Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ako som aj v úvodnom slove povedal, tak predmetom tohto zákona je umožniť subjektu, ktorým je stavebná sporiteľňa, zrušenie bez tej likvidácie alebo prevod podniku alebo jeho časti tak, aby jeho právnym nástupcom mohla byť výlučne jedna stavebná sporiteľňa alebo iná banka ako stavebná sporiteľňa.
Súčasná stavebná, alebo súčasná právna úprava zákona o stavebnom sporení neumožňuje stavebnej sporiteľni zlúčenie stavebnej sporiteľne s inou stavebnou sporiteľňou alebo s inou bankou ako stavebnou sporiteľňou, respektíve predaj podniku stavebnej sporiteľne alebo jeho časti inej stavebnej sporiteľni alebo inej banke ako tejto stavebnej sporiteľni.
Pred druhým čítaním sme mali ešte viackrát rokovanie aj s ministerstvom financií ako predkladatelia. Pri tomto návrhu zákona bol použitý taký neštandardný inštitút, ktorý nie je veľmi bežne používaný, ale bol jednoducho zaslaný aj na konzultáciu Európskej centrálnej banke, ktorá sa mala vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Neboli tam zaslané žiadne pripomienky, takže máme to až teraz na májovej schôdzi, ale v rámci aj rokovania legislatívnej rady vlády, aj po komunikácii a konzultáciách s ministerstvom financií bude, alebo bol pripravený a bude predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh môj. Viem, že taktiež prebehla komunikácia aj medzi mifinom a pánom predsedom finančného výboru, takže môžem tiež povedať, že tento pozmeňujúci návrh my podporíme, pretože sa nám zdá konštruktívny a vecný.
Dôvodom predloženia môjho pozmeňujúceho návrhu je predovšetkým dôvod zosúladenia s terminológiou používanou v Obchodnom zákonníku, keďže aj pri tejto navrhovanej úprave zákona o stavebnom sporení sa na zrušenie stavebnej sporiteľne bez likvidácie budú vzťahovať všetky spôsoby zrušenia spoločnosti, ktoré sú stanovené v Obchodnom zákonníku, teda zlúčenie, splynutie alebo aj rozdelenie. Zároveň riešime aj otázku nadobudnutia účinnosti.
Takže prečítam teraz tento krátky pozmeňujúci návrh.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 1401.
1. V čl. I v § 2 ods. 6 sa slová "sa stane" nahrádzajú slovami "sa stáva".
2. novelizačný bod. Čl. II (účinnosť) znie:
"Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2023."
Toľko pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Právny nástupca alebo nadobúdateľ podniku stavebnej sporiteľne, ktorý nie je stavebnou sporiteľňou, však nebude môcť uzatvárať nové zmluvy o stavebnom sporení. Bude ale môcť vykonávať bankové činnosti ako stavebná sporiteľňa len vo vzťahu k zmluvám o stavebnom sporení, ktoré naňho prešli alebo boli prevedené v rámci zlúčenia alebo v rámci predaja podniku. Ochrana klientov, stavebných sporiteľov, tak zostane plne zachovaná, pretože všetky právne vzťahy vzniknuté na základe zmlúv uzavretých so stavebnou sporiteľňou pred jej zlúčením alebo predajom sa dospravujú podľa právneho rámca ustanoveného zákonom o stavebnom sporení. Čiže zlúčenie či predaj podniku stavebnej sporiteľne alebo jeho časti bude podliehať predchádzajúcemu súhlasu Národnej banky Slovenska, tak ako to upravuje príslušné ustanovenie § 28 zákona o bankách.
Povinnosti právneho nástupcu stavebnej sporiteľne voči Ministerstvu financií Slovenskej republiky ako orgánu štátneho dozoru nad poskytovaním štátnej prémie zostávajú nedotknuté. V rámci ešte rokovaní s ministerstvom financií aj po rokovaní legislatívnej rady vlády mám pripravený pozmeňujúci návrh, takže hlásim sa taktiež do rozpravy a prečítam, prednesiem tento pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky máme predložený poslanecký návrh zákona, ktorý spolupredkladám s kolegom Hlinkom, o stavebnom sporení. Je to krátka novela, ktorej cieľom je v súlade s existujúcimi pravidlami a podmienkami už dnes platnými pre štandardné banky umožniť subjektu, ktorý je stavebnou sporiteľňou, zrušenie bez likvidácie alebo prevod podniku alebo jeho časti tak, aby sa jeho právnym nástupcom, nadobúdateľom podniku alebo jeho časti mohla stať iná stavebná sporiteľňa alebo štandardná komerčná banka.
Za súčasnej legislatívnej situácie takéto zlúčenie stavebnej sporiteľne a banky alebo prevod podniku stavebnej sporiteľne na banku nie je totižto možné, a to z dôvodu nemožnosti kombinácie bankových licencií týchto subjektov. Právny... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ako som aj povedal v úvodnom slove, ide o veľmi krátku a jednoduchú zmenu 222-ky z minulého roka o štátnom podporovanom nájomnom bývaní, ale ešte v komunikácii aj s úradom podpredsedu vlády pre legislatívu vzišiel nasledovný pozmeňujúci návrh.
Dôvodom predloženia je to, že chceme umožniť ešte investičným partnerom vytvárať medzi spoločnosťou investičného partnera a spoločnosťou prenajímateľa aj iné úrovne spoločnosti. V tejto súvislosti a v spojitosti navrhujeme okrem iného konkrétne v § 2 písm. g) v druhom bode vypustiť slovo "výlučne", aby pri prenajímateľovi nemusel mať investičný partner alebo investiční partneri 100-percentný podiel ako spoločník či spoločníci alebo akcionár alebo akcionári.
Do spoločnosti prenajímateľa sa súčasne v tejto súvislosti umožňuje okrem iných tretích osôb aj vstup subjektov rozpočtu verejnej správy, avšak s prihliadnutím na navrhované obmedzenia a výšky podielu na spoločnosti prenajímateľa a účasti zástupcov subjektu rozpočtu verejnej správy v orgánoch spoločnosti prenajímateľa, ktoré môžu zapojením svojho majetku prostredníctvom spoločnosti prenajímateľa aj participovať a byť spolusúčinné na projektoch štátom podporovaného nájomného bývania.
V tých ďalších častiach sa riešia potom legislatívno-technické veci a taktiež chceme vytvoriť predpoklady na zaradenie aj iných priestorov ako bytov do štátom podporovaného nájomného bývania z dôvodu, aby bolo možné uspokojiť krátkodobé potreby bývania.
Teraz by som prečítal tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Miloša Svrčeka a Jozefa Lukáča k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1446), sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa pred doterajší bod vkladajú nové body 1 až 18, ktoré znejú:
„1. V § 2 písm. a) treťom bode sa za slovo „stal" vkladajú slová „priamo alebo nepriamo".
2. V § 2 písm. b) úvodnej vete sa vypúšťa odkaz 1 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 1.
3. V § 2 písm. b) treťom bode sa vypúšťa slovo „trvalé".
4. V § 2 písm. b) piatom bode sa vypúšťa slovo „trvalé bývanie alebo prechodné".
5. V § 2 písm. c) úvodnej vete sa vypúšťajú slovo „trvalo" a slovo „bytové".
6. V § 2 písm. e) sa za slovo „nadobudnúť" vkladajú slová „priamo alebo nepriamo".
7. V § 2 písm. g) druhom bode sa za slovo „podieľa" a za slovo „nadobudnúť" vkladajú slová „priamo alebo nepriamo" a vypúšťa sa slovo „výlučne".
8. V § 2 písm. g) treťom bode sa slovo „a" za slovom „priestorov" nahrádza čiarkou.
9. V § 2 písm. g) štvrtom bode sa za slovo „partnerom" vkladajú slová „alebo viacerými investičnými partnermi" a čiarka sa nahrádza slovom „a".
10. V § 2 sa písmeno g) dopĺňa piatym bodom, ktorý znie:
„5. vo vzťahu ku ktorej nesmie byť subjekt rozpočtu verejnej správy^4a) v postavení ovládajúcej osoby^4b) alebo sa inak podieľať na jej riadení alebo do majetku ktorej nesmie subjekt rozpočtu verejnej správy poskytovať vklady inak ako na princípe pomernosti."
Poznámky pod čiarou k odkazom 4a a 4b znejú:
„4a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26. 6. 2013) v platnom znení.
^4b) § 66a Obchodného zákonníka."
11. V § 2 písm. j) sa slová „zmluva o prevádzke bytového domu sa vždy uzatvára na časové obdobie trvania investičnej zmluvy, ktoré začína plynúť nadobudnutím" nahrádzajú slovami „doba platnosti zmluvy o prevádzke bytového domu začína plynúť odo dňa nadobudnutia".
12. V § 3 ods. 1 písm. k) sa slová „§ 2 písm. i)" nahrádzajú slovami „§ 2 písm. h)".
13. V § 3 ods. 3 sa slová „odseky 4 až 8" nahrádzajú slovami „odseky 4 až 11".
14. V § 3 sa za odsek 4 vkladajú nové odseky 5 až 7, ktoré znejú:
„(5) Orgánmi agentúry sú:
a) členská schôdza,
b) predstavenstvo,
c) generálny riaditeľ,
d) dozorná rada.
(6) Predstavenstvo agentúry má dvoch členov, z ktorých je jeden predseda. V prípade rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu predstavenstva agentúry. Funkčné obdobie členov predstavenstva je sedem rokov.
(7) Členov predstavenstva agentúry volí na návrh aspoň pätnástich poslancov Národná rada Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky odvolá na návrh aspoň pätnástich poslancov člena predstavenstva agentúry, ak
a) jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená alebo
b) nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako šesť mesiacov.".
Doterajšie odseky 5 až 10 sa označujú ako odseky 8 až 13.
15. V § 3 odsek 8 znie:
„(8) Členmi agentúry sú zakladatelia a investiční partneri. Rozhodnutia dozornej rady agentúry musia byt' prijaté súhlasom najmenej troch štvrtín všetkých jej členov s hlasovacím právom."
16. V § 4 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „(ďalej len „príspevky") podľa § 5 ods. 5 písm. b) až f)".
17. V § 6 ods. 7 sa vypúšťa slovo „alebo" za slovom „domu,".
18. V § 7 odsek 6 znie:
„(6) Ak záujemca spĺňa kritéria na účely získania postavenia nájomcu, agentúra nevyhotovuje rozhodnutie a vydá záujemcovi prostredníctvom registra záujemcov potvrdenie o posúdení splnenia kritérií na účely získania postavenia nájomcu.^13a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie:
„13a) § 47 ods. 7 správneho poriadku."."
Doterajší bod sa primerane prečísluje.
2. V čl. I doterajší bod znie:
„V § 9 odsek 2 znie:
„(2) Maximálna výška nájomného podľa odseku 1 sa zvýši raz ročne k 1. marcu o mieru inflácie dosiahnutú v predchádzajúcom kalendárnom roku potvrdenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky; agentúra zverejní zvýšené nájomné na svojom webovom sídle. Prenajímateľ môže zvýšiť výšku nájomného dohodnutú v nájomnej zmluve podľa tohto zákona raz ročne o mieru inflácie dosiahnutú v predchádzajúcom kalendárnom roku potvrdenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Zvýšené nájomné podľa predchádzajúcej vety sa uplatňuje od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca."
3. V čl. I sa za doterajší bod vkladajú nové body 2 až 5, ktoré znejú:
„2. § 16 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Na vydanie potvrdenia agentúrou podľa § 7 ods. 6 a 7 sa nevzťahuje správny poriadok okrem ustanovení § 47, § 53 až 61 správneho poriadku.".
3. V § 17 odseky 1 a 2 znejú:
„(1) Nadobudnúť bytový dom alebo všetky byty v bytovom dome do vlastníctva je oprávnený len prenajímateľ. V prípade nadobudnutia všetkých bytov v bytovom dome sa na prenajímateľa vzťahujú v rovnakom rozsahu všetky práva a povinnosti prenajímateľa ako vlastníka bytového domu.
(2) Nadobudnutie samostatného bytu v bytovom dome do vlastníctva sa zakazuje. Zakazuje sa zmena funkčného využitia bytu na iné funkčné využitie počas doby trvania zmluvy o prevádzke bytového domu a nájomnej zmluvy podľa tohto zákona. Zmenou funkčného využitia nebytového priestoru v bytovom dome počas doby trvania zmluvy o prevádzke bytového domu na jeden alebo viaceré byty, ktoré sú vo vlastníctve prenajímateľa, sa byty stávajú súčasťou už schváleného projektu nájomného bývania agentúrou."
4. V § 17 ods. 3 písmeno b) znie:
„b) viazaný týmto zákonom vo vzťahu k bytovému domu a bytom a je oprávnený s bytovým domom a bytmi nakladať bez obmedzení, ktoré vyplývajú z tohto zákona.".
5. Za § 19 sa vkladá § 19a, ktorý znie:
㤠19a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. júna 2023
(1) Predseda predstavenstva agentúry a ďalší člen predstavenstva agentúry ustanovení do funkcie k 15. júnu 2023 ostávajú vo funkcii aj naďalej.
(2) Národná rada Slovenskej republiky môže odvolať na návrh aspoň pätnástich poslancov člena predstavenstva agentúry aj bez uvedenia dôvodu do 1. októbra 2023."."
Doterajší bod sa primerane prečísluje.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, prichádzam do druhého čítania s týmto návrhom zákona o štátnej podpore nájomného bývania. Navrhujem vypustiť ustanovenie, podľa ktorého vláda Slovenskej republiky nariadením vlády zvýši raz ročne k 1. marcu mieru inflácie dosiahnutú v predchádzajúcom kalendárnom roku potvrdenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
Táto zmena sa navrhuje z dôvodu, že pravidlá výpočtu aplikácie maximálnej výšky nájomného podľa § 9 ods. 1 zákona berú do úvahu priemernú ročnú nominálnu mzdu v jednotlivom kraji Slovenskej republiky, zverejňovanú Štatistickým úradom Slovenskej republiky na základe údajov za predchádzajúci kalendárny rok. Už je to riešené v nariadení vlády 327 z minulého roka o niektorých opatreniach v súvislosti so štátnou podporou nájomného bývania. No a vzhľadom na túto skutočnosť je teda ustanovenie § 9 ods. 2 zákona nadbytočné.
Ja sa zároveň aj hlásim do rozpravy, kde by som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel aj z rokovania s dotknutými subjektmi a aj po rokovaní vo výboroch.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za tvoje vystúpenie. Si tu vykreslil, že aká bola činnosť a aké boli aktivity ministerstva životného prostredia v posledných rokoch. Dnes... Tiež včera pán minister vystúpil v rozprave a povedal, že bude sledovať, ako kto je zodpovedný za všetky svoje kroky, tak aj my budeme sledovať, ako kto bol zodpovedný za kroky, ktoré robil na ministerstve životného prostredia posledné tri roky.
A ja sa trošku tak aj smejem a dvíham obočie nad tým, ako niekto tuná rozpráva, že, alebo vystupuje, že prečo prichádzame s poslaneckým návrhom a prečo prichádzame s pozmeňujúcimi návrhmi. No, len na rozdiel od tých, ktorí riešili, v úvodzovkách, reformu národných parkov a prišli s poslaneckým návrhom, nebol to vládny návrh, ale s poslaneckým návrhom, tak ja som videl tie stretnutia s odbornou verejnosťou v tých regiónoch. Však vám išli pomaly hlavy odtrhnúť tí ľudia, keď čítali tie návrhy, keď ste ich akože chceli presviedčať. Ja som videl tie diskusie. My sme mali pracovné diskusie, pracovné skupiny so ZMOS-om, s úniou miest, so zamestnávateľmi a to boli úplne iné diskusie, ako ste mali vy tie diskusie. Takže, páni, nemáte rovnaký meter, trošku sa pozrite aj do toho zrkadla a potom môžete mudrovať a potom nás môžete tuná poučovať, že ako to máme robiť.
A tento návrh je veľmi potrebný, pretože najväčší problém je ten, že rezort životného prostredia nemá k dnešnému dňu žiadne nové kapacity ani prostriedky na zvládnutie integrovaných konaní o EIA, o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Oni nerobili žiadne kroky, takže preto sa musí riešiť táto situácia, pretože veľmi dobre viete, že od 1. 4. 2024 bude účinný nový stavebný zákon, nová stavebná legislatíva, tak nestrašte!
Ďakujem.

Áno, ďakujem za slovo, pán podpredseda. Nemôžem reagovať na predrečníka, ale povedal si to tiež za mňa.
Ale čo sa týka vystúpenia pána predsedu výboru, ďakujem, že si vystúpil aj s týmto pozmeňujúcim návrhom a bolo to sčasti už spomenuté aj v rámci vystúpenia v rozprave k bodu 1498. Tam som aj hovoril, že pokiaľ rezorty Ministerstva dopravy Slovenskej republiky alebo Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa aktívne pripravovali na novú organizáciu stavebných úradov, tak ministerstvo životného prostredia si opakovane vynucovalo, že legislatívne texty v agende špeciálneho stavebného úradu predloží on sám, čo len spôsobilo chaos a zastavenie celého procesu. A to bol aj hlavný dôvod, prečo od leta 2022 pripravované novely zákonov čakali a neboli predložené na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Takže preto je tu tento návrh, preto my nahrádzame ako spolunavrhovatelia alebo navrhovatelia tohto poslaneckého návrhu činnosť a aktivitu ministerstva životného prostredia. No, ja si myslím, že je to mimoriadne trápne, že táto nečinnosť ministerstva životného prostredia musí byť nahradzovaná aktivitou poslancov Národnej rady.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážené dámy, vážení páni, aby som zhrnul ešte výhrady k tomuto návrhu zákona, tak čo som si zapísal a zaznamenal, tak zazneli tu dve skupiny výhrad. Jednak tu zazneli výhrady k poplatkom k vzťahu medzi systémom Urbion a systémom geodézie a katastra k obstarávaniu podkladov pre územné plány. Takže v rámci ešte tejto, teda ukončenej rozpravy, aby ste aj vy mali informáciu, že ako je to v skutočnosti, tak chcem dovysvetliť, že aby neboli žiadne výhrady.
Všetky tieto témy boli už pred včerajšou diskusiou aj dohodnuté a vyriešené cez pozmeňujúce návrhy vo výbore alebo aj v pléne. Ďalej boli výhrady k vlastníctvu systému Urbion, ja som sa už a aj sčasti vyjadril vo faktických poznámkach pre pána poslanca Šíbla. Čo sa týka aj teda výhrad k vlastníctvu systému, k zmenám v povoľovaní stavieb a k princípom nového povoľovacieho konania, tak vo všetkých týchto prípadoch išlo o výhrady k platnému zákonu, nie k návrhu, ktorý predkladáme, čiže to chcem prízvukovať. Z toho mi vyplývajú dva hlavné závery. Prvý je ten, že nezazneli také vecné výhrady, ktoré by sa týkali tohto návrhu alebo ktoré už by boli, ktoré by neboli vyriešené.
Druhý záver je, že je zjavné, že ako predkladatelia rokujeme o otvorených otázkach a podmienkach každého, kto má skutočný záujem, až do poslednej chvíle, pretože máme záujem na čo najlepšom výsledku a netvárime sa, že sme nejakí majstri v tej legislatíve alebo vo všetkom.
Aj dnes predložený pozmeňujúci návrh zohľadňoval len včera komunikované výhrady, ktoré ste tuto (rečník ukázal rukou pred seba), páni poslanci, mali voči tomuto návrhu a ktoré sme operatívne rokovaním a dohodou vyriešili a znenie aj upravili. Čiže preto ešte bol predložený aj v rámci rozpravu, rozpravy tento pozmeňujúci návrh. Niekto by to možno nazval nesprávnym postupom, ja hovorím, že je to pri takomto objeme zákonov a zmien jediný správny prístup. Neviem si ani iný predstaviť. Prišli sme s navrhnutými vlastnými riešeniami, ale byť otvorení a pripravení rokovať o úpravách rezortov, to je pre nás podstatné ako pre spolupredkladateľov.
Častokrát ide, samozrejme, o uhol pohľadu, aký spôsob úpravy, aká textácia sú najvhodnejšie. My sme prišli s touto. Toto je rozdiel medzi nami a, bohužiaľ, musím to otvorene aj povedať, a medzi vedením ministerstva životného prostredia. Pracujeme, neschovávame sa a vieme predložiť aj vlastný návrh riešenia, ale aj dosiahnuť dohodu s druhou stranou. Nový úrad vie, aké úlohy ho čakajú, a pripravuje sa na ne, na rozdiel od rezortu životného prostredia, ktoré naťahovalo kompetencie a tvári sa, že sa nič ďalšie nedalo spraviť.
Dámy a páni, v krátkosti, medzi základné piliere reformy stavebnej legislatívy možno považovať predovšetkým úpravu kompetencií na úseku výstavby, teda zrušenie preneseného výkonu štátnej správy, ktorý v súčasnosti zabezpečujú obce a mestá. Po ďalšie, optimalizáciu a racionalizáciu procesov zahrňujúcu odstraňovanie duplicít, zadefinovanie opatrení proti nečinnosti, obštrukciám a odstraňovanie nadbytočných úkonov, ako aj elektronizácia a postupná digitalizácia celej oblasti.
Nositeľom reformy je v súčasnosti novozriadený Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý už teraz okrem prípravy implementácie reformy plní úlohy ústredného orgánu štátnej správy pre konanie vedené podľa ešte zatiaľ platného stavebného zákona. Aby aj laická verejnosť vedela, alebo občania, ktorí nás sledujú v tomto priamom prenose, inak povedané, vznikol ani nie pred rokom a okamžite bol schopný vstúpiť do agendy, ktorú dovtedy vykonávali iní. Nie je to rezort životného prostredia, a preto nemám obavy o to, že svoje úlohy zvládne, existujúce, ako aj nové.
K samotným procesom územného plánovania a výstavby, ktoré budú nové od apríla budúceho roka. Už mesiace pracujú pracovné skupiny na novom úrade, ktoré spojili kapacity slovenského územného plánovania a stavebných konaní architektov aj stavebných inžinierov a vytvorili nielen návrhy vykonávacích predpisov pre nové procesy, ale pracujú aj na podrobných metodikách a pomoci pre úradníkov, aby nábeh nových procesov bol bezproblémový.
Chrbtovou kosťou reformy, a to sa aj otvorilo v rozprave, je informačný systém. Dostať stavebné konania do 21. storočia aj u nás na Slovensku. Nepredstavujte si to ako nejaké statické webové stránky alebo nejaký statický register. Pôjde o digitálne dvojča Slovenska, včera sa to aj otváralo v rozprave, o nástroj, ktorý naozaj zmení hru. Mohol by som dlho hovoriť o územnom plánovaní a o plánovaní, plánovacom využití, ale poviem iné.
Tí, ktorí územné plánovanie a výstavbu naozaj robia v sektore stavebníctva, energetiky či telekomunikácií, súkromní podnikatelia, ktorí poznajú hodnotu peňazí, boli ochotní akceptovať zvýšenie poplatkov, ako aj potrebný čas na vybudovanie len preto, že chápu, čo im systém prinesie. Že povolením stavby v mesiacoch a nie rokoch ako dnes im tak klesnú náklady na výstavbu a peniaze utopené v prípravách, že aj keď časť zaplatia štátu, stále sa im to oplatí. A s nimi aj štátu, lebo stúpnu daňové príjmy, odvodové príjmy, zamestnanosť. Dokonca vnímajú systém Urbion a nové procesy s ním spojené ako niečo, do čoho sa im oplatí cez poplatky investovať. Sú ochotní poskytovať do systému aj vlastné údaje a chápu, že im to poskytne možnosť digitálne si modelovať a vyskúšať, tzv. vytvárať stavby či plánovať údržbu existujúcich stavieb. Chápu, že niečo, čo bude digitálnou dvojičkou Slovenska, bude v konečnom dôsledku prínosom aj pre nich, nielen pre štát.
Kolegyne, kolegovia, rád by som poďakoval vám, ktorí ste nám pomohli svojimi pripomienkami zlepšiť predložený návrh. Osobitne chcem poďakovať pani poslankyni Pleštinskej, ktorá nás nijako nešetrila, ale bola vecná a jej výhrady boli čisto odborné, za čo si veľmi vážim jej prístup.
Možno budete prekvapení, ale chcem poďakovať aj dočasne poverenému ministrovi životného prostredia, aj keď z iného dôvodu. On svojím vystúpením a vznesenými výhradami dokázal, že nič vážne sa návrhu vytknúť nedá, keďže všetky jeho výhrady boli buď už vyriešené, alebo nesmerovali k návrhu. Bol teda buď neaktuálny, alebo sa rovno mýlil. Ľudsky ma trošku sklamal, pretože tým svojím výhražným prstom včera ako mával a ako ukazoval na moju osobu, že som nejaký pofidérny poslanec, ktorý tu prichádza s takýmito návrhmi. Bohužiaľ, som trošku sklamaný, ale nie prekvapený, pretože viem, aký bol jeho prístup za posledné tri roky. A keď mi tu hovoril o tom, že zodpovednosť si ma nájde, ja verím v zodpovednosť, ale verím v zodpovednosť každého, nielen poslancov, ale aj ministrov. Čiže verím aj v zodpovednosť jeho krokov, ktoré budú určite riešené aj v ďalších volebných obdobiach, pretože rezort ministra alebo ministerstva životného prostredia, environrezort je mimoriadne dôležitý rezort, ktorý sa nás dotýka dennodenne vo viacerých oblastiach.
Takže chcem ešte raz veľmi pekne poďakovať pri príprave tohto veľmi dôležitého návrhu zákona a zároveň verím, že aj pri, po predložení týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú výsledkom konsenzu medzi jednotlivými poslaneckými, dotknutými poslaneckým klubmi, že tento návrh aj s pozmeňujúcimi návrhmi prejde.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem za faktické poznámky. Ja len na dovysvetlenie, body 1 a 2 sa predkladali v pozmeňujúcom návrhu aj dnes v pléne, zmenili sme ju na požiadavku vás, teda po dohode s poslaneckým klubom OĽANO, takže sme doplnili limit na odchýlky od regulatívu územného plánu na 20 % na vonkajšie rozmery, inak povedané, v Bratislave a v Košiciach sa budú môcť dohodnúť, že stavby na výnimku môžu byť maximálne o 20 % s väčším pôdorysom alebo výškou, alebo mať vyššiu výšku. Ten § 21b som musel ešte raz prečítať, aj keď sa vôbec nemenil, lebo v jednom bode pozmeňujúceho návrhu bol s drobnou úpravou.
Čo sa týka bodov 4 a 5, tak tie sú vložené po dohode s odborom legislatívy a aproximácie práva. Ide o zmeny, ktoré ešte boli prerokované v rámci rokovania výboru zo spoločnej správy, takže legislatívno-technické dôvody boli tými, ktoré ma ešte v podstate donútili, aby som prečítal tento pozmeňujúci návrh, takže ja tiež by som sa chcel poďakovať predovšetkým aj odboru legislatívy a aproximácie práva, že nám veľmi pomohli pri príprave a pri prediskutovaní tohto návrhu aj poslaneckých, aj ako pozmeňujúcich návrhov, aj celkovo novely, ale, samozrejme, aj kolegom. A ešte vystúpim v záverečnom slove.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som včera vystúpil v rozprave s jedným pozmeňujúcim návrhom, len by som chcel ešte doplniť, že z dôvodu kolízie niektorých navrhovaných zmien s návrhmi v spoločnej správe výborov navrhujem vyňať – ešte aj pre pani spravodajkyňu informáciu – body 63, 183, 185 a 186.
My sme ešte mali aj v rámci poslaneckých klubov SME RODINA a OĽANO ešte rokovania aj s pánom predsedom ústavnoprávneho výboru, som rád, že tu sedí, čiže chcem aj vystúpiť v rozprave, aby mal možnosť, keď má záujem, vystúpiť aj vo faktickej poznámke, predložiť ešte pozmeňujúci návrh, ktorý bol spoločne pripravený a ktorý má riešiť otázky, ktoré idem teraz odôvodniť.
V nadväznosti na osobitosti územného plánovania a výstavby v hlavnom meste a v meste Košiciach, v dvoch slovenských metropolách, sa navrhuje umožniť svojho druhu výnimky z niektorých regulatívov územného plánu. Inými slovami, stavebník by mohol získať výnimku veľkosti (napríklad z maximálnej výšky), z umiestnenia, ak územný plán stanovuje podmienky uličnej čiary, umiestnenia budovy na pozemku a podobne, úpravy podielu prípustnej funkcie v danej funkčnej ploche, ale nemohol by zmeniť funkciu samotnú, t. j. nedal by sa park zmeniť na bytovú výstavbu ani povoliť stavbu, ktorá je inak v danej funkčnej ploche neprípustná, napríklad fabriku v ploche pre byty by sa nedalo povoliť.
V rámci tohto pozmeňujúceho návrhu ešte vyvstali nejaké legislatívno-technické problémy, pretože tam kolidovali niektoré body, takže ideme ešte upravovať túto otázku a taktiež obdobne ako... navrhujem ešte zladiť ustanovenia s podobnou úpravou niektorých iných ústredných orgánov, vysvetlím aj v rámci pozmeňujúceho návrhu, o čo sa jedná.
A taktiež navrhujem aj upraviť prechodné ustanovenia tak, aby sa pre obstaranie zmien a doplnkov existujúcej územnoplánovacej dokumentácie použili doterajšie predpisy a nie nový zákon, keďže použitie nového zákona je mimoriadne procesne náročné, vieme veľmi dobre, že ako sa prijímali minulý rok, aká to bola obrovská stavebná legislatíva, pani spravodajkyňa bola tiež pri tom, takže boli to spoločné správy s desiatkami, stovkami novelizačných bodov, takže v rámci aj tohto ešte legislatívno-technického pozmeňujúceho návrhu navrhujeme, aby možnosť na podklade existujúcej dokumentácie obstarávať zmeny a doplnky bola ponechaná len väčším mestám, kde je prechod na novú dokumentáciu náročnejší, a v ostatných prípadoch síce existujúca dokumentácia zostala zachovaná, ale nebolo možné obstarávať jej zmeny a doplnky a musel, ale musel by byť už obstaraný ako nový, podľa nového zákona.
Takže teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Po tomto, keďže už nemôžem sa vyjadrovať po predložení pozmeňujúceho návrhu, tak ešte by som dal nejakú záverečnú reč, potom v záverečnom slove by som ešte chcel použiť nejaké myšlienky a určite aj nejaké reakcie na vystupujúcich v rámci rozpravy.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Beriem na vedomie, môžete čítať.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže idem prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu, Jozefa Lukáča a Milana Vetráka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. Článok V sa dopĺňa bodom 12, ktorý znie:
„12. § 26 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Bratislava a mestská časť môžu v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti¹¹⁾ dohodnúť vykonanie činnosti odlišne od podmienok záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie týkajúcich sa podmienok priestorového usporiadania územia a podmienok pre umiestnenie stavieb na pozemkoch, okrem funkčného využitia územia alebo podmienok pre dopravnú infraštruktúru a technickú infraštruktúru, okrem ich ochranných pásiem a území a bezpečnostných pásiem. Odchýlky podľa prvej vety nesmú prekročiť regulatív upravujúci prípustné vonkajšie rozmery o viac než 20 %. V prípade podľa prvej vety musia byt' pre platnosť dohody uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti splnené nasledovné podmienky:
a) návrh dohody musí byt' zverejnený a pripomienky k nemu vyhodnotené rovnako ako návrh všeobecne záväzného nariadenia,
b) dohodu musí schváliť mestské zastupiteľstvo alebo miestne zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov a
c) predchádzajúci písomný súhlas primátora k dohode uzatvorenej mestskou časťou a starostu mestskej časti, na území ktorej sa má činnosť vykonať, k dohode uzatváranej Bratislavou."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie:
„¹¹⁾ § 4 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. .../2023 Z. z."
Čl. V doplnený bod 12 nadobúda účinnosť 1. apríla 2025, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
2. Doterajší text čl. VI sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodmi 2 a 3, ktoré znejú:
„2. § 21 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Mesto môže v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste^6e) dohodnúť vykonanie činnosti odlišne od podmienok záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie týkajúcich sa podmienok priestorového usporiadania územia a podmienok pre umiestňovanie stavieb na pozemkoch, okrem funkčného využitia územia alebo podmienok pre dopravnú infraštruktúru a technickú infraštruktúru, okrem ich ochranných pásiem a území a bezpečnostných pásiem. Odchýlky podľa prvej vety nesmú prekročiť regulatív upravujúci prípustné vonkajšie rozmery o viac než 20 %. V prípade podľa prvej vety musia byť pre platnosť dohody uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste splnené nasledovné podmienky:
a) návrh dohody musí byť zverejnený a pripomienky k nemu vyhodnotené rovnako ako návrh všeobecne záväzného nariadenia a
b) dohodu musí schváliť mestské zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 6e znie:
„^6e) §4 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/ 1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. .../2023 Z. z."
3. Za § 21 a sa vkladá § 21b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠21b
Prístup k údajom
(1) Na účely riadneho výkonu samosprávy mesto zabezpečuje vykonávanie
a) činností vyplývajúcich z úloh zverených mestu vo verejnom záujme,
b) analytických činností,
c) plánovacích činností, najmä v oblasti územného plánovania a rozvoja mesta.
(2) Činnosti podľa odseku 1 vykonáva mesto v rámci úradnej činnosti a na účely jej riadneho výkonu a z tohto dôvodu je na ich zabezpečenie oprávnené získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a ďalších informačných systémoch v rozsahu a spôsobom podľa osobitného predpisu.^6f)
(3) Ak správca alebo prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy poskytuje údaje z tohto systému v rámci elektronickej komunikácie prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov,^6g) mesto má na účely zabezpečenia činností podľa odseku 1 právo na prístup k týmto údajom a metaúdajom aj bez žiadosti automatizovaným spôsobom s nepretržitým prístupom prostredníctvom tohto modulu.
(4) Správca alebo prevádzkovateľ registrov, zákonom ustanovených evidencií alebo na základe zákona vedených evidencií a súborov údajov zo zákonom vykonávanej činnosti,^61h) z ktorých nemožno získať údaje podľa odseku 2 alebo 3 (ďalej len „iný zdroj údajov"), je povinný mestu na účely zabezpečenia činností podľa odseku 1 poskytovať údaje z iných zdrojov údajov, a to na žiadosť, bezodplatne, v elektronickej podobe, požadovanej štruktúre, dohodnutým spôsobom a aj opakovane. Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov poskytuje spolu s údajmi z iného zdroja údajov aj metaúdaje k poskytovaným údajom, ak ich vytvára a eviduje. Na štatistické údaje a štatistické informácie, prístup k nim a ich poskytovanie sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o štátnej štatistike.
(5) Žiadosť podľa odseku 4 obsahuje najmä identifikáciu iného zdroja údajov, zoznam, štruktúru a rozsah požadovaných údajov a metaúdajov k nim, ako aj účel a dobu ich poskytovania.
(6) Podrobnosti o poskytovaní údajov podľa odseku 4 možno upraviť písomnou zmluvou, najmä ak ide o konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov a ostatné podrobnosti o spôsobe plnenia povinnosti poskytovať údaje; neuzavretie alebo zánik zmluvy nie je dôvodom na odklad alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 4.
(7) Údaje podľa odsekov 2 až 4 sa poskytujú tak, aby neumožňovali priamo ani nepriamo identifikovať osobu, ktorej sa týkajú.
(8) Mesto je oprávnené poskytnúť údaje podľa odsekov 2 až 4 osobám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ak sú zriadené na účely plnenia úloh podľa odseku 1. Údaje poskytnuté podľa odsekov 2 až 4 možno použiť len na účely činností podľa odseku 1 a na účely výkonu samosprávy mesta.
(9) Ustanoveniami odsekov 2 až 4 nie sú dotknuté povinnosti alebo oprávnenia mesta získavať údaje na účely výkonu verejnej moci alebo na iné účely, ak tak ustanoví zákon."
Poznámky pod čiarou k odkazom 6f až 6h znejú:
„6f) Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.
6g) § 10 ods. 11 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z.
6h) Napríklad § 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 111 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 13 zákona č. 201/2009 Z. z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe."
V čl. VI nový bod 2 nadobúda účinnosť 1. apríla 2025, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. VI nový bod 3 nadobúda účinnosť 1. septembra 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
3. V čl. LVI sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 9, ktoré znejú:
„4. V § 8 ods. 1 sa slovo „vláda" nahrádza slovami „Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada"), na návrh najmenej 15 poslancov Národnej rady a na obdobie sedem rokov."
5. V § 8 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e).
6. V § 8 ods. 4 sa slová „Národnej rady Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „Národnej rady".
7. V § 8 ods. 6 sa slovo „vláda" nahrádza slovom „národná rada" a v odsekoch 7 a 9 sa slovo „Vláda" nahrádza slovom „Národná rada".
8. V § 8 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie odseky 8 a 9 sa označujú ako odseky 7 a 8.
9. V § 8 ods. 7 sa slová „až 7" nahrádzajú slovami „až 6".
Ostatné novelizačné body čl. LVI sa primerane prečíslujú.
V čl. LVI nové body 4 až 7 nadobúdajú účinnosť 15. júna 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. LVI nové body 8 a 9 nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
4. Článok LVI sa dopĺňa bodmi 23 až 26, ktoré znejú:
„23. V § 40 ods. 4 sa vypúšťajú slová „pre obstaranie zmien a doplnkov takejto územnoplánovacej dokumentácie a" a pripája sa druhá veta, ktorá znie: „Pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, mesto Košice a krajské mestá je územnoplánovacia dokumentácia, ktorá bola schválená do 31. marca 2024, aj podkladom pre obstaranie zmien a doplnkov takejto územnoplánovacej dokumentácie podľa doterajších predpisov, najneskôr však môže byt' týmto postupom oznámené začatie obstarávania zmien a doplnkov do 31. marca 2028."
24. V § 40 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Takúto územnoplánovaciu dokumentáciu je orgán územného plánovania povinný nahradiť územnoplánovacou dokumentáciou podľa tohto zákona do 31. marca 2032, inak stráca platnosť dňom 1. apríla 2032."
25. V § 40 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
„(6) Územnoplánovacia dokumentácia, ktorá bola schválená v období od 27. apríla 2022 podľa doterajších predpisov a bola v súlade so záverečným stanoviskom posúdenia strategického dokumentu, ak sa vypracovalo, sa považuje za návrh územnoplánovacej dokumentácie podľa tohto zákona a orgán územného plánovania z tohto návrhu obstará len spracovanie záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie podľa § 18 ods. 7 tohto zákona a postupuje primerane ďalej podľa § 31 ods. 21 až 28; orgán územného plánovania môže takýto návrh predložiť aj na prerokovanie."
Doterajšie odseky 6 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 11.
26. V § 40 ods. 10 sa slová „1. aprílu 2024" nahrádzajú slovami „1. októbru 2024" a na konci sa pripája táto veta: „Povinnosť poskytnúť údaje podľa prvej vety sa plní v rozsahu, v akom osobitný predpis ukladá povinnosť ich evidovať a ak tento rozsah nie je v osobitnom predpise ustanovený tak v rozsahu, v akom sú v informačnom systéme toho, kto ich poskytuje, evidované."."
Ostatné novelizačné body čl. LVI sa primerane prečíslujú.
V čl. LVI nové body 23 až 26 nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024.
5. V čl. LVII sa za bod 6 vkladajú nové body 7 až 19, ktoré znejú:
„7. V § 38 ods. 8 druhej vete sa na konci pripája čiarka a slová „a to v rozsahu všetkých alebo len niektorých stavieb podľa schváleného stavebného zámeru".
8. § 38 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
„(12) Schváleným stavebným zámerom je stavebný zámer vo vyhotovení, ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutie o povolení stavby."
9. V § 40 ods. 1 sa vypúšťa tretia veta.
10. V § 41 odsek 5 znie:
„(5) Ak ide o jednoduchú stavbu, ktorej stavebný zámer je spracovaný v podrobnosti projektu stavby, overenie projektu sa nevyžaduje a rozhodnutie o povolení stavby je zároveň overením projektu stavby. Ak ide o jednoduchú stavbu, na účely zhotovenia ktorej je nevyhnutné nadobudnúť právo vyvlastnením, prvá veta sa nepoužije."
11. V § 45 ods. 2 písm. h) znie:
„h) geodetická časť dokumentácie skutočného zhotovenia stavby a dokumentácia porealizačného zamerania stavby geodetom,".
12. V § 45 ods. 6 sa slová „preruší konanie" nahrádzajú slovami „preruší kolaudáciu" a slová „kolaudačné konanie" sa nahrádzajú slovom „kolaudáciu".
13. V § 45 ods. 8 sa slová „kolaudačné konanie" nahrádzajú slovom „kolaudáciu".
14. V § 59 ods. 2 písm. c) sa vypúšťajú slová „s oprávnením".
15. V § 62 ods. 1 písm. e) sa za slová „podrobnosti o" vkladajú slová „postavení a činnosti geodeta pri príprave a zhotovovaní stavby a o".
16. V § 65 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10) Územné rozhodnutie o umiestnení stavby vydané podľa doterajších predpisov, ktoré nezaniklo podľa odseku 9, je rozhodnutím o povolení stavby podľa tohto zákona. Dokumentácia na územné rozhodnutie o umiestnení stavby podľa doterajších predpisov, na základe ktorej bolo vydané územné rozhodnutie podľa prvej vety, je schváleným stavebným zámerom podľa tohto zákona. Ak bude územné rozhodnutie o umiestnení stavby podľa prvej vety a dokumentácia na územné rozhodnutie o umiestnení stavby podľa druhej vety podkladom na vypracovanie projektu podľa tohto zákona, k vypracovanému projektu sa môže vyjadriť dotknutý orgán a dotknutá právnická osoba, ktoré by sa inak mohli vyjadriť k žiadosti o stavebné povolenie podľa doterajších predpisov."
Doterajšie odseky 10 až 16 sa označujú ako odseky 11 až 17.
17. V § 65 ods. 11 prvá veta znie: „Konania vo vzťahu k stavbám jadrových zariadení a stavbám súvisiacich s jadrovým zariadením v areáli jadrového zariadenia začaté na Úrade jadrového dozoru Slovenskej republiky a právoplatne neskončené do 31 . marca 2030 sa dokončia na Úrade jadrového dozoru podľa doterajších predpisov." a v druhej vete sa slová „31. marca 2027" nahrádzajú slovami „31. marca 2030".
18. V § 65 ods. 13 sa slová „31. marca 2025" nahrádzajú slovami „1. októbra 2024".
19. Za § 65 sa vkladá § 65a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠65a
Zrušenie Slovenskej stavebnej inšpekcie
(1) Zrušuje sa Slovenská stavebná inšpekcia, zriadená zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
(2) Pôsobnosť Slovenskej stavebnej inšpekcie v oblasti štátneho stavebného dohľadu podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov je pôsobnosťou stavebného úradu vykonávať štátny stavebný dohľad podľa tohto zákona.
(3) Konania v oblasti podľa ods. 2, ktoré do 31. marca 2024 začali a ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. aprílom 2024, dokončí stavebný úrad podľa tohto zákona. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní podľa prvej vety nastali pred 1. aprílom 2024, zostávajú zachované.
(4) Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pre oblasť podľa ods. 2 pojem „Slovenská stavebná inšpekcia" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „stavebný úrad" v príslušnom tvare.
(5) V súvislosti s prechodom pôsobnosti podľa ods. 2 prechádzajú od 1. apríla 2024 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov zo Slovenskej stavebnej inšpekcie na úrad. Majetok štátu, ktorý bol k 31. marcu 2024 v správe Slovenskej stavebnej inšpekcie a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencie v oblasti podľa ods. 2, prechádza od 1. apríla 2024 do správy úradu. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu určí úrad ako orgán, ktorý vo vzťahu k Slovenskej stavebnej inšpekcii vykonáva funkciu zriaďovateľa."
Ostatné novelizačné body čl. LVII sa primerane prečíslujú.
V čl. LVII nové body 7 až 19 nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024.
Koniec predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu. V rámci tohto chcem ešte z dôvodu kolízie niektorých navrhovaných zmien s návrhmi spoločnej správy výborov, navrhujem ešte vyňať na osobitné hlasovanie body 190 až 194 zo spoločnej správy výborov, body 2, 4 a 9 z môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložil 4. mája 2023.
Ďakujem.