Videokanál poslanca

Ďakujem, pán podpredseda.
Ja sa budem držať tých spomínaných mantinelov, aspoň sa teda o to pokúsim. Samozrejme, že ten návrh zákona prišiel na základe tej situácie, ktorú tu vnímame posledné dva roky, a celkom prirodzene aj tá rozprava, aj tá diskusia sa zužuje do urče... určitého šíku a smeruje k jednej osobe, ktorá tu je najpodstatnejšia a má najväčšiu, alebo mala najväčšiu zodpovednosť a stále aj má. Takže ja chápem kolegov, že poukazujú ako, ako na príklad práve na Matoviča. Ale napriek tomu si myslím, že ten zákon je správny a že je potrebné aj vzhľadom na všetko, čo tu bolo spomenuté, že sú iné profesie, ktoré musia byť takýmto spôsobom preverené, pretože pokiaľ človek nesie nejakú zodpovednosť a má v rukách, má v rukách istú, istú zodpovednosť a rozhoduje o životoch ľudí a o smerovaní celého štátu, tak je na mieste naozaj po všetkom tom, čo sme v tomto parlamente zažili, takýmto zákonom sa zaoberať a podporiť ho.
A ja budem vďačný, keď kolegovia, ktorí častokrát sa chytali takisto za hlavu v tomto pléne pri tom, čo vystrájal súčasný minister financií, tak budem rád, keď kolegovia podporia náš návrh zákona, pretože ne, nemyslím si, že môže akokoľvek ublížiť. Nemôže nikoho ani diskvalifikovať. To nie je diskriminačný zákon, to je zákon, ktorý jednoducho určuje hranice a dáva priestor tým šikovným, zdatným, aby, aby riadili, aby mali zodpovednosť. A naopak, ľudia, ktorí sú nebezpeční pre spoločnosť a môžu doviesť spoločnosť ku krachu alebo spôsobiť mnohé ľudské tragédie, tí nech jednoducho sú liečení a neriadia štát a nemajú zodpovednosť za ani milióny, ani za ľudské životy.
Takže asi takto. Ďakujem vám pekne.

Ďakujem za slovo. Ja doplním len kolegu Milana Mazureka, pretože on to zobral tak zoširoka. Ja som vďačný, že to, že to predstavil aj v tejto rovine, ale ja len chcem pripomenúť, že my v tom vidíme, vidíme aj mimoriadne dôležitú praktickú stránku veci. Treba si uvedomiť, že my ako spoločnosť sme viac zvyknutí mať vzťah k niečomu, čo vlastníme. Sú robené rôzne prieskumy, kde sa snažili ľudí pýtať, či je pre nich lepšie dom vlastniť alebo si ho celý život prenajímať. To znamená, ten vzťah k tomu je prirodzený, pretože ľudia majú pocit istoty, majú pocit, že nad tými prostriedkami, keď sa bavíme teraz konkrétne o financiách, majú kontrolu a že rozhodujú za ne sami.
Ďalšia vec. Praktická stránka veci sú tí seniori alebo dôchodcovia, o ktorých som hovoril. Jednoducho tie technológie sú pre nich čoraz náročnejšie a práca s hotovosťou alebo manipulácia s financiami, ktoré reálne majú v ruke a vedia sa rozhodnúť a vedia si to dvakrát, trikrát prepočítať, je pre nich oveľa, oveľa praktickejšia aj bezpečnejšia. Takže myslím si, že týmto, týmto návrhom zákona, ktorý naozaj nič nestojí a nič nezastavuje alebo nebrzdí tú technológiu alebo vývoj nejakým spôsobom nebojkotuje, ale dáva, dáva právo na to, aby ľudia stále mali možnosť manipulovať so svojimi peniazmi a používať hotovosť. Myslím si, že pokiaľ ešte aj vzhľadom na vývoj sveta máme právo dávať takýto návrh, tak ho dajme a postavme sa k tomu pozitívne, pretože ľuďom len dáme zase určitú istotu, ktorých v poslednej dobe naozaj im veľa nezostalo a čoraz viac ich strácajú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ako som už povedal, je to naša opakovaná iniciatíva. Ako poslanci za hnutie REPUBLIKA predkladáme zmenu, zmenu ústavného zákona, ktorej cieľom je predloženie, resp. cieľom je zakotvenie tzv. práva na použitie hotovosti, a to v rámci posilnenia ochrany súkromia a slobody občanov pred možnými budúcimi snahami o prechod na výlučne bezhotovostnú ekonomiku.
Plne digitalizované platby a platobné systémy spravidla podliehajú nepretržitej kontrole a sú teda ľahko sledovateľné, blokovateľné a tak isto ľahko zneužiteľné. Prechod na bezhotovostný platobný styk je urýchľovaný a je prirodzený vzhľadom na technologický rozvoj, ale taktiež je mimoriadne nebezpečný a ako som už povedal, ľahko zneužitý, zneužiteľný.
Chcem zdôrazniť, že cieľom tejto novely ústavy nie je namietať prirodzenú a užitočnú elektronizáciu platieb alebo ju akýmkoľvek spôsobom obmedzovať, práve naopak, Slovenská republika musí udržiavať krok s modernými technológiami. Je to absolútne prirodzené a nedá sa tomu zabrániť ani, ani týmto naším návrhom. Avšak vzhľadom k ochrane absolútneho súkromia platcov, teda občanov, je potrebné ukotviť aj právo na používanie hotovosti, ktorá ako jediná umožňuje skutočne anonymné platby a poskytuje občanom absolútnu kontrolu nad ich súkromnými financiami a teda garantuje aj mimoriadne dôležité právo na súkromie. Bezhotovostné ekonomické platby sú jednoducho výdobytkom tejto doby, ale prinášajú so sebou aj dobre známe riziká. Už z nedávnej minulosti tu máme prípady, kedy boli zablokované účty pri rôznych opatreniach vlád, ako to bolo napríklad v Kanade, a využitím kanadského modelu dochádza k odobratiu základných ľudských práv a celých skupín obyvateľstva, ktoré sú nátlakom donútené podriadiť sa napríklad aj likvidačným vládnym opatreniam. Veľmi dobre si pamätáme na túto situáciu a napriek tomu, že sa jednalo o Kanadu, napriek tomu, že sa jednalo o krajinu, na ktorú v tom momente pozeral celý svet, tak kanadská vláda nemala problém pristúpiť k takémuto opatreniu. Z dôvodu ochrany práv občanov na finančné súkromie považujeme za nevyhnutné zaviesť do Ústavy Slovenskej republiky právo fyzických osôb na používanie hotovostných platieb buď na prijímanie platieb a plnením hotovostí alebo úhradu vlastných záväzkov v hotovosti. Týmto nie je nijako dotknutá možnosť realizovať platby aj bezhotovostne, avšak táto možnosť musí zostať aj naďalej výlučne na dobrovoľnom základe.
Milé dámy, vážení páni, dnes vo všeobecnosti naši občania strácajú mnohé, mnohé istoty, ktoré mali v podstate celý život garantované, na ktoré boli zvyknutí a o ktorých nepochybovali, či sa bavíme o otázke zdravotného, zdravotnej starostlivosti alebo akejkoľvek istoty, ktorú za celý svoj život mali garantovanú. Myslím, že právo na hotovosť je na jednej strane právom, na druhej strane je nám ako spoločnosti prirodzené, pretože naši občania sú zvyknutí platiť v hotovosti, sú zvyknutí manipulovať so svojimi vlastnými prostriedkami a akákoľvek, akákoľvek modernizácia platobných systémov je síce v poriadku, ale nesmie vylúčiť zo života používanie, používanie hotovosti.
Ak sa nad tým zamyslíme už len z pohľadu seniorov, ktorí patria vo všeobecnosti v mnohých otázkach k najzraniteľnejším, tak práve garancia používania hotovosti je pre nich mimoriadne dôležitá, pretože jednak, samozrejme, sa menej orientujú a ťažšie sa orientujú v rôznych nových moderných technológiách, čo je úplne prirodzené, a na druhej strane sú pri takomto procese platieb a pri takomto nastavení oveľa zraniteľnejší. Sú náchylnejší k rôznym podvodom, sú náchylnejší k tomu, že budú oklamaní rôznymi špekulantami a to sa neustále deje a v podstate aj médiá, médiá tieto veci pripomínajú a potom na to aj policajný zbor upozorňuje cez rôzne programy alebo, alebo komunikuje tieto, tieto veci smerom k dôchodcom, aby boli opatrní, obozretní a my si osobne myslíme, že pokiaľ by sme sa bavili v rovine výlučne elektronických platieb alebo by seniori v budúcnosti boli odkázaní, boli odkázaní viac, viac používať elektronické platby, tak by to riziko podvodov a manipulácií bolo aj pre túto skupinu oveľa vyššie.
Myslíme si, že je dôležité tak isto upokojiť občanov a rozptýliť akési pochybnosti o tom, že svet alebo Európska únia sa uberá smerom, kedy tieto hotovosti budú akokoľvek ohrozené alebo proste vláda môže prísť s nejakým opatrením alebo obmedzením. Ak dáme takúto, takúto časť do ústavy, ak zakomponujeme takýto návrh zákona priamo do ústavy a bude garantovať ústava právo na použitie hotovosti, tak občania môžu byť spokojní, pretože, pretože to budú mať takýmto spôsobom garantované. Myslím, že je to v tejto neistej dobe mimoriadne efektívny nástroj, ako vyslať k občanom v tejto otázke pozitívny signál. Nežiadame, ako som už povedal v predchádzajúcich slovách, ani zastavenie akéhosi pokroku, technologického. Žiadame len to, aby toto právo bolo garantované, aby ľudia mali istotu, že proste tie, tie prostriedky v hotovosti sú pre ne, pre nich stále, stále najpodstatnejší, najpodstatnejší efekt platby. A myslím si, že to nebude, nebude ani na škodu veci, nebude to ani stáť finančné prostriedky a ak sa na to pozrieme ako poslanci, tak si myslím, že možnosť voľby je aj pre nás samotných ako pre poslancov, ktorí schvaľujeme a vyjadrujeme sa k takejto legislatívnej úprave, že táto možnosť je pre nás istým, istým symbolom slobody a že je pre nás oveľa prijateľnejšie a príjemnejšie povedať si, že áno, máme a nestrácame takúto možnosť, ako keby sme teda mali hlasovať proti tejto novele zákona alebo teda úprave a povedať, že to nie je potrebné, pretože naozaj to nestojí žiadne finančné prostriedky.
Toľko za mňa. Ja vám ďakujem pekne za pozornosť a budem sa tešiť na podporu nášho zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Poslanci za hnutie REPUBLIKA predkladajú návrh zákona, ktorý by garantoval občanom právo na použitie hotovosti. Je to naša opakovaná iniciatíva, pretože považujeme toto právo za absolútne legitímne a viac uvediem a zdôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ja musím reagovať na kolegu Mira Urbana, pretože je to veľmi skromný a pokorný človek, slušný lekár, človek, ktorý pomáha svojim pacientom, pomáhal aj v čase tých najväčších kríz za situácií, kedy naozaj bolo, bolo nutné či cez deň, alebo v noci pracovať v nemocnici a potom následne cestovať do Bratislavy, konkrétne v jeho prípade, a mne bolo veľmi ľúto, keď tento človek s tou svojou dobráckosťou a úprimnosťou sa snažil tú svoju rozpravu adresovať ministrovi Matovičovi a snažil sa vysvetliť ako zo svojej praxe vníma tento problém. Snažil sa brániť naozaj poctivých, slušných lekárov a snažil sa vysvetliť Matovičovi jednoducho, aký je reálny stav v nemocniciach a že sa ho to možno ako lekára dotklo a že to vníma z tej svojej praxe inak.
No ja musím povedať, s každým človekom, s ktorým som sa stretol, ktorý mal možnosť pracovať s Matovičom, mal možnosť s ním komunikovať a absolvovať nejaké rokovania, jednania a snažiť sa o dohodu, tak každý z tých ľudí, pokiaľ s ním stopercentne nesúhlasili, každý z tých ľudí povedal, že s Matovičom sa dohodnúť a normálne reálne rozprávať nedá. A toto je celý problém, toto je, priatelia, celý problém. Toto je problém Slovenska, chcem, aby to tu zaznelo, aby to aj občania vedeli, všetky tieto veci, všetky tieto nekonečné diskusie a vyjednávania, rokovania, jednoducho to má jedného jediného menovateľa, a žasnem už po tých všetkých mesiacoch a rokoch, čo tu sedíme, že sa tu naozaj nájdu poslanci z klubu OĽANO, ktorí vždy nájdu proste vetičku, aby toho človeka obhajovali. Veď si to, priznajte si to, uvedomte si to, že tie veci sa tu budú nabaľovať a budú tu stáť, proste nepohneme sa z miesta, pokiaľ tento človek bude držať štátne peniaze, bude držať kasu a nás všetkých ako rukojemníkov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja som takisto, ako bolo spomenuté mojimi predrečníkmi, vďačný pánovi Šefčíkovi za to, že zareagoval, pretože keď si to uvedomujeme alebo uvedomíme v kontexte toho, čo tu odznelo, aj všeobecne, o čom je táto, táto mimoriadna schôdza, tak tá obhajoba od pána Šefčíka na adresu ministra vnútra Mikulca bola naozaj, naozaj chabá, a to všetko ostatné, čo tu zaznelo, len ukazuje na kvalitu a úroveň poslancov z OĽANO. Takže ja si myslím, že občania si to budú môcť pozrieť a že si zapamätajú tú úroveň, ktorú nastavil pán Šefčík.
A, pán Šefčík, ja neviem, či si vy uvedomujete, že to, čo je v rozprave povedané alebo aj vo faktických, že to tu zostane a že to tu už jednoducho nikto nevymaže. Možno by bolo niekedy lepšie sa zamyslieť nad tým obsahom, ale každý má právo povedať, čo cíti a čo chce. Keby ste sa však trošku orientoval v tých bezpečnostných otázkach, v ktorých sa asi neorientujete podľa toho, čo ste povedal, tak by ste pochopil, aká je úloha štátu, aká je zodpovednosť a kompetencia ministra vnútra, a možno by ste svoju obhajobu na jeho adresu posunul trošku do inej roviny. A vy ste tu, vy ste tu veľmi zľahčoval tento problém, čo je príznačné, ja to chápem, pokiaľ tomu nerozumiete, tak máte tendenciu to zľahčovať, ale skúste sa zamyslieť, že pokiaľ štát a menovite minister vnútra nezvláda túto situáciu teraz, tak ako by štát pod vedením ministra vnútra, ako vedením tohto konkrétneho rezortu zvládal oveľa ťažšie situácie? Situácie, kedy by tých nelegálnych migrantov bolo možno viac, kedy by došlo k nejakému násiliu alebo k nejakému porušovaniu zákona.
Skúste sa nad tým zamyslieť takto. Akú kompetenciu on má, akú má zodpovednosť a ako k nej pristupuje. A nie všetky tie nezmysly, ktoré ste tu natáral. Nehnevajte sa, skúste si to pozrieť.

Ďakujem za slovo. Kolegovia, kolegyne, to, že minister Mikulec nemá záujem chrániť občanov Slovenskej republiky a naše hranice, je úplne zrejmé a je to jasné aj na základe toho, že okolité štáty pristupujú k tejto situácii úplne inak.
A on ako minister, ktorý by sa chcel zviesť popri opatreniach, ktoré urobila Česká republika alebo Rakúsko, by tak mohol úplne elegantne spraviť, pretože by to svoje, to svoje presvedčenie, že sa porušujú nejaké pravidlá, európske dohovory a tak ďalej, keby mal záujem na tom, aby Slovensko bolo chránené, tak by povedal jednoducho, pozrite sa, tu je Česká republika, tu je Rakúsko, ktoré vykonávajú podobné opatrenia, je to úplne prirodzené. Ale my sa tvárime, ako keby sa nás táto kríza vôbec netýkala, a z toho je úplne zjavné, aj z toho všetkého, čo povedal v tejto veci minister Mikulec už v minulosti, je zjavné, že ho tieto absolútne netrápia. On to vníma tak, že proste tí ľudia sem prídu a zrejme sa vyparia niekde, alebo, alebo sa problém vyrieši tými, tými rôznymi stretnutiami a konferenciami, ale pravda je taká, že ten problém len prehlbuje, že je stále horší a horší.
A presne to je tá zhoda, zhoda okolností, ktoré tu boli načrtnuté mojimi predrečníkmi, že tým, že sa kontroly zriadili na českej strane, na rakúskej strane a my zároveň susedíme s Maďarskom, tak naozaj to zostáva, zostáva celé, celý ten tok tých migrantov zostáva na nás a je to na veľkú hanbu, že minister Mikulec si toto neuvedomuje, alebo, alebo si to uvedomuje veľmi dobre a robí to zámerne, takže si myslím, že toto odvolávanie je namieste, a uvedomiť si aj to, že tento človek bol osemkrát odvolávaný, tak to naozaj o niečom hovorí. To nie je náhoda a to musí mať nejaké, nejaké svoje, svoje základy.
Ďakujem.

Pán minister Mikulec, vy musíte naozaj odísť z pozície ministra vnútra, pretože tým, čo ste tu predniesol vo svojej reči, ste to absolútne jasne dal najavo všetkým občanom Slovenskej republiky.
Vaším obľúbeným argumentom je to, že cestujete na rôzne konferencie, že sa stretávate s proťajškami z jednotlivých ministerstiev vnútra a že rokujete. No len môžete rokovať, koľko chcete, môžete si hovoriť štatistiky, na konci dňa si môžete dať luxusnú večeru, ale pravda je taká, že deň čo deň sa situácia zhoršuje. Je tu neustále viac a viac nelegálnych migrantov. Polícia Slovenskej republiky má pod vaším vedením zviazané ruky, útočíte na kolegov z Českej republiky, útočíte na Rakúšanov, ktorí si chránia svoje územie, chránia si svoje hranice.
Nechápem, ako môžete takto odovzdane pôsobiť ako jeden minister vnútra, ktorý jednoducho povie, že prípadné hrani... kontroly na hraniciach by boli porušením schengenu, treba si však uvedomiť, že tu sa bavíme o nelegálnych migrantoch, ten voľný pohyb predsa nebol urobený na to, aby sa tu, sa tu pohybovali ľudia, o ktorých nič nevieme, ktorí absolútne, absolútne nemajú záujem sa do spoločnosti začleniť, proste využívajú ekonomické benefity, ktoré im ponúkli štáty Európskej únie. Je to absolútne neprijateľné, aby sme takýmto spôsobom my ako suverénny štát pristupovali k ochrane vlastného územia, vlastných občanov a k ochrane štátnych hraníc. Boli ste zamestnancom ministerstva obrany, veľmi dobre viete, aká dôležitá je časť, kde sa hovorí, chrániť suverenitu a jednoducho brániť územie Slovenskej republiky.
Toto ako minister vnútra nerobíte, toto je obrovský problém, a preto nemáte na svojej funkcii čo robiť.

Ďakujem pekne. Pán minister, ja si nedovolím vás kritizovať za celé to obdobie, kedy zdravotníctvo naozaj čelí problémom, nie som ani lekár, ani odborník, ale na druhej strane, tak ako ja nie som lekár, tak si myslím a chcem to zvýrazniť, že vy ste minister zdravotníctva, okrem toho, že ste minister zdravotníctva, prinášate, alebo mali by ste prinášať riešenia a nesiete obrovskú zodpovednosť, ste aj bývalý vojak a generál súčasný, alebo vo výslužbe, akokoľvek to nazveme a jednoducho mi chýba určitá rozhodnosť, razancia a v tom zložení, v akom vláda dnes je, a v tej kondícii v akej je, tak by som predpokladal a čakal od bývalého vojaka v tejto ťažkej chvíli a v takej mimoriadnej situácii, ktorej zdravotníctvo čelí, väčšiu rozhodnosť, väčšiu ráznosť a pokiaľ máte problém s ministrom financií a pokiaľ je pravda to, čo sa šepká, že máte nejaké osobné konflikty alebo spory, pokiaľ nie, tak mi to vyvráťte alebo teda poprite, tak treba jednoducho tie veci pomenovať, že to, čo sa, to, čo sa nedá spraviť, sa nedá spraviť vďaka jednému, jednému človeku na ministerstve financií a my budeme vedieť a občania budú vedieť, na čom to stojí, pretože ľudia si zaslúžia, aby sa tento problém, problém riešil a takisto ako bývalý vojak by ste sa kľudne mohol postaviť pred národ a povedať, že nám netreba vojenskú techniku v takom objeme, v akom sa plánuje nakupovať, pretože my potrebujeme nemocnice, my nepotrebujeme vrtuľníky a stovky, stovky techniky. My potrebujeme v prvom rade nemocnice, toto by ľudia potrebovali počuť, a toto by ocenili viac a možno by sa aj vám s podporou verejnosti potom oveľa lepšie presadzovali opatrenia a všetko to, čo si momentálne zdravotníctvo vyžaduje, čo je potrebné mu poskytnúť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Kolega Mazurek načrtol, že hlavnou alebo takou nosnou témou, celým problémom tohto konfliktu alebo situácie, do ktorej sa zdravotníctvo dostalo, je v súčasnej dobe minister financií. Ja si dovolím tvrdiť, že je to z veľkej časti pravda a je to hlavný problém a brzda celého toho možného dohovoru a pomoci zdravotníctvu. Obávam sa, že čím viacej budú naňho lekári apelovať a čím viacej ľudí sa bude prihovárať za požiadavky lekárov, tým horší bude scenár a tým viac bude Matovič trucovať a bude robiť všetko pre to, aby jednoducho sa tie veci z pozície ministerstva financií a z pozície financií ako takých nedali do poriadku. Bohužiaľ, to je jednoducho príznačné pre jeho povahu, to sme si mohli všimnúť na jeho krokoch a postojoch aj v minulosti a obávam sa, že naozaj pokiaľ tu nemáme silného premiéra a pokiaľ sa neprihovorí ďalšia širšia časť verejnosti alebo funkcionárov rôznych osobností, ktoré ešte majú do toho čo povedať, tak sa veci nepohnú.
Jednoducho minister financií je jeden pomstychtivý človek, ktorý, žiaľ, vystupuje viac na Facebooku ako v tej svojej praxi a keď príde v praxi, tak prinesie naozaj tie atómové bomby, ktoré Slovensko stoja obrovské peniaze. Je mi úprimne ľúto všetkých ľudí, ktorí to budú pociťovať v zdravotníctve, my takisto pravdaže. Nás sa to týka rovnako. A je mi ľúto dôchodcov, pretože tým asi zostane už len naozaj ten seriál Nemocnica na okraji mesta, kde ešte tie veci fungovali a možno budú sedieť a spomínať a žasnúť nad tým, kam sa dostalo slovenské zdravotníctvo dnes v súčasnosti teda.
Ďakujem.