Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

20.12.2022 o 11:10 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.1.2023 16:55 - 16:57 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Tak k pánovi poslancovi Kočišovi. No verím, že k tomu kvóru sa dostaneme. Bude, bude to príležitosť pri jednotlivých ďalších novelách ústavy. Viete, tak buď sa bavíme seriózne, alebo si z toho robíme srandu. Vy ste to tak humorne tuná pooznačovali všelijako, ale pozrite sa na to, že aké reformy táto vláda presadila aj v parlamente, či už to bola reforma zdravotníctva, reforma národných parkov, reforma justície, a aké reformy sa podarili tým bývalým vládam, lebo keď tu prišiel naposledy pán Pellegrini s reformou zdravotníctva, tak vlastní poslanci mu ju odmietli, odmietli schváliť.
Takže viete, buď, buď si z toho robíte srandu, alebo sa bavíme vážne. A keď sa bavíme vážne, tak mu, tak jednoducho musíte uznať, že táto vláda aj počas krízy pomáhala ľuďom v najväčšom objeme v histórii doteraz Slovenska. A tak to je, žiaľ, a vy si to nechce... alebo u... a sú, a tak to je, žiaľ, vy si to nechcete priznať, takže bavme sa potom seriózne, keď sa chcete o tom baviť.
Pokiaľ ide o pána poslanca Suska, no, my máme mandát ako poslanci až do konca volebného obdobia, kedykoľvek bude, v plnoformátovom zložení a plno... s plnoformátovými kompetenciami, v plnom rozsahu. A pokiaľ ide o vládu, aj tie kompetencie, ktoré má, v obmedzenom rozsahu jej umožňujú pomáhať ľuďom, a to my chceme robiť.
Pán Kamenický, hovoríte, že nemáte... že nemáme deväťdesiatku. No viete, konšpirácie viem šíriť aj ja. Ja za vami určite nechodím a neviem, odkiaľ to máte. Ale ja, keď som sa rozprával s ľuďmi, ktorí podporia túto novelu ústavy, tak tých je viac ako 90, takže tie konšpirácie musíte šíriť niekde inde, nie v parlamente.
Pokiaľ ide o samotné referendum, ak si, ste si pozreli judikatúru Ústavného súdu, tak viete, že referendum má mať otázky len tie, ktoré majú normatívny charakter, čiže skrátenie volebného obdobia, či chcete skrátiť, nechcete, či chcete koniec, nechcete, to nie je referendum už v zmysle judikatúry, to je ľudové hlasovanie také, ako má prezidentka, takže ak sa to chce spraviť odborne, tak potom nie referendom, ale ľudovým hlasovaním a to treba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.1.2023 16:35 - 16:45 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pár slov k tomu, čo, o čom rokujeme, teda k novele ústavy o predčasných voľbách, príp. súvisiacich veciach. Začnem najskôr tým, že, a budeme mať možnosť diskutovať, aj keď bude potom následne, ak prejde novela ústavy predložené uznesenie o skrátení volebného obdobia. A tam, si myslím, že viac patrí tá diskusia, že prečo september a prečo jún a prečo nie iný termín a tak ďalej. Čiže ja by som sa potom venoval skôr tomu dátumu, až keď budeme rokovať o uznesení, ale teraz by som sa rád venoval tomu, o čom rokujeme, a to je novela ústavy.
Neviem, prečo niektorí poslanci majú takú obavu, že toto je posledný mesiac, kedy sa predkladajú legislatívne návrhy alebo sa predkladá novela ústavy. Veď máme tu za chvíľu riadne schôdzu, na ktorej je predložená ďalšia novela ústavy, kde je aj referendum okrem iného z dielne pána Pčolinského a kolektívu. A takisto OĽANO, len už to teraz nechcem miešať, aby, keďže máme na, na stole túto novelu ústavy, má pripravenú novelu, kde je takisto ľudové hlasovanie, kde je takisto referendum, kde je takisto zníženie toho referendového kvóra a ďalšie veci, ktoré sme vo volebnom programe sľubovali. Ale toto nie je teraz téma dňa.
Teraz je téma dňa to, že chceme nejakým spôsobom technicky sa dopracovať k skráteniu volebného obdobia a k predčasným voľbám. A k tomu skráteniu bol vytvorený určitý rámec, ktorý pozostával zo štyroch politických strán. Ten rámec stanovil premiér. Ten rámec si nevyberali poslanci. A my, keď sme sa stretli štyri politické strany, tak sme sa museli vzájomne rešpektovať. To nebolo o tom, že ja tam prídem s niečím a budem tvrdohlavo trvať na tom, lebo tak by sa nikto nikdy nedohodol na ničom. Vy všetci dobre viete, že tu väčšina z nás, ktorí sme, máme pozitívny vzťah k ľudovým hlasovaniam. Máme pozitívny vzťah k referendu. Ale vy dobre viete, že SaS je aj tak dlhodobo nastavená, že skôr ako referendum kvôli stabilite ústavného systému uprednostňujú druhú komoru parlamentu. Veď to viete. Čiže takisto, keby ste vy sedeli za rokovacím stolom so stranou SaS, tak takisto by ste sa k žiadnemu referendu nedopracovali. Jednoducho nedopracovali, lebo to je ich legitímny postoj a... alebo je to ich dlhodobý postoj a je legitímny, my ho neuprednostňujeme, ale oni to majú postavené týmto spôsobom.
Čiže chceme vôbec predčasné voľby? Alebo vy to hráte na nás, že mali by sme si dávať nové, nové požiadavky, aby sme sa k ďalším predčasným voľbám nedopracovali, lebo my sa k predčasným voľbám dopracujeme len vtedy, ak sa dohodneme so stranou SaS, pretože taký formát bol nastavený premiérom a my to rešpektujeme. Sú to bývalé strany vládnej koalície, ktoré spoločne vyhrali voľby, ktoré spoločne zostavili programové vyhlásenie vlády. A myslím si, že sa patrí, aby aj spoločne sa dohodli na tom, že toto volebné obdobie sa ukončí, že aby sa oni dohodli na tom. A pokiaľ jeden partner z týchto štyroch má požiadavku, že tam v tejto konkrétnej novele ústavy nebude ľudové hlasovanie alebo referendum, a cieľom, aj pani prezidentka povedala, dopracujete sa k predčasným voľbám, tak sa k nim dopracujeme aj cez to uznesenie Národnej rady, a nám nič nebráni, aby sme budúci mesiac a ďalší mesiac schválili novelu ústavy, v ktorej priznáme aj ľuďom v referende, v ľudovom hlasovaní možnosť aj skracovať volebné obdobie. Veď pre vás by malo byť najdôležitejšie, keď tak nenávidíte túto vládu, aby skončila čo najskôr aj technicky, aby to bolo možné. Nie aby sme sa tu dohadovali ďalšieho pol roka na tom, či to bude ľudové hlasovanie, či to bude referendum, akým spôsobom sa to spraví. Veď vy by ste mali byť radi, že to tak je, ako to teraz je. A potom sa kľudne bavme, spravme okrúhly stôl. Bavme sa o referende.
A potom sa vás budem pýtať, či chcete znížiť to referendové kvórum, lebo vy ste boli 12 rokov vo vláde a ani raz ste neprišli s návrhom na zníženie referendového kvóra. Veď vy robíte Potemkina od začiatku do konca. Dneska dokonca to, pán Blaha to verejne priznal. Pán Blaha dneska hovorí, že prečo sa bojíte referenda. Však keď tam dáte 50 %, tak aj tak to nikdy nebude platné. Však spravte toho Potemkina. Nehovoril vám to dneska, SaS? Vám to hovoril, spravte Potemkina, tak ako oni robili 12 rokov Potemkina z toho, že tvárili sa a stále sa tvária, že ľuďom chcú dať nejaké práva, a dobre vedia, že 50-percentné kvórum sa aj tak nedosiahne. A takíto neúprimní máme byť aj my?
No ak budeme hovoriť o referende, tak budeme hovoriť o znížení referendového kvóra a som zvedavý, či to potom podporíte. Taký návrh tu bude. On je už pripravený, len som ho nechcel dávať teraz. On tu bude a potom som zvedavý, čo budete hovoriť, keď tu príde to zníženie referendového kvóra a ďalšie veci, ktoré máme vo volebnom programe. (Reakcia z pléna.) No, dajte si, dajte si faktickú poznámku, prosím vás, potom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím, pokoj.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Volebný program OĽANO. Nebudem sa tu ním oháňať, ale, lebo vy niektorí sa najradšej oháňate volebným programom OĽANO, ktorí ste pri tom ani neboli, ani neviete, prečo sú tam tie veci doplnené alebo napísané. Vo volebnom programe OĽANO máme napísané, že referendum áno, ale nie o predčasných voľbách. To tam je priamo výslovne napísané. Čiže my by sme sa kľudne mohli vyhovárať, ja by som tu vôbec nemusel diskutovať o referende a predčasných voľbách a ľudovom hlasovaní, my by sme kľudne mohli povedať, že my to máme vo volebnom programe, že my to, my za to, my o tom nemusíme sa ani baviť, ale nie, nie sme takí, my sa chceme o tom baviť. Ale bavme sa vtedy, keď na to bude čas. Pani prezidentka nám dala čas len do konca januára, tak asi toľko času neni, keďže SaS sme nedokázali presvedčiť, a uvidíme, či dokážeme presvedčiť potom v ďalšej novele ústavy iných ako SaS.
Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o tie ustanovenia, ktoré sa týkajú ochrany volebného systému, tiež vytrhávanie z kontextu asi nebude tá najlepšia vec, ktorá sa dá robiť, a ani to neni správne, a ak sa odvolávate na to, čo je napísané vo volebnom programe, tak si treba uvedomiť aj ďalšie veci. My vo volebnom programe máme uvedené aj to, že chceme, aby sa urobila nejaká reforma verejnej správy, pretože teraz objektívne odhľadíme od volebných programov, snáď nebudeme robiť násobne niekoľko volebných obvodov, keď zámerom reformy verejnej správy je, aby okresov bolo menej, aby aj nefunkčných obcí bolo menej, lebo také pracovné návrhy sú na tom ministerstve vypracované, ale robí sa na nich dlho, to neni len záležitosť tejto vlády.
A rovnako, keď sa bavíme o volebnom programe, tak potom to berme v kontexte. Urobila sa reforma verejnej správy, no zatiaľ sa ešte neschválila. Tak potom si sadnime a diskutujme o tom, koľko bude volebných obvodov, ak taký systém chceme. Ale vy niektorí sa tvárite, že prečo to my dávame do ústavy, napr. jeden volebný obvod, najmä strana SMER, že veď my o tom ani neuvažujeme, my také nič nechceme robiť. A hovoríte to tak často a tak dôrazne, že práve potvrdzujete, že nad tým uvažujete, lebo ak by ste nad tým neuvažovali, tak prečo by ste to riešili, tak je vám to potom jedno.
Ale nie vám, ale pán Pellegrini tu opakovane verejne hovorí, že on chce zmenu volebného systému na zmiešaný volebný systém. A myslíte, že on sa bude niekoho pýtať, tak ako sa pýtal opozície, resp. nepýtal vôbec na nič, keď bol vo vláde? On sa bude pýtať OĽANA? Pellegrini, keď sa dostane do vlády a bude sa hovoriť o zmiešanom volebnom systéme, on si sadne s OĽANOM a bude sa pýtať OĽANA, čo chce OĽANO? No o tom pochybujem, keďže to neurobil nikdy doteraz.
Čiže to nie je obava alebo nejaká fikcia, to máme dnes potvrdené, že Pellegrini, ak sa dostane do vlády, tak bude minimálne on trvať na tom, aby sa menil volebný systém. A keď vy hovoríte zo SMER-u, že poďme robiť širokú diskusiu, tak k čomu vlastne slúži to, že presunieme zo zákona do ústavy jeden volebný obvod? No práve tej širšej diskusii, pretože len širšia diskusia a kvalifikovaná väčšina, ktorá bude podmienená tou širšou diskusiou, bude viesť k tomu, že sa ten volebný systém zmení. Veď presne robíme to, čo vy vlastne chcete, lebo nemôžme sa tváriť, že chcete širšiu diskusiu, a potom vám vadí, že sa to musí prijať kvalifikovanou väčšinou. To jednoducho nejde dokopy.
A pokiaľ ide o to pomerné zastúpenie. Vy dobre viete, že v Českej republike ten princíp pomerného zastúpenia majú v ústave dlhodobo. Čiže my nerobíme niečo, čo by neexistovalo inde na svete. U našich najbližších susedov, tak ako sme to mali aj za federácie, potom to, potom to, ten pomerný systém prešiel len na jednotlivé republiky, tak naši susedia si to zdôraznili aj priamo v ústave, pretože to považujú za dôležitý princíp, ktorý nechcú meniť. A my máme ten istý názor, a preto to dávame aj do návrhu ústavy. To neznamená, že to je niečo nemenné. Tak ako sa teraz nájde 90 hlasov, aj ďalšia vláda, ktorá nájde 90 hlasov po širšej diskusii, si môže zmeniť ten systém. Rovnako keď SaS niekedy presadí tú druhú komoru parlamentu, tak si dá do ústavy napríklad, že to bude viac volebných obvodov. To bude treba aj tak meniť ústavu kvôli druhej komore. Čiže nedeje sa nič zvláštne, čo by nebolo legitímne a legálne.
A pokiaľ ide o tie veci, čo môže vláda, čo nemôže vláda. V prvom rade je veľmi otázne, či tá novela ústavy, ktorá bola spravená v tom roku 2011, je správna, keď vynecháva niektoré kompetencie, ktoré má vláda. Nehovorím, že všetky, ale sú tam kompetencie, ktoré, na ktoré sa podľa mňa zabudlo a mali byť priznané aj tej vláde s obmedzenou právomocou, pretože vláda s obmedzenou právomocou nie je nelegitímna ani nelegálna. Vláda je vláda, len s obmedzenými právomocami a my chceme ľuďom pomáhať aj naďalej a chceme riešiť veci, ktoré napr. vyplývajú z plánu obnovy a bez ktorých ľuďom nepomôžeme, že to, že prečo chceme do septembra vládnuť okrem iného je aj pomoc ľuďom a okrem iného je aj boj s korupciou a ekonomickou kriminalitou, takže je veľa dôvodov a toto sú tie najdôležitejšie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.1.2023 16:31 - 16:33 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja pár poznámok k tomu, čo odznelo.
Na začiatku toho príhovoru alebo toho prejavu sa hovorilo o tom, že aké má vláda kompetencie. A zaznelo tam aj to, že teda keď vláda niečo nemôže robiť, tak nemali by to potom robiť ani poslanci. Takýto výklad ja osobne považujem za účelový, pretože aj tie obmedzenia právomocí sa netýkajú vlády, ako máme v angličtine ten tzv. government, teda v širšom tej vlády, ale naozaj len toho kabinetu, čiže len ten samotnej vlády.
Čiže určite neobstojí argument, že ak niečo nemôže vykonávať vláda, lebo to má v ústave tak priamo zamedzené, že by to nemohli robiť aj poslanci, lebo to by potom sme hovorili o rozpustení parlamentu, kedy by už zanikal mandát poslanca. Keďže my hovoríme o skrátení volebného obdobia, kedy parlament bude vykonávať svoju funkciu až do predčasných volieb v plnom rozsahu, tak aj poslanci, samozrejme, budú môcť presadzovať to, čo napríklad si presadili do programového vyhlásenia vlády ako celku, alebo to, čo sa hovorí o volebných programoch jednotlivých politických strán.
Ďalšia poznámka, čo môže robiť vláda. No veľakrát je to dosť nejasné a priznávajú to aj ústavní právnici. Čo sú to zásadné opatrenia hospodárskej a sociálnej politiky? No, výklad väčšiny ústavných právnikov je taký, že je to veľmi široké a záleží na tom, ako to vyhodnotí samotná vláda. Takýto je výklad ústavných právnikov. Čiže to nie je úplne jednoznačná vec. Čo to znamená program vlády? No, pochybujem, že programové vyhlásenie. Ale to je skôr to, že si vláda nemá robiť plány, aké si zvykne robiť, napríklad plán legislatívnych úloh alebo výhľadový plán, ale programové vyhlásenie vlády môže plniť.
A k referendu. Viete, väčšina strán, ktorá je v tomto parlamente, vrátane OĽANO, má pozitívny vzťah k referendu alebo k ľudovému hlasovaniu. Ale museli sme sa dohodnúť štyria a SaS takýto vzťah k tomu nemá. Ani... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

21.12.2022 18:10 - 18:10 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Nebudem mať také dlhé záverečné slovo ako k tomu predchádzajúcemu návrhu, ale pár slov ešte na porozumenie najmä verejnosti, lebo mám taký trochu pocit, že teraz za posledné dva dni sa veľa vecí odohralo v kuloároch, urobili sa rôzne dohody a zrazu verejnosť len vníma, že je tu nejaký rozpočet, nejaká dohoda na rozpočte a nie celkom asi sa presne rozumie, že čo sa vlastne deje. Kým sa k tomu dostanem, tak ešte pár poznámok k samotnej dani z osobitnej stavby.
Pán predseda finančného výboru načrtol, že je diskutabilná tá výška samotnej sadzby. Áno, ja som to spomenul tiež vo svojom úvodnom slove a už tu nevidím predsedu hospodárskeho výboru Petra Kremského, ktorý ako jediný prišiel s nejakým alternatívnym návrhom na inú sadzbu a tá spočívala v tom, že nebudeme násobiť v tom vzorci teda dĺžku alebo súčet dĺžky všetkých tých rúr toho plynovodu, ktoré vedú Slovenskom, ale keď tie rúry idú vedľa seba viaceré, tak sa budú započítavať len raz. Ak by sme to tak spravili, tak v tomto alternatívnom návrhu dostaneme namiesto 177 predpokladaných miliónov eur ročne z tejto dane pre štát, by sme dostali iba 50 miliónov. Že to, že je to naozaj, že radikálny pokles a z toho, keďže tá firma je na 50 % vlastnená štátom, tak reálne to, toho súkromníka, ktorý tam má podiel a manažérsky vplyv, by sme dostali vlastne len 25 miliónov. Pri tom návrhu, ktorý ako alternatívny spomínal Peter Kremský ako predseda hospodárskeho výboru, a žiadny iný ďalší návrh, ktorý by bol nejakým možno kompromisom medzi tými sumami tu nebol. Že keby bol, tak tiež by sa dalo o tom rozprávať, ale z môjho pohľadu napríklad a nie som jediný, ten pokles zo 177 miliónov na 50 je skutočne radikálny na to, aké zisky táto spoločnosť dosahuje ešte stále napriek kríze a aké mala najmä pred krízou, kedy z nich benefitovala a nič z toho formou tejto dane neodvádzala.
Potom ďalšia, druhá poznámka je, že teda nie majoritným, ale manažérsky vplyv v tejto spoločnosti, teda v Eustreame má podnikateľská skupina EPH, ktorá má aj veľmi slušné postavenie v Slovenských elektrárňach a ja som očakával, že ak od nás teda, lebo na tých výboroch to zaznelo, že by od nás chcela táto firma nejakú ústretovosť, tak ja som očakával, že bude aj nejaká ústretovosť zo strany Slovenských elektrární pri riešení energetickej krízy a namiesto toho, aby sme videli ústretovosť, vidíme, že vypovedávajú memorandum, že sú s nimi problémy, tak potom akú ústretovosť by chceli od navrhovateľov tohto zákona títo súkromní podnikatelia očakávať? A akú ústretovosť by chceli očakávať za teda situácie, kedy v tejto skutočne kríze, ktorú všetci prežívame či už ekonomickej, alebo energetickej, si vlastne majiteľ tej podnikateľskej skupiny, ktorá z veľkej časti, teda alebo ktorá má manažérsky vplyv v Eustreame a ktorá má aj veľký podiel v Slovenských elektrárňach, keď si v čase tejto veľkej krízy kupuje neďaleko Paríža exkluzívny zámok. Tak asi nie je na tom tak zle, že by potreboval od nás pomoc.
To je na vysvetlenie, že prečo sa mne osobne, ja som nemal veľký záujem ísť do nejakých takých radikálnych kompromisov, aké napríklad alternatívy navrhovali niektorí poslanci, teda spomenul som Peťa Kremského, ale nebol asi jediný. A ako som už spomenul, my sme osobitný odvod presunuli na február, v zmysle ktorého mala táto firma platiť ďalších 30 mil. eur, ktoré už nebude musieť zaplatiť, čiže nejaký ústupok tam predsa len nakoniec urobený bol.
No a teraz pokiaľ ide o tú dohodu a tam naozaj budem sa snažiť byť stručný. My sme sa so stranou SaS pri rozpočte snažili dosiahnuť tzv. win win solution, teda riešenie, s ktorým je aspoň čiastočne spokojná každá strana. A vy si pamätáte, že SaS veľmi záležalo na tom, aby ku každej dani, ktorá sa zavedie, bola nejaká, nejaký protinávrh v zmysle zníženia inej dane alebo niečo, čo je ako keby protiváha tomu navyšovaniu. A preto sa zrazu pri dani z plynovodu objavuje zníženie správnych poplatkov na registráciu motorových vozidiel a zrušenie koncesionárskych poplatkov ako protiváha. Preto sa pri dani z liehu objavuje ako protiváha, teda je tam aj daň z hazardu, to je zase ešte na tú stranu jednu, ale potom sa tam objavuje ako protiváha zníženie DPH na gastro a športoviská, čiže toto je, toto je filozofia, ktorú preferuje SaS a my sme im pri týchto dvoch zákonoch vyšli v ústrety. Ale zase SaS nám vyšla v ústrety pri dani z ropy, pretože daň z ropy nemá žiadnu protiváhu. A daň z ropy je najväčšia položka z tej dane. To pôvodne mala byť 500 mil., teraz bude o 130 mil. nižšia kvôli tomu zníženiu sadzby zo 70 na 55. Ale tam napríklad SaS ustúpila od tej požiadavky, že tam bude nejaká protiváha a tam pri tom najväčšom balíku peňazí zase oni ustúpili nám a my im ustupujeme pri týchto teda iných zákonoch, ktoré už nemajú až taký pozitívny vplyv na rozpočet, ale pomerne veľký tiež, lebo oproti 500 mil. alebo mínus tých 130 mil. je aj táto daň z rúry „iba 177“, aj keď je to pomerne veľké číslo, ale je to stále menšie než daň z ropy. To len na vysvetlenie, že je tu snaha, aby aj SaS bola čiastočne spokojná aspoň a ona je s niektorými vecami stále aj v tejto dohode nespokojná, rovnako my. Aj my sme čiastočne spokojní a s niektorými vecami nie sme až tak spokojní.
Takže to na vysvetlenie, akým spôsobom sa tá dohoda robila a k samotnému, k samotnej registrácii a zníženiu poplatku z registrácie motorových vozidiel, to je niečo, s čím my nemáme problém ako takým, keby ste sa spýtali aj predsedu hospodárskeho výboru Peťa Kremského, tak on s tým je v poriadku, on je s tým spokojný, len sme to nechceli viazať práve na daň z rúry pôvodne, no ale ako kompromisne sa to dá prežiť, ako sa povie.
A pokiaľ ide o koncesionárske, sami si asi viacerí pamätáte, že v minulosti Jozef Viskupič tu v parlamentne navrhoval zrušenie koncesionárskych poplatkov. Čiže to nie je nejaký koncept, ktorý nám nie je známy, len sme to zase pôvodne nechceli spájať s daňou z plynovodu.
No a posledná poznámka. Súčasťou dohody pokiaľ ide o zrušenie koncesionárskych poplatkov je aj záväzok, že sa vypracuje taká právna úprava, ktorá zabezpečí RTVS stabilné financovanie zo štátneho rozpočtu. Prečo je tento záväzok dôležitý? Je dôležitý práve preto, aby v budúcnosti nedochádzalo k politickému ovplyvňovaniu alebo aby alebo k žiadnemu v podstate, dúfam, že ani nedochádza a nedochádzalo, ale aby nedochádzalo k politickému ovplyvňovaniu cez peniaze RTVS, lebo RTVS by mala byť naozaj verejnoprávna televízia a v čo najväčšej miere nezávislá, ideálne úplne. Čiže sú aj úvahy, že takéto stabilné financovanie zo strany štátneho rozpočtu by malo byť dokonca prijaté možno vo forme ústavného zákona, ale nechcem predbiehať, ak sa aj nepodarí ústavný zákon, tak by to malo byť zabezpečené vo forme zákona tak, aby sa televízia nemusela doprosovať a aby nestačilo len šmahom ruky v tom rozpočte zmeniť číslo a televízia jednoducho bude na tom zle. Čiže toto je nevýhoda zrušenia tých koncesionárskych poplatkov, treba na to dávať pozor, hoci samo osebe je to v prospech ľudí, že nebudú musieť platiť, tomu rozumiem, len mali by sme si dať záležať aj na tom, aby RTVS potom nezostala v nejakom vzduchoprázdne, kde bude odkázaná na to, kto bude aktuálne pri moci a potom ak by sa to tak stalo, tak to by určite malo neblahý vplyv či už na spravodajstvo alebo aj ďalšie poskytovanie tých služieb, ktoré televízia vo vzťahu k verejnosti má.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.12.2022 17:55 - 17:55 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Ja teraz nebudem komentovať tie doterajšie vstupy, ale keďže je potrebné spraviť ešte jeden taký legislatívno-technický pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, tak by som sa sústredil v tomto svojom príspevku len na prečítanie a krátke odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu.
Nakoľko sa navrhuje, že daň z osobitnej stavby sa vyrubuje podaním oznámenia, ktoré sa považuje za daňové priznanie, tak je potrebné určiť aj záväzný vzor a jeho zverejnenie. Ten vzor bude stanovovať finančná správa a bude ho zverejňovať na svojej webovej stránke, to bude potom vlastne predmetom toho pozmeňujúceho návrhu. A takisto ešte je potrebné stanoviť prechodné ustanovenie, že prvým zdaňovacím obdobím je, teda čo je prvým zdaňovacím obdobím. To potom prečítam v tom pozmeňujúcom návrhu. Toľko k odôvodneniu. Je to veľmi krátke. Vychádza to zo stanoviska parlamentnej legislatívy, všetky tie stanoviská poznáte, smerujú k vylepšeniu návrhov zákonov, ktoré predkladáme, a toto boli také naozaj veľmi podnetné veci na vylepšenie návrhu zákona, ktoré sme, ktoré som ako navrhovateľ aj spolu s ďalšími spolunavrhovateľmi akceptoval, takže teraz by som aj rád ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh prečítal.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Mariána Viskupiča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petra Libu, Richarda Nemca a Jána Szőllősa - dobre som prečítal? Ďakujem - na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 1181.
Návrh poslancov, spomenutých poslancov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 8 ods. 5 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová "vzor oznámenia určí Finančná správa Slovenskej republiky a uverejní na svojom webovom sídle."
Koniec úvodzoviek aj celého novelizačného bodu.
2. V čl. I sa za § 10 dopĺňa § 11, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 11
Prechodné ustanovenie
Prvým zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť."
Koniec tohto novelizačného bodu a aj celého pozmeňujúceho návrhu.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.12.2022 17:10 - 17:10 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Ja som si svoje teoretické prednesy už vyčerpal v predchádzajúcom návrhu zákona, takže som aj sľúbil pánovi predsedovi finančného výboru, že budem stručnejší.
Predsa len mi nedá v tom úvodnom slove povedať, že áno, my máme vo volebnom programe ako OĽANO povedané, že chceme počas krízy alebo aj v zásade aj mimo nej zdaňovať nadmerné zisky oligarchov a ďalších firiem, ktoré, ktoré podnikajú tak, že sa vymykajú v tých ziskoch bežnému priemeru. A tie zisky dosahujú aj preto, že majú určitú výhodu na tom trhu. Častokrát ide o regulované subjekty, ale aj svojím spôsobom v minulosti sa, poviem to tak diplomaticky, pochybným spôsobom na štarte dostali k tomu majetku, ktorý teraz vlastnia, potom na základe toho rozbehli veľký biznis a už ten ďalší biznis aj v zahraničí bol možno legitímny, ale tie začiatky, kedy jednoducho potrebujete na úvod mať nejakých pár miliónov k dobru a niekedy aj desiatok a stoviek, je pochybný a to je aj prípad niektorých tých, ktorých chceme zdaniť z ich nadmerných ziskov.
Ja pokiaľ ide o samotný subjekt, ktorý je ovplyvnený týmto návrhom zákona, to je, to je teda firma Eustream, ktorá je firmou prevádzkujúcou plynovod cez územie Slovenskej republiky, len pár vecí, aby to aj zaznelo pre verejnosť. Plynovod sa tiahne cez celé územie Slovenskej republiky a síce teraz, keď je ten kohútik troška priškrtený, ale povedzme si rovno, že tá vojna tu zase neni desať rokov ani dvadsať a že boli roky, kedy ten kohútik priškrtený nebol a kedy tu boli, kedy tá firma dosahovala naozaj, naozaj obrovské, obrovské stámiliónové až miliardové zisky a púšťala sa aj do rôznych špekulatívnych obchodov, ktoré, tzv. hedgeových operácií, ktoré spôsobili, že sa jej v konečnom dôsledku začalo dariť menej, ako by sa jej darilo bez toho, keby takéto špekulatívne operácie robila.
Rovnako ide o firmu, ktorá neplatí žiadnu daň z nehnuteľnosti a asi by každý z nás mal rád takú výhodu, že nebude platiť daň z nehnuteľnosti. Dokonca sú aj teórie, že by sa daň z nehnuteľnosti platiť nemala jednoducho preto, že keď už raz si kúpite dom a vlastníte pozemok, tak prečo by ste z toho vášho domu mali ešte niekomu platiť daň? Ja tu napríklad túto, tento názor považujem za celkom relevantný, ale napriek tomu, že máme takýto názor, tak všetci musíme tú daň z nehnuteľnosti platiť a taký Eustream ju neplatí a ťahá sa tisíce kilometrov cez alebo áno, tisíce kilometrov, keď to má štyri rúry, päť rúr vedľa seba a minimálne stovky kilometrov sa ťahá bez toho, aby platil nejakú daň.
Ďalšia vec je taká, že my sme chceli Eustream postihnúť aj osobitným odvodom, ktorý som ja presunul na február, a je otázne, či sa k nejakému výsledku dopracujeme, na základe ktorého by Eustream mal platiť približne 30 mil. eur len z toho osobitného odvodu a takto sa tomu vyhol tým, že sme ten zákon preložili až na budúci rok, čiže už si pripísal len tým preložením, táto firma si pripísala 30 mil. eur k dobru, teda ktoré nebude musieť odovzdať do rúk štátu.
A povedzme si tiež, že ten zisk, ktorý sama firma počas konzultácií, ktoré prebehli či už na výbore alebo mimo výboru, dosiahne tak či tak budúci rok vo výške približne 270 mil. eur, teda čistý zisk po, po odčítaní všetkého, čo si môžu z toho odčítať a zdanení, čiže 270 mil. eur. Cez túto daň ich postihneme vo výške asi 170 mil. eur. Čiže zhruba 100 mil. eur ešte stále budú mať čistý zisk. To znamená, že my nerobíme opatrenie, ktoré by sa rovnalo nejakým spôsobom konfiškácii, pretože na výbore keď sme rokovali o tomto návrhu, nám to zo strany firmy bolo prezentované tak, že rozmýšľajú nad tým, že by podali žalobu voči Slovenskej republike za prijatie tohto zákona, pretože chceme im skonfiškovať v zásade majetok alebo urobiť opatrenie, ktoré sa rovná konfiškačnému opatreniu.
Týmto sa zaoberám najmä preto, že je to skôr ústavnoprávna záležitosť a nemyslím si, že ide o takéto opatrenie. Naozaj ak niekomu zostane ešte po zdanení stomilióneurový zisk, tak to pripodobniť ku konfiškačnému opatreniu nevieme. V každom prípade aj keď máme to vo volebnom programe, ja osobne nepatrím k tým, ktorí, ktorým robí radosť, že teraz idú niekoho jednoducho zdaňovať, lebo, samozrejme, je to citlivá otázka, keďže ony síce, firmy si väčšinou, tí akcionári ten zisk rozdelia do svojich vačkov, ako sa povie, ako akcionári svoje dividendy, ale je pravda, že sú aj firmy, ktoré časť toho investujú do rozvoja, do ďalšieho rozvoja a dávajú to na investície, aj keď zase si povedzme pravdu, že keď dávajú na investície, tak to dávajú aj preto, aby rozširovali svoje podnikanie, svoj biznis, aby mali ešte väčšie zisky. Takže ono to nie je žiadna ľudomilná činnosť ani charitatívna činnosť, ako to niektoré firmy rady prezentujú, ale je to jednoducho vec, ktorú oni musia robiť, ak chcú, ak chcú podnikať a rozširovať sa na tom trhu. Aj keď toto je taký špecifický prípad, lebo táto firma sama osebe nemá veľmi konkurenciu a je teda na diskusiu, že či by tá daň mala byť presne takáto alebo vyššia, alebo nižšia, áno, to je vždy na diskusiu, tam asi treba naozaj brať ohľad aj na tie súvislosti a ja hovorím, že ak sme im už 30 mil. teraz dali k dobru tým, že nejdeme schvaľovať osobitný odvod, že už je to niečo, čím sme im vyšli v ústrety, pretože aj oni kritizovali najmä to, že idú byť zdanení dvakrát a to sa teraz diať nebude.
Takže toľko na úvodné slovo a ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.12.2022 16:55 - 16:55 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, ďakujem pekne za slovo.
Ja si dovolím teraz mať taký trocha dlhší vstup, lebo pôvodne som uvažoval, že budem reagovať na každého z poslancov z kolegov, ktorí vystúpia v rozprave, ale keďže niektorí už mali určité časové obmedzenia, tak som im vyšiel v ústrety a vystúpim takto na záver v rámci rozpravy. V zásade to bude asi aj šetriť čas, pretože keby som opakovane vystupoval, tak by som sa mohol v niektorých veciach opakovať. Ja sa pokúsim zareagovať na všetko, čo odznelo, aj na niektoré veci, ktoré sa stali medzi prvým, druhým čítaním, a teda chcem na ne poukázať.
Začnem tým, že nebude to úplne chronologicky, začnem tým teda, čo ma napadne, ako sa tu pozerám na pána poslanca Čepčeka, tak začnem ním. Spomínal mi, že je veľmi rád, že teda pozmeňujúcim návrhom chceme zdaniť aj hazard alebo hazardné hry s tým, že pýtal sa na to, že kedy konečne začneme riešiť aj prevenciu hazardu. K tomu uvediem, že, pán poslanec, ty dobre vieš, že viacerí aj poslanci z klubu OĽANO majú na veci ohľadne hazardu v zásade identické názory, ako máš ty sám. Musím povedať, že ty patríš teda k tým najaktívnejším, ktorí sa snažia voči hazardu nejakým spôsobom vystupovať, a teda aj ti veľmi záleží na tom, aby sa to riešilo komplexne. Ja len môžem potvrdiť, že v rámci dohôd, ktoré sa týkajú rozpočtu, aj takto verejne to chcem povedať, v rámci dohôd, ktoré sa týkajú rozpočtu, je aj dohoda na tom, že sa v štátnom rozpočte vyčlení dostatočné množstvo finančných prostriedkov, ak sa nemýlim, tak by to malo byť okolo pol milióna eur ročne na to, aby terajšia linka, linka pomoci, ktorá slúži ľuďom, ktorí spadli do osídiel hazardu, tak to zjednodušene poviem, mali nejakú pomoc po ruke, keď sa chcú z tejto závislosti dostať. Dnes táto linka funguje spôsobom, že je v obmedzenom režime. Ty asi zareaguješ možno vo fak..., vlastne nemôžeš zareagovať, tak ale to ma mrzí teraz, lebo neurobil som to takto úmyselne. Jednoducho je len niekoľko hodín denne a ročne sa na ňu vynakladá 60-tisíc eur, čo vlastne zodpovedá len tomu, že potom môže len niekoľko hodín denne fungovať. Tie peniažky, ktoré pribudnú do štátneho rozpočtu, ich dôsledku bude môcť táto linka byť spustená nonstop, čiže bude fungovať naozaj 24 hodín denne.
Ja z nejakého dôvodu to nie je síce v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol daný k štátnemu rozpočtu, ale naozaj môžem aj takto verejne potvrdiť, že je prísľub aj zo strany ministerstva financií, že sa bude na túto vec myslieť, ja verím, že aj ty sám to oceníš a budeš tiež zohľadňovať tieto veci potom pri podpore štátneho rozpočtu, pretože je dôležité, aby štátny rozpočet bol v budúcom roku.
Ďalšia z vecí. Škoda, že pán poslanec Suja odišiel, ono niekedy sa tie veci, keď je človek opozičným poslancom, hovoria oveľa jednoduchšie, ako keď je koaličným, lebo aj koaliční poslanci viacerí a na to chcel pán spravodajca poukázať, neboli spokojní s tým, že napríklad kostoly nie sú otvorené, veď si to pamätáme. Ja som dokonca patril k tej skupine poslancov, ktorí napísali list pánovi premiérovi, aby sa kostoly dostali aspoň do nejakého obmedzeného režimu, aby neboli úplne zavreté, ale akože zase netvárme sa tu, že poslanci sú ministrami. No nie sú. Jednoducho poslanci maximum čo vedeli spraviť, je, že vyzvali a už napísať list premiérovi, tak to je určitý výraz pomerne veľkej nespokojnosti a zase sa tu netvárme, že čo my sme mali ísť držať ruku premiérovi, aby niečo podpisoval, ministrovi alebo konzíliu teraz tam čo ich zavrtieť v miestnosti a vyhladovať, kým nezmenia názor. Však to sa takto nedá robiť. Zase buďme, buďme realisti.
A druhá vec bola tá, že potom to bolo aj v nejakom obmedzenom režime možné, s ktorým teda úplne sme neboli spokojní, bol to nejaký kompromis, ale všetci sa asi pamätáte na to alebo niektorí, ktorí sa tým zaoberáte, že sa tým zaoberal následne aj Ústavný súd a Ústavný súd povedal, že vy keď obmedzujete ľudské práva počas pandémie, tak sekundárne alebo teda viete obmedziť aj práva a je to ústavne komfortné, teda je to v súlade s ústavou, ktoré sekundárne súvisia s tými primárnymi právami a bolo tam vyslovene uvedené, že aj právo, teda náboženskú slobodu. Čiže akonáhle vyšiel tento judikát Ústavného súdu, lebo prebiehali tie diskusie, že či, či by sa táto vec nemala riešiť aj na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Pamätáte sa na iniciatívu bývalého eurokomisára pána Figeľa. Ty mi niečo naznačuješ, ale ja potrebujem sa k týmto veciam vyjadriť skutočne. Je to, je to dôležité aj pre záznam.
Bola to iniciatíva pána bývalého eurokomisára Jána Figeľa, ktorý chcel riešiť tieto veci na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, ale potom vyšiel ten judikát Ústavného súdu, ktorý teda jednoznačne povedal, že sa môžu aj tie sekundárne súvisiace práva obmedziť a to ešte viacej posilnilo tých ľudí, ktorí boli v konzíliu a tých ďalších, aby si držali ten svoj názor. Čiže my sme potom už jednoducho veľmi nemali v rukách tie argumenty, ktoré dovtedy boli na stole, keďže to bolo spochybňované, ale nakoniec Ústavný súd to takýmto spôsobom rozsekol v neprospech teda náboženskej slobody. Treba to tak aj otvorene povedať a treba to povedať takto komplexne, lebo nikto sa tu týmto spôsobom nezaoberá a potom pomaly my koaliční vyzeráme tak, že my sme, ako my sami sme ako keby chceli tie kostoly zatvárať. To tak nebolo.
A pokiaľ ide k tým veľkým prevádzkam, viete, ani mne sa nepáčilo teraz čisto ľudsky, že boli otvorené tie veľké predajne, tie supermarkety a že tí malí najmä slovenskí podnikatelia tým trpeli, ale zas si povedzme, že to boli nejaké dosť výrazné obmedzenia, ktoré sa týkali metrov štvorcových, ktoré sa týkali určitého režimu v tých, tých zariadeniach a jednoducho oni sa nedali úplne, úplne zaviesť v tých malých prevádzkach a druhá vec je tá, že keď sa tu spomína, že si tam mohol človek kúpiť čokoľvek, no zase netreba zovšeobecňovať. Možnože niekde na Slovensku sa to tak dialo. Ja v Bratislave, keď som si chcel v tom čase kúpiť niečo, čo bolo tam tou páskou v tých supermarketoch prelepené, že sa nemôže ten spotrebný tovar, topánky a neviem čo, tak sa to nedalo, mne to nepredali. Čiže keď pán poslanec Suja hovorí, že sa dalo kúpiť všetko, tak by mal aj povedať, že kde takú vec zažil, lebo ja som v Bratislave takú vec nezažil a možnože niekde mimo Bratislavy sa to dialo, ale nedialo sa to a bolo to možno výnimočné a nedialo sa to všade.
Potom k veciam, ktoré tu spomínal, boli spomínané teda pánom predsedom finančného výboru. V prvom rade k hazardu ako takému. Ja by som chcel aj za poslancov OĽANO povedať, že my nie sme spokojní s tou formou, ako sa ide zdaňovať hazard, to by som chcel povedať verejne, aby to bolo jasné, ak by tu boli dnes poslanci Kučera alebo Rišo Nemec, tak by aj presnejšie vysvetlili prečo. Jednoducho ak chceme podporovať povedzme aj viac šport prostredníctvom peňazí, ktoré by išli z dane z hazardu, tak by to bolo treba spraviť trochu iným spôsobom. Ale sme za to, aby sa hazard zdaňoval, je to tiež negatívna externalita, a teda pokiaľ sa chceme na niečom dohodnúť, tak poviem rovno a otvorene, že my sme v tomto vyšli v ústrety či už SaS alebo aj SME RODINA, ktorí to chceli robiť spôsobom, ktorý je navrhnutý. Nehovoríme, že je to zlý spôsob, ale myslíme si, že ten spôsob, ktorý navrhovalo ministerstvo financií a bol aj po dohovore s našimi športovcami v poslaneckom klube, bol o niečo lepší. No ale aspoň niečo. A veríme, že v budúcnosti sa tento systém zdanenia ešte bude dať vylepšiť.
Pokiaľ ide o DPH, tu znova by som chcel povedať, hlavne pre záznam, aby to aj verejne odznelo. Poslanecký klub OĽANO aj poslanci OĽANO chceli od začiatku mať zníženú DPH na gastro alebo športoviská na stálo, natrvalo. To sme chceli aj my. Lenže sme nevedeli a chceli sme byť rozpočtovo zodpovední, nevedeli sme, ako to bude strieľať v rozpočte, nevedeli sme, akú dieru to spraví do rozpočtu. A preto sme presadili ten aktuálne platný návrh, právnu úpravu, ktorá hovorí o zdanení počas prvých troch mesiacoch, kde bol odhad, že, že to bude znamenať deficit v štátnom rozpočte asi 30 mil. eur. A chceli sme vidieť, ako stojíme na konci marca alebo v priebehu marca a potom to veľmi pravdepodobne zaviesť natrvalo. To, že teraz sa to robí natrvalo, to neznamená, že my sme boli predtým proti tomu. My sme za to, len sa nám to zdá menej zodpovedné vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, keď to ideme urobiť hneď natrvalo, ako keby sme to urobili v priebehu marca od apríla. A je to takisto istá forma ústupku voči strane SaS, že to ideme robiť teraz hneď natrvalo. My by sme sa k tomu dopracovali podľa všetkého v priebehu marca budúceho roka. Ale v poriadku, zámer máme rovnaký. Ten cieľ máme rovnaký, takže nie je to niečo, čo ide proti nášmu postu, ani proti nášmu volebnému programu alebo programovému vyhláseniu vlády.
A teraz ešte niečo, čo súvisí s legislatívnym procesom. Treba povedať na rovinu, a treba to povedať aj kriticky, že na výbore, na finančnom výbore, keď som bol prezentovať tento návrh zákona, tak bol podaný pozmeňujúci návrh zo strany pána predsedu finančného výboru, ktorý zníženie na gastro riešil inak, ako je to navrhnuté teraz. Ten pozmeňujúci návrh neriešil iba poskytovanie, neriešil iba zníženie na poskytovanie služieb, ale riešil aj zníženie DPH na tovar. A to by znamenalo predpokladaný výpadok nie okolo 100 mil. ročne v rozpočte, ale až okolo 300 mil. ročne, ktoré boli navyše nekryté. Čiže povedzme si naozaj kriticky a niektorí by si mali troška aj sebakriticky povedať, že nemôže, že nemôže niekto vytýkať OĽANU alebo ministerstvu financií, že robíme určité veci, ktoré môžu mať dopad na rozpočet a veľký dopad rozpočet. A potom prinášať na finančnom výbore pozmeňujúci návrh, ktorý má nekrytých 300 mil. do rozpočtu. Že takto sa to tiež nedá robiť. A to je teda a navyše nie tou formou, ktorou chceme. To, čo už teraz prezentoval pán predseda finančného výboru vo svojom pozmeňujúcom návrhu, je iný spôsob. On už teraz hovorí iba o zdanení, o znížení, o znížení DPH iba na služby. A to je to s čím aj my súhlasíme. Ale to, čo priniesol na výbor a čo bolo na výbore schválené, keď sa povedalo, že je to aj znížená DPH na tovar, tak to nebolo ani obsahovo správne.
Potom, čo sa tam ešte stalo. Ten pozmeňujúci návrh bol podaný spôsobom, že nahrádza, že nahrádzal čl. I, teda ten samotný základ, základný článok teda samotného zákona a spotrebnú daň k liehu alebo spotrebnú daň z liehu premenoval až na čl. II. Ale to sa nedá robiť takto ani legislatívno-technicky, pretože ten názov zákona je o spotrebnej dani z liehu. On nie je o spotrebnej dani, on nie je o dani z DPH. Čiže on nebol ani formálne dobre spravený. A navyše, povedzme si to rovno, je to prílepok. Je to prílepok, ktorý je v rozpore so zákonom. Čiže ja by som ťa aj, pán spravodajca, chcel vyzvať a ono to už v zásade teraz na tej veci niečomu neuškodí, lebo je tu nový pozmeňovák. Ale v každom prípade ťa chcem vyzvať v zmysle § 94 ods. 4 rokovacieho poriadku, aby si o tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý je v spoločnej správe, je to jediný bod spoločnej správy, ani nedal hlasovať, pretože jednoducho je to prílepok. A ak by to bol v nejakej, v niekoho teórii alebo výklade rozširujúci návrh, tak ja s takýmto rozširujúcim návrhom nesúhlasím ako navrhovateľ. A takisto by sa teda o ňom nemalo dať hlasovať. Čiže ako o prílepku, ťa prosím, pán spravodajca, aby si potom v rámci hlasovania ani nedal o spoločnej správe alebo ak to bola informácia, tak o tom bode, ktorý je buď v spoločnej správe, alebo informácii hlasovať, pretože je to v rozpore s rokovacím poriadok parlamentu.
A teraz by som sa ešte naozaj vyjadril k tým prílepkom, lebo svojho času ma tu vyzýval pán poslanec Ondrej Dostál, ja som vtedy, žiaľ, robil na inom pozmeňujúcom návrhu, tak som nevedel pribehnúť do pléne, keď sme tu riešili prílepky a keď sme tu riešili novelu zákona o bankách, kde sme potrebovali riešiť urgentne určitú vec, ktorá bude spôsobovať bankám problémy a sa tu diskutovalo z jeho strany veľmi široko o tom, čo je to prílepok a čo je rozširujúci návrh. A preto by som rád uviedol tieto veci na pravú mieru. Keďže vtedy som naozaj nemal možnosť a pán poslanec ma k tomu vyzval. Takže k tomu by som teraz ešte povedal rád pár slov. V § 94 v ods. 2 a 3 je definované, čo je to rozširujúci návrh a čo je to prílepok. Ono je to tam definované pomerne široko a preto okolo, ohľadne týchto dvoch vecí nastávajú niekedy výkladové problémy alebo každý si tu ten svoj výklad prispôsobuje neraz situácii, ktorá je a tak ako mu to vyhovuje. Lebo aj pán Dostál tu prezentoval určitú teóriu, ktorú on ani sám v praxi nedodržiava. Keď sa pozriete teraz na niektoré pozmeňujúce návrhy strany SaS, kde je podpísaný, tak on nieže sa drží tej striktnej teórie, ktorú on tu prezentoval. On ide o dve úrovne nižšie a také pozmeňováky podpisuje. Také, ktoré bežne sú označované za prílepky. Takže a teraz mi nejde ani o neho. Mne je len ľúto, že to týmto spôsobom robí. Mne ide teraz o to, ako je to definované v rokovacom poriadku a ako by sa to naozaj malo vykladať a uplatňovať.
Sú názory, že by sa to, čo tu prezentoval svojho času pán poslanec Dostál, je názor, že pokiaľ máte novelu zákona, teda klasicky v čl. I a budete k tomu pridávať ďalšie články novely teda ďalších zákonov článok II., III. IV. a neviem až pokiaľ. Tie ďalšie novely zákonov, že už to samo osebe je prílepok. Ale takto to nikdy v živote parlament vo svojej histórii nevysvetľoval. Takto striktne sa nikdy prílepky nevysvetľovali. To proste, to je úplne že niečo, čo je ani nie je v súlade s tým, čo je napísané v rokovacom poriadku.
Potom je tu teória, že keď máte súvisiaci návrh zákona, tak môžete novelizovať aj ďalší zákon, pretože to súvisí s predmetom úpravy toho základného zákona, ktorý máte otvorený. A to je, a to je, pán predseda finančného výboru mi hovorí, že mal by som to zostručniť, ja ti rozumiem, ale vieš, potom aj tvoj kolega Ondrej Dostál tu nemôže prezentovať tie teórie, ktoré prezentuje, a vyzýva ma, že aby ja som na to reagoval. Čiže ja naozaj chcem na toto zareagovať a chcem to vysvetliť, nech je to jasné všetkým. A nemal som doteraz možnosť, lebo som pracoval na veciach, aby to tu riadne bolo zabezpečené.
Čiže potom je tu teória, že ak vám niečo s obsahom zákona súvisí, tak môžte to novelizovať aj v čl. II., čl. III., a to sa považuje za rozširujúci návrh. Čiže rozširujúci návrh nie je len to, že ja v niečo v rámci jedného zákona, ktorý je otvorený rozširujem, že tam otváram ďalšie paragrafy. Ale rozširujúci návrh je aj to, ak mám v predmete úpravy stanovený nejaký cieľ a čl. II., III., IV., teda ďalšie novely zákonov ja pootváram a súvisí to s tým predmetom úpravy návrhu zákona. A aby sme tu len neteoretizovali, tak ja poviem na konkrétnom príklade. Keď sme tu k volebnému zákonu, čo napádal pán poslanec Dostál, dali čl. II novelu zákona o bankách, tak to nebol prílepok, ako tvrdil pán poslanec. To bol rozširujúci návrh práve z dôvodu, že v dôvodovej správe volebného zákona bolo uvedené, že cieľom toho návrhu zákona je odstránenie praktických problémov, ktoré vyplývajú z volebného zákona. A jedným z praktických problémov, ktorý vyplýva z volebného zákona, je aj to, že banky, ktoré neposkytujú služby spotrebiteľom, nemajú mať prečo, nemajú prečo otvárať transparentný účet. A my sme to tu z domnelého dôvodu, že ide prílepok, neodsúhlasili. Tie banky teraz budú mať problémy a pritom išlo o rozširujúci návrh. Čiže kvôli tomu, že tu niekto príde a prezentuje tu svoje teórie, ktoré ani nie sú v súlade s rokovacím poriadkom, my tu svojimi hlasovaniami niektorí poslanci tu spôsobujú naozaj problémy tým, ktorých sa to týka.
A potom je tretia teória prílepkov, ktorá podľa môjho názoru je prílepkom, a to znamená, že keď mi ako čl. II., III. dopĺňame zákon iným zákonom, ktorý s ním obsahovo nesúvisí. Ale niekto by povedal, že keď máme raz otvorené dane, tak už môžme potom ako čl. II., III., IV.,, V. otvárať všetky možné iné dane, ktoré ani nesúvisia s obsahom zákona. To napríklad robíme teraz v týchto pozmeňujúcich návrhoch. A ja som teda veľmi zvedavý, že ako široko bude chcieť ísť aj pani prezidentka pri výklade toho, čo je prílepok a čo nie. Ja to hovorím preto, že ja som sám na to zvedavý, lebo ak pôjdeme až takto široko, tak potom už, potom už aj tie všetky kritiky, ktoré tu doteraz boli, budú z veľkej časti irelevantné. Keďže to by nemalo byť asi tak, že keď ja hovorím v zákone o dani z liehu, že idem zdaňovať negatívne externality, medzi ktoré patrí aj hazard, že okrem hazardu, ktorý tam teraz dávame, čo je okej, lebo to je rozširujúci návrh a hovorím to aj preto, že ako navrhovateľ s týmto rozširujúcim návrhom súhlasím a mal by som to povedať v zmysle rokovacieho poriadku, tak to pre pána spravodajcu hovorím, tak potom je otázne, že či ideme tak široko s vysvetľovaním rozširujúcich návrhov, že okrem hazardu to bude aj DPH. Lebo dobre, vecne s tým všetci súhlasíme. Ale obsahom návrhu zákona nie je DPH ako negatívna externalita. DPH nie je zníženie, DPH nie je negatívna externalita. To chceme spraviť, to je pozitívne pre tých, na ktorých to dopadá. Čiže to nie je negatívna externalita. Čiže to by tam asi nemalo patriť a doteraz sme to označovali ako prílepok. Ale uvidíme teraz, čo povie pani prezidentka. Ak povie, že my môžme, keď otvoríme jednu daň, otvárať novely zákonov ďalších 20 daní, tak budeme zase niekde inde, ako sme boli doteraz. Ale doteraz sa takéto veci skôr kritizovali. Takže to na vysvetlenie k rozširujúcim návrhom a prílepkom.
A teda na záver poviem, že najrozumnejšie pre budúcnosť sa ukazuje podľa mňa tá alternatíva, ktorá zodpovedá aj tomu, čo je napísané v rokovacom poriadku, že musíte mať jasne povedané, čo je predmetom úpravy zákona. To je vyjadrené vo všeobecnej časti dôvodovej správy. A keď sa od toho odpichnete a keď vám to s tým súvisí, no tak potom otvárate aj čl. II., III., lebo idete v tom duchu tej dôvodovej správy. Ale akonáhle začnete ulietať od tej dôvodovej správy, tak vtedy je to prílepok. Lebo tu padli v minulosti alebo pred pár dňami, najmä zo strany pána poslanca, teórie, ktoré označovali za prílepok aj rozširujúce návrhy. Ale to tak naozaj nie je, lebo to ani nezodpovedá tomu, čo je označené v rokovacom poriadku ako rozširujúci návrh. Ja teda toto vnímam celkove aj ako nedostatok rokovacieho poriadku, že to nie je poriadnejšie vysvetlené. A verím, že ak sa nám ešte niekedy začiatkom roka poradí dostať k tomu, že si niektoré ustanovenia rokovacieho poriadku pozmeníme a dovysvetľujeme, že toto tie bude patriť k ustanoveniam, ktoré si dovysvetľujeme. Lebo zbytočne niekedy tu vznikajú aj rozpory o niečom, čo z rokovacieho poriadku nie je úplne jasné. A niektorí poslanci si tu vytvárajú tak prísne teórie, že tie ani sami potom v praxi neuplatňujú, lebo ich uplatňujú len voči niekomu, voči komu to robia ako politikárčenie a nie ako úprimný záujem o to, aby bola v parlamente prijímaná kvalitná legislatíva.
Ja ďakujem pekne za záverečné slovo. A všetkým ďakujem takisto za príspevky do diskusie, aj za to, že vidím, že sú tu skôr podporné stanoviská v prospech tohto návrhu. A nejak tak vnútorne cítim, že to asi bude úspešné, že tento zákon prejde.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 20.12.2022 11:10 - 11:10 hod.

Milan Vetrák
Ďakujem pekne. Taktiež v zmysle tej dohody, ktorá bola urobená na grémiu, by som chcel navrhnúť, aby sme tlač 1183, to je osobitný odvod regulovaných subjektov, presunuli až na ďalšiu riadnu parlamentnú schôdzu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.12.2022 18:24 - 18:24 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážení páni kolegovia, v poslednej dobe evidujem, že viacerí poslanci parlamentu majú vstupovať do trestnoprávnych kódexov z rôznych dôvodov. A niektoré sú viac či menej objektívne, ale nie o všetkých sa to dá takto povedať. Máme aj na tejto schôdzi návrhy povedzme pána poslanca Tarabu, ktoré sú už v druhom čítaní, ktoré pomerne rozsiahlo prepracúvajú viaceré ustanovenia Trestného zákona, trestného kódexu. Ja som takúto ambíciu nemal. Snažím sa v tejto novele Trestného zákona reagovať na dve konkrétne otázky, ktoré, o ktorých sa diskutuje už dlhodobo.
Prvou z nich je, či je vhodné mať v Trestnom zákone obligatórne prepadnutie majetku ako trest. Aj vzhľadom na ten posledný vývoj, ktorý je či už na domácej, ale aj medzinárodnej úrovni a aj pred Ústavným súdom nakoniec.
A druhá otázka, ktorá, o ktorej sa takisto dlhodobo diskutuje, je, či je hranica alebo suma, ktorú, kedy sa konanie považuje za trestný čin, či tá suma je stanovená vhodne, keďže bola alebo v hodnej výške, keďže bola stanovená už v roku 2005, odkedy platí Trestný zákon a máme rok 2022 a predsa len všetky parametre, ktoré sú určujúce pre ekonomiku, ale nakoniec aj ten základný parameter, cez ktorý sa prepočítavala tá výška, odkedy sa určité konanie považuje za trestný čin, už sa od tej doby zvýšila a zmenila.
K tej prvej otázke krátko uvediem, že máme aktuálne na Ústavnom súde podanie zo strany opozičných poslancov, ktoré z môjho pohľadu nie je motivované len výlučne odborne. Je motivované aj tým, že odkedy nastúpila táto vláda alebo odkedy prevzala moc táto vláda v roku 2020, tak sa naozaj uvoľnili ruky vyšetrovateľom, prokurátorom, a teda reálne aj hrozí rôznym nominantov bývalých vlád, či už to boli, bol SMER alebo v zásade aj HLAS, reálne hrozia tresty prepadnutia majetku.
Druhá vec je, že aj na medzinárodnej úrovni, keď Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu preskúmaval smernicu pri jednom z podaní zo strany dotknutého subjektu zo zahraničia, tak uviedol, že nie je správne a nezodpovedá to celkom účelom smernice Európskej únie, keď trestný čin prepadnutia majetku je obligatórny a keď nemôže sudca posúdiť, či má dotknutému, alebo či má páchateľovi trestného činu prepadnúť celý majetok, alebo má prepadnúť iba časť majetku. Náš zákon, náš Trestný zákon je postavený pomerne prísne a to tak, že sudca nemá na výber. Ak spácha, ak je spáchaný určitý trestný čin, ide najmä o korupčné trestné činy alebo aj ďalšie ekonomické trestné činy, ale aj drogové trestné činy, tak za určitých podmienok je povinný obligatórne rozhodnúť o prepadnutí majetku. A takto to, takto to za, by som povedal, spravodlivé nepovažuje ani Súdny dvor Európskej únie. A v rozhodnutí, ktoré vydal minulý rok, konštatoval, že by trestné poriadky alebo trestnoprávne kódexy členských štátov mali byť nastavené trochu, nazvem to, mierumilovnejšie. Ale mierumilovnejšie v tom zmysle, že sudca by mal byť ten, ktorý rozhoduje o tom, či má prepadnúť celý majetok alebo len časť. A v tomto duchu je formulovaný aj návrh, ktorý predkladám. A to tak, aby naozaj záležalo na sudcovi, či páchateľovi trestného činu prepadne celý majetok alebo iba jeho časť.
Ja to robím aj z dôvodu, že ak by Ústavný súd sa stotožnil s tou argumentáciou, ktorú nám ponúka Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu, tak by a zrušil by alebo vyhlásil príslušné ustanovenia Trestného zákona za protiústavné, tak by sme sa dostali do stavu, kedy by platila oveľa horšia úprava ako tá, ktorú navrhujem. A navyše by mohli aj páchatelia, a teda už odsúdení páchatelia trestných činov, požadovať odškodnenie za to, že im v minulosti bol uložený neprimeraný test.
Ja, samozrejme, sa nebránim diskusiám. Nemyslím si, že je to až také horúce, že to musíme hneď na najbližšej schôdzi schváliť. Ale nedá sa úplne predpokladať, kedy by Ústavný súd o tom mal rozhodnúť. Ja vychádzajúc aj z toho, že je to podanie už na súde takmer dva roky, mám obavu, že by to mohlo byť v blízkej budúcnosti, a teda som predložil takýto návrh zákona.
Pokiaľ ide o tú sumu, od ktorej sa má určité konanie považovať za trestný čin, tak tam je to jednoducho určitý matematický prepočet, ktorý keby sme boli dôsledný, tak by sme nezvyšovali tú dolnú hranicu na 500 euro, ale by sme ju zvyšovali ešte vyššie na 700 euro, pretože kedy, odvíja sa to od určitého ekonomického parametra, ktorý sa odvtedy už takto podstatným spôsobom navýšil a dnes by to zodpovedalo sume 700 euro. Ale zobrali sme si za príklad Českú republiku, kde v Českej republike takisto sa určité konanie považuje za trestný čin až od sumy, ktorá zodpovedá 500 eurám, takže sme si za vzor zobrali Českú republiku. A myslím si, že to je, je to primera, primerané aj kvôli tomu, že skutočne inflácia a ďalšie ekonomické parametre sa už zmenili od roku 2005, a treba na to prihliadnuť, čím sa zároveň, ale to nie je primárnym cieľom, čím sa zároveň aj odbremenia určitým spôsobom hlavne policajti, vyšetrovatelia, že nebudú už zaťažovaní určitými, vyšetrovaním určitých činov, ktoré v zásade podľa dnešných parametrov by sa mali považovať za priestupky, nie za trestné činy.
Takže tam ide skôr o naozaj objektívnu určitú valorizáciu tej, tej sumy, ktorá v roku 2005 bola nastavená určitým spôsobom, ktorý zodpovedal vtedajším, vtedajšiemu vývoju ekonomiky, ekonomickým parametrom a dnes už v roku 2022 to tak nie je. Takže to sú dve také základné úpravy a, samozrejme, Trestný poriadok ja som novelizoval alebo navrhujem novelizovať kvôli tomu, aby sme v situácii, kedy zvyšujeme sumu, od kedy sa určité konanie bude považovať za trestný čin, nespôsobili to, že by špeciálna prokuratúra bola vynechaná z teda, z, ako orgán činný v trestnom konaní pri ekonomických trestných činoch a trestných činoch korupcie. Čiže zachovávame aj naďalej pôsobnosť špeciálnej prokuratúry pri riešení tých trestných činov v trestnom konaní, ktoré má aj dnes napriek tomu, že tú sumu od kedy sa určité konanie považuje za trestný čin zvyšujeme. Takže to je jediný dôvod, prečo otvárame aj Trestný poriadok. Je to určite je to taká minimalistická novelizácia, ktorá bude, by mala byť ešte medzi, prvým, druhým čítaním vylepšená o to, o určité špecifické situácie. Napríklad pri prepadnutí majetku, poviem, aby sme si to vedeli lepšie predstaviť, že ak máte príjem alebo majetok, ktorý bol nadobudnutý čiastočne z legálneho príjmu a čiastočne z nelegálneho, tak treba to nejakým spôsobom vyriešiť aj zákone, ktorá časť bude posudzovaná v prípade, že by mal byť uložený trest za tak, za ako, ako vhodná primeraná z hľadiska prepadnutia majetku a podobné špecifické situácie, s ktorými sa už vysporiadava aj medzirezortné pripomienkové konanie k vládnemu návrhu zákona, takže malo a bolo už aj skončené. Teraz prebiehajú rozporové konania. Čiže ja sa rád nechám inšpirovať aj tým, čo vyvstane z tohto pripomienkového konania ako ustálená dohoda medzi tými, ktorí sa zúčastňovali tohto pripomienkového konania tak, aby to bolo aj odborne doladené. A to by som medzi prvým, druhým čítaním ešte o to by som vylepšil tento návrh zákona. Teda určite tie špecifické situácie, ktoré treba zohľadňovať pri ukladaní trestu prepadnutia majetku.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.12.2022 18:24 - 18:24 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážení páni poslanci, ako som vysvetľoval už v prvom čítaní, keď som predstavoval tento návrh zákona, keď sme v marci tohto roka schvaľovali novelu zákona o konkurze a vyrovnaní, pomerne rozsiahlu novelu, tak sa stalo, že pri určitých korekciách, ktoré boli vykonané, sa nie všetky podarilo spraviť spôsobom, ktorý by bol adekvátny. A táto novela zákona, ktorú predkladám, jej účelom je opraviť veci, ktoré sa buď v tom marci nejakým spôsobom nepodarilo opraviť, alebo sa tam vyskytli aj určité preklepy v zákone, kedy povedzme namiesto veriteľa je tam uvedený dlžník a podobne. Čiže je to taká skôr technická novela, ktorá má dať na pravú mieru tie ustanovenia, ktoré v marci neboli spravené tak, ako by sme si predstavovali. Samozrejme, výkladom by sa dalo prekonať. To uznávam, ale je lepšie, keď je to naformulované v zákone tak, ako má byť.
Medzi prvým a druhým čítaním ešte došlo k tomu, že sme si spoločne aj s bývalou pani ministerkou a terajšou poslankyňou ten zákone spoločne prebehli a objavili sme tam ešte dve ďalšie veci, ktoré je treba dať na pravú mieru. Ja by som sa chcel aj poďakovať poslaneckému klubu SaS, aj tým poslancom, ktorí sú napísaní na pozmeňujúcom návrhu ako predkladatelia, že sa spolupodieľali na tom, aby bol tento zákon urobený kvalitne a predpokladám, že aj prídu s pozmeňujúcim návrhom, ktorý tento návrh zákona ešte vylepší. A som tomu rád, pretože smeruje to k lepšej vymožiteľnosti práva, keď budú pojmy a vzťahy v zákone upravené jasne a jednoznačne.
A takisto odstraňujeme v jednom z tých bodov novely zákona aj ten tzv. golplating teda prísnejšiu úpravu, ako od nás požaduje Európska únia, ktorá tam v jednej konkrétnej veci boli v marci tohto roka nedopatrením zavedená.
Takže svojím spôsobom aj vychádzame v ústrety programovému vyhláseniu vlády a k tomu, čo, na čom primárne záležalo strane SaS a, samozrejme, aj nám ostatným, ktorí sme sa spolupodieľali na programovom vyhlásení vlády.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis