Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, táto debata alebo tieto rozpravy sú v podstate od rána a skutočne tu bolo vypovedané množstvo argumentov, faktov, emócií, vášní, možno aj kritiky a rôznych iných, by som povedala, len gramatických alebo slovných výpovedí.
Bolo tu vypovedané asi všetko a to argumenty na podporu tohto zákona, argumenty proti zákonu, od práva až po, po proste rôzne iné aj invektívy. Ja vás o jedno chcem poprosiť, aby sme my všetci prestali s takou tou animozitou, pretože na základe mandátu poslanca Národnej rady, a každý jeden z nás, ktorý išiel kandidovať, tak išiel kandidovať pre ľudí, pre ľudí, pre človeka, pre občanov, môžeme si to nazvať, proste pre náš štát, svet.
Ja určite chcem týmto vystúpením byť na podporu tohto zákona, pretože tento zákon je ten štartujúci, ktorý môže začať naštartovať a pomáhať hlavne od začiatku tehotným ženám. Tehotné ženy, tak ako tu naše aj predrečníčky možno aj z takého toho, nechcem povedať, opozičného spektra, ale spektra iného názoru hovorili, beriete nám právo na život, beriete nám právo na rozhodovanie, beriete nám právo. Takisto máme z druhej strany podpory žien, ktoré začínajú každý jeden mail, každú jednu otázku, každú jednu, každý jeden začiatok komunikácie pomôžte, prosím, tehotným, pomôžte tehotným ženám. A teraz tu máme proste taký stav.
Viete si predstaviť modelovú situáciu, keby pri takomto zákone sme teraz vypustili mandát Národnej rady a postavili sme tu 150 tehotných žien, dali by sme im tlačítko, hlasovacie zariadenie, a v podstate bez rozdielu na to, v akom štádiu tehotenstva by sa tá žena nachádzala, by výlučne hlasovala len o tomto zákone? Viete si predstaviť nás, že by sme dokázali rešpektovať ich vôľu? Že by sme naozaj vedeli rešpektovať a prijali by sme túto vôľu? Pretože tu sa už veľa nahovorilo o tom, že muž nemá právo, žena nemá právo, politici nemajú právo alebo brať iné právo. Právo, právo, právo... Právo nechajme právnikom.
Tento zákon je o tom, aby sme ochránili život. A je to začiatok života. Viete, ale to je presne to, čo sa tu deje. Národná rada je politika a v politike to už tak chodí, pretože politika robí zákony. Ak by sme si dali na misku váh život ako niečo nevyčísliteľné, lebo vždy hovoríme o tom, život je jedinečný, nevyčísliteľný, je to najvyššia hodnota. Avšak na druhej strane, keď nám to vyhovuje, si zase dáme na tú druhú misku váh právo ženy sa rozhodovať, ktoré jej naozaj nikto v súčasnosti neberie. Kde by sa automaticky mala táto miska alebo tento jazýček váh presunúť? Všetci sa zhodneme určite na tom, že by to malo byť za život.
Nuž a teraz z mojej nedávnej praxe, dlhoročnej, kde ja ako zdravotník a zdravotnícky pracovník som mala vždy na prvom stupni pri výkone môjho povolania život, zdravie. Život, pre ktorý sme mali urobiť všetko bez ohľadu na to, či by sme obetovali aj vlastný život. Takto sa správame aj k svojim príbuzným. Dajme si ruku na srdce. Koľko matiek by povedalo, že by za svoje dieťa život položilo, za svojich manželov, za svoju mamu? A to je o tom, že stále je to o tom živote. O tom živote, ktorý my vôbec nechceme chrániť. Alebo vôbec mu nedáme ani šancu, aby ten život tu bol. Bez ohľadu na to, že naozaj tento zákon nikomu nič nechce prikazovať, zakazovať, aj keď do určitej formy, si uvedomme, že takisto, keď si chceme udržať zdravie a zachovať život, sa musíme týmito zákazmi a príkazmi mnohokrát, stotožňovať sa musíme, ale musíme sa riadiť, pretože bez toho by sme stratili zdravia a nakoniec aj život.
Viete, ja som sa tu už raz vyjadrila na tú tému, že pozerať sa do očí človeka, ktorého opúšťajú sily a zomiera, je, je naozaj zážitok na celý život, pretože si ten život začnete viacej vážiť. A všetko, čo sa týka života, si začnete omnoho viac vážiť. Začnete si vážiť a prehodnocovať svoje rozhodnutia mnohokrát, svoje postoje. A takisto by som možno aj ja pred 20 rokmi, alebo keď som bola slobodná, by som nahliadala na tento zákon úplne ináč, ale teraz, keď viem, že v podstate sa dá život ľahko stratiť, ľahko stratiť, ale nedá sa navrátiť. A toto je to isté, že v podstate je ľahko sa rozhodnúť pod tlakom toho, že nemám peniaze, som mladá, čo by rodičia povedali, áno. A nemám podporu, nemám čas, nemám proste... A vtedy to človek tak nevníma a urobí možno nejaké takéto rozhodnutie. Toto sú výpovede mladých ľudí, mladých žien, ale aj starších žien, ktoré nemali na výber.
Teraz práve tento zákon, ten výber dáva, ponúka. Ponúka tú pomocnú ruku, čo tu možno predtým nebolo. Ponúka zabezpečenie tehotných žien v tom zmysle, že vlastne naozaj už od toho 4. mesiaca, nie v tomto konkrétnom zákone, ale v predchádzajúcom, od toho 4. mesiaca už vlastne pomáha im finančne, ďalej im pomáha v tom čase. To, že urobí niekto zlé rozhodnutie, a potom tá jedna jediná výčitka keby prišla, že v podstate, prečo sme toto, prečo ste mi to dovolili, prečo ste mi nepomohli. To prečo. Presne preto, lebo je tu to slovíčko: keby. Keby som mala dostatok času, keby som mala druhý názor, keby tu bolo viac podpory a viac financií. A toto je to, že ja tento zákon vnímam ako vysoko demokratický v demokratickej spoločnosti. Nechcem tu argumentovať ani faktačne vymenovávať na každú ľavú a pravú stranu, prečo áno, prečo nie, ale určite sme tu všetci poslanci preto, že sme chceli ísť pomáhať tejto krajine, tomuto štátu, ale hlavne ľuďom, ktorí tu žijú. A najhoršie je, keď na to zabudneme, a vtedy príde začiatok konca, lebo keď si nebudeme vážiť život, keď postavíme všetko iné nad život, tak vtedy tu bude začiatok konca.
Ja vás prosím o podporu tohto zákona, pretože to je začiatok pre život. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
