Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, táto dnešná schôdza má, žiaľ, oveľa širší rozmer, ako je len odvolanie jedného neschopného ministra vnútra. Táto schôdza je totiž o podstate nášho demokratického zriadenia. O tom, či Slovensko je a ostane právnym štátom a štandardnou parlamentnou demokraciou.
Roman Mikulec, ktorý tu dnes evidentne nie je, by tu dnes mal sedieť nielen ako minister vnútra, ktorý vo svojej funkcii zlyhal, ale mal by tu sedieť ako najvyšší reprezentant rezortu, ktorý má byť garanciou dodržiavania ústavných práv každého jedného občana na Slovensku. Žiaľ, stal sa súčasťou súkolia, ktoré sa rozhodlo zomlieť na prach základné pravidlá demokracie s jedným základným cieľom – udržať sa pri moci za akúkoľvek cenu. Preto dnes budem veľa hovoriť o demokracii na Slovensku a menej o človeku, ktorý si našu pozornosť až tak nezaslúži.
Panie poslankyne, páni poslanci, už nástup súčasnej vlády mal a bol pre ľudí, mal byť a bol pre ľudí budíčkom. K moci sa dostali strany, ktoré nie sú štandardnými politickými stranami, ale schránkovými firmami či uzavretými partičkami kamarátov. Snaha za každú cenu dosiahnuť ústavnú väčšinu bola varovaním, že vládna koalícia je pripravená uskutočniť zásadné zmeny výhradne podľa svojich predstáv bez akéhokoľvek pokusu o širší politický a spoločenský konsenzus.
A vy, pán podpredseda, ak chcete niečo povedať, tak sa v zmysle rokovacieho poriadku prihláste a neskáčte mi tu za chrbtom do reči. Správajte sa slušne, máte na to už svoj vek.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Ja som telefonoval. Prepáčte, ak som hlasnejšie hovoril, ale...

Pellegrini, Peter, poslanec NR SR
Ja som počul, ja som aj počul, čo ste povedali.
Pandémia a jej dôsledky okamžite obnažili skutočné predstavy vlády o spôsobe riadenia tohto štátu. Zákazy zhromažďovania, zákazy vychádzania, policajné manévre v uliciach, celé mesiace zbytočne predlžovaný núdzový stav. Mnohé z nich by sa v čase pandémie možno aj dali odôvodniť, ak by neboli samoúčelné a boli by naozaj výsledkom širšej politickej dohody a odporúčania odborníkov. Igor Matovič a jeho vláda však neboli schopní ani dohody a ani rešpektovania názorov odborníkov. Zákazy a obmedzenia sa rodili priamo v hlave vtedajšieho premiéra, menili sa doslova z hodiny na hodinu a vo viacerých prípadoch ani nerešpektovali Ústavu Slovenskej republiky. Už vtedy sa ukázalo, že ústavná väčšina pre Igora Matoviča znamená predovšetkým 95 hlasovacích automatov, pre ktorých je politický príkaz alfou a omegou. Bolo to popretie všetkých jeho dovtedajších sľubov o tom, ako majú priestor v politike dostávať rešpektované osobnosti s vlastným vedomím a svedomím.
Ako predseda vlády som si počas nástupu covidu veľmi dobre uvedomoval, že pandémia okrem závažných zdravotných prinesie aj mimoriadne nebezpečné spoločenské dôsledky, a preto som sa od samého začiatku až do konca snažil komunikovať s ľuďmi i s nastupujúcou vládou, aby sme nastávajúce ťažké časy zvládli ako národ v jednote a spoločnom odhodlaní.
HLAS ako opozičná politická strana podporil nespočet vládnych opatrení proti covidu, ak mali svoj elementárny zmysel. A zároveň sme predkladali aj obrovské množstvo vlastných riešení, ak sme videli, že vláda vo svojich úlohách ťažko a fatálne zlyháva. Aká však bola reakcia vlády na tento ústretový prístup? S opozíciou sa nerokuje, lebo je to mafia. Toto bola ich jediná mantra, arogantná a lživá, len aby sa vyhli akejkoľvek konfrontácii s vlastnou absolútnou neschopnosťou.
Predstava o vlastnej dokonalosti viedla Matovičove a Hegerove vlády k čoraz väčším chybám a zlyhaniam. Odmietala rešpektovať základné princípy demokracie aj v oblastiach, ktoré sa týkali podstatne dlhšieho časového rámca ako jedno volebné obdobie. Keď sa rodil európsky plán obnovy, ktorý má v najbližších rokoch priniesť Slovensku miliardy eur, Eduard Heger arogantne zopakoval, že s opozíciou sa nemieni baviť, pretože je to mafia.
Výsledkom bolo a bude naozaj veľké fiasko, pretože mentálne kapacity tejto vlády jednoducho na tak zložitú agendu, akou je plán obnovy, nestačia. Nedoplatia však na to súčasní ministri či poslanci, ale predovšetkým slovenskí občania, ktorým sa pred očami rozplýva príležitosť, aby sa vďaka európskej pomoci čo najrýchlejšie priblížili k najvyspelejším krajinám sveta.
Čoraz väčšia arogancia vlády, útoky na opozíciu a nezvládanie riadenia štátu mali jediný možný dôsledok. Totálne rozdelenie spoločnosti, aké sme od mečiarovských čias nezažili. Živenie tých najhorších pudov, agresivity a nenávisti. Rozoštvávanie ľudí, jedného proti druhému, rozkoly v rodinách, na pracoviskách, medzi priateľmi. A veľmi konkrétne neblahé dopady na čoraz väčšiu chudobu, zdražovanie či fatálne nezvládnutie pandémie, ktorá nás stála takmer 20-tisíc životov.
Politické dôsledky boli jednoznačné. Najnižšia dôveryhodnosť vlády v histórii a jasne prejavená vôľa občanov po zmene. V demokratickom a právnom štáte by sa o túto zmenu mohli pokúsiť, ale nie na matovičovskom Slovensku. Dvakrát v histórii požiadal ústavou predpísaný počet občanov o konanie referenda o predčasných voľbách a dvakrát sa takéto referendum bez problémov aj dialo. Trikrát v histórii sa Národná rada rozhodla sama ukončiť svoje volebné obdobie, pretože politická situácia si vyžadovala rozhodnutie priamo od občanov, a preto je úplne prirodzené, že v časoch doteraz najväčšieho chaosu, rozvratu a neschopnosti vlády riadiť tento štát sa rozhodlo 600-tisíc ľudí opäť využiť svoje ústavné právo a požiadať o možnosť nanovo rozdať karty. Napriek všetkým historickým precedensom sa však zrazu občania dozvedeli, že toto právo využiť nemôžu. Kroky pani prezidentky, Ústavného súdu aj koaličného valca viedli k tomu, že minulý týždeň ľudia definitívne stratili nádej sami rozhodnúť o svojich volebných zástupcoch aj počas volebného obdobia.
Bol to jeden z najhorších dní pre slovenskú demokraciu s nedoziernymi politickými a spoločenskými dôsledkami. Vládna koalícia totiž poprela ústavnú zásadu, že jediným nositeľom moci na Slovensku je ľud a že keď ľud moc dáva, má ju právo aj kedykoľvek vziať. Ľuďom na Slovensku bolo definitívne odopreté právo na politický odpor. A jediný, ktorý im zostal, je odpor občiansky. Lenže tento odpor musí byť chránený svojimi ústavnými a zákonnými rámcami. Na to, aby sa ľudia nestali absolútnymi nevoľníkmi, musia mať ochranu právneho štátu a jeho orgánov, a v tomto prípade predovšetkým orgánov justičných a trestnoprávnych. A minister vnútra je v tomto prípade kľúčovou postavou, od ktorej táto ochrana do veľkej miery záleží.
A to je aj dôvod, pre ktorý sme dnes tu. Demokracia na Slovensku totiž nie je zásadne ohrozená len politicky, ale, žiaľ, aj mocensky. Štátny represívny aparát dnes negarantuje občanom slobodu a ich práva. Naopak, garantuje porušovanie základných práv politicky nepohodlných jednotlivcov. Predvolebné výkriky Igora Matoviča o zatváraní politických oponentov sa počas dvoch rokov vlády pretavili do konkrétnych krokov časti polície, prokuratúry a justície, ktorých jediným cieľom nie je zdiskreditovať politickú opozíciu, ale dostať ju za mreže.
Ešte raz: Igor Matovič, Roman Mikulec a Daniel Lipšic nechcú opozíciu politicky zničiť, oni ju chcú zavrieť. Za akúkoľvek cenu. A sú pri tom pripravení porušiť všetky zásady právneho a demokratického štátu, aby to dosiahli. Títo ľudia vedia, že pri riadení štátu fatálne zlyhali, preto sa snažia naplniť svoj sľub, ktorý bol ich hnacím motorom v predvolebnej nenávisti a túžby po pomste, že svojich oponentov zavrú. Veľmi dobre vedia, že sľubovaný boj proti korupcii a očiste spoločnosti je nad ich mentálne a morálne schopnosti. To by totiž nesmeli tolerovať korupčné podozrenia okolo dnes odvolávaného ministra vnútra, nesmeli by zatvárať oči nad dotáciou 4,5-tisíca eur na jednu sviňu, nesmeli by tvrdiť, že nákup testov cez trnavskú firmičku s prepojením na Igora Matoviča bol symbolom transparentnosti.
Dámy a páni, oni nechcú bojovať proti korupcii, s ktorou majú kopec problémov vo vlastných radoch, oni chcú zatvárať, pretože touto skratkou chcú zvyšku svojich priaznivcov ukázať, že nezlyhali úplne vo všetkom. Samozrejme, ono to nie je celkom jednoduché začať v štandardnej demokratickej, v štandardnom demokratickom a právnom štáte zatvárať politických oponentov, lebo na to sa zvyknú ozvať médiá, zvyknú sa ozvať ľudskoprávne mimovládne organizácie a vo finále sa zvyknú ozvať aj občania. Ibaže s týmito prekážkami sa už naša vláda vysporiadala. Hovorím to veľmi nerád, ale mám čoraz väčší pocit, že mnohé médiá na Slovensku si prestávajú plniť svoju základnú spoločenskú úlohu strážneho psa demokracie. Ich redaktori z nezávislých objektívnych pozorovateľov sa stávajú jedinými majiteľmi pravdy a angažovanými aktivistami, ktorí svoju politickú orientáciu už vôbec neskrývajú a ktorá sa každý jeden deň odráža v článkoch a reportážach, ktoré občanom ponúkajú.
Zdá sa vám v poriadku, že minulotýždňové odmietnutie zmeny ústavy tu v tomto pléne kvôli referendu si nezaslúžilo žiadnu mediálnu pozornosť v žiadnom hlavnom, mainstreamovom médiu? Zdá sa vám v poriadku, že kým z iných nahrávok sa stali evergreeny politických hitparád, šialené prepisy rozhovorov tzv. elitných vyšetrovateľov sú stále pre médiá tabu? Zdá sa vám v poriadku, že akýkoľvek prešľap vlády a jej ministrov jej prejde bez potreby vyvodenia akejkoľvek personálnej zodpovednosti?
Nie. Ukazuje sa, že médiá nebudú stáť v ceste pánovi Matovičovi, Mikulcovi a Lipšicovi pri demontáži právneho štátu.
Spomenul som ale aj ľudskoprávne organizácie, ktoré sú tak aktívne pred všetkými parlamentnými voľbami. To je vtedy rečí o ľudských právach, o slobode a demokracii, to sú vtedy mediálne kampane za desiatky miliónov eur. A dnes, keď pomaly každý týždeň ústavný či najvyšší súd oznamuje porušovanie základných ústavných či občianskych práv ľudí vo väzbe, nepočuť od tretieho sektora ani slovo. Dnes netreba volať do Európskeho parlamentu a zvolávať sem poslancov? Netreba písať listy do Štrasburgu ani netreba organizovať rôzne kampane? Nie, ani toľko ospevovaný tretí sektor nebude stáť v ceste pánovi Matovičovi, Mikulcovi a Lipšicovi pri demontáži právneho štátu.
Ostali už len ľudia. Ich základné demokratické práva boli dva roky tvrdo obmedzované a zákazom referenda dostali mimoriadne tvrdú ranu. Ale je to posledná možnosť, ktorá Slovensku ostala. A preto znova pripomínam a oznamujem, že HLAS urobí všetko pre úspech referenda o zmene ústavy, aby si ľudia priamo vynútili rešpektovanie svojich práv a svojich slobôd.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak by som chcel hovoriť o zlyhaniach, pre ktoré nemá Roman Mikulec ostať ministrom vnútra, mohol by som tu po vzore pána Matoviča vrieskať kľudne aj tri hodiny až do večerných správ a stále by som mal o čom hovoriť. Ibaže v tomto sa pán Mikulec ničím neodlišuje od svojich vládnych kolegov. Alebo snáď máte pocit, že Igor Matovič so sfalšovanou diplomovkou je kompetentným ministrom financií? Pán Vlčan protikorupčným ministrom pôdohospodárstva? Pani Milanová ministerkou kultúry s elementárnou autoritou v kultúrnej obci? Pani Remišová so svojimi ohromujúcimi znalosťami dobrou ministerkou regionálneho rozvoja? Pán Holý, potrebným podpredsedom vlády?
Veď to je čisté zúfalstvo, aká partia diletantov dnes sedí vo vláde. Každý jeden deň by sme mohli niektorého z nich odvolávať a každý deň by bolo aj prečo.
Odvolávanie Romana Mikulca naozaj nie je len o jeho neschopnosti. Je to aj o záruke, akú minister vnútra má predstavovať pre garanciu zachovania demokracie, garanciu rešpektovania práv každého jedného občana na Slovensku.
Roman Mikulec je však spolu s Igorom Matovičom garanciou niečoho úplne iného. Garanciou zneužívania orgánov činných v trestnom konaní, garanciou manipulácie vyšetrovaní, garanciou spolitizovania časti Policajného zboru a garanciou uprednostnenia pomsty pred spravodlivosťou.
Počas dnešnej rozpravy aj pri minulotýždňovej zaznelo – a ja ešte verím, že aj zaznie – tisíc konkrétnych dôkazov, ako pán Mikulec vo svojej funkcii zlyhal. A po dvoch rokoch je všetkým úplne zrejmé, že svoj rezort nezvláda.
Opakujem však, že ten zásadný dôvod na odvolanie Romana Mikulca je iný ako u jeho rovnako neschopných vládnych kolegov. Je ním priamy vplyv tohto pána na ohrozovanie základných demokratických štandardov, ktoré sú vo vyspelom svete samozrejmosťou. Ťažko skúšaná slovenská demokracia dostáva vďaka pánom Mikulcovi, Matovičovi a Lipšicovi ranu za ranou a čoraz viac sa dusí. Odvolanie ministra vnútra je prvým krokom k tomu, aby sa mohla znovu konečne nadýchnuť.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, položili ste veľmi korektné a zaujímavé otázky. Ešte by sa možno žiadalo na pána guvernéra dať ešte ďalšiu otázku, či by Národná banka vzhľadom na to, že ľudia naozaj využívajú aj svoje nadpríjmy na navyšovanie si príjmov, extrémne využívajú nízke sadzby, úrokové, hypoték, či by nebolo vhodné upozorniť všetkých tých, ktorí sa dnes zadlžujú alebo už zadlžení sú, ako sa bude vyvíjať splátka ich hypoték pri náraste úrokových sadzieb o jedno, dve alebo 3 %. Pretože pri nula celá niečo 200-tisícová hypotéka vyzerá veľmi zaujímavo, ale úplne inak už vyzerá pri úrokovej sadzbe 3 alebo 4 %, čo sa môže stať, pretože ja netuším, aká je priemerná miera fixácie, tri, päť alebo desať rokov. A jednoducho či aj v rámci nejakej opäť osvety by Národná banka nemala zas niekedy urobiť mediálnu prezentáciu toho, čo sa stane s hypotékami v nejakých typizovaných výškach pri náraste úrokových sadzieb, pretože nemôžme pravdepodobne predpokladať, že takéto nízke úrokové sadzby tu budú najbližších 10, 15, 20 rokov, aby tí ľudia naozaj trošku spozorneli a uvedomili si, že nasledujúce roky by nemali svoje nadpríjmy využívať na navyšovanie svojich úverov, ale pravdepodobne si začať tvoriť rezervy, pravdepodobne na vyššie splátky hypoték, pretože toto riziko pravdepodobne pred nami je. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
V zmysle rokovacieho poriadku dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, v ktorom:
a) žiada vládu Slovenskej republiky uložiť ministrovi financií Slovenskej republiky a ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky bez zbytočného odkladu univerzálny odškodňovací zákon, a to v skrátenom legislatívnom konaní. Ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby predložil na najbližšie zasadnutie vlády Slovenskej republiky nariadenie, ktorým opäť aktivuje tzv. pandemickú OČR a
b) v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby so sprísnením pandemických opatrení schválila aj výraznú pomoc zo strany štátu pre jeho obyvateľov a podnikateľským subjektom, ktorých sa pravdepodobne sprísnenie opatrení dotkne v najväčšej miere.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne všetkým za faktické poznámky.
Pripomínam ešte raz, myslel som, že naozaj na tejto schôdzi budeme hovoriť o konkrétnych opatreniach a že budeme hovoriť aj o tom, že či napríklad vláda mieni odškodniť napríklad, ak hovoríme, že možno to bude dopad na rozpočet domácností vo výške 150 eur, tak či vyčleníme 150 mil. eur, aby sme miliónom domácnostiam pomohli, alebo vyčleníme 300 mil. eur, aby sme dvom miliónom domácnostiam pomohli a tak ďalej a tak ďalej okrem iných opatrení.
Ale predseda hospodárskeho výboru pán Kremský, ktorý by mal byť etalónom riešení v oblasti hospodárstva, tu zasa vyplakáva a tára o minulosti. Nepovedal nič! Ako predseda hospodárstva, čo by mienil robiť predseda výboru hospodárskeho. Nič! Zasa to isté. Čo pred rokom, čo pred troma, čo pred ôsmimi. Občanov zaujíma, čo sa bude robiť zajtra v tejto krajine, nie to, čo bolo predvčerom, žiaľbohu.
Takže by som očakával práve od vás, ktorí sedíte na takých tých výsostných stoličkách tam hore ako najväčšie hviezdy a odborníci tohto parlamentu, aby ste tomu prispôsobili aj obsah svojich vyjadrení.
A, viete, samozrejme, že my sa od OĽANO aj od SaS budeme líšiť v tom pohľade na svet, pretože vy by ste asi povedali aj občanom pri blížiacej sa zime, že, občania, sneh padá. Lebo to každú zimu padá. A keď vám napadá ale toľko, že je kalamita a ohrozí chod tohto štátu, tak vy by ste im povedali, no na to máte byť nachystaní, to je kalamita, majte lopaty a choďte si pomôcť. My by sme išli tú kalamitu riešiť, pretože povinnosť štátu je v kritických situáciách občanom pomôcť. A ja aj tento rast energií považujem za kritický a som presvedčený, že tu zasiahnuť vláda musí.
A hovoriť o dedičstvách, prosím vás pekne, tak čo zdedili potom aj Češi, Francúzi, Taliani, Španieli? Všetci zdedili, keď to všetci riešia? Len my tu driememe a pozeráme, čo robiť, lebo nič neviete.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte sa aj mne krátko vyjadriť k predmetu tejto schôdze a v závere svojho vystúpenia aj podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh k uzneseniu, ktoré máme pred sebou.
Na úvod ale, žiaľ, musím povedať, že tak ako odvčera sledujem túto diskusiu o tak závažnej téme, ako je rast cien energií, tak musím skonštatovať, že mám z toho pocit, ako keby sme zostali uväznení v minulosti. Pretože sa tu nerozpráva skoro vôbec o tom, čo sa bude diať zajtra, napozajtra, o týždeň, o dva, ale všetci sa vracajú len do minulosti. Čo sa stalo pred rokom, čo sa stalo pre piatimi rokmi, čo sa stalo pred 15 rokmi – a z toho má občan veľké nič. Pretože ak občan tejto krajiny v tejto situácii, kedy je vystrašený rastúcimi cenami energií, pozerá túto schôdzu odvčera, tak vám garantujem, že on sa do dnešného momentu nedozvedel nič. Čo sa to vlastne v tejto krajine ide diať, akým spôsobom táto krajina ide na to reagovať a čo teda môže alebo nemôže čakať od vlády Slovenskej republiky.
Namiesto toho tu počúva, kto, kedy postavil si akú solárnu elektráreň, kto, kedy, čo sprivatizoval, kto, kedy, čo nesprivatizoval a tak ďalej. Dámy a páni, ale z toho sa už občan tejto krajiny nenaje, to už jednoducho tak je a my si to môžme niekde vykrikovať, ale jednoducho to nepomôže s tým, že od 1. januára idú vzrásť ceny energií.
Tu máme hovoriť o tom, čo ideme s tým robiť. Čo sa ide diať oddnes dopredu, to, čo sa stalo pred týždňom, žiaľ, môžme si to niekde na konferenciách rozprávať, ale občanovi to nepomôže. A takto sa v tomto parlamente diskutuje o všetkých témach zásadného charakteru.
Keď je vám vyčítané kolegom z vládnej koalície, že nerobíte to, čo máte robiť, tak namiesto toho, aby ste dokázali tu za týmto rečníckym pultom faktami obhájiť svoje rozhodnutia, vraciate sa do vlád minulých, aj dokonca ste ochotní prísť ešte aj pomaly pred vznik Slovenskej republiky, čo sa všetko v tejto krajine dialo. Ale nikdy neviete brániť sami seba tým, prečo robíte to, čo robíte v daný moment, vždy len vykrikujete, čo niekto robil v minulosti, a nikdy nehovoríte o konkrétnom probléme, ktorý na stole je. A takto isto dnes argumentujete aj v otázke rastu cien energií, kedy sa vraciate dozadu x rokov a hovoríte, že jednoducho toto sú všetko viny bývalých vlád.
Dámy a páni, rast cien energií nie je problém Slovenskej republiky v tomto momente, len rast cien energií je dnes problém všetkých okolitých štátov v Európe a aj vo svete. A na rozdiel od Slovenska už dnes v mnohých krajinách Európy občania vedia, čo môžu čakať. Pretože Česká republika ohlásila, že pripraví energetické šeky, ktoré možno dostane až 3,2 mil. domácností alebo obyvateľov v Čechách, aby im kompenzovala zvýšené náklady z rastu cien energií. Španielsko rozhodlo o tom, že ide znížiť daň z elektrickej energie alebo DPH na elektrickú energiu dočasne, aby tým pádom znížila možnosť rastu ceny alebo kompenzovala časť rastu tej ceny. Taliani vyčlenili balík 3 mld. eur, aby z toho sanovali opäť ten dopad na hospodárstvo a občanov vlastnej krajiny. Hovoria o tom veľmi konkrétne a riešia, nevyplakávajú, ako my tu vyplakávame, ale jednoducho vlády už riešenie dávno majú.
O tejto téme sa bude dokonca pravdepodobne baviť aj summit premiérov Európskej únie v októbri, pretože to trápi každú jednu krajinu. To nie je problém Slovenska a problém bývalých vlád.
Však občania nech si to pozrú, ale o tom netreba rozprávať päť hodín. Však ľudia vidia, čo cítili v peňaženkách a čo budú cítiť teraz. Oni nie sú nevzdelaní alebo nevedia, čo sa deje, si myslíte?
Preto som očakával, že na tejto schôdzi naozaj vláda povie, občania, kľud, nebojte sa, opozícia síce nás obviňuje, že nič nerobíme, ale ukážeme vám x opatrení, ktoré, ktoré máme pripravené v nejakom balíku opatrení na zmiernenie týchto rastov. No nič. Odvčera tu nezaznelo ani jedno jediné riešenie.
Minister nám povie, 73 alebo 74 % plynu v zásobníkoch, to je okej. Tak kde na to prišiel? Počas predchádzajúci vlád, aj mojej, aj Roberta Fica, sme vždy trvali na tom, že pred zimou každý normálny predseda vlády, ale aj minister hospodárstva so zdravým sedliackym rozumom sa prvé prišiel spýtať do SPP, ako sme na tom so zásobami. Máme dosť plynu na to, ak by náhodou došlo aj k zastaveniu dodávok smerom na Slovensko? Ak bude tuhá zima a bude silná vykurovacia sezóna, máme to všetko pokryté? A až keď sme dostali odpoveď, že áno, Slovensko je pripravené na minimálne na 90, 100 alebo 110 dní, tak vtedy mohol premiér alebo minister hospodárstva v kľude spať, lebo vedel, že toto má zagarantované. A občania sa nemusia báť, že si nebudú musieť vo februári kúriť nakoniec drevom niekde pomaly v strede izby, lebo plyn nebude jednoducho dodaný.
Veď to sú základné, normálne momenty riadenia krajiny. Tak, ako sa človek stará o svoje domáce hospodárstvo, tak sa musí minister hospodárstva od rána do večera starať, čo sa v krajine deje. No len to by muselo tomuto ministrovi na občanoch záležať. A to by musel používať zdravý sedliacky rozum, a nie ideológiu.
Preto ešte raz, podporme to uznesenie, ktoré je na stole. Nech nám tá vláda konečne už príde povedať, čo chce robiť, a nech nám tu nerozpráva dva dni o tom, čo, kto spravil, ja a čo spravil Fico a čo spravili ostatné vlády, pretože to už je jednoducho za nami. S tým už sa nespraví nič. To už nemá zásadný žiadny vplyv na to, ako bude vyzerať rozpočet rodín na budúce, na budúci nový rok alebo na tieto Vianoce.
A keď už nevedia, tak nech aspoň počúvajú opozíciu. Pretože opozícia veľakrát príde s rozumnými návrhmi, ale sú zmietané zo stola len kvôli tomu, že to spravila opozícia. Hoci tu vykrikujete neustále, opozícia, ste nekonštruktívni, mali by ste nás podporiť a mali by ste nám pomáhať. Spočítajte si, to už sú stovky pomaly zákonov, ktoré sme vám tu podporili jednomyseľne častokrát, ak sa týkali ochrany zdravia, nejakých krízových situácií, COVID-u, korony a neviem čoho všetkého.
Koľko ste ich vy schválili nám? Koľko? No, okrem možno posledne nejakého vysokoškolského vzdelania ani jeden. Ani jeden! Lebo nemáte ani toľko v sebe, aby ste preniesli v tej svojej zášti a odporu voči opozícii, aby ste sa preniesli cez to a videli v tom zákone občana a to, čo mu to môže priniesť, a nie opozíciu alebo, alebo svojho politického nepriateľa. Žiaľ, ani toto v sebe nemáte ani v ťažkých situáciách, v akej sa krajina nachádza. A mňa to veľmi mrzí. Mňa to veľmi mrzí, pretože v takýchto situáciách treba prichádzať s riešeniami a nielen politikárčiť a hore-dole vykrikovať si, kto bol lepší alebo horší a kto lepší bude alebo nebude.
Preto mi dovoľte, aby som upriamil pozornosť nášho skvelého ministra hospodárstva aj na to, že keď už nevyužil, aby napríklad pod krídla štátu dostal aj Východoslovenskú energetiku, tak stále, chvalabohu, vďaka rozhodnutiam bývalých vlád má dnes k dispozícii stále Slovenský plynárensky priemysel, je tam jediným akcionárom. Má v rukách Slovenskú elektronizačnú a prenosovú sústavu, akciovú spoločnosť, ktorú má takisto 100-percentne v rukách. A nech začne využívať opäť so zdravým sedliackym rozumom ako hospodár to, čo v rukách má. Pretože je iba na ňom a na vláde, či sa rozhodne, že či má SEPS vygenerovať zase 100 mil. zisku a previesť dividendy do štátneho rozpočtu alebo použiť na investície, alebo si povie, že tento rok ten zisk oželieme, ale znížime ceny a za poplatky tak, aby sme dovolili a umožnili znižovať ceny pre konečných spotrebiteľov. Pri SPP takisto. V 2019 sme s ministrom Žigom rozhodli, že ako jediný akcionár dal príkaz predstavenstvu, že Slovenský plynárensky priemysel nevyužije cenníky, ktoré mu dovoľoval regulačný úrad, a rozhodol sa, že ponechá ceny tak, ako boli predchádzajúci rok.
A o to teraz žiadam aj ja. Slovenský plynárenský priemysel ako náš štátny podnik nemá povinnosť využiť maximálne ceny. Regulačný úrad len hovorí, čo je maximálna cena, ktorá sa nesmie prekročiť. Ale neprikazuje, že ju musíte aj použiť. A preto som presvedčený, že v oblasti plynu, ak Slovenský plynárenský priemysel, ktorý ovláda 62 % trhu na Slovensku, sa rozhodne ponechať ceny na úrovni tohto roka alebo ich iba mierne zvýši, tak donúti celú komplet konkurenciu, ktorá tu ešte na Slovensku funguje väčšinou v zahraničných rukách, aby tie ceny nezdvihli. Pretože tí zákazníci by od nich odišli a vrátili by sa k SPP. A dobre si rozmyslia, či budú s SPP súperiť, alebo nie.
Preto podávam návrh, aby sme do uznesenia, ktoré je predložené, doplnili nasledujúcu vec, aby sa v časti, v ktorej Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby sa ten text upravil nasledovne: „žiada vládu Slovenskej republiky
A.“ – a prečítam celé znenie pôvodného uznesenia – „aby v termíne do 15. októbra 2021 predložila Národnej rade Slovenskej republiky“, vecný,
„1. vecný a časový harmonogram krokov, ktoré vláda Slovenskej republiky okamžite podnikne, aby eliminovala ťažké sociálne a hospodárske dopady výrazného zvýšenia cien energií, elektriny, plynu a tepla pre slovenské domácnosti a malé a stredné podniky v roku 2022,
2. postup pri ochrane finančných záujmov Slovenskej republiky v súvislosti s ukončením výstavby a prevádzkovaním medzinárodného plynovodu Nord Stream 2;
B.“ – to je ten doplňujúci návrh – „uložiť ministrovi hospodárstva vydať rozhodnutie jediného akcionára spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s., ktorým jej uloží nevyužiť na vykurovacie obdobie 2021 – 2022 maximálne ceny za dodávku plynu pre odberateľov v domácnosti podľa“ rozhodnutia, „rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví platných na rok 2022 a zachovať ich na úrovni roku 2021.“
Je to jeden z možných návrhov, ktorý môže poslúžiť ministrovi Sulíkovi ako inšpirácia. Za týmto návrhom nevidím žiadnu ideológiu, žiadnu politiku, je to len a len použitie zdravého sedliackeho rozumu a využitia toho, čo v rukách máme a čo reálne ešte ako-tak aj ovládať vieme. Pretože zbytok je v rukách medzinárodných inštitúcií, ktoré naozaj ráno nevstávajú a večer nezaspávajú s tým, aby na Slovensku vládol blahobyt. Ony sú tu na to, aby zarobili, čo je úplne logické. A bolo našou chybou, že sme si tieto strategické podniky a infraštruktúru nechali zobrať do cudzích rúk a dnes vláda častokrát veľmi impotentne sa musí pozerať na to, čo sa v krajine deje, pretože už nemá a stratila reálne možnosti ovplyvniť.
Tak, prosím, využime aspoň to málo, čo nám v rukách zostalo, na to, aby sme ochránili občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne aj za priebeh celej tejto diskusie. Až na jedno vystúpenie boli všetky naozaj k veci a podporné.
Naozaj vás chcem poprosiť, kolegyne, kolegovia z koalície, keby ste si ju mohli aspoň prečítať. Tá deklarácia má jeden a pol A štvorky. Prosím, prečítajte si ju, aby ste naozaj videli, že to nie je žiadna politická deklarácia, ale je to deklarácia, ktorá hovorí o tom, že moc u nás pochádza z ľudu a ľud má právo kedykoľvek nám ju odobrať. Nie je na tom nič ideologické, nič, čo by sa mohlo nejakým spôsobom stať predmetom politického súperenia. Ak máte aspoň štipku nejakých hodnôt v sebe a úctu k občanom tejto krajiny, tak vás prosím o podporu tejto deklarácie, hoc je to len deklarácia a nikoho nezaväzuje k ničomu, ale, ako povedal pán poslanec Mazurek, bolo by to aspoň nejaké gesto aj voči ľuďom, že si ich vážime, ale aj nejaký odkaz vláde, že by mala niečo robiť.
No, milujem v rozpravách, keď sa ľudia, o ktorých ani nevieme, čo predtým robili, pýtajú ostatných, kde šúchali nohami. Pán poslanec Žiak, ja netuším, ani kde vy ste doteraz šuchtali nohami. Pani, nechajte ho, idem mu hovoriť, tak nech ma počúva. Ja neviem, kde ste vy doteraz šúchali nohami. A možno vy ste po tých protestoch behali, kľudne, v poriadku, ale chcem vám povedať jednu vec. Keď ste chceli našu vládu položiť, tak ste mohli na to využiť ústavné právo, tak ako je v ústave napísané, kľudne ste mohli priniesť 300-tisíc podpisov a ja vám garantujem, že ak by som bol býval vtedy v pozícii predsedu vlády Slovenskej republiky, čo pravdepodobne už som asi vtedy bol, tak vám garantujem, že by som urobil všetko pre to, aby som vôľu ľudu vyslyšal a predčasné voľby alebo referendum by sme vypísali. Ale neviem, čo ste robili, akí ste boli pohodlní, že ste si nedali ani toľko námahy, aby ste takúto petíciu zorganizovali a vôľu ľudí si vypočuli aj čiernu na bielom na papieri. Vám stačilo len behať po námestiach a tak ďalej a to robíte aj teraz. Som zvedavý, ako budete hlasovať, kde máte vyjadriť svoj názor, či rešpektujete vôľu ľudí a rešpektujete slovenskú ústavu.
Prosím vás pekne, ešte ste mladý na to, aby ste tu ostatných kolegov poučovali, kto kde šúchal nohami a tak ďalej. Budeme sa baviť možno niekedy a rád pôjdem s vami do debaty a budem sa vás pýtať, čo ste vy ešte za svoj život urobili pre Slovenskú republiku. Veľmi sa na tú debatu teším. Trošku skromnosti, mladý pán.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod sa mi žiada povedať, že vlády Igora Matoviča na Slovensku priniesli nielen chaos a zmätok ako trvalý jav, na ktorý si, dúfam, nikto z nás nezvykne, ale priniesli aj obrovskú vzájomnú nevraživosť medzi ľuďmi, ktorí žijú v Slovenskej republike.
Žiaľ, slovenská spoločnosť je dnes rozorvaná a rozhádaná snáď ako nikdy predtým a namiesto upokojenia a akejsi jednoty, ktorú tak veľmi potrebuje každý národ v takomto ťažkom čase, sme svedkami čoraz väčších rozporov medzi ľuďmi. A vlny hejtu a odporu zaplavujú sociálne siete a, žiaľ, mnohí slovenskí politici tejto eskalovanej nenávisti čoraz viacej aj prispôsobujú svoje kroky. A tak sme svedkami smutného javu, že napríklad Národná rada, ktorá má byť výkladnou skriňou slovenskej spoločnosti, úplne upustila od jedného zo svojich základných cieľov, a to aj formovať túto spoločnosť a robiť ju lepšou. Pretože ak to nebudeme robiť, tak tá spoločnosť sa rúti do záhuby.
Pod strachom z hejtu alebo odporu dnes mnohí poslanci nie sú schopní ani prihlásiť sa k elementárnym pravidlám demokracie, ústavnosti alebo aj obyčajnej ľudskej slušnosti. Dnes tu, žiaľ, máme problém otvorene povedať, že nechceme, aby sa po človeku iného vierovyznania pľulo na ulici, že dieťa v škole nemôže byť terčom nenávistných útokov, ak má rodiča napríklad inej národnosti, alebo že zdravotne postihnutí nesmú byť terčom výsmechu a vzájomného pohŕdania. Túto snemovňu už ovládol strach, že akýkoľvek prejav slušnosti sa vysvetlí ako slabosť a stane sa okamžite terčom nenávistných útokov. Žiaľ, sú na Slovensku stále politici, ktorí sa v takýchto útokoch vyžívajú, prijali ich za svoju politickú podstatu a stratili akýkoľvek zmysel pre základnú hodnotovú orientáciu. A preto sa vás, preto sa vám dnes prihováram s výzvou, aby sme tento strach odložili a potvrdili aspoň niečo, čo by malo byť v demokratickej spoločnosti úplne samozrejmé.
Jednou z kľúčových pasáží slovenskej ústavy je tá, ktorá tu už bola citovaná, že štátna moc pochádza od občanov a nositeľom moci v Slovenskej republike je ľud. A ľudia sú tí, ktorí moc dávajú, a preto ľudia musia mať právo aj moc za presne stanovených podmienok nám odobrať. Dnes je však toto právo ľudí spochybnené a pošliapané. Šesťstotisíc občanov Slovenskej republiky sa márne dovoláva svojho ústavného práva na priamu demokraciu prostredníctvom referenda o predčasných voľbách. Jediné, čo od predstaviteľov vládnej koalície počuje, sú argumenty, ako sa to nedá.
Týchto 600-tisíc občanov podpísalo petíciu za vypísanie referenda o predčasných voľbách naozaj v mimoriadne ťažkej situácii, v pandemických podmienkach a museli pre uplatnenie svojho práva vykonať oveľa viac, ako by museli vykonať v bežných časoch, napriek tomu bola táto petícia najrýchlejším vyzbieraním podpisov za predčasné voľby v histórii našej krajiny. A dôvod je jednoduchý, obe vlády Igora Matoviča pri riadení krajiny fatálne zlyhali. Spreneverili sa svojim volebným sľubom, nedokázali sa vysporiadať s pandémiou, neposunuli Slovensko vpred v žiadnej oblasti, ale uvrhli ho do totálneho chaosu.
Občania svojou aktivitou vysoko prekročili ústavou požadovaný počet podpisov. Referendum o predčasných voľbách sa preto jednoducho musí uskutočniť. Vážení kolegovia, bez ohľadu na to, čo si o tom myslíte, musí sa uskutočniť. Žiaľ, ich vôľa však bola jednoducho touto vládnou mašinériou ignorovaná.
Ústavný súd po podaní pani prezidentky zamietol konanie referenda podľa striktného výkladu ústavy. Tento výklad je v absolútnom nesúlade s tým, čo sa na Slovensku už odohralo, teda s predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sme už trikrát na Slovensku reálne absolvovali. A teda ak text ústavy v niektorých častiach nie je v súlade so zrejmým úmyslom zákonodarcu dať ľuďom právo priamo rozhodovať, je povinnosťou politika bezodkladne tento text zmeniť.
HLAS si svoju úlohu splnil. Pripravili sme takú novelu rokovacieho poriadku parlamentu, o ktorej sa rokuje práve v tomto čase alebo pred malou chvíľou, ktorá umožňuje výrazne skrátiť čakanie na referendum a vysporiadať sa s účelovým a čisto politickým postojom ústavnoprávneho výboru nášho parlamentu.
Vládna koalícia sa však rozhodla pre politickú obštrukciu a odďaľuje ľudové hlasovanie všetkými možnými cestami. Spochybňuje tak úplný základ demokracie a ústavnosti, či moc na Slovensku naozaj pochádza z ľudu.
Ak je naštrbená viera v takéto elementárne hodnoty, musia politici ľudí ubezpečiť, že napriek všetkým svojim krokom si tieto hodnoty ctia a tieto hodnoty si aj vážia. A preto HLAS na Deň ústavy sformuloval a prijal Deklaráciu 1. septembra, ktorá tieto hodnoty zreteľne pomenúva a plne sa k nim aj hlási. A preto mi teraz dovoľte, aby som vás i občanov, ktorí nás sledujú, s touto deklaráciou oboznámil.
"My, volení zástupcovia občanov Slovenskej republiky, ctiac si ústavu, zákony i ústavnú tradíciu, presadzujúc zásady demokratického a právneho štátu a plne rešpektujúc pravidlá parlamentnej demokracie, hlásime sa na Deň ústavy k základným pilierom slovenskej demokratickej štátnosti a svoj postoj vyjadrujeme v tejto deklarácii.
Referendum je plne ústavným, demokratickým a legitímnym nástrojom na presadzovanie vôle ľudu. Spolu s možnosťou voliť vo všetkých druhoch volieb predstavuje referendum pre ľudí najvyššiu formu vyjadrenia osobného, občianskeho aj politického názoru. Ústava Slovenskej republiky musí jasne a nespochybniteľne definovať zákonné podmienky vykonania referenda a je povinnosťou Národnej rady Slovenskej republiky ako zákonodarného zboru upraviť znenie ústavy tak, aby možnosť uskutočnenia referenda nevyvolávala žiadne otázky.
Vôľa občanov Slovenskej republiky vyjadrená ústavou požadovaným počtom podpisov pod petíciou za vypísanie referenda nesmie byť ignorovaná a jej naplnenie nesmie byť bezdôvodne odkladané. Ústavní činitelia musia konať tak, aby sa referendum, o ktoré požiadal dostatočný počet občanov, v čo najkratšom možnom čase uskutočnilo.
Vôľa občanov Slovenskej republiky vyjadrená platnými výsledkami referenda musí byť záväzná pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Politici musia rešpektovať rozhodnutie občanov, pretože podľa ústavy moc pochádza z ľudu a občania Slovenskej republiky dávajú politikom mandát na zastupovanie pri správe vecí verejných. Ak občan moc dáva, má za ústavou presne vymedzených podmienok právo aj moc aj odňať. Je neprípustné, aby občan počas volebného obdobia nemal žiaden nástroj na správu vecí verejných a jeho jedinou možnosťou bolo len čakať na nasledujúce voľby. Občan a jeho slobodné právo delegovať a odnímať moc za jasne stanovených právnych podmienok vytvára jednotiaci hodnotový priestor pre politické strany rôzneho politického zamerania a hodnôt. Prihlásenie sa k tejto základnej hodnote vracia slovenskú demokraciu opäť bližšie k ľuďom, ktorí nesú aj zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Tieto zásady sa zaväzujeme presadzovať všetkými svojimi silami z úcty k slovenským občanom ako jediným nositeľom moci v Slovenskej republike."
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto bol text samotnej deklarácie a počuli ste na vlastné uši, že Deklarácia 1. septembra nie je žiadnym straníckym vyhlásením, ale zhrnutím elementárnych hodnôt, ktoré patria k zastupiteľskej demokracii. A som presvedčený, že nikto z nás, ktorým ľud prepožičal svoju ústavnú moc, nemôže mať problém sa k týmto hodnotám aj otvorene prihlásiť.
Po prijatí Deklarácie 1. septembra som sa obrátil listom na troch ústavných, najvyšších ústavných činiteľov, aby dali verejne najavo, že rešpektujú vôľu ľudu a uznávajú ju ako jedinú zvrchovanú moc v Slovenskej republike, a dnes má možnosť táto snemovňa poslať národu jasné posolstvo, že sme len služobníkmi ľudí, ktorí nám naše funkcie zverili a že ich rozhodnutie sme vždy pripravení s pokorou prijať.
Dovoľujem si vás preto požiadať, aby sme dnes všetci spoločne povedali ľuďom, že si ich ctíme a ctíme si aj základné princípy našej ústavy. Pokiaľ niekto túto deklaráciu a jej princípy odmietne, jasne tým povie, že nerešpektuje ľud ako jediného nositeľa moci v Slovenskej republike, ako aj nerešpektuje ústavu, ktorá o tom jednoznačne hovorí. Som však presvedčený, že po dvadsiatich deviatich rokoch od prijatia ústavy si slovenský národ zaslúži, aby ju jeho volení zástupcovia v plnom rozsahu aj naplnili.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, chcem požiadať, aby Národná rada hlasovala o tom, že žiada vládu Slovenskej republiky, aby poslanecký návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení rokovací poriadok, tlač 662, umožnila prerokovať Národnej rade v skrátenom legislatívnom konaní.
Po rozhodnutí Ústavného súdu a nemožnosti vypísať referendum aj napriek tomu, že oň požiadalo viac ako 600-tisíc obyvateľov tejto krajiny, ste aj vy osobne, aj predseda najsilnejšej politickej strany v koalícii OĽANO Igor Matovič tvrdili, že urobíte všetko pre to, aby sa referendum v čo najkratšom možnom čase mohlo uskutočniť, pretože to je základné ústavné právo občanov tejto krajiny.
Preto rokovací poriadok, ktorý momentálne bráni k včaššejšiemu alebo skoršiemu prerokovaniu návrhu novely ústavy, treba zmeniť, aby sme potom legálne a normálnou cestou mohli zmeniť aj ústavu, ktorú dnes ústavnoprávny výbor bráni prerokovať vzhľadom na šesťmesačnú lehotu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Máme za sebou rozpravu, myslím si, že vcelku efektívnu, kultivovanú, snažili sme sa naozaj rozumným spôsobom a argumentami zdôvodniť ctenej snemovni, prečo sme podali v mene opozičných poslancov návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky.
Myslím, že sme povedali všetko, a ak by sme pokračovali ďalej a mohli by sme rozprávať až do zajtrajšieho rána, asi by sme stále opakovali len to isté.
A to je jednoducho povedané to, že Igor Matovič je osoba, ktorý, ktorá nemá absolútne žiadnu spôsobilosť ani odbornú, ani morálnu, ani duševnú na to, aby zastával významný post vo vláde Slovenskej republiky. Je to človek, ktorý vniesol do slovenskej politiky chaos, zbulvarizoval slovenskú politiku, priviedol ju do situácie, kedy úspešný je ten, kto vie druhému viacej vynadať, ublížiť, uraziť, ktorý prestal argumentovať, ale len hádzať kýble špiny na všetkých, ktorí sú proti nemu.
A preto chcem veľmi poďakovať všetkým kolegom poslancom a poslankyniam, ktorí sa nedali vtiahnuť do tohto bahna, ale udržali si svoju úroveň tak, ako sa na poslancov Národnej rady patrí, vystúpili dôstojne, rozvážne, odborne a argumentovali faktami. Takto by mala vyzerať diskusia o nielen o odvolávaní člena vlády, ale aj o hociktorom zákone v tejto krajine alebo aj spoločenskom probléme, ktorý túto krajinu trápil alebo trápiť ešte bude.
A na záver mi dovoľte povedať, že mi je ho aj trochu ľúto, pretože je to zatiaľ v tomto volebnom období prvý minister a podpredseda vlády, ktorého z vlastných kolegov nebránil nik a jediný za vládu bol on sám a musel sa tu potupne ako taký opustený, odhodený posledný minister brániť sám. Nikto sa ho nezastal, nikto tu zaňho nebojoval, jeho vlastný klub sa naňho vykašlal a mne to je veľmi ľúto.
Na druhej strane ale súhlasím s kolegami, ktorí pred malou chvíľkou povedali, že by mohol mať aspoň toľko sily a odvahy, že tak ako my niekedy a aj ja osobne, keď som bol odvolávaný ako predseda vlády, som si tu niekedy tých osem, desať alebo trinásť hodín poctivo odsedel a počúval som, čo tu o mne poslanci hovoria. Lebo tak sa to patrí.
Nielenže sa musel obhajovať sám, ale nemal ani toľko odvahy, aby sa nám tu pozeral tých osem a pol hodiny priamo do očí a dokázal nám vyvrátiť to, čo my si myslíme, že je pravda, a čo si myslí viac ako 90 % občanov tejto krajiny.
Kolegyne, kolegovia, chcem vás naozaj požiadať, aby ste pri hlasovaní sa riadili svojím vedomím a svedomí, aby ste si pred tým, ako stlačíte ten gombík, naozaj zavreli oči a predstavili si, či tento človek má, alebo nemá zostať na politickej scéne Slovenska, či tento človek je na prospech, alebo v skutočnosti škodí našej krajine. A ak sa budete riadiť týmto pocitom, svojím vlastným svedomím a vedomím, tak si myslím, že vyslovenie nedôvery Igorovi Matovičovi môže byť len a len úspešné, ale len za predpokladu, že sa nebudete držať koaličných dohôd, ale vlastného svedomia a vedomia tak, ako poslanec hlasovať má.
Ďakujem vám veľmi pekne a dovoľujem si vás požiadať o vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Igorovi Matovičovi, pretože to je jediné, čo si tento človek za škody, ktoré tu napáchal, zaslúži.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani poslankyňa, veľmi pekne ďakujem, že si opäť vrátila tú diskusiu k meritu veci, že si opäť pripomenula všetkým nielen v tejto sále, ale aj všetkým, ktorí nás sledujú, o čom vlastne dnešná schôdza je. Že to nie je o bývalej vládnej koalícii, že to nie je o veciach, ktoré sa stali pred dvoma, troma, štyrmi, piatimi rokmi, ale že hovoríme o veciach, ktoré sa tu udiali za posledný rok aj štvrť, o veciach, ktoré sa tu udiali za posledný rok aj štvrť pod vedením Igora Matoviča v jeho prvej a teraz aj v druhej vláde.
A naozaj som veľmi rád, že si veľmi kultivovaným spôsobom, veľmi kľudne s uvedením všetkých argumentov popísala, prečo bola táto dnešná schôdza zvolaná a prečo je nevyhnutné naozaj vysloviť tomu pánovi, ktorý dnes sedí na druhom najdôležitejšom mieste vo vláde, nedôveru.
Naozaj ešte raz pekne ďakujem za tvoje vystúpenie.