Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 389). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tento zákon, ktorý sa predkladá do parlamentu, my ako predstavitelia samospráv veľmi vítame, pretože cestná infraštruktúra je veľmi dôležitá aj z pohľadu toho regionálneho postavenia alebo už toho konkrétneho komunitného postavenia v jednotlivých mestách a obciach, kde tie obštrukcie pri výstavbe jednotlivých miestnych komunikácií alebo ciest I., II. triedy spôsobujú to, že v podstate na základe jednej obštrukcie sa nám odďaľujú na roky, možno desaťročia tieto dôležité súčasti infraštruktúry. A ak ten proces sa naozaj zjednoduší v tom zmysle, že po komunikáciách a dohode s tými jednotlivými účastníkmi konania sa odstránia tieto obštrukcie a budeme mať právny akt v rukách, aby sme došli k spoločnému konsenzu bez toho, aby sme niekomu upreli jeho práva a následné vykompenzovanie vlastne ich nejakých tých proste záujmov, ale tých reálnych, nie tých, ktoré poznáme z minulosti tie lobistické skupiny, ktoré naozaj s tým doslova obchodovali a občania trpeli.
Takže ja vítam takúto legislatívu a takéto vlastne kroky, ktoré sa dejú v dnešnej dobe, a dúfame, že to naozaj zlepší postavenie samospráv ako jedných, ktorí budujú vlastne tieto cesty aj na tej miestnej úrovni, pretože v tých malých obciach je veľký problém potom s infraštruktúrou, keď, poviem to tak otvorene, jeden občan si postaví hlavu a trpí celá obec.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za túto možnosť. Ešte raz sa veľmi ospravedlňujem.
V súčasnej krízovej situácii, odôvodnenie predkladania pozmeňujúceho návrhu, v súčasnej krízovej situácii spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 môže prísť k situácii, kedy kapacity zdravotníckych zariadení štátu počas vrcholiacej pandémie nemusia kapacitne postačovať požiadavkám na urgentnú zdravotnú starostlivosť a z tohto dôvodu by malo prísť ku krátkodobej kritickej preťaženosti a následne kolapsu zdravotného systému.
S cieľom predísť tomuto negatívnemu scenáru Slovenská republika a okolité členské štáty pristúpili k mimoriadnej možnosti umiestniť osoby s ochorením COVID-19, ktoré budú vyžadovať ústavnú liečbu, pričom kapacity poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti budú naplnené nad kritickú hranicu, do voľných kapacít poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v okolitých členských štátoch.
Zdravotná starostlivosť poskytovaná týmto osobám bude uhrádzaná poskytovateľovi v inom členskom štáte v plnom rozsahu v obdobnom režime, ako je uhrádzaná zdravotná starostlivosť osobám, ktoré majú predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte. Zdravotné poisťovne budú mať povinnosť vydať pre tieto osoby prenosný dokument S2, súhlas s plánovanou liečbou a jej úhradu, pričom tento dokument bude vydávaný bezodkladne.
Preprava takejto osoby do zdravotníckeho zariadenia v inom členskom štáte a následne naspäť do Slovenskej republiky bude uhradená podľa rovnakých pravidiel ako preprava na území Slovenskej republiky.
V prípade úmrtia takejto osoby u poskytovateľa v inom členskom štáte sa preprava mŕtveho tela na územie Slovenskej republiky uhrádza cestou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bez finančnej spoluúčasti pozostalých.
Obdobná právna úprava sa prijíma aj v okolitých členských štátoch, napríklad Rakúsko, Česká republika, s cieľom vzájomnej recipročnej pomoci v prípade kritickej preťaženosti zdravotného systému, v ktorom členskom štáte.
To je odôvodnenie.
A teraz pozmeňujúci návrh.
Za čl. IV sa vkladá čl. V, ktorý znie:
„Čl. V
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 499/2010 Z. z., zákona č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 148/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 265/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 429/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 286/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 356/2016 Z. z., zákona č. 41/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 256/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 351/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 310/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 343/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 264/2020 Z. z. a zákona č. 393/2020 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 38ev sa dopĺňa odsekmi 18 až 23, ktoré znejú:
„(18) Príslušná zdravotná poisťovňa počas krízovej situácie uhrádza v plnom rozsahu náklady zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi s ochorením COVID-19 v inom členskom štáte, ak klinické pracovisko príslušného špecializačného odboru [§ 10 ods. 7 písm. b)] potvrdilo zdravotnú indikáciu a odôvodnenie potreby poskytnutia navrhovanej liečby v inom členskom štáte a táto zdravotná starostlivosť je poskytovaná u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, ktorý je financovaný z verejného systému. O presune poistenca k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte podľa predchádzajúcej vety bezodkladne informuje príslušnú zdravotnú poisťovňu poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý rozhodol o presune poistenca do iného členského štátu.
(19) Informácia o presune poistenca musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, označenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte a potvrdenie klinického pracoviska podľa odseku 18.“
Na účely preu...
„(20) Na účely preukázania nároku na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi s ochorením COVID-19 počas krízovej situácie v inom členskom štáte v plnom rozsahu podľa odseku 18 je príslušná zdravotná poisťovňa povinná vydať prenosný dokument S2 bezodkladne po doručení informácie podľa odseku 19; postup podľa § 9f sa nepoužije.
(21) Na úhradu nákladov ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa odseku 18 sa vzťahuje postup podľa § 9b ods. 8.
(22) Preprava poistenca v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte podľa odseku 18 sa na účel úhrady nákladov za prepravu pokladá za prepravu na území Slovenskej republiky.
(23) Pri úmrtí poistenca s ochorením COVID-19, ktoré nastane u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, kam bol poistenec preložený podľa odseku 18, prevoz mŕtveho tela do Slovenskej republiky zabezpečuje a uhrádza úrad; primerane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 74 znie:
„§ 20 ods. 1 písm. k) zákona č. 581/2004 Z. z.“
Doterajšie články V až IX sa označujú ako články VI až X.
(Rečníčka sa obrátila na predsedajúceho s otázkou.) A teraz mám prečítať ešte všetky ostatné?

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Áno, no všetky, ktoré ste chybne.

Kavecká, Monika, poslankyňa NR SR
Iba tenton jeden som chybne prečítala.

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Tak, tak je to v poriadku. (Nasledujúca veta hovorená súbežne s rečníčkou.) Ak to bol, ak to bol ten...

Kavecká, Monika, poslankyňa NR SR
(Nasledujúca veta hovorená súbežne s predsedajúcim.) Tento v opravenej verzii som predniesla. Tie ostatné som predniesla tak, ako mali byť správne.

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Áno? Ak to je tak, tak v poriadku.

Kavecká, Monika, poslankyňa NR SR
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
K pani kolegyni Cigánikovej, naozaj ten pozmeňovák, ktorý sme dali, ten prvý aj druhý, boli to veci, ktoré boli na skvalitnenie tohto zákona, takisto pri tej vekovej hranici to bolo veľmi dôležité, bohužiaľ, takéto technické chyby, ja to považujem za technikálie, tak si myslím, že sme to asi tak poňali, že aby sme presne určili, že vlastne to môže byť zdravotnícky, teda zdravotníckym pracovníkom, ktorý v domnení, že ak je zdravotnícky pracovník, tak má viac ako 18 rokov. Ale upravili sme to iba čisto technicky, lebo, aby sme vedeli, že, že študenti na strednej zdravotníckej škole v treťom ročníku nemusia mať 18 rokov. Takže naozaj.
A pri VÚC-karských zákonoch, alebo teda pri tom VÚC-karskom pozmeňováku ide o to v podstate, že VÚC-ky chcú byť vlastne súčasťou krízového riadenia, ako je to, myslím si, že úplne prirodzené a je to na požiadanie vyšších územných celkov, takže vôbec v tomto nevidím nejaký dôvod.
A, pán poslanec Beluský, naozaj v tom skrátenom, v tej skrátenej verzii, keďže som neprečítala možnože celé to paragrafové znenie, tak sa ospravedlňujem veľmi, možnože to je tá moja nerozvážnosť pri, pri tom, že som chcela skrátiť paragrafové znenie, ktoré je naozaj k dispozícii, a je to iba technikália, že vlastne prečítam zákony, ktoré všetky obsahujú v čl. V.
Takže ja sa vám veľmi pekne ospravedlňujem. Ak to budem musieť predniesť znova, tak to prednesiem znova, ak mi dáte teda tú opravu. Takže skutočne som vám vďačná za to, že mi dáte tú možnosť, aby ten pozmeňovák mohol, teda o ňom byť hlasované.
Ďakujem.

(Pauza, pretože predsedajúci telefonuje prostredníctvom interného telefónu.)

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúce návrhy, a to k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, tlač 402.
V. článok.
V V. článku 1. bod znie:
§ 27 odsek 9 sa na konci pripája táto veta:
„Za zdravotníckeho pracovníka sa počas krízovej situácie považuje aj žiak tretieho a štvrtého ročníka na strednej zdravotníckej škole v študijnom odbore zdravotnícky asistent, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu u poskytovateľa a dovŕšil 18 rokov veku života.“
To ja len v krátkosti, nebudem tu čítať celé odôvodnenie.
Bolo uvedené v návrhu zákona, že sa jedná o žiaka tretieho a štvrtého ročníku, kde na strednej zdravotníckej škole môže byť žiak tretieho ročníka v odbore študijnom zdravotnícky asistent a môže mať 17 rokov, preto táto úprava.
Ďalší pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, tlač 402.
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
Čl. II.
Zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 179/2011 Z. z. a zákona č. 444/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé, bod 1, § 3 sa dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„vyšší územný celok.“.
Bod 2. V § 4 ods. 1 písm. b) sa slová „riadi a kontroluje činnosť orgánov krízového riadenia podľa § 3 písm. b) až g) pri príprave na krízové situácie a pri riešení“ nahrádzajú slovami „riadi a kontroluje činnosť orgánov krízového riadenia podľa § 3 písm. b) až h) pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení“.
Bod 3. V § 6 písm. b) sa slová „koordinuje v rozsahu určenom vládou činnosť orgánov krízového riadenia podľa § 3 písm. b) až c), e) a g)“ nahrádzajú slovami „koordinuje v rozsahu určenom vládou činnosť orgánov krízového riadenia podľa § 3 písm. b) až c), e), g) a h)“.
4. § 10a vrátane nadpisu znie:
㤠10a
Vyšší územný celok
Vyšší územný celok na svojom území
a) zriaďuje krízový štáb,
b) vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií,
c) plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom pri príprave na riešenie krízových situácií a pri ich riešení,
d) spolupracuje s okresným úradom v sídle kraja pri príprave na riešení krízových situácií a pri ich riešení,
e) plní pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení úlohy civilnej ochrany podľa osobitného predpisu“.
Bod 5. V § 10b sa slová „v § 3 písm. a) až c), e) a g) a vyšší územný celok“ nahrádzajú slovami „v § 3 písm. a) až c), e), g) a h)“.
Bod 6. § 15 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„krízový štáb vyššieho územného celku súčasťou krízového štábu obvodného úradu v sídle kraja, ktorý plní úlohy tohto krízového štábu.“.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Pristúpim k ďalšiemu pozmeňujúcemu návrhu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie COVID-19, a tomuto venujem trošku viacej pozornosti, pretože súčasná situácia je taká, aká je, krízová, spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 a pri tejto situácii môže prísť aj k situácii, kedy kapacity zdravotníckych zariadení štátu počas vrcholiacej pandémie nemusia kapacitne postačovať požiadavkám na urgentnú zdravotnú starostlivosť a z toho dôvodu by mohlo prísť ku krátkodobej kritickej preťaženosti a následnému kolapsu zdravotného systému.
S cieľom predísť tomuto negatívnemu scenáru Slovenská republika a okolité členské štáty pristúpili k mimoriadnej možnosti umiestniť osoby s ochorením COVID-19, ktoré budú vyžadovať ústavnú liečbu, pričom kapacity poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti budú naplnené nad kritickú hranicu, do voľných kapacít poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v okolitých členských štátoch.
Prečítam znenie pozmeňujúceho návrhu.
Za čl. IV sa vkladá čl. V, ktorý znie:
„Čl. V“ – znenie všetkých zákonov, nebudem to teda čítať všetko pre skrátenie času.
§ 38ev sa dopĺňa odsekmi 18 až 23, ktoré znejú:
„(18) Príslušná zdravotná poisťovňa počas krízovej situácie uhrádza v plnom rozsahu náklady zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi s ochorením COVID-19 v inom členskom štáte, ak klinické pracovisko príslušného špecializačného odboru [§ 10 ods. 7 písm. b)] potvrdilo zdravotnú indikáciu a odôvodnenie potreby poskytnutia navrhovanej liečby v inom členskom štáte a táto zdravotná starostlivosť je poskytovaná u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, ktorý je financovaný z verejného systému. O presune poistenca k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte podľa predchádzajúcej vety bezodkladne informuje príslušnú zdravotnú poisťovňu poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý rozhodol o presune poistenca do iného členského štátu.
(19) Informácia o presune poistenca musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, označenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte a potvrdenie klinického pracoviska podľa odseku 18.
(20) Na účely preukázania nároku na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi s ochorením COVID-19 počas krízovej situácie v inom členskom štáte v plnom rozsahu podľa odseku 18 je príslušná zdravotná poisťovňa povinná vydať prenosný dokument S2 bezodkladne po doručení informácie podľa odseku 19; postup podľa § 9f sa nepoužije.
(21) Na úhradu nákladov ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa odseku 18 sa vzťahuje postup podľa § 9b ods. 8.
(22) Preprava poistenca v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte podľa odseku 18 sa na účel úhrady nákladov za prepravu pokladá za prepravu na území Slovenskej republiky.
(23) Pri úmrtí poistenca s ochorením COVID-19, ktoré nastane u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, kam bol poistenec preložený podľa odseku 18, prevoz mŕtveho tela do Slovenskej republiky zabezpečuje a uhrádza úrad, primerane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 74 znie:
„74) § 20 ods. 1 písm. k) zákona č. 581/2004.“
Doterajšie články V až IX sa označujú ako články VI až X.
Ďakujem. Skončila som rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nuž núdzový stav pomáha a pomáha v tých zariadeniach, ktoré sú život zachraňujúce, a volajú sa nemocnice. Sú to štandardné opatrenia na celom svete. Nič iné nikto nevymyslel na celom svete a naozaj si nemyslím, že Slovensko je niečo iné ako celý svet v rámci boja voči pandémii.
Na vašu konkrétnu otázku, pán Suja, keď chcete, aby som vám odpovedala, tak ja vám teda odpoviem, na výnimku pána Holého napríklad. Jeden pán podpredseda vlády je čo v porovnaní oproti stovkám ľudí bez rúšok, ktorí boli účastní na vašich protestoch?
A teraz aj ku pánovi kolegovi Pollákovi. Zodpovedzte mu, prosím vás, túto otázku, pretože sa vás to už raz pýtal a on tú odpoveď nedostal.
A teraz vy mi teda odpovedzte, mne konkrétne, ako vy ste pomohli v tejto situácii? Akým jedným činom konkrétne, či ste sa účastnili na testovaniach pri pomoci, pri testovaní v nemocniciach, pomoc zdravotníkom, pomoc pacientom, umierajúcim ľuďom. Aký konkrétny teda príklad máte?
A keď už sme pri tom urážaní, kto tu začal urážať? Spomeňte si na svoje vystúpenia, každého jedného poslanca, ktorý vystúpil, ste boli osobný. Ja takéto veci nerobím, nie som osobná, je to smutné, je to nekorektné. Vy porovnávate poslancov, jeden je mladý, ale o rok starší poslanec je génius, skúsený.
Poďme spoločne do svojho vnútra a my pomôžme tomu Slovensku tým, že predĺžime núdzový stav, zachránime viacej životov, pomôžeme nemocniciam, zdravotníkom a tie osobné útoky si naozaj nechajte niekde inde, na facebooky a na nejaké vaše proste portfóliá.
A k testom som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kristián, tvoje slová v úvode boli úplne, ale úplne že trefné v tom zmysle, že naozaj z našej opozície, ktorá ma byť hlavne tým kontrolórom, sa vykľuli odborníci na pandémiu. A, bohužiaľ, je to najsmutnejšie, keď títo ľudia sa vyjadrujú ku tomu, ako to naozaj v tých nemocniciach vyzerá, bez toho, aby v tých nemocniciach pracovali alebo aby aspoň jeden deň obetovali svoju prácou, kde môžu prísť, môžu poumývať dlážky, môžu pomáhať zdravotníkom variť čaj, môžu im variť kávu, môžu ich proste povzbudzovať. A tých umierajúcich ľudí môžu držať aspoň za ruku, to môže aj neodborne spôsobilý človek.
A ja si vyprosujem naozaj v tejto sále, aby sa ľudia vyjadrovali ku zdravotníkom, keď nemajú ani šajn o tom, ako to v tých nemocniciach vyzerá.
Ten núdzový stav je práve preto, pretože nám padajú nemocnice. A keď tu hovoríme o tom, že čo za posledných 12 rokov sa tu udialo, že nemáme personál. My môžeme urobiť nemocnice, poľné nemocnice, lôžka, ale tam nemá kto byť pri tých pacientoch. Tam zomierajú mladí ľudia, mladí zdravotníci tam zomierajú, mladí lekári sú nakazení COVID-om. Oni, myslíte si, že znevažujú tú pandémiu, oni, myslíte si, že nevedia, že aké je to vážne ochorenie? A oni sa hnevajú na každého jedného občania, ktorý porušuje pravidlá, hnevajú sa, pretože oni v tej bezmocnosti si nevedia pomôcť a nevedia tú pandémiu riešiť.
Práve pre toto vás prosím, nepoužívajme takéto slová a zvlášť sa nevyjadrujme na adresu zdravotníkov, že tí na iných oddeleniach že nerobia doslova nič, tak to je veľká hanba, toto povedať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Jozef, tvoje vystúpenie zhrnulo naozaj to postavenie nás parlamentu, ako sa správame k tejto situácii, a, bohužiaľ, musím s ľútosťou konštatovať, že práve opozícia poňala tento boj ako politizáciu. Ja som mnohokrát vyzvala aj kolegov poslancov, aj opozičných, aj koaličných, že neberme túto tému ako politickú, pretože tam, kde končí situácia krvou, by sme sa mali vzdať politického trička a urobiť každý jeden z nás všetko pre to, aby sme pomohli.
Ja z tejto pozície naozaj verím aj tebe, že si chcel úprimne týmto svojím vystúpením povedať, pomáhajme a pomáhajme aj tak, že či už je to koalícia, alebo opozícia, ja vás všetkých vyzývam, poďme teda do nemocníc, poďme pomáhať, poďme testovať, každý jeden nech si zažije, ten, čo neverí, čo je ten neveriaci Tomáš, aby išiel do nemocnice, pozeral sa tým ľuďom do tváre, nielen tým umierajúcim, ale aj tým zdravotníkom.
A je to absolútna neúcta tu rozprávať, že neexistuje pandémia, že robíme si, čo chceme, že nepomáhame, pretože tí zdravotníci podajú z nôh, obetujú vlastné životy. A týmto vzdávam aj česť zosnulým pamiatkam mojich kolegýň, kolegov, ktorí nasadili svoj vlastný život v prvej línii, a niekto si tu iba vybíja politický kapitál. Tak to už je naozaj úbohé, smutné a nemali by sme hnať debaty do takýchto expresívnych a eskalačných až komunikácií.
Skutočne povedať o tom, že pandémia je vymyslená, je veľmi vážna neúcta voči zdravotníkom a voči tým, ktorí zomreli. (Potlesk.)

Návrh na hlasovanie je o jedenástej dnes. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, ako spravodajkyňa výboru pre zdravotníctvo predkladám správu o prerokovaní návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky ´21 až ´23 vo výboroch.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 307 z 19. októbra 2020 pridelil návrh rozpočtu úradu na roky ´21 až ´23 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre zdravotníctvo, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor na prerokovanie v termíne do 20. novembra 2020.
Návrh rozpočtu úradu bol predložený v súlade so zákonom č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 111 z 19. novembra 2020 zobral na vedomie návrh rozpočtu úradu na roky ´21 až ´23, súhlasil s návrhom rozpočtu úradu na rok ´21 a odporučil Národnej rade návrh rozpočtu úradu na rok 2021 schváliť.
Výbor pre zdravotníctvo prerokoval návrh rozpočtu úradu na roky 2021 až 2023 dňa 19. novembra 2020. Výbor neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia – súhlasiť s návrhom rozpočtu úradu a odporučiť Národnej rade návrh rozpočtu úradu schváliť – nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 24. novembra 2020. Výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade návrh rozpočtu úradu na roky 2021 až 2023 vziať na vedomie a návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2021 schváliť.
Predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2021 až 2023 (tlač 315).
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky ´21 až ´23.
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky ´21 až ´23,
B. schvaľuje rozpočet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok ´21 v štruktúre predpokladaných príjmov a výdavkov: príjmy celkom 61 mil. 521-tisíc, z toho príjmové finančné operácie (zostatok finančných prostriedkov z predchádzajúcich rokov) 37 mil. 534-tisíc, nedaňové príjmy spolu (administratívne poplatky, príjmy z činnosti úradu, úroky) 755-tisíc, transfery zo štátneho rozpočtu 0, transfery zo zdravotných poisťovní 23 mil. 231-tisíc. Výdavky celkom 23 mil. 646-tisíc, celkový prebytok/schodok 37 mil. 874-tisíc a prebytok/schodok ESA 2010 490-tisíc.
Ďakujem, skončila som, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.