pristúpiť k zmenám alebo k vylepšeniam aj II. piliera. Asi viete, že tento rok máme určený aj podľa plánu stability na urobenie vylepšení v I. aj II. pilieri dôchodkového systému.
Okrem iného sa zaoberáme aj otázkou poplatkov. Chcem vás informovať, že vo vzťahu k výške odplaty v II. pilieri existuje taká publikácia OECD, Pensions at a Glance, z roku 2019, kde sa porovnáva pomer celkových výdavkov dôchodcovských, dôchodkových fondov vo vybraných krajín. Do celkového porovnania boli zaradené všetky dôchodkové fondy bez ohľadu na typ dôchodkovej schémy. Pomer celkových výdavkov sa pohybuje v intervale od 2,01 % – Turecko, až do 0,45 % – Austrália. Priemerná výška celkových nákladov medzi skúmanými krajinami dosiahla úroveň približne 0,8 % tých poplatkov celosvetovo, kde boli dáta, ktoré sa dali porovnať. Na Slovensku to bolo približne 0,63 %. Hodnota ukazovateľa len za II. pilier dosiahla hodnotu 0,55 %. To znamená, čo sa týka výšky poplatkov, Slovensko je 0,8 priemer, Slovensko je na tých 0,55. Čiže nepovažujeme tieto poplatky za nejaké alarmujúco vysoké, ale napriek tomu, napriek tomu v rámci tých diskusií, a do začiatku mája by to malo byť v medzirezortnom pripomienkovom konaní, preskúmame aj všetku tú poplatkovú politiku, aby sme, samozrejme, čo najviac pomohli sporiteľom zvýšiť ich potenciálny výnos zo sporenia a aby sme vedeli zregulovať tieto poplatky.
V III. pilieri je to, samozrejme, trochu inak. To znamená, že aby som vás informoval teda, nech vám poviem číslo, celkový, pomer celkových výdavkov v doplnkových fondoch v III. pilieri sa v roku 2020 pohyboval v rozmedzí od 0,48 % do 3,22 %. To je ten rozptyl, ktorý sme zaznamenali. Pričom vážený priemer celkových výdavkov v tomto sektore dosiahol úroveň 1,39 %, čo je v porovnaní s II. pilierom pomerne vysoké číslo. Aj v tomto sektore, alebo v tejto časti, nazvime to dôchodkového sporenia, existuje reálna možnosť prispievať do fondov, ktoré majú tieto poplatky znížené a niektorí správcovia aktívne využívajú možnosť stanoviť odplatu za správu nižšie. Inými slovami, sporiteľ alebo klient má možnosť si vybrať fond s takou poplatkovou politikov, ktorá mu viacej vyhovuje.
Snažil som sa vám dať nejakú súhrnnejšiu informáciu, aby ste videli, že naozaj tú problematiku analyzujeme, a sme pripravení o tom debatovať a akceptovať akékoľvek proste rozumné návrhy, ktoré môžu napomôcť k vylepšeniu tých poplatkových schém v II. a III. pilieri.
Chcem vás ešte informovať, že vlastne vždy zvažujeme aj takú druhú vec, že zase chceme, aby tie dôchodkové správcovské spoločnosti boli aj motivované robiť investičnú politiku v prospech klienta bezpečne, ale aj čo najefektívnejšie z pohľadu jeho úspor. Čiže budeme sa snažiť hľadať nejaké vyváženie, lebo za predpokladu že tie poplatky úplne znivelizujeme, tak by to potom znamenalo, že pre ten, pre tú správcovskú spoločnosti vlastne bude najjednoduchšie a najpohodlnejšie to dať do najmenej problematických a rizikových fondov, ale s nižším výnosom. Nebudú motivovaní, takpovediac, sa o to čo najlepšie starať.
Čiže aby som to zhrnul, tú moju odpoveď na tú vašu otázku, v zásad... teda chceme sa na to pozrieť a chceme nájsť pre človeka, ktorý sporí, nejaké ďalšie úspory. Vo všeobecnosti, musím povedať, že nie sme vypuklou krajinou v rámci porovnateľných krajín vo svete, kde by tie poplatky boli nastavené veľmi vysoko.

Rozumiem, pán poslanec. Môžem reagovať, že? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Áno, nech sa páči.

Krajniak, Milan, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Rozumiem, pán poslanec. Problém vidím v tom, že dodávateľom tepla pre občanov Humenného je, pokiaľ tomu správne rozumiem, ale opravte ma, naozaj nie som úplne v hĺbke, Humenská energetická spoločnosť alebo HES sa to volá, alebo tak nejak. A my ťažko vieme vstúpiť do zmluvných vzťahov, teraz by som to povedal, dcérskej firmy alebo firmy pod kontrolou mesta s jej dodávateľom tepla. Pokiaľ som správne informovaný, tak tam kdesi vznikol problém, že pri tom skokovom navýšení ten dodávateľ tepla nakúpil, ako by som to povedal, pod tlakom, tým že to nemal premyslené dostatočne dlho do budúcnosti, tú silovú energiu za obrovské ceny. Neviem si predstaviť, ako by štát vedel vstúpiť do zmluvných vzťahov tej dcérskej firmy mestskej a súkromného dodávateľa tepla. Neviem, ako by to mohol regulovať inak, než že by prípadne za nejaké okolnosti, pozrem na pána ministra hospodárstva, či môžem informovať o tom, o tej alternatíve, že MH Invest v krízovom prípade, ak by náhodou sa ukázalo, že takýto dodávateľský vzťah je zlyhávajúci a nie je to riešiteľné inak, je pripravený aj prevziať takéto spoločnosti, aby zabezpečil dodávku tepla do takýchto domácnosti.
Čiže vieme robiť, aby som to zjednodušil, pán poslanec, vieme robiť akúsi záchrannú sieť, ale vstúpiť do zmluvných vzťahov konkrétneho mesta a jeho dcérskej firmy a dodávateľa, to nevieme. A nevieme ani donútiť toho dodávateľ alebo to mesto, aby si zazmluvnili energiu, pardon, to je jedno, že či je to teplo alebo čokoľvek ďalšie, dostatočne dlho dopredu. To nariadiť nevieme. Samospráva má svoje kompetencie, štát má svoje kompetencie.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, vo všeobecnosti vám chcem povedať, že túto problematiku rieši ministerstvo hospodárstva, to znamená, ono má na starosti opatrenia týkajúce sa regulácií cien energií, ale napriek tomu vám odpoviem tým spôsobom, že som, poviem vám informácie, ktoré o tom mám, že aké kroky sa podnikajú.
Po prvé, za najdôležitejšie považujem, že sa uskutočnilo niekoľko stretnutí zástupcov ministerstva financií so zástupcami mesta Humenné, kde rokovali o riešení vzniknutej situácie. Dospeli k takej dohode, že vzhľadom na to, že ide o mimoriadnu okolnosť, to znamená, takéto zvýšenie cien energií pre občanov možno kvalifikovať ako mimoriadnu okolnosť a táto mimoriadna okolnosť nemusí byť len živelná pohroma, smršť, povodeň alebo čokoľvek ďalšie, tak je zákonné použiť rezervný fond mesta Humenné, ktorý má toto mesto vytvorené zhruba v objeme cca 1 mil., prípadne o trochu viac. V tomto ma neberte za slovo, naozaj nemám detailné informácie, iba som si nechal poreferovať o tom rokovaní. A tým pádom mestské zastupiteľstvo môže rozhodnúť o tom, že tento rezervný fond použije aj na zmiernenie cien energií.
Po druhé, takisto ministerstvo hospodárstva, možno ste zachytili včera informáciu, zverejní v pondelok informáciu pre domácnosti, ktorých sa týka zvýšenie cien tepla, že akým spôsobom budú môcť vlastne predložiť svoje faktúry dokladajúce takéto zvyšovanie cien tepla. Ministerstvo hospodárstva v medziach svojich kompetencií sa to bude snažiť vyriešiť najmä takéto podobné extrémne nárasty.
Ak by napriek tomu existovala ešte nejaká skupina občanov v Humennom, ktorí z rôznych dôvodov by nespadli do týchto modelov riešenia, tak ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny má možnosť poskytnúť tzv. humanitárnu dotáciu, to znamená, to je dotácia vyplývajúca pre domácnosť alebo pre rodinu, alebo pre jednotlivca. Náklady spojené s riešením s nejakou nepredvídateľnou humanitárnou situáciou, medzi ktoré, samozrejme, môžme zaradiť aj takéto náhle skokové zvýšenie nákladov na bývanie.
Takže toto sú také základné veci, ktoré vám viem k vašej otázke uviesť. A do budúcnosti chcem povedať, že možno v prípade niektorých, nie asi v prípade konkrétne Humenného, ale je tam, uvažujeme aj o takej možnosti alebo teda nemám presnú špecifikáciu všetkých tých domácností v Humennom, aby som to vedel povedať, že či to konkrétne spadá na tie konkrétne domácnosti. Ale chceme urobiť to, takú úpravu, aby vlastne aj tie najviac postihnuté domácnosti mohli požiadať o to, aby boli regulovanými subjektami. To je zhruba taký diapazón opatrení, ktoré aktuálne robíme.
Skončil som, pán podpredseda, ďakujem.

Pán poslanec, ja som taký dobrák, po tom, čo ste mi včera urobili na výbore, tak no, ale chcem zareagovať, snažím sa byť vždy vecný.
Tie veci, ktoré ste spomínali o tých upresneniach, ja predpokladám, že my debatujeme už s NBS-kou, to znamená určite tam nejaká debata bude, tým upresneniam sa nebránim. Žiaľ, asi nedosiahneme za súčasného stavu nejakú vyššiu finančnú podporu, aj keby to bolo vo forme nejakých daňových kreditov zo strany ministerstva financií, lebo ako sa sám rád vyjadrujete, v prípade rodičovského bonusu tie peniaze už má ministerstvo financií započítané. To znamená, no ale nebránim sa tomu, ako to vylepšiť čo najlepšie. Dokonca vám musím povedať, že tá vaša posledná idea ma zaujala. Nevravím, že musí byť presne taká, ako ste povedali, ale ja som prívrženec behaviorálnej ekonómie, to znamená Kahneman, Tversky, Thaler. Neverím tomu, že človek je homoekonomicus, myslím si, že človek je homopsychologicus, a preto k rozhodnutiam, ktoré môžu byť dobré preňho, napríklad ako si sporiť na dôchodok, je nutné alebo, alebo je zaujímavé, alebo aj správne, aby štát nejakým spôsobom ho popostrčil tým, že mu ponúkne nejakú možnosť. Rozhodnutie musí urobiť každý človek sám. Ja si natoľko ctím slobodu každého človeka, že si nemyslím, že štát má to rozhodnutie urobiť za, za človeka, ale môže tam byť nejaká motivácia, ktorá jednoducho môže pomknúť, aby, aby zvážil, že či to rozhodnutie preňho nie je zaujímavé.
Toto mi veľmi pripomína ten princíp, ktorý najmä nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Thaler rád aplikoval v praxi. Celkom by ma zaujímal taký mikropokus, že ako by na to ľudia zareagovali. Neviem, či poznáte vlastne takú jeho najslávnejšiu štúdiu, ktorá sa zaoberala práve tým, aby si ľudia začali sporiť na dôchodok, za to, myslím, to bol hlavný dôvod, prečo dostal Nobelovu cenu za ekonómiu. Ak to poznáte, nebudem to, bolo to veľmi, bolo to veľmi jednoduché. Veľa ľudí v Spojených štátoch amerických odkladalo nejakú možnosť urobiť si doplnkové dôchodkové sporenie. Keď sa ich pýtali, že prečo to robia, tak v zásade zistili, že väčšina z tých ľudí, ktorých si vôbec sporiť nezačala, to chcela urobiť, ale vždy si povedali, no dobre, tento rok si ešte, ešte kúpim nové auto, to znamená, na to potrebujem nejaké peniaze, ale od budúceho roku už by som mal začať, lebo dôchodok sa blíži, až prišli do veku, kedy vlastne už im vysvetlila nejaká dôchodcovská správcovská spoločnosť, že už sa vám to veľmi nevyplatí. Tak oni vymysleli taký produkt, kde človek mohol podpísať zmluvu hneď, ale platiť začal až o rok. To znamená, že človek mohol urobiť to rozhodnutie, keď bol rozhodnutý, že asi by som už mal, už mám taký vek, že teda musím na to myslieť, ale tento rok ešte potrebujem, čo ja viem, opraviť kúpeľňu, tak opravil kúpeľňu a o rok mu prišla vlastne prvá faktúra, šek, teda že začína sa splácať a veľká väčšina tých ľudí si povedali, že aha, no vlastne áno, dobre, už, už to treba a už tú zmluvu nezrušili, hoci nemali žiadnu sankciu, keby po roku tú zmluvu zrušili. Toto je to ´nudge´ sa to povie po anglicky, alebo po slovensky čo? Postrčenie? Po česky šťouch, ktorý bol, že žiadnym spôsobom sme nezobrali slobodu toho človeka, aby sa sám rozhodol, ale vlastne popodstrčili ho takým spôsobom, že aby potom zvážil, že či nie je ten čas, kedy by si mal niečo začať odkladať na penziu.
Čiže toto mi pripomenul ten váš novozélandský prípad, príklad, pardon, čiže ak by sme vedeli vymyslieť niečo, že čím by sme mohli možno v nejakej obmedzenej miere aspoň odskúšať niečo takéto, možno viaceré varianty a uvidíme, že čo pre ľudí bude akoby najpohodlnejšie alebo pre nich najprijateľnejšie, tak to určite vyskúšajme. Za to, len to asi nie je, teda to nestihneme vymyslieť do druhého čítania tohto návrhu zákona, ale do budúcnosti sa o tom, o tejto debate nebránim.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy a páni, týmto zákonom upravujeme alebo transformujeme smernicu Európskej únie o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte. Niektoré štáty sa rozhodli, že nebudú k tomu robiť vykonávací predpis, ale nechajú to jednoducho na prax, ktorá bude fungovať priamo na základe výkonu tejto smernice, ale po debate u nás na ministerstve, ale aj s Národnou bankou Slovenska sme prikročili k tomu, že chceme tento zákon zadefinovať a v druhom čítaní sme pripravení ešte debatovať s Národnou bankou Slovenska, ktorá vlastne by mala vykonávať dohľad, ako čo najlepšie vyšpecifikovať niektoré ustanovenia, aby umožnili subjektom na finančnom trhu v prípade, ak sa rozhodnú tento paneurópsky osobný dôchodkový produkt na Slovensku ponúkať.
Iba veľmi v krátkosti poviem, že ide v zásade o niečo podobné, ako je doplnkové dôchodkové sporenie s tým, že sporiteľ, ktorý sa rozhodne využiť takýto produkt, bude môcť znížiť svoj základ dane v danom roku o 180 eur, čiže úspora na dani je približne 32 eur, to je podobné, ako v doplnkovom dôchodkovom sporení. Nebude mať ale tú výhodu, ktorá existuje dnes v doplnkovom dôchodkovom sporení, to znamená, že by aj zamestnávateľ bol oslobodený od nejakej sumy, ktorú by si mohol odpočítať z daní alebo z odvodov. Radi by sme možno dospeli aj k tomu, že by sme ešte zlepšili podmienky pre vznik takéhoto nového produktu, ale musíme vychádzať z aktuálnej situácie, v akej sa verejné financie a rozpočet uprostred pandémie nachádzajú. Verím, že ak sa situácia zlepší, tak sa budeme môcť ešte k tomuto produktu vrátiť a vylepšiť ho v nasledujúcich rokoch tak, aby sme ho ešte viacej podporili.
Ďakujem pekne.