Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení pánovia, páni, Martin, my sme tiež rozprávali a dlho sme rozprávali o tomto zákone a musím povedať, že niečo plusové vidím na tvojom zákone, ale naopak prikláňam sa i k niektorým veciam, ktoré povedal pán Karahuta. Čiže z môjho hľadiska, áno, ja chápem ten nepokoj ľudí, keď zistia, že v ich dedine je chovateľ, ktorý chová tigre, levy a tak ďalej. V prvom rade s týmto by som dokázala súhlasiť, že by takéto zvieratá, nie že by o tom mali rozhodovať mestá, obce, už pre spomínaný problém, ktorý, ktorý spomínala aj Anka Mierna, aj pán poslanec Karahuta, ale pravda je, že znásilňovať tie malé obce, aby si zadovážili nejakého veterinára, ktorý im bude chodiť po kontrolách, je blbosť, na druhej strane viem si predstaviť, že by to dokázala robiť RVPS-ka, ale v podstate sú dve veci, ktoré ma na tom vyrušujú.
Prvá vec, že vôbec takéto zviera sa chová v nejakej obci. To je vec, ktorá ma vyrušuje. A druhá vec, ktorá ma vyrušuje, je fakt, že v akých podmienkach sa tie tigre, levy, ktoré potrebujú priestor na výbeh, chovajú. Proste sa chovajú v uzamknutých klietkach, ktoré síce odporúča naša vyhláška, ale či je to pozitívne pre vývoj toho zvieraťa, na to sa už nikto nepozerá. Čiže z jednej strany je možno aj tá nebezpečnosť tých zvierat, áno, súhlasím, a nemali by byť, nemali by v obciach, dedinách bez toho, aby neboli pod absolútnou kontrolou, na druhej strane už aj ten spôsob toho chovu tých zvierat je úplná katastrofa. Pozrime sa na chovateľku, ktorá je dolu na južnom Slovensku, ktorá má 20 tigrov, ktorá ich množí hlava-nehlava, čiže to tiež nie je v poriadku a nevieme s tým pohnúť. Týmto spôsobom by sa pohnúť dalo, takže chcem povedať, že to, že ste otvorili ten zákon, je fajn.
Ďalší problém, ktorý vidím, je problém, ktorý sa týka dajme tomu plazov, pavúkov a podobne. Ja som to už povedala a zopakujem to, že nemám pocit, že by sme mali chovateľov odrádzať od chovu plazov a pavúkov, pretože to nie sú veľké zvieratá. Samozrejme, pokiaľ sa nejedná o nejakého trojmetrového škrtiča alebo teda nebezpečného plaza. Ale na druhej strane treba povedať, že hady ako také nechová bežný človek. Hady ako také chová človek spôsobilý. Ak máme pocit, že potrebujeme pre človeka, ktorý dajme tomu chová plazy, potrebujeme preňho nejaký úzus, na základe čoho by ich mohol chovať, tak to spravme inak. Možno, možno nejakým súhlasom RVPS-ky s tým, že bude mať licenciu na chov plazov a tak ďalej, čím by sa zaručilo, že sú tie hady pod kontrolou, sú pod kontrolou RVPS-iek a bolo by to v pohode. Aspoň z môjho hľadiska. Čo sa týka pavúkov, pavúky bežne žijú v teráriách, nechodia na prechádzku, nikto ich nepúšťa na výbeh, na voľno, sú v tých teráriách a ani si nepamätám, že by sa v poslednej dobe nejak, v posledných desiatich rokoch stalo, že by niekomu ušla Tarantula a že by ju naháňali po paneláku. A povedzme si na rovinu, ani tie hady nám nejak neubiehajú, čiže nevidím problém. Čo sa hadov týka, obvykle ak, ak je to chovateľ, tak je to, je to aj vo veľkej miere človek, ktorý dajme tomu je alergický na srsť a chce mať doma nejaké domáce zviera a jednoducho volí, volí plaz a volí hada. Čo sa týka krokodílov, to je ten istý problém ako s tigrami, s levmi a podobne.
Musím ale upozorniť, že to nie sú jediné zvieratá, ktoré sa tu chovajú. My sa síce bavíme o exotických zvieratách, ale nedostali sme sa ešte napríklad k vlkom, ktorých tiež občas niekto chová, nedostali sme sa k nejakým zvieratám ako sú líšky a podobné veci, čiže ja by som bola za, keby ak by ste to riešili ďalej v tom zákone, aby sa tam dostali aj tieto zvieratá. A zároveň upozorňujem aj na dravce, lebo aj to sú zvieratá, ktoré dokážu byť nebezpečné, čiže ak riešiť, ak riešiť kvázi nebezpečné zvieratá, ony sú tak nebezpečné ako to dovolíme, tak potom už riešme en bloc všetky zvieratá vrátane, vrátane tých dravcov.
Ja považujem ten zákon za potrebný, a pretože tá úprava tu naozaj nebola, ja osobne napríklad som za to, aby bol vôbec všeobecne zákaz chovu nebezpečných zvierat v domácnostiach, v domácnostiach, tým ale nehovorím, že nemôžu vznikať dajme tomu aj súkromné zoologické záhrady, ale, samozrejme, musia spĺňať tie najprísnejšie kritériá, musia byť absolútne pod dohľadom a spĺňať všetko to, čo majú spĺňať zoologické záhrady úplne aj klasické, aj keď sú štátne alebo mestské, alebo akékoľvek iné. Čiže viem si to predstaviť, ale chov, hlavne chov cicavcov je u nás úplná katastrofa. My tu pomaličky máme viac levov jak v Tanzánii, takže to, ako aby sa tu ľudia, si tu nemysleli, vy ich len nevidíte proste, to je celý problém, ale je ich hrozne veľa, teda na naše pomery. Nehovorím na, nejak všeobecne, že by sme ich tu mali milióny, ale proste fakt na to, aká sme my malá krajina a že nie sme krajina, ktorá je domáca krajina, krajina tigrov, levov a podobných, ich tu máme fakt veľa.
A za ďalšie by som rada odpovedala možno aj, aj pánovi poslancovi Karahutovi, že ja si viem predstaviť, teda vy ste sa pýtali, že akým spôsobom nechať tie zvieratá dožiť, ale myslím, že už v nejakom predchádzajúcom zákone, už si ani nepamätám, kde sme sa bavili o tom, že, že necháme, bolo to v súvislosti so psami, že nechať tie zvieratá proste nemnožiť a tie, ktoré už sú zvyknuté na ten svoj ako keby priestor, nechať ich niekde, nechať ich niekde len, len dožiť, že to by bolo férové, ak by to bolo možné. Ak to možné nebude, aspoň tie najstaršie zvieratá a tie mladšie ročníky by možno prijali určite nejaké zoologické záhrady alebo niekto, čiže toto si viem predstaviť, myslím si, že aj bratislavská zoologická záhrada sa tvári, že je veľmi teskná, tak by sme jej mohli pomôcť.
Čiže ja za ten zákon naopak teda ďakujem, viem si ho predstaviť, bude na ňom treba nejaké úpravy spraviť, napriek tomu si myslím, že, je to prvé čítanie, že v tom prvom čítaní my by sme to vedeli podporiť, ale bude potrebné, aby sa upravili niektoré veci pred druhým čítaním.
Takže ďakujem pekne, to je všetko.