Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Prikročím k mojej rozprave.
Kšeft so zvieratami zo Slovenska prekvitá. Sme svetová jednotka. V zahraničí nás volajú hundemafia a ani náhodou to nemyslia pozitívne. Obchod so zvieratami je skrytý za bránami domov, garáží, pivníc. Katastrofálne podmienky, v akých sa zvieratá nachádzajú v tzv. množiarňach, je alarmujúci.
Na úvod trochu počtov. Ročne sa zo Slovenska vyvezie zhruba 500-tisíc šteniat a psov. Len do Nemecka je to každoročne 100-tisíc. Napriek tomu nám Nemci pomáhajú s adopciami útulkových psov. Slovensko je už plné. Kým cena bezpapierového šteňaťa na Slovensku sa pohybuje v priemere 100 eur, cena za jedno v zahraničí sa pohybuje od 250... od 250 do 500 eur. To predstavuje sumu od 125 do 250 mil. Upozorňujem, že nezdanených. Množitelia totižto žiadne dane neplatia. Taký super kšeft so živými vecami a minimálnymi nákladmi na krmivo a veterinu.
Ročne Slovensku na tomto neľudskom kšefte uniká na daniach od 25 do 50 mil. Nemáme na podporu poľnohospodárov? Ale máme, len treba nájsť kde.
Množiarne na Slovensku patria k nočnej more nielen všetkých ochranárov zvierat v celej Európe, ale aj všetkých obyvateľov tohto kontinentu. A zatiaľ čo v krajinách Európskej únie neustále sprísňujú zákony, u nás sa poslanci zatiaľ len rozhodujú, či tento protimnožiteľský zákon pôjde do druhého čítania. Radšej ani nehovorím o komplexnom zákon o ochrane zvierat. Ak by som napísala, že sme v ochrane zvierat sto rokov za rozvinutými krajinami, tak to nebude pravda. Sme minimálne tisíc rokov za pterodaktylmi.
Obchod so šteniatkami prekvitá na všetkých úrovniach. Sú do toho zapletení jednotlivci nielen z okolia množiteľov samotných, ale čo je alarmujúce, obchodu sa zúčastňujú aj mnohí veterinári a neraz sa v minulosti stalo, že aj nepoctiví pracovníci RVPS-iek. No na parádu to je! Vďakabohu, že v poslednej dobe sa v rámci tej RVPS-ky naozaj veľa vecí zmenilo, a ja som za to vďačná.
Množiteľ je človek, ktorý profituje na chove, ak sa to dá chovom nazvať, psov obvykle bez preukazu pôvodu, tzv. PP, teda čistokrvných bezpapierových psov. V drvivej väčšine sú psy chované v absolútne nevyhovujúcich podmienkach, v polorozpadnutom dome, v studenej garáži či tmavej pivnici, v chlievikoch, klietkach a králikárňach bez prístupu denného svetla a bez nároku na voľný pohyb. Sú nesocializované, neprichádzajú do kontaktu s človekom alebo s iným zvieraťom. Neraz chýba aj základné veterinárne ošetrenie a kvalitná strava. Často sú to psi zlomení, niekedy bez návratu do normálnej duševnej kondície. A viem, o čom hovorím. Sama som mala doma zachránenú fenku z množiarne. A neverte tomu, že si žila ako v bavlnke.
Moja fenka, psík z množiarne, odobratý z týračky. Občas to ochranárom prejde. Keď mi ju dievčatá priniesli domov do dočasky, mala sotva 3 kg a približne 3,5 roka. Malé klbko s pozliepanými vlasmi plnými výkalov. Tak veľmi sa bála, že sa od strachu pošpinila, už keď som si ju prvýkrát brala na ruky. A to som ju len vyťahovala z prepravky. Ruky totiž nepoznala. Asi mesiac sa pošpinila všade v novom prostredí, všade, kde som ju vzala a asi dva týždne, aj keď som ju len vzala na ruky. Celé tri a pol, celého 3,5 roka prežila v klietke niekde v garáži. V zime, v lete, bez slnka, len na doskách, na paletách a celý život potom vyhľadávala úzke pevné priestory, ako je operadlo, a tak sme ju volali Naďa Comaneciová. Na pevnej podlahe len pred pôrodom a pri kojení. Aj keď dostala nový mäkký peliešok, bála sa doň ľahnúť, a pritom bol celý jej. Kým sa prvýkrát odvážila vstúpiť na trávu, trvalo to tri hodiny. Celé tri hodiny. Ona skrátka nevedela, čo to je tráva. Kým spapala prvú piškótu, to trvalo zhruba týždeň. Aj granule a mäso začala jesť až po troch dňoch namočené, po troch dňoch od hladu, lebo ten nepustil, lebo dovtedy jedla len pečivo a chlieb namočené vo vode. Do mlieka jej ho pán idiot množiteľský kdesi z juhu Slovenska namočil len vtedy, keď porodilam, lebo presne na to mu slúžila, ako stroj na rodenie, inú cenu nemala. Rodila toľko, koľko to išlo, dvakrát do roka a takýchto ich tam mal, ten bezcitný hlupák, 40. Štyridsať kusov. Od najmenších až po najväčšie. Evidentne ju aj mlátil, lebo sa bála ruky, nohy, dokonca aj trička, ktoré som hodila na kreslo tri metre od nej. Len krčila tichučko ako malá myška. Kým sme ju prvýkrát ostrihali a okúpali, plakala som ja aj psia kaderníčka Janka. Pod tými zdredovanými vlasmi zrazu vykuklo malinké, na kosť vychudnuté telíčko. Na niektorých miestach mala vlásky vytrhané, ušká mala také čierne, že to bola katastrofa. Na mliečnych žľazách mala nádory, ešte jej tieklo mlieko. Kĺby jej vyskakovali občas z puzdra. Výživa po toľkých šteňatách absolútne žiadna. Jeden zúbok v polovici zlomený. U veterinára sa pošpinila a potom pri každej kontrole. Veterinár zistil, že má zápal zvukovodov a že ho má minimálne tri roky.
Viete si predstaviť, že by ste mali tri roky zápal stredného ucha? Že by ste tri roky tú bolesť trpeli? Ona to zniesť proste musela. A tak začal kolotoč, liečby striedali operácie. Vyoperované oba zvukovody. Na oboch uškách plastika, kastrácie, mliečne žľazy, trvalo to pol roka. Pol roka uzdravovania tela a pokusy o uzdravenie zlomenej duše. Kým som ju odnaučila, že nemusí jesť svoje výkaly, trvalo to rok. Jedla ich aj preto, lebo tak upratovala v zahnusenej klietke a pod šteniatkami, aby mali čisto. Také sú matky. Ako dobrá mama urobila, čo mohla. Keď malá myška odchádzala za dúhový most, nepočula a nevidela. Bála sa až do konca života a niekedy aj mojej ruky. Bála sa jesť z dlane. V noci sa strhávala tak, že vyletela z postele a obehla ju, potom jej došlo, že je doma, a znova si ľahla. Tak prežívajú fenky, matky z množiarne.
Vyhadzujú ich zhruba v štyroch rokoch. Do kontajnera, na smetisko, uväzujú ich v lese. Ale len tie, ktoré majú šťastie. Ostatné sa usmrcujú, lebo Slovensko nemá komplexný zákon o ochrane zvierat a RVPS, bohužiaľ, nestíha takmer nič, ani keď im ochranári nahlásia týranie, lebo ich je málo a majú nízke platy. Vďaka za to, že začali fungovať aspoň policajti, ale nie, čo sa množenia týka. V podstate majú zviazané ruky, keďže je zákon taký, aký je, a tak sa množí do aleluja a vyváža a vyváža.
Ako tento kšeft funguje? Je to jednoduché. Malé odbery sa robia nasledovne. Záujemcovia o lacné šteniatka si nájdu šteniatko na internete. V tomto smere je kráľom podporovateľov kšeftov so zvieratami Bazoš, ktorý sa spomína najčastejšie aj v policajných správach v Rakúsku. Existuje totiž aj Bazoš.at, zdroj najmä pre rakúskych záujemcov.
Tu treba povedať, že inzercia živých zvierat je už dnes vo viacerých okolitých krajinách vrátane Rakúska zakázaná zákonom. Spojíte sa s množiteľom. To nie je žiaden problém. Množitelia si celkom beztrestne uvádzajú v inzerátoch mobilné čísla. No a po dohovore si idete pre lacné šteniatka buď priamo k množiteľovi, ktorý vám rodičov neukáže alebo vám ukáže dva výstavné kusy, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nie sú rodičia vášho vytúženého šteniatka, takže kupujete mačku vo vreci. K základným kecom najmä u tých, čo si zaopatrujú psíka po prvýkrát v živote, patrí informácia o mini, stredných alebo väčších yorkoch alebo maltezákoch. Nevadí, že neexistuje žiaden miniyork a stredný maltezák, že existuje len york a maltezák, ktorí majú svoje veľkostné štandardy, veď množiteľ vie, že ľudia mu to zožerú aj s navijakom.
Takže občas sa ľudia nestíhajú čudovať, keď im zo šteniatka maltezáka doma vyrastie čuvač. Potom je tu odber na neutrálnej pôde, ideálne niekde na parkovisku, to majú množitelia najradšej. Nič nemusia ukazovať a kšeft ide rýchlejšie, stihnú ich za deň viac, ale len ak nenarazia. Napríklad v Rakúsku. Tam už funguje pre tento obchod funkcia agent provokatér. Ten predstiera záujem o kúpu a po prevzatí zásielky sa o ostatné postarajú policajti. Rakúšania to chytanie začínajú praktizovať vo veľkom. Drvivá väčšina zadržaných sú Slováci. Pre záujemcov mám aj nejaké linky, takže kľudne si to môžete pozrieť.
Okrem odberu v malom a predaji z kufra auta, lebo aj to je jedna z foriem, je tu ešte tá horšia, predaj živých zvierat vo veľkom. To už je podstatne sofistikovanejší obchod a predstavuje dobre organizovanú sieť priekupníkov, ale nechajme prehovoriť zahraničnú tlač, ktorá tomuto slovenskému veľkokšeftu venuje stále viac a viac pozornosti. Ja len upozorňujem, že počas toho, ako som ja bola teraz v parlamente, prišli za mnou trikrát švajčiarska, rakúska aj nemecká televízia a všetky v spojitosti s kšeftami so zvieratami.
Toto je prípad zo Španielska, píše o tom El Periódico Extremadura. Záujemcovia kúpili čistokrvných psov, ktorí po krátkom čase uhynuli. Alebo im zistili vážne vrodené vady. V Guardia Civil bolo oznámených šesť prípadov. Následne svojou, svoju prácu zahájili príslušníci Agentúry ochrany prírody a krajiny v Badajoze, ktorá pred viac ako týždňom nelegálnej psej stanici nachádzajúcej sa na statku v Caseres objavila takmer 100 zamrazených šteniat. Týmto nálezom sa odhalila sieť, ktorú údajne riadil obyvateľ Caseres Vincent M. niekoľko rokov a ktorá sa venovala nelegálnemu obchodu so šteňatami s preukazom pôvodu. Tieto boli dovážané zo Slovenska za nízku cenu a trpeli vážnymi vrodenými vadami alebo ďalšími problémami spôsobenými absolútne nedostatočnou veterinárnou starostlivosťou. Skontrolovali tiež 58 klietok, v ktorých sa nachádzalo 75 šteniat viac ako desiatich rôznych rás, yorkshire, francúzsky buldoček, maltézsky psík, bišon, bradáč, pudlík a tak ďalej. Tieto zvieratá v krajinách východnej Európy stoja približne 100 eur, majiteľ prevádzky ich predával za viac ako 400 eur, pričom do Španielska boli dovezené bez požadovaných povolení, ktoré sme im mali dať my. Šteňatá mladšie ako tri mesiace, ktorých vek ani v jednom prípade neprekračoval šesť mesiacov. Poznámka, to je vek v ktorom sa v Španielsku môžu šteňatá predávať. Mali európsky pas a boli prepravované kamiónmi zo Slovenska do priestorov nachádzajúcich sa v Caseres. A teraz najväčší zistený slovenský paradox, citujem z novín: „Niektoré psy sa uvádzali ako zaočkované ešte pred dátumom ich narodenia.“ Tak to je iná jazda.
Ale to už padá obrovský čierny tieň aj na slovenských veterinárov. Popíšem vlastnú skúsenosť. Má síce viac rokov, ale verím, že sa nič nezmenilo. Bolo to obdobie, keď som začínala so psíčkarením. Vybrala som sa pre šteňa v dedine blízko Topoľčian. Majiteľ ho chcel utratiť, lebo vraj bol navyše, a ja som už dlho chcela psíka, a tak ma priatelia ukecali, aby som si ho vzala. To bolo obdobie, kedy som ani len netušila, čo sú to množiarne, tak ako mnohí, ktorí možno teraz počúvajú túto rozpravu. Išla som teda na šteniatko pozrieť a bola to láska na prvý pohľad. Keď som povedala, že si ho vezmem, množiteľ bez rozpakov vytiahol očkovací preukaz, vypísal ho a opečiatkoval. Keď som sa ho pýtala, či je veterinár, povedal, že nie, že nemôže predsa s každým šteňaťom behať k veterinárovi, takže mu veterinár dal pečiatku. Poznámka, dodnes mám ten preukaz s pečiatkou veterinára z Partizánskeho. Keď som sa spýtala, či je šteniatko zaočkované, na moje veľké prekvapenie povedal, že on si ich sám aj očkuje. Tak to už bola iná sila. Najmä ak ani divá sviňa nevie, či naozaj. Množitelia sú prepojení na nezodpovedných veterinárov, ktorí im pre vývoz vystavujú falošné pet pasy. Mnohí z nich dokonca sami množia. O mnohých s to vie, ale neexistujú páky na ich potrestanie. Samozrejme, ide o jedincov, existuje tu mnoho skvelých a etických veterinárov, ale, žiaľ, aj v ich radoch sa nájdu čierne ovce. Píše o nich aj španielska Clinica Veterinaria Alierta. V ďalšom prípade bol v utorok 18. novembra v obci Pina de Ebro v provincii Zaragoza zabavený ďalší kamión zo Slovenska zo 44 psami a ďalšími zvieratami, vtákmi a korytnačkami, ktoré podľa Trasers smerovali do obchodu v Guadalajare, Caseres a Badajoze. Rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch, ani tu nebol dodržaný minimálny vek potrebný na pohyb po európskom území a zvieratá cestovali natlačené v klietkach a v absolútne nevyhovujúcich zdravotných podmienkach. Zaujímavé na týchto prípadoch je, že na základe prepravných dokumentov známu množiareň, resp. multichovnú stanicu na Slovensku vlastní aj veterinár, ktorý falšuje pasy a uvádza chybný vek, píšu Španieli.
O zadržaní piatich osôb kšeftujúcich so zvieratami zo Slovenska píše aj španielska La Vanguardia. Guardia Civil zadržala päť osôb a obvinila ich z obchodovania so šteňatami, ktoré nemali žiadnu dokumentáciu a pochádzali zo Slovenska, v provincii Sevilla. Falošná dokumentácia, s ktorou sa zvieratá predávali, obsahovala európske osvedčenia, pasy a mikročipy, aby tak navodila dojem legálnosti a zvieratá mohli byť následne predávané cez internet, 50 % zachránených šteniat zomrelo v dôsledku chorôb a 40 % sa nachádza v karanténe.
A tu ďalší článok, od decembra minulého roka Seprona zabavila 595 domácich zvierat pochádzajúcich zo Slovenska, ktoré boli určené na nelegálny predaj v rôznych častiach Portugalska. Následne príslušníci v spoločnosti znalca z odboru veterinárstva a ďalších expertov z oblasti zdravia zvierat vykonali prehliadku chovnej stanice. Na základe prehliadky zubov zistili, že vek šteniat nezodpovedá veku uvedenému v pasoch. Taktiež zistili nezrovnalosti pri očkovaní zvierat. Vakcína proti besnote bola podaná skôr, ako sa vyžaduje.
A máme tu niečo aj z talianskej tlače, Porto Garibaldi, polícia zastavila na cestách Romea Slováka s batožinovým priestorom plným malých psíkov. Muž bol už viackrát vypočutý na polícii, tento 55-ročný muž nemá trvalíý pobyt v Taliansku a v rodnej zemi pracuje ako chovateľ - poznámka - rozumej množiteľ. Na muža bolo v Postara di Roma už podané rovnaké oznámenie za podobný čin pred niekoľkými rokmi. Jednalo sa o exekučný príkaz za uväznenie a zadržiavanie, ktoré vydal... príkaz na uväznenie a zadržiavanie súdny dvor Tribunale di Nola z podobných dôvodov. K nim sa pridalo stíhanie na slobode z prokuratúry vo Ferrare. Stíhanie sa týkalo obvinenia z týrania a opustenia zvierat a z nelegálneho medzinárodného obchodu s domácimi zvieratami. Veterinári po obhliadke šteniatok zistili, že vek je nižší ako dva mesiace u každého vyšetrova... vyšetreného psíka, a navrhli preto presunutie do miestneho útulku. Celková škoda za nelegálny obchod so šteňatami je približne odhadovaná na 35 000 eur, a to bol jeden človek.
Ani nemecká tlač nie je hluchá a slepá, tu je nemecký Bild, dvaja muži 33 a 41 chceli dopraviť 163 čistokrvných, čistokrvných psích šteniat na 2 500 km dlhej trase zo Slovenska do Španielska. Zadržaný náklad sa odhaduje v celkovej výške okolo 60-tisíc eur. Policajti, ktorí zastavili bezcitný šteňací transport, vzniesli proti predajcovi okrem iného aj obvinenie pre podozrenie z porušenia zákona na ochranu zvierat.
A toto píše rakúsky News. Erik, poznámka, kúpil od slovenských priekupníkov yorka, zavolal deň po kúpe, nakoniec sa mu predajca priznal, že pes je vlastne len štyri týždne starý a nie je očkovaný. Potom sa ospravedlnil a už o nedlho zadal nový inzerát. Tentoraz šteňa jazvečíka za 200 eur, text ako vždy, osem týždňov, kompletne očkované, odčervené s čipom. No iste. Tých článkov a videí je tak veľa, že sa to nedá zrátať, ale v každom článku a videu je mnoho spoločného:
1. Všetky pochádzali zo Slovenska.
2. Mali falošné doklady, pet pasy a dokumentáciu.
3. Všetky šteniatka boli mladšie ako dva mesiace.
4. Takmer všetky vôbec neboli veterinárne ošetrené a očkované, napriek tomu, že mali očkovacie preukazy.
5. Katastrofálny spôsob prepravy, šteniatka sa tlačili aj po štyroch v mačacích klietkach. Na ceste boli bez jedla a bez vody vo vlastnom moči a absolútne vystresované. V mraze bez kúrenia, v lete bez chladenia, takže dochádzalo k viac ako častému úhynu.
Slovenské množiarne sú postrach útulkov, a to nielen slovenských, ale aj v celej Európe. Kým v našich končia vyrodené a vyhodené fenky, ale aj šteniatka, ktoré množitelia nedokázali predať, v tých európskych končia zvieratá zachránené zo zadržaných slovenských transportov a nie sú to len psi, ktorí sa pašujú využívajúc pri tom otvorený schengenský priestor.
Citujem z článku, 19. novembra tohto roka bolo počas bežnej kontroly v okrese Pina de Ebro v Zaragoze zadržané nákladné vozidlo pochádzajúce zo Slovenska s nákladom 44 čistokrvných šteniat, množstvom vtákov, z ktorých väčšina bola mŕtva alebo vážne zranená a v dôsledku ďobnutí do hlavy a tlačenice a stovkami malých korytnačiek, ktoré boli za živa zabalené do hermeticky uzatvárateľných plastových obalov bez vody a jedla. Samozrejme, s falošnými dokladmi, resp. s dokladmi so sfalšovanými údajmi.
Čo s týka ochrany zvierat, Slovensko sa stalo fakt hanbou Európy, a to aj napriek tomu, že ochranári už mnohokrát o situácii informovali príslušné orgány od ministerstva pôdohospodárstva a RVPS, počnúc políciou a prokuratúrou končiac. Kšeft so zvieratami musí byť asi mimoriadne výhodný, keď sa tým všetci až doteraz odmietali zaoberať. Policajti tvrdili, že majú zviazané ruky, čo je pravda, lebo zákon neexistuje. Prokuratúra sa týraním zvierat nezaoberá.
Keď sme pred štyrmi rokmi... pred ôsmymi spolu s Annou Palovovou podávali trestné oznámenie na veterinára z obce Dubnička, ktorý nielenže zvieratá týral, ale aj usmrcoval a za dedinou hádzal do potoka, do dnes sme od príslušných orgánov nedostali žiadnu odpoveď. Napriek tomu, že sme dodali aj dostatok dôkazového materiálu, ktorý sme mali. Pritom nešlo len o týranie a usmrcovanie zvierat, ale aj o podozrenie zo všeobecného ohrozenia a veterinár si aj naďalej veselo ordinuje. Na tejto schôdzi budeme rozhodovať o novele veterinárneho zákona a v ňom najmä o opatreniach proti množiteľom tak potrebných pre vyriešenie nielen zúfalej situácie v našich a európskych útulkoch, ale najmä potrebnej pre očistenie mena tejto krajiny, ktorého povesť balansuje na čepeli noža. Lenže pod ním je absolútny hnoj.
Ochranári sa pri podpore novely zákona spoliehajú aj na pomoc ministerstva pôdohospodárstva. Musím však upozorniť, že pod petíciou, ktorá žiadala prijatie komplexného zákona o ochrannej... o ochrane zvierat je dnes už podpísaných viac ako 80-tisíc občanov. Preto ak počúvate túto rozpravu, prosím, oslovte svojich poslancov, lebo hlas za prijatie novely zákona pomôže ukončiť utrpenie tisíckam zvierat, lebo či sa to niekomu páči, alebo nie, zviera nie je vec, má svoje city a svoju dušu a my sme kresťanská krajina, ktorá by mala ctiť všetko živé vrátane zvierat.
A ešte pár poznámok pod čiarou.
Po prvé. Číslo 500-tisíc je hrubý odhad, ak vychádzame z odhadu Nemecka, ktoré hovorí o... o 200 tisícoch, ktoré len prejdú cez Nemecko, z toho tých 100-tisíc ide do Španielska, z toho polovica príde zo Slovenska, rovnaký počet predpokladajme v Rakúsku a najväčší počet smeruje na trh do Špa... na trh do Španielska, Portugalska, Talianska a paradoxne Bulharska, ak do počtu rátame aj dospelých psov, je číslo celkom reálne.
Po druhé. Treba rozlišovať medzi množiteľom a priekupníkom. Množiteľ je ten, čo množí. Priekupník je ten, čo zvieratá vykupuje. Obe tieto skupiny sú silné najmä v okolí Topoľčian, Partizánskeho na východe a najmä na juhu Slovenska. Predpokladáme, že priekupníci skupujú šteniatka aj z Poľska, Maďarska, Česka a medzi top množiteľské krajiny riadia cieľové krajiny aj Slovinsko.
Po tretie. Do Nemecka a Rakúska putujú aj dospelí psi vo veľkej miere zo slovenských útulkov, za čo sú útulku vyslovene vďačné, lebo ich je tak málo, že ak by spriatelené útulky, občianske združenia v spomenutých krajinách nepomáhali, útulky by museli po jednom vyhlasovať stop stav a v krajnej situácii by sa muselo prikročiť k utrácaniu. Útulkové zvieratá sú však v drvivej väčšine riadne ošetrené, očkované, majú riadne adopčné doklady, väčšinou sa jedná o krížence a často o zvieratá s postihom, s amputovanou končatinou, nevidiace a nepočujúce, nie jedenkrát aj ochrnuté, obvykle na Slovensku neadoptovateľné.
Nemci a Rakúšania, naopak, pokladajú za svoju osobnú česť adoptovať práve takéto zviera a dať mu pokojný domov. Máme sa ešte čo učiť. Nemecké a rakúske organizácie navyše pomáhajú slovenským útulkom materiálne aj finančne. Robia to, čo by mali robiť naše mestá, štát, suplujú ho. Nebyť ich pomoci, polovička útulkov na Slovenku by už neexistovala a to by tu len nastal divoký západ.
Po štvrté. Obchod so živými zvieratami patrí medzi najvýnosnejšie obchody na svete, je to sofistikovaná sieť, ktorá zahŕňa celú reťaz: množiteľ - priekupník na Slovensku - výkupca v krajine určenia - obchod so zvieratami - koncový zákazník, a tých sietí sú tisíce.
Po piate. Na záver. Výzva. Ak sa rozhodnete vy, kolegovia, pre psíka či mačičku, nekupujte, adoptujte. Slovenské útulky sú plné nielen orieškov, ale aj čistokrvných psov z množiarní. Dajte im, prosím, prvú šancu na dôstojný život.
Ďakujem.
