Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, máme tu na stole dokument, o ktorom sa už chvíľku rozpráva, teda Program stability pre Slovenskú republiku na roky 2020 až 2023, a na rozdiel od kolegu, ktorý tu vystupoval predo mnou, ako som povedal vo faktickej poznámke, ja nezdieľam také to nadšenie, taký entuziazmus do budúcnosti pre Slovenskú republiku, predovšetkým vďaka tým číslam, ktoré sú tam celkom špecificky – a čo je pozitívom – kvantifikované.
Okrem toho obrovského množstva zbytočného balastu, ktorý sa v tomto programe stability nachádza, cez ktorý som sa prelúskal a ktorý tvorilo naozaj veľké množstvo autorov vrátane rôznych mimovládnych organizácií a ľudí, ktorí zrejme nepozerali predovšetkým na tú kvalitu materiálu, ale na kvantitu a chceli, aby mal čo najväčšie množstvo strán, a preto len napríklad jedna príloha (povedané s pobavením) má takmer 250 strán, čo vôbec nebolo nutné.
Na začiatku tohto dokumentu, poďme priamo k jeho obsahu, hovoríte o tom, že pandémia koronavírusu, samozrejme, výrazným spôsobom zasiahla svetovú ekonomiku. To je fakt, ktorým tu v podstate žijeme už niekoľko mesiacov, uvedomuje si ho celý svet a musíme sa s ním nejako vysporiadať. Z môjho pohľadu, a som si istý, že aj z pohľadu celej Ľudovej strany Naše Slovensko, nie je postup, ktorý zaujala Slovenská republika vďaka predsedovi vlády Igorovi Matovičovi, ten najlepší a vnímame v zahraničí omnoho lepšie spôsoby, ako sa vysporiadať s týmto problémom koronavírusu a predovšetkým tým, aby to malo čo najmenšie negatívne dôsledky pre slovenskú ekonomiku.
Hneď v úvode kritizujete to, že boli ešte v minulom volebnom období schválené trináste dôchodky pre všetkých obyvateľov Slovenskej republiky v dôchodkovom veku, samozrejme. Tieto trináste dôchodky sú podľa vás ako, aby som vás citoval, zmeny v dôchodkovom systéme výrazne ovplyvnili udržateľnosť verejných financií a zvýšili deficit. To znamená, jasne, otvorene kritizujete to, že tieto zmeny boli zavedené. A svojím spôsobom by som to mohol akceptovať z nejakého ekonomického hľadiska, ale to by nesmel byť tento dokument tak výrazným spôsobom tendenčný. Nie je totiž podľa mňa správne ani, ani po faktickej stránke, ani po stránke nejakej elementárnej spravodlivosti, keď na jednej strane kritizujete to, že ľudia, ktorí celý život poctivo pracovali na Slovensku, dostanú trinásty dôchodok, ktorý si podľa môjho názoru zaslúžia, a vnímate to ako ohrozenie verejných financií, ale na druhej strane už nekritizujete vaše vlastné programové vyhlásenie vlády, ktorým ste napríklad na Slovensku zaviedli celé nové ministerstvo. Ako toto bude vplývať na zdravie verejných financií a ako toto ovplyvní deficit štátneho rozpočtu? A to ste zaviedli iba preto, že Veronika Remišová potrebovala nejakú vládnu funkciu, tak ste si rozhodli, že si vytvoríme celé nové ministerstvo.
Rovnako nevnímam v tomto dokumente podľa mňa niekoľko nesmierne závažných a dôležitých faktov, napríklad ako ovplyvnia deficit štátneho rozpočtu tie americké stíhačky, ktorých nákup neustále predlžujete, odmietate ho nejak skresať, zastaviť, aj keď táto debata tu spočiatku bola, ale pán minister obrany sa tu veselo smeje, veď v poriadku. Rovnako pán minister obrany môže povedať, ako asi ovplyvnia deficit štátneho rozpočtu ďalšie nákupy americkej vojenskej techniky, ktoré už avizoval. Lebo nám údajne Spojené štáty americké dávajú 50 mil. eur len tak, teda dolárov, zľavu. Len tak proste, z čistého altruizmu, lebo tak veľmi milujú Slovenskú republiku, samozrejme. A môžeme týmto rozprávkam veriť.
Rovnako nepíšete v tomto programe stability, ako asi ovplyvnia deficit štátneho rozpočtu vaše záväzky dávať 2 % HDP na zbrojenie. Toto je totiž mimoriadne dôležitý fakt a jedná sa o obrovské sumy peňazí, ktoré taktiež závažným spôsobom ovplyvnia budúcnosť Slovenska a prehĺbia neustále sa zvyšujúci dlh štátneho rozpočtu. Ale vzhľadom na tú tendenčnosť, ktorú som spomínal, tieto veci jednoducho ignorujete.
Čo sa týka samotného obsahu, tak chválim predovšetkým to, že revízia výdavkov na informatizáciu identifikovala opatrenia s potenciálom znížiť ročné IT výdavky, to znamená výdavky na informatizáciu, čo je skutočne chvályhodné, až o 48 až 95 mil. eur. Ja budem veľmi rád, keď sa vám to podarí, pretože toto je skutočne dobré miesto, na ktorom sa dá šetriť, a po všetkých tých obstarávaniach, ktoré sme videli u Počiatka, Kaliňáka a ďalších expertov na tunelovanie verejných financií, tak tam sa jednalo o toľké stovky miliónov eur, že Slovenskej republike sa určite podarí aspoň čiastočne vydýchnuť, ak budeme takýmto spôsobom – úplne jednoducho tým, že prestaneme kradnúť – šetriť.
Čo ale ma zarazilo a s čím nemôžem súhlasiť, je to, že revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením identifikuje potrebu dodatočných 263 mil. eur. To je obrovská suma peňazí. Dvestošesťdesiattri miliónov eur. Ja som hovoril vo svojom známom vystúpení, za ktoré som bol úplne bezdôvodne potrestaný, o 300 mil. eur, ktoré tu boli na roky ´13 až roky ´20. Týchto 300 mil. eur bolo investovaných s cieľom znížiť chudobu a bojovať so sociálnym vylúčením určitých komunít, to znamená predovšetkým ľudí v osadách všade možne po Slovensku.
Týchto 300 mil. eur, ktoré boli investované presne rovnakým spôsobom, ako navrhujete investovať súčasných 263 mil. eur, bolo použitých klasickým spôsobom, účelom pozitívnej diskriminácie. Postavili sa nové domy, postavili sa nové byty, ktoré, samozrejme, skončili vybývané, dali sa rôzne prídavky, dávky, rôzne investície, projekty, jednoducho škôlky, školy, ihriská, cesty, kanalizácie, vodovody a môžme pokračovať donekonečna. Tento systém pozitívnej diskriminácie nielenže nepriniesol nejaké zásadné, markantné výsledky v riešení tejto, ako to vy hovoríte, tejto inklúzie a sociálneho vylúčenia, ale práve naopak. Som živým svedkom, že tento problém ešte viac prehĺbili. A prehĺbili ho predovšetkým preto, že neustálym nalievaním peňazí do určitej komunity ste spôsobili, že ste si tu vybudovali, nie vy konkrétne teraz, ale minulé vlády, že ste si tu vybudovali doslova armádu ľudí závislých na štátnych dotáciách. Armádu ľudí, ktorá neočakáva to, že svoje bohatstvo, svoj majetok, to, z čoho bude žiť, získa tým, že pôjde pracovať, ale tým, že si jednoducho príde po tú dávku na poštu alebo si počká na nejaký ten grant, na nejaký obecný fond alebo nejakú inú formu podpory, ktorá bude riešiť jeho ťažkú životnú situáciu. A toto je ten problém. A vy ho stále nevnímate, stále ho nevnímate a rozhodli ste sa kráčať tou istou cestou.
Keď sa však vrátim teraz k tomu pôvodnému, prvému obsahu samotného dokumentu, tak, tak ako som spomínal, v každom jednom segmente, v každom jednom, v každej jednej časti ekonomiky identifikujete výrazné zvyšovanie deficitu vplyvom posunu v časovom rozlíšení doda... doda... dodania nákupu vojenskej techniky (289 mil. eur). Ostatné subjekty verejnej správy sa podieľajú na vyššom než rozpočtovanom deficite zhoršením hospodárenia o 292 mil. eur. Výdavky Sociálnej poisťovne oproti rozpočtu budú zvýšené až o 442 mil. eur. Hospodárenie samospráv prispieva bez započítania vplyvu pandémie k zvýšeniu dlhu o 189 mil. eur. Výdavky súvisiace s európskym rozpočtom narastú o 146 mil. eur na spolufinancovaní, o 180 mil. eur na korekciách jednotlivých projektov.
To znamená, keď pôjdeme takto bod za bodom, nemôžem sa skutočne pozrieť na tento dokument a na stav budúcnosti Slovenskej republiky ako na nejaké, na niečo pozitívne, na nejaké skutočne pozitívne vyhliadky. A keď to potom v konečnom dôsledku kvantifikujeme a spomínali ste, že o viac ako 7 % dôjde k prepadu slovenskej ekonomiky v tomto roku a o 8,4 mld. zadlžíme Slovensko len v tomto jednom roku, tak sa skutočne môžme pozerať a hovoriť si, že všetko je v poriadku, že to jednoducho takto bude a že potom ďalší rok o 4,9 mld., 3,7 mld., 2,9 mld., potom nástup na ďalší rok. A dokedy to takto môže ísť ďalej?
Ja viem, argument koronakrízy je mimoriadne dôležitý, ale potom je tu stále ten istý argument, ktorý vy ste v podstate potvrdili a ktorý som povedal vo faktickej poznámke, že tie následky koronakrízy ani zďaleka nemuseli byť pre Slovensko také závažné, ako sú iba kvôli tomu, aké hlúpe – a to si povedzme otvorene – hlúpe rozhodnutia Igor Matovič zo dňa na deň robí. Do akého chaosu uvrháva slovenskú ekonomiku tým, že ľudí núti, aby si protestami, aby si nejakými doslova výbojmi v uliciach museli vydupať svoje požiadavky a to, aby si mohli otvoriť prevádzky. Čo je neuveriteľné. A keď sa pozrieme na okolité štáty, ktoré sa s touto problematikou vysporiadali úplne iným spôsobom a dávno majú prevádzky, ktoré my sme len teraz otvorili, otvorené a neplatia tam nezmyselné pravidlá, ktoré máme zavedené my, ktoré v podstate ako keby tým prevádzkam nielenže, že na jednej strane dovolili otvoriť, ale na druhej strane tie pravidlá prakticky limitujú možnosti ich zárobku na úplné minimum, čím sa častokrát dostávajú ešte do straty. Tých 8,4 mld. tu vôbec nemuseli byť.
A potom odmietam taktiež tú, tie chválospevy na Európsku úniu, aká je ona úžasná, lebo ona natlačila 750 mld. eur nových peňazí; to je, toto je úžasné ekonomické riešenie! Nemáme peniaze, tak zapneme tlačiareň a natlačíme si nové. 750 miliárd, ktorých Slovensku pôjde 8,4 mld., ktoré sú tu spomínané. Ale to nie je 8,4 miliárd, ktoré, miliardy, ktoré sem prišiel Brusel a len tak nám ich sem dal. To je dlh. Dlh, ktorý budeme musieť splatiť. To je dlh, ktorý si beriete na úkor všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. Dlh na úkor budúcich generácií, a to neostane len tak bez odozvy. A takéto zadlžovanie, samozrejme, nemôže ísť ďalej.
A sami spomínate v tomto dokumente, že sa dostávame do hornej hranice dlhovej brzdy, že prekračujeme 60-percentnú úroveň zadlženia v pomere k HDP. Ja odmietam tieto, tieto hry s číslami a tieto percentuálne štatistiky, lebo to neustále používali smeráci počas minulej vlády ako a argumentovali, ako sa tu znižuje dlh, pritom skutočná miera zadlženosti neustále rástla, ale v pomere k HDP sa dá čarovať s číslami neuveriteľne. Lenže to nie sú reálne údaje, to nie sú reálne údaje, ktoré ľuďom vypovedajú, či dlžíš 100-tisíc eur, alebo či dlžíš milión eur. To, či dlží percentá v pomere k niečomu, čo nevieme reálne uchopiť, to jednoducho nemá žiadnu skutočnú výpovednú hodnotu. No a práve preto znovu opakujem, nemôžem nielenže podporiť tento dokument, ale tváriť sa, že všetko je na Slovensku v poriadku.
A využijem tento priestor, aby som znovu vyzval vládu a predovšetkým Igora Matoviča, aby neuvádzal ľudí do neustálej neistoty, do neustáleho chaosu tým, že jeden deň niečo povie, o dva dni potom povie niečo iné, jeden týždeň sa zaprisahá, že tu nikto nebude otvárať školy a o dva týždne nato povie, že sa otvárajú od júna, a neustále nemenil svoje vyhlásenia a potom zvaľoval, samozrejme, vinu na niekoho iného. A predovšetkým nezahrával sa s ľuďmi tou debatou o núdzovom stave, tým, že on to na minútu vypne, potom to znovu zapne, že na leto si dáme pauzu a v septembri znovu pravidlá otvoríme, čo bude znamenať v podstate krach obrovského množstva prevádzok, služieb, reštaurácií a iných prevádzok, ktorých sa toto dotýka, a znamená to nezamestnanosť obrovského množstva ľudí.
Tu v tomto dokumente rátate s tým, že sa vytvorí približne, alebo vznikne 90-tisíc nových nezamestnaných ľudí. To znamená, že 90-tisíc ľudí príde o prácu a ja nezdieľam to vaše nadšenie, že sa vám toto číslo podarí v tých nasledujúcich rokoch tak rýchlo skresať, ako by ste si to priali.
No a čo sa týka tej samotnej prílohy, o ktorej som hovoril v úvode, a to je tá revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením, kde ste identifikovali potrebu 263 mil. eur po tých všetkých projektoch pozitívnej diskriminácie, tak tam sa mi skutočne v niektorých momentoch zastavoval rozum. Nedokázal som pochopiť, ako po všetkých tých minulých skúsenostiach stále môžete trvať na týchto riešeniach a ako stále môžete predpokladať takéto obrovské navyšovanie výdavkov.
Píšete tu napríklad to, že príspevok na bývanie je nízky, úzko cielený a málo citlivý. To znamená, že žiadate, aby sa uľahčila možnosť získať tento príspevok, aby sa zväčšil ten objem možných žiadateľov o tento príspevok a aby sa tak zvýšili výdavky štátu na sociálne zabezpečenie svojich obyvateľov namiesto toho, aby tieto výdavky smerovali k podpore zamestnanosti, tam, kde je to najviac potrebné, a to je predovšetkým jediné rozumné riešenie týchto komunít, ktoré vy nazývate znevýhodnené alebo sociálne vylúčené. Iba práca. Nie sociálne dávky, nie nejaké programy, ale pracovné možnosti.
Ďalej píšete to, že tu máme nedostatočnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti a absentujúce opatrenia na zmiernenie nákladov v zdravotnej starostlivosti. A to potom tu aj vyčísľujete a riešite to, napríklad chcete zvýšiť ochranu pred doplatkami na lieky na základe príjmu. To je celkom pekná formulka, ale v podstate to znamená, že osadníci už nebudú platiť ani za lieky. Že jednoducho tie doplatky budú zrušené a že aj napriek tomu, že si neplatia sociálne poistenie, budú mať nárok na to, aby tie lieky mali zadarmo. Ja by som s tým súhlasil, keby doplatky na lieky alebo tieto opatrenia, ktoré limitujú tieto náklady, boli pre všetkých. Pretože takto zase dochádza k nespravodlivosti, že človek, ktorý si platí dane, ktorý poctivo pracuje a ktorý si platí to zdravotné poisťovne, si musí za tieto lieky doplácať, ale ten osadník to bude mať zadarmo. Tu to kvantifikujete na 1,3 mil. eur, ktorý chcete už v najbližšom roku na tieto veci vyčleniť, ale predpokladám, že tieto čísla budú ešte vyššie.
V samotnej tejto revízii píšete, že viac ako 42 mil. eur bude použitých na investičné projekty zamerané na zlepšenie bytovej situácie týchto tzv. sociálne vylúčených komunít. To znamená, zase pokračujeme v tom starom režime, budú sa stavať domy a byty v týchto komunitách, v týchto osadách. Netreba chodiť ďaleko, stačí sadnúť do auta, ísť do najbližšej osady, pozrieť sa, ako tieto domy a byty vyzerajú. Česť výnimkám skutočne, ale z mojich skúseností a z toho, čo vidím každý deň, tých výnimiek nie je až tak veľa a ten Luník IX je úplne signifikantným príkladom v tejto politike stavania domov a bytov v týchto osadách. A potom prídete s tým, že za 30-eurové nájomné mesačne im dáte len tak ten byt a vy budete predpokladať možno, že ten človek si to bude vážiť, že bude šťastný, že štát mu dal pomocnú ruku, ale ono to takto nefunguje. A nefunguje to takto a vidíte to už na desiatkach a desiatkach rokov, pri ktorých sa táto politika aplikuje, ale vy to odmietate zobrať na vedomie.
Potom tu píšete o tom, že na zlepšenie situácie detí z osád navrhujete revíziu a rôzne kroky proti ich nadpriemernému zastúpeniu v špeciálnych školách a nejakému priestorovému vylúčeniu. Ja už som to v tejto veci argumentoval mnohokrát v tomto pléne, ak pôjdete prví príkladom, koaliční poslanci, koaliční ministri, jednoducho ak pôjdete príkladom a dáte svoje deti do takýchto škôl, kde budú chodiť priamo s týmito osadníkmi, nebudem mať nič proti. Ale nie je spravodlivé, nie je fér, ak niekde na východe, na strede Slovenska alebo aj na západe, to je úplne jedno, donútite deti zo slušných rodín, a to je jedno, či sú biele, oranžové, čierne, ružové, ale slušných rodín, ktoré sú tie deti normálne vychovávané, kde sa o nich rodičia starajú a kde dbajú na tú výchovu, a prídete a dáte tam povedzme desať osadníkov alebo vezmete desať osadníkov zo špeciálnej školy len preto, že si vy myslíte, že je to nejaký rasistický systém vládnej diskriminácie voči týmto ľuďom a dáte ich do triedy k týmto ľuďom, tak je to doslova a do písmena trestanie týchto rodičov a trestanie týchto detí za to, že sú slušné, za to, že sa snažia, za to, že ich rodičia pracujú a že chcú normálne chodiť do školy a byť vychované. A potom, znovu prízvukujem, keď pôjdete príkladom, až potom môžeme nejaké takéto politiky zavádzať do praxe. Lebo nie je fér, ak toto pracujúcemu ľudu na Slovensku urobíte, ale zároveň vaše deti budú chodiť niekde do luxusných súkromných škôl v Bratislave a na okolí.
A potom to, samozrejme, v tých tabuľkách kvantifikujete, ako napríklad na posilnenie rozvoja personálnych kapacít pre inklúziu v základných a stredných školách navrhujete až 74,7 mil. eur. 74,7 mil. eur na rôznych asistentoch, asistentov, na rôznych pedagogických špeciálnych pracovníkov a zároveň ešte aj navrhujete v tomto zvýšenie normatívu na žiakov z osád oproti všetkým ostatným žiakom základných a stredných školách. Ja sa pýtam, že v čom je spravodlivosť v takomto riešení, prečo napríklad dieťa z osady má nárok na väčší normatív pri svojom vstupe do školy ako napríklad moje dieťa alebo dieťa kohokoľvek z vás. V čom sú vaše deti horšie, sa pýtam, keď na nich pripadá povedzme 100 % toho normatívu, ale na to dieťa z osady navrhujete až 150 %. O 50 % je pre štát to dieťa cennejšie. O 55 % väčší normatív navrhujete na dieťa z osady ako na dieťa zo slušných rodín. Mne nejde o to, že by som im nechcel pomôcť, samozrejme, chcel, ale v čom je tá spravodlivosť? Kvôli čomu má byť to dieťa z pohľadu štátu menej cennejšie a štát je za ňu ochotný menej platiť ako za to dieťa osad, z osady? V čom? Ja budem veľmi rád, keď mi to vysvetlíte a reči o pozitívnej diskriminácii, samozrejme, si môžte nechať, lebo ja vidím všade vo svojom okolí, ako to vyzerá.
Samozrejme, potom píšete, že potrebujeme zvýšiť a rozšíriť pomoc v hmotnej núdzi o ďalších 22,8 mil. eur. Pokračujúca politika neustálych sociálnych dávok, nič sa nejde meniť. Upraviť podmienky poskytovania príspevku na bývanie, to je to, čo som o tom, o čom som hovoril pred chvíľkou. 48,7 mil. eur to podľa vás má stáť. A potom tu, samozrejme, píšete o tom, že treba rozšíriť program MOPS, teda miestnych občianskych poriadkových služieb, na obce, v ktorých chýba, 4,5 mil. eur.
V tomto dokumente píšete, že dokážete ušetriť až deväť... 96 mil. eur tým, že znížite počet policajtov. To tam je napísané. 96 mil. eur chcete ušetriť tým, že znížite počet policajtov, a zároveň píšete, že potrebujete 4,5 mil. eur na to, aby ste zaviedli miestne občianske poriadkové služby. Tak ako mne to trochu nevychádza. Ak máme policajtov príliš veľa a bezpečnosť na Slovensku je taká úžasná, že ich nepotrebujeme, hlavne v tých rizikových lokalitách, tak z akého dôvodu potrebujete rozširovať projekt miestnych občianskych poriadkových služieb, ktoré sa majú starať o bezpečnosť? Predovšetkým mne to celkovo príde nelogické a hlúpe odoberať kompetencie polície v tom zmysle, že ich počet budeme znižovať a zároveň posilňovať nejaké lokálne občianske miestne hliadky, ktoré, ktoré nemajú žiadnu nejakú právnu relevanciu, ale vychádzate len z toho, že tí osadníci budú mať medzi nimi nejaký rešpekt. Pritom tá realita, ktorú vidíme všade, aj predovšetkým u nás na východe Slovenska, vyzerá úplne inak.
A týchto takých podobných perál, keď to musím takto povedať, tu máte viac. Napríklad v bode sedem, rozšíriť podporu žiakov zo sociálne znevýhodneného procesu vo vzdelávacom procese, to znamená, navrhujete zvýšiť štipendium pre týchto žiakov na 50 eur. Znova sa pýtam, bolo by to v poriadku, keby to bolo podmienené nejakými konkrétnymi výsledkami, ale aj keď sa pozriem na programové vyhlásenie vlády a dám ho do kontextu tohto dokumentu, v ktorom píšete, že chcete zabezpečiť, aby deti z týchto osád v školách neprepadávali, zrejme tým, že ich budete púšťať do ďalšieho a ďalšieho ročníka aj napriek tomu, že nedosiahnu potrebné výsledky, tak je tento dokument pre mňa úplnou katastrofou a mohli by ste ho kľudne nazvať aj program nestability Slovenskej republiky. A to mi je veľmi ľúto.
Ďakujem veľmi pekne.
