Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, máme na stole návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý predkladám spoločne s pánom kolegom Lukáčom. Predkladá sa za účelom realizácie ústavného práva poistenca na asignáciu časti uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primárneho hmotného zabezpečenia v starobe v prospech osoby, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe.
Nástrojom realizácie ústavného práva, ktoré som teraz spomenul, sa od 1. januára 2023 stal rodičovský dôchodok, ktorý patrí rodičom detí, ktoré boli v rozhodujúcom období dôchodkovo poistené. Právna úprava rodičovského dôchodku v zákone o sociálnom poistení však neumožňuje priznanie rodičovského dôchodku poberateľom starobného dôchodku, poberateľom invalidného dôchodku, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, a poberateľom výsluhového dôchodku, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ktorých deti neboli v rozhodujúcom období dôchodkovo poistené, avšak boli zúčastnené na výsluhovom zabezpečení podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Vzhľadom na to, že Ústava Slovenskej republiky pri ústavnom práve na asignáciu časti uhradenej platby, spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe, nerozlišuje, či je platba, spojená s touto účasťou, uhrádzaná v rámci systému sociálneho poistenia, alebo systému výsluhového zabezpečenia, navrhujeme spoločne s kolegom právnu úpravu vzniku nároku na rodičovský dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení aj z titulu účasti dieťaťa poberateľa dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na výsluhovom zabezpečení.
Bližšie a detailnejšie vysvetlím v otvorenej rozprave, do ktorej sa hlásim ako navrhovateľ ako prvý, kde chcem prečítať aj štyri pozmeňujúce návrhy.
Ďakujem.

Ja chcem tiež poďakovať pánovi predsedovi envirovýboru, tiež sa prikláňam k jeho pripomienkam. Súhlasím aj s tým, že tento návrh zákona je dosť potrebný. Ja som sa tiež potešil, keď prišiel do pléna a jeho prerokovanie som sledoval. Myslím si, že, bohužiaľ, potom v rámci toho legislatívneho procesu tam boli doplnené veci, ktoré zbytočne potom otvárali nejaké otázniky alebo boli nevypovedané veci. Ja chcem len uzrejmiť pozornosť na to, že možno sa to niekomu zdá ako nepotrebná vec, ale určite akože vsunúť do tejto oblasti nejaký poriadok je veľmi potrebné, lebo, tuším, od roku 1974 tu máme registrované prvé turistické trasy, resp. prvý turistický chodník bol vedený odvtedy a za tú dobu sa, ak sa nemýlim, bolo vyznačkovaných okolo 15-tisíc kilometrov turistických trás, takže určite tento zákon je potrebný, ale aj čo sa týka ďalších otvorených otázok, ktoré si otvoril v rámci rozpravy, aj čo som sledoval ešte na školskom výbore, tak bude potrebné ich doriešiť. Čiže možno je tu ešte aj ďalšia možnosť, že by sa to posunulo na júnovú schôdzu a ešte doriešili niektoré otázky, ale to je už len na navrhovateľke. Takže ďakujem ešte raz za vystúpenie, pán predseda.

Ja len v krátkosti, keďže išlo aj o krátky pozmeňujúci návrh. Ja chcem pani poslankyni Majorovej Garstkovej poďakovať, že prišla s týmto pozmeňujúcim návrhom. Viem, že aj keď bol krátky pozmeňujúci, koľko peripetií okolo toho bolo a behania. Takže aj pánovi poslancovi Kyselicovi z legislatívno-technického hľadiska, ja si myslím, že je to v poriadku a čisto prakticky to aj trošku posunie tú Horskú záchrannú službu, aby sa vyjadrovala v tých terénoch k týmto, k týmto veciam a otázkam.
Takže ešte raz, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za vystúpenie.
Pán poslanec, taktiež môžem potvrdiť, že tento návrh vznikol po spoločnej diskusii s úradom, taktiež by som chcel ešte povedať, že v rámci tohto návrhu sa ustanovuje aj povinnosť pre dodávateľov elektriny a plynu informovať odberateľov o zmene tej zmluvnej ceny za dodávku elektriny alebo dodávky plynu, o ich práve vypovedať zmluvu najneskôr 30 dní pred nadobudnutím účinnosti zmeny, čiže sú tam aj také právne regulácie, ktoré zadávame do tohto návrhu a pre mňa je podstatné, že vznikol po spolupráci, alebo po komunikácii s tými dotknutými subjektmi, čiže ide o problémy z aplikačnej praxe a som veľmi rád, že vôbec vznikol tento návrh a taktiež by som chcel poprosiť plénum, aby podporilo tento návrh a posunulo do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach a návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetike, predkladám spoločne s pánom poslancom Kremským a s pánom poslancom Krajčírom. Tým hlavným zámerom zákona je prenastavenie podmienok výpočtu kompenzácií v režime krízovej regulácie na posilnenie ochrany koncových odberateľov elektriny a plynu na vytvorenie dohľadu nad dodávateľmi elektriny a plynu. Viaceré nariadenia vlády Slovenskej republiky vydané v rámci režimu krízovej regulácie podľa § 16a zákona o regulácii v sieťových odvetviach na zastropovanie cien energií za dodávky elektriny a plynu pre vybrané skupiny odberateľov stanovujú kompenzácie vysokých cien energií na základe rozdielu medzi cenovým stropom stanoveným vládou Slovenskej republiky a zmluvnou cenou dodávateľov za dodávku pre zraniteľných odberateľov. Avšak dodávatelia nedostatočne aktualizujú zmluvné ceny elektriny a plynu pre regulovaných aj neregulovaných odberateľov v nadväznosti na klesajúce trhové ceny energií.
Od začiatku roka 2023 trhové ceny elektriny a plynu klesli o približne 50 % v porovnaní s decembrom 2022. Dodávatelia priebežne získavajú nových, zraniteľných odberateľov, pre ktorých pravdepodobne nakupujú elektrinu a plyn za súčasné, nízke trhové ceny energií. Potenciálne úspory nákladov na nákup energetických komodít však nie sú v dostatočnej miere premietané do úpravy zmluvných cien. Keďže trh dodávky elektriny a plynu indikuje známky nedostatočnej konkurencie medzi dodávateľmi, vznikajú riziká pre zdroje štátneho rozpočtu využívané pri kompenzáciách. Nízka miera aktualizácie cenníkov dodávky pre regulovaných aj neregulovaných odberateľov, totiž indikuje snahu niektorých dodávateľov o maximalizáciu kompenzácii zo štátneho rozpočtu, napriek nižším nákladom na energie pre nových odberateľov. Rôznorodosť a nejednoznačnosť označovania cenníkov vytvára otázniky pri ich použití v rámci výpočtu kompenzácií v schémach Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, t. j. ktorej cenník je používaný pre účely výpočtu kompenzácií. Vzhľadom na uvedené, práve by bolo potrebné prenastaviť súčasný spôsob kalkulácie kompenzácií pri dodávke elektriny a plynu v rámci jednotlivých schém Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zároveň by bolo potrebné posilniť dohľad nad dodávateľmi elektriny a plynu pre koncových odberateľov s cieľom zreálnenia zazmluvnených cien v nadväznosti na vývoj trhových cien energií a umožniť odberateľom lepšiu ponuku férových podmienok a cien dodávky elektriny a plynu.
Pri ich výpočte kompenzácií počas krízovej regulácie sa navrhuje využiť ukazovateľ tzv. čistých nákladov, ktorý je už v súčasnosti používaný pri výpočte kompenzácií počas platnosti rozhodnutia uložených povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme. Týmto by spôsob výpočtu kompenzácií bol rovnaký v oboch prípadoch mimoriadnych opatrení vlády Slovenskej republiky v energetike. Keďže podľa § 16a ods. 3 zákona o regulácii má vláda Slovenskej republiky kompetenciu určovať nielen ceny, ale aj podmienky uplatňovania cien, po navrhovanej zmene by mohla nastaviť podmienky kompenzácie napríklad tak, že cena dodávky by bola x % voči reálnym nákladom na nákup komodity, najviac však vo výške xy eura za megawatt za hodinu.
Keďže už v súčasnosti má vláda možnosť určiť ceny individuálne pre každý jeden regulovaný subjekt, výška kompenzácie by sa mala určovať ako rozdiel medzi takto určenou cenou nariadením vlády a cenovým stropom, ktorý majú uplatňovať dodávatelia voči odberateľom elektriny a plynu.
Takže v úvodnom slove za mňa toľko, ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Návrh adresuje legislatívne vákuum, týkajúce sa zodpovednosti vlády za koordináciu a tvorbu štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov alebo osobných údajov a zároveň navrhuje, aby túto oblasť v budúcnosti zastrešoval Úrad vlády Slovenskej republiky.
Problematiku ochrany osobných údajov vrátane koordinácie a tvorby štátnej politiky zastrešoval v minulosti Úrad na ochranu osobných údajov, napriek tomu, že mu takáto kompetencia nevyplývala ani zo zákona o ochrane osobných údajov, ani zo žiadneho iného právneho predpisu, čiže ich zákon 18/2018 neriešil túto problematiku. Táto prax dokonca nebola v súlade ani s právom Európskej únie, keďže aj v zmysle článku 51 a nasledovného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016, konkrétne je to 679/2016 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica o ochrane údajov, ďalej len GDPR, má byť úrad nezávislým dozorným orgánom, čo sa vylučuje s aktívnou tvorbou štátnej politiky v tejto oblasti, ktorá by mala byť najmä úlohou exekutívy.
Článok 52 GDPR explicitne stanovuje, že úrad by mal konať pri plnení svojich úloh a výkone svojich právomocí úplne nezávisle. Členovia úradu nesmú byť pri plnení svojich úloh a výkone svojich právomocí podľa GDPR pod vonkajším vplyvom, či už priamym, alebo nepriamym a nesmú od nikoho požadovať ani prijímať pokyny a musia sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré je nezlučiteľné s ich povinnosťami.
Rozdelenie tvorby štátnej politiky a kontrolných úloh dozorných orgánov je zrejmé aj z pracovných postupov v rámci Európskej únie, kde sa úrad vyjadruje k európskym právnym aktom prostredníctvom koordinačného orgánu nezávislých dozorných orgánov členských štátov, to EDPB - Európskeho výboru pre ochranu osobných údajov, ktorých návrhom vydáva spoločné stanovisko, ktorého primárnym cieľom je dôkladná ochrana osobných údajov. Okrem toho sa k návrhom európskych právnych aktov vyjadrujú aj zástupcovia členských štátov, ktorí sú zodpovední za tvorbu štátnych politík v oblasti ochrany osobných údajov na vnútroštátnej úrovni, najčastejšie prostredníctvom zástupcov exekutívy.
Na rozdiel od dozorných orgánov môžu zástupcovia exekutívy lepšie zohľadniť aj iné národné priority, ako je napríklad efektívne trestné konanie. Národným záujmom totiž nemusí byť iba ochrana osobných údajov, ale aj ochrana iných základných práv, ako sú napríklad právo na život, právo na nedotknutiteľnosť osoby, slobody prejavu a právom na informácie, vlastnícke právo alebo právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ktoré nemohli byť efektívne chránené, ak by sa právo na ochranu súkromia neprimerane vyzdvihovalo nad úroveň iných základných práv. Úrad nemôže pri tvorbe štátnej politiky dostatočne zohľadniť tieto iné národné záujmy, nakoľko musí vystupovať konzistentne zo stanoviskami EDPB, ktorého primárnym cieľom je ochrana osobných údajov. Keďže v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, úrad by nemal ani podľa platnej právnej úpravy Slovenskej republiky zasahovať do tvorby štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov. Mal by sa nanajvýš vyjadrovať k návrhom zákonov a k návrhom ostatným všeobecne záväzných právnych predpisov, v ktorých sa upravuje spracovanie osobných údajov, resp. poskytovať pre exekutívu konzultácie v oblasti ochrany osobných údajov, ako mu to vyplýva napríklad aj zo zákona o ochrane osobných údajov, resp. z GDPR. Práve vzhľadom na túto skutočnosť tohto citovaného ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, je ešte potrebné povedať, že čl. 2 ods. 2 ústavy zaväzuje rovnako aj ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a kompetenčný zákon, ani iný právny predpis nedáva právomoc tvoriť štátnu politiku v oblasti ochrany osobných údajov žiadnemu ústrednému orgánu štátnej správy. A práve z toho dôvodu navrhujem tento problém vyriešiť udelením tejto právomoci úradu vlády.
Takže to je dôvodom predloženia tejto právnej úpravy, aby sa tu celý tento proces a postavenie úradu na ochranu osobných údajov ako aj presne špecifikovaného úradu vlády, ktorý je v tomto návrhu, stanovil aj podľa legislatívy, ktorú navrhujem z toho dôvodu aj žiadam o podporu tohto návrhu do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Navrhujem, aby koordináciu a tvorbu štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov zabezpečoval úrad vlády, pričom sa navrhuje ustanoviť, že túto úlohu bude zabezpečovať podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Navrhuje sa, aby úrad poskytoval úradu vlády všetky údaje vrátane osobných údajov potrebné na zabezpečenie koordinácie a tvorby štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov v nadväznosti na článok I. Čiže z toho dôvodu sa mení, aby sa usporiadala aj politika, štátna politika pri ochrane osobných údajov, zákon o organizácii činnosti vlády, kompetenčný zákon.
Viac k tomu poviem v rámci otvorenej rozpravy, do ktorej sa hlásim.
Ďakujem.

Áno, ďakujem, pán poslanec, presne súhlasím s tebou. Jednoducho, čo sa týka finančnej podpory pre cestovný ruch, tak sme na tom veľmi biedne a je veľmi dôležité, aby sa inak prenastavili procesy. Áno, sú tu otázky, že či sa má zriadiť nové ministerstvo alebo či sa majú meniť len zákony alebo formou legislatívy a v prvom rade musím povedať, že všetko je o peniazoch, všetko o financiách. Takže aj keď dôjde k prenastaveniu, čo, čo sa týka legislatívy, lebo zatiaľ nemáme zmenený kompetenčný zákon, že máme vytvorené nové ministerstvo, tak bude určite dôležité, aby sa aj ďalšia vláda a v ďalšom programovom vyhlásení vlády venovala tejto otázke veľká pozornosť, pretože aj tou prezentáciou Slovenska vieme veľmi dobre pomôcť jednotlivým regiónom. Dôležité určite bude aj realizovať jednotlivé vzdelávacie aktivity a motivačné programy so zameran... so zameraním na zvyšovanie zručnosti majúce napríklad určitý vplyv na služby v odvetví Horeca. Horeca je veľmi dôležitá, dôležité odvetvie, ktoré určite má čo povedať a práve tam môžeme čerpať tiež zdroj tejto inšpirácie.
Ale hovorím, ja, čo som aj osobne rozprával, však aj ty, ty poznáš tých starostov v oblasti Zemplínskej Šíravy, akože klobúk dolu, že pri tom aké, aké majú finančné možnosti, že ako zliepajú tie možnosti na riešenie cestovného ruchu a podporu cestovného ruchu a turizmu. Buď to riešia cez náboženský turizmus, ako je to obec Klokočov alebo obce Kaluža, Jovsa, potom z druhej strany Zalužice a ďalšie obce, že fakt klobúk dolu pred ich činnosťou. A my zo svojej pozície môžeme pomôcť týmto obciam aspoň zmenenou legislatívou, aby sa naštartovali tieto procesy. Čiže aspoň to naštartujme a potom poďme ďalej.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Týmto návrhom zákona v prvom rade chceme podporiť rozvoj cestovného ruchu. Ja aj osobne som bol na niektorých stretnutiach minulé týždne aj v okolí Zemplínskej Šíravy, kde som sa stretol so starostami a tí jednoznačne podporujú tento návrh zákona. Ja som im aj povedal, aké je paragrafové znenie, sme to prešli, takže určite, čo mám aj odozvu zo strany samosprávy, tak podporujú tento návrh zákona. Teraz by som sa v krátkosti možno venoval aj tomu, že čo týmto zákonom mienim spraviť alebo resp. komu pomôcť.
Týmto návrhom chcem doplniť Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky medzi spolupracujúce subjekty ministerstva dopravy pri plnení úlohy alebo úloh v sektore cestovného ruchu. Návrhom zákona sa taktiež má upraviť proces a termíny v súvislosti s poskytovaním dotácií. Návrh zákona má definovať aj postavenie organizácie na podporu cestovného ruchu, ktorej hlavnou úlohou je prezentácia Slovenskej republiky buď doma, alebo v zahraničí ako cieľovej krajiny cestovného ruchu. Čiže tým primárnym účelom predloženia tohto návrhu je priblížiť a sprístupniť takú normálne racionálnu a zrozumiteľnejšiu politiku pre budovanie produktu v cestovnom ruchu a znížiť obavu samospráv pri investovaní zdrojov do cestovného ruchu.
V čl. II upravuje zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci, v ktorom sa vypúšťa ministerstvo ako poskytovateľ investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu, keďže ministerstvo už nebude poskytovať investičnú pomoc v sektore cestovného ruchu. Dopĺňa sa spolupráca s ministerstvom kultúry v oblastiach, ktoré sú podľa môjho názoru veľmi relevantné a dôležité pre cestovný ruch, napríklad v oblasti kreatívneho priemyslu, v oblasti umenia, kultúrneho dedičstva alebo kultúrneho turizmu, pretože ministerstvo kultúry je určite veľmi relevantný subjekt, ktorý má čo povedať pri rozvoji cestovného ruchu, takže týmto návrhom zákona sa tu zintenzívni spolupráca a komunikácia medzi dopravou a kultúrou.
Dopĺňa sa aj taktiež spolupráca s ministerstvom investícií regionálneho rozvoja a informatizácie, čo sa týka najmä podpory alebo otázky v otázkach regionálneho rozvoja, pretože vieme, že toto ministerstvo je relevantné, čo sa týka regionálneho rozvoja, takže je určite dôležité, aby prebiehala aj väčšia komunikácia a spolupráca medzi týmito dvoma rezortmi.
Taktiež riešim otázky postavenia krajskej organizácie. Cieľom krajskej organizácie je vykonávať svoju činnosť podľa strategických dokumentov na tej lokálnej, regionálnej a národnej úrovni. Činnosť krajskej organizácie je primerane zameraná na budovanie a udržiavanie tých dobrých pracovných vzťahov ako aj vzťahov s externými a internými spolupracujúcimi členmi subjektu. Krajská organizácia podľa môjho názoru by mi mala vytvárať taký priestor pre vznik rozvoja toho turizmu na tej regionálnej úrovni tých komunikačných základov, pri kto, pri ktorých dochádza k výmene tých odborných poznatkov, praktických zručností, informácií na tej regioná... regionálnej úrovni, tak ako som v úvode povedal, že som bol aj na viacerých stretnutiach v rámci obcí pri Zemplínskej Šírave a fakt cítiť v tom teréne v tej aplikačnej praxi, že je potrebné, aby to malo hlavu a pätu a práve aj týmto návrhom, ktorý vzišiel z niekoľko mesačných rokovaní a práce na ministerstve dopravy, predovšetkým sekcie cestovného ruchu vzišiel tento návrh.
Riešim tam taktiež postavenie turistických informačných centier a taktiež činnosť sprievodu cestovného ruchu. Týmito ďalšími ustanoveniami riešim aj uloženie povinnosti krajskej organizácie cestovného ruchu, súčinnosť členov a ostatných subjektov zabezpečovať ten zber a analýzu informácií o návštevníkoch s cieľom zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb cestovného ruchu. A navrhovanou právnou úpravou taktiež stanovujem dĺžku trvania funkčného obdobia orgánov organizácie cestovného ruchu a spôsoby jeho zániku, a tým odstraňujem doposiaľ možnú svojvôľu pri jej určovaní v stanovách organizácie. Navrhovanou úpravou taktiež upravujem, že dotácia sa poskytne na základe rozhodnutia ministra organizáciám cestovného ruchu, a to do 90 pracovných dní odo dňa schválenia dotácie ministrom.
Čiže dámy a páni, nebudem vás zaťažovať ďalšími tými podrobnými ustanoveniami, samozrejme, môžete si to aj taktiež naštudovať v rámci dôvodovej správy aj paragrafového znenia. Ja len záverom chcem povedať, tento návrh nie je nejaký výplod niekoho, tento návrh je výsledok rokovania pracovných skupín, pracovnej ministerskej rezortnej organizácie, to znamená sekcie cestovného ruchu so všetkými dotknutými subjektmi. To znamená s obcami, s VÚC-kami, samosprávou a výsledok týchto ustanovení je fakt po odbornej, expertíznej činnosti týchto skupín involvovaný do týchto ustanovení.
Takže ja si osobne myslím, že po tých pandémiách, po tých krízach, ktoré máme za sebou, ktoré výrazným spôsobom zasiahli činnosť cestovného ruchu, veď sami ste všetci zo svojich regiónov, viete, že v akom stave máme cestovný ruch a ako sa zviecha. Myslím si, že toto ustanovenie určite dá nejaké racio a nejaký rozum do činností a podporí aj lepšie fungovanie cestovného ruchu. V nemalej miere sa chcem poďakovať aj predstaviteľom ministerstva dopravy, že pracovali na tomto návrhu, predovšetkým generálnemu riaditeľovi sekcie cestovného ruchu a pani štátnej tajomníčke Brunckovej.
Ďakujem pekne za pozornosť a dovolím si vás požiadať o podporu tomuto návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcem taktiež požiadať o podporu a vyjadrenie pri predložení zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, ktorého cieľom je predovšetkým úprava legislatívnych rámcov s aktuálnymi potrebami sektoru cestovného ruchu zohľadňujúc predovšetkým, samozrejme, aplikačnú prax.
Organizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike čelia v dôsledku mimoriadnej situácie spojenej a ešte aj s pandémiou covid-19, samozrejme, aj dôsledkom vojny na Ukrajine, ako aj energetickej krízy spojenej s infláciou, a preto je predovšetkým tento návrh predložený s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť našich regiónov v destinačnom manažmente s vybratými regiónmi okolitých krajín a Európy.
Dôležitým zámerom návrhu zákona je znížiť obavu samospráv pri investovaní finančných zdrojov do cestovného ruchu, ako aj snaha o pridelenie dotácie pre organizácie cestovného ruchu vo výške ich nároku.
Návrh zákona, a to chcem prízvukovať, nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie. Cieľom návrhu zákona je úprava a harmonizácia legislatívnych rámcov s aktuálnymi potrebami sektora cestovného ruchu. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, s ktorým bol odkomunikovaný tento poslanecký návrh, bude návrhom plniť úlohy, ktoré mu boli definované aj v programovom vyhlásení ešte predchádzajúcej vlády na obdobie rokov 2020 až 2024 v sektore cestovného ruchu. Navrhovaná právna úprava smeruje k reštartu prostredia po jednotlivých vlnách pandémie, ktorá zasiahla celý svet.
V rámci otvorenej rozpravy ešte ako navrhovateľ prejdem pár bodov, ktorým by som sa chcel venovať.
Ďakujem.