Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Žiadam o stiahnutie návrhu alebo späťvzatie návrhu k zákonu č. 599/2001. Jedná sa o bod 114 (tlač 1547). To je overovanie listín.

Kollár Boris, predseda NR SR
Áno, ďakujem pekne, beriem na vedomie. A ešte jeden.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
A potom mám druhý procedurálny návrh. Žiadam o zaradenie hlasovania k tlači 1399, to je zákon o verejnom obstarávaní, po tlači 1729, ktoré, predpokladám, že bude teraz zaradené. Ďakujem. Tlač 1729 je nová tlač ohľadne stanoviska Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a orgánoch v Európskej únii.

Áno, ďakujem za slovo. Ďakujem aj za faktické poznámky. Nikto nemal od začiatku nejaký zámer alebo zlý úmysel, že by podvá... že by pomáhal podvodníkom, jednoducho toto právo na hotovosť je aj v iných štátoch. Jednoducho s touto problematikou sa stretávajú mnohé štáty, ja som aj v rozprave povedal, že v rámci takej analýzy alebo prieskumu Svetovej banky, pred troma rokmi riešili možnosti zavedenia digitálnych mien 35 štátov, teraz je to 114 štátov, čiže je to veľká téma, ktorá sa nás dotýka všetkých, ale presne už aj sčasti povedal pán predsedajúci, jednoducho tú bližšiu zákonnú úpravu rieši na to nadväzujúci zákon a to je zákon o obmedzovaní platieb, čiže tam sú presne stanovené tie limity aj procesy, že akým spôsobom môžeš riešiť platby, čiže toto je zakotvenie ústavného práva a my aj do tej ústavy dávame, že bližšie podrobnosti ustanoví zákon. A ten zákon som aj teraz citoval, tuším je to 394 z 2012 roku. Čiže určite nejdeme do nejakej možnosti, že by sme pomáhali aj nejakým nekalým podvodom alebo nejakému, nejakému nečistému obchodu, takže v žiadnom prípade toto nebola myšlienka. Je to určite akože ošetrené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len v krátkosti, lebo bolo k tejto téme povedané už asi dosť.
Právo na hotovosť je veľmi dôležitá téma podľa môjho názoru, a ako to bolo aj povedané, tak tvorcovia a kreátori ústavy, pred 30 rokmi ich ani nepadlo, že dôjde k otvoreniu takejto témy, pretože správne tu bolo poznamenané, máme už v súčasnosti aj zákony, ktoré sa týkajú digitalizácie v krypto... krypto... kryptomien alebo ďalších oblastí, takže pred 30 rokmi ani nikomu nenapadlo, že budeme riešiť takéto otázky. Možno nám teraz nenapadlo, že čo bu... nenapadne, že čo budeme riešiť alebo naši nasledovníci o ďalších 30 rokov. Ale trend je jasný. A tieto digitálne meny centrálnych bánk sú na ceste. Jednoducho my sa tomu nevyhneme, máme jasné informácie, čítame, sledujeme, počúvame, že zo strany Bruselu bude pripravované digitálne euro, že bude realizované.
Ja by som sa chcel aj poďakovať Mariánovi Viskupičovi za to, že tu uviedol viacero faktov ohľadne postavenia a fungovania digitálneho eura, že čo nás môže čakať. Jednoducho ústavné právo na hotovosť by malo byť podľa môjho názoru určite zachované a určite aj presne špecifikované v ústave, pretože má svoje opodstatnenie. Je to veľmi dôležité právo a myslím si, že aj ľudia, ktorí nemajú ten prístup k bankovým účtom, pretože presne som povedal aj podľa tých prieskumov a štatistík, ktoré boli zverejnené Svetovou bankou v roku 2021, 200-tisíc Slovákov nemá alebo nechce mať prístup k bankovému účtu, čiže majú tie problémy dostať alebo platiť formou bezkontaktnou alebo elektronickou v obchodoch za nákup tovarov alebo za poskytovanie služieb. Je veľmi dôležité, aby sme nielen túto tému otvárali, riešili ústne, ale aby táto téma bola aj niekde už prijatá a niekde na papieri, aby jednoducho bola záväzná, aby v tej ústave bolo to ustanovenie, na základe ktorého sa aj my ako Slovenská republika vieme do budúcna brániť nejakým tendenciám, že by nám jednoducho prišiel príkaz niekde zvonku, že teraz bude len digitálne euro a jednoducho iná... iný spôsob alebo iné možnosti nebudú.
Niekto tu možno hovorí, že strašíme. Ja si nemyslím, pretože máme už krajiny ako Čína, ako, ako a ďalšie krajiny v juhovýchodnej Ázii, kde už jasne vidíme ten trend, že keď prichádza právo bezhotovostne platiť v určitých formách, tak jednoducho tú hotovosť vytláča. Pokiaľ štát akceptuje digitálnu menu vo svojej menovej politike, tak občania budú nútení tieto zmeny akceptovať. Tam už iná cesta niet. Jednoducho občania sa už nebudú môcť postaviť voči tomuto rozhodnutiu.
A ja vám poviem, aký je nastavený trend. V prvej fáze jednoducho bude priorita kladená na elektronický obchod, čiže štáty keď prijmú do svojej menovej politiky takéto právo na digitálnu menu, tak najprv to pôjde do formy elektronického obchodu. V druhej fáze bude fyzický obchod, čiže dotkne sa to občanov. Hovoríme o Slovenskej republike, dotkne sa to našich občanov. A v tretej fáze budú jednoducho vládne platby.
Čiže ten trend, tie kroky, tie fázy sú už pripravené, sú jasné, takže na druhej strane práve preto my prichádzame s touto úpravou práva na hotovosť, a ja by som aj chcel poďakovať tým, ktorí vystúpili v rozprave, že povedali, že podporia takýto návrh, pretože všetci vidia, že je to dobrá myšlienka, je to dobrá vec, ktorá by mala byť zakotvená v ústave, pretože máme tu jasné kroky a máme tu aj jasné signály v súčasnosti, že napríklad aj drobní obchodníci majú problém s tým, že keď im prichádzajú do malých kaviarničiek zákazníci a platia kartou, tak jednoducho tie poplatky, časť tých poplatkov, 3-4 % idú banke. Čiže určite tá hotovosť je veľmi dôležitá, bankovky majú svoje opodstatnenie, s bankovkami tu žijeme doslova stovky rokov, takže sme na ne zvyknutí a majú svoje opodstatnenie a určite aj budú mať svoje opodstatnenie do budúcna, osobne si myslím a ešte raz to prízvukujem, že právo na hotovosť je veľmi dôležité právo, ktoré by malo zakotvené a je to určite aj taká, by som povedal, barlička do budúcna, keď tu budeme počúvať a keď tu budú dokonca aj presadzované tieto tendencie na digitálne euro.
Na záver chcem povedať, že tu nikto nejde nejak brániť možnosti elektronickou formou platiť za poskytovanie služieb alebo za nákup tovarov. Jednoducho týmto nikým nejdeme obmedzovať, my chceme len zakotviť to, aby sa každý mohol na základe tohto ústavného práva chytiť nejakej záchrannej barličky, že aj ja mám možnosť platiť v hotovosti, pretože nemám napríklad prístup vo svojej obci buď k bankomatu, alebo neviem platiť tou elektronickou formou za obchod alebo za dodanie tovarov. Takže len toľko a ja by som chcel poprosiť teda ctené plénum, aby podporilo tento návrh a aby sme vyslovili súhlas a pozitívne stanovisko s týmto návrhom.
Ďakujem ešte raz pekne a ďakujem aj kolegom za vystúpenie v rámci rozpravy.

Áno, ďakujem. Ďakujem aj za tvoje otázky, Marián, áno, boli tu vložené aj ďalšie otázky týkajúce sa ďalších tém. My tu môžeme diskutovať dlhé mesiace o XY témach, samozrejme, že dá sa diskutovať o rôznych témach, v ústava... v ústave by mali byť zahrnuté aj ďalšie ustanovenia, problematické veci, ktoré sa riešili aj na ústavnoprávnom výbore, aj v rámci rokovaní medzi jednotlivými poslaneckými klubmi.
Čo sa týka toho, čo som predložil ohľadne tichej procedúry, tak to nie je nový problém. Toto, toto je stará vec, ktorú jednoducho otvárame už dlhšie, a podľa nášho názoru by mala byť riešená, jednoducho pozmeňujúci návrh je na to, aby sa vložili aj ďalšie veci, ktoré sú výsledkom nejakých rokovaní, ale, samozrejme, na druhej strane my máme dnes 10.00 hod., čiže o 17.00 hod. sa bude hlasovať, čiže ešte vieme si k tomu sadnúť, že aká procedúra by tam mohla byť nastavená. Ja osobne si myslím, že je to dôležitá vec, aj tichá procedúra, aj právo na hotovosť, pretože diskutujeme o tom dlhé mesiace, takže čo nové by sme ešte k tomu mohli povedať alebo čo nové by tu mohlo vzniknúť, ja si myslím, že asi nič, že to právo na hotovosť by tu malo byť zahrnuté.
Samozrejme, potom sú aj ďalšie ústavnoprávne otázky alebo problémy možno, že či je, je správne meniť ústavu a pár mesiacov pred voľbami. V niektorých štátoch majú dokonca ustanovenia, že to nie je možné, že keď chceš meniť ústavu, tak to musí prejsť troma volebnými obdobiami, čiže áno, je to veľká, závažná ústavnoprávna otázka, my máme ústavu nastavenú tak, že je to možné, a preto ideme aj tým spôsobom. Takže len toľko.
Ďakujem. (Zaznievanie gongu.)

Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, Milan. Bola tu vznesená otázka v súvislosti s predloženým pozmeňujúcim návrhom, ktorý som dal v rozprave. Áno, je možnosť dávať pozmeňujúcim návrhom buď v tejto tlači, alebo máme tam, samozrejme, ešte aj druhé čítanie pána Pčolinského ohľadne možnosti riešenia vyhlasovania predčasných volieb, čiže máme to v druhom čítaní, ale pravdepodobne to bude až na júnovej schôdzi. Čiže je otázka na plénum, že či to podporí, alebo nie, a čo sa týka zmeny rokovacieho poriadku, sám teraz pozerám, že v bode 8 má, že člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím jeho funkčného obdobia odvolať len v prípadoch ustanovených, pri zákonom ustanovených prípadoch. Čiže tam bude tiež v nadväznosti na to potrebné novelizovať príslušné právne normy alebo príslušný zákon. Čiže toto je porovnateľná situácia, takže ja možno, najlepšie je sa s ňou skontaktovať aj v otázke otvorenia toho zákona o rokovacom poriadku, pretože to bude v druhom čítaní na júnovej schôdzi, aby sme doriešili potom v prípade, ak prejde vôbec ten pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil ja, aj otázku zmeny rokovacieho poriadku tak, aby sa upravili kompetencie a právomoci výboru pre európske záležitosti.
Takže je to vecou diskusie, ale otázka je aj do pléna k poslancom, že či podporia tieto pozmeňujúce návrhy. My sme sa osobne bavili ohľadne tvojho pozmeňujúceho návrhu. Ja si myslím, že niektoré otázky sú tam potrebné, aby boli zapracované do ústavy, niektoré sú na diskusiu, takže otázka, že ako sa zachovajú poslanci. Ja si osobne myslím, že tiež by to malo byť podporené sčasti.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som ťa ešte doplnil, že Európska centrálna banka aj vyhlásila, že digitálne euro by malo uprednostňovať elektronický obchod, čo je najprv elektronický obchod, a potom budú riešiť ďalšie procesné veci. Čiže oni ešte samotní nevedia, že ako to budú riešiť, akým spôsobom bude zavedené to digitálne euro, ale už vedia, že bude to digitálne euro.
S tým absolútne súhlasím, že čo si aj povedal s tou Čínou, áno, je to pravda, Čína je medzi prvými štátmi na svete a propagátormi digitálnej meny a dosť veľká väčšina ľudí aj už začína mať tam problém, pretože všade sa vyžaduje len elektronický obchod, elektronické platby a s hoto... s hotovosťou majú problém. Čo mám takú informáciu, tak väčšinou v juhovýchodnej Ázii alebo v tých ázijských štátoch majú teraz také pilotné programy alebo politiky tie jednotlivé štáty, či digitálna, digitálna mena im prospeje, alebo nie, celkovo momentálne skúma zavedenie digitálnej meny 114 štátov. Pred troma rokmi to bolo tuším 30 štátov, čiže tu vidíme ten výrazný progres, výrazné tendencie nárastu štátov, že dôjde k zavedeniu digitálnej meny v ich štátoch.
Čiže ako na jednej strane si treba uvedomiť, že my sa tomu nevyhneme. Jednoducho je to taký trend, prichádza s tým každý štát, na druhej strane to právo na hotovosť podľa môjho názoru by malo byť zachované, pretože jednak je tu aj to otázka, čo si spomínal, že za každú platbu kartou ide časť percent jednotlivým bankám. Máme tu aj medzi sebou kolegov, ktorí, nebudem menovať, ale jeden z nich z východu má malú kaviarničku a on mi včera práve hovoril, že to je neskutočné, akože on dáva tri-štyri percentá celkovo bankám za to, že ľudia platia kartami. Čiže on ma sám, sám vyz...(Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Ďakujem, Marián, za tvoje vystúpenie. Vo svojom vystúpení si povedal veľa faktov. A ja som rád, že tieto fakty tu odzneli z tvojich úst, lebo to je v podstate aj taká, taká odpoveď na vyjadrenia tých, ktorí sú skeptickí voči takémuto postupu, že by sme mali právo na hotovosti dávať do ustanovení Ústavy Slovenskej republiky. Áno, ja som si tiež vypočul alebo som si prečítal vyjadrenia niektorých, že do ústavy by takéto právo alebo takéto ustanovenie nemalo patriť.
Ale presne, a to sa budem opakovať, súhlasím aj s tebou, že v 92., keď sa kreovala ústava, tak vtedy nemali ani poňatie, že sa takáto otázka otvorí, že sa niečo takéto bude riešiť. Ja verím tomu, že keby mali takúto predstavu alebo takúto informáciu, že niekedy v budúcnosti sa bude riešiť právo na hotovosť, že tu budeme mať informácie o tom, že sa z Európskej únie, zo strany Európskej únie bude riešiť digitálne euro, že to digitálne euro nám môže eliminovať potom hotovosť, tak určite by to právo na hotovosť dali medzi prvoradé práva. Dali by to hneď medzi najdôležitejšie články v druhej hlave podľa môjho názoru.
A čo sa týka tej eliminácie tej hotovosti, no je to jasný trend. Ako my sa s tým musíme naučiť žiť. Ako tu nikde nepochybuje alebo nespochybňuje to, že človek alebo občan si bude môcť riešiť buď služby, alebo nakupovanie tovarov prostredníctvom platobnej karty. Však to zostáva zachované. Tu len chceme spraviť to, aby každý občan, bavíme sa o Slovenskej republike, každý občan Slovenskej republiky mal možnosť platiť aj v hotovosti, pretože sú prípady, keď jednoducho sa platiť nedá alebo nechcú, alebo sú regióny, kde jednoducho nie je možné technicky, aby zaplatil kartou.
A niekedy dochádza aj k takýmto situáciám, mne osobne sa to tiež stalo, že jednoducho buď bankomat nešiel alebo mobil bol vybitý a jednoducho si nemohol platiť mobilom, čiže tá hotovosť je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja ďakujem aj pánovi poslancovi Krajňákovi, že sa spolupodieľal na príprave tohto pozmeňujúceho návrhu. Áno, súhlasím s tým, že stanovisko Národnej rady by malo byť primárne. Ja si osobne myslím, aj čo sa týka toho delenia moci v štáte, že Národná rada má primárne slovo a primárne postavenie nad vládou Slovenskej republiky. Ja skôr vnímam vládu ako taký vysunutý - v úvodzovkách - výbor Národnej rady tým, že pri tak závažných otázkach, ako aj tu bola spomenutá téma spaľovacích motorov, by sa mala v prvom rade vyjadrovať Národná rada a potom ďalšie orgány, ktoré, alebo subjekty, ktoré sú dotknuté touto témou, tak by sa mali držať toho stanoviska Národnej rady.
Čo sa týka pána poslanca Viskupiča, máme rovnaký postoj k právu na hotovosť. Ja si aj vypočujem tvoju rozpravu, som fakt na ňu zvedavý a docela sa na ňu teším, že čo povieš, lebo trošku som bol vtedy prekvapený, keď ste v rámci výborov ako členovia SaS-ky hlasovali buď proti, alebo ste sa zdržali, takže sám som zvedavý, že ak sa vyjadríte k tomu právu na hotovosť.
Ale čo sa týka toho pozmeňováku, počkáme si, ako sa zachovajú jednotlivé kluby. No, neviem, ako sa postavia poslanci k tomu, buď to prejde, alebo to neprejde. Akože tu sa ukáže na každom klube, že ako im, ako im... ako majú predstavu o postavení Národnej rady, čo sa týka v... týchto stanovísk a predkladania stanovísk a odsúhlasovania stanovísk. Čiže sám si počkám, že ako sa kto vyjadrí k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Ja si myslím, že je to veľmi dobrá myšlienka, a hovorí sa už o nej dlhé, dlhé mesiace. Takže zatiaľ asi všetko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia a vážený pán predsedajúci, cieľom uvedeného návrhu je zaviesť právo na hotovosť a taktiež ústavný rámec s ohľadom na právo na súkromie.
Pri kreovaní a schvaľovaní Ústavy Slovenskej republiky pred viac ako 30 rokmi, je pochopiteľné, že nikto z tvorcov Ústavy Slovenskej republiky nemohol predvídať zahrnutie takej zásadnej témy do ustanovení Ústavy Slovenskej republiky. Ide však rozhodne o veľmi mimoriadnu a závažnú tému, keďže v prípade odklonu od hotovosti by došlo ešte k väčšiemu obmedzeniu práva na súkromie a väčšiemu rozvoju kryptomien. Úplné zrušenie hotovosti v budúcnosti by podľa nášho názoru výrazne ohrozilo nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ale napríklad aj občianske združenia, ktoré svoju charitatívnu činnosť financujú z finančných zbierok, ktoré organizujú.
Netreba zabúdať aj na fakt, že zachovanie práva na hotovosť je významným krokom pri budovaní alebo kreovaní finančnej gramotnosti našich mladších generácií, študentov, žiakov, na školách. Deti do 15 rokov sa učia finančnej gramotnosti pri zachovaní práva na hotovosť, práve na hotovosť a postupným zrušením bankoviek a mincí s výlučnou existenciou kryptomeny do budúcna nebude mladšia generácia finančne gramotná v požadovanej miere. Na margo uvedeného je preto potrebné podotknúť, že právo platiť v hotovosti má byť charakterizované a ponímané ako výraz slobodnej vôle a voľby človeka takto platiť v hotovosti nie preto, že elektronicky platiť nemôže, ale preto, že elektronickou formou platiť nechce, a to z akýchkoľvek dôvodov v reakcii na konkrétnu situáciu alebo ako prejav jeho osobnosti.
Navrhujeme preto do piateho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, teda medzi hospodárske, sociálne a kultúrne práva ako súčasť základných práv a slobôd zakotviť právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytovanie služieb v hotovosti zákonným platidlom. Navrhuje sa, aby tomuto právu zodpovedalo ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla, čo zabezpečí praktickú realizáciu tohto práva pri uvedených platobných stykoch. Taktiež navrhujeme, aby zákon ustanovil podmienky a obmedzenia vyššie uvedeného práva z dôvodu kontroly pôvodu peňazí v rámci stabilného a transparentného ekonomického prostredia. Týmto bude v Ústave Slovenskej republiky predpokladaná zákonná úprava, ktorej aktuálne zodpovedá aj mnou spomínaný zákon ešte v úvodnom slove o obmedzení platieb v hotovosti.
Postupom času rastie podiel platieb, ktoré sa vykonávajú bezhotovostne. Prispievajú k tomu aj alternatívne metódy platenia, napríklad mobilom. V súlade s rozvojom bezhotovostných platieb začínajú postupne aj obchodné prevádzky fungovať výlučne bezhotovostne. To má však mnohé následky. Vznikajú najmä obavy zo sociálneho dopadu takýchto trendov, najmä v prípade, že osoba nevlastní bankový účet, a možnej straty súkromia, resp. možnosti kontroly osôb. Ako odozvu na rast bezhotovostných prevádzok vzniká protitlak v podobe presadzovania práva na platbu v hotovosti, tzv. right to use cash. To právo znamená, že predávajúci nesmie odmietnuť prijať hotovosť ponúknutú zákazníkom, platcom.
Jedným z najvýznamnejších argumentov pre zachovanie hotovosti je nevlastníctvo alebo vlastníctvo bankového účtu. S obmedzením hotovosti by to mohlo prísť k sociálnemu vylúčeniu niektorých skupín obyvateľstva. My aj od začiatku tvrdíme, keď chodíme do jednotlivých regiónov a rozprávame sa s ľuďmi, oni majú doslova strach z toho, že do budúcna, o pár rokov príde tzv. digitálne euro a bude sa postupne vytláčať to právo na hotovosť a nebudú mať zabezpečený prístup k hotovosti, pretože máme regióny, kde jednoducho to staršie obyvateľstvo, seniori buď nemajú zriadený bankový účet, alebo nemajú vo svojej obci bankomat, lebo nie v každej obci máte bankomat. Viete veľmi dobre, že v niektorých obciach majú sťažený prístup aj k nákupu potravín, čiže chodia vyslovene raz do týždňa niekde si nakúpiť, ale v prípade, ak by došlo k zavedeniu takejto kryptomeny a výraznému vylúčeniu práva na hotovosť, tak by došlo k výraznému obmedzeniu tohto práva.
V rámci národ... v rámci Parlamentného inštitútu došlo aj k príprave analýzy, o nej sa hovorilo aj v rámci prvého čítania, hovoril alebo rozprával o nej aj kolega predseda finančného výboru pán Viskupič a v rámci tejto analýzy bol aj spomenutý prieskum, ktorý bol vykonaný Svetovou bankou, a v rámci tohto prieskumu došlo k zverejneniu údajov, kde možno konštatovať, že osoby staršie ako 25 rokov majú zriadený bankový účet vo vyššej miere, 90 %. Prieskum sa zameral aj na dôvody nevlastnenia účtu v banke. Medzi najčastejšie dôvody patrili nasledujúce: 54 % opýtaných uviedlo, že dôvodom je nedostatok vlastných peňažných prostriedkov, 52 % opýtaných uviedlo, že nemajú účet, lebo ho má zriadený niekto iný z rodiny, 46 % opýtaných uviedlo, že nemajú účet, lebo je príliš drahý, 20 % opýtaných uviedlo, že dôvodom je veľká vzdialenosť finančnej inštitúcie, 20 % opýtaných uviedlo, že dôvodom je nedostatok dôvery vo finančné inštitúcie. Štúdia bola vypracovaná na základe zozbieraných údajov a tá si všimla, že hoci v priemere nevykazujú vysokopríjmové štáty veľký rozdiel vo vlastníctve bankového účtu medzi bohatšími - najbohatší 60 % a chudobnejšími, najchudobnejší 40 % ľuďmi, tak v prípade napr. Česka, Maďarska, Izraela, Slovenska predsa existuje aj dvojciferný rozdiel.
Novší prieskum Svetovej banky z roku 2021 ukazuje, že počet ľudí vlastniacich bankový účet sa zvýšil na 96 %, v absolútnych číslach približne o 200-tisíc ľudí, ktorí nevlastnia bankový účet. Čiže na Slovensku nevlastní bankový účet 200-tisíc ľudí. A pri najchudobnejších ľuďoch ide o 91 %. V porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami ide o výrazné zvýšenie vlastníctva bankového účtu, v absolútnych číslach je to vyše 500-tisíc ľudí. Taktiež 45 % slovenských spoločností, najviac v eurozóne, preferuje hotovosť ako spôsob platby. Čiže tu je tiež výrazný, výrazný tento rozdiel oproti iným štátom. Takže myslím si, že argumenty na to, aby došlo k zachovaniu tohto práva pri jednotlivých tých tendenciách, ktoré vnímame teraz zo strany Európskej únie, pretože máme potvrdené, však čítame správy a vidíme jednotlivé kroky zo strany Európskej komisie, zo strany Európskej centrálnej banky, že tá, tá otázka prijatia a prípravy kryptomeny alebo jednoducho digitálneho eura je v pláne a robí sa na ňom.
V rámci tejto otvorenej rozpravy by som chcel ešte otvoriť aj otázku postavenia Národnej rady, čo sa týka jednotlivých, jednotlivých pôsobení voči Európskej únie. Podľa môjho názoru alebo podľa názoru aj ďalších kolegov v rámci nášho poslaneckého klubu vzhľadom na narastajúci význam záležitostí rozhodovaných na úrovni Európskej únie je zámerom navrhovaných zmien zvýšiť úroveň prístupu ústavných orgánov k týmto záležitostiam, preto sme sa aj rozhodli podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by mal riešiť otázku zvýšenia úrovne prístupu ústavných orgánov, dotknutých ústavných orgánov k týmto záležitostiam.
V nadväznosti na uvedené preto chceme navrhnúť zrušenie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie a upraviť predmet jeho úpravy priamo v Ústave Slovenskej republiky. Dotýka sa to ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. V tejto súvislosti preto chceme predložiť aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by mal nanovo postaviť otázku postavenia aj Národnej rady a posilnenia postavenia Národnej rady a zvýšiť jej právomoci a kompetencie.
Čiže teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Miloša Svrčeka, Ľudovíta Gogu a Milana Krajniaka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh poslancov Národnej rady Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. 1 sa za doterajší bod vkladajú nové body 2 až 6, ktoré znejú:
2. Čl. 86 sa dopĺňa písmenami o) až q), ktoré znejú:
„o) uznášať sa na stanoviskách Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie; výkonom tejto pôsobnosti môže Národná rada Slovenskej republiky poveriť jej výbor,
p) uznášať sa na stanoviskách k ďalším záležitostiam Európskej únie, ak ju o to požiada vláda Slovenskej republiky alebo najmenej pätina poslancov,
q) prerokúvať správu vlády Slovenskej republiky o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii a informácie o ostatných záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii a schvaľovať odporúčania pre vládu Slovenskej republiky v nasledujúcom období.“
3. V čl. 115 ods. 3 sa za slovo „p)“ vkladá čiarka a slovo „q)“ a za slová „písm. m)“ sa vkladá čiarka a slovo „q)“.
4. V čl. 119 sa za písmeno p) vkladá písmeno q), ktoré znie:
„q) o návrhoch stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie,“.
5. Za čl. 119 sa vkladá čl. 119a, ktorý znie:
„Čl. 119a
Člen vlády je schváleným stanoviskom podľa čl. 86 písm. o) viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európskej únie. Ak stanovisko podľa prvej vety nie je schválené, člen vlády nesmie hlasovať za schválenie návrhov právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie.“
6. Za čl. 155 sa vkladá čl. 155a, ktorý znie:
„Čl. 155a
Zrušuje sa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.“
Doterajší bod sa primerane prečísluje.
Ďakujem pekne.

Dobré ráno, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predkladáme návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predkladám to spoločne s poslancami Národnej rady: pánom predsedom Borisom Kollárom, pánom podpredsedom Petrom Pčolinským a kolegom Ľudovítom Gogom.
V krátkosti v úvodnom slove, cieľom tohto ústavného zákona je v prvom rade zakotviť v Ústave Slovenskej republiky právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytovanie služieb v hotovosti zákonným platidlom, pričom zákon ustanoví podmienky a obmedzenia tohto práva, čím bude na úrovni Ústavy Slovenskej republiky predpokladaná bližšia zákonná úprava, a aktuálne jej zodpovedá najmä zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti.
Taktiež je cieľom pri platbách za nákup tovarov a poskytnutie služieb, sa má zabezpečiť, že platba v hotovosti ostane aj v budúcnosti ako jedna z dostupných možností a návrhom sa taktiež navrhuje, aby tomuto právu zodpovedalo ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla, čo zabezpečí praktickú realizáciu tohto práva pri uvedených platobných stykoch. Na základe existujúcej legislatívy a poznatkov daňovej správy možno konštatovať, že krok ako zavedenie povinného bezhotovostného styku na určitý limit v právnom poriadku Slovenskej republiky je možné vnímať ako opatrenie nielen na obmedzenie podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu.
Občan má však podľa nášho názoru právo na to, aby sám na základe svojej vôle rozhodol, či chce platiť v hotovosti. Ako navrhovatelia sme preto presvedčení, že právo na hotovosť je jednak jedným z kľúčových práv, ktorým môžu občania naplniť svoju slobodu v obchodnoprávnych vzťahoch. V poslednej dobe sme zároveň aj svedkami rôznych iniciatívnych krokov vedúcich k postupnému obmedzeniu predmetného práva formou všeobecne záväzných právnych noriem. I z uvedeného dôvodu je zavedenie práva na hotovosť do ústavy jedným zo spôsobov, ako riešiť v prospech spoločnosti akékoľvek pokusy o striktné obmedzenie a konečnú likvidáciu práva platiť v hotovosti vrátane súvisiaceho práva na súkromie.
Toľko v úvodnom slove a, pán predsedajúci, zároveň sa hlásim do rozpravy ako navrhovateľ. Ďakujem.