Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Je možno na škodu veci, že pán podpredseda, á, vrátil sa, lebo odzneli tu jeho slová, na ktoré by som chcela reagovať, lebo aj ma prekvapil, že si zobral slovo mimo poradia. Myslím si, že to nebolo úplne treba, možno stačilo počkať v rámci toho poradia, ktoré bolo stanovené a dočkať si na svoju chvíľu, ale ja tomu rozumiem, že tá bunka toho papalašizmu ešte niekde nám ostáva v nejakom závite.
Chcela by som povedať, čo sa týka témy Múzea Slovenského národného povstania, a vy ste to tu povedali niekoľkokrát, pán podpredseda, že by nám malo záležať na jeho prospechu, iným slovom na progrese, na tom, aby zažilo možno niečo, čo doteraz mu nebolo dopriate. Preto tak ako mne tu hovoríte, že naňho nebolo dostatok peňazí, inak zaujímalo by ma, či v rozprave som aspoň jedenkrát ako dôvod uviedla finančnú situáciu, musela by som si pustiť záznam. Priznám sa, že nemám pocit, že by som ako dôvod presunu uviedla tu, v tejto sále finančnú situáciu. Možno sa to stalo, ale bol v rámci iných dôvodov, ktoré som vám menovala a ktoré ste určite aj počuli, môžem ich na tomto mieste opätovne zopakovať, ale nezdá sa mi to byť už ani veľmi účelné, lebo všetkým nám ide naozaj o jedno, aby sa z múzea, tak ako vy tvrdíte, že už momentálne je moderná inštitúcia, tie snahy o jej zmodernizovanie tu boli niekoľko rokov a musíte si priznať, že za vašich vlád to múzeum chradlo, lebo aj keď požiadavky z jeho strany prichádzali, odrážali sa od dverí toho ministerstva.
Nikdy mu nebolo dopriate to, aby si dokázalo splniť tie svoje požiadavky v čo najväčšej miere.
A ak sa tu máme rozprávať o tom, koľko peňazí by sme potrebovali do kultúry, veľa, nesmierne veľa, náš investičný dlh v samotných našich organizáciách je 662 miliónov eur. To je len investičný dlh, nebaviac sa o bežných výdavkoch, ktoré by sme našim inštitúciám mali dať na to, aby nielen dokázali ten samotný bežný chod realizovať, ale tvoriť. To je ich základ, to je ich anabáza, to je to, na čo ich tu my ako spoločnosť máme, to je to, akú silu my z nich čerpáme. Roky, roky im nebolo dopriate, ani tisícina toho, čo by potrebovali.
Takže nebudem sa už vracať k tým dôvodom. Chcem len povedať, že odkaz Slovenského národného povstania, jeho odkaz je v každom z nás a každý z nás si uvedomuje, čo Slovenské národné povstanie pre nás, pre obyvateľov Slovenska znamenalo, že naši predkovia tam preliali krv za to, aby my sme mohli žiť slobodne. Aby my sme si teraz užívali chvíle v mieri, aby my sme v tom danom čase stáli na strane víťazov a mali by sme to my byť, ktorí by sme im za to mali poďakovať a neustále si pripomínať, neustále, že tá história sa môže zopakovať, pokiaľ si nedáme pozor. Pokiaľ tie naše múzeá zaspia v čase, že deti tam nebudú chodiť s tým, aby sa niečo naučili, aby niečo zažili, budú tam chodiť len z donútenia, lebo my im nemáme čo ponúknuť.
Keď sa tu bavíme o moderných múzeách, áno, treba ísť do sveta, to je pre nás inšpirácia, to je pre nás príklad a my vieme, že veľmi dlho nám bude trvať, kým sa tam dostaneme, ale robíme pre to všetko. A povedzme si na rovinu, urobili by sme pre to oveľa viac, keby sme zdedili teraz tú našu krajinu v lepšom stave.
Takže ďakujem vám veľmi pekne a verím v podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako prvé začnem v rámci predstavenia tohto návrhu zákona s sfunkčnením alebo s novovytvorením päťročného cyklu pre riaditeľov múzeí a galérií. Tak ako momentálne nám v divadelných a hudobných inštitúciách, ale keď si aj pozrieme nielen kultúrnu sféru, ale napr. aj školstvo, kde riaditelia škôl, ale i riaditeľky majú stanovené funkčné obdobie v určitej výške, tak v prípade múzeí a galérií doteraz takéto časové ohraničenie pre riaditeľov a riaditeľky neexistovalo.
My v rámci programového vyhlásenia vlády, ale aj na základe výsledkov revízie výdavkov na kultúru, na ktorom spolupracoval Inštitút kultúrnej politiky v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze, sme vyhodnotili, že päťročné obdobie pre štatutárnych, pre štatutárov našich organizácií je vhodné preto, aby boli motivovaní, aby sme na toto miesto dostali odborne podkutých ľudí, ktorí za tých päť rokov vyvinú snahu a budú mať dostatok času, nielen pokiaľ prichádzajú z iného prostredia sa zoznámiť so samotnou organizáciou, ale pripraviť aj reformy a samotnú realizáciu svojich výziev. V rámci potom toho päťročného cyklu a resp. po jeho skončení sa môžu opätovne uchádzať o svoju funkciu a pokiaľ päť rokov spravovali svoju organizáciu v rámci spokojnosti všetkých, tak veríme tomu, že aj uspejú v novom výberovom konaní.
Takže to je prvý bod taký možno menej emotívny tohto návrhu zákona, pretože tá druhá časť sa týka zmeny zriaďovateľa Múzea Slovenského národného povstania, ktoré prejde spod zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry pod ministerstvo obrany s právnou subjektivitou. Toto podčiarkujem, toto chcem vyzdvihnúť. Je to fakt, ohľadom ktorého sme viedli dlhé diskusie. Bol to, bola to požiadavka, ktorá prišla v súvislosti s týmto presunom priamo od predstaviteľov múzeí a galérií aj od môjho samotného poradného orgánu, ktorým je Múzejná a galerijná rada.
Takže ešte raz opakujem, že múzeum prejde spod pôsobnosti jedného ministerstva pod druhé so zachovaním právnej subjektivity. To znamená, ten jeho status taký, ako má teraz, ostáva nezmenený.
V tejto súvislosti by som možno rada odbúrala mýtus, ktorý sa vo verejnosti dosť traduje, a možno nad ním v tom bežnom živote ani toľko nerozmýšľame, ale ministerstvu kultúry je ako keby priznávané spravovanie všetkých múzeí a galérií na celom Slovensku. Ono to tak nie je. Na Slovensku máme 94 múzeí a galérií, ktoré sú spravované či vyššími územnými celkami alebo aj súkromným sektorom, ale napríklad aj inými ministerstvami. Tu si dovolím uviesť ako príklad kaštieľ v Antole, ktorý je veľmi navštevovaný. Ja si myslím, že každý z nás tam asi raz bol, navštívil ho, a toto múzeum je spravované ministerstvom pôdohospodárstva. Takže tá dogma, ktorá je vsugerovaná o tom, že ministerstvo kultúry je tou inštitúciou, ktorá má pod svojím palcom úplne všetky múzeá a galérie, nie je tak celkom správna. Ale, samozrejme, ministerstvo kultúry je tým garantom, ktorý prihliada a musí kontrolovať, dodržovať, zákona a teda prijíma aj tie legislatívne úpravy. Takže je takým gestorom všetkých aktivít, ktoré s múzeami a galériami sú spojené.
V tejto súvislosti by som ďalej rozvinula debatu, lebo asi viacerí ste zachytili takú tú naozaj vlnu či už emócií alebo možno zavádzania, možno nedovysvetľovania niektorých vecí, a toto je podľa mňa ten priestor, kde by sa tie veci vysvetliť mali a mali sa vysvetliť tak, aby nikto z vás nebol na pochybách, že to múzeum odovzdávame naozaj s presvedčením a s vierou v to, že pod ministerstvom obrany bude fungovať ešte lepšie, ako mu bolo dopriate pod ministerstvom kultúry.
Jeho ciele a jeho náplne ostanú stále zachované. Čo sa týka zhromažďovania vedeckých predmetov, ich ochrany, spracúvania, ale aj využívania zbierkových predmetov, aj digitalizácie, v historickom období vlastne súvisiacom s druhou svetovou vojnou, s obdobím, ktoré bolo pred druhou svetovou vojnou, ale aj po nej. To znamená, toto múzeum možno tak bolo vnímané, že sa sústredí ako keby iba na Slovenské národné povstanie. Ono má oveľa širší záber. Má celospoločenský záber a hovorilo sa o tom, že my by sme to teda chceli skresať iba ako keby na vojenské dejiny a sústrediť všetko to naše bádanie a zámery iba na tú vojenskú stránku samotného povstania. Nie. To povstanie bolo súčasťou niečoho oveľa väčšieho. Bolo to súčasťou protifašistického odboja a vďaka nemu sme aj my mohli byť tvorcami toho lepšieho Slovenska a stáť na strane víťazov.
Takže tu, tu tie, tie ciele a ten význam samotného Slovenského národného povstania týmto, prosím, neznižujeme. My tu úctu k nemu máme. A práveže chceme, aby ten jeho odkaz bol ešte živší či už v samotnej tej múzejnej expozícii, ale aj čo sa týka napríklad starostlivosti o tie veľké zbierkové exponáty, lebo to sa rozprávame o vojenskej technike. A tu musím povedať, že práve ministerstvo obrany má Vojenský historický ústav a pod ním Vojenské historické múzeum, ktoré tiež má v rámci svojich zbierkových predmetov tie, túto veľkú ťažkú bojovú techniku, ktorej venuje tú starostlivosť, lebo sú to, sú to obrovské stroje so, so špecifickou vlastne opaterou, ktorá musí byť vynakladaná na, na tento typ zbierkového predmetu.
A treba aj povedať, že Múzeum SNP aj doteraz veľmi úzko s ministerstvom obrany spolupracovalo či už pri organizácii a realizácii osláv, vždy výročí Slovenského národného povstania, ale aj v tých vedno-odborných aktivitách, takže týmto sa vlastne veľmi pekne prepoja aj tie vedecko-výskumné odborné kapacity.
Ešte je potrebné podotknúť, už to bolo taktiež prezentované vlastne v médiách, že pod ministerstvo obrany prechádza iba samotné Múzeum SNP. To momentálne spravuje aj expozíciu v Auschwitzi-Birkenau v Osvienčime a takisto pod neho spadá digitalizačné centrum.
Čo sa týka expozície v Auschwitzi, ktorá sa zameriava na tragédiu slovenských Židov, táto vznikla v roku 2002. My sme nesmierne vďační za to, že mohla vzniknúť, že tam našu národnú expozíciu môžeme mať. V 2016 vzniklo Múzeum holokaustu, špecializované múzeum, ktoré spadá pod Slovenské národné múzeum, je na veľmi vysokej kvalitatívnej úrovni. Má veľmi dobré medzinárodné vzťahy vybudované, je skutočne múzeum hodné 21. storočia, a ako múzeum hodné 21. storočia nie je zamerané taktiež len na samotnú expozíciu, ale jeho úloha spočíva do veľkej miery aj vo vzdelávaní. Veľa škôl nielen z daného trnavského regiónu, ale pokiaľ môžu, aj zo všetkých kútov Slovenska, do toho múzea prídu, aby tie deti videli, čo sa na Slovensku odohrávalo, súčasťou čoho sme museli byť, akých ľudských tragédií.
Preto to naše rozhodnutie o tom, že národná expozícia v Auschwitzi je už dnes bytostne, bytostne spojená s Múzeom holokaustu v Osvienčime, to je memento, je to os, ktorá ostane zachovaná. Pretože tí, ktorí boli koncentrovaní v Seredi, boli odvážaní do Auschwitzu. Je to niečo, čo už malo byť možno spojené dávnejšie. Je to úplne prirodzené.
Čo sa týka digitalizačného centra, digitalizačné centrum nemohlo byť ani súčasťou Múzea SNP v časoch jeho vzniku. Treba si uvedomiť, kedy Múzeum SNP vznikalo. Stalo sa jeho súčasťou neskôr, kedy kultúra mala možnosť využiť eurofondy na digitalizáciu a tým, že tá lokalita bola Banská Bystrica, tak sa dali využiť tieto eurofondy aj mimo bratislavského regiónu. Preto padlo rozhodnutie o tom, že digitalizačné centrum vznikne v Banskej Bystrici, a by som chcela poďakovať všetkým, ktorí aj v Múzeu SNP samotnom, ale aj v digitalizačnom centre pracujú, lebo za tie roky odviedli obrovský kus práce. Zdigitalizovali neskutočné množstvo objektov a prispeli tým k tomu, že tie objekty, tie zbierkové predmety tu ostanú možno ešte dlhšie zachované aj pre budúce generácie. To digitalizačné centrum ale neslúžilo iba Múzeu SNP, ono slúžilo múzeám v rámci registra múzeí a galérií, to znamená viac-menej úplne pre všetkých a tak to aj zostane, keďže končí aj udržateľnosť, tým pádom bude digitalizačné centrum ešte otvorenejšie.
Slovenská národná galéria je v digitalizácii v rámci našich organizácií naozaj top líder, patrí jej tiež veľká vďaka za to, čo už na tomto digitalizačnom poli odviedla veľký kus práce. Sú to profesionáli, ktorí vedia, čo robia, vedia, akú opateru si zbierkové predmety zaslúžia, a čo sa týka, a to boli aj diskusie vlastne so zamestnancami Múzea SNP, čo sa týka konzervátorských a reštaurátorských kapacít, my vieme, že ich máme málo. My nejdeme teraz prepúšťať, lebo dochádza k zmene zriaďovateľa. My si vážime každého jedného človeka, ktorý je v danej oblasti odborník a vie, čo robí. Takže veľmi si ich prácu vážime, preto sme sa aj s pánom ministrom obrany rozprávali o tom, že boli by sme veľmi radi, keby sme si dokázali vlastne v rámci našich rezortov ich rozobrať tak, aby všetci boli spokojní a aby aj sa zadosťučinilo samotným zbierkovým predmetom a všetkému, čo k tomu prináleží.
Tak ja by som vás chcela z tohto miesta veľmi pekne poprosiť, aby sme sa zbavili možno akýchkoľvek obáv alebo emócii, ktoré tu boli. Momentálne už prebieha delimitačný proces, na ktorom participujú či zamestnanci Múzea SNP, ministerstva kultúry, ministerstva obrany. Snažíme sa vychádzať si do čo najväčšej miery v ústrety tak, aby sme všetko zdarne vládli, zvládli, vládli (povedané so smiechom) a chcela by som vás veľmi pekne poprosiť o podporu k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť na toto rokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v súvislosti s treťou vlnou ochorenia COVID-19.
V predchádzajúcom období sme predkladali tzv. anticovidové novely, ktoré slúžili organizátorom kultúrnych podujatí na legislatívnu ochranu a teda zabezpečenie spôsobu, aby mohli predĺžiť platnosť svojich vstupeniek, pokiaľ prídu epidemiologické opatrenia, ktoré zabránia konaniu samotnej akcie. Týmto návrhom zákona vzhľadom na to, že tu máme tretiu vlnu pandémiu a očakávame ešte zhoršenie epidemiologickej situácie, predkladáme návrh, ktorý predlžuje platnosť vstupeniek na akcie do konca roka 2023.
Ja len skúsim to načrtnúť v reále. Pokiaľ je plánovaná akcia napríklad vo februári 2022 a táto akcia sa nebude môcť konať z dôvodu pandémie, tak organizátor bude môcť predĺžiť platnosť vstupenky do konca roka 2023 alebo bude môcť človeku, ktorý si zakúpil vlastne vstupenku na tú pôvodnú akciu, ponúknuť náhradný poukaz alebo bude musieť do trinástich mesiacov od pôvodného termínu akcie vrátiť vstupné.
Ďalším opatrením, ktoré je v tomto našom návrhu ukotvené, je zdobrovoľnenie dvojpercentného príspevku do troch umeleckých fondov - hudobného, literárneho a výtvarného. Navyše je tu ešte nový prvok, ktorý v tých predchádzajúcich nebol, a upozorním naňho, pretože dávame možnosť usporiadateľom odoprieť vstup na ich akciu v prípade, že dotyčná osoba sa nepreukáže občianskym preukazom a ten usporiadateľ si nemá možnosť skontrolovať, či ide o osobu, ktorej je napríklad prednostne určená vstupenka, tá osobná, ktorú dostávame, alebo napr. v prípade, ak sa koná viacdňová akcia a je stanovená vstupenka na jedného človeka, tak aby si mohol usporiadateľ skontrolovať, že či dotyčná osoba v hociktorý deň konania toho festivalu alebo podujatia je tá, na ktorú je tá vstupenka určená. Plus zároveň máme aj akcie, ktoré sú určené pre ľudí nad 18 rokov a teda organizátor takejto akcie bude mať právo vyžiadať si od toho záujemcu doklad totožnosti, aby si mohol preveriť, ak by sa mu nepozdávalo, že osoba nie je úplne osemnásťročná.
Takže toto sme do nášho návrhu ukotvili, ale ja nebudem vôbec popierať, že zároveň tým reagujeme aj na epidemiologickú situáciu, keďže aj dnes organizátori, aj ich vôľa bola, aby mohli v prípade nejakých pochybností si overiť, že či COVID-pas dotyčnej osoby náleží tej danej osobe.
Takže toľko zatiaľ z mojej strany, sme v prvom čítaní, sme pripravení na pripomienky a otázky.