Videokanál poslanca

... veľmi pekne za slovo. To ja sa nebudem vyjadrovať k tomuto tu, čo tu práve bolo akože teda odprezentované z titulu farmafiriem, dopadov financií a dopadov rôznych generík. Polovica sály alebo, si myslím, že aj 90 % ľudí naozaj tomu neporozumela.
Ja sa chcem vrátiť k prvotnému a základnému faktu, a to je to, že týmto zákonom my vlastne umožňujeme pacientom prejsť bez dopadu, akéhokoľvek ich dopadu na zdravie a ich liečbu, aby sme mohli proste ochrániť tých ľudí, ochrániť tých pacientov. Ja z praxe môžem povedať, že v podstate prechod z jedného liečiva na druhé liečivo, keď to poviem tak laicky, nie je také jednoduché a potrebuje určitý čas. A tento čas je v súvislosti s COVID-om.
A ak má náš minister zdravotníctva vlastne potrebu, nie potrebu, povinnosť chrániť pacientov, tak toto je presne ten zákon, a nemiešajme tu farmafirmy, financie a rôzne iné veci. Práve pre toto možnože ste to nepochopili alebo proste máte iných názor v tomto, ale to je jednak nevhodné, lebo naozaj toto je pre pacienta.
A ja, tento zákon určite podporíme všetci, pretože by to malo dopad práve na zdravie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážená pani generálna riaditeľka, podotýkam, že budem teda reagovať aj na moju kolegyňu pani Pleštinskú, ktorá to úplne perfektne povedala v tom zmysle, že Slovenský pozemkový fond nie je len o sídle v Bratislave, ale sú to vlastne regionálne zastúpenia, kde naozaj tí ľudia mnohokrát pracujú, avšak majú zviazané ruky aj s tými legislatívnymi zákonmi, ktoré sú mnohokrát nezmyselné. Ako jeden z predstaviteľov územnej samosprávy teda podotýkam, že súhlasím aj teda so slovami pána poslanca Blanára, že my sa brodíme na územnej samospráve s takými z pohľadu možno niekoho triviálnymi problémami, ale na našej úrovni sú to obrovské problémy hlavne nevysporiadaných pozemkov pod cestami, budovami, dokonca na cintorínoch, na plochách verejného záujmu. A tu narážame na neskutočnú jednak byrokraciu, neústretovosť a v mnohých prípadoch až na takú sabotáž, kde vlastne na základe toho, že nemáme vysporiadané pozemky, nemôžeme sa uchádzať o projekty, o granty a je to dookola začarovaný kruh. A keďže vy ste predkladali teraz tú správu a vidíme vo vás ten entuziazmus, ktorý máte, že chcete meniť toto prostredie, tak verím, že sa nám to podarí spoločne a my vám budeme určite nápomocní, ale budeme sa z toho tešiť, že tu zavládne aj poriadok a bude to mať zmysel.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani Stavrovská, milé kolegyne, kolegovia, ja som veľmi podrobne počúvala už pri výklade správy na zdravotníckom výbore pani Stavrovskú a skutočne tá správa obsahuje strašne veľa vecí a faktov, argumentov, životných príbehov, takého životného bôľu. A mňa ako zdravotníka, ako človeka, ktorý dlhodobo pôsobil v zdravotníctve a stále pôsobí, v podstate trápia veci, ktoré síce boli poukázané, ale na ktoré by takisto sme nemali v budúcnosti zabúdať. A to je prípad toho, že v podstate, tak ako ste aj spomínali, že máme tu proste ľudí, ktorí nemajú tie odľahčovateľské pomocné služby, ľudia, ktorí sa starajú o svojich blízkych, hendikepovaných, nejako zdravotne znevýhodnených, opatrovatelia, ošetrovatelia, príbuzní, ktorí sú vôbec neni erudovaní v tejto oblasti, a nám už v minulosti, sme vlastne počas mojich dlhoročných štúdií, vyskočil jeden závažný problém, nová diagnóza v podstate, ktorá sa už teraz naozaj prejavuje vo veľkej miere, a to je syndróm chorého opatrovateľa.
My tu máme jeden fakt, ktorý je veľmi vážny a to je to, že v podstate o našich zdravotne znevýhodnených, postihnutých, chorých v dlhodobej chronickej starostlivosti sa starajú ľudia, v podstate stále tí istí ľudia, ktorí okrem toho, že majú na 24 hodín náplň práce sa starať o svojich blízkych alebo osobu zverenú, musia zároveň zabezpečovať aj základný chod domácnosti, musia sa starať o seba, musia zháňať finančné prostriedky a mnohokrát – aj štúdie to potvrdili – sa stáva ten jediný fakt a to je to, že opatrovateľ nám v podstate doslova zomiera skôr ako opatrovaný. Je tam množstvo faktov, je tam množstvo ukazovateľov a na tento fakt by som ja teda chcela poukázať, že v podstate nám sa stávajú opatrovatelia takisto pacientami postihnutými a stávajú sa chorými. Čiže v budúcnosti určite musíme urobiť jednotlivé kroky a opatrenia a proste založiť naše pôsobenie na tom, čo nám v štúdiách vyšlo.
Ďalšia taká závažná téma, ktorú ste veľmi pekne popísali, s takým citlivým príbehom, s takými citlivými jednotlivými otázkami a to je, mňa čo teda trápi, je, sú domovy sociálnych služieb, zariadenia dlhodobej chronickej ošetrovateľskej starostlivosti a používanie sieťových postelí. Táto problematika je naozaj veľmi obšírna a ku každému jednotlivému prípadu treba prihliadať s takými individualitami. A tu opäť vyvstáva problém personálu, personálneho obsadenia, pretože mnohokrát v týchto zariadeniach je pracovná sila, personál tak poddimenzovaný, že opäť sa nám stáva to, že v podstate naši klienti, prijímatelia zdravotníckej, ošetrovateľskej a sociálnej starostlivosti sú zabezpečení, avšak ľudia, ktorí im pomáhajú, doslova opäť trpia diagnózou syndrómom chorého opatrovateľa. Preto na to treba pozerať komplexne.
A vy ste to veľmi dobre na to poukázali, skutočne ako vďaka za takýchto ľudí, ktorí svojím prínosom, svojou prácou v teréne, lebo tá správa nebola písaná od stola, ale bola písaná z jednotlivých pôsobísk a to je veľmi dôležité.
Ja vám chcem skutočne poďakovať a verím, že tieto všetky pripomienky, ktoré tu máme, že vďaka vám a vďaka vašej práci naozaj budú implementované do praxe. A teším sa teda na spoluprácu. A takisto my v zdravotníckom výbore sme túto správu podporili a myslím si, že sa môžete na nás obrátiť a budeme radi, keď tie vaše postrehy, pripomienky, pripomienky z pléna sa implementujú do praxe.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nedá mi iba doplniť o pár viet našu kolegyňu poslankyňu pani Majorovú, ktorá tu krásne teda v skratke takéto obsiahnuté programové vyhlásenie vlády dala do jedného uceleného celku, kde chcela vyjadriť tým, že v podstate naozaj sa musíme pozerať na to globálne, naozaj záleží od toho rozvinutia toho nášho regiónu a regiónov jednotlivých a rôznych iných súvzťažností, kde naozaj tá doprava je v súčasnej dobe, bohužiaľ, zdecimovaná, a pokiaľ sa my nepohneme ďalej v rámci rozvoja dopravy, tak ani tie rozvoje tých regiónov nebudú, ale celkovo na území, či už je to v samosprávach, územných správach, štátnych správach.
Takže skutočne podporujeme to programové vyhlásenie a som rada, že teda aj opoziční poslanci sa pridali a podporia takéto programové vyhlásenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Viete, budem sa vyjadrovať k oblasti zdravotníctva a ohľadom teda pána predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Bohužiaľ, máte pravdu, pán predseda, zamýšľate sa, že teda kde zoberieme ten personál. Viete, ja si pamätám vaše rokovania už v roku 2016 pri výpovediach sestier, kedy tieto slová neboli také povzbudivé, a vtedy ste sa vôbec nebáli, keď sestry odídu, že kto ich nahradí, a to nechcem byť osobná, naozaj že nechcem proste na vás útočiť, ale zoberme si tú jednu jedinú vec, že, bohužiaľ, my musíme napraviť to, čo sa tu v minulosti udialo, a plne si uvedomujeme, že z večera do rána to nebude, napriek tomu to programové vyhlásenie vlády je napísané tak, že zabezpečíme tú zdravotnícku starostlivosť, aby naozaj nám tu ľudia zbytočne nezomierali, a od tohoto očakávam, že vlastne nám budete aj vy pomáhať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Milá kolegynka, naozaj si to zhrnula úplne, síce v krátkosti času, ale oduševnele a tá radosť toho tvojho hlasu bola naozaj cítiť, že sa dostalo do programového vyhlásenia vlády v oblasti sociálu tak veľa povzbudzujúcich a výborných vecí, a mňa najviac teší, že v tomto programovom vyhlásení vlády je zvlášť ešte aj tá opodstatnenosť spájať odbor sociálnych vecí, rodiny so zdravotníctvom, ktoré v minulosti dosť absentovali, skutočne vďaka za tvoj prínos.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí naozaj pozitívne vnímajú naše požiadavky nielen ako poslancov Národnej rady, ale ako aj ľudí.
Rada odpoviem pánovi poslancovi Kočišovi, že teda neviem, či ste boli v predchádzajúcom volebnom období poslancom, alebo ste sa nejako zaujímali o zdravotnú politiku, ale naozaj ten manažment pacienta je do detailov rozpracovaný, sú tam riešenia, ale do programového vyhlásenia vlády by sa to nezmestilo a takisto napríklad pri tých zdravotníckych pracovníkoch ako hovoríte, že skutočne každý povie na úvod, to sú také tie manažérske, by som povedala, bonmoty, áno, súhlasím, ale, nie, prosím vás, všetkých, pri programovom vyhlásení v stati zdravotníctvo nedávajme ako poslanci, či už opoziční, neviem akí, nepriateľskí, nedávajme tieto veci, že ale, lebo mi tam chýba, nie je to dobré. Každý jeden, ako tu sedíme, každý jeden sme v predvolebnej kampani išli za ľudí, za pacientov, pomáhať Slovensku, pomáhať v zdravotníctve, pomáhať všetkým.
Tak, prosím vás, nehrajme sa tu na politikárčenie. V tejto jedinej oblasti to nemá ani význam, ani zmysel, práve preto môžeme podávať, naopak, návrhy, zlepšováky, ako sa hovorí, alebo ešte viac teda tlačiť aj z radov opozície na to, aby sa zlepšili tie podmienky, aby sa finančne ohodnocovali zdravotnícki pracovníci, a toto, ja dúfam, že od vás budem počúvať štyri roky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k programovému vyhláseniu vlády v rezorte zdravotníctva.
Mňa ako dlhoročnú sestru, ktorá pôsobila naozaj na jednotke intenzívnej starostlivosti v nepretržitej prevádzke vyše dvadsať rokov, ktorá sa, dá sa povedať, najviac angažovala v boji za dôstojné postavenie a ohodnotenie sestier a pôrodných asistentiek, je obzvlášť dôležité sa vyjadriť k programovému vyhláseniu vlády v oblasti zdravotníctva.
Zdravotníctvo je pre každého, ako to naprieč politickým spektrom všetci hovoria, najdôležitejšie. Avšak nie vždy, keď dôjde na skutky, sa k tomu najdôležitejšiemu dostane aj tá podstatná snaha zlepšiť to najdôležitejšie.
Tri základné piliere sú v oblasti zdravotníctva - a to je pacient, zdravotnícky pracovník a systém. Pacient, človek, občan, prijímateľ zdravotníckej starostlivosti, v preklade dokonca trpiteľ, môžeme ho nazvať rôznymi spôsobmi, ale keď sa pozrieme okolo nás, sme to v podstate my všetci. A preto je základom a najdôležitejší z celého systému zdravotníctva pacient. Avšak pre pacienta tu ďalšia priorita je a to je zdravotnícky personál - lekári, sestry, pôrodné asistentky, fyzioterapeuti, rádiologickí asistenti, zdravotnícki asistenti. A takto by som mohla naprieč celým diapazónom menovať mnoho ľudí, ktorí v zdravotníctve pôsobia. Avšak nezabúdajme aj na tých, ktorí nám pomáhajú v zdravotníctve, a to sú hlavne teda aj upratovačky, rôzne iné nezdravotnícke profesie, rôzne podporné mechanizmy, aj tí sú veľmi dôležití.
Ja osobne chcem vyzdvihnúť pasáž v programovom vyhlásení vlády a to je, kde vláda Slovenskej republiky, uvedomujúc si kľúčovú rolu zdravotníckych pracovníkov a ďalších pracovníkov v zdravotníctve, sa zasadí o zlepšenie ich pracovných podmienok a nastavenie motivačného prostredia tak, aby pracovník v zdravotníctve zostával a takisto sa aj vracal za prácou na Slovensko.
Ja vás tu nechcem strašiť, aká je realita v našich nemocniciach a v našich zdravotníckych zariadeniach, ale situácia je asi taká, že nám hrozí taký rýchly kolaps, a to vďaka tomu, že v podstate nám najsilnejšie ročníky odchádzajú do dôchodku a my ich nenahradíme zvečera do rána ani za rok, ani za dva. Naozaj odborne spôsobilé osoby, teda pracovníci, persóny, ako sa hovorí v personalistike, študujú tieto povolania niekoľko rokov. A keby som chcela byť zlá a zvlášť zlá k tým ľuďom, ktorí tu, bohužiaľ, nesedia v tomto parlamente a mali by tu byť, lebo keby v dnešnej dobe zdravotnícki pracovníci nesedeli v parlamente, tak by to..., teda v parlamente, na svojich teda pracovných pozíciách keby neboli a neboli by v práci, tak zvlášť v tejto vyhrotenej situácii by to dopadlo katastrofálne.
Môj prejav by mohol byť pokojne kritikou predchádzajúcej vlády, ale namiesto toho chcem radšej vyjadriť uznanie tejto vláde, ktorá ukázala, že jej úprimne záleží na sestrách a pôrodných asistentkách, ktoré roky poukazujú na zlé podmienky, na to, že sa o pacienta nemá kto starať. Prostredníctvom toho, ako sestry sa domáhali práv pre pacienta a chceli si zlepšiť svoje pracovné podmienky, aby mohli ostávať pri pacientovi v slovenskom zdravotníctve, naozaj mnohokrát, veď viete veľmi dobre, ako to v minulosti bolo, štrajkovali, písali petície, podávali výpovede, stanovali pred úradom vlády, svoje vlastné prostriedky investovali na bilbordy, aby poukazovali na to, že ich tí takzvane hore nepočúvajú. Nepočúvali napriek tomu, že sme podávali pomocnú ruku, napriek tomu, že sme hlasno kričali, bohužiaľ.
A preto opäť chcem vyzdvihnúť programové vyhlásenie tejto vlády a myslím si, že naprieč politickým spektrom sa tu nenájde určite ani jeden poslanec, ktorý by v tejto kategórii mal nejaký problém.
Nesmierne sa teším, že vláda ukazuje sestrám a pôrodným asistentkám, že si za svoju prácu zaslúžia aj finančné ohodnotenie, že si vláda uvedomuje, že riešením klesajúceho počtu sestier, pôrodných asistentiek, lekárov, asistentov, ale aj iných pracovníkov, ktorí sú naozaj veľmi potrební v zdravotníctve, že my naozaj potrebujeme zatraktívniť tieto povolania, priviesť pracovníkov na Slovensko, dokonca ich stiahnuť z iných odvetví hospodárstva, pretože to sú veľmi smutné ukazovatele, keď zdravotnícky pracovník s vysokoškolským vzdelaním už nepotrebuje ísť za prácou ani do zahraničia, ale odchádza do iných odvetví hospodárstva, kde napríklad sa uplatní v supermarkete za tých istých platových podmienok, ale za výhodnejších pracovných podmienok.
Preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dúfam, že podporíte programové vyhlásenie vlády s tým, že vláda Slovenskej republiky v tomto programovom vyhlásení nám určuje, akým smerom sa má vydať zdravotníctvo, kde sa má posunúť, aby sme tu skutočne boli pre toho pacienta, pretože ním sme naozaj potencionálne všetci. Ja ďakujem - nechcem zdržiavať ďalšie minúty, pretože viem, si to uvedomujem v tejto situácii, v čase koronakrízy - a tu by bol možno aj jeden ten priestor na to, aby sme aj takýmto spôsobom vyzdvihli zdravotníckych pracovníkov, ktorí teraz práve sú v tej prvej línii, ktorí, ako sa hovorí, doslova nasadzujú svoje životy, sú na úrovni silových zložiek tohto štátu, avšak za tridsať rokov si ich nikto nevšimol, že naozaj obetujú mnohokrát aj to svoje najcennejšie, aby tu boli pre nás, pre pacientov, pre ľudí, a ja vás chcem preto veľmi pekne poprosiť aj o taký symbolický jeden veľký potlesk ako uznanie tohto pléna našim zdravotníkom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, nechcem na vás nejak útočiť, ale ja viem, že ste v Národnej rade nie žiadny nováčik. Poslanecký návrh predsa môžete dať, môžete predložiť návrh zákona, môžete predkladať rôzne zákony a k téme, ktorá vás naozaj teda trápi. No nedá mi nezareagovať.
Prosím vás, aby ste sa vždy vyjadrovali k téme, a miešať skutočne krízovú situáciu COVID-19 a tie vaše subjektívne prežívania vo všetkých sférach života od hospodárstva až po praktizovanie ako viery, no, bohužiaľ, je to smutné odoberanie nášho času.
Na záver, ste asi nepochopili podstatu, aby sme lepšie práveže zhodnocovali a triedili odpad v našich samosprávach, mestách, obciach, práve preto potrebujeme dobrú legislatívu, podotýkam, dobré opatrenia a tu sa predkladá tento priestor. Preto treba podporiť takýto zákon a ja ho určite podporím.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, skutočne ten návrh, ktorý predkladá pán minister vnútra, je čisto kvôli tomu, aby sa sfunkčnila vlastne samospráva. Tým pádom my musíme sa postaviť ku tomu zodpovedne bez emócií, je tento návrh naozaj čisto zašpecifikovaný iba na mimoriadne obdobie a s mimoriadnymi opatreniami. Ja takisto som zdravotník a som aj starosta obce a viem sama, že nesúhlasím s tým, že aby nebola prizývaná verejnosť. Ale, bohužiaľ, v týchto časoch musíme v podstate sa my všetci tu dohodnúť, čo je dôležitejšie.
Máme návrhy naozaj ku tomu takisto, ako aj vy všetci ostatní, že v podstate oklieštiť tie zastupiteľstvá, aby sa neprejednávali také zásadné otázky ako odpredaj majetku, alebo aby proste naozaj sa neriešili veci nadštandardné a za zatvorenými dverami bez prítomnosti verejnosti, ale naozaj na ten najnutnejší chod obce, aby bol tento inštitút možný využívať, si myslím, že je úplne legitímne. A naozaj by sme mohli potom možno navrhnúť aj také opatrenia, keby náhodou zastupiteľstvo alebo teda starosta obce, alebo primátor toto obdobie núdze a krízy zneužil v nejakom takom, by som povedala, akože čudnom zmysle, tak tam môžeme zase potom vyvodiť nejaké dôsledky. Ale neberme tento návrh, ako keby sme popierali demokraciu. Práveže naopak, pozrime sa na to, ako sfunkčniť bez akýchkoľvek dopadov vlastne tú samosprávu.
Ďakujem.