Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa, tak ako som sľúbil, zareagovať na všetky podnety, ktoré tu boli. Niektoré sa opakovali, takže budem reagovať zrejme na toho prvého, ktorý ten podnet priniesol. Začnem rovno tou poslednou debatou, lebo tu mám napísané, pán poslanec Kočiš, ja som si to teda pozrel, aby sme boli presný v tých daňových bonusoch. To znamená, ak napríklad má rodina, o tom jednom dieťati sme už hovorili, to znamená, tam to povedal pán poslanec Matovič, ak má rodina, minimálna mzda od dnešného alebo teda od začiatku tohto roka je 700 eur, to znamená, že ak na jedno dieťa doteraz ten človek mohol mať, berme to tak, že 45 eur v priemere, ak je to školopovinné dieťa, tak teraz to bude pri minimálnej mzde 121 eur 24 centov. To znamená, je to trojnásobok. Podľa mňa veľmi slušná podpora.
Ak by sme chceli uplatniť na rodinu s dvomi deťmi celý ten daňový bonus, to znamená, plných 280 eur, tak mi to vychádza podľa tých prepočtov 1 200 eur približne v hrubom, v hrubom, stále budem hovoriť v hrubom, pričom treba povedať, že priemerná mzda, priemerná mzda v minulom roku dosiahla na konci roka 1 300 eur. To znamená to, že nejaká rodina a to berme, že by zarábal iba jeden človek v rodine 1 200, to sa môže stať naozaj, takú mzdu ľudia na Slovensku môžu zarábať. Takže tým som len chcel povedať, že si myslím, že je to reálna pomoc, aj keď máte pravdu, že pri tých nižších príjmoch je o trošku nižšia a ona potom stúpa.
Prečo sme to tak urobili, pán poslanec? Museli sme to tak urobiť z jednoduchého dôvodu, aby sa jednoducho niekomu špekulatívne neoplatilo zamestnať sa na minimálnu mzdu, bolo by to iba fiktívne zamestnanie, ale vlastne prostredníctvom toho daňového bonusu by sa mu tie peniaze vrátili. Čiže je to logické, podľa mňa inak sa to urobiť nedalo a naozaj, keď si vezmeme, že aj pre tú rodinu alebo pre osamelú matku s dieťaťom okrem tých približne 75 eur navyše s jedným dieťaťom pri daňovom bonuse, lebo ak to bolo čosi cez 40, teraz je to 121, tak to tak môžme brať, dobre, že 75 eur a plus ešte, pán poslanec, minulý rok o takomto čase bol prídavok na dieťa 25,88 a aktuálne je 60 eur. To znamená, že keď k tomu pripojíme, keď k tomu pripojíme k tým 75 eurám ešte aj týchto 35 eur, no tak si myslím, že je to 110 eur pre takúto mamičku s dieťaťom mesačne, že to je reálna pomoc. Reálna pomoc. Iba som to chcel, že aby sme vedeli, aké sú tie presné čísla.
Pán poslanec Viskupič, ja rozumiem tým obavám, neviem, či tu je pán predseda výboru, ale rozumiem tým obavám, ktoré hovoríte, že či to zadlženie Slovenska sa zvyšuje, znižuje, či je primerané, nie je primerané. Chcel by som povedať, že zadlženie Slovenska v pomere k HDP je aktuálne na úrovni 58 % HPD, priemer EÚ je 88 % HDP. Najčerstvejšie čísla, pokiaľ si spomínam, čo sa týka reálnej situácie našej na trhoch, to znamená, s akým úrokom sme schopní predať 10-ročné dlhopisy. To je také štandardné merítko, lebo všetky štáty sa financujú na trhoch. A na tých trhoch to nie sú fiktívne peniaze, to tam finančné inštitúcie, súkromní investori dávajú vlastné peniaze, čiže asi ohodnocujú mieru rizika. No tak zo všetkých krajín strednej a východnej Európy máme nižší tento úrok alebo tento poplatok, ktorý musíme platiť. A máme ten poplatok nižší aj ako napríklad Taliani. To znamená aj ako štátny v eurozóne. Čiže myslím si znovu, že je to primerané a udržateľné.
Pán poslanec Dostál, pán poslanec Cmorej, to sme si vydiskutovali pomimo tie argumenty. Ja teda hovorím, že ten zákon o ten daňový zákon sa upravuje iba kvôli tomu, že, že doteraz sa jednalo, že človek si vyberal dotáciu na stravu alebo daňový bonus. No a ak tam má byť povolený subjekt, tak iba kvôli tomu sa upravuje aj daňový zákon. Čo je podľa mňa podľa toho citátu z rokovacieho poriadku v priamom súvise s tým, čo sa robí. Čiže nie je to nejaký prílepok, ktorý rieši úplne inú vec, ktorá vôbec nebola otvorená. Dotácie boli otvorené. Dotácie z nášho rezortu.
Pán poslanec Richter, pokúsim sa vyjadriť ku všetkému, čo ste povedali a najmä teda k tým veciam, k tomu zákonu ako celku, to, čo ste hovorili. No, pán poslanec, myslím si, že nemáte dobré informácie, lebo práveže sa ukázalo minulý rok, aj v tom roku predtým, že veľmi dobre pracujeme s motiváciu ľudí, aby sa zamestnali. Ja som si teda pozrel najčerstvejšie čísla, ktoré sú k decembru minulého roka, čiže od leta ´21 do decembra ´22 máme o 25-tisíc ľudí menej dlhodobo nezamestnaných, ale teda takých, ktorí boli zamestnaní dlhšie ako rok. Oni nám začali nabiehať, keď začala pandémia. To znamená, vtedy sa to predlžovalo, lebo sme s nimi nevedeli pracovať. Ale práve od leta ´21, práve prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce s nimi pracujeme a darí sa nám nielen znižovať mieru nezamestnanosti alebo pracovať s ňou ako s celkom. Ale práve aj s takýmito ľuďmi, ktorí sú nezamestnaní dlhšie ako rok. Čiže ja ten trend považujem za dobrý. Práveže toto si myslím, že sa nám darí.
Už v rozprave k prvému čítaniu som to zmienil, ale chcel by som to povedať. My, samozrejme, chceme podporiť ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, aby boli motivovaní pracovať. Dnes tam bol ten osobitný príspevok. Preto som sa vás aj pýtal, že či myslíte to, čo ste ako poznámku kritickú mali, áno, ale my to chceme urobiť opačne. Hovoríme, že človek, ktorý je v hmotnej núdzi by to nemalo byť tak, že v hmotnej núdzi a popri tom pracuje a privyrába si, pretože človek, ktorý pracuje by nemal byť v hmotnej núdzi. To znamená, že keď už pracuje, mal by mať taký príjem, hoc aj má dve deti, že by nemal spadnúť do hmotnej núdze. A to sa snažíme urobiť tak, že vlastne to urobíme opačne. Nieže v hmotnej núdzi si bude môcť do nejakej sumy privyrobiť a on sa potom pýta, že prosím vás, na úrad sa príde opýtať, prosím vás, koľko môžem robiť, aby som ešte neprišiel o dávky? On by robil aj viacej. Ale si povie, to sa mi už neoplatí. Čiže my to chceme urobiť opačne. Keď si nájde prácu, tak dostane príplatok k tej práci, aby bol motivovaný tú prácu prijať, aj keby bola za minimálnu mzdu. A ten príplatok bude vyšší ako osobitný príspevok dnes.
Nechytajte ma za slovo. Pokiaľ si dobre spomínam, tak keďže ideme platiť vlastne z eurofondov, lebo to môžme tak urobiť, tak myslím, že to bude na úrovni životného minima. Čiže bude vyšší motivovaný, aby, aby jednoducho pracovali. Čiže chápem, čo ste chceli povedať, aj súhlasím s tým, že ľudí treba motivovať. Jediné, čo sme urobili bolo, že sme to neurobili ako súbeh s hmotnou núdzou, ale urobili sme to, že nájdeš si prácu a dostaneš k tomu taký príplatok, aby sa ti vyplatilo odísť z tej hmotnej núdze. Aby sa ti vyplatilo prijať aj tú nižšie platenú prácu. A myslím si, že k tomu môže byť motivačné veľmi aj to zvýšenie daňového bonusu. To je ďalší plus, ktorý k tomu príde, že sa to takejto rodine môže oplatiť.
Pán poslanec Richter, vy ste tak rečnícky povedali, že teda by sme, za čo všetko by sme mali ospravedlniť. Tak ja vám teda poviem, že za čo sa rozhodne ospravedlňovať nebudem. Keď sa bavíme o nejakej úrovni sociálneho štátu alebo podpory rodinám, tak určite sa nebudem ospravedlňovať za to, že ešte pred narodením dieťaťa sme zaviedli 200-eurový tehotenský príspevok. To asi nikto nespochybňuje, že to tu nebolo a teraz to tu je. A pomáha to tým mamičkám, študentkám, komukoľvek sa pripraviť na to, aby keď sa dieťa narodí, že už to nie je len to kočíkovné, ale je to niečo aj predtým, aby sa mamička na to mohla pripraviť.
Po druhé. Asi nikoho nenahnevalo, že keď sa to dieťa narodí, tak popri tom, že pre tú mamičku je to istá záťaž alebo pre tých rodičov, aby sa postarali o novonarodené dieťa, nebude musieť behať po úradoch a vypisovať papiere. Ale pošleme im príspevok pri narodení dieťaťa automaticky. Za to sa teda nebudem ospravedlňovať. To tu tiež nebolo a je to tu teraz.
Po ďalšie. Zvýšili sme prídavok na dieťa enormne v porovnaní s tým, ako sa zvyšoval doposiaľ prídavok na dieťa.
Po piate, po štvrté zvýšili sme, samozrejme, daňový bonus.
Po piate. Masívne sme zvýšili podporu rodín s ŤZP alebo osôb s ŤZP. Ja som si veľmi dával záležať na tom, že ja vnímam také štyri veci, o ktoré sa má rezort alebo štyri skupiny obyvateľstva, na ktoré nesmie nikdy ten rezort zabudnúť a zabezpečovať nejakú proporcionalitu v spoločenstve, aby im pomáhal, že nesmie sa, nesmie jeden opomenúť na úkor druhého. To sú rodiny s ŤZP a v priemere toho, ako sme pomáhali to, čo sme vydávali na pomoc rodinám s ŤZP a ľuďom s ŤZP, to bol najväčší nárast v našom rezorte toho, čo sme urobili. A oceňujem, že prakticky skoro všetky tie veci, pokiaľ si spomínam, prešli naprieč parlamentom, že naozaj skoro každý, kto tu bol, za to hlasoval. To znamená, toto sme urobili veľmi masívne. A súčasne ľudia v hmotnej núdzi. Súčasne rodiny s deťmi a súčasne dôchodcovia, aby to bolo nejakým spôsobom proporcionálne.
Zriadili sme bezplatné dlhové poradne. To tu nebolo. My sme nielen, robíme pomoc pre tých, ktorí sú zadlžení. Chceme, aby sa tam nedostali, aby sa nedostali do exekúcií. Zriadili sme bezplatné rodinné poradne. Zaviedli sme štátnu podporu nájomného bývania. To tu nebolo doteraz v takomto rozsahu. Zrušili sme doplatky, napríklad pre ľudí s ŤZP a pre deti do šesť rokov, doplatky za lieky. Tu to takisto nebolo. Postavili sme viac ako 200 alebo staviame, proste pridelili sme dotácie na 220 detských ihrísk Rodinka po celkom Slovensku. Znovu, nikdy štát nepodporoval takéto inkluzívne ihriská. Zaviedli sme rodičovský bonus. To sú veci, ktoré nieže sme niekomu zobrali, pán poslanec, tak ako vy ste hovorili. Nie, to tu nebolo a teraz to tu je. A ja si myslím, že je to dobré. A ja sa nehanbím za to, že aj to vždycky priznám, keď ste navrhli, pán poslanec, zvýšenie rodičáku, tak som za to ako opozičný poslanec zahlasoval, lebo som to považoval za dobré opatrenie. Ale hovoriť, že my jednou rukou sme dávali, druhou sme brali. Pán poslanec, toto tu nebolo, toto tu nebolo a teraz to tu je. Chvalabohu.
Pán poslanec Cmorej, to som už reagoval.
Pán poslanec Suja, teraz by som chcel urobiť takú alebo ešte viete čo predtým, to urobím na záver, to, čo ste hovorili. Ale ešte chcem zareagovať, pán poslanec Kočiš a pán poslanec Podmanický. Chcel by som spoločne zareagovať na to, čo ste hovorili, že sme niečo urobili na úkor samospráv. Tak pokiaľ som dobre počúval, samosprávy, tak samosprávy hovorili, že to, čo potrebujú navyše alebo to, čo im chýba, je 600 mil. eur, o ktoré vraj ich vláda ukrátila. Tak chcem vám len oznámiť, že keď sa pripravoval a schvaľoval zákon o štátnom rozpočte, tak už v tom čase v rozpočte boli peniaze na vykrytie toho zvýšeného daňového bonusu. Ale po dohode s tými samosprávami sme to dali tak, aby to bolo úplne zrejmé, aby bolo jasné, že to ide na tento účel a že to ide na vyššie ceny energie a všetko, že to ide samosprávam 525 mil. 525 mil. v tom rozpočte, ktorý patrí. Okej. A teraz poďme ďalej.
Samosprávy sa starajú o školy, starajú sa o zdravotnícke zariadenia, starajú sa napríklad aj o zariadenia sociálnych služieb. Tak vám týmto chcem oznámiť, že len z nášho rezortu na zariadenia sociálnych služieb v tomto roku celkovo pôjde navyše niekoľko desiatok miliónov toho, čím podporujeme tieto samosprávy. Tak sa pýtam, a to isté, samozrejme, z rezortu školstva, to isté z rezortu zdravotníctva.
Stabilizačný príspevok, napríklad navyše. Dotácie na energiu. Ceny elektriny a tie dotácie už boli vyplatené, ceny na elektrinu a plyn budú v zariadeniach sociálnych služieb rovnaké ako pri domácnostiach. Však to je obrovská pomoc. Čiže chápem, že každý subjekt štátu, keď to takto poviem, či sú to samosprávy, domácnosti, firmy, štát ako taký, má problémy s tým rastúcim, s infláciou a s ďalšími vecami. Ale teda ak je pravda, že samosprávy tvrdia, že 600 mil. spočítali to, čo akoby je ich problém, tak len v rozpočte majú 525 a len v našom rezorte ďalšie desiatky miliónov dostanú tento rok. Tak sa potom pýtam, kde je problém. Kde je problém? Nie je to náhodou trošku aj tak, že boli komunálne voľby minulý rok, aj teda vúckarské voľby a logicky do volieb nechceli samosprávy zvyšovať poplatky a robiť opatrenia, ktoré možno by bolo za hodno robiť aj predtým, ale všetko to teraz naváľali tesne po voľbách s tým, že to vláda. Tak sa o tom bavme, diskutujeme o tom. Ja som pripravený kedykoľvek o tom diskutovať. Ja vám len viem povedať, že čo sa týka zariadení sociálnych služieb, tak mi predstavitelia samospráv ďakovali, teraz nemyslím mne osobne, ale akoby nášmu rezortu, že sme sa na nich nevykašľali a dostali v lete pomoc na energie, v zime dostali pomoc na energie a infláciu dvojnásobnú. Od začiatku roka dostávajú vlastne dotovanú cenu elektriny a plynu. A to sú tiež náklady, ktoré šetríme samosprávam. Nielen samosprávam, veď máme aj neštátnych zriaďovateľov. Ale myslím, že 60 % možno viac sú akoby samosprávny zriaďovatelia. Tak, myslím, že tak 40 % podľa mňa je neštátnych, ak si dobre spomínam, a 60 % je, ale presne čísla vieme. Čiže toto znovu nehovorím, že sa chcem hádať. Len chcem povedať aj to bé, že ako sa na to ja pozerám. A teda keď mne samosprávy hovoria napríklad v našom rezorte, že no veď, ak teraz prejde, prejde tá dotácia na stravu, tak sú to ďalšie peniaze, ktoré idú samosprávam. Viete, pomáhame im vykrývať tie príjmy, ktoré, ktoré potrebujú.
Pán poslanec Taraba, ja úplne súhlasím, že, že treba myslieť aj na to a myslím si, že máte pravdu v tom, že musíme rozmýšľať aj tak, aby slovenská ekonomika fungovala a aby jednoducho bola atraktívna aj pre investorov. Spomenuli ste príklad Volva, že teda, aby nebola tá investícia Volva ohrozená, s tým súhlasím. Všetci sme sa potešili, nebolo asi nikoho, kto by povedal, že tých 1,2 mld., ktoré Volvo povedalo, že bude na Slovensku investovať. Každý to považoval za dobrú správu a za významnú investíciu. Ja len chcem upozorniť, že len tie dve zmluvy na výstavbu nájomných bytov, ktoré sa zatiaľ podpísali s prvými dvomi rakúskymi investormi, boli, pokiaľ sa nemýlim, na 1,5 mld. celkovo. To znamená to, že kam sa má dospieť v tej výstavbe bytov. To je významný investorský vklad. Pretože veci, ktoré potrebujeme, potrebujeme, aby sa stavali byty, aby sa stavali za regulované, štátom regulované ceny a budú ich stavať súkromní investori. To je významná investícia.
No a teraz poďme k tým obedom. Takže pán poslanec Suja, takáto bola realita, iba aby sme si to povedali. V roku 2020 sme mali dotáciu na stravu vo výške 1,20 eur. V roku 2020 sme urobili to, že sme dali ľuďom na výber. A taká dohoda, rovnako sme dali na výber aj pri tzv. gastráčoch. Kto chcel, dostal finančný príspevok, kto chcel, dostal gastráče. A myslím, že to bolo fér, že to bolo správne, že ľudia. A dodnes je to tak, ako sme si aj mysleli asi, že pokiaľ sa nemýlim je to fifty-fifty, 6:4. Proste každý nech si vyberie, čo mu je, čo mu je výhodnejšie. Dnes nie je situácia, to znamená, my sme nezrušili obedy zadarmo. Každý rodič, ktorý povedal, že chce dotáciu na stravu, ju dostal, nielen deti v hmotnej núdzi. O tom svedčí aj to, že polovica približne tých detí, ktoré dnes dostávajú alebo ich rodičia si vybrali dotáciu na stravu, nie sú v hmotnej núdzi. To iba aby sme si vyjasnili fakty. To znamená, každý mal na výber. Buď si požiada o dotáciu na stravu, alebo dostane daňový bonus. Väčšina ľudí si logicky vybralo daňový bonus podľa mňa z toho dôvodu, že daňový bonus vlastne poberáte celých dvanásť mesiacov, nielen, nielen počas toho, keď trvá školská dochádzka.
Ďalšia vec, ktorú k tomu treba povedať, že, chvalabohu, že mali rodičia na výber, pretože tie prvé dva školské roky, nazvime to v tomto volebnom období, ale teda od toho roku 2020, boli zaťažené covidom a častokrát tie školské jedálne nefungovali, takže by nevedeli rodičia tú dotáciu na stravu využiť. Preto si myslím, že bolo dobré, že sa tie peniaze dostali k rodičom aspoň vo forme daňového bonusu.
Čiže každý rodič si mohol vybrať a súčasne sme zvýšili tú dotáciu na 1,3 eur. Čiže my sme, už aj z toho vidieť, že tá dotácia zostala stále zachovaná, akurát sme ju o trochu zvýšili. Dnes je to teda, dnes je to, teda približne 30-tisíc detí pre vašu informáciu je takých, ktoré poberajú dotácie na stravu a nie sú v hmotnej núdzi.
Ak sa pán poslanec Tomáš pýtal, že čo si pomyslí volič SME RODINA, keď zistí to alebo ono, tak ja si myslím, že keď si volič SME RODINA alebo volič HLAS-u alebo kohokoľvek iného pozrie, akú podporu dostala rodina s deťmi, napríklad s dvomi deťmi, napríklad pokiaľ ten príjem je tesne podpriemerný, pod priemernou mzdou, a to hovorím, že zarába iba jeden rodič, rodina s dvomi deťmi, tak to v roku 2019 bolo 93 eur a v tomto roku to bude 400 eur. Tak to si myslím, že je dosť zásadný rozdiel. A ja sa teda nehanbím toto porovnanie hovoriť a proste bavme sa o tom, podľa mňa je to správne, že sme to urobili a že sme to urobili napriek pandémii, napriek vojne na Ukrajine, napriek inflácii, napriek cenám energií, urobili sme to.
A druhá vec, tu nejde len o to, že v niečom pomáhame tak, že jednoducho dáme vyšší príspevok alebo necháme viacej peňazí prostredníctvom daňového bonusu tomu človeku na výplatnej páske. Ale to nie je žiadna malichernosť. A teraz idem k pánovi poslancovi Tarabovi a k pánovi poslancovi Viskupičovi, že my dnes máme cenu za MW/h elektrickej energie pre domácnosť na úrovni približne 190 eur. Priemer EÚ je 317, v Česku je to 533 eur. A to neni zadarmo, že to spadlo z neba. To niečo stojí toto opatrenie. To sú nejaké rokovania s tými dodávateľmi, najmä so Slovenskými elektrárňami. Za tým sú v priemere s trhovými cenami, keby ako tam mala nabehnúť regulovaná cena, 4 mld. eur. To je rozdiel 4 mld. eur, ktoré tie naše domácnosti neplatia.
Plyn. Slovenská cena pre domácnosť 53 eur na MW/h. Priemer EÚ 151, v Česku 228. A to neni tak, že to z neba spadlo, že naše domácnosti majú štyrikrát nižšiu cenu plynu ako Česi alebo trikrát nižšiu ako priemer Európskej únie. To je 1,7 mld., ktoré doplácame domácnostiam, aby mohli mať čo najlepšiu cenu plynu. A konkrétne pri teple je to približne 300 mil. ako dotácia na teplo. Čiže keď, pán poslanec Taraba to, myslím, hovoril, že je taký obrovský deficit, no väčšina z toho deficitu je jednorazový výdavok slúžiaci na zadotovanie cien alebo zastropovanie cien elektriny, plynu a tepla pre domácnosti, pri firmy, pre samosprávy, pre zariadenia sociálnych služieb. A ja si myslím, že je dobré, že sme to urobili. A toto nie je štrukturálny výdavok, ktorý bude každých desať rokov, ale pri takomto náraste, ktorý nastal za posledný rok, tak ja som rád, že sme to urobili a myslím si, že je dobré, že sme domácnostiam takto pomohli, pretože ja si myslím, že v čase krízy sa má zadlžovať štát a nie domácnosti. Je lepšie, keď sa v čase krízy zadlžuje štát, pretože napriek všetkému si požičia za oveľa nižší úrok, ako keby sme tlačili tie domácnosti do toho, aby sa zadlžovali.
Takže myslím si, že celkovo je, všetky tie návrhy, ktoré v tom zákone o hmotnej núdzi sú, sú udržateľné. Myslím si, že sú premyslené, že sú premyslené dobre, určite nezhoršujú stav, vylepšujú stav, a preto by som vás chcel poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem.
