Ďakujem pekne. Vážení kolegovia a vážený pán predsedajúci, cieľom uvedeného návrhu je zaviesť právo na hotovosť a taktiež ústavný rámec s ohľadom na právo na súkromie.
Pri kreovaní a schvaľovaní Ústavy Slovenskej republiky pred viac ako 30 rokmi, je pochopiteľné, že nikto z tvorcov Ústavy Slovenskej republiky nemohol predvídať zahrnutie takej zásadnej témy do ustanovení Ústavy Slovenskej republiky. Ide však rozhodne o veľmi mimoriadnu a závažnú tému, keďže v prípade odklonu od hotovosti by došlo ešte k väčšiemu obmedzeniu práva na súkromie a väčšiemu rozvoju kryptomien. Úplné zrušenie hotovosti v budúcnosti by podľa nášho názoru výrazne ohrozilo nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ale napríklad aj občianske združenia, ktoré svoju charitatívnu činnosť financujú z finančných zbierok, ktoré organizujú.
Netreba zabúdať aj na fakt, že zachovanie práva na hotovosť je významným krokom pri budovaní alebo kreovaní finančnej gramotnosti našich mladších generácií, študentov, žiakov, na školách. Deti do 15 rokov sa učia finančnej gramotnosti pri zachovaní práva na hotovosť, práve na hotovosť a postupným zrušením bankoviek a mincí s výlučnou existenciou kryptomeny do budúcna nebude mladšia generácia finančne gramotná v požadovanej miere. Na margo uvedeného je preto potrebné podotknúť, že právo platiť v hotovosti má byť charakterizované a ponímané ako výraz slobodnej vôle a voľby človeka takto platiť v hotovosti nie preto, že elektronicky platiť nemôže, ale preto, že elektronickou formou platiť nechce, a to z akýchkoľvek dôvodov v reakcii na konkrétnu situáciu alebo ako prejav jeho osobnosti.
Navrhujeme preto do piateho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, teda medzi hospodárske, sociálne a kultúrne práva ako súčasť základných práv a slobôd zakotviť právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytovanie služieb v hotovosti zákonným platidlom. Navrhuje sa, aby tomuto právu zodpovedalo ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla, čo zabezpečí praktickú realizáciu tohto práva pri uvedených platobných stykoch. Taktiež navrhujeme, aby zákon ustanovil podmienky a obmedzenia vyššie uvedeného práva z dôvodu kontroly pôvodu peňazí v rámci stabilného a transparentného ekonomického prostredia. Týmto bude v Ústave Slovenskej republiky predpokladaná zákonná úprava, ktorej aktuálne zodpovedá aj mnou spomínaný zákon ešte v úvodnom slove o obmedzení platieb v hotovosti.
Postupom času rastie podiel platieb, ktoré sa vykonávajú bezhotovostne. Prispievajú k tomu aj alternatívne metódy platenia, napríklad mobilom. V súlade s rozvojom bezhotovostných platieb začínajú postupne aj obchodné prevádzky fungovať výlučne bezhotovostne. To má však mnohé následky. Vznikajú najmä obavy zo sociálneho dopadu takýchto trendov, najmä v prípade, že osoba nevlastní bankový účet, a možnej straty súkromia, resp. možnosti kontroly osôb. Ako odozvu na rast bezhotovostných prevádzok vzniká protitlak v podobe presadzovania práva na platbu v hotovosti, tzv. right to use cash. To právo znamená, že predávajúci nesmie odmietnuť prijať hotovosť ponúknutú zákazníkom, platcom.
Jedným z najvýznamnejších argumentov pre zachovanie hotovosti je nevlastníctvo alebo vlastníctvo bankového účtu. S obmedzením hotovosti by to mohlo prísť k sociálnemu vylúčeniu niektorých skupín obyvateľstva. My aj od začiatku tvrdíme, keď chodíme do jednotlivých regiónov a rozprávame sa s ľuďmi, oni majú doslova strach z toho, že do budúcna, o pár rokov príde tzv. digitálne euro a bude sa postupne vytláčať to právo na hotovosť a nebudú mať zabezpečený prístup k hotovosti, pretože máme regióny, kde jednoducho to staršie obyvateľstvo, seniori buď nemajú zriadený bankový účet, alebo nemajú vo svojej obci bankomat, lebo nie v každej obci máte bankomat. Viete veľmi dobre, že v niektorých obciach majú sťažený prístup aj k nákupu potravín, čiže chodia vyslovene raz do týždňa niekde si nakúpiť, ale v prípade, ak by došlo k zavedeniu takejto kryptomeny a výraznému vylúčeniu práva na hotovosť, tak by došlo k výraznému obmedzeniu tohto práva.
V rámci národ... v rámci Parlamentného inštitútu došlo aj k príprave analýzy, o nej sa hovorilo aj v rámci prvého čítania, hovoril alebo rozprával o nej aj kolega predseda finančného výboru pán Viskupič a v rámci tejto analýzy bol aj spomenutý prieskum, ktorý bol vykonaný Svetovou bankou, a v rámci tohto prieskumu došlo k zverejneniu údajov, kde možno konštatovať, že osoby staršie ako 25 rokov majú zriadený bankový účet vo vyššej miere, 90 %. Prieskum sa zameral aj na dôvody nevlastnenia účtu v banke. Medzi najčastejšie dôvody patrili nasledujúce: 54 % opýtaných uviedlo, že dôvodom je nedostatok vlastných peňažných prostriedkov, 52 % opýtaných uviedlo, že nemajú účet, lebo ho má zriadený niekto iný z rodiny, 46 % opýtaných uviedlo, že nemajú účet, lebo je príliš drahý, 20 % opýtaných uviedlo, že dôvodom je veľká vzdialenosť finančnej inštitúcie, 20 % opýtaných uviedlo, že dôvodom je nedostatok dôvery vo finančné inštitúcie. Štúdia bola vypracovaná na základe zozbieraných údajov a tá si všimla, že hoci v priemere nevykazujú vysokopríjmové štáty veľký rozdiel vo vlastníctve bankového účtu medzi bohatšími - najbohatší 60 % a chudobnejšími, najchudobnejší 40 % ľuďmi, tak v prípade napr. Česka, Maďarska, Izraela, Slovenska predsa existuje aj dvojciferný rozdiel.
Novší prieskum Svetovej banky z roku 2021 ukazuje, že počet ľudí vlastniacich bankový účet sa zvýšil na 96 %, v absolútnych číslach približne o 200-tisíc ľudí, ktorí nevlastnia bankový účet. Čiže na Slovensku nevlastní bankový účet 200-tisíc ľudí. A pri najchudobnejších ľuďoch ide o 91 %. V porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami ide o výrazné zvýšenie vlastníctva bankového účtu, v absolútnych číslach je to vyše 500-tisíc ľudí. Taktiež 45 % slovenských spoločností, najviac v eurozóne, preferuje hotovosť ako spôsob platby. Čiže tu je tiež výrazný, výrazný tento rozdiel oproti iným štátom. Takže myslím si, že argumenty na to, aby došlo k zachovaniu tohto práva pri jednotlivých tých tendenciách, ktoré vnímame teraz zo strany Európskej únie, pretože máme potvrdené, však čítame správy a vidíme jednotlivé kroky zo strany Európskej komisie, zo strany Európskej centrálnej banky, že tá, tá otázka prijatia a prípravy kryptomeny alebo jednoducho digitálneho eura je v pláne a robí sa na ňom.
V rámci tejto otvorenej rozpravy by som chcel ešte otvoriť aj otázku postavenia Národnej rady, čo sa týka jednotlivých, jednotlivých pôsobení voči Európskej únie. Podľa môjho názoru alebo podľa názoru aj ďalších kolegov v rámci nášho poslaneckého klubu vzhľadom na narastajúci význam záležitostí rozhodovaných na úrovni Európskej únie je zámerom navrhovaných zmien zvýšiť úroveň prístupu ústavných orgánov k týmto záležitostiam, preto sme sa aj rozhodli podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by mal riešiť otázku zvýšenia úrovne prístupu ústavných orgánov, dotknutých ústavných orgánov k týmto záležitostiam.
V nadväznosti na uvedené preto chceme navrhnúť zrušenie ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie a upraviť predmet jeho úpravy priamo v Ústave Slovenskej republiky. Dotýka sa to ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. V tejto súvislosti preto chceme predložiť aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by mal nanovo postaviť otázku postavenia aj Národnej rady a posilnenia postavenia Národnej rady a zvýšiť jej právomoci a kompetencie.
Čiže teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Miloša Svrčeka, Ľudovíta Gogu a Milana Krajniaka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh poslancov Národnej rady Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. 1 sa za doterajší bod vkladajú nové body 2 až 6, ktoré znejú:
2. Čl. 86 sa dopĺňa písmenami o) až q), ktoré znejú:
„o) uznášať sa na stanoviskách Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie; výkonom tejto pôsobnosti môže Národná rada Slovenskej republiky poveriť jej výbor,
p) uznášať sa na stanoviskách k ďalším záležitostiam Európskej únie, ak ju o to požiada vláda Slovenskej republiky alebo najmenej pätina poslancov,
q) prerokúvať správu vlády Slovenskej republiky o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii a informácie o ostatných záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii a schvaľovať odporúčania pre vládu Slovenskej republiky v nasledujúcom období.“
3. V čl. 115 ods. 3 sa za slovo „p)“ vkladá čiarka a slovo „q)“ a za slová „písm. m)“ sa vkladá čiarka a slovo „q)“.
4. V čl. 119 sa za písmeno p) vkladá písmeno q), ktoré znie:
„q) o návrhoch stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie,“.
5. Za čl. 119 sa vkladá čl. 119a, ktorý znie:
„Čl. 119a
Člen vlády je schváleným stanoviskom podľa čl. 86 písm. o) viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európskej únie. Ak stanovisko podľa prvej vety nie je schválené, člen vlády nesmie hlasovať za schválenie návrhov právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie.“
6. Za čl. 155 sa vkladá čl. 155a, ktorý znie:
„Čl. 155a
Zrušuje sa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.“
Doterajší bod sa primerane prečísluje.
Ďakujem pekne.
