Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako to už býva, čas medzi prvým, druhým čítaním slúži najmä na to, aby sa niektoré veci v predloženom legislatívnom návrhu vždy vylepšili, ak je taký priestor a možnosť, a takisto aby sa aj prehodnotili niektoré ustanovenia, pokiaľ určité procesy ešte stále prebiehajú a neboli ukončené, a ak by sa taký návrh zákona prijal, tak by potom spolu, ako sa povie, tieto veci nehrali alebo neharmonizovali.
Ja sa dostanem aj k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol avizovaný, a na úvod ešte poviem krátke odôvodnenie k nemu, lebo práve s tým, čo som povedal, to súvisí. Už v stanovisku odboru parlamentnej legislatívy bolo odporúčané, aby bod 1 predloženého legislatívneho návrhu nebol formulovaný ako teda čiastková novela toho ustanovenia, ale aby sa dalo plné znenie ustanovenia § 58 ods. 5 do tohto legislatívneho návrhu, a to aj z dôvodu, že k nemu prebieha na Ústavnom súde konanie a v závislosti od toho, ako by bolo ukončené, by sa mohlo stať, že potom by následne ten zvyšok ustanovenia nedával zmysel. My sme to teda spolu s predkladateľom, s pánom poslancom Dostálom vyhodnocovali a nakoniec sme sa zhodli, že odbor parlamentnej legislatívy to vo vzťahu k tomuto ustanoveniu myslí s vylepšením návrhu zákona správne, a preto aj v bode 1 pozmeňujúceho návrhu, ktorý budem čítať, dávame celé znenie, celé nové znenie toho § 58 ods. 5. (Ruch v sále.)
Ešte ako na doplnenie na doplnenie k tomuto ustanoveniu uvediem, že to, čo sa tam teraz dopĺňa, bolo tak aj pôvodne navrhovateľmi myslené, a očakávali sme, že sa to dá vysvetliť tým tzv. ústavne komfortným výkladom. Vzhľadom však na to, čo bolo uvedené v odôvodnení (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu) Ústavného súdu v konaní, ktoré prebieha práve vo vzťahu k tomuto ustanoveniu, sme nakoniec akceptovali iný výklad, ktorý má Ústavný súd, a to, že toto ustanovenie sa nedá dovysvetľovať komfortným výkladom, a preto je ho potrebné dať výslovne do textu samotného zákona. To je teda druhý dôvod, pre ktorý spresňujeme ustanovenie § 58 ods. 5.
No a potom ten samotný návrh zákona obsahoval dva ďalšie body, prvý sa týkal možnosti udeľovať výnimky zo strany hlavného hygienika, ktorý, ktoré boli napadnuté na Ústavnom súde generálnym prokurátorom, my sme ponúkli v tom návrhu zákona aj určité riešenie situácie, ktoré čiastočne, čiastočne sa zhoduje s tým, čo aj generálny prokurátor vo svojom podnete tvrdil, čiastočne nie. Ale vzhľadom na to, že ešte na vládnej úrovni prebieha diskusia k tomu, akým spôsobom sa postaviť k výnimkám, k udeľovaniu výnimiek z tohto zákona, a neradi by sme tento proces nejako predbiehali predtým, než je na vládnej úrovni medzi jednotlivými príslušnými štátnymi úradmi nedokončený, tak sme sa rozhodli, že celú tú časť o výnimkách vypustíme z tohto návrhu a budeme sa ňou opätovne zaoberať v prípade, že by vláda neponúkla lepšie alebo vôbec nejaké riešenie.
No a tretí bod toho návrhu sa zaoberal odôvodnením vyhlášok, ktoré po novom od minulého roka vydáva Úrad verejného zdravotníctva, už keď sa to prerokovávalo v Národnej rade v tom skrátenom legislatívnom konaní, tak sme viacerí členovia ústavnoprávneho výboru vyjadrili nespokojnosť s tým, že na tie vyhlášky ako také sa nevzťahujú aj určité náležitosti, ktoré sú úplne štandardné pre každý iný druh všeobecne záväzného právneho predpisu, a takou najcitlivejšou otázkou z tých náležitostí je práve odôvodnenie. A preto sme v tomto návrhu zákona chceli doplniť aspoň odôvodnenie ako štandardnú náležitosť vyhlášky, ktorú vydáva Úrad verejného zdravotníctva, len na to, aby sa tak mohlo stať aj v praxi, aby to nebolo svojím spôsobom také obsolentné ustanovenie, tak je potrebné navýšiť, alebo teda potrebné riešiť kapacity aj Úradu verejného zdravotníctva, lebo ten sa primárne venuje práci v teréne, keď ľudia zachraňujú zdravie a životy ľudí počas pandémie (ruch v sále), čiže znovu, pôvodne sme si mysleli že túto záležitosť už vláda vyriešia spolupráci s úradom skôr, ale keďže stále ešte nie je doriešená, tak sme nakoniec, teda poviem tak, že dočasne s pánom predkladateľom poslancom Dostálom ustúpili, a rozumieme racionalite argumentov zo strany vlády, že nie je dobré takisto predbiehať v tomto ohľade procesy, ktoré sa dejú na úrovni vlády, a vypúšťame takisto (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu) túto tretiu časť zákona s tým, že, že do budúcnosti budeme chcieť určite doriešiť tak, aby to bolo štandardné.
Čiže na záver tohto celého odôvodnenia si dovolím prečítať pozmeňujúci návrh poslancov Milana Vetráka, Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 460, ktorý sa, ktorý sa mení takto:
1. V čl. I bod 1 znie:
„1. V § 58 odsek 5 znie:
(5) Právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení osobami, ktorým sú uložené, podľa tohto zákona a na jeho základe, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb...“ (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, chcem sa len spýtať, máte ten pozmeňovák dlhší?

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Tak asi 2-3 minúty. (Ruch v sále.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Ak je všeobecný súhlas, necháme prečítať, aby to bolo. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán predseda, ospravedlňujem sa. (Ruch v sále.)

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne a ďakujem za pochopenie všetkým.
Čiže bodkočiarka: „; tým nie je dotknuté právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa osobitného predpisu 67a) ani právo na primeranú náhradu za vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 67a znie:
„67a) Napríklad zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Novelizačný bod 2:
„2. V Čl. I sa vypúšťajú body 2 a 3. V súvislosti s touto zmenou sa zruší označenie bodu 1.“
A na záver hlavne pre pána spravodajcu, v súvislosti s týmto pozmeňovacím návrhom žiadam vyňať body 1 a 2 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Za mňa všetko a chcem vás požiadať o podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ono keby sa asi išlo do podstaty veci, čo, samozrejme, je vždy namieste, tak... a nedávno sme tu mali iný problém, ktorý je dlhotrvajúci a ktorý súvisí s tým, že povedzme ľudia, ktorým boli obmedzené vlastnícke práva, dostávajú náhradu len za zriadenie vecného bremena, a nie aj za samotné obmedzenie vlastníckeho práva, a nakoniec keby sme išli k podstate veci a budeme to riešiť, tak zistíme, že sú to také veľké finančné náklady, že treba premyslieť, že akým spôsobom kedy a ako v čase to rozložiť. Asi aj tuná, keby sme išli do podstaty veci, tak zistíme, že tým, že sa to dlhodobo neriešilo, a predchádzajúce vlády na to postupne nevyčleňovali financie, lebo áno, keď sa dáva samosprávam, malo by sa dať aj peniaze na to, aby to mala z čoho plniť, tak keď sa dostaneme k podstate veci, tak by sme zistili, že asi tiež na to nie sú peniaze.
Čiže svojím spôsobom taká tá urgentná záležitosť sa dá vyriešiť aj tým, že si zváži samotná obec, či v nejakom menšom rozsahu na to peniaze má, nemá, a zhostí sa toho, že bude financovať aj do majetku, ktoré, ktorý nie je vysporiadaný, ale povedzme tam hrozí nejaké poškodenie zdravia, života tých ľudí obyvateľov obce.
No a ešte taká skôr technická poznámka, že je možné, že niektorá časť toho pozmeňováku bude aj prijateľná povedzme pre samotných predkladateľov a iné zase nie, tak otázka je, či teda máme hlasovať o tom pozmeňujúcom návrhu ako o celku, alebo, toto ste nejako nespresňovali, čiže z toho vychádzam alebo o jednotlivých bodoch samostatne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, takto, pomôže to čiastočne. Určite by to malo pomôcť v prípadoch, kde dochádza k tzv. reťazeniu cien, tam by to malo pomôcť. Pretože dneska, keď to prechádzalo cez primár, ktorý mal jeden vlastník, potom sekundár, druhý vlastník, nabaľovali si tie marže, tak ak bude vydaný potom, ak bude vydané to, myslím, že to opatrenie alebo rozhodnutie ÚRSO, proste právny predpis ÚRSO k tomu, že zastropuje tie marže, tak, samozrejme, dôjde k zníženiu, lebo tie marže sa narátavali, jak si to vyúčtovali primár, sekundár, niekde až terciár. Čiže pri reťazení cien to určite pomôže.
Pri tom tzv. teplárenskom nevoľníctve, tam sme naozaj len otvorili tú tému. Tam to môže v niektorých prípadoch pomôcť, ale nie asi úplne. Ak je váš problém alebo problém tých, ktorých spomínate v bytovom dome, v tom, že tam doteraz bolo záväzné stanovisko dodávateľa, my ho nerušíme teraz. Lebo keď sme v minulosti rozprávali o tom teplárenskom nevoľníckom zrušení, tak sme chceli zrušiť záväzné stanovisko dodávateľa. My ho teraz nerušíme, my to len, my to len spresňujeme tak, že naozaj by sa mal vyjadrovať len ako dotknutý orgán len vo verejnom záujme.
Čiže uvidíme, ako to bude fungovať. A pokiaľ to budú ďalej tí dodávatelia tepla zneužívať, že budú naozaj v tých stanoviskách riešiť svoje osobné, biznis a podnikateľské problémy, no tak sa vrátime k tomu, že asi budeme musieť zrušiť to záväzné stanovisko dodávateľa. No, otázka je, že ono nie, nie alebo niekedy môže byť aj nešťastné to, že to necháte úplne potom iba na tých obciach, lebo môžu byť extrémne prípady, keď tam nebude ešte žiadne záväzné stanovisko nikoho, tak aby niektorí starostovia troška neuleteli a nezničili si tú infraštruktúru, že toto musíme ešte domyslieť. A mali by sme to domyslieť aj tak, že prípadne možno to nahradíme, to záväzné stanovisko dodávateľa, niekým, kto nebude ani obec, ani... ale bude to možno nejaká štátna agentúra a podobne. Nad tým ešte rozmýšľame, na to budeme mať čas medzi prvým, druhým čítaním. Uvidíme, jak sa nám podarí. Ak sa nepodarí, tak v najbližšej dobe vypozorujeme, ako to funguje v praxi a prípadne to pritvrdí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Keďže som jedným zo spolupredkladateľov tohto návrhu zákona, dovoľte mi pár slov uviesť k jeho obsahu.
Ja nadviažem na to, čo hovoril hlavný predkladateľ, predseda hospodárskeho výboru pán poslanec Kremský, že tento návrh zákona je naplnením istej časti programového vyhlásenia vlády. Tých ustanovení a tých cieľov v programovom vyhlásení vlády v oblasti energetiky je viacero, vytvorenie tých férových podmienok, korektných cenových podmienok je jedným z nich, z tých cieľov.
Myslím, že všetci máme záujem, aby ľudia na Slovensku platili za energie aj za teplo primerané ceny, na tom sa asi zhodneme všetci. Možno sa nezhodneme na tom, že akým spôsobom sa dopracovať k tým primeraným cenám.
My sme v tomto návrhu zákona zvolili dva spôsoby, ako sa vieme dostať k primeranej cene. Prvý okruh, ktorý riešime, je zákaz tzv. reťazenia cien. V princípe to spočíva v tom, že ak viacero podnikateľov vlastní tepelnú infraštruktúru od jej začiatku až ku konečnému spotrebiteľovi, tak v praxi často dochádza k tomu, že si nabaľujú ceny prostredníctvom obchodných marží. To by za normálnych okolností v takých krajinách, kde je to primerané, asi nespôsobovalo žiadne problémy, ale na Slovensku chcú niektorí podnikatelia zbohatnúť zo dňa na deň a tie marže si neúmerne naťahujú a navyšujú. Ide v podstate o prípady, kedy nejde o jednu osobu, ktorá vlastní aj primár, aj sekundár, prípadne terciár, až kým sa to nedostane do bytového domu alebo do rodinného domu, či do iného obydlia, ale je ich viac. A tento návrh zákona vytvára predpoklady pre to, aby sa zabránilo takému neúmerného navyšovaniu tých obchodníckych marží medzi jednotlivými podnikateľmi, ktorí vlastnia tú tepelnú infraštruktúru.
Nebude stačiť na to len samotný zákon, ale zákon vytvára predpoklady na to, aby ÚRSO potom mohlo vydať ďalšie právne predpisy, ktorými zastropuje tie marže.
Dalo by sa to riešiť, samozrejme, aj inak, že priamo v zákone povieme, že si to majú povedzme tí podnikatelia medzi sebou nejakým spôsobom vykompenzovať. Nechceli sme ísť do tohto. Myslím si, že je vhodnejšie zveriť tú koncovku na regulátora, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Čiže to je ten prvý okruh, ktorý riešime, a to je zákaz neúmerného reťazenia cien, čiže zákaz neúmerného navyšovania si marží medzi podnikateľmi, ktorí, ktorí vlastnia alebo spravujú na základe nájomných zmlúv tepelnú infraštruktúru. A takto by sme sa mali dopracovať k primeranej cene za teplo.
Druhý spôsob, ako by sme sa vedeli dopracovať k primeranej cene za teplo, je v podstate prax, ktorú vieme nazvať aj tzv. teplárenským nevoľníctvom, aj keď my priamo toto teplárenské nevoľníctvo nerušíme týmto návrhom zákona, čo mne je osobne ľúto, ale možno sa k tomu v priebehu volebného obdobia ešte dopracujeme. My len spresňujeme to, čo povedal Ústavný súd, ktorý rozhodoval dvakrát o zákone o tepelnej energetike. Prvýkrát, keď rozhodoval o tom, že či platný zákon porušuje vlastnícke právo v zmysle ústavy, a druhýkrát, keď rozhodoval o tom, či súčasný systém, ktorý je zavedený zákonom o tepelnej energetike, porušuje základné slobody, menovite slobodu, slobodu podnikania. A práve keď Ústavný súd a, myslím, že v novembri minulého roka je to rozhodnutie z Ústavného súdu k tomuto zákonu o tepelnej energetike, keď rozhodoval o tom, či porušuje platný zákon slobodu podnikania, tak vtedy konštatoval, že, alebo áno, konštatoval, že dochádza v praxi k prípadom, kedy dodávateľ tepla zneužíva svoje postavenie dotknutého orgánu alebo dotknutého subjektu v procese, ktorý vedie k vybudovaniu nového tepelného zariadenia a to spôsobom, že sa nevyjadruje vo svojom záväznom stanovisku iba k veciam, ku ktorým sa má vo verejnom záujme, ale v tom stanovisku popridáva ešte ďalšie veci, ktoré s verejným záujmom nemali nič spoločné. A konštatoval takisto Ústavný súd, že bolo by vhodné, aby keď dodávateľ tepla sa vyjadruje, tak sa naozaj vyjadroval iba k tomu, k čomu sa podľa zákona má ako dotknutý subjekt, a teda k tomu, či dochádza k zásahu buď do ochranného pásma, alebo k zásahu do samotnej tepelnej sústavy.
A keďže v platnom zákone to nie je presne vyjadrené, pretože je to umiestnené v zlom ustanovení, tak my len robíme to, že presúvame v tejto veci to oprávnenie dodávateľa tepla vydať záväzné stanovisko do vhodnejšieho ustanovenia s tým, že ho naozaj prísnejšie obmedzujeme v tom, aby sa v stanovisku vyjadroval iba k tým veciam, ku ktorým sa má vyjadrovať vo verejnom záujme aj v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu z novembra minulého roka. Čiže dochádza k spresneniu. A pokiaľ toto spresnenie sa bude a malo by sa naozaj už teraz striktne dodržiavať aj zo strany dodávateľa tepla, tak by to malo viesť k tomu, že v odôvodnených prípadoch, ak sú všetky zákonné podmienky splnené, samozrejme, aj s prihliadnutím na záväzné stanovisko tohto dodávateľa, tak bude sa môcť v týchto prípadoch aj žiadateľ odpojiť od tej sústavy a bude to viesť teda aj k zníženiu alebo k primeranej cene za teplo u tých, ktorí o to požiadali a bolo im vyhovené.
Takže to sú také dva základné okruhy, ktoré sa v tomto návrhu zákona riešia. Ja verím tomu, že všetci chceme, aby ľudia mali primerané ceny za teplo a, samozrejme, rešpektujem, že každý sa to snaží dosiahnuť iným spôsobom. My sme zvolili tento spôsob a ak je vám tento spôsob sympatický alebo s ním súhlasíte, tak vás takisto chcem požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov je na rozdiel od toho predchádzajúceho bodu v podstate nekontroverzným návrhom, o ktorom sme sa mali možnosť rozprávať už na grémiu pred pár týždňami s tým, že by sme chceli nejakým spôsobom spresniť určitú výkladovú nezrovnalosť, ktorá súvisí s týmto zákonom. O čo konkrétne ide?
Nedávno bola ukončená kontrola v podobe vládneho auditu v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky a jedným zo záverov tohto vládneho auditu bolo, že kancelária porušuje zákon, zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov a to tým, že zamestnáva aj asistentov, ktorí nie sú živnostníkmi, teda fyzickými osobami, podnikateľmi, ale sú aj jednoosobovými obchodnými spoločnosťami, teda tzv. jednoosobové eseročky. Bol to trochu prekvapivý záver, voči ktorému aj Kancelária Národnej rady namietala.
Namietala aj z dôvodu, že ak sa pozriete na to dotknuté ustanovenie zákona, tak v ňom je výslovný odkaz pri zmluvách, pri tých asistentských zmluvách aj na Obchodný zákonník, takže nebolo celkom zrejmé, že prečo to spôsobuje problém, pretože podľa všetkého zákonodarca, keď sa zákon prijímal, predpokladal, že zmluvy bude možno uzatvárať aj s istou formou obchodnej spoločnosti, a teda tzv. jednoosobovej obchodnej spoločnosti. No a aby sme zabránili tomu, že tu bude nejaký názorový pingpong medzi ministerstvom financií a Kanceláriou Národnej rady, tak sme sa dohodli, že návrh sa, alebo že platný zákon spresníme a spresníme ho tak, že umožníme, aby asistentmi, tak ako tomu bolo doteraz, aj naďalej mohli byť osoby, ktoré si založili jednoosobovú obchodnú spoločnosť, jednoosobovú eseročku. No a to je vlastne hlavným a jediným cieľom tohto návrhu zákona.
A rád by som vás aj týmto požiadal o to, aby ste mu vyjadrili podporu tým, že ho posunieme do druhého čítania. Ak by sa tam predsa len našli nejaké nedostatky, o čom nie som si vedomý, tak, samozrejme, ho vylepšíme medzi prvým, druhým čítaním a mali by sme smerovať k tomu, že tú doterajšiu prax, ktorá v princípe ani nikomu nevadila, či už išlo o opozíciu alebo koalíciu, že jednoducho spresníme v platnom zákone tak, aby mohla byť vykonávaná aj doteraz a aby sme nemuseli sa vzdávať asistentov, ktorí sú neraz aj kvalifikovaní, aj nám pomáhajú, aby nám mohli pomáhať aj tou formou, že to budú nielen živnostníci, ale aj jednoosobové obchodné spoločnosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že ani nebude treba.
Marek Šefčík začal tým, že je rád, že takýto zákon sa, je predkladaný alebo sa predložil, a ja by, ja mu dávam za pravdu, lebo to nie je tak, že pár poslancov si zmyslelo, že teraz nemá čo robiť a predloží tento zákon. Tento zákon bol predkladaný OĽANO-m už minulý, v minulom období viackrát. Teraz tí hlavní predkladatelia na tom robili takmer rok, čiže bolo to konzultované širšie s rezortami. Ak sú tam nejaké veci, ktoré treba vylepšiť, tak, samozrejme, je tu priestor ešte a je to aj priorita z pohľadu programového vyhlásenia vlády. Takže jednoznačne treba povedať, že predkladatelia si len plnia, ako sa povie, že domácu úlohu, na ktorej sa zhodla celá táto vláda a venovali sa tomu aj v minulosti. Tak ja som rád, že ten zákon sa predkladá.
Ďakujem.

Mám pár poznámok k tomu, čo bolo povedané. Ono tá relativizácia tých demokratických a nedemokratických režimov sa dá naozaj len v tejto sále, ale akonáhle sa o tom bude rozhodovať niekde inde a asi sa aj bude inde, tak tam tí, ktorí o tom budú rozhodovať, to budú rozlišovať jednoznačne, o to sa nemusí nikto báť. Čiže aj keď to budete sto razy opakovať, že to budete zrovnávať, alebo že či o desať rokov tu bude nejaký fašizmus, komunizmus, no, to sú také naozaj vymyslené príbehy, ktoré, verme tomu, že naozaj už nikdy nebudú a že také režimy sa opakovať nebudú.
Pokiaľ ide o nejaké nároky na dôchodky, no, otázka je, prečo by vôbec akýkoľvek policajt alebo vojak mal mať nejaký výsluhový dôchodok? No, z istých dôvodov, ale určite nie z tých, že bol príslušníkom ŠtB alebo nieko... a vykonával praktiky, ktoré sú nezlučiteľné s demokratickým režimom. Čiže tam žiadny nárok nie je. Jednoducho ten človek spravil chybu. Chcel sa mať lepšie a spravil chybu a za chybu sa platí. A o tom je aj tento zákon. Za chybu sa platí. Nemá žiadny nárok na to, aby mal bonus za praktiky, ktoré nie sú v súlade s demokratickým režimom. A my im tie ostatné dôchodky necháme, tak ako iným ľuďom. Vôbec nič neberieme bežným policajtom, vojakom ani seniorom, nikomu. Oni majú tie isté nároky ako iní, bežní ľudia. Ale za to, že spravili chybu, tak za to budú platiť. A to neplatia, nebudú platiť len na Slovensku, aj v iných štátoch a štrasburský súd to akceptoval. Takže treba sa s tým jednoducho zmieriť.
A to, že či tu budete vy o pár rokov, tak o tom silne pochybujem.
A pokiaľ ide o tie ďalšie veci a spolupracovníkov, však bol tu lustračný zákon, tak ho navrhnite znova a poďte to riešiť. Poďte riešiť prokurátorov a sudcov, nech sa páči. Máme medzi prvým, druhým čítaním čas.

Vďaka za slovo. No, pán poslanec Osuský naozaj to zhrnul veľmi dobre aj z pohľadu predkladateľov, myslím, že bol jeden z tých, ktorí sa aj aktívnejšie podieľali na tom návrhu zákona.
Stále tu sa snažíte niektorí navodiť dojem, aj pán Osuský to veľmi dobre vyvrátil, že je rozdiel medzi režimom, ktorý je označovaný za demokratický, a režimami, ktoré boli označené za nedemokratické. Niektorí sa snažíte slovičkáriť, že či tu bol komunizmus, socializmus. Ale my hovoríme o komunistickom režime a je tu iný zákon, ktorý bol aj v tomto volebnom období novelizovaný, ktorý jednoznačne odsudzuje komunistický režim. A tak ako aj v týchto súvislostiach povedal Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, pokiaľ ide o vyrovnanie sa s minulosťou vo vzťahu k nedemokratickým režimom, veď tých z vás, ktorí sa tým trocha zaoberáte, tak ste možno sledovali ten prípad Poľska a ďalších štátov, ktoré sú veľmi podobné tie zákony ako je tento, tak štrasburský súd povedal jednoznačne, že pokiaľ ide o vyrovnanie sa s praktikami a zločinmi v nedemokratických režimoch, tak v takých prípadoch možno uplatňovať aj sankcie, ktoré majú charakter kolektívnej viny, To, že či to bude akceptované aj po tridsiatich rokoch, to tuná asi nikto z nás nevie povedať, to sa dozvieme len vtedy, ak niekto z tých, ktorých sa to dotkne, sa obráti na ten štrasburský súd. Ale nepleťte tu si dojmy s pojmami, jednoducho neobhajujte tých zlodejov a tých, ktorí aktívne, dobrovoľne, ako pán Osuský povedal, vstúpili do tej služby. Veď prečo by mali mať výsluhový dôchodok? Veď ten iný dôchodok im zostane, ale prečo by mali mať bonusy za to, že niekoho mlátili, vraždili a podobne? To je absolútne nemorálne a s tým nikto nemôže predsa súhlasiť.

Ďakujem pekne za slovo. No, v prvom rade asi aj v reakcii na pána poslanca Baránika, ono sa to tu tak mixuje aj v iných príspevkoch, ktoré som mal možnosť počuť dnes k tomuto bodu, že nie každý režim je označený za nedemokratický, tým asi treba začať. Čiže je rozdiel medzi režimom napríklad fašistickým, komunistickým alebo režimom, ktorý tu máme posledné desaťročia. V tom je aj základ toho, že prečo voči tým, ktorí výrazne napomáhali nedemokratickému režimu, je možné uplatňovať aj tvrdšie sankcie ako voči tým, ktorí fungujú v demokratickom režime. Čiže tie rôzne porovnávania sú, absolútne nie sú namieste s terajším, s terajšou vládou alebo akoukoľvek inou vládou po osemdesiatom deviatom.
Ak sa tu hovorilo o kolektívnej vine, veď my nie sme nakoniec prvý štát, ktorý voči týmto príslušníkom zavádza určité sankcie. Je pravda, že sme to mali alebo že sa to malo urobiť hneď po revolúcii, lebo vtedy to dávalo väčší zmysel, ale sú aj štáty, ktoré to urobili o niečo neskôr. Riešilo sa to aj na Európskom súde pre ľudské práva. Ja som tu nebol od začiatku, snáď to už niekto spomenul, a tento súd pripustil aj možnosť uplatňovania kolektívnej viny. Za určitých podmienok to pripustil. A otázka je, či tento zákon tie podmienky štrasburského súdu spĺňa alebo nie, ale nie je pravda, že by to bolo absolútne vylúčené.
A pokiaľ ide o to, že tam niektoré osoby chýbajú, otázka je, či aj oni mali tie bonusy v prípade napríklad výsluhových dôchodkov. Ale áno, aj ja som dostal list, že by sme mali riešiť sudcov, prokurátorov, a teda ako to bolo nazvané, bacharov, ale tam platí to, čo povedal pán poslanec Baránik, sme v prvom čítaní a budeme veľmi radi, ak vy sami prídete s týmito vylepšeniami, keď sa ich tak zastávate, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, ako pán podpredseda vlády pre legislatívu spomenul, v deň, keď sa prerokovala táto tlač na minulej schôdzi, bol v tom čase alebo tesne alebo krátko po tom, ako sme o tom rokovali, boli vymenovaní noví členovia vlády za, alebo nové osoby za členov vlády, čiže sme tie procesy zrýchľovali a zrýchľovali sme ich až tak, že keď bola rozprava, tak sme zabudli vyňať bod 11 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Čiže teraz sa to patrí napraviť, a to z dôvodu, že bod 11 zo spoločnej správy koliduje s bodom 2 pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol podaný. Čiže týmto navrhujem vyňať bod 11 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem za pozornosť.