Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán minister, za vystúpenie, ja kvitujem, že ste tu otvoril túto tému takýmto spôsobom. Jednoducho myslím si, že je dôležité, aby vystupoval aj člen exekutívy a dal k tomu svoje stanovisko a svoj pohľad, že aký ma na to názor. Čiže aj preto sme podporili procedurálny návrh pána poslanca Faiča, aby ste bol prítomný v rámci tohto otvoreného bodu. Samozrejme, že aj v minulosti boli nejaké hlasovania na európskej úrovni, ktoré boli diskutabilné. Sám ste spomenul niektoré citlivé, aj čo sa týka migračnej vlny, ale sú tu aj ďalšie, ďalšie otázky, ktoré si myslím, že minimálne by bolo možné otvoriť v rámci ústavného zákona 397/2004, kde sa stanovujú právne účinky pre prípady, keď Národná rada schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, nevyjadrí sa k návrhu stanoviska Slovenskej republiky v lehote dvoch týždňov od jeho predloženia, a tu sa otvárajú aj otázky tzv. princípu tichej procedúry, pretože potom, samozrejme, vznikajú všelijaké otázky, pretože ak sa Národná rada, veľmi dobre vieme, nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do dvoch týždňov od jeho predloženia, tak člen vlády je viazaný tým predloženým návrhom stanoviska Slovenskej republiky. Možno sa ku návrhu stanoviska nevyjadriť je prejavom možnosti stanoviska vziať na vedomie napríklad mlčky odsúhlasiť a vôbec ho neprerokovať ani explicitne neschvaľovať. Čiže to je tzv. princíp tichej procedúry a možno neviem či ešte plánujete vystúpiť alebo reagovať, že aký je váš názor napríklad na túto otázku. A ešte raz sa chcem poďakovať, že ste tu, a že ste vystúpil. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, národné parlamenty nie sú súčasťou oficiálnej inštitucionálnej architektúry Európskej únie. No aj napriek tomu zohrávajú vo fungovaní Európskej únie dôležitú úlohu. Postavenie národných parlamentov vychádza z konceptu zastupiteľskej demokracie na európskej úrovni po prvýkrát definovanej v ústave pre Európu a nezmenenej podobe prevzatého do Lisabonskej zmluvy v čl. X Zmluvy o Európskej únii. Na európskej úrovni sa zastupiteľská demokracia prejavuje na dvoch úrovniach. A to na úrovni Európskeho parlamentu a pochopiteľne na úrovni národných parlamentov.
Postavenie národných parlamentov bolo Lisabonskou zmluvou zakotvené priamo do textu zmluvy v podobne čl. XII Zmluvy o Európskej únii, definovaného, definujúceho na spôsoby ako národné parlamenty aktívne prispievajú k dobrému fungovaniu Európskej únie. Uvedené ustanovenie priamo aj odkazuje na špecifikujúcu úpravu v Protokole č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únie a Protokole č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré sú prepojené, pripojené k Lisabonskej zmluve.
Tí, ktorí sa venujete uvedenej problematike, tak veľmi dobre viete, že v 2004 bol prijatý aj Národnou radou ústavný zákon, ktorého cieľom bolo upraviť postavenie Národnej rady v línii silného modelu kontrolovanej pôsobnosti Národnej rady voči vláde. V tomto ústavnom zákone išlo v prvom rade o to, aby sa zakotvila tá rámcová úprava vzťahov medzi zákonodarnou a výkonnou zložkou moci v oblasti záležitostí Európskej únie. Tento ústavný zákon dosiaľ nebol ani zmenený, ani doplnený, tak niektoré jeho ustanovenia nezodpovedajú ani terminológii Lisabonskej zmluvy. To však nemá vplyv na reálne postavenie Národnej rady v záležitostiach Európskej únie. Čo sa týka tej definície, nebudem tu zachádzať do detailov aj k ústavnému zákonu, postaveniu výboru pre európske záležitosti. Ako som spomenul tí, ktorí sa tomu venujete, veľmi dobre viete, ako to funguje. My však prichádzame s týmto návrhom uznesenia z nasledovných dôvodov:
Predovšetkým ide o to, že máme v podstate obdobie, keď máme po hlasovaní o dôvere povere..., ak by som to tak povedal správne, dočasne poverenej vlády pani prezidentkou, ktorá vymenovala 15. mája 2023 predsedu a členov tzv. úradníckej vlády, ktorej povinnosťou alebo úlohou je predovšetkým priviesť Slovenskú republiku k predčasným parlamentným voľbám, do konania predčasných parlamentných volieb koncom septembra a vymenovania novej vlády, lebo nevieme ani, kedy bude vymenovaná nová vláda po parlamentných voľbách, bude obdobie, pri ktorom niekoľko mesiacov nie je plánované rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Sú tu určite len dohady, že to tu bude nejaká slávnostná schôdza, potom možno mimoriadna schôdza, kde by sa mali riešiť potenciálne vrátené pani prezidentkou zákony, kde by sa mali prelamovať vetá. Ale ani to nie je isté.
No a predovšetkým to, že sú tu určité signály, tak ako som aj povedal na rokovaní výboru pre európske záležitosti, ktoré do budúcna naznačujú snahy o riešenie krízových otázok v činnosti Európskej únie s obmedzením tých hlasovacích práv jej členských štátov. Predpokladám, že aj v rámci otvorenej rozpravy sa tomu budeme venovať. Predovšetkým sa však dotknem toho ústavného zákona z 2004, ktorý som spomenul. Totižto podľa § 58a ods. 4 zákona, aj rokovacieho poriadku zákona 350/1996 Z. z. si Národná rada môže vyhradiť rozhodovania v záležitostiach Európskej únie, o ktorých inak rozhoduje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Jedná sa tam predovšetkým o prerokúvanie návrhov právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie, taktiež schvaľovanie stanovísk Slovenskej republiky k návrhom podľa písmena a), teda čo som tú predchádzajúcu vetu spomenul, o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie. Na posudzovanie súladu návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity, vrátane schvaľovania odôvodnených stanovísk. Čiže to je ten § 58a rokovacieho poriadku.
Z uvedeného dôvodu aj s ďalšími 31 spolupredkladateľmi tohto uznesenia dávame a predložili sme návrh uznesenia k stanovisku Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a orgánoch Európskej únie. Totižto Národná rada by mala predovšetkým schváliť alebo dávať návrh na schválenie návrhu uznesenia k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a orgánoch Európskej únie a taktiež vyhradiť si rozhodovanie o stanoviskách Slovenskej republiky k prípadnej zmene hlasovacích práv v inštitúciách a orgánoch Európskej únie na rokovaní schôdze Národnej rady podľa spomenutého § 58a ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. A taktiež chceme alebo navrhujeme požiadať vládu Slovenskej republiky pri rokovaniach o hlasovaniach v inštitúciách a orgánoch Európskej únie dôsledne rešpektovať uvedené stanovisko Národnej rady podľa bodu A2 tohto uznesenia v prípade, ak bude schválené.
Čiže toľko v krátkosti v rámci úvodného slova. Tie primárne ciele, prečo prichádzame s týmto uznesením, ďalej by som sa vyjadril aj v rámci rozpravy, v prípadných faktických poznámkach aj po vystúpeniach v prípade, ak budú.
Ďakujem pekne. Za mňa toľko.

No je termínovaný po návrhu pána poslanca Vašečku. Tak.

Aby som vedel spravodajcov zabezpečiť.

Ja len otázka, pán predsedajúci, o tej druhej máme termínovaný bod 1, 7, 2, 9... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Uznesenie.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Uznesenie Národnej rady. Keďže toto je nedokončený bod, tak po tom uznesení pôjde tento bod a po tomto bode pôjde aj Štátny fond rozvoja bývania, ktorý je termínovaný asi že?

Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, pán predseda. Ja s tebou tiež súhlasím a v dnešnej dobe si aj musíme uvedomiť to, že deti sa neodstrihnú od toho internetu, čiže majú veľmi otvorenú komunikáciu, veď žijeme v takejto dobe, ale chápem aj tvoj legislatívny návrh, pretože rozdiel je v tom, že rodičia budú vedieť, že sa taká vec preberala, aby mali o tom informáciu, že sa o tom budú môcť aj otvorene baviť so svojimi deťmi, že sa otvorí takáto komunikácia, takže chápem aj to, že tento cieľ tohto legislatívneho návrhu nie je reštriktívny, ale skôr nedovoliť, aby sa zabránilo deťom, aby sa o niečom takomto dozvedeli. Čiže, samozrejme, že ak tomu bude aj predchádzať takáto komunikácia, tak je to správne. Okrem toho my si tu musíme naliať čistého vína, pretože za posledné roky a mesiace sa jasne preukázalo, že v tejto oblasti sú rôzne pokusy formovať deti a mládež, čo je na jednej strane legitímne, chápem, však máme takúto dobu, ale na druhej strane veľmi dôležité, aby o tom rodičia, ktorí vychovávajú svoje deti, aby o tom vedeli a mohli mohli prípadne aj odmietnuť niečo také, čo by už nepovažovali pre svoje deti za dobré a napríklad aj spolupracovať na niečom, čo považujú za dobré. Čiže ja absolútne nevidím nič zlé na tom, aby rodičia vedeli, ako sa vychovávajú deti, aby mali právomoc v tých citlivých veciach rozhodovať za svoje deti, veď máme aj otázku zdravotnej dokumentácie, zdravotného stavu, čiže už dnes sú oblasti, ktoré sa riešia takýmto spôsobom a ja určite podporím tento zákon, tento zákon veľmi chválim a myslím si, že je veľmi potrebný na to, aby rodičia mali možnosť takto sa spolu podieľať aj na výchove a aby to bolo aj v školách takto riešené. Čiže ešte raz, veľmi pekne ďakujem...

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec, podľa mňa je absolútne správne, že od septembra by mali školy vopred informovať rodiča o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálnej výchovy. Podľa môjho názoru rodič by tak dopredu vedel, čo presne sa jeho dieťa v škole dozvie a k tomu aj o tom bude prednášať. Čiže je to úplne logické, že bude mať zároveň právo aj prednášku o sexuálnej výchove odmietnuť, ak nebude súlade s jeho hodnotami a náboženstvom.
Pre mňa je dôležité, aby komunikácia medzi rodičom a školou v takto závažných a citlivých a dôležitých otázkach mala byť lepšia. Určite lepšia ako v súčasnosti. A základom toho je aspoň tá základná informovanosť, že tí rodičia majú o tom informáciu a súhlas zo strany rodičov, ktorí sú prví zodpovední za tú výchovu a vzdelávanie svojich detí. Čo je na tom zlé? Však ja si myslím, že týmto, keď sa posunieme ďalej v tejto oblasti, touto legislatívnou úpravou, že budú mať aspoň rodičia lepšiu informovanosť, tak je to určite lepšia situácia a lepšia právna úprava ako v súčasnosti.
Mne osobne neprekáža, že sa žiaci učia v škole o manželstve, o tých vzťahoch, o sexualite, sú to určite dôležité témy, ktoré treba otvárať, aby sa aj žiaci v tejto oblasti vzdelávali a boli vychovávaní. Ale dôležité je ako. Či je to primerané ich veku, či je to v zhode s ich presvedčením, alebo hodnotami aj ich rodičov. Toto je problém v súčasnosti. a pretože niekto ideologicky niečo posúva do nejakej špecifickej roviny, ktorá nie je schválená pri vyučovaní, no tak to je problém. Ide o konkrétne publikácie, ktoré nie sú schválené. Však aj pán predkladateľ, predseda výboru, tu hovoril o tých publikáciách. Ja si tiež pamätám. Videl som tie lietajúce falusy zo Slovenskej akadémie vied. Všetci sme to videli. Toto je normálne? No to podľa mňa nie je normálne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno.

Pán predseda, chcem termínovať bod 116, tlač 1548, ide o návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania na utorok 27. júna 2023 o deviatej hodine po tlači 1598 a potom bod 119, tlač 1637, na stredu 28. júna o štrnástej hodine po tlači 1593 a 1592. Dôvodom je to, že sa ešte pripravujú nejaké pozmeňujúce návrhy s dotknutými ministerstvami, takže pravdepodobne pôjdu body zajtra, ale chceme to termínovať budúci týždeň. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja na margo tohto vystúpenia ešte by som reagoval aj na všeobecnú otázku, že čo sa sleduje tými pozmeňujúci návrhmi, pretože aj ja som dával pozmeňujúci návrh v úvode. A pozmeňujúci návrh bol aj prekonzultovaný s ministerstvom spravodlivosti, ktorý som predložil, takže nemal by som mať informáciu o tom, že by tam bolo niečo problematické, ale v tomto pozmeňováku nejde o akékoľvek financovanie dlžníka, ale o financovanie bankami. Čiže tento pozmeňovák, ktorý bol aj predložený, bol zacielený na bankový sektor. A ak raz banka financuje dlžníka, tak nemôže byť z toho titulu automaticky spriaznená osoba. Ono už v súčasnosti platí, že ak je veriteľom banka, tak sa nezapisuje z tohto titulu do registra partnerov verejného sektora podľa § 9 ods. 4 platného znenia zákona. Čiže toľko len na dovysvetlenie a chápem tiež tvoje vystúpenie, že je tu veľa pozmeňujúcich návrhov, ja čo sa môžem k svojmu povedať, tak bol prekonzultovaný s ministerstvom spravodlivosti a sčasti ma už aj predbehol môj predrečník, čo sa týka rozširovania pozmeňujúcimi návrhmi pôvodného legislatívneho návrhu, je to možné, takže môžme sa baviť len o tom, že či to je s politickou podporou, alebo či nie je. To už závisí od výsledku hlasovania. Len toľko, ďakujem.