Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, národné parlamenty nie sú súčasťou oficiálnej inštitucionálnej architektúry Európskej únie. No aj napriek tomu zohrávajú vo fungovaní Európskej únie dôležitú úlohu. Postavenie národných parlamentov vychádza z konceptu zastupiteľskej demokracie na európskej úrovni po prvýkrát definovanej v ústave pre Európu a nezmenenej podobe prevzatého do Lisabonskej zmluvy v čl. X Zmluvy o Európskej únii. Na európskej úrovni sa zastupiteľská demokracia prejavuje na dvoch úrovniach. A to na úrovni Európskeho parlamentu a pochopiteľne na úrovni národných parlamentov.
Postavenie národných parlamentov bolo Lisabonskou zmluvou zakotvené priamo do textu zmluvy v podobne čl. XII Zmluvy o Európskej únii, definovaného, definujúceho na spôsoby ako národné parlamenty aktívne prispievajú k dobrému fungovaniu Európskej únie. Uvedené ustanovenie priamo aj odkazuje na špecifikujúcu úpravu v Protokole č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únie a Protokole č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré sú prepojené, pripojené k Lisabonskej zmluve.
Tí, ktorí sa venujete uvedenej problematike, tak veľmi dobre viete, že v 2004 bol prijatý aj Národnou radou ústavný zákon, ktorého cieľom bolo upraviť postavenie Národnej rady v línii silného modelu kontrolovanej pôsobnosti Národnej rady voči vláde. V tomto ústavnom zákone išlo v prvom rade o to, aby sa zakotvila tá rámcová úprava vzťahov medzi zákonodarnou a výkonnou zložkou moci v oblasti záležitostí Európskej únie. Tento ústavný zákon dosiaľ nebol ani zmenený, ani doplnený, tak niektoré jeho ustanovenia nezodpovedajú ani terminológii Lisabonskej zmluvy. To však nemá vplyv na reálne postavenie Národnej rady v záležitostiach Európskej únie. Čo sa týka tej definície, nebudem tu zachádzať do detailov aj k ústavnému zákonu, postaveniu výboru pre európske záležitosti. Ako som spomenul tí, ktorí sa tomu venujete, veľmi dobre viete, ako to funguje. My však prichádzame s týmto návrhom uznesenia z nasledovných dôvodov:
Predovšetkým ide o to, že máme v podstate obdobie, keď máme po hlasovaní o dôvere povere..., ak by som to tak povedal správne, dočasne poverenej vlády pani prezidentkou, ktorá vymenovala 15. mája 2023 predsedu a členov tzv. úradníckej vlády, ktorej povinnosťou alebo úlohou je predovšetkým priviesť Slovenskú republiku k predčasným parlamentným voľbám, do konania predčasných parlamentných volieb koncom septembra a vymenovania novej vlády, lebo nevieme ani, kedy bude vymenovaná nová vláda po parlamentných voľbách, bude obdobie, pri ktorom niekoľko mesiacov nie je plánované rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Sú tu určite len dohady, že to tu bude nejaká slávnostná schôdza, potom možno mimoriadna schôdza, kde by sa mali riešiť potenciálne vrátené pani prezidentkou zákony, kde by sa mali prelamovať vetá. Ale ani to nie je isté.
No a predovšetkým to, že sú tu určité signály, tak ako som aj povedal na rokovaní výboru pre európske záležitosti, ktoré do budúcna naznačujú snahy o riešenie krízových otázok v činnosti Európskej únie s obmedzením tých hlasovacích práv jej členských štátov. Predpokladám, že aj v rámci otvorenej rozpravy sa tomu budeme venovať. Predovšetkým sa však dotknem toho ústavného zákona z 2004, ktorý som spomenul. Totižto podľa § 58a ods. 4 zákona, aj rokovacieho poriadku zákona 350/1996 Z. z. si Národná rada môže vyhradiť rozhodovania v záležitostiach Európskej únie, o ktorých inak rozhoduje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Jedná sa tam predovšetkým o prerokúvanie návrhov právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie, taktiež schvaľovanie stanovísk Slovenskej republiky k návrhom podľa písmena a), teda čo som tú predchádzajúcu vetu spomenul, o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie. Na posudzovanie súladu návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity, vrátane schvaľovania odôvodnených stanovísk. Čiže to je ten § 58a rokovacieho poriadku.
Z uvedeného dôvodu aj s ďalšími 31 spolupredkladateľmi tohto uznesenia dávame a predložili sme návrh uznesenia k stanovisku Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a orgánoch Európskej únie. Totižto Národná rada by mala predovšetkým schváliť alebo dávať návrh na schválenie návrhu uznesenia k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a orgánoch Európskej únie a taktiež vyhradiť si rozhodovanie o stanoviskách Slovenskej republiky k prípadnej zmene hlasovacích práv v inštitúciách a orgánoch Európskej únie na rokovaní schôdze Národnej rady podľa spomenutého § 58a ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. A taktiež chceme alebo navrhujeme požiadať vládu Slovenskej republiky pri rokovaniach o hlasovaniach v inštitúciách a orgánoch Európskej únie dôsledne rešpektovať uvedené stanovisko Národnej rady podľa bodu A2 tohto uznesenia v prípade, ak bude schválené.
Čiže toľko v krátkosti v rámci úvodného slova. Tie primárne ciele, prečo prichádzame s týmto uznesením, ďalej by som sa vyjadril aj v rámci rozpravy, v prípadných faktických poznámkach aj po vystúpeniach v prípade, ak budú.
Ďakujem pekne. Za mňa toľko.