Ďakujem pekne. Ja chcem teda zareagovať aj na pána poslanca Tarabu a takisto ešte uviesť niekoľko ďalších bodov. Pokúsim sa nebyť príliš dlhý.
No, pán poslanec, ten kolaps kryptomien vyzerá tak, že dnes je bitcoin, teraz som sa pozeral, za 24-tisíc eur. To, že z nejakého maxima tam, z nejakých 55-tisíc padol na polovicu alebo nejakých 60 %, áno, je volatilné aktívum a ja s vami aj súhlasím v tom, že investovanie do kryptomien je...
Ďakujem pekne. Ja chcem teda zareagovať aj na pána poslanca Tarabu a takisto ešte uviesť niekoľko ďalších bodov. Pokúsim sa nebyť príliš dlhý.
No, pán poslanec, ten kolaps kryptomien vyzerá tak, že dnes je bitcoin, teraz som sa pozeral, za 24-tisíc eur. To, že z nejakého maxima tam, z nejakých 55-tisíc padol na polovicu alebo nejakých 60 %, áno, je volatilné aktívum a ja s vami aj súhlasím v tom, že investovanie do kryptomien je špekulácia, lebo existuje také pravidlo, ktoré sa dá veľmi zjednodušene povedať, že keď niečo behá po celom, keď graf behá po celej obrazovke, tak do toho neinvestujte, to je stále špekulácia. Ale ja si nemyslím, že nám ako Slovensku niečo pomôže, keď si budeme zatvárať oči pred odvetvím, ktoré má že tritisíc miliárd, hej? To neni že miliarda, to je že, to sú že, to je že v biliónoch.
A, pán poslanec Taraba, podnikanie alebo, tak vy ste teda použili, vy ste napríklad povedali, tak ako keby existovalo, že len investujem do kryptomien, ako špekulácia, a že jediné podnikanie v kryptomenách je ťažba. No nie, to neni jediné podnikanie v kryptomenách, existujú rôzne DAW kontrakty, decentralizované financie DEFI a chcem vás teda, chcem vám dať do pozornosti, ja som teda urobil asi pred týždňom a pol, vlastne pred dvoma som urobil diskusiu, že čo potrebuje krypto na Slovensku. Má to hodinu a pol, robili sme to v Liberálnom dome, ale teda nebolo tam nič politické, mal som tam dvoch krypto podnikateľov a bolo to vlastne že celé o podnikaní, a jeden z nich, z tých krypto podnikateľov, tak napríklad on robí decentralizovanú burzu. Ten zmysel je, že aby sa nestalo niečo také, ako teraz čo bola tá burza FTX, že v podstate sa zistilo, že on tie peniaze tých užívateľov používal na nejaké vlastné obohatenie sa a v podstate išlo o podvod a tá burza skrachovala. Tak v prípade, že budete mať decentralizovanú burzu, tak v podstate keď príde k tej výmene, že niekto niečo nakúpi, niekto niečo predá, tak tie peniaze nebudú chodiť cez tú, cez tú burzu, cez toho prostredníka, ale budú chodiť, ale vlastne prejdú od užívateľa priamo k užívateľovi. Tak predstavte si, on na to, tuto zo Slovenska, už vyrezoval kapitál 5,5 milióna eur. A takýchto krypto projektov len na Slovensku je niekoľko, lebo my tých ľudí tu máme naozaj šikovných a oni vedia vytvárať nové podnikateľské nápady na blockchaine a my sa o to úplne zbytočne pripravujeme.
Zaznelo tu, alebo teda jedna z pripomienok bola, ja som teda obiehal, alebo no obiehal, v podstate z každého poslaneckého klubu som sa pýtal nejakého stakeholdera, že ako to vidia s týmto návrhom, preto aj mám takú malú dušičku a dúfam, že to prejde do druhého čítania, lebo už len to bude pre mňa úspech, aby konečne sa na daňovej sekcii ministerstva financií museli k tomu postaviť čelom a naozaj pripraviť nejaký, a naozaj dať reálne pripomienky, lebo toto bolo to, s čím sme sa borili štyri, tri a pol roka, že jednoducho absolútne sa o tom odmietali baviť. Už len to bude pre mňa, pre mňa úspech, keď to bude takto v druhom čítaní.
A od niektorých som počul, že áno, vieme si to predstaviť určite do druhého číta... teda posunúť do druhého čítania, ale že nepáči sa nám, ale že budeme žiadať zmeny, že napríklad že to, čo navrhujete, lebo tam navrhujeme že 7 %, 7-percentné zdanenie kryptomien po roku držania, že im to príde príliš málo, že ako prečo by to malo byť, prečo by mala byť takáto nízka sadzba a že v podstate aj hovorili, že však ako fyzická osoba sa tomu zdaneniu nejako nevyhne, lebo však akože nepredá svoj dom a neodíde. No tu si treba uvedomiť, že áno, krypto je technológia mladých, technológia ľudí, ktorí nie sú väčšinou veľmi viaza... alebo necítia sa veľmi zviazaní štátnymi reguláciami a ktorí sú omnoho flexibilnejší aj v tom, že kde budú bývať a odkiaľ budú pracovať. Sú z toho častokrát rôzni freelanceri, a tu som si len na ukážku priniesol takú malú vizuálnu pomôcku, ktorú, myslím, že aj pokojne môžem ukázať, lebo vlastne nič na nej nebude vidno, a keď potom niekto bude chcieť, budete chcieť, tak vám to, tak vám to ukážem. To je z videa jedného takého (povedané so smiechom) asi najznámejšieho kryptoanarchista, kryptoanarchistu na Slovensku. Oni si vytvorili „cestovnú kanceláriu", kde ľuďom pomáhajú s presídlením do inej krajiny, aby získali daňovú rezidenciu niekde inde a konkrétne veľmi obľúbený sa stal Paraguaj, tuto má video 40-sekundové, kde ukazuje dnešnú zásielku občianskych preukazov, paraguajských, ktoré zasiela do Čiech, Slovenska, Česi, Slováci, Maďari a Poliaci, ale teda pôsobia najmä na Slovensku. Tak len táto jedna zásielka 40 sekúnd, čo tam potom chodí, tak ja som tak bajočko napočítal 50 tých občianskych preukazov Paraguaja.
Takže takto, toto robia tí, ktorí vidia, že tento štát je vyslovene že nepriateľský voči tomu, ako oni žijú. Jednoducho sa zdvihnú a svoje dane, svoju spotrebu presunú niekam, niekam inam. Týchto ľudí už nikdy nezískame naspäť. Oni nemajú dôvod odísť, na to sa vrátiť, a už teda vôbec nie tento kryptoanarchista. Ale my môžeme urobiť hlavne niečo, aby tých ľudí odchádzalo čo najmenej. Lebo regulácia a daňové bremeno, to je v podstate, to je v podstate narysovaná prekážka a vy keď sa teda racionálne rozhodnete, teda rozhodujete, čo budete robiť, tak si poviete, že oplatí sa mi tú prekážku prekonávať, alebo je príliš veľká a radšej odídem niekam inam. No ak sme dneska pri zdaňovaní 33 až 39 % a musíte zdaniť každý jeden pohyb pri tej kryptomene, tak áno, je to tak komplikované, že sa na to radšej vykašlú a odídu. Keď to bude nižšie, tak už aj to ich rozhodovanie bude iné.
Ešte chcem k tomu dodať, že my žijeme v nejakej konkurencii a v Európskej únii sú krajiny, kde je jedna krypto 0 %. Ja nenavrhujem 0 %, ja teda chcem, aby z toho boli aj príjmy do rozpočtu. A to, čo navrhujem, si myslím, že je veľmi racionálne, lebo máme tam ten časový test rok. Pokiaľ naozaj budete že trader alebo s tým budete že špekulovať, tak toto nijakým spôsobom nepodporujem, alebo tento návrh nepodporuje. Je to len pre tých, ktorí budú tú kryptomenu držať viac ako rok. Aká bude potom sadzba? No 7 % som dal preto, lebo takú už zákon pozná, keďže chceli sme to dať do, do nejakého ustanove... teda sme nechceli vymýšľať novú, novú, novú daňovú sadzbu. Ale aj keď ten výsledok bude taký, že, ja neviem, bude to 15%, čo je iná daňová sadzba, ktorú pozná náš, náš zákon o dani z príjmu, pokojne. Len nech to, sa to konečne zdaňuje trošku normálnejšie, a to znamená, aby tam neboli tie zdravotné odvody, a to znamená, a to sú v podstate pre mňa že dve, dva také že najdôležitejšie veci, ktoré tam sú, je, že sa bude zdaňovať už len, keď z krypta pôjdete do klasických peňazí alebo do tzv. stablecoinu, ktorý je naviazaný nejako 1 : 1 ku reálnym peniazom. Lebo dneska je tá situácia taká, že vy keď ste ten krypto užívateľ, aj tým platíte, že to reálne využívate, tak vy keď si na, si kúpite kávu za to krypto, tak už, tak vtedy dochádza ku zdaniteľnému plneniu a vy by ste mali aj kúpu tej kávy uviesť do daňového priznania. A to je evidentne nezmysel, lebo však ani keď sem príde Američan s dolármi a za tie doláre si kúpi kávu, tak nie je to zdaniteľné plnenie.
A to je pekné pripodobenie, lebo aj na klasických menách viete obchodovať na forexe a zisky z toho forexu sú zdanené. A to bude to isté pri kryptomenách. Ale keď tou cudzou menou prídem a kúpim si kávu, tak to zdaniteľné plnenie nie je, lebo to je evidentný nezmysel, lebo to jednoducho sa nedá v tom daňovom priznaní, pokiaľ nechcete porušiť nejaký zákon, tak to úsilie, ktoré by ste museli vyvinúť, aby ste to spravili tak, ako zákon dneska vyžaduje, je príliš vysoké.
Druhá vec, ktorá sa netýka len krypta a týka sa aj investícii, a to je pekná ukážka toho, že tu sa 20 rokov o kapitálový trh nikto nestaral a na tej daňovej sekcii naozaj nerozumejú, že aké sú prínosy toho kapitálového trhu, je saldovanie ziskov a strát počas jedného daňového obdobia. Vy pokiaľ dneska investujete do desiatich podielových fondov a predáte ich v jednom momente, v deviatich máte stratu a jeden má vysoký zisk. Tak ten zisk musíte zdaniť a tie straty si nemôžete započítať. To je aká hlúposť? My tam dávame, že aj pri klasických investíciách a rovnako pri krypte si to v rámci zdaňovacieho obdobia budete vedieť započítať. Tak mám desať investícii, tak keď mám päť stratových a päť ziskových, tak straty si odpočítam od toho zisku, teda áno, a len ten rozdiel zdaním. Toto je rozumné a takto to má fungovať vo vyspelom svete.
Ešte by som, ešte by som dodal. Mal som tu napríklad od jedného kolegu otázku na anonymitu kryptomien a či to teda neni prostriedok na pranie špinavých peňazí. No aj klasické meny, aj dolár, aj eurá sa používajú na pranie špinavých peňazí a nikto ich nezakazuje a podľa štatistík, ktoré som videl, tak podiel krypta sa znižuje pri nelegálnych obchodoch, takže nie je to tak, že by to bolo len čisto nástroj na nelegálne obchody. Je to napríklad nástroj na to, aby niekto utekajúci z krajiny, ktorú napadla, nejaká iná krajina, napríklad aby niekto z Ukrajiny, keď uteká, tak aby si napríklad mohol zobrať nejaký ten majetok so sebou, tak toto je hlavné využitie kryptomien v tejto teda platobnej sfére.
Ale pýtal som sa teda na uplatňovanie toho AML-ka a na tú, na tú, na tú anonymizáciu. No už dnes aj keď si chcete ten bitcoin alebo niečo nakúpiť v tom bankomate, tak môžte si nakúpiť maximálne do 1 000 eur, aj to že historicky. To znamená, že vy keď tam prídete s tou kryptopeňaženkou a dáte tam, nakladiete tam 200 eur, tak oni si poznačia to číslo vašej kryptopeňaženky a pokiaľ historicky presiahnete alebo už sa blížite ku sume 1 000 eur, tak už vám to nedovolí viac nakúpiť a už musíte normálne dať svoj občiansky, musíte sa zaregistrovať, oni si vás musia normálne overiť tým QIC procesom, takže ani to neni pravda, že by sme teraz otvorili dvere nejakej novej dobe kešu, ktorá by sa preliala do kryptomien. Okrem miningu je už v podstate ani, je strašne málo možností, ako viete, ako viete kryptomeny získať anonymne. No takže ani toto neni pre mňa reálny, reálna nejaká, nejaká obava.
Ešte tu dodám, že tá diskusia, ktorú sme mali, tak tá bola dosť o tom, že či je regulácia prínosom, alebo teda bola o tom, či regulácia dokáže byť prínosom, alebo je to hrozba. A teraz ste možno zachytili, že bola prijatá smernica MiCA, európska, o kryptomenách a bol tam zaujímavý názor, a sa mi aj potvrdil z dennej tlače, že je to vnímané aj ako príležitosť, lebo, prečítam vám taký krátky výňatok, čo sa objavil niekde v minúte po minúte pár dní dozadu. Firmy z odvetvia kryptomien volajú po jednotnej globálnej regulácii, ktorá by nahradila doterajší prístup. Ten je podľa nich nepremyslený a podobá sa skôr na náhodné hasenie požiarov. A vzhľadom na absenciu iných právnych rámcov budú pravidlá EÚ nevyhnutne slúžiť ako medzinárodné normy kým nebude zhoda na globálnom štandarde. Aj na tej diskusii sa nám potvrdilo, že veľké, najmä americké a ázijské fondy, ktoré investujú do rôznych krypto projektov, tak nie sú šťastné z toho napríklad, ako to funguje aktuálne v USA, kde tá regulácia neni a kde sa napríklad stalo, že, a kde sa teda stáva, že tam sa dva regulačné orgány medzi sebou bijú, že ktorý je ten, pod ktoré by mali tie rôzne kryptoburzy a kryptomenové firmy, a teda krypto firmy spadať. A tam sa stalo, že jeden z nich, myslím, že SEC podal 50 žalôb na tie firmy. Tak legislatívna neistota nie je niečo, čo kapitál vyhľadáva, a tým, že dneska máme tú smernicu, tak ak ju dokážeme implementovať čo najskôr a budeme tu mať aj nejaké normálne zdaňovanie, tak my sa naozaj môžme prihlásiť o to, že aj Slovensko chce byť priestorom pre toto odvetvie. A ešte raz opakujem, teraz má to odvetvie tritisíc miliárd.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
