Tento návrh do Národnej rady predkladáme, pretože už jednoducho Slovensku došiel čas. Došiel mu čas očakávať s akousi fiktívnou nádejou, že táto časť pléna spolu s touto časťou, ktorú ste nedávno videli vystupovať, sa odhodlá k nejakým zmysluplným krokom, ktoré by pomohli občanom Slovenskej republiky zvládať ťažký zápas, ktorým je každodenný život v štáte, ktorý na nich zvysoka kašle. V štáte, ktorý necháva ceny potravín rásť do nebies. V štáte, ktorý necháva ceny pohonných hmôt rásť do nebies. V štáte, ktorý úplne kašle na to, či zo svojich platov, dôchodkov alebo mesačných príjmov dokážu normálne dôstojne vyžiť. Žijeme v štáte, kde vláda spôsobila, že sa Slovensko prepadáva v rebríčku chudoby na samé dno Európskej únie.
Podľa Eurostatu sme tretí najchudobnejší štát v EÚ, za dva roky pôsobenia tejto vlády. To je určite niečo, čím sa chváliť nebudú. To nie je niečo, s čím Heger príde do diskusie a bude sa chváliť ako s veľkolepým úspechom vlády, ktorú vedie. Žijeme v štáte, kde podľa konkrétnych inflačných prieskumov Slovensko dospelo do stavu, že občan zarábajúci priemernú mzdu si tu dokáže kúpiť menej, ako občan zarábajúci priemernú mzdu v Poľsku, občan zarábajúci priemernú mzdu v Maďarsku alebo občan zarábajúci priemernú mzdu v Českej republike. O Rakúsku sa asi nemusíme ani baviť. Všetky okolité štáty majú na tom svojich občanov lepšie ako Slovenská republiky. A všetky okolité štáty aj napriek tomuto, napriek týmto skutočnostiam robia niečo, aby sa tí občania mali ešte lepšie.
Zastropovávajú ceny pohonných hmôt, snažia sa znižovať ceny potravín, znižujú DPH na tieto potraviny. Slovensko nerobí nič. Tu má vláda pocit, že všetko je v poriadku. Asi sa všetci inšpirovali slovami najlepšieho ekonóma strany SaS pána Kazdu, ktorý tu reálne pred pár dňami povedal, že asi by bolo najlepšie, no nebojovať s tou infláciou, lebo to je jav, ktorý príde a nedá sa s tým nič robiť. Tak tých dôchodcov, ktorí zarábajú, teda dostávajú smiešne dôchodky 300, 400 a častokrát ešte menej eur, invalidných dôchodcov, mladé mamičky, slobodné mamičky, mladé rodiny, jednoducho pracujúcich ľudí, ktorá robia od nevidím do nevidím, aj napriek tomu si nedokážu z tej mesačnej mzdy zaplatiť svoje obyčajné živobytie. Nechajme ich všetkých na pospas. Lebo poslanci SaS, ja neviem, 9 z 10 ich je z Bratislavy, oni to tak nevnímajú. Oni žiadne problémy Slovenska nevnímajú tak ako bežný občan, ktorý tu musí žiť, strádať a zvládať všetky tie nástrahy, ktoré mu táto vláda aktívne hádže priamo pod nohy.
Preto sme navrhli, aby sa daň, DPH, daň z pridanej hodnoty na potraviny, ktoré sme definovali ako základné, pričom o tom sa stále dá baviť a dá sa ten zoznam meniť, obmeniť, pridať, znížiť. Jednoducho nájsť kompromis. To je ten najmenší problém pri tomto návrhu. A akákoľvek kritika v tejto veci proste nie je na mieste. Aby daň bola nula percent, tak ako to urobili Poliaci, a zároveň keďže si uvedomujeme, že ak vy znížite DPH a nepristúpite k zastropovaniu marži na tieto potraviny, tak nič nedonúti tie obchodné reťazce k tomu, aby znížili cenu. Skrátka si len nechajú väčší zisk. Preto je zastropovanie tých marží nevyhnutnosťou.
A navrhli sme teda, aby okrem zníženia DPH bolo aj zníženie maximálnej možnej obchodnej prirážky na tieto potraviny na 40 %. Je to niečo, čo môže občanom Slovenskej republiky ceny základných potravín, vecí, ktoré si kupujú každý deň pre svoje živobytie, veci, bez ktorých nevedia prežiť, znížiť možno o štvrtinu. O štvrtinu, niečo úplne úžasné a štát to nebude stáť ani cent. Ten výpadok tej DPH nie je žiadnou tragédiou, pretože štát má dneska obrovské nadpríjmy. Veď Matovič sa tým chváli úplne všade, kde je. Vďaka inflácii vyberá na daniach neporovnateľne viac ako v minulosti. To znamená, že vyberie len o čosi menej, ale stále viac ako v minulosti, takže štát na tom nijakým spôsobom nie je zle.
A obchodné reťazce, ako tu argumentoval pán tento Kazda z SaS či OKS, či SBS, ja už sa strácam v tých ich názvoch, tie obchodné reťazce na tom vôbec nebudú zle. Lebo to, že budú musieť základné potraviny predávať za nižšiu cenu, nie je žiadna tragédia. Pánovi Kazdovi treba vysvetliť, že zatiaľ čo v západných štátoch obchodné reťazce, tie isté mimochodom, ako tu zhodnocujú kapitál niekde medzi 2 - 3 % ročne, tak u nás je to kľudne 8 %. U nás zhodnocujú obchodné reťazce svoj kapitál násobne viac ako v iných štátoch. Slovenskí občania sú na tom tak zle, že by ďakovali Bohu, keby mali ceny ako Francúzi. Gratulujem vám, vážená vláda, Slováci by ďakovali Bohu, keby mali ste im nastavili ceny potravín na úrovni Francúzska. Do takého stavu sme dospeli. Alebo Španielska, pretože majú neporovnateľne lacnejšie ceny ako Slováci. A vy stále nerobíte nič. Tvárite sa, že je všetko v poriadku. Usmiaty, ako tu pán primátor Hlohovca, odchádza preč, lebo prečo by občania Slovenskej republiky mali platiť za potraviny menej. Prečo by oni niečo mali robiť. A my sme tu preto, že sme vypočuli volanie tých zúfalých občanov, ktorí si už naozaj rozhodujú o tom, či si kúpia základné potraviny alebo plienky pre svoje deti.
Sme tu preto, že sa už nemôžme ďalej pozerať na to, ako drvíte tento národ a ako občania Slovenskej republiky padajú úplne na dno. Sme tu preto, pretože sme spravodlivo naštvaní na to, čo dva roky s týmto národom robíte. Máme vás plné zuby. Občania vás majú zuby. A majú plné zuby týchto liberálnych kecov, ktoré tu predstavili ľudia, ako je Kazda, ktorí nie sú schopní sa ani z minimálnej miery empatie vžiť do bežného života slovenských občanov. Do toho, čo musia zažívať na Slovensku vďaka tejto neschopnej vláde po tom, čo si dva roky vytrpeli tie totalitné covidové opatrenia, ktoré viedli akurát k tomu, že mali najväčšie počty úmrtí na celom svete. Po tom, čo teraz vidia, že nemajú problém stovky miliónov eur posielať na Ukrajinu, kupovať náboje v miliónoch kusoch, aby ich mohli poslať na Ukrajinu. Ale nie sú schopní urobiť čokoľvek preto, aby občan Slovenskej republiky mohol žiť dôstojný život. Ale budú trepať. Na 1,7 mld. na transportéry zo Švédska majú, ale na potraviny pre občanov, pričom nikto od nich nechce nič, len aby to zlacnili tým ľuďom, na to nemajú. Lebo obchodné reťazce, lebo veľkokapitál alebo veľkí podnikatelia, nadnárodné korporácie prídu o svoje zisky, no nebudú ten kapitál zhodnocovať možno, ja neviem, na 7 - 8, ale 4 %. Stále násobne viac ako v západných štátoch. Ale prečo by sme im uberali ich právo zarábať. Prečo by sme uberali právo Kauflandu, Lidlu nútiť Slovákov platiť za potraviny viac ako vo Francúzsku či Španielsku. Prečo by sme im brali toto právo? Čo má ten Kaufland, ten Lidl a tie ďalšie reťazce menšie zisky ako v zahraničí? Platí tu viac za elektrinu ako v zahraničí, platí svojim zamestnancom viac ako v zahraničí, zarobí predavačka v slovenskej Bille viac ako v tej rakúskej? Ale prečo ten Slovák v tej rakúskej Bille zaplatí menej za potraviny ako v tej slovenskej. Dáva vám to logiku, milí kolegovia? A dokážete sa stále na to po dvoch rokoch pozerať?
Necítite sa trápne, že ste za dva roky nepriniesli nič a musela to byť opozícia, ktorá tu preniesla tento návrh, aby občania Slovenskej republiky mohli dôstojne žiť. Ani tých reťazcov sa to nedotkne, ani vás sa to nedotkne, ani štátneho rozpočtu, ktorý dnes stráži ten ekonomicky analfabet Igor Matovič, ani to toho sa to nedotkne. Dotkne sa to len života bežných pracujúcich ľudí. A preto prísť sem a hľadať si výhovorky, to sa nedá lebo, lebo ten príde o peniaze, to sa nedá, lebo nezarobí 200 mil., ale len 190 mil. To sa nedá, dokonca to som počul, lebo čo nám povie Európska komisia. Viete, čo nám môže povedať Európska komisia? Nič. Treba povedať tým nenažrancom s tými vypasenými zadkami, ktorí zarábajú 35-tisíc mesačne v Európskej komisii, nech si trhnú nohou a nech vypadnú preč. To my sa máme hádam prispôsobovať tomu, čo povie človek, ktorý v živote nezažil, aký je to pocit nevedieť, či kúpim základné potraviny svojim vlastným deťom a nebudeme môcť zaplatiť Slovákom alebo umožniť tým Slovákom platiť lacnejšie potraviny? Tak my máme počúvať nenažrancov v Bruseli, aby nám rozkazovali, že my si nemôžme nastaviť marže pre už tak neuveriteľne zarábajúce obchodné reťazce, aby občania Slovenskej republiky mohli prežiť. To sú tí poslední ľudia, ktorí nám to budú hovoriť. Ak si tí nenažranci v Bruseli prídu vyskúšať žiť z platu v Sabinove, v Rimavskej Sobote alebo v ktoromkoľvek inom slovenskom okrese, ktorý je ťažko skúšaný podpriemernými mzdami a nízkou úrovňou zamestnanosti, až potom nám môžu vysvetľovať, ako ľahko sa podniká, ako ľahko sa dá prežiť a ako jednoducho my musíme zvládnuť túto situáciu tak, ako navrhuje strana SaS, že nebudeme robiť absolútne nič.
Tento návrh tu mal byť pred trištvrte rokom zo strany vlády. Nebol. My naňho čakáme márne. Preto sme s ním prišli sami. Ak sú tu akékoľvek výhrady, my nebudeme politikárčiť. Sme práve naopak ochotní akceptovať rôzne konsenzuálnym spôsobom prijaté návrhy v druhom čítaní tak, aby ten zákon bol čo najlepší. Môžme sa baviť o výške tej marže. Môžme sa baviť o tom zozname základných potravín. Môžme sa baviť o ďalších vylepšeniach. Môžme hľadať kompromis. My radi ustúpime, lebo nám je úplne jedno, či si pečiatku vo finále na ten zákon dá SaS-ka alebo nepríčetný Matovič. My chceme len to, aby tí občania mali lacnejšie ceny potravín. Lebo nebudeme neustále rozdeľovať spoločnosť. Rozdeľovať ich na lekári proti učiteľom, učiteľom proti robotníkom, ale práve naopak. Jednoduchým elementárnym doslova triviálnym opatrením zabezpečíme, aby všetci platili menej. A keď platia všetci menej, tak pomôžete všetkým a nerozhadávate dôchodcov, ktorí sa hnevajú na lekárov, lekárov, ktorí sa hnevajú na sestry, sestry, ktoré na učiteľov, robotníci a tak ďalej, pretože to je politika tejto vlády. Rozdeľovať a panovať. Vnášať nenávisť, vnášať spory. A občania už vám na to kašľú. Kašľú vám na spory Matoviča so Sulíkom. Kašľú vám na vaše prázdne reči. Kašľú vám na to, že Sulík si tu chudáčik včera vybavoval, aby sme to čo najrýchlejšie prerokovali, lebo on chce ísť s dcérou na dva dni niekde na dovolenku. Na to vám zvysoka kašľú, vážení papaláši. Ľudia chcú žiť normálnejší dôstojný život. Chcú to, čo im navrhujeme v tomto návrhu zákona. Ak za toto nezahlasujete, je to na vás, na vašom svedomí. Ale vyslovene priamo a s plným vedomím ukazujete prostredník tým, ktorí síce celý mesiac ťažko pracujú a potom sa musia prísť pozrieť vlastným deťom do očí, a to si ešte nevieme predstaviť, čo bude na konci tohto roka, keď koľko detí na Slovensku sa bude musieť ísť postaviť k vianočnému stromčeku a nenájde tam ani jeden nejaký darček. Pretože rodičia si už nebudú môcť dovoliť kúpiť ani potraviny, nieto ešte darčeky pre svoje deti. A to je výsledok tejto vlády.
Čiže toto nie je o politických tričkách. Toto nie je o hádkach. Toto je o jednoduchej elementárnej logiky. Buď ste za to, aby sa pomohlo všetkým občanom Slovenskej republiky a utŕžia na tom len tí, ktorí sa dnes rozhodujú, či si kúpia jednu, alebo dve jachty v Karibiku. Alebo proste nie ste za to a ste ako bezcitné kreatúry v strane SaS.
