Videokanál poslanca

Dámy a páni, ja som nastúpila do RTVS-ky v čase, keď bol ešte socializmus, takže tesne pred revolúciou. Ja som si užila tých riaditeľov, ktorých sme tam mali, a môžem vám povedať jednu vec. Jediný apolitický riaditeľ, ktorý tam kedy bol, bol prvý po revolúcii a to bol Roman Kaliský. Odvtedy sme ich tam mali 17 alebo ja už ani neviem, koľko ich tam bolo, ale bola to katastrofa a jeden politickejší ako druhý, až to teda vyvrcholilo v čase SNS, kedy naozaj SNS-ka ovládla celú televíziu na kompletku. To znamená, že ešte aj Rafael Rafaj, ktorý sedel v podstate v parlamente sa nasťahoval do RTVS-ky a mal tam kanceláriu, takže oni takto fungovali, aby bolo všetko jasné, hej. Odpolitizovanie televízie, to je to jediné, čo my tu môžme urobiť, a to, čo potrebujeme dokázať, pretože to, čo sa tam deje, to je fakt katastrofa. Podľa toho, kto vyhrá voľby. Hovorím, raz to ide doprava, raz to ide doľava, ale nikto sa nepozerá na to, čo to urobí s tými ľuďmi, ktorí sedia vo vnútri televízie, ktorí tam pracujú a ktorí potrebujú konsenzuálne a kontinuálne nejak vyrábať program, ktorý by bol potrebný pre túto krajinu. Nebavíme sa teraz o... o nejakých, ja neviem, filmíkoch alebo o nejakých zábavných reláciách. Ja sa teraz bavím napríklad o vzdelávacích programoch, ktoré nám úplne ulietli a budú nám ulietať, ak, ak tomu neurobíme raz a prevždy prietrž.
Takže to, že potrebujeme apolitického riaditeľa, vám ani nemusím hovoriť. Myslím si, že to každý z vás má upratané. Aspoň z vás... Koľko vás je tu? Tri, štyri, päť, šesť... z vás siedmich, ktorí tu sedíte a ktorí to chápete.
Myslím si, že verejnoprávnosť by mala, by mal byť ten základ a malo by to zohľadňovať aj to, aké sily máme v spoločnosti. To, že sa snažíme naozaj odpolitizovať aj samotnú voľbu toho riaditeľa, je jediná možná cesta. Ja som už naozaj zažila také garamboly v tej telke od spájania televízie a rozhlasu po príchod pani Zemkovej, teda s príchodom pani Zemkovej až po jej odvolanie. Môžem vám povedať, že to teda bola... bol, bol katastrofálny krok, ale už s tým nič neurobíme, proste sme to spojili. Spravili sme z dvoch plnokrvných inštitúcii jednu polokrvnú, lebo jeden bol arab a druhý bol polokrvník, takže, takže toto sme vytvorili z RTVS-ky a takto to tu teda aj vyzerá, hej.
Neho... nebavme sa už o... o tom, či koncesie, či nekoncesie. Proste dajme tie... tej televízii naozaj tie peniaze, ktoré potrebuje.
My sme nechali 20 rokov koncesie. Za tých 20 rokov, kedy sme ich schvaľovali, boli v televízii dva televízne programy a tri rozhlasové. Áno? Po toľkých rokoch máme dneska, mali sme dnes, teda mali sme ešte donedávna päť televíznych programov a deväť rozhlasových. Za tie isté koncesie. Tak čo sme čakali? Dali sme im peniaze na hotdog a čakali sme steaky?
O čom sa my tu bavíme? Fakt už mi je, už mi je to trápne, ja tu fakt bojujem za všetkých televizákov len preto, že ja som televizák, som plnokrvný televizák a nemám ani problém odísť z tohto parlamentu a vrátiť sa naspäť do práce, takže to len pre tých ostatných, ale poďme zabojovať za tú telku naozaj všetci, a nielen za tú televíziu, lebo nebavíme sa tu len o televízii, my sa tu bavíme aj o rozhlase. My večne zabúdame na ten rozhlas. Však to je, to je katastrofa. Fakt je to, fakt je to zlé, a ak to nedofinancujeme, tak nám to budúcnosť vráti, tomu verte, v hlúpnutí národa, v hlúpnutí detí a neviem v čom všetkom možnom. Vráti nám to tá budúcnosť a tam spejeme.
Takže v rámci môjho záverečného slova (povedané so smiechom), prepáčte, že som takto naložila, ale, ale vo mne sa už pení žlč s tým, čo tu robíme. Tak buď im to dajme v štátnom, štátnom rozpočte, zvýšme, zvýšme im rozpočet, ale, ale nerobme to. Nerobme, nerobme tieto, tieto kotrmelce. Raz áno, raz nie, raz koncesie, raz nekoncesie. Tak sa dohodnime na jednom a urobme to, nech je to zo štátneho rozpočtu. Čiže toľkoto k tomu prvému čítaniu. Ešte uvidím, jak sa rozbehnem v druhom.
Ďakujem pekne všetkým za to, že ste ma vypočuli, a skúste, prosím vás, popremýšľať, naozaj tá telka... a tá telka, ale aj ten rozhlas potrebuje pomoc. RTVS-ka proste potrebuje pomôcť. Ďakujem.
Poprosím, hlasovanie budúci... zajtra, zajtra o 11.00 hod.

Pán kolega... (Povedané so smiechom.) Dušan, v podstate ja som síce nebola na tých, na tých stretnutiach odborníkov, ale zase pochopila som všetko, čo hovoril predkladateľ.
A pravda je, že to spolitizovanie tej RTVS-ky, to tak ide podľa toho, kto je práve, kto je práve predseda vlády, tak to tak ide hore-dole. A je pravda, že je najvyšší čas, aby sme skutočne odpolitizovali komplet celú telku a celú... a celá... a všetky voľby, ktoré okolo toho sú. Je najvyšší čas, aby sa to naozaj dostalo do rúk profesionálom, odborníkom. Ja som rada, že začíname kreovať aj tú samotnú radu tak, aby tam naozaj sedeli odborníci. Ja si veľmi dobre pamätám, kedy vznikli, vznikli rady, a viem, kto tam sedel. A to, že to bolo spolitizované horom-pádom, tak o tom sa nemusíme baviť, lebo to ty vieš veľmi dobre. A to, že tam teraz konečne sedia ľudia, ktorí, ktorí sú odborníci, tak to ja len môžem kvitovať.
A to, že sa to podáva teraz, ja si myslím, že, chvalapánubohu, že sa to podáva teraz, lebo teraz by sme aspoň konečne mohli spraviť my ten obrovský krok vpred a konečne tomu dodať, dodať niečo, čo, čo tu doteraz chýbalo, a to je samostatnosť, zodpovednosť a naozaj verejnoprávnosť, lebo tieto, tie politické hrátky o tom, kto bude, kde bude, čo bude, to už fakt je katastrofálne. A katastrofa je aj to, že sa vytráca, vytráca ako keby voľná ruka všetkých novinárov. (Rečníčka poklepala prstom na rečnícky pult.) Takže ja nerozumiem, že ty nerozumieš, ale podľa mňa rozumieš.
Ďakujem.

Dámy a páni, spravodajská správa k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Kristiána Čekovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1411) v prvom čítaní.
Vážený pán predseda, vážené pred... (povedané so smiechom), vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená predsedom výboru pre kultúru a médiá k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Janko, super, že ďakuješ, ďakuješ Kristiánovi, ja mu ďakujem tiež, ale ja chcem poďakovať tebe, lebo tak exkurz do histórie historických vláčikov na Slovensku a taký prehľad ako máš ty, to sa fakt len tak nevidí.
Takže ja by som ti ešte navrhla, že fakt s týmto by si mohol chodiť po školách, lebo by bolo fajn, keby si aj deti vedeli uvedomiť, čo a aké poklady tu máme.
Takže ďakujem všetkým predkladateľom a hlavne tebe za, za ten exkurz do histórie, pretože to je to, čo nám tu chýba, a to je to, čo si tu už dlhú dobu nevážime a mali by sme si.

Pán Karahuta, jasne, ja rozumiem tomu, čo vy hovoríte, na druhej strane sa musím zastať ale aj Martina Fecka, lebo v podstate nejde tu len o tú samotnú vyhlášku, ale ide tu reálne aj o tie zvieratá ako také. Čo je horšie, že naozaj máme tu, máme tu veľké cicavce, ktoré, ktoré si ani nevieme predstaviť, kde všade sú pozatvárané a majú to ľudia v rodinných domoch, čiže v tomto zmysle, v tomto zmysle Martina Fecka plne chápem a myslím si, že nám neuškodí, ak to budeme mať nejakým spôsobom aj v zákone podchytené. Ale na druhej strane rozumiem, čo vy hovoríte, a plne súhlasím s tým, že nemôžeme zaťažovať ďalej samosprávy, absolútne s tým súhlasím, ale myslím si, že dajú sa nájsť aj iné spôsoby, akými tie zvieratá nejak podchytiť tak, aby bolo úplne jasné, kde všade nám aké zvieratá žijú a pokiaľ sú nebezpečné, o to viac.
Takže ďakujem pekne, to je všetko.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení pánovia, páni, Martin, my sme tiež rozprávali a dlho sme rozprávali o tomto zákone a musím povedať, že niečo plusové vidím na tvojom zákone, ale naopak prikláňam sa i k niektorým veciam, ktoré povedal pán Karahuta. Čiže z môjho hľadiska, áno, ja chápem ten nepokoj ľudí, keď zistia, že v ich dedine je chovateľ, ktorý chová tigre, levy a tak ďalej. V prvom rade s týmto by som dokázala súhlasiť, že by takéto zvieratá, nie že by o tom mali rozhodovať mestá, obce, už pre spomínaný problém, ktorý, ktorý spomínala aj Anka Mierna, aj pán poslanec Karahuta, ale pravda je, že znásilňovať tie malé obce, aby si zadovážili nejakého veterinára, ktorý im bude chodiť po kontrolách, je blbosť, na druhej strane viem si predstaviť, že by to dokázala robiť RVPS-ka, ale v podstate sú dve veci, ktoré ma na tom vyrušujú.
Prvá vec, že vôbec takéto zviera sa chová v nejakej obci. To je vec, ktorá ma vyrušuje. A druhá vec, ktorá ma vyrušuje, je fakt, že v akých podmienkach sa tie tigre, levy, ktoré potrebujú priestor na výbeh, chovajú. Proste sa chovajú v uzamknutých klietkach, ktoré síce odporúča naša vyhláška, ale či je to pozitívne pre vývoj toho zvieraťa, na to sa už nikto nepozerá. Čiže z jednej strany je možno aj tá nebezpečnosť tých zvierat, áno, súhlasím, a nemali by byť, nemali by v obciach, dedinách bez toho, aby neboli pod absolútnou kontrolou, na druhej strane už aj ten spôsob toho chovu tých zvierat je úplná katastrofa. Pozrime sa na chovateľku, ktorá je dolu na južnom Slovensku, ktorá má 20 tigrov, ktorá ich množí hlava-nehlava, čiže to tiež nie je v poriadku a nevieme s tým pohnúť. Týmto spôsobom by sa pohnúť dalo, takže chcem povedať, že to, že ste otvorili ten zákon, je fajn.
Ďalší problém, ktorý vidím, je problém, ktorý sa týka dajme tomu plazov, pavúkov a podobne. Ja som to už povedala a zopakujem to, že nemám pocit, že by sme mali chovateľov odrádzať od chovu plazov a pavúkov, pretože to nie sú veľké zvieratá. Samozrejme, pokiaľ sa nejedná o nejakého trojmetrového škrtiča alebo teda nebezpečného plaza. Ale na druhej strane treba povedať, že hady ako také nechová bežný človek. Hady ako také chová človek spôsobilý. Ak máme pocit, že potrebujeme pre človeka, ktorý dajme tomu chová plazy, potrebujeme preňho nejaký úzus, na základe čoho by ich mohol chovať, tak to spravme inak. Možno, možno nejakým súhlasom RVPS-ky s tým, že bude mať licenciu na chov plazov a tak ďalej, čím by sa zaručilo, že sú tie hady pod kontrolou, sú pod kontrolou RVPS-iek a bolo by to v pohode. Aspoň z môjho hľadiska. Čo sa týka pavúkov, pavúky bežne žijú v teráriách, nechodia na prechádzku, nikto ich nepúšťa na výbeh, na voľno, sú v tých teráriách a ani si nepamätám, že by sa v poslednej dobe nejak, v posledných desiatich rokoch stalo, že by niekomu ušla Tarantula a že by ju naháňali po paneláku. A povedzme si na rovinu, ani tie hady nám nejak neubiehajú, čiže nevidím problém. Čo sa hadov týka, obvykle ak, ak je to chovateľ, tak je to, je to aj vo veľkej miere človek, ktorý dajme tomu je alergický na srsť a chce mať doma nejaké domáce zviera a jednoducho volí, volí plaz a volí hada. Čo sa týka krokodílov, to je ten istý problém ako s tigrami, s levmi a podobne.
Musím ale upozorniť, že to nie sú jediné zvieratá, ktoré sa tu chovajú. My sa síce bavíme o exotických zvieratách, ale nedostali sme sa ešte napríklad k vlkom, ktorých tiež občas niekto chová, nedostali sme sa k nejakým zvieratám ako sú líšky a podobné veci, čiže ja by som bola za, keby ak by ste to riešili ďalej v tom zákone, aby sa tam dostali aj tieto zvieratá. A zároveň upozorňujem aj na dravce, lebo aj to sú zvieratá, ktoré dokážu byť nebezpečné, čiže ak riešiť, ak riešiť kvázi nebezpečné zvieratá, ony sú tak nebezpečné ako to dovolíme, tak potom už riešme en bloc všetky zvieratá vrátane, vrátane tých dravcov.
Ja považujem ten zákon za potrebný, a pretože tá úprava tu naozaj nebola, ja osobne napríklad som za to, aby bol vôbec všeobecne zákaz chovu nebezpečných zvierat v domácnostiach, v domácnostiach, tým ale nehovorím, že nemôžu vznikať dajme tomu aj súkromné zoologické záhrady, ale, samozrejme, musia spĺňať tie najprísnejšie kritériá, musia byť absolútne pod dohľadom a spĺňať všetko to, čo majú spĺňať zoologické záhrady úplne aj klasické, aj keď sú štátne alebo mestské, alebo akékoľvek iné. Čiže viem si to predstaviť, ale chov, hlavne chov cicavcov je u nás úplná katastrofa. My tu pomaličky máme viac levov jak v Tanzánii, takže to, ako aby sa tu ľudia, si tu nemysleli, vy ich len nevidíte proste, to je celý problém, ale je ich hrozne veľa, teda na naše pomery. Nehovorím na, nejak všeobecne, že by sme ich tu mali milióny, ale proste fakt na to, aká sme my malá krajina a že nie sme krajina, ktorá je domáca krajina, krajina tigrov, levov a podobných, ich tu máme fakt veľa.
A za ďalšie by som rada odpovedala možno aj, aj pánovi poslancovi Karahutovi, že ja si viem predstaviť, teda vy ste sa pýtali, že akým spôsobom nechať tie zvieratá dožiť, ale myslím, že už v nejakom predchádzajúcom zákone, už si ani nepamätám, kde sme sa bavili o tom, že, že necháme, bolo to v súvislosti so psami, že nechať tie zvieratá proste nemnožiť a tie, ktoré už sú zvyknuté na ten svoj ako keby priestor, nechať ich niekde, nechať ich niekde len, len dožiť, že to by bolo férové, ak by to bolo možné. Ak to možné nebude, aspoň tie najstaršie zvieratá a tie mladšie ročníky by možno prijali určite nejaké zoologické záhrady alebo niekto, čiže toto si viem predstaviť, myslím si, že aj bratislavská zoologická záhrada sa tvári, že je veľmi teskná, tak by sme jej mohli pomôcť.
Čiže ja za ten zákon naopak teda ďakujem, viem si ho predstaviť, bude na ňom treba nejaké úpravy spraviť, napriek tomu si myslím, že, je to prvé čítanie, že v tom prvom čítaní my by sme to vedeli podporiť, ale bude potrebné, aby sa upravili niektoré veci pred druhým čítaním.
Takže ďakujem pekne, to je všetko.

Janko, v svojej predchádzajúcej faktickej poznámke, ktorú si mal, už ani neviem, po kom to bolo, si nás nazval obskúrnymi poslancami.
A teraz chceš, po tých obskúrnych poslancoch, aby s vami hlasovali. Neviem, či toto má nejakú logiku, ale faktom je, že ste spúšťačom súmraku demokracie, a to sa tým obskúrnym poslancom vôbec nepáči, ale vôbec.
A ak mi takto, táto pečiatka na čele zostane, že budem naďalej obskúrny poslanec, ale podržím túto vládu a budem sa snažiť a bojovať z posledných síl o poslednú kvapku demokracie, ktorá tu v tejto krajine zostane, tak to spravím a budem ten biľag obskúrneho poslanca niesť naďalej na sebe, úplne v pohode.

Ja sa, Jozef, vyjadrím k tomu, ako si ty hovoril, že hlasovalo sa tu za pád toho, onoho ministra, tamtoho ministra. Ja by som rada pripomenula kolegom zo SaS-ky, že aj my sme hlasovali proti odvolaniu pani ministerky Kolíkovej, proti odvolaniu pána ministra Sulíka, a to v čase, keď už naozaj vrcholil... vrcholila kríza dvoch veliteľov.
A úprimne, polovica z tohoto klubu nehlasovala za ich odvolanie preto, že by s tým súhlasili, ale ctili koaličnú dohodu. To je jediné, čo urobili. Ctili koaličnú dohodu a urobili tak preto, že ich o to poprosil premiér. U mňa prosiť nemusel, ja som ju ctila tak či tak. A tak ako som povedala, že nebudem hlasovať za pád ani jedného člena vlády, tak som aj urobila. A urobila som tak aj v prípade Jany Cigánikovej.
Čiže nič po vás nikto nechcel, len to, aby ste ctili koaličnú dohodu a aby ste... aby ste sa jej držali. Ale vy ste urobili úplne presný opak. A keď hovoríme o súmraku demokracie, tak ste ho spustili.

Pán kolega, nechápem, načo bolo toto dobré, ale dobre. Mali sme tu už niekoľko diskusií k tomu. Ja sa vyjadrím k tomu komunálu, pretože som bola pri každom jednom rokovaní, ktoré sme s komunálom viedli, ja a Anka Mierna, kolegyňa. Musím povedať, že sa rokovalo otvorene, slušne a k veci a nikto nikoho nevydieral, takže to išlo celkom rýchlo, naopak, obe strany rozumeli.
A ak hovoríte o zástupcoch vlády, to znamená pánovi ministrovi Matovičovi a o pánovi premiérovi Hegerovi, tak vám musím povedať, že vzniklo to tak, že nás oslovili zástupcovia ZMOS-u a zástupcovia únie miest. Poslancov. My sme vzápätí oslovili ich a oni v priebehu jedného dňa zvolali rokovanie. To rokovanie bolo naozaj veľmi dobré a veľmi rýchle. Obe strany porozumeli, aké sú ich možnosti, a to, že výsledok je taký, aký je, to znamená, že samosprávy, ktoré by za normálnych okolností mohli ísť až do krachu, že v podstate peniaze, ktoré vyrokovali, vyrokovali zástupcovia, že im budú postačovať na to, aby prežili. A to bolo dôležité a to bolo hlavné. To znamená, že ja, naopak, ja chcem poďakovať vláde, že bola ústretová voči samosprávam a že sme to dotiahli tam, tak, ako sme to dotiahli.

Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Kozelovej a Anny Remiášovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1259).
1. Slová „a pre seniorov" sa v celom texte návrhu zákona nahrádzajú slovami „a seniorov".
Odôvodnenie: Precizovanie názvu komisárov pre osoby so zdravotným postihnutím a seniorov a jeho Úradu.
2. V čl. I § 11 ods. 2 sa za slovo „komisár" vkladajú slová „pre osoby so zdravotným postihnutím a seniorov".
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava; precizovanie textu z dôvodu jednoznačnosti.
3. V čl. I sa § 30 dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Komisárom pre osoby so zdravotným postihnutím sa vo všetkých všeobecne záväzných právnych predpisoch rozumie komisár pre osoby so zdravotným postihnutím a seniorov."
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava.
4. V čl. V 1. bod znie:
„1. V poznámke pod čiarou k odkazu 39c sa citácia ,,Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene doplnení a doplnení niektorých zákonov." nahrádza citáciou „Zákon č. 176/2022 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a seniorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov."."
V súvislosti s touto úpravou sa upraví úvodná veta čl. V (slová „sa dopĺňa" sa nahradia slovami „sa mení a dopĺňa") ako aj názov zákona (slová „o doplnení" sa nahradia slovami „o zmene a doplnení").
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava; zosúladenie s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov (oznámenie č. 19/1997 Z. z.).
Ďakujem. To je celé.