Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja si dovolím odpovedať za pána ministra vnútra na vašu otázku.
„K vami položenej otázke, či platí príkaz, ktorým bol vydaný zákaz personálnych zmien, teda aj príjem nových uchádzačov do služobného pomeru hasiča, je potrebné uviesť, že z dôvodu opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 sa prijímacie konanie s uchádzačmi za príslušníka tohto zboru muselo realizovať v obmedzenom režime, a to práve s poukazom na dodržiavanie prijatých opatrení. Išlo najmä o nemožnosť posudzovania splnenia podmienky fyzickej spôsobilosti na výkon služby hasiča, najmä podmienky plávania. Posudzovanie podmienok pre prijatie vrátane toho, že uchádzač má zaplávať určenú vzdialenosť, je v súčasnosti napriek tomu nastavené tak, aby sa prijímacie konanie z dôvodu zatvorenia plavární uskutočnilo, a splnenie ďalších zákonných podmienok mohlo preukázať v súlade so zákonom o Hasičskom a záchrannom zbore. V súčasnosti už je možné prijímať profesionálnych hasičov na voľné pracovné miesta, teda zákaz neplatí.“
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dámy, páni, vážený pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za otázku, návrh zákona, ktorým sa bude meniť a dopĺňať zákon č. 532/2010 Z. z. o rozhlase a televízii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plánuje ministerstvo kultúry predložiť do legislatívneho procesu v druhej polovici roku 2021.
Uvedený návrh právnej úpravy bude vychádzať zo schváleného programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov ’21 - ’24. Len prednedávnom sa nám uskutočnila o ňom diskusia, v zmysle ktorého vláda Slovenskej republiky považuje rozhlas a televíziu za garantovaný zdroj poskytujúci široký prístup verejnosti k overeným informáciám, kultúre a vzdelávaniu, ktorý je však dlhodobo podfinancovaný a poddimenzovaný. Preto vláda príjme také legislatívne opatrenia, ktoré poskytnú RTVS priestor pre stabilizáciu plnenia jej základných úloh vrátane možnosti rozvoja infraštruktúry, výroby vlastných obsahov, zvyšovania kvality programov i prieniku do oblasti nových mediálnych služieb. Vláda taktiež zváži zavedenie nového finančného modelu financovania RTVS sa za súčasného zachovania verejnoprávnosti a nezávislosti. Taktiež prehodnotí a prípadne navrhne nový mechanizmus voľby generálneho riaditeľa do budúcnosti tak, aby bol do čo najväčšej miery apolitický.
Na základe uvedeného možno predpokladať, že pôjde o komplexnejšiu úpravu, nakoľko jej primárnym cieľom bude nanovo upraviť službu, ktorú RTVS poskytuje vo verejnom záujme, ako aj spôsob a rozsah jej financovania.

Vážený pán predsedajúci, milé poslankyne, milí poslanci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Týmto návrhom zákona sa v čl. 1 implementuje čl. 3 ods. 1 a čl. 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2019/880, upravujú sa podmienky režimu nelegálne dovezených kultúrnych predmetov v rámci obchodovania s nimi na území Slovenskej republiky. V čl. 2 sa novelizuje Colný zákon v rozsahu vynútenom novelizáciou zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty č. 1.
Samotné nariadenie č. 2019/880 reguluje vstup a dovoz tovaru kultúrnej hodnoty na colné územie Európskej únie, čím sa dopĺňa právny rámec Európskej únie o obchodovaní s tovarom kultúrneho charakteru. Doteraz tento rámec reguloval iba vývoz tovaru kultúrneho charakteru a navrátenie nezákonne vyvezených predmetov kultúrnej hodnoty.
Všeobecným verejným záujmom pri dovoze je predovšetkým, aby sa neobchodovalo s kultúrnymi predmetmi, ktoré boli odcudzené, získané nezákonným obchodom, neoprávneným privlastnením alebo drancovaním v prostredí ozbrojeného konfliktu či nezákonne archeologickými vykopávkami získané alebo nezákonným vyzdvihnutím z mora, rieky alebo jazera. Všeobecným záujmom je aj to, aby sa neobchodovalo s predmetmi, ktoré boli vyvezené z krajiny pôvodu v rozpore s jej právnymi predpismi.
Návrh tak reaguje nielen na nelegálny medzinárodný obchod s archeologickými nálezmi, ale aj na nedávnu skúsenosť z ozbrojených konfliktov v Sýrii a Iraku, ktoré popri ničení pamiatok boli sprevádzané masívnym takpovediac výpredajom ukoristených kultúrnych pamiatok a zbierok múzeí. Návrh zákona preto zakazuje obchodovanie s nelegálne získanými alebo nezákonne dovezenými predmetmi kultúrnej hodnoty. Tento zákaz sa vzťahuje aj na príležitostný predaj na internete.
Podľa správy Európskej komisie z roku 2019 je nezákonný obchod s predmetmi kultúrnej hodnoty nielen ohrozením kultúrneho dedičstva, ale výnosy z neho sa používajú aj na financovanie organizovaného zločinu, korupcie a ozbrojeného násilia, hoci medzinárodní hráči ako UNESCO, Svetová colná organizácia, Európska rada či Európska únia prijali množstvo nástrojov na zamedzenie tejto nezákonnej činnosti. Nedostatok spoľahlivých dát cezhraničného pohybu predmetov kultúrnej hodnoty znižuje efektivitu týchto opatrení. Štúdia tiež konštatuje presun nezákonného obchodu do on-line priestoru najmä pri drobných predmetoch, akými sú napríklad mince.
Z obmedzených dostupných zdrojov správa Európskej komisie odhaduje, že európski predajcovia na území Európskej únie ročne predajú starožitnosti rôznej proveniencie v hodnote medzi 64 až 318 miliónov eur a stredoveké mince v objeme 56 miliónov eur. Zo zdokladovaných transakcií však nie je možné identifikovať, koľko predmetov bolo predaných nezákonne, napríklad ide o falzifikáty, ukradnuté alebo stratené predmety. Nemecká štúdia na vzorke 6 000 predmetov kultúrnej hodnoty obchodovaných v Nemecku na základe expertných odhadov identifikovala 33 % ako falzifikáty.
Z predmetov pochádzajúcich z konfliktných zón ako Sýria a Irak menej ako 10 % bolo možné identifikovať ako legálne predávaných, ostatné boli v tzv. šedej zóne, kedy zákonnosť nie je z dokumentácie možné verifikovať.
Návrh nového zákona je primárne predkladaný na účely adaptácie národnej právnej úpravy na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2019/880 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty. Cieľom nariadenia je zvýšiť efektívnosť ochrany tovarov kultúrnej hodnoty zosúladením legislatívy na národnej úrovni. Navrhovaný zákon predstavuje zatiaľ len čiastočnú implementáciu nariadenia, prvú fázu adaptácie vnútroštátneho predpisu. Na základe čl. 3 ods. 1 nariadenia je zakázaný vstup kultúrnych hodnôt uvedených v časti A prílohy, je na colné územie Európskej únie, ktoré opustili územie krajiny, ktoré boli vytvorené alebo objavené v rozpore s jej právnymi predpismi. Členské štáty sú povinné prijať opatrenia, ktoré sa uplatnia, ak bude uvedený zákaz porušenia, dôjde k pokusu o nelegálny vstup kultúrneho statku. Preto návrh zákona stanovuje postup kompetentných orgánov Slovenskej republiky, to znamená colný úrad a ministerstvo kultúry v tomto prípade, ktorý sa uplatní, ak by táto situácia nastala, a to od zadržania potencionálneho kultúrneho statku colným úradom, cez bezpečné uchovanie zadržaného predmetu príslušnou odbornou organizáciou, to znamená buď Národným múzeom, alebo Národnou knižnicou, alebo Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky a rozhodnutie ministerstva kultúry o zabavení predmetu kultúrnej hodnoty až po jeho vrátenie do krajiny pôvodu.
Neprijatím tohto predpisu by vznikla nejasná situácia, ako postupovať v prípade, že by sa takáto situácia odohrala a v minulosti k nej aj došlo. Jedným z konkrétnych prípadov zo slovenskej praxe je napr. zaistenie 16 ikon, ktoré boli privážané občanom Ukrajiny cez slovensko-ukrajinskú hranicu vo Vyšnom Nemeckom v januári 2019. Vtedy Šarišské múzeum veľmi profesne a odborne poskytlo colným orgánom súčinnosť pri identifikácii, popise a oceňovaných zadržaných ikon. Kriminálny úrad Finančnej správy v Košiciach, ktorý danú situáciu riešil, požiadal od samého začiatku o súčinnosť Šarišské múzeum v Bardejove, ktoré sa špecializuje na ikony a ikonopisecké pamiatky, ako jedinej špeciálnej, múzejnej expozícii zameranej na ikony a vo svojom štatúte má zber takýchto pamiatok z celého územia Slovenska.
Kriminálny úrad Finančnej správy v Košiciach sa snažil získať ďalšie informácie o pôvode daných ikon, taktiež ministerstvo kultúry prostredníctvom oslovenia Interpolu sa pokúšalo dostať k relevantným informáciám o pôvode, ale bezvýsledne. Dané ikony zabavené občanovi Ukrajiny, ktoré mu pri colnej kontrole boli nájdené v kabíne automobilu pri dôkladnej colnej prehliadke, boli v rámci colného konania zabavené a samotný vlastne občan Ukrajiny bol obvinený, uznaný vinným a odsúdený. Podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona sa zhabané ikony vtedy stali majetkom štátu. Vtedy na základe Trestného zákona sa vlastníkom zhabanej veci stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd však vo svojom výroku trestného rozkazu v danej veci nerozhodol, resp. neuviedol, že uvedené predmety kultúrnej hodnoty dáva explicitne do správy rezortu ministerstva kultúry, ktoré v mene Slovenskej republiky v rámci svojej vecnej príslušnosti plní a koordinuje úlohy vyplývajúce z medzinárodných záväzkov v kultúrnej oblasti.
Tieto predmety si potom prešli skutočne takou menšou odyseou, kedy sa najprv stali majetkom rezortu ministerstva financií, navyše v depozitnej správe Šarišského múzea, ktorého zriaďovateľ je samosprávny kraj a nie štát. Napokon samotné toto múzeum oslovilo ministerstvo kultúry, aby mu mohli byť dané ikony takto zverené do správy.
Takže tento návrh zákona rieši práve aj tie postupy, aby boli jasné, čisté a aby sa vedelo, keď sa predmet kultúrnej hodnoty k nám už nelegálne dostane, na naše územie, aby bol jasne stanovený postup a proces, ako sa s týmto predmetom, resp. predmetmi má nakladať. Tieto postupy sú definované v § 9a až 9f, kde sa upravuje postup colných úradov a ministerstva kultúry, to je práve ten spomínaný príklad. V prípade podozrenia dôjde k zadržaniu predmetu kultúrnej hodnoty, následne sa posúdi ministerstvom kultúry, či je možné ho prepustiť do navrhovaného colného režimu, alebo sa vyžaduje odborné posúdenie odbornou inštitúciou v pôsobnosti ministerstva. Ak sa preukáže, že predmet je kultúrnym dedičstvom iného štátu a opustil jeho územie v rozpore s jeho právnymi predpismi, zadržaný predmet sa zhabe v prospech Slovenskej republiky, inak sa predmet vráti tomu, komu bol zadržaný. Po zhabaní predmetu začne ministerstvo kultúry s návratovým konaním do krajiny pôvodu predmetu kultúrnej hodnoty.
Účinnosť tohto zákona sa navrhuje od 1. augusta 2021. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila predkladaný návrh zákona na svojom rokovaní v marci 2021.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho postúpenie do ďalšieho legislatívneho procesu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, nikto z nás by si nikdy nedovolil, nikdy pohŕdať takým dôležitým orgánom, ako je Národná rada Slovenskej republiky. Vážime si čas, ktorý tu trávite aj v súvislosti s programovým vyhlásením vlády, ktoré považujeme za nesmierne dôležitý dokument, aj preto sa uchádzame prostredníctvom neho o vašu dôveru.
Tento dokument dáva jasnú víziu toho, čo chceme a plánujeme v najbližšej dobe urobiť pre to, aby Slovensko bolo lepšou krajinou pre život.
Verte nám, boli by sme možno radšej, keby sme túto krajinu zdedili za podmienok, že by sme sa nemuseli boriť so základnými nedostatkami, ktoré tu ostali po 12 rokoch vašich vlád, a to hovorím teraz úplne úprimne, lebo kam ruka siahne, tam je problém.
Aj na mojom ministerstve kultúry, o ktorom možno si niekto myslí, že oňho nebol, nebol taký ten v centre záujmu, mali sme tu iné exponované ministerstvá. Ale verte, že aj na základe toho, čo je vidieť v tomto maličkom, no o to pre spoločnosť dôležitejšom rezorte, čo sa tam ponachádzalo, ako sa tu handlovalo, komu sa tu dohadovali aké kšefty miesto toho, aby išli ľuďom, ktorí kultúru milujú, ktorí tam nechávajú svoje srdcia, všetko, celé svoje živobytie. Aj pandémia by sa nám prekonávala oveľa jednoduchšie, ale po tej spúšti, čo sme tam našli, sme veľmi radi, že sme dokázali urobiť malý zázrak. A ten zázrak sa deje každý deň.
Každý deň v nom, v ňom trávime hodiny a hodiny, lebo to nemáme čarovný prútik, ktorým by sme povedali, že chceme takú krajinu, kde by sa nám všetkým mohlo dobre žiť. My preto musíme každý deň niečo robiť. A tej roboty je viac ako na kostole.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za všetky poznámky, ktoré z pléna zazneli.
Čo sa týka reakcie na Slovenské národné divadlo, tuším, a jeho rekonštrukciu, tak neviem presne, že či ide o stavbu Slovenského národného divadla toho, čo máme teraz nové, lebo stará budova sa ešte nerekonštruovala. A tam zas ja musím povedať, že už v tejto chvíli podľa mňa dávno mala byť hotová projektová dokumentácia na jeho rekonštrukciu, ale vedenie divadla z minulosti si nesplnilo svoju domácu úlohu. My momentálne máme starú budovu Slovenského národného divadla zaradenú práve v rámci partnerskej dohody novej, že by mohlo prísť k jej rekonštrukcii, ale keďže naozaj, ako spomenul aj pán poslanec, tak ešte síce odišla, ale ešte stále je tam priestor na diskusiu, nebudem toto hovoriť ako uzatvorenú vec. Naším cieľom je, aby sa budova Slovenského národného divadla rekonštruovala. Suma sto miliónov sa mi zdá byť ozaj veľmi prehnaná, to poviem tu. Ja len že to tu odznelo, netrúfam si to povedať, lebo nie som projektant ani architekt, ani reštaurátor, takže počkajme si potom na samotné nacenenie cez rôzne projekty a štúdie uskutočniteľnosti a všetky náležitosti, ktoré potom k tomu budú patriť.
Čo sa týka plánu obnovy, tak áno, ja považujem stále aj 216 miliónov, ktoré je na, určené na obnovu historických budov, za veľmi dôležitý posun vpred a rovnako tak aj knižnice, ktoré budú k dispozícii študentom na školách, považujem ako veľmi dôležitú súčasť kultúry. My sme viedli s ministerstvom financií veľmi intenzívne diskusie a debaty, čo plán obnovy má spĺňať. Uvedomujem si, že Slovensko má... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, našou ambíciou aj takto asi pred rokom v programovom vyhlásení vlády bolo, aby naša kultúra bola životaschopná a sebavedomá, a to stále platí. Avšak je nutné povedať, že kultúra je jeden práve z tých rezortov, ktorý nápor pandémie naozaj položil na kolená a ten rok bol pre ňu nesmierne ťažký.
Obdobie, ktoré prichádza, už avizuje, že by sme mohli vidieť svetlo na konci tunela, ale stále si uvedomujeme, že situácia minimálne v kultúre tak skoro nebude ten takpovediac normál možno, na ktorý sme boli tie roky zvyknutí. Aj by sa ľahšie pracovalo, keby ministerstvo ako rezort bolo konsolidovanejšie, ale dedičstvo predkov zanechalo svoje neblahé účinky, a teda museli sme sa vysporiadať nieže s niekoľkými, ale s veľkým množstvom nedostatkov aj zároveň riešiť následky, ničivé následky pandémie.
Jedným z tých prvých krokov bolo napríklad vypovedanie nevýhodných zmlúv. Tu chcem povedať, že tá naša filozofia spočíva v tom, aby verejné obstarávania boli transparentné a aby boli nesené v duchu hodnoty za peniaze, pretože peniaze z ministerstva kultúry majú slúžiť kultúre a nie nejakým pofidérnym jednotlivcom, ktorí sa chcú aj na tomto rezorte obohacovať.
Počas celého roka sme urobili v rámci našich inštitúcií kontroly a audity. Kontroly boli vykonané v Univerzitnej knižnici v Bratislave, v Múzeu holokaustu v Seredi, v Národnom osvetovom centre, v RTVS, v Slovenskom centre dizajnu a aj na Pamiatkovom úrade.
Čo sa týka auditov, tu by som spomenula asi taký najvýraznejší, ktorý sa týkal fungovania Slovenského národného divadla a odhalil naozaj nesmierne množstvo pochybení, ktoré sa v tejto erbovej inštitúcii roky ako keby ťahali, neriešili a takpovediac explodovali práve v čase zúriacej pandémie. Ten audit odhalil vážne ekonomické nedostatky, nezrovnalosti v účtovníctve, porušovania Zákonníka práce, mohli by sme menovať a menovať ďalej, veď ktokoľvek chce, všetky výsledky našich kontrol a auditov aj v duchu nášho transparentného prístupu sú zverejnené na stránke ministerstva kultúry. Pán nový riaditeľ pred pár dňami predstavil ozdravný plán, ktorý považujem za dobrý základ toho, aby sa Slovenské národné divadlo po rokoch strádania vydalo naozaj tou správnou cestou.
Ďalšie audity sme zrealizovali aj v divadle Nová scéna či Ifjú Szivek.
Mnohí nám možno vyčítajú, že v rámci programového vyhlásenia sme nereagovali na situáciu súvisiacu s COVID-om. Ja stále si myslím, že programové vyhlásenie sa má pozerať do budúcnosti, ale chcela by som vám aj všetkým povedať ako ministerstvo kultúry aj v rámci toho COVID-u a nedostatku dát, nedostatku systémovosti, nedostatku akéhokoľvek nastavenia s kultúrnou obcou dosiahlo výsledky, ktoré už dnes, po roku, môžem považovať nie za malý zázrak, ale za doslova veľký zázrak. Snažili sme sa reagovať, ako najrýchlejšie sme vedeli, keď už vlastne v marci bolo jasné, že brány divadiel, koncertných sál, ale aj podujatia dostanú takpovediac stopku, a distribuovať peniaze ľuďom, ktorí ju bytostne potrebujú, pretože fungovali v rôznych pracovnoprávnych vzťahoch. A tu je veľmi dôležité povedať vec, na ktorej sa zhodneme nielen v rámci V4, ale v rámci celej Európskej únie, že kultúra je nesmierne špecifická svojou rozdrobenosťou a nehomogénnosťou pracovnoprávnych vzťahov, takže identifikácia jasnej a adresnej pomoci bolo asi, bol ten najväčší otáznik, s ktorým sa každý z nás ministrov nielen na Slovensku, tu, ale naozaj v rámci celej Európy, dovolím si tvrdiť aj vo svete, museli popasovať.
My sme v tejto veci urobili dve legislatívne úpravy. Nový dotačný zákon, ktorý nám ako ministerstvu pomohol poskytovať dotácie práve v súvislosti s mimoriadnou situáciou, a potom covidovú novelu, ktorá riešila zlepšenie podmienok pre organizátorov festivalov alebo teda kultúrnych podujatí. Doposiaľ sme subjektom pôsobiacim v kultúre alebo aj ľuďom pracujúcim v kultúre – či cez naše organizácie, alebo po rokovaniach s inými rezortmi, respektíve s pomocou, ktorú poskytujú iné rezorty – dokázali ľuďom poskytnúť pomoc vo výške 57 miliónov eur. To všetko sú peniaze vlastne nad rámec tých štandardných tokov v priebehu roka, ktoré sa do kultúry dostávajú.
S ministerstvom financií sme vyrokovali viac ako desať miliónov eur pre takpovediac nezávislú alebo nezriaďovanú kultúru, ktoré sme poskytli trom verejnoprávnym fondom – Audiovizuálneho fondu, na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Našich 31 organizácií zriaďovaných dostalo takmer desať miliónov, ktoré mali slúžiť práve na sanovanie toho výpadku príjmov, ktorý bol spôsobený anticovidovými opatreniami.
Prvú našu pomoc, ktorú sme spustili v rámci ministerstva kultúry už v rámci našich prvých výziev, bola pomoc pre technický personál, pretože možno celý čas ako keby sa sústredila tá optika na umelcov a umelkyne, ale veľmi dôležitý a nepostrádateľný je technický personál, bez ktorých kultúrne podujatia by sa len veľmi ťažko organizovali. V rámci tejto našej výzvy sme rozdelili 900-tisíc eur a poskytli sme pomoc 270 ľuďom. Iniciovali sme v spolupráci s ministerstvom hospodárstva výzvu alebo, respektíve tú pomoc pre obchodné spoločnosti pôsobiace v kultúrno-kreatívnom priemysle. Tu si však dovolím povedať, že trošku ma mrzí, že ministerstvo hospodárstva nepočúvalo ľudí z praxe a nastavilo tú svoju výzvu na základe svojich podmienok, svojich požiadaviek, svojich princípov a my sme konfrontovaní s tým, že táto pomoc nie je dostatočná a nespĺňa tie základné požiadavky tých, ktorí by tú pomoc naozaj potrebovali.
Ďalšiu špeciálnu covidovú dotáciu sme spustili v marci a bola určená pre neziskové organizácie. Stretla sa naozaj s veľmi pozitívnym ohlasom práve od ľudí, ktorý pracujú v kultúre. Pomohli sme 300 subjektom a rozdelili sme viac ako 5,7 milióna eur.
V rámci tých našich dotačných výziev sa snažíme, aby boli postavené na štyroch základných pilieroch – na spravodlivom prerozdelení, adresnosti, rýchlosti a administratívnej jednoduchosti. Dnes sme práve avizovali spustenie novej výzvy, ktorá bude od pondelka k dispozícii. Je určená pre fyzické osoby, respektíve jednotlivcov, profesionálov a profesionálky v kultúre, kde si oprávnený žiadateľ musí splniť pár definovaných podmienok, mohol žiadať dotáciu vo výške buď 4-tisíc, alebo 6-tisíc eur.
Aby sme trošku urobili poriadok vo všetkých formách pomoci, ktoré ľudia z kultúrno-kreatívneho priemyslu môžu čerpať, vytvorili sme stránku pomahamekulture.sk, ktorá je pravidelne aktualizovaná, kde si ľudia môžu vyhľadať presne tú formu dotácie nielen na celonárodnej úrovni, ale aj na tých lokálnych úrovniach.
Pre mňa je veľmi dôležité povedať, že tá spolupráca, ktorú sme nadviazali s ľuďmi naprieč toho kultúrneho sektora, je nesmierne významná, možno bola roky podceňovaná, v každom prípade tá pandémia nám odhalila, že tá komunikácia musí byť intenzívnejšia a musí byť participatívnejšia, ako bola doteraz, lebo tí ľudia z praxe, ktorí v kultúre žijú, milujú ju, robia to, čo ich baví, vedia aj najlepšie, čo potrebujú. Lebo rozhodnutia, ktoré sú robené od okrúhleho stola, naozaj niekedy nevedia pomôcť tak, ako by sme si to želali.
Naďalej pokračujeme v implementácii výsledkov dokumentu Revízia výdavkov na kultúru s cieľom podporiť efektívnosť a zavádzanie výsledkových ukazovateľov v kultúrnej politike. V stredu teraz sme avizovali kultúrny semafor, ktorý je výsledkom štvormesačnej veľmi intenzívnej spolupráce medzi konzíliom odborníkov, Úradom verejného zdravotníctva a teda kultúrnou obcou, kde sme nastavili jasné podmienky a jasné pravidlá naviazané na veľký COVID automat, aby každý, kto chce organizovať kultúrne podujatie, vedel, v akých podmienkach a teda s akými podmienkami môže to svoje kultúrne podujatie realizovať.
Ešte, ešte nekončím. Veľmi dôležité je spomenúť, že sme naďalej pracovali aj na projektoch, ktoré už boli rozpracované, to znamená centralizovaná, decentralizovaná výzva pre kultúrno-kreatívny sektor. Podarilo sa nám napriek pandémii 73,4 milióna zazmluvniť pre kultúrno-kreatívne centrá. Tí, ktorí vedia, vedia, že to bola nesmierne dlhá odysea, a ja som naozaj veľmi rada, že sa nám to aj v tomto ťažkom roku podarilo. Pokračujeme v investičných projektoch Krásnej Hôrky, Slovenskej národnej galérie, spustili sme vysielanie počas COVID-u cez nášho návštevníka, to znamená, naše zriaďované organizácie dostali možnosť vysielať online pre divákov. Bol to veľký posun vpred, pretože celá digitalizácia, ktorá bola za roky urobená, mala svoje čierne diery, ktoré boli skutočne obrovské.
Na čom teraz, momentálne pracujeme, a nie je to teda jediná vec, lebo všetky ostatné sa nachádzajú práve v programovom vyhlásení vlády, je reforma umeleckých fondov, ktorú sme tiež už niekoľkokrát spomínali, lebo považujem za veľmi dôležité, aby sme mali vytvorený nástroj pre tých, ktorých pandémia možno zasiahne tak ako, alebo nemusí to byť pandémia, môže to byť akákoľvek mimoriadna situácia, aby bol k dispozícii balíček pre ľudí v kultúre pracujúcich, bol dosiahnuteľný, ľahko spracovateľný.
Pripravujeme aj veľké množstvo legislatívy, či už mediálny zákon, alebo, veľmi dôležitá vec, ktorá v kultúre chýbala, ale nie je jednoduché ju zadefinovať, a to si asi uvedomujeme všetci, štatút umelca. Je to záležitosť, ktorá by veľmi pomohla, keby už bola pripravená z minulých čias, lebo by sme ľahšie vedeli identifikovať prijímateľov pomoci v kultúrno-kreatívnom priemysle.
Samozrejme, veľmi nám záleží aj na zefektívnení našich inštitúcií. Zaviedli sme aj transparentné procesy výberových konaní, už do tejto chvíle máme asi štyroch nových riaditeľov, ktorí sa vyberali práve takýmto spôsobom. Súčasťou toho je aj verejné vypočutie, takže každý, kto chce, naozaj môže si pozrieť toho svojho kandidáta, môže sa k nemu vyjadriť, môže sa k nemu vyjadriť verejnosť, takže nič neskrývame.
Pracujeme aj na projekte Európskeho hlavného mesta kultúry, pretože napriek tomu, že táto udalosť je víziou budúcnosti, roku 2026, všetky prípravné práce, ktoré prebiehajú, sa musia uskutočniť práve teraz, či už prebehol ten základný výber miest, ktoré sa môžu v nasledujúcom období uchádzať o tento post, ale aj všetky administratívne náležitosti, ktoré s tým súvisia.
Spolupracujeme s ministerstvom investícií práve na eurofondoch, ktorých príprava je taktiež vlastne momentálne aktuálna, či už je to REACT, alebo nové programové obdobie. Cez REACT by sme chceli podporiť technické vybavenie kultúrnych inštitúcií a cez nové programové obdobie, tým, že je robené vlastne cez IÚS-y, cez regióny, nám záleží na tom, aby sme v každom regióne vedeli zrekonštruovať jednu významnú štátnu kultúrnu pamiatku, pretože tie naše štátne kultúrne pamiatky, to sú skutočne veľmi veľké investície, dlhodobo zanedbávané, takže tam naozaj bude veľmi dôležité, aby sa mohli zablysnúť zase v plnej kráse.
Ja by som vás chcela, dámy a páni, veľmi pekne poprosiť, aby ste podporili programové vyhlásenie vlády, ktoré naozaj má ambíciu podporovať tak zriaďovanú, ako aj nezriaďovanú kultúru a vytvoriť podmienky na to, aby nielen procesy všetky prebiehali transparentnejšie a efektívnejšie, ale zároveň aby sme všetci dávali na misku váh trošku aj hodnotu za peniaze, hoci viem, že v kultúre to znie tak paradoxne a mnohí to považujú za oxymoron, ale naozaj je pre nás veľmi dôležité nakladanie s peniazmi daňových poplatníkov. Takže ešte raz, chcela by som veľmi pekne poprosiť o podporu aj pre kultúru.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Halgašová, pamiatková inšpekcia ministerstva kultúry skutočne spolupracuje s Policajným zborom v oblasti metodickej prípravy, vyhľadávania, dokumentovania a objasňovania trestnej činnosti s určujúcim prvkom kultúrnej hodnoty.
Túto spoluprácu nie je možné však priamo zamieňať za zastupovanie štátu ako dotknutého subjektu v trestnom konaní, pretože zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov v ustanovení § 10 ods. 2 písm. r) toto postavenie priznáva výhradne Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky.
Pamiatková inšpekcia je priamo účastná na práci národnej expertnej skupiny na elimináciu kriminality v oblasti kultúrneho dedičstva pôsobiacou ako súčasť medzirezortného expertného koordinačného orgánu pre boj so zločinnosťou. Z tejto pozície sa pamiatková inšpekcia zapojila po minulé roky do prípravy policajnej akcie Pandora. Dosah predmetnej akcie býva zameraný na obchodníkov s predmetmi kultúrnej hodnoty - starožitníctva, galérie, umelecké dielne, ako aj na kontrolu archeologických nálezísk a objektov národných kultúrnych pamiatok s osobitným zameraním na činnosť tzv. detektoristov - osôb vykonávajúcich vyhľadávanie historicky zaujímavých nálezov s použitím detektorov kovov.
V roku 2018 pamiatková inšpekcia priamo iniciovala začatie trestného stíhania vo veci podozrenia z trestného činu zneužívania vlastníctva v súvislosti so zanedbaním údržby, presnejšie cielenou devastáciou národnej kultúrnej pamiatky. Konkrétne ide o sušiareň liečivých rastlín v Hanušovciach nad Topľou.
Pracovníci pamiatkovej inšpekcie boli v minulosti nápomocní aj pri riešení problému zmeny vlastníctva chátrajúceho kaštieľa v Moravanoch nad Váhom, kde z dôvodu zanedbania základnej ochrany národnej kultúrnej pamiatky boli stíhaní dvaja občania Slovinskej republiky.
O konkrétnych prípadoch dokumentovania trestnej činnosti v oblasti kultúrneho dedičstva môže podať správu výhradne Policajný zbor. Zo strany štátnych orgánov na úseku ochrany pamiatkového fondu je tomuto poskytovaná odborná a expertná pomoc. Pamiatková inšpekcia ani ministerstvo kultúry rovnako ako pamiatkový úrad priamo nevedú štatistické prehľady o trestných činoch s prvkom kultúrnej hodnoty.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Táto odpoveď bude o niečo kratšia. Ďakujem, vážená pani poslankyňa, za otázku. O vyhlásení ochranného pásma rozhoduje podľa ustanovenia § 18 ods. 1 pamiatkového zákona pamiatkový úrad, pričom pamiatkový úrad vymedzí územie ochranného pásma a určí podmienky ochrany. Ochranné pásmo nie je v zmysle pamiatkového zákona pamiatkovým fondom, avšak slúži na ochranu pamiatkového fondu. V zmysle § 18 ods. 1 pamiatkového zákona je ochranné pásmo územia vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny.
Príslušný krajský pamiatkový úrad pri vydávaní záväzného stanoviska k zámeru výstavby v ochrannom pásme nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky posudzuje všetky skutočnosti, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť hodnoty chránené pamiatkovým zákonom. To znamená, okrem žiadosti o vydania záväzného stanoviska a zámeru žiadateľa je krajský pamiatkový úrad pri vydávaní záväzného stanoviska viazaný rozhodnutím pamiatkového úradu. Konkrétne rozhodnutím Pamiatkového úradu Slovenskej republiky o vyhlásení ochranného pásma.
Myslím, že som tu otázku zodpovedala tak zrozumiteľnejšie. To rozhodnutie pamiatkového úradu je nadradené akýmkoľvek iným počinom tých krajských pamiatkových úradov.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, pani poslankyne, páni poslanci, ono táto otázka by mala byť viac smerovaná na ministerstvo vnútra, v koho kompetencii sú stavebné úrady alebo ja to teraz odpoviem z toho nášho pohľadu pamiatkového úradu. Bude to taký kus právničiny, ale ideme na to.
Záväzné stanoviská krajských pamiatkových úradov preskúmava Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v zmysle § 10 ods. 2 písm. e) zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov. V zmysle § 140b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov vydávajú krajské pamiatkové úrady záväzné stanoviská ku všetkým konaniam, ktoré vedú stavebné úrady. Obsah záväzného stanoviska je pre stavebný úrad záväzný. Okrem záväzných stanovísk pre konania stavebného úradu vydávajú krajské pamiatkové úrady podľa § 30 ods. 4 pamiatkového zákona záväzné stanoviská ku všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom.
Pamiatkový úrad má kompetencie v konaní podľa § 136 a 140b stavebného zákona. To je keď pri riešení rozporov alebo odvolaní proti obsahu záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu vystupuje ako orgán nadradený krajský pamiatkový úrad. Obsah vydaného záväzného stanoviska možno napadnúť už v priebehu konania na stavebnom úrade. Pokiaľ totiž námietky účastníka konania na stavenom úrade smerujú voči obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si stanovisko od krajského pamiatkového úradu, ktorý ho vydal. V prípade, že krajský pamiatkový úrad svoje záväzné stanovisko v danej veci nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od pamiatkového úradu.
Postup pri odvolaní proti záväznému stanovisku krajského pamiatkového úradu je taktiež úzko spätý s konaním stavebného úradu. Ak odvolanie voči rozhodnutiu stavebného úradu smeruje voči obsahu záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu, krajský stavebný úrad, ktorý koná o odvolaní voči rozhodnutiu stavebného úradu toto odvolacie konanie preruší a vyžiada si stanovisko k odvolaniu od krajského pamiatkového úradu, ktorý ho vydal. Odvolanie spolu so stanoviskom krajského pamiatkového úradu potom predloží na pamiatkový úrad, ktorý záväzné stanovisko krajského pamiatkového potvrdí alebo zmení. Zákon neupravuje preskúmavanie záväzných stanovísk krajského pamiatkového úradu.
Podnet na preskúmanie záväzného stanoviska môže podať ktokoľvek. Pri preskúmavaní pamiatkový úrad sleduje splnenie základných zásad správneho konania a vyjadruje sa k právnej i vecnej stránke. Záväzné stanovisko môže pamiatkový úrad zmeniť v prípade, ak krajský pamiatkový úrad správne aplikoval právny predpis, avšak nesprávne posúdil vecnú stránku alebo zvolil nesprávny metodický prístup.
Zrušenie záväzného stanoviska nastane v prípade, ak krajský pamiatkový úrad vydal nezákonné záväzné stanovisko. Napokon podnet smerujúci proti záväznému stanovisku krajského pamiatkového úradu môže podať fyzická a právnická osoba aj na príslušnú krajskú prokuratúru. Po preskúmaní veci môže krajská prokuratúra vydať protest prokurátora, ktorým nariadi zrušenie nezákonného záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Keď niekto neporozumel cieľu, znamená to, že si asi neprečítal dobre ten návrh zákona, lebo myslím, že ten cieľ je úplne jasný. Vzhľadom na to, že pandémia zasiahla aj našich vysielateľov komerčných, tá požiadavka bola absolútne legitímna, aby sme im uvoľnili ruky napríklad v súvislosti s reklamným priestorom. To znamená, to je ad jedna možno.
Druhá vec, chcela by som reagovať na to, že tento návrh zákona išiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním. To znamená, mohol sa do diskusie zapojiť každý, kto mal o to záujem. Rovnako sa doňho zapojila SOZA, rovnako sa doňho zapojili naozaj všetci, ktorí do tejto témy majú čo povedať.
A po ďalšie, to, že tento návrh zákona sme priniesli, je dôkazom toho, že robíme, čo ste možno vy za tie roky, čo ste boli pri moci, nevedeli robiť.
Ďakujem.