Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za udelenie slova tentokrát, nakoľko nasledujúci bod by mal byť môj návrh o majetku obcí, ktorý je tu už na tretej schôdzi, a vlastne celý čas som čakal na vyjadrenie k pozmeňujúcemu návrhu aj od vášho klubu, aj od klubu OĽANO, tak v tomto prípade vás vzhľadom na to, čo ste oznámili na grémiu, vás chcem pekne poprosiť, či by sme ho nemohli (reakcia predsedajúceho: "Áno, rešpektujem.") či by sme ho nemohli termínovať prípadne na dvadsiateho druhého o druhej, kedy nič termínované neni, či je možné všeobecným súhlasom.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem venovať jednej veci, ktorá je v tejto novele, a to konkrétne garančnému fondu investícií. Ako pán minister v úvodnom slove povedal, tak pridáva sa nová možnosť výplaty počítania poplatkov, alebo teda počítania príspevkov do garančného fondu investícií. Ešte na vysvetlenie, čo to ten garančný fond investícií je, lebo, predpokladám, že asi väčšina z vás o takomto niečom počuje prvýkrát v živote.
V prípade, že skrachuje banka, tak máme tu fond na ochranu vkladov, ktorý bežným občanom u nás na Slovensku garantuje, teda vkladateľom u nás na Slovensku garantuje vklady do 100-tisíc eur, to sa týka bánk a bankových vkladov a niečo podobné je aj pre ich obchodníkov s cennými papiermi. Je to garančný fond investícií, kde každý obchodník s cennými papiermi každý rok dáva nejaký príspevok. Týmito sa ten fond, fond tvorí a v prípade, že by došlo ku takejto škodovej udalosti, tak z toho sa uhradia, uhradia škody. Rozdiely sú dva také podstatné.
Ten prvý je, že ide naozaj pri, že teda ten kapitálový trh u nás neni zrovna rozvinutý a hovoríme asi o 30 subjektoch, ktorý, ktoré, ktoré majú na Slovensku licenciu obchodníka s cennými papiermi, a z toho sú ešte mnohé české subjekty, lebo zhodou okolností, alebo áno, v podstate zhodou okolností naša centrálna banka, národná banka má, má taký liberálnejší prístup ku obchodníkom s cennými papiermi ako Česká národná banka, a tak mnohé české subjekty si zakladajú tých obchodníkov u nás, ale pôsobia v Čechách. To je jeden rozdiel, že tých subjektov neni veľa.
A ten druhý rozdiel je, že, aby došlo k tej škodovej udalosti, aby bola spôsobená nejaká škoda, tak to je pomerne nepravdepodobné. Nechcem to úplne prirovnávať k tomu, že tu pristanú Marťania, ale v prípade že by, ale treba si uvedomiť, že ak máte peniaze u nejakého obchodníka s cennými papiermi, tak vy môžte byť poškodený len v tom prípade, ak v prípade krachu toho obchodníka s cennými papiermi máte niečo uňho na zbernom účte. Ak on vám tie peniaze zainvestoval do nejakého cenného papieru, tak s tým cenným papierom sa nič nedeje, on tam ostáva a vy nie ste poškodený tým krachom. Ešte prípadne, ak by ten obchodník s cennými papiermi obchodoval s vašimi peniazmi na vlastný účet, tak aj v takomto prípade by mohlo dôjsť k plneniu z tohto garančného fondu investícií, ale to by v podstate musel byť vyslovene nejaký fraut, vyslovene podvod, že by skrachoval a zistilo by sa, že tie peniaze, s ktorými investoval na vlastný účet, tam nie sú.
Takže tie možnosti, kedy by mohlo dôjsť k plneniu, sú veľmi, sú veľmi nepravdepodobné a my doteraz v zákone máme tri možnosti, ako sa vypočítava ten poplatok, ktorý tí obchodníci s cennými papiermi majú platiť do tohto fondu. A teraz sa tam pridáva, pridáva štvrtá možnosť. Ono to funguje tak, že ten garančný fond investícií má nejaké predstavenstvo a ony každý rok určia, teda určia na rok vopred, že, že akou formou z tých možností, ktoré sú v zákone, sa bude ten poplatok vypočítavať. Tie možnosti, ktoré tam sú, je, že sa, za prvé, buď sa to vypočíta z ročnej sumy poplatkov, ktoré sú účtované klientom, čo je podľa mňa správna možnosť. Druhá možnosť je, že sa to vypočíta z hodnoty klientskeho majetku ako nejaké percento, to percento sa v tej novele znižuje, bude od 0,001 do 0,2 % z hodnoty klientskeho majetku. Pridáva sa ďalšia možnosť, že by to bolo z hodnoty chráneného klientskeho majetku, lebo ešte je klientsky majetok, ktorý nepodlieha tej ochrane, a toto je vlastne nová možnosť, že vlastne z chráneného klientskeho majetku. A potom je tam štvrtá možnosť, že by sa určil ten poplatok za každého klienta, a to v sume od 1 do 20 eur na každého klienta.
No určite je lepšie, že bude aj možnosť z chráneného klientskeho majetku oproti tej terajšej možnosti, ale ja si myslím a teda po konzultácii s odbornou verejnosťou, že celkovo toto nastavovanie týchto možností, poplatkových, neni dobre v našom zákone o ne ako uchopené, lebo v našom záujme je, aby tí obchodníci s cennými papiermi mali čo najnižšie poplatky pre tých klientov, lebo poplatky, to je to, čo požiera výnos tej investície. A to je to, čo v prvom rade rozhoduje o tom, či, či si nasporíte dostatočnú sumu, či bude to zhodnotenie investície slušné alebo nie. Preto je potrebné vytvárať to prostredie také, aby neboli zaťažovaní títo obchodníci s cennými papiermi zbytočnými poplatkami, obzvlášť keď je to fond, ktorý je relatívne naplnený po tých rokoch a nikdy z neho nebola žiadna škodová udalosť.
My tu máme na Slovensku aj takých obchodníkov s cennými papiermi, ktorí, ktorí, ktorí účtujú klientom ročne 0,05 %. No a teraz si predstavte, že niekto v tom predstavenstve toho fondu povie, že na budúci rok bude príspevok 0,2 % z hodnoty chráneného klientskeho majetku. Príde vám to ako nízke číslo, bolo by to v súlade so zákonom a v prípade, ak by ten obchodník s cennými papiermi mal klientsky majetok 100 miliónov, tak by to bolo, tak by ten poplatok bol 200-tisíc eur. Ale on ak je naozaj lacný a má, a má, účtuje klientom len 0,05 %, tak vlastne by sme mu povedali, že on má prispieť do fondu štvornásobok toho, čo vyberie, čo vyberie od tých klientov. Rovnako nezmyselné by to bolo, ak by povedali, že ten poplatok je napríklad jedno euro na klienta, čo je, čo je to minimum, ktoré zákon pri takejto možnosti umožňuje, tak on by, on, on, on možno vyinkasuje od toho jedného klienta 50 centov za celý rok, to je jeho príjem, lebo má, lebo má naozaj nízku nákladovú službu a veľké množstvo klientov a my mu povieme, že dvojnásobok svojich výnosov má dať ako, má dať ako príspevok do fondu. Už len to, že zákon umožňuje takúto možnosť je to nesprávne a neexistuje, teda ja neviem o krajine v Európskej únii, ktorá by to mala upravené, mala upravené takýmto spôsobom.
Preto v druhom čítaní budeme žiadať, aby bol tento paragraf preškrtaný a aby tam po vzore napríklad Českej republiky bolo určené, že môže ísť len o nejaké percento zo sumy poplatkov účtovanej klientom. To znamená, že naozaj o percento z výnosov toho, toho, toho, toho obchodníka.
A ešte k tomu uvediem, že ja som si aj pýtal k tomu nejaké podklady, no a bola mi poslaná prezentácia NBS-ky, kde bolo a musím povedať že nesprávne uvedené, že aj v Portugalsku majú určený tento poplatok ako percento z klientskeho majetku, rovnako v Lotyšsku, že ho majú určené ako percento z klientskeho majetku. No keď som si to poriadne pozrel, tak nie je to pravda, oni tam síce, oni tam majú napísané len to, že v prípade, ak sa aktivuje táto schéma a nastane škodová udalosť a budú musieť vyplácať nejakých poškodených, tak len v tom prípade je možné aktivovať mimoriadny príspevok, ktorý je určený ako percento z klientskeho majetku s týmito maximálnymi limitmi 0,2 % na 4 %. Neni to každoročný príspevok do fondu, ako máme možnosť my v zákone, takže len tento detail som tu chcel povedať a budeme v druhom čítaní žiadať, aby sa to upravilo.

Ďakujem pekne za slovo. Mňa veľmi potešil tento zákon, keď som ho videl, lebo mám vlastnú intenzívnu skúsenosť s ochranou spotrebiteľa, som teda v takom miernom konflikte záujmov, ale mám teda aj, mám teda (reakcia predkladateľa), tak, áno, všetci sme spotrebitelia, všetci sme v konflikte záujmov, a myslím, že o tejto téme niečo viem, tak by som sa s vami rád podelil o niektoré moje poznatky.
Ja som asi 15 rokov robil finančného sprostredkovateľa a táto profesia ma postupne doviedla aj ku ochrane spotrebiteľa vo finančnej sfére, mám na to občianske združenie a absolvoval som niečo medzi 20 – 40 sporov s poisťovňami a nepoctivými sprostredkovateľmi. V podstate všetky tieto spory, ktoré som viedol, skončili mimosúdnym vyrovnaním s tým, že poškodení dostali naspäť buď všetky svoje peniaze, alebo minimálne ich výraznú časť. No a zhodou okolností poznám aj tú druhú stranu toho obchodníka, lebo v rodinnej firme som bol ja dlhé roky ten, čo podával platobné rozkazy, ak zákazník nezaplatil za zájazd, išlo o cestovnú kanceláriu. Takže poznám aj také prípady, kedy sudca neprimerane favorizuje spotrebiteľa a to jeho rozhodnutie sa veľmi neopiera o zákon, ale rozhoduje skôr podľa pocitov a potom sa nejako snaží to svoje rozhodnutie odôvodniť v rozsudku. A poznám aj také prípady, kedy sudca pri komplikovanej veci zvolí najľahšiu možnú cestu, odmieta ísť do hĺbky a už vôbec sa mu nechce naťahovať s drahými právnikmi nejakej, nejakej veľkej spoločnosti.
Z tejto mojej skúsenosti niekoľkoročnej mám niekoľko poznatkov, ktoré som teda nadobudol a o ktoré by som sa rád s vami podelil. Za prvé, mám dojem, že na Slovensku nie sú, nie sú také občianske združenia, ktoré by poskytovali skutočne kvalifikovanú právnu pomoc sporového charakteru pri ochrane spotrebiteľa. Keď tu aj nejaké boli, tak boli založené skôr na osobnom entuziazme nejakej konkrétnej osoby a tá, keď sa pominula alebo sa jej zmenila životná situácia, tak združenie skončilo. Občianske združenia, ktoré poznám, sa venujú maximálne mediácii či základnému poradenstvu, napríklad pri reklamácii tovaru alebo súdnej ochrane, ale súdnej ochrane práv spotrebiteľov, tak o takej, o takom občianskom združení, ktoré by aj reálne fungovalo, veru o žiadnom neviem. Čo boli, tak tie už nie sú. Možno nejaké je, len ho nepoznám, ale teda určite ich neni nejak viacej. A zároveň som videl veľa podivných zoskupení, ktoré by radi chránili spotrebiteľov aj pred, neviem, chemtrails, očkovaním a neviem čím všetkým a vydávajú sa za, za občianske združenia.
Môj druhý poznatok je, že to rozhodovanie o spotrebiteľských veciach na súdoch je častokrát pomerne tragické. Buď je to vychýlené na jednu stranu, alebo je to vychýlené na druhú stranu a niektorí sudcovia za neprijateľných podmienok a nekalého konania, že by vyhlásili, že nejaká podmienka zmluvy je neprijateľnou, sa toho boja ako čert kríža. Nie je to jednoducho dobré, aj keď sa robila súdna reforma, tak som sa pani poslankyne Kolíkovej, vtedy pani ministerky, pýtal, že či by to nestálo za špecializované senáty, ale teda že nápad týchto spotrebiteľských vecí nie je až taký veľký, aby sa to, aby sa to uživilo, aby sa to dalo zrealizovať, takže to, žiaľ, nie je riešenie.
Ten môj tretí poznatok je, že ak ide v tom spore skutočne o veľa, ak je to skutočne podstatný spor, kedy sa rozhoduje o nejakej nekalej podmienke nejakej väčšej korporácie, tak spotrebiteľ je prakticky bez šance, a to z dôvodu, že tá korporácia natiahne spor na roky, obzvlášť, ak je biznisplán tej korporácii nie úplne kóšer a takto si ho chráni a de facto vyčerpajú spotrebiteľa, ktorý neustále žije aj s tou hrozbou, že ak to nakoniec prehrá, tak sa mu môže stať, že bude platiť trovy konania za, za roky súdneho sporu. A v neposlednom rade vyčerpá aj právneho zástupcu toho spotrebiteľa, ktorí to v týchto spotrebiteľských veciach častokrát robia za symbolickú cenu, ak nie zadarmo, popri svojej inej práci.
No a práve tu môže pomôcť tento zákon, ktorý zavádza teda výbornú vec, že v konaní o abstraktnej kontrole sa už nebude vyžadovať, aby bol konania zúčastnený aj spotrebiteľ, čo teda ja ani neviem, že či vôbec prebehlo na Slovensku nejaké konanie o abstraktnej kontrole, ak o tom máte niekto z vás znalosť, tak by ma to aj zaujímalo, lebo my keď sme to teda vtedy skúmali, tak sme došli k tomu, že, že potrebujeme spotrebiteľa, ktorý, ktorý bude ten poškodený, lebo inak nám to, inak nám to súd odmietne, že nemáme vecnú legitimáciu. Toto už teraz nebude musieť byť a to je dobré. Lebo jedna vec je, že spotrebiteľ je poškodený, ale potom, aby ste ho, potom, potom, aby sa odhodlal na to, aby išiel do súdneho sporu. Aj ja, keď som hovoril, že som absolvoval 30 – 40 tých sporov, tak tých spotrebiteľov, ktorí mi prešli rukami a aby boli súci na spor, tak to bola možnože, možno trojnásobok, možno štvornásobok a vždy len veľmi malá časť do toho, bola do toho, do toho ochotná ísť.
No a teraz teda toto chválim a na to sa veľmi teším, ale našiel som v tom zákone aj jednu vec, ktorá mi vadí, čo by som sa chcel pána ministra spýtať, že lebo toto predpokladám, že neni asi súčasť tej smernice a to bude asi predpokladám, že naša nadpráca. A to je že zoznam oprávnených osôb, teda zoznam tých občianskych združení, ktoré, ktoré sú, ktoré budú oprávnené podať jednu z týchto žalôb. Ten zoznam má viesť ministerstvo hospodárstva, kde je sekcia či odbor ochrany spotrebiteľa, takže rozumiem, prečo ministerstvo hospodárstva. Asi aj rozumiem tomu dôvodu, len čo mi tam vadí je, že jedna z tých podmienok je efko, že, že to občianske združenie je nezávislé a neovplyvňujú ho osoby, ktoré majú ekonomický záujem na podanie žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, a to aj v prípade financovania tretími stranami. Na prvé počutie to možno znie v poriadku, lenže, lenže, lenže, kde to máme, žalovaný obchodník má možnosť uplatniť pri tej žalobe námietku preskúmania, či boli, či boli splnené všetky tieto podmienky zápisu. A v prípade, v prípade, že a teda ministerstvo hospodárstva na základe podnetu môže takúto osobu, toto občianske združenie vyškrtnúť z tohoto zoznamu. A v prípade, že vyškrtne, tak teraz sa tu k tomu neviem, teraz neviem, kde to presne mám, ale súd v podstate to konanie zastaví, ak sa nenájde niekto náhradný, kto by tam, kto by tam do toho prišiel.
Obávam sa, že ak naozaj teda sa už nájde to občianske združenie, ktoré pôjde do sporovej ochrany práva toho spotrebiteľa v nejakej podstatnej veci, že to máme niekoho, kto naozaj že má tisícky zmlúv, kde sú, kde je, kde sú nejaké nekalé podmienky, tak ako prvé budú, budú, budú napádať tie spoločnosti, logicky ako prvé budú napádať, či ide o oprávnené občianske združenie. A budú hľadať nejaké prepojenie. Budem to vzťahovať na seba. No samozrejme som sa k tomu dostal tak, že 15 rokov som robil finančného spotrebiteľa. Videl som, sa mi proste dostávali do rúk zmluvy, ktoré boli katastrofálne, kde sa strhávali poplatky napríklad, ktoré že vôbec neboli v tej zmluve. Boli tam, bolo to takým spôsobom napísané, že spotrebiteľ to nemal šancu pochopiť. A týmto spôsobom som sa dostal ku tej ochrane spotrebiteľa. A, samozrejme, pri tých súdnych sporoch vždy protistrana namietala, že pán Cmorej to má iba, to má na svoju či už politickú reklamu, alebo že on je ich konkurencia vlastne. Vždy sa ma snažili spochybniť týmto spôsobom. A tu im zákon dáva úplne jasný spôsob, jasný návod, ako to na konci dňa odpáliť tým, že de facto aj na základe len podnetu ministerstvo hospodárstva ich môže vyškrtnúť. Ak ten, kto bude o tom rozhodovať, a to bude nejaká jedna osoba na tom, na tom odbore, bude možno aj nejakým spôsobom ovplyvniteľná alebo kto vie, kto tam bude. Tak v podstate môže, môže, môže zmariť celý tento zákon. Takže tuto sa pýtam, že či to je naozaj potrebné. Lebo ja rozumiem, že sa chceli možno vyhnúť tomu, aby nejakí takí, čo, čo píšu hlúposti, tak teraz podávali žaloby. No ale zase nevieme sa úplne ochrániť pred ľudskou hlúposťou. A keď podajú hlúpu žalobu, no tak to ten súd jednoducho odmietne. Nie? Takže, takže toto mi príde ako trošku, ako trošku nadprácu, že by vôbec nemuselo byť.
A keď už teda náhodou to tam byť malo, tak mi z toho zákona vyplýva, že proti takémuto rozhodnutiu sa je možné brániť iba rozkladom, ktorý však nemá odkladný účinok. Už v podstate by ten spor bol zarezaný. A to si myslím, že nie je správne. A keď už, tak takéto rozhodnutie by malo byť preskúmateľné súdom s odkladným účinkom. A malo by tam byť že exaktne napísané, že proti takémuto rozhodnutiu sa je možné brániť žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle správneho súdnictva. No len, len, len teda, len tam by teda, opäť z iných sporov mám tú skúsenosť, že potom sa vedie dlhá debata, a aj mi bola takto prvýkrát odmietnutá správna žaloba, že povedali, že nejde o rozhodnutie vo veci samej, hej? Takže pokiaľ tam neni že exaktne napísané, tak sa môžme, tak sa môžme do takéhoto stavu dostať.
A ešte sa chcem spýtať na prechodné ustanovenie posledné. Paragraf 28 hovorí, že postup podľa tohto zákona nemožno uplatniť na prerušenie, ktoré vzniklo do 24. júna 2020, čo na prvý pohľad vyzerá rozumne, lebo v podstate ide o premlčaciu dobu. A teda možno to iba vyplýva z toho, že ja teda, ja som sa právom že nikdy neživil, mne ešte aj v tomto pomáhali rôzni advokáti, keď som, keď som teda chránil spotrebiteľov, takže možno ma len budete musieť usmerniť, ale chcel by som sa spýtať na konkrétnu aplikáciu v takých prípadoch, ako som teda riešil ja. To bolo štandardne poistné zmluvy. A tie sú špecifické tým, že časový nesúlad medzi uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy a tou objektívnou skutočnosťou, kedy spotrebiteľ zistil, že je poškodený. Napríklad teda uzatvoril zmluvu. Navkladal tam 8-tisíc eur a po 8 alebo 10 rokoch zistil, že tam má 1 500, lebo poisťovňa si strhávala aj poplatky, ktoré neboli uvedené v tej poistenej zmluve. A tá moja otázka je, že či bude možné použiť konanie o abstraktnej kontrole aj pri zmluvách, ktoré ponúkal ten obchodník pred 10 rokmi. Ale ony stále platia, spotrebitelia do nich stále posielajú peniaze a až teraz niekedy zistili, že sú poškodení. Lebo obávam sa toho, že tá, že ako prvá námietka alebo že prvá obrana tých obchodníkov bude, že tento zákon sa na to nevzťahuje, nakoľko je to prechodné ustanovenie napísané takýmto spôsobom. Takže si osobne myslím, že mohlo byť trošku špecifickejšie, že ako sa to myslí, či aj tá zmluva mohla vzniknúť aj pred týmto dátumom.
Takže toľko k tomu. A teším sa na to, keď to bude vo finálnom znení po druhom čítaní. Ďakujem.

Chcem oceniť pána navrhovateľa, že tak urputne bojuje za tieto návrhy, ktoré teda evidentne nepísal on a písal ho jeho tím, je to veľmi obstojné a chcem ťa aj takto pochváliť, ale teda mohli ste to, mohli ste to naozaj trošku viacej premyslieť a využiť tie nástroje, ktoré už dneska máme v tom sociálnom systéme.

Ďakujem pekne, Tomáš, za odôvodnenie. Z tvojej reči sme sa dozvedeli teda oveľa viacej, ako sme sa dozvedeli z dôvodovej správy, ktorá je de facto len prepísaná, prepísané paragrafové znenie, a človek sa tam de facto nič nedozvie. Už z toho, už z toho konštruktu, z toho zákona je evidentné, že ste sa inšpirovali, aj som predpokladal, že v českej právnej úprave. Zase nevenoval som tomu zákonu až toľko času, aby som si hľadal českú právnu, právnu úpravu a presne to porovnával.
Musím povedať, že finančné dopady od 100 do 250 mil., to je také pomerne rozkošné. To je naozaj, naozaj že (povedané so smiechom) veľmi široká, veľmi, veľmi široký priestor finančných dopadov.
Čo by som teda chcel ti vyčítať, Tomáš, alebo teda tvorcom tohto zákona, ja rozumiem, že idú voľby, že je potrebné nosiť aj takéto predvolebnejšie témy a prezentovať sa, že čo by ste chceli, keby ste mali tú možnosť meniť na Slovensku. Len ťa chcem poprosiť, že či by ste mohli uvažovať tak viacej systematicky a nevymýšľať nové dávky, nevymýšľať nové byrokratické monštrá, ktoré opäť budú potrebovať stovky, možno tisíce úradníkov na, na realizáciu, lebo ten koláč, ktorý delíme, nie je nekonečný, tie deficity sú veľké, a to nie sú iba náklady na samotné príspevky, ale sú to aj náklady na realizáciu toho príspevku.
A je to také, no, až kričí z toho populizmus, keď napíšeš, že niečo takéto by malo platiť od 1. mája 2023, to znamená za necelé tri mesiace. A hovoríš o tom, že desiatkam, stovkám, tisícom ľudí majú teraz úradníci vypočítavať podľa komplikovaných vzorcov, ktoré tam máte v § 6 a ktoré je aj ťažké pochopiť na prvé prečítanie, majú vyplácať, majú vypočítavať dávky a vyplácať dávky. Sám vieš, že je to nereálne, že takéto niečo keby ste zaviedli, tak potrebuješ, tak máš účinnosť možno za dva roky. A veľmi by ma zaujímali tie finančné dopady tej administratívy tohoto byrokratického monštra.
A mrzí ma, že nejdete po, nejdete po riešeniach, ktoré je možné robiť v rámci tej architektúry tých sociálnych služieb, ktoré máme, že nepozeráte sa na to, ako robiť veci efektívnejšie, ako znižovať ten byrokratický moloch, ktorý v tomto štáte funguje. Už máme príspevok na bývanie, sám si to spomínal. Máme ľudí, ktorí ho administrujú, a stačí tento príspevok na bývanie vyňať z toho systému, aby sa neposudzoval v rámci dávok v hmotnej núdzi, stačí z neho spraviť samostatný príspevok.
Toto sme inak navrhovali v tzv. dáždniku pomoci. To bolo pred niečo vyše rokom, kedy sme sa tu rozprávali ešte vtedy ako súčasť vládnej koalície o tom, komu pomôžeme jednorazovo pri, pri dôsledku vysokej inflácie, a vtedy to bola, to bolo prvýkrát v podstate, čo sa príspevok na bývanie tak na verejnosti dostal na, na, na pretras. Už vtedy sme navrhovali, vyjmime ho z dávok v hmotnej núdzi, aby sa neposudzoval a neznižoval podľa, teda na základe toho, či človek má príjmy vo výške životného minima, alebo nemá príjmy, aby sa neznižovalo 75 % jeho, jeho vlastných príjmov, ale aby sa znižoval nejakým normálnejším spôsobom, sme navrhovali o 10 % vlastného príjmu, zvýšme ten príspevok, lebo je nedostatočný, a použime tých úradníkov, ktorých tam už teraz na tých úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny máme.
Rovnako sme navrhovali, aby sa zjednodušilo preukazovanie nároku na ten príspevok, čo je dôvod, prečo to dnes tak málo ľudí využíva, lebo, to nepoviem presne z hlavy, ale myslím, že každé tri mesiace musím niečo nosiť, musím niečo nosiť, my sme navrhovali, nech raz ročne preukážu akýmkoľvek papierom, že majú nejaký vzťah k nehnuteľnosti, aj keby to, či už je to nejaký predpis na vodu, na elektrinu, na nájomné, hocičo, nech to, nech to, nech to môže byť, poďme to zjednodušiť maximálne, ako by sa dalo.
Ešte by som rád uviedol k tomuto systému, ktorý si tu navrhol ty, ktorý si okopíroval, ktorý si okopíroval z Českej republiky. No keby, neviem, či ste sa zamýšľali nad tým, neviem, či ste si pozreli, že, že aká je na ten systém kritika, lebo tak, ako ste to vy navrhli, je to možné aj zneužívať. Ak som živnostník, ktorý má reálny príjem, ja neviem, 1 500 eur mesačne, a teraz uplatním si, a teraz uplatním si veľmi vysoké paušálne výdavky, tak ten posudzovaný príjem, ktorý ti tam vyjde, bude taký, že ešte on bude mať nárok na ten tvoj príspevok. A pritom to je niekto, kto má možno reálne náklady veľmi nízke a má oveľa vyšší reálny príjem, ako, ako majú priemerní zarábajúci na Slovensku.
Takže tento systém, ktorý si ty priniesol z Čiech, ktorý si ty okopíroval z Čiech, má aj svoje muchy, áno, ako si aj sám naznačil, keď nevieš vyrátať dopady, a hovoríš, že to je od 100 do 250 mil., tak je možné, že tento príspevok pomerne, pomerne významne vyciciavať rozpočet.
Takže toto, prepáč, ale toto beriem za predvolebný populistický ťah. Rozumiem, prečo ho tuto predkladáš, ale takto by sa legislatíva robiť nemala.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1389. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií, ktoré konštatuje, že predkladateľ si nesplnil svoju povinnosť a neuviedol dopady návrhu.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu č. 1457 zo 17. januára 2023 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Krásne vzťahy v tejto Národnej rade. (Povedané so smiechom.) Tak ešte by som rád povedal niečo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
23.
Páni poslanci je Valentín, tak s láskou diskutujte.

Cmorej, Peter, poslanec NR SR
24.
Áno, všetci sa máme radi. Tak ešte by som rád povedal niečo o mojom pozmeňujúcom návrhu, že, že ako to vlastne navrhujeme inak.
Tak my to navrhujeme tak, že keď je teda tá vyššia inflácia, tak nebudeme sa pozerať na konkrétne mesiace, že či vtedy presiahla 5 %, lebo sa naozaj môže stať, že prvé tri mesiace napríklad bude že nízka tá inflácia a potom v apríli vystrelí, lebo sa niečo stane, ale pozerajme sa na, na to, teda na všetky tie mesiace. My to máme napísané tak, že pokiaľ Štatistický úrad zistí v akomkoľvek období, že kumulatívna inflácia za, za tie mesiace od predchádzajúceho zvýšenia presiahla 5 %, tak bezodkladne to oznámi Sociálnej poisťovni a Sociálna poisťovňa dva mesiace nato začne vyplácať zvýšený dôchodok. A potom, samozrejme, máme tam aj to, že, že 1. 1. sa dôchodky zvyšujú klasickým spôsobom, tak ako doteraz, resp. z tých deväť mesiacov, lebo to sa predlžuje, to obdobie, zo šesť na deväť mesiacov, a vypočíta sa zvýšenie a od toho sa odpočíta prípadné zvýšenie, ktoré bolo, to medziročné.
A ešte by som oslovil pani tajomníčku, ktorá tam sedí a volala mi a ja som jej nedvihol, že či mám ešte niečo oznámiť, nejaké hlasovanie. Je to v poriadku? (Reakcia z pléna.) Všetko je v poriadku, výborne, ďakujem.

Ja som si až počas čítania o pozmeňujúcom návrhu uvedomil, že ja som vlastne nepovedal, že o čom ten náš pozmeňujúci návrh je (povedané so smiechom), takže ja sa ešte prihlásim aj, aj do ústnej, keď už teda budem krátky, ale poviem o tom pozmeňujúcom návrhu.
Zareagujem na kolegu Šefčíka, ktorý mi opäť vylúdil úsmev, úsmev na tvári. No, Marek, ty nie si falošný, keď napr. hlasuješ za také veci, ako sú obedy zadarmo za 100 mil., ktoré vlastne idú len pre tých ľudí, ktorí ich de facto nepotrebujú, lebo nie sú v hmotnej núdzi a poberajú daňový bonus, keď hlasuješ za očkovací bonus, ktorý nedostali tisíce dôchodcov, ktorí patrili k tým nakspravo... k tým, k tým najpoctivejším, že sa, že sa tak skoro zaočkovali, a ešte mali tú smolu, že ochoreli, a potom nemali tú tretiu dávku vtedy, kedy vy ste si dali ten, ten časový limit, že len vtedy dostanú tých 300 eur?
Poškodili ste tisíce dôchodcov, za takúto blbosť ste hlasovali. Jedno stálo 300 mil., druhé stálo 100 mil. Ale keď tu je spravodlivá valorizácia dôchodkov, že každý dôchodca by dostal podľa inflácie, a nie, že si to niekto ráno vymyslí na záchode a potom to tu pretlačí bagrom, tak to už tuná hovoríš, že o tom, že neni to rozpočtove kry... rozpočtovo kryté a podobne. Neni toto faloš? Nie je to faloš? A nevadí ti, že ty si tu hrkútaš so SME RODINA, ktorá úplne pravidelne hlasuje, hlasuje s Ficom, hlasuje s Pellegrinim. Potopili zmenu 363. To neni, to neni falošné, Marek?
Pozri sa už, prosím ťa, do zrkadla a aspoň trošku maj mieru, trošku.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som najprv rád povedal niekoľko slov k tomu, prečo sme hlasovali v prvom čítaní za tento návrh.
Strana SaS je rozpočtovo zodpovedná strana, vždy sa pri každom návrhu pozeráme na to, či to má hlavu a pätu, či to realizovateľné a či je to hlavne zaplatiteľné. Častokrát sa preto zdržiavame pri rôznych populistických návrhoch, ktoré sú teda častokrát mierené aj na dôchodcov, teda najmä na dôchodcov ako na veľkú voličskú skupinu a, samozrejme, aj my by sme chceli, aby dôchodcovia mali čo najvyššie dôchodky, najmä tí, ktorí majú podpriemerné dôchodky. Radi by sme hlasovali za každé zvýšenie dôchodkov, ale zároveň si uvedomujeme, že peniaze nerastú na strome, a to, čo sa... a to, čo rozpočet vydá na rôzne výdavky, ako aj na dôchodky, tak musí zároveň niekde natiecť, a keď jednoducho ten rozpočet je v takom stave, v akom je, a verejné financie, v takom stave, v akom sú, tak aj keby sme radi zvyšovali dôchodky, tak nie je to vždy možné, preto na rôzne 13., 14. dôchodky a rôzne veci akože zadarmo väčšinou nehlasujeme.
Tu sme urobili, tuná sme výnimočne zahlasovali za, lebo toto je návrh trošku z inej kategórie. Dlhodobo, keď sa nás pýtali novinári... alebo keď sa teda mňa pýtali novinári, že čo si myslím o tom, či by sa mali dôchodky zvyšovať aj v priebehu roka, pokiaľ je naozaj vysoká inflácia, som odpovedal áno, lebo tí dôchodcovia naozaj majú spotrebný kôš, ktorý je z prevažnej časti tvorený potravinami, liekmi a inými vecami základnej životnej potreby, ktoré rastú, pri ktorých je inflácia častokrát ešte vyššia, ako, ako je oficiálna miera inflácie, a ak je ten dôchodok nízky a tá inflácia je naozaj na úrovni 15 %, tak aby celý rok čakal na valorizáciu, tak môže to byť pre toho dôchodcu veľmi problematické a považujem to až za neľudské ho nechať rok čakať na to, aby sa aj na tom dôchodku odrazila tá miera inflácie.
A systema... systémové nastavenie, kedy by sa dôchodok valorizoval aj počas roka, je určite lepšie, ako keď tu potom vymýšľame rôzne jednorazové dávky, dávky, stovku dôchodcovi, dve stovky dôchodcovi a... a tak podobne. No a veľmi ma, vylúdilo mi úsmev na perách, keď som videl po hlasovaní v prvom čítaní, ako tuto poslanec Richter skoro vyskočil od radosti, aj pán poslanec Tomáš, pán navrhovateľ tu tlieskal, lebo nečakali, že to prejde do druhého čítania, takže áno, prešlo to do druhého čítania, a z tohto miesta deklarujem, že strana SaS je odhodlaná hlasovať za tento zákon ako celok.
Tento zákon mal svoje muchy, keď bol v prvom čítaní, bolo písaný tak opozične, nemalo, nebol úplne prepracovaný, ale boli to veci, boli to veci, ktoré sú opraviteľné v druhom čítaní, a preto som aj čakal na to, aký pozmeňujúci návrh navrhovatelia prinesú, akým spôsobom bude nastavený.
Najprv k vecnej stránke návrhu, čo už je v samotnom návrhu, ktorý bol schválený v prvom čítaní, je, že sa predlžuje, že sa mení obdobie, za ktoré sa, sa vypočítava valorizácia dôchodkov, ktorá je vždy k 1. 1. Teraz to je za, teraz sa dôchodky valorizujú o... o dôchodcovskú infláciu, teda o rast cien za domácnosti dôchodcov za prvých šesť mesiacov predchádzajúceho kalendárneho roka. Návrh poslancov strany HLAS to mení na prvých deväť mesiacov kalendárneho... predchádzajúceho kalendárneho roka, s čím súhlasím, lebo v tom mechanizme, ako bolo teraz, tak ten vlastne nezahŕňal tú infláciu v druhom polroku, čím, tým pádom boli dôchodcovia čiastočne ochudobnení, a preto keď je technicky realizovateľné, a to je technicky realizovateľné, aby to bolo za prvých 9 mesiacov, tak, tak to môžem len pochváliť.
No a teraz k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý, teda už sa nebudem venovať tomu, čo bolo v prvom čítaní, ale pozmeňujúcemu návrhu, ktorý, ktorý predložil pán Erik Tomáš. No ten mení návrh takým spôsobom, že pokiaľ bude inflácia vyššia ako 5 %, tak za 10., 11. a 12. mesiac predchádzajúceho roka a za 1., 2. a 3. mesiac príslušného kalendárneho roka, tak dôchodky sa zvýšia aj v priebehu daného roka.
Je to lepšie, je to lepšie ako to, čo bolo schválené v prvom čítaní, len chcem upozorniť na jednu vec, na ktorú som upozorňoval aj pána poslanca aj na výbore, že pokiaľ to určíme takto na konkrétne mesiace, tak ak sa nám stane také niečo, že tá udalosť, ktorá akceleruje infláciu, nastane mimo tohto obdobia, tuná konkrétne, ak by sa stalo, že nastane v apríli, napríklad v apríli vypukne vojna, zastaví sa plyn a teraz inflácia vybehnem, vybehne vysoko, tak tento mechanizmus to nezachytí. A aj keby bola inflácia - apríl, máj, jún - 10 %, tak dôchodcovia dostanú to zvýšenie dôchodcovskej, svojich dôchodkov až k tomu 1. 1., to je trošku chybička a ja predložím pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý to má vyriešené o niečo lepšie.
Musím povedať, že som trošku zvedavý, že ako dopadne hlasovanie a čo bude nakoniec prijaté v tomto návrhu, v tejto novele, lebo ako to už tu pán Tomáš povedal, tak na príprave tohto pozmeňujúceho návrhu pracoval s expertami ministerstva práce, čo priznal aj tu priamo, priamo v pléne. A čo som mal predchádzajúce informácie, tak pán premiér Heger o tom nevedel, lebo ešte nás, ešte sa nás pýtal, že či chceme hlasovať za návrh, ktorý v tom pôvodnom znení mal mať vypočítané dopady okolo 600 mil. eur. A odo mňa sa v podstate premiér Heger dozvedel, že, že pozmeňujúci návrh sa pripravuje na ministerstve de facto, čo ja som, na základe toho som bol zvedavý, že akým spôsobom napríklad zahlasuje SME RODINA. Nestalo by sa to prvýkrát, kedy by, kedy by hlasovala s opozíciou, takže ja som teda zvedavý, že ako to bude. A taktiež pán predkladateľ ma teda ubezpečoval, že je to pripravené s expertami ministerstva, že teda... ministerstva práce, že teda pán minister mu poskytol svojich expertov. Hovoril mi o tom, že dopady tohto nového návrhu sú asi 270 mil. No a včera mi volal, myslím, že to bolo včera, mi volal pán minister Krajniak a ten mi povedal, že ste nehovorili tak úplne pravdu, pán, pán Tomáš, že vraj áno, teda pripomienkovali alebo pripravovali vám to, vám ten pozmeňujúci návrh na ministerstve práce, ale že vy ste mnohé ich pripomienky neakceptovali. A že vraj teda dopad z tohto vášho návrhu je okolo 400 mil. eur.
No tak ja teda nie som tu od toho, aby som počítal dopady vášho pozmeňujúceho návrhu, ale teda je tam jedna vec, ktorú ste podľa mňa že zle nastavili, a ja predpokladám, že toto bude jedna z tých neakceptovaných pripomienok, a to je teda v čl. 1 v ods. 3, kde hovoríte o tom, že ako sa bude zvyšovať dôchodková dávka v tom riadnom termíne valorizácie od 1. 1., ak sa zvýšila aj v tom predchádzajúcom roku, počas roku podľa tohto nového mechanizmu. Vy ste tu, vy ste tu napísali tak, že pokiaľ to... alebo dám, dám to na príklade, že pokiaľ to medziročné zvýšenie bude napríklad o 5 %, aby sa to ľahko počítalo, tak to takto povedzme, že dôchodok je 100 eur, tak ak by bolo o 5 %, tak sa zvýši na 105 a potom by malo byť to zvýšenie 1. 1. o ďalších 10 %, tak sa tých 105 zvyšuje o 10 %. A, žiaľ, teda neviem, či si uvedomujete, ale keď dáte 105-krát 1,1, tak výsledok je iný, ako keď dáte 100-krát 1,15.
V oboch prípadoch sa uplatnila inflácia 15 %, len výsledok v tom prvom, v tom vašom prípade, ktorý ste tam dali, je vyšší, vy vlastne dvakrát zarátate tú istú infláciu, keď to tak veľmi zjednodušene poviem. Nemáte to matematicky dobre urobené a toto určite zvyšuje dopad, dopad toho návrhu.
My sme vo svojom pozmeňujúcom návrhu aj rozmýšľali teda nad tým dopadom na verejné financie a neradi by sme sa dočkali toho, aby nám tu potom Igor Matovič opäť vykrikoval, že vy ste vyrobili nejaké nové výdavky, a preto my teraz ideme zvýšiť dane, takže z toho dôvodu sme do nášho pozmeňujúceho návrhu dali ako 4. bod účinnosť od 1. 1. 2024, čo by znamenalo, že v tomto kalendárnom roku sa nevytvoria žiadne nové výdavky v rozpočte, a... a v podstate uplatnilo by sa to až najskôr v 2024., kedy, ak teda vysoká inflácia bude pokračovať, tak, samozrejme, aj príjmy rozpočtu budú zvýšené vďaka tej inflácii, lebo keď sa nám zvyšuje cena tovarov a služieb, tak sa zvyšuje aj príjem do rozpočtu, lebo tá dépeháčka z toho vybraná je, samozrejme, vyššia, takže my sme to urobili rozpočtovo neutrálne pre tento rok, ale, kolegovia, je to úplne na vás, že, že či to prejde s odloženou účinnosťou, alebo nie.
Ja ešte teda som síce neprečítal ten pozmeňujúci návrh, ale rovno teraz žiadam, aby sa hlasovalo o bodoch 1 a 3 spolu a o bode 4, o účinnosti, zvlášť, ak podporíte odloženie účinnosti, tak to bude od 1. 1. 2024, ak nepodporíte odloženie účinnosti, tak sa to uplatní už v tomto roku. V jednom aj druhom prípade strana SaS bude hlasovať za zákon ako za celok, ale je to vaše rozhodnutie, či to bude uplatnené už v tomto roku, alebo to nebude uplatnené v tomto roku.
Keď už hovorím o hlasovaniach, tak ja rovnako poprosím v predloženom pozmeňujúcom návrhu Erika Tomáša, aby sa o bodoch hlasovalo zvlášť, teda bod po bode, nakoľko bod 2 je technicko-legislatívna úprava, ktorú predpokladám, pripravili na ministerstve, a hovorí o, o tom, že od akého dátumu sa aký dôchodok vlastne zvyšuje, a predpokladám, že toto, a toto sa nevylučuje s mojím pozmeňujúcim návrhom, takže ja si ešte overím na ministerstve, či, či toto je naozaj pripravené nimi, a že či to je to, čo to vyzerá, že to je, a za tento bod 2 by sme, by sme tým pádom hlasovali aj my.
No, kolegovia, ja vám teda ešte predtým, ako prečítam pozmeňujúci návrh, poviem prečo by ste, podľa mňa, hlasovať za, či už za zákon ako celok, alebo aj za náš pozmeňujúci návrh.
No za prvé to je dobrá vec. Neviem, či Marek Šefčík počúva, on sa tu častokrát vyjadruje, ale... (Reakcia predkladateľa.) Netuší. Tak, Marek, počúvaj, aby si pána predkladateľa presvedčil o tom, že tušíš, že, že o čom sa rokuje.
No tak a možno aj pani Vorobelová tu neni, tá tu minule rozprávala, tak ako my sme proti dôchodcom a zahlasujeme proti všetkému, tak ja si pozriem, či pani Vorobelová zahlasuje za, teraz aj keď strana SaS bude, bude hlasovať za zvýšenie dôchodkov.
No dobrá vec to je preto, ako som už hovoril, pokiaľ je vysoká inflácia, tak je potrebné, aby, aby sa tie dôchodky zvyšovali aj, aj počas roka.
Náš návrh bude mať nižšie dopady, ako má ten návrh schválený v prvom čítaní, resp. nemusí mať žiadne dopady na tento rok, pokiaľ od... pokiaľ sa posunie, pokiaľ tá účinnosť bude od, od 1. 1. To sú dôvody pre koalíciu, aby, aby, aby hlasovala za.
No a dôvod pre opozíciu. Tak ak neprejde náš pozmeňujúci návrh, tak ja teda pevne dúfam, že potom zahlasujete za náš, lebo máte možnosť hlasovať len o tých prvých troch bodoch, keďže som dal hlasovanie zvlášť, a máte možnosť nehladzo... teda nehlasovať za odloženie účinnosti, lebo teda asi sami rozumiete, že keby to prešlo v pôvodnom znení, tak by to asi bolo dosť že ťažko vykonateľné.
A, kolegovia z koalície, mám ešte aj pre vás, ešte aj ďalší návrh alebo ďalší podnet, v prípade, že by odloženie účinnosti neprešlo, a teda bol by ten zákon účinný hneď. A potom by ste si mali hlavy v smútku, že kde zobrať tých asi 300 mil., čo to bude tento rok stáť, tak môžte predložiť v otvorenej rozprave ešte ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý by napr. odložil účinnosť rodičovského bonusu.
Rodičovský bonus je rozpočtovaný, má to stáť zhruba podobnú sumu, zhruba 300 mil. a má sa vyplatiť až ku koncu roka, pokiaľ Sociálna poisťovňa stihne urobiť veľký IT projekt párovania rodičov s deťmi, čo už som tak počul, že neni to úplne isté, či to stihnú, takže môžte nesystémovú, diskriminačnú dávku, ktorá nič nerieši a ktorú odmietli ešte aj odbory, tzv. rodičovský bonus, môžte ju posunúť na rok 2024. A tým pádom budete mať v rozpočte peniaze na vyplatenie valorizácie, spravodlivej valorizácie pre všetkých dôchodcov, a týmto spôsobom viete vykryť túto mimoriadnu valorizáciu v rozpočte. Dobre, idem čítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, Denisy Sakovej, Richarda Rašiho, Erika Tomáša a Matúša Šutaja Eštoka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 1315).
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, Denisy Sakovej, Richarda Rašiho, Erika Tomáša a Matúša Šutaja Eštoka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 1315) sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa pred 1. bod vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
1. V § 69a sa slová „§ 82 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 82 ods. 5“.
2. V § 82 ods. 1 sa prvé slovo „Dôchodková“ nahrádza slovami „Ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, dôchodková“.
Doterajšie body sa primerane preznačia, čo sa premietne aj do ustanovenia upravujúceho účinnosť zákona.
2. V čl. I 1. až 4. bod znejú:
1. V § 82 ods. 1 sa slová „prvý polrok“ nahrádzajú slovami „prvých deväť mesiacov“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Percentuálne zvýšenie podľa prvej vety sa určuje z východiskovej sumy, ktorou je dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak sa v priebehu kalendárneho roka vykonalo zvýšenie dôchodkovej dávky podľa odseku 2, dôchodková dávka sa zvýši o rozdiel medzi sumou dôchodkovej dávky vypočítanou podľa prvej a druhej vety a sumou dôchodkovej dávky vyplácanou k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.“
2. V § 82 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Ak rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaný štatistickým úradom presiahne päť percent od bezprostredne predchádzajúceho zvýšenia dôchodkovej dávky, štatistický úrad oznámi Sociálnej poisťovni mieru tohto zvýšenia v percentuálnom vyjadrení (ďalej len „oznámená miera zvýšenia“). Ak štatistický úrad oznámi Sociálnej poisťovni mieru zvýšenia podľa prvej vety, dôchodková dávka vyplácaná k prvému dňu mesiaca nasledujúcom dva mesiace po mesiaci, v ktorom bola Sociálnej poisťovni oznámená miera zvýšenia podľa prvej vety, a všetky nasledujúce dôchodkové dávky sa až do najbližšieho zvýšenia zvyšujú o oznámenú mieru zvýšenia. Postup podľa tohto odseku sa nepoužije v poslednom štvrťroku kalendárneho roka.“
Doterajšie odseky 2 až 9 sa označujú ako odseky 3 až 10.
3. V § 82 odsek 8 znie:
„(8) Ak bola suma dôchodkovej dávky v príslušnom kalendárnom roku zvýšená podľa odseku 2, suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa určí zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšeného podľa odseku 2.“
4. V § 82 ods. 10 sa slová „odseky 1 až 8“ nahrádzajú slovami „odseky 1 až 9“.
3. V čl. I 6. bod znie:
„6. V § 233 ods. 5 písm. b) sa za tretí bod vkladá nový štvrtý bod, ktorý znie:
„4. bezodkladne rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ak presiahne päť percent od bezprostredne predchádzajúceho zvýšenia dôchodkových dávok,“.
Doterajší štvrtý bod sa označuje ako piaty bod.
Bod 4 pozmeňujúceho návrhu.
V čl. II sa slová : „1. 3. 2023 s výnimkou čl. 1 bod 1, ktorý nadobúda účinnosť 1. 1. 2024“ nahrádzajú slovami „1. januára 2024“.
V súvislosti s predloženým pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať body 2 až 8 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
A ešte raz poprosím, aby sa o mojom pozmeňujúcom návrhu hlasovalo tak, že o bodoch 1 až 4 spolu a o bode 4 osobitne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som nestihol prísť a prihlásiť sa do rozpravy, tak aspoň takto faktickou.
Aj keď mám teda trošku pochybnosť o tom, či je toto vykonateľné, a som prekvapený tým, čo, Milan, si hovoril, že teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je s tým OK, že by mala päť dní na skrátenie konania, to si teda ešte určite overíme. Tak ja som chcel inú vec. Ak to prejde do druhého čítania, a teda bude to vyzerať, že sa to schváli, tak navrhujem alebo teda mám taký podnet, že či by sme nepridali ešte k tej prvej tlači, zmene rokovacieho poriadku, ešte jednu vec. Ja viem, že v rokováku by mnohí chceli meniť rôzne veci, ale mám jednu, čo si myslím, že by naozaj bola prínosná a všeobecne akceptovaná. A to, či by sme k tomu mohli pridať, že na návrh navrhovateľa by sa tlač, teda novela zákona vrátila na opätovné prerokovanie do výboru.
Ide hlavne kvô... ide hlavne o to, že sa nám opakovane stáva, že výbory prebehnú skôr, ako sú hotové pozmeňujúce návrhy. Častokrát potom kvôli tomu prepadávajú body, lebo tie pozmeňujúce návrhy nie sú ani len, ani len pripravené a dorokované. Potom sa tu tie pozmeňujúce návrhy čítajú siahodlho, nikto sa k tomu nevie vyjadriť. Toto by podľa mňa výrazne pomohlo, keď sám ako navrhovateľ viem, že ten pozmeňovák ešte nemám pripravený, aby sa to vrátilo na opätovné prerokovanie do výboru. A keď sa prerokuje, tak aby sa automaticky zaradila tá tlač na tú prebiehajúcu schôdzu, pokiaľ už uplynulo tých, tých 30 dní. Výrazne by to zrýchlilo aj, alebo sprehľadnilo priebeh schôdzí a zlepšilo legislatívny proces, lebo predsa len k tým pozmeňujúcim návrhom je lepšie debatovať na výbore, ako potom tuto to počúvať v pléne a hľadať, že čo to vlastne je niekedy, keď je to, keď je to príliš dlhé. Tak ja by som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)