Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.10.2022 o 17:25 hod.
Mgr. Ing.
Peter Cmorej
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za upozornenie, pán poslanec. Chcel som dodať, že tiež nepovažujem krypto za investíciu, je to stále viac špekulácia. Nakoľko krypto neni za, za kryptom neni žiaden reálny majetok ako pri nejakých, ako pri akciách, že tam máte majetok firiem, špekulácia to je. Ale vzhľadom na to, že už krypto je široko adaptované a ten trh je taký veľký, ako som, ako som hovoril vo svojom vystúpení, tak bolo by hlúpe sa tomuto odvetviu, vyslovene odvetviu otáčať chrbtom. Ale myslím, že v tom sa asi zhodujeme.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 8.11.2022 13:55 - 13:55 hod.
Peter CmorejNávrh poslanca NR SR Petra Cmoreja na legislatívno-technickú opravu v treťom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré...
Návrh poslanca NR SR Petra Cmoreja na legislatívno-technickú opravu v treťom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1104).
Podľa § 85 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov navrhujem opravu legislatívno-technickej chyby vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, takto:
V čl. I v 16 bode § 33b ods. 3 sa vypúšťa slovo "podľa".
Legislatívno-technická úprava, ktorou sa precizuje znenie ustanovenia vypustením nadbytočného slova, slova "podľa".
Pán predsedajúci, asi môžte dať hlasovať o predloženom návrhu na opravu legislatívno-technickej chyby.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.11.2022 10:25 - 10:25 hod.
Peter CmorejJa teda môžem potvrdiť všetko, čo Tomáš hovoril. Osobne budem teda veľmi pozorne sledovať, ako sa bude vyvíjať výška prostriedkov pod správou, keďže to bol taký hlavný argument, že uvidíme, ako v tomto turbulentnom, ako v týchto turbulentných dobách sa bude vyvíjať teda reálna výška inkasovaného poplatku, a hlavne tie menšie DDS-ky teda avizovali, že nižší poplatok by nezvládli.
Takže uvidíme, ako sa to bude reálne vyvíjať a podľa toho možno teda prídeme aj s nejakou ďalšou novelou. Napríklad z tých debát vyplynulo, že by sa určite napríklad dala vylepšiť povinnosť zamestnávateľov prispievať do III. piliera zamestnancom, ktorí sú vo vyšších rizikových skupinách, kde teda povinnosť existuje, ale veľmi často to obchádzajú. Len to by bola rozsiahlejšia zmena, aj, napríklad aj do zákona o inšpekcii práce by sa muselo ísť, takže to nebolo na pozmeňujúci návrh. Taktiež je otázne, že či toto zníženie odmeny za uzatvorenie zmluvy na 8 % je naozaj to maximum, čo by tento systém zvládol, lebo teda toto je gro nákladov tých DDS-iek. A ja osobne teda, čo som sa 15 rokov živil prevažne sprostredkovaním, tak viem povedať, že toto sa uzatvára ako, toto sú, toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie v rozprave 26.10.2022 17:25 - 17:25 hod.
Peter CmorejNajprv pánovi kolegovi poslancovi Pročkovi, aj ja sa pokúsim odpovedať. Tak, Jozef, ak myslíš svoju otázku úprimne, tak určite, keď skončí rozprava k tomuto bodu, tak dole sa môžeš stretnúť s pánmi a neviem, či tam sú aj nejaké dámy, ktoré sú, ktoré sú hore na, na balkóne. Ja som tam videl napríklad predsedu fintechovej asociácie, kde je veľa krypto, krypto firiem tiež. A rovnako jedného zo zakladateľov,...
Najprv pánovi kolegovi poslancovi Pročkovi, aj ja sa pokúsim odpovedať. Tak, Jozef, ak myslíš svoju otázku úprimne, tak určite, keď skončí rozprava k tomuto bodu, tak dole sa môžeš stretnúť s pánmi a neviem, či tam sú aj nejaké dámy, ktoré sú, ktoré sú hore na, na balkóne. Ja som tam videl napríklad predsedu fintechovej asociácie, kde je veľa krypto, krypto firiem tiež. A rovnako jedného zo zakladateľov, respektíve z predstaviteľov asi najväčšej krypto spoločnosti na Slovensku. Takže veľmi radi ti dajú komplexné odpovede na tvoje otázky.
Ja ako veľmi ľahko poučený laik si pamätám len toľko z niečoho, čo som si načítal, že aj podiel využívania kryptomien v rámci nejakých nelegálnych činností klesá. Rovnako bolo už zatvorených viacero búrz a rôznych darknetov, na, na ktorých sa páchala trestná činnosť. A čo som si teda úplne istý, tak okrem toho, že, že kryptomeny vedia používať aj Rusi, tak to rovnako vedia pomôcť napríklad Ukrajincom, keď sa, keď utekajú z krajiny, ktorá, ktorú napadol agresor, a chcú si svoj majetok previesť, zobrať so sebou. Keď napríklad banky možno niekedy nie sú dostupné, lebo keď na vám, keď vám padajú na hlavy bomby, tak, tak zrovna nie všetky služby fungujú. Takže tak, ako sa dá všetko používať na niečo zlé, tak sa dajú veci použiť aj na niečo dobré.
No v tomto vo svojom vystúpení sa chcem ale venovať teda tretej téme, ktorá už je taká trošku menej veselá, ale ja považujem za dôležité, aby to bolo povedané, aby sa vo verejnosti začalo, začalo o tomto hovoriť, že prečo ten kapitálový trh u nás vyzerá tak, ako vyzerá a prečo s týmto návrhom tu napríklad prichádzame až teraz ako opoziční poslanci po dva a pol roku nášho mandátu tohto volebného obdobia. No je to kvôli tomu, že sme cez daňovú sekciu ministerstva financií nevedeli pretlačiť alebo nevedeli sme sa s nimi dohodnúť ale že absolútne na ničom.
Chcem tu na tomto mieste verejne povedať, že za najväčšiu brzdu rozvoja kapitálového trhu aktuálne po dva a pol roku poslancovania považujem daňovú sekciu ministerstva financií. Chcem vám, vážení kolegovia, porozprávať, čo sme s nimi zažili za toho dva a pol roka, lebo moja snaha o skultúrňovanie kapitálového trhu začala hneď po vlastne zložení sľubu poslanca, kedy som vtedy za ministrom financií Edom Hegerom prišiel, že čo by na to povedal, keby sme si spravili takú pracovnú skupinu pre finančný trh, ktorá by navrhovala nejaké inovácie nielen teda ohľadom zdaňovania, ale kopec iných vecí a robili by sme niečo pozitívne pre rozvoj kapitálového trhu. Minister financií Edo Heger súhlasil, pomerne dosť veľa kapacít som do tej skupiny natiahol, bolo nás nejakých desať, pätnásť a pripravovali sme nejaké návrhy. A jeden z prvých sa týka práve zdaňovania investícií a zdaňovania kryptomien.
Pripravili sme asi 25 bodov, v tomto našom návrhu je teraz možnože desať z nich, s ktorými sme išli za sekciou finančného trhu, ale aj za daňovou sekciou. Aj pri tomto našom pokuse, aj pri všetkých ostatných, ono ich ešte bolo niekoľko, aj tento návrh zákona sme chceli predložiť ako koaliční poslanci, sme dostali vždy stopercentne zamietavé odpovede. To znamená, že nielenže akože celozamietavé. Oni nám na každý z tých 25 bodov povedali nie. Okrem rôznych dôvodov, ktoré niektoré boli technické, niektoré možno na diskusiu, vždy to bolo aj s dôvetkom, že spôsobí to výpadok vo verejných financiách, spôsobí to výpadok v rozpočte. Tak som sa ich pýtal, no dobre, tak keď teda tvrdíte, že to spôsobí výpadok v rozpočte, tak mi ho kvantifikujte. Povedzte, že aký výpadok to spraví? Vedel som, že na toto sa nedá odpovedať, alebo tá odpoveď by musela byť nula, lebo ja som sa, samozrejme, predtým pýtal na Inštitúte finančnej politiky, že aký máme daňový príjem z držania cenných papierov a z držania kryptomien, a odpoveď bola taká, akú ste tu už dvakrát, dvakrát dneska počuli, že neevidujú, neevidujú toto v nejakej zvlášť kolónke a jediné, čo majú, je výnos z tej zrážkovej dane z tuzemských podielových fondov, ten sa pohybuje ročne okolo 10 miliónov, a odhadujú, že cenné papiere a krypto bude zlomok z tejto sumy. Zlomok z desiatich miliónov. A to sa bavíme o všetkých cenných papieroch a o všetkom krypte.
Takže, samozrejme, odpoveď na túto svoju otázku, tak teda si to odôvodnite, toto vaše tvrdenie, že to spôsobí výpadok v štátnom rozpočte, som nikdy žiadnu nedostal. No a dôvod je, samozrejme, ten, že to zdaňovanie je dávno za hranicou tzv. Lafferovej krivky, kedy je ktokoľvek ochotný tu čokoľvek priznávať.
Zrovnoprávnenie zdaňovania investícií bolo podnetom aj v rámci kilečka 2, kedy tento bod prišla pani z daňovej sekcie, prišla sa k nemu vyjadriť na stretnutie u, na ministerskej úrovni, kde teda bol minister hospodárstva Richard Sulík a teda za ministerstvo financií prišiel vtedy štátny tajomník Ľuboš Jančík, lebo teda Igor Matovič na takéto stretnutia moc nechodí, takže bol tam Ľuboš Jančík a bolo tam ďalších desať ľudí. Ja som tam bol kvôli tomuto a ešte kvôli nejakým ďalším bodom. No a pani z daňovej sekcie, to, čo tam predviedla, to nie je možné nazvať inak, ako sabotáž na rokovaní na ministerskej úrovni. Namiesto riešenia z toho daná pani spravila taký guláš, že aj keď Richard Sulík s Ľubošom Jančíkom sa jej opakovane pýtali, že dávali jej že asi desať doplňujúcich otázok, tak nakoniec to vzdali a sa to odložilo na ďalšie rokovanie, ku ktorému už nikdy nedošlo. Ona tam namiesto toho teda, aby sme smerovali k tomu, aby sa tie investície zdaňovali rovnako, tak začala tam niečo rozprávať o tom, že každý cenný papier je potrebné posúdiť jeho právnu subjektivitu podľa toho, kde bol založený, podľa toho to pripodobňovať jednotlivým daňovým režimom. No a spravila z toho taký guláš, že to dopadlo tak, ako to dopadlo.
Paradoxne to bolo celkom úsmevné, časť z tohto gulášu následne, možno za mesiac, uverejnilo ministerstvo financií ako oficiálne usmernenie ku zdaňovaniu ETF fondov, z čoho bol hneď taký celkom poprask a ministerstvo financií bolo zvozené z celej odbornej verejnosti, a keby niekoho zaujímalo, tak vám teda môžem preposlať nejaký článok, kde sa k tomu vyjadrovali daňoví poradcovia, investori, jednoducho bolo to, bola to vcelku slušná hanba. A ja som vtedy na to, na to upozorňoval, či už jedného alebo druhého ministra, že by si mali urobiť poriadok na daňovej sekcii. Nakoniec to po dvoch týždňoch potichu stiahli a vyjadrili a dali tlačovú správu, že na zdaňovaní ETF-iek sa nebude nič meniť. No. Že tento postoj daňovej sekcie k zdaňovaniu investícií je čistý škandál som sa teda opakovane sťažoval aj Ľubošovi Jančíkovi, aj Igorovi Matovičovi, ktorý to nikdy nepočúval, a aj Edovi Hegerovi.
Potom sme chceli ten zákon dať, dali ho koaliční poslanci, opäť to isté, so všetkými súhlasili, žiadnu alternatívu nenavrhli, absolútne, absolútne nič. A vtedy sme dostali odpoveď, že to teda dostanú ako, že to teda nemáme riešiť, teda tieto odpovede daňovej sekcie, a že jednoducho keď budeme robiť daňovú reformu, tak to dostanú ako politické zadanie a jednoducho to budú musieť urobiť. No ale teda ako všetci vieme, tak daňová reforma skončila tak, ako dopadla a teda namiesto daňovej reformy sme dostali rozvrat verejných financií prorodinným balíčkom prorodinným bagrom.
Ešte spomeniem jednu vec. Dostal som podnet, ja teda sem-tam dostávam nejaké podnety, ktoré keď vyhodnotím ako relevantné, že sa to potom snažím odkomunikovať s príslušným ministrom a teda dostať to prípadne do legislatívy, už sa mi takto sem-tam niečo podarilo. A dostal som aj podnet, že by sme mohli urobiť takú jednoduchú vec, že zadefinovať, že ako sa zdaňuje staking. Lebo že nikto nevie, ako sa to má zdaňovať a bolo by to dobré, keby to tam do zákona pribudlo, lenže pol vety, že sa to zdaňuje rovnako ako krypto získané ťažbou, že aspoň by sme ukázali, že ako sme tu trošku príčetní, že vieme, že takéto niečo existuje a možno by sme sa dostali niekde na mapu sveta s týmto a hlavne ten, kto nevie, ako to zdaňovať, by zrazu vedel, ako to zdaňovať.
A ešte teda skúsim vysvetliť so svojimi pomerne nízkymi znalosťami krypta, čo to ten staking je. No zápis transakcií do blockchainu prebieha na základe naprogramovaného algoritmu, konsenzu, ktorý je najčastejšie proof of work alebo proof of stake. Proof of work to sú, to je ten výpočtový výkon, to je to, čo je kritizované, že sa páli veľa, veľa, veľa elektriny. Na tomto princípe napríklad funguje blockchain a v podstate tí ťažiari medzi sebou súťažia, že vlastne kto tú, kto to vypočíta ten ako keby matematický príklad najskôr a za toto dostane, za toto dostane teda, teda ako odmenu tú kryptomenu. Proof of stake, to je druhá možnosť. Teraz na ňu, teraz na proof of stake prešlo, prešla druhá najväčšia kryptomena, myslím, že druhá je ethereum, ktorý je omnoho rýchlejší, je teda ekologickejší, lebo sa pri ňom nepáli toľko, toľko elektriny. No a to sa robí tak, že ten majiteľ kryptomeny, ktorý, teda ktorý chce, chce teda overiť, že naozaj som ja predal túto kryptomenu Tomášovi alebo on mne, tak časť tej kryptomeny, ako keby ten poplatok za ten prevod zanikne v takom poole nejakom a potom sa oslovia vlastne všetci držitelia tej istej kryptomeny, že aby overili tú transakciu, že či naozaj ja som to predal Tomášovi, že či to neni vymyslené. No a keďže všetci tí overovatelia vedia, že ich je tisícky, tak nemajú dôvod klamať, lebo čo by im to pomohlo, keď oni to, keď oni zaklamú a všetci ostatní by povedali, že áno, ja som to predal Tomášovi. Takže tým, že je tam veľký počet ľudí, tak všetci v podstate overia, že áno, táto, toto je, takto to prebehlo a za to oni dostanú ten poplatok, respektíve časť sa im vlastne vytvorí aj časť novej kryptomeny. Tam ešte povedať, tam je ešte potrebné povedať, že pri každej tej kryptomene sú, pravidlá odmeňovania sa určitým spôsobom líšia. No.
My vlastne jediné, čo sme chceli od, od daňovej, od daňovej sekcie bolo, aby do zákonu pribudlo, že toto je to isté, ako ten, je to isté, ako to ťaženie pri tom proof of work, že sa to zdaňuje rovnako. To je celé. Fakt že sme chceli pol vety. Daňová sekcia dostala k tomu, k tomu paper 10 – 15 stranový, kde to bolo že podrobne vysvetlené. Napriek tomu mi to nestačilo. Urobili sme si, dali sme si ešte call, kde teda bol aj jeden z kolegov, teda z pánov, ktorý je teraz hore na, na balkóne, kde teda opäť sa im odpovedalo na všetky otázky. A keď sa mesiac nič nedialo, tak sa teda jeden z týchto ľudí sa spýtal, poslal e-mail v tej našej spoločnej komunikácii, že teda či prišli k nejakému riešeniu. No a pani nám odpísala nasledovné, a to v podstate prečítam, že: „Situáciu ohľadne zdaňovania kryptoaktív starostlivo monitorujeme." Potom nejaké bla-bla-bla: „Čiastkové riešenia bez toho, aby sme mali v EÚ ustálené legislatívne prostredie nevidíme ako najšťastnejšie, pretože by neprispievali k stabilite legislatívneho prostredia SR. Ak by ste však napriek tomu videli v našom zákone o dani z príjmov oblasť, ktorá vyžaduje urgentnú úpravu, ktorá v slovenskom zákone o dani z príjmov absentuje v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ, môžeme o tom uvažovať."
V celej odpovedi ani len nespomenula staking. Tak vy za nimi prídete, že haló, tuná by som rád zdaňoval, rád by som vám posielal nejaké peniaze, len teda mi napíšte do zákona, že vlastne ako to mám zdaňovať, a ona vám po dvoch mesiacoch, po calli, po tom, čo dostane paper vám napíše takýto blábol, ktorý vlastne hovorí, že nechce sa mi robiť nič. A vy to urobiť nemôžte, lebo vám akože nesúhlasia s tým, čo, čo predkladáte. No tak teda naďalej necháme právne vákuum a necháme unikať potenciálne daňové príjmy alebo napíšeme do zákona o dani z príjmu tú polku vety, že ako sa to zdaňuje.
To, že najväčšou brzdou rozvoja kapitálového trhu je daňová sekcia ministerstva financií, je fakt, mňa nikto aktuálne nepresvedčí o opaku, lebo videl som to na vlastné oči a, žiaľbohu, aj teda neschopnosť, respektíve absencia vôle vedenia ministerstva financií s tým niečo robiť. Treba to pomenovať a vo verejnej diskusii opakovať a či je to zámer, alebo je to nezáujem, či nepochopenie dôležitosti a prínosu kapitálového trhu, to je vedľajšie, ja si o tom myslím svoje, ale treba s tým niečo robiť, lebo inak sa pri kapitálovom trhu ani pri krypte nikdy nikam nepohneme.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2022 17:25 - 17:25 hod.
Peter CmorejVystúpenie v rozprave 26.10.2022 16:55 - 16:55 hod.
Peter CmorejTá prvá časť sa týka zdaňovania investícií, teda cenných papierov. Chcem povedať, prečo je to dneska zlé a ako by to malo byť a ako to chceme zmeniť. V...
Tá prvá časť sa týka zdaňovania investícií, teda cenných papierov. Chcem povedať, prečo je to dneska zlé a ako by to malo byť a ako to chceme zmeniť. V súčasnosti sa u nás rôzne typy investícií, podielové fondy, ETF, kryptomeny, certifikáty, Forex zdaňujú veľmi komplikovane, demotivačne a v porovnaní so zahraničím nekonkurencieschopne. V zásade sa zdaňuje každý prírastok majetku s jednou výnimkou. Ak je cenný papier prijatý na obchodovanie na burzu a investorom je fyzická osoba, tak od dane z príjmu je oslobodený zisk, keď medzi nákupom a predajom uplynul minimálne jeden rok. To znamená, že máme časový test na finančné nástroje, ktoré sú nakúpené na regulovanom trhu. Toto sa týka všetkých cenných papierov, podielových fondov aj ET fondov. Nie však kryptomien, ktoré sa za cenný papier nepovažujú. Zároveň treba dodať, že z podielových fondov je prijatých na obchodovanie na burze len malá časť.
Mimo vyššie uvedeného existuje ešte v slovenských podielových fondov zrážková daň, ktorú zráža pri výplate správcovská spoločnosť. V tomto sme mimochodom úplne unikátny na svete. Vtedy, keď to bolo zavádzané, tak asi pätnásť rokov dozadu, tak bola veľká kritika okolo toho, lebo nikto na svete to nemal a myslím si, že stále to nikto na svete nemá. Ale už sme si na to teda všetci zvykli. Takže do slovenského podielového fondu, keď si vyberiete fond z nejakej banky, tak vám zrazia daň 19 % a nikto sa vás nič nepýta. Tým pádom je vaša daňová povinnosť vybavená. A keď máte zahraničný iný podielový fond, tak normálne si ten zisk máte priznať v daňovom priznaní a môžte si uplatniť aj nezdaniteľnú položku a podobne. Takže dva systémy pri rovnakom finančnom nástroji.
Systém zdaňovania investícií je teda absolútne netransparentný a neefektívny. Rôzne daňové režimy pre veľmi podobné nástroje sú neprijateľné už len z toho dôvodu, že ako bežný občan nie ste schopný zistiť, aké máte vlastne povinnosti. Predstavte si, že pri nákupe jabĺk by vám pri pokladni v obchode pripočítali inú daň, ako pri nákupe hrušiek. Oboje je to ovocie, ešte aj podobne vyzerajúce ovocie a každé by malo inú daň. Ešte absurdnejšie to je, ak si uvedomíte, že v zahraničí by ste žiadnu takúto daň neplatili. Množstvo štátov má časové testy alebo inú formu oslobodenia, oslobodenia od dane z príjmov pri držbe cenných papierov. Výsledok je, že naši občania sú najchudobnejší v Európe. Máme najnižší finančný majetok na občana. A kapitálový trh u nás de facto neexistuje. Keď už, tak Slováci chodia tie investičné hrušky a jablká nakupovať do zahraničia a ten, a tú daň tu ani nepriznávajú, lebo ani nevedia ako, ani na to nikto nepríde, je to celé v zahraničí. Výnos z tohto zdaňovacieho pokladu je pre štát taký zanedbateľný, že analytici ministerstva financií ho ani nevedia vyčísliť. Žiaľ, keď niečo neprimerane zdaníte, spoľahlivo to zabijete.
Podľa nás všetky porovnateľné finančné nástroje majú byť zdaňované rovnako. V predloženom zákone tri režimy zdaňovania meníme na jeden. Príjem z predaja cenných papierov bude po jednom roku držania oslobodený od dane bez ohľadu na to, či ide o zahraničný alebo slovenský podielový fond ETF, alebo iný druh cenného papiera.
Druhou možno teda nenápadnou zmenou je tá, ktorú som spomínal už v úvodnom slove, je sfunkčnenie dlhodobého investičného sporenia, ktoré sa doteraz vzťahovalo taktiež iba na burzovo obchodované cenné papiere a preto to nikto nepoužíval. Radšej si vybral ten daňový test jednoročný. Toto dlhodobé investičné sporenie, tzv. disco, je stavené tak, že pokiaľ to máte u toho subjektu, ktorý to môže robiť do minimálne 55-ky, a sporenie trvá aspoň 15 rokov, taktiež máte oslobodené, taktiež to máte oslobodené od dane z príjmu. Maximum, čo tam môžte vložiť takto ročne, aby to bolo oslobodené, je 3 000 eur. Cieľom je podporiť, aby ste si sporili pre svoju budúcnosť, teda smerom na dôchodok.
My to meníme tak, že po novom by sa to malo vzťahovať tiež na všetky finančné nástroje, to znamená, nie už iba na to, na tie privátne na burzu, a budú ich môcť a budú môcť diská poskytovať aj obchodníci s cennými papiermi, čo doteraz nemohli, boli tam banky, tuším aj poisťovne, ale neviem, obchodníci s cennými papiermi sa tam z nejakého dôvodu neobjavili, a od tohto si sľubujeme, že sa začne využívať ako nástroj na systematické budovanie majetku.
Nepochybne sa zvýši aj podiel priznaných ziskov cenných papierov, čo pozitívne pocíti náš rozpočet. Keď niečo začnete zdaňovať normálne, tak vám viacej ľudí začne, začne priznávať príjmy. Ak by o tomto bola nejaká pochybnosť, tak pokojne ten časový test ročný predĺžme na dva roky. Aj tri roky by som možno prežil. V takom prípade to bude mať určite pozitívny, pozitívny vplyv.
Som presvedčený, že na Slovensku začnú vznikať nové zaujímavé investičné produkty pre budovanie majetku našich občanov. Dobrovoľné sporenia, IV. či V. piliere budú čoraz dôležitejšie ako zabezpečenie dôstojnej budúcnosti, nakoľko náš dôchodkový systém je na tom veľmi zle a nie je možné sa naň spoliehať. Samostatnou kapitolou je potom podpora dlhodobého budovania majetku, o čom sa napríklad rozprávame aj s treťopilierovými spoločnosťami. Včera sme mali okrúhly stôl, pán poslanec Beluský tam bol, aj, aj pán, pán spravodajca Tomáš Lehotský, aj Marián Viskupič, kde by veľmi chceli, aby sme ich ešte podporovali. Ja si myslím, že mali by sa podporovať celkovo dlhodobé sporenia, dlhodobé spôsoby budovania majetku a, ale to v tomto návrhu neriešime. V tomto návrhu vlastne riešime, aby vôbec existovala dostatočne široká paleta zaujímavých investičných produktov (reakcie z pléna), zaujímavých investičných produktov a neskôr sa teda, dúfam, dostaneme aj ku ich podpore.
Druhou časťou, ktorú ešte teraz poviem, je o kryptomenách. Ja ďakujem, že prišlo aj pár ľudí (rečník ukázal rukou na balkón), a dosť ich prišlo celkom (povedané s úsmevom), ďakujem pekne. Tak vítam celú kryptokomunitu, vidím tam aj pár známych mien, tak to vidíte tú podporu, tak pevne dúfam, kolegovia, že si dobre prečítate tento návrh a posuniete ho do druhého čítania, potešíte veľa ľudí.
Kryptomeny, najprv, teda neviem, kto tu kryptomeny má, ja teda dúfam, že pár ľudí hej, rozmýšľam, čo by vás to nejak prilákalo o tejto hodine, teda pár, pár poslancov, ale tak pár takých základných čísiel, ja teda nie som žiaden, žiaden kryptoprofesionál, som naozaj len veľmi slabo poučený laik.
Teda trhová kapitalizácia všetkých kryptoaktív sa pohybuje niekde medzi dvoma až troma biliónmi dolárov, podľa toho, ako sa práve kryptu darí. Bilión, to je že milión miliónov, hej? Že tisíc miliárd, respektíve desiatka a dvanásť núl za tým, že to už neni iba niečo také že maličké. A denný obrat na burzách sa v minulom roku pohyboval, podľa toho, že aký deň, ale mám tu číslo, že od 50 do 170 miliárd eur, čo je radovo porovnateľné HDP Slovenska. Hodnota kryptofúzy bola v roku 2021 55 miliárd dolárov. Asi to je v dolároch. A pritom naša legislatíva na Slovensku je kryptónmi nepobozkaná. Jediné, čo u nás nájdete, je pojem virtuálna mena, čo je vo svojej podstate ešte vlastne aj nesprávny názov, lebo množstvo kryptoaktív nemá funkciu kryptomeny a že existuje nejaká ťažba a že má sa zdaňovať. A to je v podstate že všetko, čo nájdete v našej legislatíve o krypte. A drakonicky ju zdaňujeme.
No a tu som chcel povedať niečo o zdaňovaní v zahraničí a tú tabuľku som si zabudol vytlačiť (povedané so smiechom), ale v Českej republike je dneska daň z príjmov 15 % a preto sa z Českej republiky stal taký celkom kryptohap v rámci našej, v rámci nášho regiónu. Rovnako ak si správne spomínam, tak v Maďarsku by mala byť daň na kryptomeny 15 %, a je aj niekoľko štátov, kde sa s krypto, kde sa zo zisku z kryptoaktív vôbec neplatí daň, ako napríklad v Luxembursku, myslím, že stále ešte v Portugalsku a ešte som, ešte som niečo zabudol, keď zakričíte zhora (rečník pozrel smerom na balkón), tak vás nevykážu tuto, to vybavím u predsedajúceho (povedané s úsmevom, reakcia z pléna), Švajčiarsko, áno, ďakujem, aj Švajčiarsko bolo v tabuľke. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ďakujem za upozornenie a nakoľko vlastním kryptomeny, tak vás nechám plynule rozprávať.
Cmorej, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem, takže aspoň jeden hlas koalície máme vybavený, ešte, ešte (povedané so smiechom) ich musíme pár získať. Dobre.
U nás sa zdaňujú kryptomeny tak, že platíte nielen daň z príjmu, ale platíte aj zdravotné odvody, a to je presne tým, že naša legislatíva je teda kryptom nepobozkaná, takže naše zdanenie je podľa toho, do akej sadzby dane spadáte, je na konci dňa, teda tie, zdravotný odvod plus daň z príjmu, takže celkové zaťaženie je od 33 do 39 %. Tak teda uznáte, že pokiaľ ste kryptonadšenec a rovno sa teda neviažete so svojimi aktívami na nejakú štátnu entitu, tak vás ani len v päte nenapadne, aby ste to zdaňovali tuto na našom Slovensku, pokiaľ sa ku kryptu takto správame.
No čo si sľubujeme od nášho návrhu, je to, že Slovensko sa stane atraktívnejším miestom pre kryptokomunitu a menej šikovných ľudí so svojimi mnohomiliónovými projektami nám bude odchádzať do zahraničia. Iba ja poznám niekoľko ľudí, ktorí majú zaujímavé startupy v tejto oblasti, a všetci ich majú inkorporované kdesi v zahraničí, lebo tuná sa to jednoducho nedá. A možno z tých 55 miliárd, ktoré boli v minulom roku vo fúziách, tak niečo skončí tu na Slovensku.
Investori do krypta ale aj cenných papierov, ak prejde náš návrh, sa už nebudú musieť báť, ktorý zákon ako porušili v tej neprehľadnej spleti zdaňovania, čo tu teraz máme. A rovnako nepochybne sa zvýši podiel priznaných ziskov z krypta, čo pozitívne pocíti náš štátny rozpočet. Z tej nuly sa to už môže len zdvíhať.
No a čo vlastne navrhujeme? Tak navrhujeme zrušiť povinnosť platiť zo zisku z kryptoaktív zdravotné odvody. Toto v podstate považujem za omyl (potlesk), ďakujem pekne, toto je v podstate omyl, ktorý je presne výsledkom toho, tej chýbajúcej legislatívy, to tam byť ani nikdy že nemalo. Zdaňovať sa už nebude ani výmena jednej kryptomeny za druhú. Chceme teda dať do zákona, že predajom virtuálnej meny je iba taký predaj, ktorého výsledkom je peňažné plnenie daňovníka alebo výmena virtuálnej meny za stablecoin.
Ak náš návrh prejde parlamentom v podobe, ako sme ho pripravili, zisk z predaja kryptoaktív držaných viac ako jeden rok by sa mal zdaňovať zníženou sadzbou 7 %. To znamená, že nedávame to na rovnakú úroveň ako cenné papiere, kde chceme časový test jeden rok a bolo by to oslobodené od dane z príjmu, ale dávame tam 7 %, dávame to do osobitného základu dane. Už zákon o dani z príjmu pozná, má nejaké položky v tejto daňovej sadzbe, alebo teda radi by sme boli, aby sme vás presvedčili a na konci dňa aj ministerstvo financií aby s tým súhlasilo, aby sme naozaj znížili to drakonické zaťaženie kryptomien, ktoré tu dnes máme. Mnohí by si, samozrejme, predstavovali, aby tam bola nula, ja budem spokojný aj s tými siedmimi percentami aktuálne.
Zavádzame aj, zavádzame, teda snažíme sa v návrhu zákona dať aj nejaké definície, aby sme teda trošku viacej hovorili, trošku viacej mali niečo o krypte v zákone, a konkrétne dve definície tam chceme dať, že čo to je „stablecoin" a čo to je „staking".
Stablecoin je akákoľvek virtuálna mena, ktorej cena je relatívne stabilná z dôvodu jej naviazania na určitú komoditu, peňažnú menu alebo z dôvodu regulácie jej ponuky na základe stanoveného algoritmu. A staking je prírastok virtuálnej meny získaný overovaním transakcií vo virtuálnej sieti.
Toto je náš návrh. Viem, že náš návrh neurobí zo Slovenska kryptoraj a mnohí ho možno budú považovať za málo ambiciózny, ale teda, ako som už povedal, snažili sme sa pripraviť návrh, ktorý by mohol byť akceptovaný týmto parlamentom, a urobiť tak prvý krok správnym smerom.
Ďakujem pekne. Ešte sa potom prihlásim na konci ústnej rozpravy.
Vystúpenie v rozprave 26.10.2022 16:55 - 16:55 hod.
Peter CmorejPčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Áno, áno, chcel len...
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Áno, áno, chcel len pripomenúť, pán poslanec, že ráno ste tu neboli vy.
Cmorej, Peter, poslanec NR SR
Mal som pracovné rokovania. Tieto útoky na bývalého koaličného partnera... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Ono to, pán poslanec, pri všetkej úcte, ono to nie sú útoky, ale ráno sme nevedeli rokovať, pretože všetci poslanci SaS-ky, ktorí tu mali návrhy, tu jednoducho neboli. A to treba povedať.
Cmorej, Peter, poslanec NR SR
Ja som počul, že pán minister financií neprišiel aj s pánom ministrom spravodlivosti. A potom významne narušili priebeh schôdze. Áno, áno, treba si spraviť poriadok. Dobre. Ale poďme k tomuto bodu po tomto, po tomto podpichovačnom úvode. Tak som veľmi rád, kolegovia, úprimne, že ste tu. Pevne dúfam, že sa niekto zapojí do diskusie.
A to, čo tu máte pred sebou alebo čo teraz uvádzam, je novela zákona o dani z príjmu, ktorou chceme zrovnoprávniť zdaňovanie investícií a zlepšiť alebo tak, povedzme, skultúrniť zdaňovanie kryptomien. Tento zákon ešte okrem týchto dvoch časti ešte rieši aj takú možno na pohľad nie podstatnú, ale veľmi dôležitú vec, a to je dlhodobé investičné sporenie a viac k tomu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.10.2022 11:25 - 11:25 hod.
Peter CmorejVystúpenie v rozprave 25.10.2022 10:55 - 10:55 hod.
Peter CmorejHneď na začiatku, hneď na konci si povedal, že sa teda bojíš, aby to ľudia, teraz si to povedal vo faktickej, že keď si minú tie úspory, ak sú teda takí, že nevedia dobre hospodáriť, čiže odrazu, že ostanú na krku štátu. No toto ťa môžem ubezpečiť, Peter, že...
Hneď na začiatku, hneď na konci si povedal, že sa teda bojíš, aby to ľudia, teraz si to povedal vo faktickej, že keď si minú tie úspory, ak sú teda takí, že nevedia dobre hospodáriť, čiže odrazu, že ostanú na krku štátu. No toto ťa môžem ubezpečiť, Peter, že sa nestane a to sa nestane práve z toho dôvodu, že ty im umožňuješ jednorazový výber, len ak majú nadpriemerný dôchodok. Teda ak, ak si zabezpečili ten priemerný dôchodok, takže oni nemôžu ostať na pomoc štátu, na krku štátu, nemôžu dostávať dávky v hmotnej núdzi, lebo ten priemerný dôchodok v hospodárstve je teda na Slovensku výrazne vyšší, ako sú dávky v hmotnej núdzi a predpokladám, že takto aj ešte veľmi, veľmi dlho ostane. Takže táto, táto obava nie je podľa mňa relevantná.
Začal by som dobrou správou, dobrá správa je, že aj môj pozmeňujúci návrh, aj pozmeňujúci návrh Petra Kremského smeruje k tomu istému, takže som rád a teda dúfam, že už aj teda v koalícii je na tom zhoda, že nejaká forma jednorazového výberu ostane zachovaná v tomto zákone. A čo v podstate o čom sa môžme sporiť, alebo čo je podľa mňa teraz otázne, je, že ktorý z tých pozmeňujúcich návrhov je napísaný, je napísaný lepšie. Ja budem rád, keď prejde, či prejde jeden alebo či prejde druhý, osobne si myslím, že ten náš návrh je trošku prepracovanejší, ale to už nechám na, na posúdenie parlamentnej legislatívy a odborníkov ministerstva práce.
Tiež mám pocit, že v tom od Petra Kremského sú nejaké legislatívne chyby, takže ak teda zvolíte ten, tak myslím, že ho ešte ho budete musieť pred hlasovaním opravovať. Čosi, čo je najspornejšie, je ten jeden dlhý odsek, ktorý tam je, a on je pomerne komplikovaný a treba ho vykladať aj s ďalšími súvislosťami, ktoré sú v tom zákone, takže jeho interpretácia pri troch ľuďoch môže byť rôzna. Aj teraz sme sa o tom ešte pred chvíľočkou bavili s pánom ministrom a s odborníkmi z ministerstva, s odbornými pracovníkmi, a teraz som vlastne zistil, že Peter si ho ešte vykladá inak, ako si ho vykladáme my.
Peter, ty si tu hovoril o tom, že tvoj pozmeňujúci návrh, tvoj pozmeňujúci návrh umožňuje jednorazový výber len v tej prvej časti v tom programovom výbere. No práve to je tá sporná časť, či to umožňuje alebo neumožňuje, o tom sme sa rozprávali s pánom ministrom. A hovoril si, že to neumožňuje v tej druhej časti, kde si máš zakúpiť ten, ten jednorazový, teda anuitný dôchodok. No ja som si na betón istý, že práve v tejto časti to, to aj tvoj pozmeňovák na betón umožňuje. Ale tak ešte si to, ešte si to prejdite, hovorím, v akejkoľvek forme, keď bude zachovaná táto sloboda, tak bude to lepšie, ako, ako to, čo je v návrhu zákona teraz.
Ešte som chcel krátko k tomu zdaňovaniu. Aj keby tam tá veta nebola, že podlieha dani z príjmu, tak nie je tam zákonné obmedzenie, aby následne v zákone o dani z príjmu sa to zahrnulo do základu dane, respektíve sa vytvoril nejaký osobitný základ dane. Bude tam potrebné, bude tam vlastne vyvolaná novelizácia zákona o dani z príjmu, ak, ak to prejde tak, ako ste to navrhli. Aj sa teda veľmi prihováram, aby to bolo urobené trošku obsiahlejšie, lebo keby to len tak bolo hodené do všeobecného základu dane, tak by sa stalo, že 19 %, alebo teda 25 %, keby i niekto spadal do vyššej daňovej sadzby, je zdanená celá tá vyberaná suma, čo by nebolo správne už len z toho dôvodu, že išlo by o, o, o dvojité zdanenie de facto, lebo ten človek tie svoje povinné príspevky tam prispieva zo svojej mzdy, ktorá sa následne zdaňuje, aj keď vlastne odvody sú odpočítateľnou položkou. No on už to, on už raz platí dane ako zamestnanec a potom tie svoje príspevky, potom tie príspevky de facto tvoria časť tej nasporenej sumy, takže nie som si úplne istý, či by bolo správne celú tú sumu zdaňovať 19 %, resp. 25 %.
A rovnako si myslím, že keď už sa to bude upravovať v zákone o dani z príjmov, tak by sa mala k tomu vytvoriť odpočítateľná položka vo výške tej splatnej dane z tej nasporenej sumy. A ak to ten, ak ten sporiteľ a ten dôchodca vie preukázať, že tá suma bola použitá napríklad na, na tie zdravotné účely, že ju zaplatil nejakému zdravotníckemu zariadeniu na, na nejakú operáciu, na nejakú liečbu, nepríde mi úplne správne, nepríde mi úplne správne, ak by to malo byť tak, že teraz dôchodca, čo už má len ten svoj dôchodok, lebo si neprivyrába, tak teraz si bude môcť vybrať, povedzme, že 30-tisíc, ktoré by použil na nejakú operáciu alebo na nejakú liečbu, ale bude si z toho musieť 19 % nechať nabok, aby, aby si, aby zaplatil splatnú daň, ktorú inak nemá z čoho zaplatiť, a vlastne tú liečbu dostane v menšom rozsahu, tak myslím, že by sa mohli vyšpecifikovať takéto dôvody, ktoré by, ktoré by hovorili, že, že tá daň splatná nie je.
Rovnako by som teda rád vplýval na to, aby to bolo zdaňované až od určitej sumy. Napríklad v Británii to je tak, neviem, či tá suma je aktuálna, lebo to bolo pred pár, to je informácia spred pár rokov, že pokiaľ ste si vy, ste si vybrali do 12-tisíc libier, teda tisíc libier na mesiac, tak to nepodliehalo dani z príjmu a až keď ste si vybrali nejakú vyššiu sumu, tak ste platili daň, neviem, či to tam dokonca nebolo nejaké progresívne zdaňovanie podľa toho, ako tá, ako tá suma stúpala. A týmto ste vlastne motivovali tých ľudí, aby, aby to neminuli celé naraz, ale aby, aby si aj v rámci tej slobody manažovali tie svoje úspory spôsobom, že si vyberajú len na v podstate žitie na tom dôchodku, takže by som sa prihováral, aby tiež bol zavedený podobný mechanizmus, že nejaká suma mesačne, respektíve suma ročne bude od toho zdanenia oslobodená.
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, ktorý teda pripravovalo ministerstvo, tak v rámci možností som si tých 20 strán prečítal. Teda, samozrejme, neviem posúdiť dopad, alebo teda čo presne znamená, keď je tam napísané, že písmeno c) sa nahrádza písmenom d) a vypúšťa sa označenie odseku a podobne. To pokiaľ nemáte konsolidované znenie, tak to je de facto nemožné, ale teda spolieham sa na to, že ide naozaj iba o legislatívno-technické úpravy a dúfam, že ak, že ešte sa, si to dokážem lepšie pozrieť do hlasovania za tie dva dni.
Určite oceňujem, že do pozmeňujúceho návrhu sa dostal aj automatický vstup nových sporiteľov do II. piliera. To je niečo, čo tam chýbalo a žiadali to, žiadala to väčšina relevantných subjektov, ktoré, ktoré tento zákon pripomienkovali. Toto je pre mňa, toto ma teší. Ten bod, ktorý sme aj my mali v pozmeňujúcom návrhu, že dokedy môže sporiteľ vstúpiť do II. piliera, lebo, samozrejme, sú aj sporitelia, ktorí už, už pracujú a na nich sa nebude ten automatický vstup vzťahovať. To len bude na tých, ktorí, ktorí prvýkrát prídu do toho pracovného procesu, tak tí, ktorí už pracujú, tak tí mali teraz obmedzenie 35 rokov veku. My sme to obmedzenie chceli dať úplne preč, tu sa to posúva na 40 rokov, tak mohlo to ísť podľa mňa úplne preč, ale rozumiem, že keď ste sa takto rozhodli, tak ja to budem akceptovať. Ten povinný vstup je tiež do veku 40 rokov a tá, tento vek sa bude zvyšovať podľa zvyšovania strednej doby dožitia, to tiež oceňujem, to je myslím že správne ustanovenie.
Pokiaľ nechcete byť sporiteľom v II. pilieri a teda vstúpili ste doň z toho dôvodu, že ste, že teda ste len prvýkrát prišli na trh práce, takže ste tam išli povinne, tak máte dva roky na to, aby ste povedali, že tam byť nechcete, môžte to vyjadriť buď podpisom u notára, alebo na pobočke Sociálnej poisťovne. Toto tiež oceňujem.
Ešte čo ma zaujalo, toto sú legislatívno-technické a v podstate oceňujem, že teda prišlo k nejakej čiastočnej dohode aj so správcovskými spoločnosťami, kde teda vidím, že pán minister mierne ustúpil od, od zmeny poplatkov, ktoré teda DSS-ky tvrdili, že im nemusia pokryť ani tie náklady minulých období, ktoré ešte tlačia pred sebou. Takže vidím, že zníženie poplatkov bude o niečo nižšie a teda rozložené v čase na dva roky, určite budú spokojnejšie druhopilierové spoločnosti, takže oceňujem, že tam prišlo k nejakej dohode, dohoda je vždy lepšia ako, ako byť s týmto sektorom na nože.
A, a, a trošku som prekvapený, že teda tá povinnosť, povinnosť zosúladiť to portfólio s automatickou stratégiou bude teda až do roku že 2028 a tuto lehotu ešte bude možné o jeden rok predĺžiť. Rozumiem, bol som na tom stretnutí, viem, prečo žiadali dlhšiu lehotu, ale teda tá lehota je dosť dlhá, ja osobne dúfam, že sa budú zosúlaďovať skôr a, ale som rád, že teda povinné príspevky budú smerovať aj teda starším sporiteľom do indexového fondu už od 1. júla 2023.
No a taktiež oceňujem, že tým sporiteľom, ktorí nebudú presúvaní, lebo urobili nejakú, ktorí nebudú presúvaní do predvolenej investičnej stratégie, lebo boli aktívni od toho roku 2013, že im bude zaslaná informácia, že teda nesporia si ideálne, že to môže mať negatívny vplyv na výšku ich budúcich dôchodkov a že teda že budú vyzvaní, že môžu prejaviť vôľu presunúť sa tiež do predvolenej investičnej stratégie. Takže aj keď som sám prekvapený, že som, že som ten dvadsaťstranový pozmeňujúci návrh, ktorý som dostal iba v čase, keď sa začal čítať alebo tesne predtým, že som ho dokázal prečítať počas tejto našej rozpravy, ale nevidím tam nič problematické, čo by malo zabrániť tomu, aby sme tento návrh podporili, pokiaľ teda príde aj tá sloboda výberu. Trošku som prekvapený, prečo je ten bod 36 vyňatý na osobitné hlasovanie. Ten hovorí o tom, že sa má opraviť chyba v zákone, tak neviem, či to ešte pán minister okomentuje v záverečnom slove. Dobre.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 25.10.2022 10:40 - 10:40 hod.
Peter CmorejHovorili ste, že zvýhodňujeme bohatších tým jednorazovým programovým výberom. No tak môžme tú hranicu, odkedy je možný ten jednorazový výber, dať aj nižšie. My by sme ho chceli dať nižšie, ale to vám asi, alebo tomuto plénu asi tiež nebude páčiť, keď to nebude priemerný starobný...
Hovorili ste, že zvýhodňujeme bohatších tým jednorazovým programovým výberom. No tak môžme tú hranicu, odkedy je možný ten jednorazový výber, dať aj nižšie. My by sme ho chceli dať nižšie, ale to vám asi, alebo tomuto plénu asi tiež nebude páčiť, keď to nebude priemerný starobný dôchodok, ale bude to napríklad nejaký násobok životného minima. To je prvá vec.
Druhá vec, treba si uvedomiť, že tí ľudia si na to nasporili z vlastných peňazí, ktoré si zarobili vlastnou činnosťou, a oni aj počas toho, tej doby prispievania do toho dôchodkového systému, tí bohatší sú výrazne solidárni ku tým menej bohatším, tým horšie zarábajúcim, lebo za prvé, pokiaľ máte, pokiaľ zarábate menej ako 60 % priemernej mzdy, tak sa vám dokonca bonifikuje osobný mzdový bod, takže tam ste zvýhodnený. Plus máme inštitút minimálneho dôchodku a zároveň pokiaľ zarábate nad 2,4-násobok priemernej mzdy, tak ste plne solidárny a všetky odvody, ktoré platíte navyše, a odvody platíte až zo 7-násobku priemernej mzdy, tak tieto všetky idú na dôchodky tých horšie zarábajúcich. Ja si myslím, že je absolútne odôvodniteľné, aby takýto človek, ktorý platí z vysokej mzdy svoje odvody, aby si potom s tou nasporenou sumou raz na dôchodku narábať po svojom a nevidím tam absolútne žiadnu nespravodlivosť voči tým menej zarábajúcim, ktorých ešte výrazne počas svojho života dotuje.
A tá druhá vec, že prečo potom neumožniť jednorazový výber aj z I. piliera. No dalo by sa to urobiť, ale to by ešte výraznejšie ohrozilo stabilitu I. piliera, lebo ten, samozrejme, vychádza z toho, že nejaká časť ľudí zomrie predčasne a nejakej časti ľudí budeme ten dôchodok vyplácať kratšie, niekomu to budeme vyplácať dlhšie a tá stabilita je potom taká, aká je. Keby som si ja vybral teraz z I. piliera, že si poviem, že, dajte mi len priemerný a všetko, čo by som mal dostávať nad, tak mi to vypočítajte, koľko to bude za 20 rokov a dajte mi to. A potom zomriem za 3-4 roky a zostane to mojej rodine, tak síce mne by sa to páčilo, ale ešte výraznejšie by to znížilo udržateľnosť I. piliera. To je dôvod, prečo to nie je realizovateľné. Zároveň toto bola tá chyba v 2004, že sa urobila dôchodková reforma, kde máme dva zásluhové dôchodkové piliere. Zásluhovosť je aj v I. pilieri a zásluhovosť je aj v II. pilieri. Ten I. pilier sa stával rokmi čoraz solidárnejší, ale určitá miera zásluhovosti tam je.
A tiež si osobne myslím, že do budúcna by bolo lepšie, keby sme sa v nejakom horizonte niekoľko desiatok rokov dopracovali k tomu, že I. pilier funguje len na solidárnom princípe, že je to len solidárna dávka v jednej výške. Tak máme postavený aj odvodový bonus. Samozrejme sa môžme baviť o tom, aká výška tá solidárna má byť. Lebo to by bol správny systém, že ten štátny, ten je solidárny voči každému rovnako a zásluhovosť prenesieme do ničoho, do druhého, tretieho systému, do kapitalizačných schém a by sme si ušetrili do budúcna kopec problémov.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 25.10.2022 9:10 - 9:10 hod.
Peter CmorejChcem sa...
Chcem sa preto, pán minister, spýtať, či by vám vadilo, keby sme hlasovanie dali napríklad o týždeň, na druhého, že aby sme si ho mohli poriadne preštudovať, keďže, pokiaľ viem, má okolo 20 strán. Ak vám to vadí, tak aby sme tu na ňom nedoťahovali, najbližší hlasovací blok je vo štvrtok. (Reakcia navrhovateľa.) Aj tak, dobre, tak to nechajme na štvrtok, takže bude, bude hlasovanie štandardné.
A ja by som teda rád predložil náš pozmeňujúci návrh. Z toho, čo pán minister hovoril, tak som pochopil, že bola akceptovaná tá hlavná naša výhrada, a to, že 54, že sporitelia starší ako 54 rokov, ešte sekundičku (rečník krátko manipuluje s mobilným telefónom), že sporitelia starší ako 54 rokov ostávali v dlhopisových fondoch, teda neboli, neboli zapojení do toho presunu prostriedkov do tej predvolenej investičnej stratégie, čo by znamenalo, že v tom najhoršom prípade mohol takýto budúci dôchodca byť, byť v momente odchodu do dôchodku v dlhopisoch až 29 rokov. Som rád, že v pozmeňujúcom návrhu, teda podľa toho, čo avizoval pán minister, tak bude aspoň to, že nové príspevky sa mu budú, mu pôjdu do indexového fondu, čo aspoň čiastočne vylepší budúce dôchodky, alebo teda zvyšuje šancu na to, že títo starší sporitelia budú mať slušnejšie dôchodky, že to bola taká hlavná naša výhrada.
Pokiaľ viem teda a z toho stretnutia na ministerstve práce mi teda vyplýva, že súčasťou však nebude, súčasťou však nebude sloboda vo výplatnej fáze, čo bola naša druhá veľká pripomienka, a preto si teda dovolím za chvíľočku prečítať pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorého hlavnou časťou je práve zachovanie slobody vo výplatnej fáze. Tomu sa venujú prvé štyri body pozmeňujúceho návrhu.
Bod 5 a bod 7 pozmeňujúceho návrhu sa venujú niečomu, čo predpokladám že bude aj vo veľkom pozmeňujúcom návrhu ministerstva. Bod 7 rieši práve to, že nemali byť, nemali byť presúvaní starší sporitelia a bod, bod 5 hovorí o tom, že už by nebol limitovaný vstup do II. piliera na, na vek 35 rokov. Dneska, teda doteraz podľa aktuálneho plnenia platného právneho stavu, tak ste mohli vstúpiť do II. piliera len do dovŕšenie 35 rokov, a myslím, že na tom stretnutí som zachytil, že bol všeobecne prijatý názor, že toto ustanovenie je, je prekonané a už asi nemá veľký zmysel niekoho, kto má 37, 38, 40 a zrazu sa rozhodne vstúpiť do II. piliera, tak ho v tomto limitovať. Ak toto bude tiež v pozmeňujúcom návrhu, tak o týchto dvoch bodoch, keďže to bude predložené, hlasovať síce budeme, ale, ale teda pokojne uprednostníme riešenie z ministerstva. Takže zároveň vás poprosím, aby sa o našom pozmeňovacom návrhu hlasovalo po bodoch.
Čo sú tie dôležitejšie ustanovenia, ktoré by sme boli radi, aby prešli a vtedy ten návrh veľmi radi podporíme ako celok, začnem tým kratším, kratším, tou jednoduchšou vecou, a to je bod 6, čo je predpoklad na vznik tzv. oranžovej obálky, to znamená miesta nezávislého od poskytovateľa sporenia alebo od poskytovateľa dôchodku, na ktorom sa občan, budúci dôchodca dozvie informácie o stave a o predpokladanom vývoji jeho hmotného zabezpečenia v starobe.
Viem, že oranžovú obálku má ministerstvo v pláne. Trošku ma mrzí, že už to, že už sme, že už oranžová obálka nefunguje, lebo osobne považujem za najdôležitejšie v dôchodkovom systéme, aby ten budúci dôchodca naozaj dostal relevantné, správne a neskreslené informácie o tom, aký môže byť jeho budúci dôchodok, o tom, ako sa jeho dôchodok vyvíja, lebo len vtedy, keď bude mať dobré informácie, tak dokáže sa potom nejakým spôsobom zariadiť, prípadne upraviť svoje správanie, dobrovoľne si sporiť, lebo, žiaľbohu, stáva sa nám, že dôchodcovia posledné roky pred dôchodkom zisťujú, že aký ich vlastne čaká dôchodok a potom už len v strese sa snažia dohnať niečo, čo mali riešiť desať, dvadsať, tridsať rokov predtým. A toto je tá najväčšia chyba v dôchodkovom systéme.
Aj pre toto predkladáme takto v pozmeňujúcom návrhu alebo predkladáme to sami, lebo líši sa predstava ministerstva od našej predstavy minimálne v tom, že kto má tú oranžovú obálku poskytovať. Pokiaľ ministerstvo smeruje k tomu, aby oranžovú obálku, teda tú informáciu pre dôchodcov poskytovala Sociálna poisťovňa, ja to považujem za zásadnú chybu, a to z niekoľkých dôvodov.
Ten prvý je, že Sociálna poisťovňa bude úplne v etickom konflikte záujmov, kedy Sociálna poisťovňa bude mať poskytovať informácie, že milý sporiteľ, tridsaťročný, štyridsaťročný, šanca na to, že budeš mať dobrý dôchodok od nás z I. piliera nie je dobrá, nie je vysoká a mal by si si sporiť, lebo inak tá tvoja miera náhrady príjmu bude, bude nie dobrá. No pokiaľ budú, pokiaľ budú Sociálnu poisťovňu a teda aj ministerstvo, ktoré de facto navrhuje vláde šéfa Sociálnej poisťovne, keď sa mení, pokiaľ ho budú viesť osvietení ľudia, ktorí si budú uvedomovať, že aký je dôchodkový systém krehký a že je potrebné ľudí podnecovať k tomu, aby sa pripravovali na dôchodok sám, tak to možno bude fungovať.
Ale myslím, že nikto nie sme takí naivní, aby sme si mysleli, že takýto ideálny stav bude vždy a, žiaľbohu, aj z minulosti vieme, že keď viedol, keď viedol Sociálnu poisťovňu niekto s nie úplne najlepšími úmyslami, dokonca s úmyslom vyhnať ľudí z II. piliera a získať tak peniaze, ktoré mohol následne minúť, tak tie informácie, ktoré poskytovala Sociálna poisťovňa aj listami všetkým občanom, neboli teda že vôbec korektné. Dokonca boli, dokonca bol aj taký typ listu, kde nebola pravdivá jediná informácia.
Ako sa vyhnúť tomuto etickému konfliktu záujmov je možné len tak, aby to poskytoval nezávislý subjekt, napríklad nejaké občianske združenie, ktoré bude, ktoré nezávislým hodnotením, hodnotením NBS-kou napríklad, bude vybraté ako, ako to, ktoré používa najlepšie predpoklady pri modelácii, alebo najrobustnejší model pri predpokladaní budúceho dôchodku. A napríklad môže takéto združenie poskytovať všetkým občanom oranžovú obálku napríklad na desať rokov a potom môže byť urobená nová súťaž. Aj týmto spôsobom to je možné urobiť.
Najprv však je potrebné, aby tieto, aby tieto tretie strany mohli dostávať informácie o dôchodkových sporeniach či už z III. piliera, II. piliera, ale aj zo Sociálnej poisťovne a presne na to dávame teraz do zákona o II. pilieri ustanovenie, ktoré o tom hovorí, že pokiaľ ja ako sporiteľ požiadam, to znamená, to je veľmi dôležité, nie povinne, ale že pokiaľ ja ako sporiteľ poviem, že chcem, aby informácie o mojom sporení dostávala nejaká tretia strana, ale musí to byť autentifikovaná tretia strana, to znamená, že príde k nejakému overeniu, tak tá druhopilierová spoločnosť je povinná tieto informácie poskytovať.
Rovnaké ustanovenie sa pokúsime vložiť aj do III. piliera, kde je taktiež otvorená novela III. piliera, kde znižujeme poplatky v III. pilieri, a toto bude prvý predpoklad k tomu, aby mohli takéto nezávislé oranžové obálky vzniknúť. Pokiaľ by sa to podarilo týmto spôsobom, tak ušetrí to aj nemalé náklady štátu, lebo aby si to štát vyvíjal vo, vo vlastnej réžii, nebude to určite lacná záležitosť a nevidím veľmi dôvod, aby sme tento podľa mňa zbytočný náklad znášali my ako daňoví poplatníci v nákladoch Sociálnej poisťovne.
A ten tretí, tretí dôvod, prečo je toto lepšie riešenie, je ten, že celý ľudský pokrok, inovácie vo svete vznikajú v súťaži, v súťaži slobodných nápadov, kedy podnikatelia prinášajú inovácie a tá, ktorá je najlepšia, tá sa uchytí. Pokiaľ budeme mať takúto, takýto typ oranžovej obálky, tak ja nepochybujem, že bude množstvo, množstvo aplikácií, množstvo, množstvo možno nových nápadov, ktoré tu budú využívať, a vznikne nám nejaká konkurencia oranžových obálok a niekto bude mať tie predikcie robustnejšie a lepšie, niekto ich bude mať menej lepšie, niekto to bude vysvetľovať lepším spôsobom, že lepšie to pochopí ten budúci dôchodca, niekto to bude vysvetľovať horším dôchodcom, spôsobom. Takouto súťažou rôznych riešení určite vznikne, určite vznikne čo najlepšie riešenie, títo podnikatelia alebo tieto aplikácie sa určite budú vzájomne aj inšpirovať a dosiahneme to najlepšie riešenie, ktoré z nejakého spoločného kolektívneho vedomia je možné dosiahnuť.
Som presvedčený o tom, že pokiaľ bude oranžovú obálku robiť štát, pokiaľ bude úradník rozhodovať o tom, akým spôsobom majú byť tieto informácie ukazované budúcemu dôchodcovi, tak to riešenie nebude ani zďaleka tak dobré, ako keď to necháme na, na slobodnú súťaž. A pokiaľ sa nám to vykryštalizuje, tak už bude len prirodzené, že čo najlepšie riešenie sa potom využije pre všetkých budúcich dôchodcov. Ja osobne na tom nevidím absolútne nič konfliktné na tomto ustanovení, a teda chcem vás poprosiť, kolegovia, o jeho podporu, nakoľko si myslím, že je to jednoducho dobrá vec, ktorá nikomu neublíži, len niekomu dá nejaké nové práva.
No a teraz k tej, k tomu zásadnému bodu z nášho pozmeňujúceho návrhu, a to k zachovaniu slobody v II. pilieri. Do II. piliera vstupovali ľudia z rôznych dôvodov. Uvedomelejší najmä preto, lebo si uvedomujú, že ono to nemôže dlhodobo fungovať, keď sa nám zväčšuje počet dôchodcov, teda sa zvyšuje počet dôchodcov, ktorých majú tí pracujúci, nechcem povedať, že živiť, ale financovať ich, ich dôchodky. Ono to išlo, keď bolo tri a pol alebo štyri kusy pracujúceho na jedného dôchodcu, avšak ten pomer sa nám mení, lebo tých dôchodcov máme čoraz viac, ľudia sa dožívajú čoraz, čoraz viacej na tom dôchodku a ten pomer nám klesne niekde na úroveň 1,5 – 2 na osobu, dokonca sú aj, sú aj projekcie, kde to vyzerá pomaličky 1 : 1, a teda asi rozumiete všetci, to je naozaj že veľmi jednoduchá matematika, že pokiaľ má dôchodca dostať dôchodok 550 eur alebo teda na dnešnú úroveň 500 – 550 eur, tak predsa nemôže jeden pracujúci mesačne iba na sociálne poistenie, iba na dôchodok našich dôchodcov odviesť 500 eur. Kvôli tomu vznikol II. pilier, aby sme toto riziko, riziko nejakým spôsobom diverzifikovali a aby si súčasní a pracujúci, súčasná aktívna skupina sporila na svoj budúci dôchodok a aby predstavovali nižšiu záťaž v budúcnosti pre náš dôchodkový systém. Toto je ten hlavný dôvod.
Ale pre mnohých bol ten dôvod aj ten, že to, čo máte nasporené, je vo vašom súkromnom vlastníctve. Nie je to už prísľub, že v budúcnosti bude dosť pracujúcich alebo dosť daní, aby vám zaplatili dôchodok, ale je to niečo, čo je vaše a čo si viete nejakým spôsobom si s tým narábať na dôchodku. A teraz v tejto novele sa táto, sa táto fičúra II. piliera výrazne obmedzuje, lebo sa hovorí, že už z toho, čo máte nasporené, tak vy nerozhodujete o tom, čo sa s tým bude diať, nerozhodujete ani len čiastočne, ale štát vám a zákon vám povie úplne exaktne, že polovicu si musíte vybrať programovým výberom a za druhú polovicu si musíte kúpiť doživotný dôchodok.
Okrem toho, že je to teda výrazný zásah do vlastníckych práv, ja by som sa vôbec nečudoval ani keby to bolo následne napadnuté na Ústavnom súde, alebo keby to pani prezidentka nepodpísala kvôli tomuto, lebo tí sporitelia mali oprávnené očakávania, že k tým nasporeným prostriedkom sa z časti budú vedieť dostať, tak to spôsobí aj mnohé problémy. Ja poviem iba tie najzásadnejšie.
Teraz v tejto novele sa hovorí, že doživotný dôchodok si kúpite, teda a začnete ho čerpať po vyčerpaní programového výberu, ktorý budete čerpať prvú polovicu vašej strednej doby dožitia. Tá prvá polovica bude nejakých 10 rokov, 12 rokov. Dôchodkový vek dovŕšite, povedzme, v šesťdesiattrojke. A teraz vy si v sedemdesiatpäťke, hej, tak by to mohlo nejako vychádzať, si máte zakúpiť doživotný dôchodok za druhú polovicu nasporených peňazí.
Čo ak budete mať všetky možné ochorenia, ktoré už v takom veku sú? Čo ak budete mať prognózu, budete mať rakovinu a prognóza dožitia bude v mesiacoch alebo možno prinajlepšom v rokoch? Oplatí sa vám naozaj kúpiť si doživotný dôchodok rozrátaných na ďalších 10 – 15 rokov? Nebolo by pre vás oveľa lepšie, aby ste si mohli tie peniaze vybrať a mesačne z nich čerpať? Samozrejme, že by to bolo oveľa lepšie. Ak budete si môcť zaplatiť nejakú experimentálnu liečbu alebo na tieto civilizačné choroby vždy vznikajú nejaké nové lieky a veľmi dobre všetci viete, každý to už určite zažil niekde vo svojom okolí, že niektoré tie najmodernejšie lieky nie sú dostupné na Slovensku alebo ešte nie sú preplácané.
Je fér, aby sme vás nútili zakúpiť si doživotný dôchodok, ktorý skoro určite nevyužijete, namiesto toho, aby ste si mohli predĺžiť život za tieto peniaze? Ja som si istý, že fér to nie je a že do budúcna to nebude udržateľné, možno postačí, aby sa nám stalo prvý, druhý takýto prípad, ktorý bude medializovaný. Môžme tomu predísť. Predíďme tomu tak, že nechajme tú možnosť, že keď má človek nadpriemerný dôchodok, a toto chcem zdôrazniť, nadpriemerný, to znamená nie je ani nejaký minimálny, tak ten zvyšok peňazí ho nebudeme nútiť, aby použil na zakúpenie nejakého ďalšieho životného dôchodku, ale sám bude môcť rozhodnúť, čo bude robiť s tými zvyšnými peniazmi.
Ešte uvediem jeden príklad. Tak predstavte si, že ste ten 75-ročný obézny muž s cukrovkou a vy sa máte teraz rozhodnúť, že idem si zakúpiť doživotný dôchodok, keď moja predpokladaná doba dožitia je výrazne nižšia ako mojej chudej športujúcej manželky, ktorá ešte aj v 70-ke každé ráno beháva, tak idem ja do toho, aby som si ja kupoval doživotný dôchodok? Naozaj mám šancu to vyčerpať? Tak ja byť v takomto partnerstve, tak napríklad sa rozhodneme, že žena si zakúpi doživotný dôchodok a ja si nezakúpim doživotný dôchodok, ale ja si to vyberiem a budeme si to nejakým spôsobom rozkladať, avšak aj tak hospodárime spoločne a toto by bolo rozumné ekonomické správanie, keby sme to tomu sporiteľovi umožňovali. Z tohto dôvodu sme pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý za chvíľočku prečítam a ktorý hovorí o tom, že pokiaľ máte teda ten nadpriemerný dôchodok, tak môžete si, môžete si tie nasporené peniaze vybrať v akomkoľvek počte splátok. Uvediem dva príklady.
Môže sa stať, že človek má už v momente dovŕšenia dôchodkového veku zabezpečený doživotný dôchodok ako je minimálny požadovaný. Môže mať výsluhový dôchodok, môže maž invalidný dôchodok, môže mať napríklad vdovecký dôchodok. V takom prípade nemusí čerpať podľa nášho pozmeňujúceho návrhu ani ten programový výber, lebo už má ten minimálny dôchodok a môže si hneď na začiatku povedať v akom počte splátok si chce nasporenú sumu vybrať.
Bude však asi častejší taký prípad, že človek má zabezpečený dôchodok napríklad vo výške 350 eur a tá referenčná suma toho dôchodku, odkedy si môže slobodne nakladať so svojimi úsporami, bude napríklad 550. Takže on by si mohol vybrať zvyšok iba keď si, keď si dokúpi tých 200 eur. Dali sme do nášho pozmeňujúceho návrhu, že on si môže vybrať alebo môže povedať, akú výšku dôchodku si chce zakúpiť alebo akú časť nasporenej sumy chce použiť na zakúpenie doživotného dôchodku. A toto rozhodnutie môže urobiť kedykoľvek. To znamená, môže ho urobiť hneď po dovŕšení dôchodkového veku, ale môže ho urobiť aj v polovici poberania tej prvej časti dôchodku programovým výberom, alebo to môže urobiť na konci poberania dôchodku programovým výberom. Kedykoľvek to urobí, tak v tom momente získa tú možnosť čerpať zostatok nasporenej sumy podľa svojho uváženia.
Samozrejme, že ten doživotný dôchodok ako produkt od poisťovne bude tým drahší, čím dlhšie ho budete čerpať. Takže tak on to rozhodnutie urobí hneď pri dovŕšení dôchodkového veku, kedy to poisťovňa bude rozpočítavať možno na 25 rokov, tak ten dôchodok bude výrazne drahší, ako keby to urobil za 5 rokov, kedy to bude rozpočítavať na menšiu časť alebo keby to urobil za 10 rokov. Takže možno tí ľudia budú jednoducho čakať, kedy dostanú najlepšiu ponuku, ktorá im vyhovuje, a možno to urobia niekde v polovici programového výberu. A takto by mala podľa nás vyzerať sloboda sporiteľa v II. pilieri a nič to ani nerozbíja v koncepcii tohto zákona, v koncepcii tejto novely.
Ešte chcem upozorniť, že tú sumu, odkedy je možné si vybrať ten zvyšok nasporenej sumy, určujeme my poslanci. Je to v § 46da, hovorím, dneska to je ten priemerný dôchodok, ak chcete zabrániť tomu, aby si väčšina ľudí takto vyberala, tak tú sumu zvýšte. Možno keď tu bude iné zloženie parlamentu, tak to znížime, ja neviem, na dvojnásobok životného minima. Ale tú samotnú možnosť, tú slobodu, tú by sme tam zachovať mali a naozaj nerozumiem tým snahám ju zrušiť.
Teraz pred prerokovaním tohto bodu som počul, že aj pán kolega Kremský predloží nejakú vlastnú verziu zachovania slobody výberu. Ešte som to nevidel, takže ja si to rád prečítam, rád si to porovnám a uvidíme, že koho verzia bude lepšia, ale ja pevne dúfam, že toto plénum sa nakoniec uznesie na zachovaní tohto veľmi dôležitého, tejto veľmi dôležitej časti II. piliera, tejto dôležitej fičúry.
Dobre, teraz by som už asi prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým sa mení zákon č. 650/2004 o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1104).
1. V čl. I, v 11. bode, § 29 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) výplata zostatku aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa."
2. V čl. I, 13. bode, nadpise § 33a sa na konci doplňujú slová „a výplata zostatku aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa".
3. V čl. I, 13. bode, § 33a sa dopĺňa odsekmi 3 až 7, ktoré znejú:
„(3) Sporiteľ môže v žiadosti o výplatu doživotného dôchodku určiť, že na výplatu doživotného dôchodku žiada použiť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote všetkých jeho dôchodkových jednotiek na osobnom dôchodkovom účte alebo len časť tejto sumy.
(4) Sporiteľ môže v žiadosti o výplatu doživotného dôchodku určiť, v akej sume žiada vyplácať doživotný dôchodok; sporiteľ môže žiadať doživotný dôchodok v pevnej sume alebo bez vyjadrenia pevnej sumy s odkazom na sumu rozdielu medzi referenčnou hodnotou podľa § 46da a súčtom súm dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu3), výsluhového dôchodku38), invalidného výsluhového dôchodku38a), invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku38d), vdovského výsluhového dôchodku38c), vdoveckého výsluhového dôchodku38d) a obdobného dôchodku vyplácaného z cudziny, ktoré majú byť vyplácané ku dňu účinnosti zmluvy o poistení dôchodku.
(5) Ak sporiteľ v žiadosti o výplatu doživotného dôchodku podľa odseku 4 žiada vyššiu sumu, ako je suma, ktorú je možné mu podľa certifikátu pre doživotný dôchodok vyplácať, táto skutočnosť sa sporiteľovi písomne oznámi.
(6) Ak sporiteľ nežiada o výplatu doživotného dôchodku alebo ak v žiadosti o výplatu doživotného dôchodku podľa odseku 4 žiada nižšiu sumu, ako je suma, ktorú je možné mu podľa certifikátu pre doživotný dôchodok vyplácať alebo ak žiada na výplatu doživotného dôchodku použiť len časť zo sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote všetkých jeho dôchodkových jednotiek a
a) sú splnené podmienky podľa odseku 7, postupuje sa podľa odseku 7, alebo
b) ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 7, sporiteľovi sa poskytne informácia, akú najnižšiu sumu doživotného dôchodku musí žiadať, aby bolo možné postupovať podľa odseku 7.
(7) Ak súčet súm dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu3), výsluhového dôchodku38), invalidného výsluhového dôchodku38a), invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku38b), vdovského výsluhového dôchodku38c), vdoveckého výsluhového dôchodku 38d) a obdobného dôchodku vyplácaného z cudziny, ktoré majú byť vyplácané ku dňu podania písomnej žiadosti o výplatu zostatku aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa, alebo aj sumy doživotného starobného dôchodku ku dňu evidencie poznámky o uzatvorení zmluvy o poistení dôchodku je vyšší ako referenčná suma podľa § 46da, je možné na základe písomnej žiadosti dohodnúť výplatu zostatku aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa v akomkoľvek počte splátok a to najskôr ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku. Do súčtu súm podľa prvej vety sa nezapočítava jednorazový doplatok k starobnému dôchodku podľa osobitného predpisu.38e)"
Zároveň sa v čl. I, 13. bode vypúšťa veta: „Poznámky pod čiarou k odkazom 38 až 38e sa vypúšťajú."
4. V čl. I, 26. bod sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
5. V čl. I sa za 64. bod vkladá nový 65. bod, ktorý znie:
„65. V § 64 odsek 1 znie:
„(1) Prvú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení môže s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou uzatvoriť fyzická osoba, ktorej vzniklo prvé dôchodkové poistenie."."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
6. V čl. I sa za 108. bod vkladá 109. bod, ktorý znie:
„109. § 110 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Ak sporiteľ udelil súhlas s poskytovaním údajov o starobnom dôchodkovom sporení, ktoré dôchodková správcovská spoločnosť spracúva podľa tohto zákona, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná v strojovo-spracovateľnom formáte automatizovaným spôsobom prostredníctvom aplikačného programového rozhrania poskytovať prístup k údajom sporiteľa autentifikovanej tretej strane. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná komunikovať prostredníctvom aplikačného programového rozhrania bezpečným spôsobom a prijímateľ údajov podľa prvej vety je povinný získané údaje šifrovať ihneď, ako je to možné."."
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
7. V č. I, 110. bode, § 123ay ods. 2 sa vypúšťajú slová „narodenému po roku 1968".
Ďakujem, skončil som.