Videokanál poslanca

Ďakujem pekne kolegom. Pani Vaľová, vy to musíte ako smeráčka obhajovať, to je úplne logické, to znamená, nemôžete priznať, že ten Jaguár to bol, to bola proste katastrofa, čo ste vymysleli. A všetky tie veci, ktoré sme opisovali, infraštruktúra chýbajúca, školstvo a tak ďalej, veď to sú veci, ktoré ste 12 rokov mali riešiť. Dvanásť rokov ste to mali riešiť a teraz poviete, že nie je infraštruktúra v Humennom napríklad, odkiaľ ste. Tak jasné, že takáto infraštruktúra na východ nie je, keď ste sa na to vykašlali a keď ste potrebovali peniaze jednoducho rozkrádať.
A čo sa týka automobilového priemyslu, ja neviem, kde ste brali tie štatistiky, že nárast predaja automobilov. To som ja nezaznamenal a viem, že ešte len príde väčší pád, pretože dopady tej krízy budú práve teraz na jeseň jednoducho gradovať.
Pán poslanec Ferenčák, u vás je tá situácia podobná, samozrejme, tiež ako bývalý smerák, ale pozreli ste sa na to zase objektívnejšie ako pani Vaľová, to musím uznať. A ja ani nepochybujem o tom, že sa v Kežmarku vytvorili nejaké pracovné miesta, len vy dobre viete, že tie platy nie sú natoľko zaujímavé pre ľudí, aby sa tam vrátili povedzme zo zahraničia, ale proste každá nejaká aktivita, každý nejaký cieľ je chvályhodný. A keď hovoríte o 20 mil. eur do okresu Kežmarok, no tak to porovnajte so 640 mil. do okresu Nitra. Akú to má logiku? Do 20-percentnej nezamestnanosti dáme 20 miliónov a do trojpercentnej dáme 640 miliónov. No to je neuveriteľná logika, naozaj!
Pán poslanec Bubnár, ja ďakujem. Dúfam, že sa tomu naozaj budeš venovať a že začneš riešiť tieto veci, pretože potrebujeme nejak motivovať tých investorov, a hlavne podporovať slovenských podnikateľov, nielen stále na tých zahraničných. Lebo tí sa na nás vykašlú hneď, ako to pre nich prestane byť výhodné.
A, pani poslankyňa Kozelová, je tiež potrebné si priznať aj to, že tie podmienky vstupu do Európskej únie dosť napomohli zlikvidovaniu našeho poľnohospodárstva a my dnes nemôžeme podporovať domácich podnikateľov, lebo je to proti; v potravinárstve; lebo je to proti politikám EÚ. A práve východ bol poľnohospodárskou veľmocou a zdevastovalo ho to.

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, ja si dovolím počkať chvíľku, kým sa Národná rada upokojí, kým sa nebudú hlúčiky poslancov predo mnou rozprávať, predsa len je to trochu rušivé. (Zaznievanie gongu.) Tak ďakujem pekne.
Skupina poslancov za náš poslanecký klub tu predkladá doslova nutný návrh zákona, ktorý práve v dobách tejto ekonomickej krízy globálneho charakteru potrebujeme ako soľ. Zmyslom nášho návrhu zákona je to, aby sa štátne investície, ktorých od tej doby, od roku 2002 tuším, bolo realizovaných v objeme 1,9 mld. eur, investovali do najmenej rozvinutých okresov. Ten zoznam najmenej rozvinutých okresov si vedie vláda Slovenskej republiky a prispôsobuje ho aktuálnym mieram nezamestnanosti. Podľa mňa čisto miera nezamestnanosti nie je dostatočný údaj na to, aby sme zohľadnili všetky faktory, no ale aspoň hovorí o nejakej skutočnosti v tomto regióne.
Ako píšeme v dôvodovej správe, tak len niečo cez 15 % z toho objemu realizovanej investičnej pomoci štátu išlo do najmenej rozvinutých okresov. To je úplná katastrofa, pretože keď sa pozrieme na obrovskú mieru regionálnych rozdielov na Slovensku, či už v otázkach zamestnanosti, alebo v otázkach priemernej mzdy, tak je práve nutné, aby každá jedna vláda pomáhala najviac, ako sa len dá, práve najmenej rozvinutým okresom.
Slovensko čelí obrovskému vysťahovalectvu ľudí za prácou. V zahraničí žijú státisíce Slovákov, z ktorých väčšina by sa sem rada vrátila, ale nepôjdu pracovať za 600 eur v hrubom, pretože z toho sa nedá založiť rodina, z toho sa nedá získať bývanie, z toho sa nedá žiť normálny, dôstojný život a každý jeden z vás to vie. Tí ľudia, ktorí by sa zo zahraničia najradšej vrátili na Slovensko, veľmi dobre vedia, koľko reálne potrebujú na normálny, dôstojný život a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec; páni poslanci, pani poslankyne, ukľudnime sa trochu! Ďakujem.

Mazurek, Milan, poslanec NR SR
A ďalšia dôležitá skutočnosť je tá, že obrovské množstvo obyvateľov, predovšetkým z východu a stredu Slovenska, musí sa buď sťahovať za prácou na západ, Bratislava, Trnava, Nitra, ktorá tu bola mnohokrát spomínaná, alebo jazdia na týždňovky, od pondelka do piatku muklujú v Bratislave v tej istej robote, za ktorú v Bratislave dostanú častokrát dvakrát toľko ako v Sabinove, v Kežmarku či v Sobranciach, a svoju rodinu vídajú len cez víkendy. Všetci dobre viete, že toto nie je život, ktorý je závideniahodný. Všetci dobre viete, že každý by mal mať právo byť normálne so svojou rodinou a nie cestovať neustále a tráviť polku života v aute len preto, aby mohol normálne, dôstojne žiť. A vláda má tieto nástroje, ktorými môže týmto regiónom pomôcť. Vláda má nástroje na to, ako môže zlepšiť ich život a znížiť tú obrovskú mieru pracovnej mobility, kedy núti, doslova núti ľudí z východu sťahovať sa na západ alebo do zahraničia.
To, ako fatálne zlyháva pri ich využívaní tohto nástroja, teraz nemyslím túto vládu, ale tie minulé, sme videli práve v tom, že len 15 % tých investícií išlo do najmenej rozvinutých okresov a v tej katastrofálnej investícii, v tom šialenom investičnom zámere investovať viac ako 600 mil. eur do zahraničného podniku Jaguar Land Rover práve do Nitry. Do regiónu s menej než trojpercentnou nezamestnanosťou investovať viac ako 600 mil. eur, zatiaľ čo tu máme regióny, ako je Rimavská Sobota s 20-percentnou nezamestnanosťou, Revúca s 18,5-percentnou, Kežmarok s 18-percentnou nezamestnanosťou, do trojpercentnej nezamestnanosti?
Viem veľmi dobre, a to povedia mnohí, že investor si teda vyberá, nechce ísť tam, kde nie je infraštruktúra, a zase sme pri tej vláde SMER-u, že tú infraštruktúru síce sľubovala, ale nevybudovala. Tak v poriadku, potom treba aplikovať ten návrh, trebalo teda, o ktorom hovoril predseda našej strany Marian Kotleba. Tak ste nemali dať jednému zahraničnému nenažratému investorovi, ktorý si sadol s Poliakmi, Čechmi, Maďarmi, Slovákmi a čakal, kto mu ponúkne najlepšiu ponuku 600 mil., ale ste mali dať 30 mil. každému z najmenej rozvinutých okresov, vytvorili by ste viac pracovných miest, nemuseli by sme sem dovážať do Nitry Rumunov, Srbov, Bulharov, Ukrajincov, lebo tam nemá kto pracovať, a to ste mali vedieť predsa, keď tam bola trojpercentná nezamestnanosť, a nebola by v týchto regiónoch taká chudoba a znížili by ste mieru regionálnych rozdielov a všetci ľudia by vám na kolenách ďakovali, že majú prácu, že môžu normálne, dôstojne žiť. Ale nie, radšej sa robili za smerákov kšefty a keď Fico na tlačovke hovoril o tom, ako tam budú 1400-eurové platy, realita je 700, 800 eur v hrubom, nástupný plat v tom Jaguari. No ako sa z toho dá vyžiť povedzme aj v tej Nitre? To už radšej ten východniar ide do Rakúska, kúsok, a zarobí neporovnateľne viac a potom sem chodia práve tí Srbi, Rumuni, Bulhari, Ukrajinci, z ktorých mnohí robia potom tie problémy, o ktorých v Nitre vieme, že museli obmedziť otváracie hodiny v podnikoch do desiatej, lebo potom tam boli obrovské problémy.
Pán primátor, ja sa rozprávam s Nitrančanmi, vy to stále budete popierať. Vaše hašišové bary možno nie, ale tie, také tie normálne podniky museli.
No a keby sme sa na túto vec pozreli racionálne, keby sme sa na ňu pozreli zodpovedne a začali tie investície dávať predovšetkým slovenským podnikateľom, Slovákom, ktorí majú nejaký investičný zámer alebo nejaký projekt, alebo startup, ako sa dnes moderne hovorí, a práve v tých najmenej rozvinutých okresoch, tak by sme nemuseli počúvať tie neuveriteľné príbehy, ako je príklad priemyselného parku vo Vranove nad Topľou, o ktorom hovoria ako o najväčšom skateparku na Slovensku. Lebo on síce vytvorený bol, neviem, či dva- alebo trikrát tam nebol Fico s Richterom a sľubovali, ako tam budú nejakí zamestnávatelia, ale nikto tam neprišiel, lebo každý sa vyhovára na chýbajúcu infraštruktúru a pretože vláda realizuje všetku svoju pomerne, teda takmer všetku svoju investičnú pomoc práve cez zahraničných a na domácich sa zvysoka vykašľala. Prípadne to dala nejakým tým svojim kamarátom, nejakým tým známym, ktorí tú pomoc ale využili úplne iným spôsobom.
Ešte chcem reagovať na to, čo povedal poslanec Tomáš Taraba tiež. On hovoril o tom, že keď vláda postaví povedzme automobilku niekde na západe, že to má väčšiu pridanú hodnotu pre štát ako 3-tisíc ľudí na východe povedzme, ktorí zbierajú zemiaky. Z ekonomického hľadiska možno áno. Lenže tých 3-tisíc ľudí na východe reálne tú prácu potrebuje. Tých 3-tisíc ľudí zabezpečuje to, že tam existujú udržateľné pracovné miesta, že ľudia jedia kvalitné slovenské potraviny, že sa mení demografická krivka, že nečerpajú zbytočne dávky, že sa prispôsobia a zároveň, keď si porovnáme rizikovosť investície do nejakej automobilky na západe, ktorá je extrémne náchylná na akýkoľvek výkyv, ako je teraz táto kríza, na ktorej automobilky najviac utrpia, a nejaké družstvo, nejaký poľnohospodársky podnik na východe, ktorý je relatívne stabilný, lebo ľudia potraviny jesť musia stále a autá si kupovať v kríze nebudú, tak sa nemáme jednoducho o čom baviť. A predovšetkým z pohľadu štátu by malo byť záväzné, mal by to byť taký záväzný záujem práve znižovať tie regionálne rozdiely, práve pracovať pre tých ľudí na strednom a na východnom Slovensku, pretože tam sú tie najväčšie problémy.
Ja z takého regiónu pochádzam, žijem v ňom celý život, vidím, ako to nefunguje. A keby sa vláda skutočne pozrela na túto vec objektívne a schválila náš návrh zákona alebo predložila vlastný, podobného typu, že investície môžu byť, teda štátne investície môžu byť realizované len, len v najmenej rozvinutých okresoch, mohli by sme Slovensko pohnúť míľovými krokmi dopredu. A podľa mňa je potrebné, lebo už prebehlo dosť mesiacov od vzniku tejto vlády a nového volebného obdobia, aby sme sa konečne začali vážne zaoberať najmenej rozvinutými okresmi, aby sme sa konečne vážne začali zaoberať témou regionálnych rozdielov, ktoré boli jedným z kľúčových bodov predvolebnej kampane práve Igora Matoviča a jeho regionálnych poslancov, a aby sme o tejto téme ľuďom nielen hovorili, ale konečne priniesli aj nejaké riešenia.
Vláda by mala dbať na to, aby naplnila svoje sľuby, a mala by dbať na to, aby sa ľuďom aj na východe mohlo žiť lepšie. Aby sa nepozerali na absurdnosť, že aj z ich daní sú financované gigantické investície v Nitre a že z ich daní pracujú Rumuni, Srbi, Bulhari a oni sú vyháňaní do zahraničia, ale aby mohli cítiť, že majú nejakú oporu od toho štátu a stará sa práve o nich.
Ale nie takým spôsobom, ako tu predložili smeráci v minulom období, lebo to bol normálne výsmech do tváre všetkých, tým zákonom, že oni prispejú ľuďom 5-tisíc eur, keď sa presťahujú z východu na západ za prácou. Veď to je normálny výsmech ľuďom do tváre. Riešením východu nemá byť to, že práceschopných východniarov hodíte na západ, ale to, že prácu prinesiete na východ a umožníte aj východniarom žijúcim v zahraničí na ten východ sa vrátiť. Toto je riešenie, čiže žiadne zákony o sociálnej mobilite, pracovnej mobilite, aby ste tých ľudí proste priniesli za prácou, ale, práve naopak, aby ste ľuďom prácu dali.
Čiže ďakujem všetkým za podporu tohto návrhu zákona a verím, aj keby ten zákon neprešiel, lebo veď vieme o tej vašej diktátorskej koaličnej zmluve, začnite sa, prosím vás, touto témou naozaj zaoberať. Tí ľudia na východe trpia a potrebujú reálne pomoc štátu. Ďakujem veľmi pekne.

Stano, pred tým, než pôjdem do rozpravy k samotnému návrhu, chcem súhlasiť v podstate s jednou tou časťou, ktorú si tu podotkol a ktorú si mnohí ľudia neuvedomujú. Ty žiješ v tom okrese Rimavská Sobota a tým pádom vieš, čo sa deje, a ako si hovoril, že ľudia povedzme spod Tatier, z okresu Popradu, Kežmarok a tak ďalej, častokrát využívajú tieto okresy, kúpia tam lacné domčeky a následne tam presťahujú našich neprispôsobivých. Takto v podstate vyriešili problém na námestí v Kežmarku, kde bolo množstvo neprispôsobivých rodín a robilo to hanbu celému mestu, tak kúpili domčeky v Jelšave a hodili vám ich tam. Riešenie to, samozrejme, nie je žiadne a ľuďom v Jelšave to spôsobuje obrovské problémy. A mám aj ďalšie informácie o tom, ako postupne z mnohých dedín starostovia využívajú túto iniciatívu, aby sa zbavili neprispôsobivých od nás a všetkých vám ich tam teraz hádžu. Ja s tým nesúhlasím, nie je to správne riešenie a je mi úprimne ľúto všetkých ľudí v Rimavskej Sobote, v Jelšave a v ďalších regiónoch, ktorí toto musia zažívať, lebo štát sa k tejto téme stavia, ako keby to ani problém nebol.

Pán poslanec Pročko, opäť mimo témy. Vy máte talent jednoducho nereagovať na to, o čom sa hovorí. Ja som nepovedal pánovi Jílekovi, že je pripečený, ale že sa smeje ako pripečený, pretože keď som hovoril zrejmý fakt, a to, že za Mariana Kotlebu boli najnižšie výdavky zo všetkých krajov, tak sa začal naozaj smiať ako pripečený. A to je fakt, ktorý si môže overiť. Takže keď sa mi niekto vysmieva pri tom, ako mu hovorím zrejmý fakt, bohužiaľ, poviem mu tak, ako to je.
Ďakujem pekne kolegovi Marianovi Kotlebovi za to, že doplnil to, čo som hovoril. A skutočne je vidieť aj na vás, koaliční kolegovia, že pred voľbami ste niečo ľuďom sľubovali, o niečom ste hovorili, o niečom ste ich presviedčali, na niečo ste ich lákali, aby vám dali svoj voličský hlas. A teraz sa už netvárite tak ochotne. Zrazu už vám nevonia to referendum, to skutočne funkčné referendum, zrazu už nejak nesnívate o tej skutočne funkčnej, o tom skutočne funkčnom demokratickom zriadení a skôr vám vyhovuje to, že ľudia musia získať 350-tisíc podpisov a následne zabezpečiť 50 % účasť, čo je pri slovenskej angažovanosti na politickom dianí, pri obyvateľstve jednoducho fakticky nemožné. Dobre to viete. A keď vám bude takýto stav vyhovovať celé štyri roky, tak potom naozaj nebudete v ničom iní ako vláda pred vami a ďalšie vlády pred ňou. Ak naozaj máte byť iní, ak naozaj máte priniesť tú zmenu, zákon o funkčnom referende je jednoducho úplne neodmysliteľnou súčasťou vášho programu. Musíte to presadiť, musíte to navrhnúť a my vám môžme zaručiť, že za každé sfunkčenie referenda budeme v tomto pléne hlasovať.

Tak ešte raz, vážené dámy, vážení páni, keďže si asi mnohí z vás uvedomujete, a podľa mňa je to neoddiskutovateľným faktom a skutočnosťou, ktorej čelíme každý deň, že inštitút referenda podľa toho, ako je dnes v Ústave Slovenskej republiky definovaný, aké podmienky na splnenie v podstate jeho zmyslu sú dané, zabezpečuje to, že tento inštitút nie je využiteľný, on je reálne proste nepoužiteľný pre ľudí, jednoducho nie je funkčný a zmyslom nášho návrhu zákona je práve pomoc k tomu, aby sme pomohli prehĺbiť skutočne demokratické zriadenie v Slovenskej republike, ktorého neodmysliteľnou súčasťou je práve tento inštitút všeľudového hlasovania.
Keď sa pozrieme na posledné referendum, napríklad to o rodine, v ktorom napríklad tu prítomná strana SaS aktívne vyvíjala kampaň, aby sa ľudia nezúčastnili toho referenda preto, že minimálne potrebné kvórum na to, aby referendum bolo úspešné, aby bolo záväzné je až 50 % všetkých voličov v Slovenskej republike, tak vidíme, že takýto inštitút skutočne funkčný nie je. My preto navrhujeme zmenu tohto kvóra tak, aby sa vypočítavalo podľa posledných bezprostredne referendu predchádzajúcich parlamentných volieb, a teda aby minimálne kvórum nutné pre to, aby referendum bolo záväzné, bola polovica účasti v posledných parlamentných voľbách. Keby sme tento návrh zákona teraz prijali, tak potrebné kvórum na referendum, ktoré by sa mohlo následne konať, by bolo okolo 32 celá niečo percenta, čo je neporovnateľne lepší stav, a odráža to väčšiu realitu angažovanosti slovenských obyvateľov na politickom dianí, ako je tomu dnes, keď tam je zafixovaných 50 % platných voličov, čo v podstate znamená, že je, ako hovorím, nefunkčné.
Rovnako navrhujeme aj to, aby sa do otázok, o ktorých sa referendum nesmie robiť, o ktorom sa nemôže uskutočňovať, boli zahrnuté aj otázky rôznych iredentistických snáh niektorých skupín obyvateľstva, ak ide napríklad o zmenu hraníc alebo podobných tém, o ktorých referendum by už byť nemohlo.
A taktiež navrhujeme zníženie toho minimálneho počtu podpisov na to, aby mohlo byť referendum vyhlásené, podpisov obyvateľov Slovenskej republiky z 350-tisíc na 250-tisíc, toto je tá najpálčivejšia otázka, toto je tá hlavná téma, o ktorej sme, samozrejme, ochotní baviť sa.
Bolo by skvelé, keby návrh zákona prešiel do druhého čítania, kde by sme mohli pozmeňujúcim návrhom toto kvórum znížiť povedzme na 150-tisíc, alebo aj na 100-tisíc podpisov, aby skutočne referendum bolo efektívnym nástrojom v rukách obyvateľov Slovenskej republiky brániť sa povedzme pred svojvôľou vlády, chrániť svoje práva, ale taktiež bojovať za zlepšenie svojich životných podmienok a situácie v štáte, v ktorom platia dane, odvody, ktorý jednoducho zo svojej tvrdej práce živia.
Podporovať demokraciu a prehlbovať demokratické zriadenie v Slovenskej republiky nielenže nie je nič zlé, ale práve naopak, je to úctyhodné a mal to v programe aj sám Igor Matovič, strana OĽANO, ktorá si na tomto postavila svoju kampaň aj v minulosti, aj teraz to mali v tých svojich zásadných bodoch. A ja som presvedčený o tom, že ak ste to mali sami v programe, ak sami súhlasíte s tým, že referendum by malo byť sfunkčnené a že tento zásadný krok, ktorý tu navrhujeme k tomu, aby sme sa priblížili skutočne funkčnému referendu, teda musíte podporiť. Neviem, si predstaviť to pokrytectvo, úprimne, páni koaliční poslanci, keby ste povedali verejnosti, že síce sme mali niečo programe, na základe čoho ste nás volili vo voľbách do Národnej rady, čo ste považovali za dôležité a čo ste chceli presadiť, a následne (povedané so smiechom), keď sa o tom v parlamente hovorí, tak poviete, my to nepodporíme, lebo to predkladá nejaká opozičná strana. Toto je ten štýl politiky, ktorú tu v minulosti prezentovali rôzne strany, ktoré sú dnes v opozícii, teda SMER, a vy ste proti tomu bojovali. Igor Matovič, vždy hovoril, aké je to neprijateľné, že vláda ignoruje návrhy zákonov len preto, že pochádzajú z dielne opozície, a že by to malo byť inak. Ja viem, že ste podpísali koaličnú zmluvu a že to urobil ešte neporovnateľne horším a diktátorskejším spôsobom, ako smeráci kedykoľvek len snívali, ale aj napriek tomu by ste sa mali zamyslieť nad tým, či nie je čas splniť svoje záväzky, ktoré ste dali voličom, a či nie je čas dostáť svojich sľubov, aby mohli byť ľudia spokojní s touto vládou a povedať si aj po tých obrovských prieskumoch nespokojnosti, kedy viac ako 60 % obyvateľov Slovenskej republiky si myslí, že vláda neplní svoje záväzky, ktoré ľuďom pred voľbami dala, trošku pomôcť tieto zvrátiť a ukázať ľuďom, že naozaj myslíte na to, že chcete naplniť ciele vášho politického programu.
Preto budem nesmierne rád, ak tento návrh zákona podporíte, ak budete napĺňať svoj predvolebný program a ak pomôžete ľuďom na Slovensku domôcť sa skutočne funkčného referenda ako neodmysliteľnej súčasti demokratického zriadenia, ako niečo, čo tu dávno funkčné malo byť, ale nie je to tu len preto, lebo neexistovala politická vôľa, lebo rôzne vlády nemali záujem na tom, aby počúvali voliča, aby počúvali obyvateľa Slovenskej republiky, aby počúvali toho daňového poplatníka, a ten im bol dobrý vždy iba pred voľbami. Bilbordy, sľuby, televízne reklamy, debaty, tam ho nahíčkali, tam mu narozprávali všetko možné, ľúbivé fúziky mu namaľovali popod nos a následne 4 roky si ani nespomenuli, že existuje, a tento nástroj, keď je potrebných 350-tisíc podpisov a 50 % kvórum, jednoducho znefunkčnili tak, aby sa ľuďom mohli smiať do očí. My sme presvedčení o tom, že to je neodmysliteľná súčasť funkčného štátu, sme presvedčení o tom, že bez toho, aby sme referendum nesfunkčnili, nemôžete hovoriť o tom, že bojujete za nejaké aktívne demokratické zriadenie, a sme presvedčení o tom, že skôr či neskôr toto, ak nie táto vláda, tak potom tá naša, budeme musieť zaviesť do praxe.
Ďakujem veľmi pekne za podporu návrhu.

Pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, predkladáme tu ako skupina poslancov za klub Ľudovej strany Naše Slovensko návrh ústavného zákona, aby sme na Slovensku sfunkčnili inštitút referenda, aby ho občania skutočne mohli využívať tak, ako je jeho pravým zmyslom, a aby jednoducho tento inštitút bol funkčný. Toľko na úvod a viac už k obsahu návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, aby ste na mňa mohli prípadne reagovať.

Ďakujem pekne kolegom. Pán Pročko a Jílek, vaše argumenty nemajú žiadnu logiku.
V prvom rade, zrejme viete, že či už inflácia alebo valorizácia platov zabezpečuje to, že tie platy logicky musia rásť, a to je, samozrejme, správne. Taktiež viete, že rozpočty jednotlivých samosprávnych krajov sa navyšujú každý rok vzhľadom na vyšší výber dane z príjmu fyzických osôb. A taktiež, a to by ste si mohli dohľadať, môžete vedieť, že za pôsobenia Mariana Kotlebu boli výdavky na chod, na réžiu a na platy Úradu samosprávneho kraja v Bystrici najnižšie spomedzi všetkých úradov na Slovensku. To je dohľadateľný fakt. Smejete sa ako naozaj pripečení niekedy, ale toto je fakt, to si môžete dohľadať a zabúdate povedať ten ďalší fakt a to je to, že Marian Kotleba ušetril kraju 38 mil. a splatil dlhy.
A čo urobil Lunter ako prvý, keď tam nastúpil? Zobral si niekoľkomiliónovú sekeru, aby mohol dotovať všetky tieto svoje čáry-máry, ktoré tam dnes vystrája. Ale aj odhliadnuc od toho, že ste úplne argumentačne mimo, ja som hovoril o niečom totálne inom v rozprave a ide mi o to, vyrovnať sa s dopadmi súčasnej krízy. Vaše odvracanie debaty do nejakých fiktívnych argumentov 4-5 rokov naspäť do minulosti predsa nemá žiaden význam pre dnešný stav a ten je taký, že potrebujeme ušetriť peniaze, aby ľudia sa mohli s touto krízou vysporiadať čo najlepšie, lebo vám je fajne, vy ste si odmietli znížiť svoje platy, poslancom je úplne úžasne, máte príjem garantovaný štátom na štyri roky.
Ale čo tí ľudia, ktorým zakazujete pracovať, čo tí ľudia, ktorí kvôli vašim opatreniam prichádzajú o prácu? O tých tu ide a týmto to môže pomôcť, preto sme to navrhli, tak sa prestaňte správať ako malé deti a škeriť sa tu a vyťahovať 5 rokov staré nezmysli, keď čelíme kríze, čelíme nezamestnanosti a čelíme chudobe Slovákov, ľudí pracujúcich na Slovensku, máme tu pracujúcu chudobu, tak na toto myslite, preto sme ten návrh zákona dali, a preto by ste ho mali podporiť, ak máte ako čo i len najmenšie sociálne cítenie.

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, ja sa chcem pri obhajobe alebo pri prezentácii tohto nášho návrhu zákona obrátiť na koaličných poslancov, pretože práve koaliční poslanci majú možnosť dnes rozhodovať o tom, kam sa bude Slovensko uberať. Hovoríte opakovane aj o tom, že tu čelíme pandémii, že naša vláda sa musí vysporiadavať s výraznou, obrovskou, gigantickou globálnou krízou, čo sú v podstate fakty, a že jednoducho potrebujeme šetriť, tak ste sa rozhodli šetriť na dôchodcoch, rozhodli ste sa znižovať minimálnu mzdu, rozhodujete sa k tomu, aby ste zaviedli odvody na 13. a 14. plat, chcete zdaňovať a zvyšovať poplatky pri registrácii starších áut a tak ďalej a tak ďalej.
Keď sme v parlamente navrhovali, aby sme šetrili z opačnej strany, z opačného konca, a to je, aby sme znížili platy poslancom, odmietli ste. Keď je tu teraz návrh na to, aby sa znížili príspevky politickým stranám, čím by sa ušetrili desiatky miliónov eur, odmietate to. Preto navrhujeme zákon, ktorý hovorí o tom, že by sme ušetrili ročne 30 mil. eur a neušetrili by sme ich žiadnou drastickou formou. Nikoho by sme nevyhodili na ulicu, nikoho by sme nepripravili o prácu, iba by sme zamedzili pár nenažrancom nechutne sa obohacovať na štátnom rozpočte. Úplne jednoduchý recept.
Najlepší príklad vidíme na vyššom územnom celku v Banskej Bystrici, kde naozaj skupinka tzv. dobrých liberálov, tých správnych, ktorých ste svorne všetci podporovali, aby ste dokázali poraziť Mariana Kotlebu, využíva zdroje úradu na to, aby si dávala také premrštené nechutné mzdy a odmeny, že sa z toho človeku až točí hlava, a práve o tomto je náš návrh zákona. Chceme zaviesť strop, aby výdavky Úradu samosprávneho kraja na jeho vlastnú réžiu boli 5 % zo všetkých príjmov. Keď sme to prepočítavali, aj zo skúseností, ako má kolega predkladateľ Martin Beluský, priamo na úrade alebo na Regionálnej správe ciest v Banskobystrickom samosprávnom kraji, kde pôsobil, je to úplne, úplne férová, úplne bezproblémová marža, jednoducho nie je problém tieto percentá z príjmov dodržať. Akurát sa budú musieť niektorí zo svojich prehnaných, nekresťanských platov trochu uskromniť.
Tých 30 mil. eur ročne, ktoré Slovensko dnes výrazne potrebuje, by sa mohli investovať do toho, aby sa vytvárali v jednotlivých samosprávnych krajoch pracovné miesta. Mohli by sa lepšie rekonštruovať cesty II. a III. triedy, čím by sa zlepšila infraštruktúra v týchto krajoch, a to by taktiež podnietilo vytváranie ďalších pracovných miest. Jednoducho využiteľnosť tých peňazí je nekončená a tie samosprávne kraje by mali fantastickú možnosť na to, aby podporili ten svoj rozvoj, ale zároveň aby sa čo najlepším spôsobom bránili tejto prichádzajúcej a aktívne pôsobiacej kríze a mohli tak pracovať pre svojich vlastných obyvateľov. Úplne férový, doslova fantastický návrh zákona, s ktorým by nemal byť žiaden problém, a práve kríza, ktorá tu dnes panuje a ktorou neustále argumentujete, nás oprávňuje k tomu, aby sme tieto stropy aj do budúcna nastavili a zamedzili takým doslova nekresťanským lúpežiam, aké prezentuje hlavne KDH napríklad v Prešovskom kraji pod vedením Milana Majerského, ktorý si neváhajú dávať na konci roka doslova nechutné odmeny len preto, že môžu. To, že zadlžujú kraj, to, že riadia najchudobnejší kraj na Slovensku, to ich nezaujíma, hlavne, že si nadelíme pekné odmeny. A potom ešte si odhlasujú aj poslanci odmeny pre seba v rámci zastupiteľstva tohto kraja.
My preto chceme pristupovať k výdavkom štátneho rozpočtu, k výdavkom samospráv veľmi zodpovedne, chceme, aby na jednej strane pracovali s vyrovnaným štátnym rozpočtom, na druhej strane, aby naozaj pracovali pre tých obyvateľov, a nielen pre seba, aby ich pôsobenie v tých samosprávnych krajoch nebolo samoúčelné, že jediným zmyslom toho predsedu alebo toho konkrétneho podpredsedu, či jednotlivých vedúcich sekcií na úradoch bolo byť tam a poberať plat, ale práve naopak, aby ich pôsobnosť bola poslaním, preto aby zlepšovali život všetkých obyvateľov tohto kraja. A práve vy, koaliční poslanci, dnes máte možnosť pomôcť štátu, samosprávam, pomôcť obyvateľom Slovenskej republiky vysporiadať sa s následkami krízy, pomôcť im ľahšie prečkať túto krízu a pomôcť im mať kvalitnejší život v rámci jednotlivých územných celkov. Úplne jednoduchá vec, ktorá sa, ktorá stačí urobiť, a to je hlasovať za náš návrh zákona.
V druhom čítaní môže prísť k debatám, k pozmeňujúcim návrhom k tomu, že tie čísla vám možno trochu pomeníte, že si poviete, že to má byť 6 %, 6,5 %, ale nastavme tie limity tak, aby sme tie peniaze ušetrili, pretože každý jeden milión, dva, tri, to sa nazbiera eur, je potrebných dnes na to, aby sme skutočne mohli pracovať v tejto kríze efektívnejšie.
Ja fakt chcem veriť, že vám aspoň trochu záleží na tom Slovensku, že aj keď ste si dali programové vyhlásenie vlády, ktoré počíta s gigantickým navýšením výdavkov štátneho rozpočtu, že aj keď ste tu vytvorili nové ministerstvo, že aj keď ste sa zaviazali k tomu, že budete dávať 2 % HDP na zbrojenie, že aj napriek tomu budete myslieť aj na tých obyčajných ľudí v tých jednotlivých regiónoch a že nájdete spoločnú reč s ostatnými kolegami, s ďalšími poslancami, aby ste mohli zlepšiť život týchto ľudí a aby ste neurobili nič zlé, ale len ukrátili nenažranosť určitých malých skupiniek, ako je napríklad rodina Lunterovcov v Banskej Bystrici.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.

Štefan, ja rozumiem aj procesu beatifikácie, aj kanonizácie, ja som to len nechcel ďalej rozširovať, pretože to nebolo v tej rozprave potrebné ani v tých desiatich minútach vynakladať čas na tieto veci. Dôležité bolo poukázať na to, o čom si hovoril aj ty, že proste Ján Vojtašák je svätým mužom a podľa tohto návrhu zákona by si nemohol pre neho vytvoriť nejakú pamätnú tabuľu alebo bustu.
Keď si tu hovoril o tých veľkých obetiach, o tom, ako máme prepísať všetky názvy ulíc a tak ďalej, ja s týmto až tak nesúhlasím, lebo predsa len história je, bola, nezmeníme ju a teraz úplne ju vymazať, to je zase to isté, čo robila kultúrna revolúcia, tá komunistická v Číne, ktorá búrala čínske pamiatky a chcela zmazať celú históriu. Proste bola tu, chápeme ju, poučili sme sa z nej, alebo teda mali by sme sa z nej poučiť, lebo tí ľudia, títo tzv. liberáli sa z nej nepoučili, lebo opäť obmedzujú slobodu slova a zase vedú štát k totalite. Ale jednoducho nie je potrebné teraz kvôli tomu prevrátiť celý štát hore nohami.
Ja ti odporučím, lebo ty si povedal, že budeš za túto novelu hlasovať, aby si za ňu nehlasoval, pretože keď za ňu v takomto znení budeš hlasovať, tak ten biskup Ján Vojtaššák, o ktorom si hovoril, bude odsúdeniahodnou osobou v zákone. Štefan, toto proste nemôžeš urobiť. A keď v druhom čítaní si oni prijmú nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré tieto veci riešia, pretože tu to nie je riešené, potom už to pochopím, samozrejme. Ale v takomto znení ja ti naozaj odporúčam nehlasovať za to, pretože by to bola urážka celého života, diela a celého boja a mučeníctva Jána Vojtaššáka.

Ďakujem pekne kolegom, ktorí súhlasili a doplnili moje pre..., moje vystúpenie.
Pán poslanec Žiak, ako skúste nabudúce trošku triezvejšie s tými nezmyslami. Neodpovedali ste mi na tú otázku, na ktorú som sa pýtal predkladateľov, neodpovedal mi na ňu prakticky nikto.
A, pán poslanec Šefčík, vy si vážite Jána Vojtaššáka, ja taktiež. Proste to je obrovská osobnosť našich dejín. Lenže vy hovoríte presne to, čo som povedal ja v rozprave. V tom zákone to nie je vyprecizované. Keby ste to schválili tak, ako to teraz navrhujete, tak ak si ja postavím bustu Jána Vojtaššáka na dvore, tak po mňa príde gestapo s nejakým Benčíkom alebo proste s nejakým Dostálom, lebo je to proste v rozpore s tým zákonom. Je zákaz proste oslavovať alebo vytvárať pamiatky a symboly propagujúce, obhajujúce predstaviteľov režimu tzv. vojnovej Slovenskej republiky. A to nepochybne Ján Vojtaššák je. A na toto som vás upozorňoval. Vy stále prídete s nezmyselnou všeobecnou frázovitou hlúposťou a potom zistíte, aha, my sme urobili chybu. A musí vás na to upozorňovať opozícia v rozprave. Veď preberte aspoň raz, keď už takéto veci chcete urobiť, stačí jednoduché vyhlásenie, jednoduché uznesenie, jednoduchá zmena zákona, že dobre, vy potrebujete veľmi silno odsúdiť komunistický režim, komunistickú ideológiu a tak ďalej, ale prestaňte už ľudí stíhať za názor. Ja si vážim slobodu slova, ja budem za slobodu slova bojovať. Ja taktiež nesúhlasím s komunistickou ideológiou, ale dokiaľ ešte chcete ísť, ako veľmi ešte chcete zoškrtiť tú slobodu slova.
Zase ten príklad, Spojené štáty americké, voči ktorým sa tu všetci staviate ako k najväčšej modle, veď tam je úplná sloboda slova. A čo je na tom zlé? Veď spoločnosť má samoregulačný efekt. Ona sama vytesňuje takéto prejavy extrémizmu a tie nemajú šancu v spoločnosti uspieť pretože sa otvorene demaskujú. Veď keby sme to zaviedli aj tu, tak máte vybavené. O to presne ide, že jednoducho my potrebujeme zaviesť absolútnu slobodu slova, a nie tu takto ju zoškrcovať.