Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

20.10.2020 o 15:44 hod.

Mgr. Ing.

Peter Cmorej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.10.2020 15:44 - 15:51 hod.

Peter Cmorej Zobrazit prepis
Ja som naschvál nevystúpil v rozprave, lebo som nechcel podnecovať túto zbytočnú a únavnú diskusiu, ktorá bola celý čas o tom istom, a bol som veľmi, veľmi teda nemilo prekvapený, že väčšina rečníkov sa predbiehala v tvrdeniach, aká je minimálna mzda dôležitá a nevyhnutná, aké to je sociálne opatrenie, bez ktorého si nepomôžeme, až som mal pocit, že na Slovensku snáď nie je ani nikto, kto by pracoval za inú ako za minimálnu mzdu. Ako keby bolo normálne zakázané vypýtať si vyššiu ako minimálnu mzdu alebo ako keby bolo zakázané dávať zamestnancom vyššiu ako minimálnu mzdu. Áno, nespochybňujem, že minimálna mzda má svoj zmysel v regiónoch, kde nefunguje konkurencia v ponuke práce. V hladových dolinách, kde sa buď zamestnáte v tej jednej fabrike, ktorá prácu ponúka, alebo ste bez zamestnania.
Ale je správnym riešením zvyšovať minimálnu mzdu? Ja som Bratislavčan, ale veľmi rád chodím do regiónov, veľmi rád chodím na východ, mám veľa rodiny na Spiši a na Gemeri. A, popravde, ja už ani neviem, či poznám nejakého východniara alebo niekoho z týchto regiónov, kto by pracoval inak, ako za minimálnu mzdu a niečo potom pekne po slovensky do vačku. A, bohužiaľ, už ani neviem, či poznám takých Bystričanov alebo, alebo Oravákov, a mám taký pocit, že tento, tento nešvár sa stále rozširuje. Je to tak preto, lebo minimálna mzda nie je len hrubá mzda, ale sú to aj odvody zamestnávateľa. Keď zarábate minimálnu mzdu 580 eur, tak zamestnávateľa to reálne stojí asi 780 eur. Keď dnes zvýšime minimálnu mzdu na 623 eur, náklad práce pre zamestnávateľa sa zvýši na 850 eur skoro. Odvody sú jednoducho tak vysoké, že zamestnávatelia sa im snažia vyhnúť za každú cenu. A potom sa nám takto rozširuje čierna práca, rozširuje sa nám ten šedý systém.
A čo teraz spôsobí zvýšenie minimálnej mzdy? No, kým doteraz ten, kto poberal minimálnu mzdu, dostal v čistom približne 470 eur a ďalších možno pár stoviek pomimo, teraz sa stane zvýšením minimálnej mzdy, že jeho čistý príjem teraz už poklesne o približne 40 eur, lebo zamestnávateľ prenesie zvýšené náklady na zamestnanca. Už mu dá jednoducho na ruku menej. Oficiálne teda zarobí o 30 eur viac v rámci zvýšenia minimálnej mzdy, ale v skutočnosti zarobí menej a štát zarobí ďalších 30 eur na, na odvodoch a na, a na daniach. Áno, nemal robiť načierno, poviete si. Máte pravdu, lenže alternatíva preňho je nerobiť vôbec (ruch v sále a zaznievanie gongu), lebo jednoducho nevyrobí tú hodnotu superhrubej mzdy. Príliš vysoká minimálna mzda oberá ľudí o prácu a, pán Muňko, nestačí pýtať veľkých zamestnávateľov, treba sa pýtať tých malých zamestnávateľov. A je veľmi smutné, že ako dlhoročný riaditeľ Sociálnej poisťovne a člen výboru pre sociálne veci neviete, že zamestnanosť na Slovensku vytvárajú aj malí a strední podnikatelia.
Ten, kto nevytvorí hodnotu 800 eur mesačne a po novom to bude 850 eur mesačne, ten sa jednoducho nezamestná. Sme tu počuli, že vraj zvyšovanie minimálnej mzdy znižuje chudobu. Tak sa pozrime na prípad takej štvorčlennej rodiny, ktorá dostáva sociálne dávky povedzme na úrovni 250 eur. Čo sa stane, keď si otec tejto rodiny nájde prácu za minimálnu mzdu. Čo myslíte, ako si táto rodina polepší? Aké sociálne dávky ešte dostane? No žiadne, lebo sociálne dávky sa znižujú o 70 % zárobku. Takže on síce zarobí 470 eur v čistom, po novom tu bude 506 eur, ale sociálne dávky sú zrazu nula. Reálne ten otec rodiny zarobil pre svoju rodinu svojou prácou jedno euro na hodinu, čo strávil v robote. A takto to funguje už roky rokúce. Po sociálnych vládach strany SMER - antisociálna kleptokracia, lebo to vy ste, a nie žiadna sociálna vláda.
Viete, to dokáže každý napísať do zákona, mzda bude toľko, toto bude toľko, chudobu vymýtime, pečené holuby majú padať zrazu z neba. Ale tak to reálne nefunguje. Treba prinášať naozajstné riešenia, systémové riešenia. Páni a dámy, toto treba riešiť. Súbeh dávok a nízky miezd, nie zvyšovanie minimálnej mzdy. Odvodovú odpočítateľnú položku najmä pre nízkopríjmových zamestnancov, nie zvyšovanie mzdy. Asi tušíte, že keby bolo zvyšovanie minimálnej mzdy na strane SaS, minimálnu mzdu nezvyšujeme, ešte ju aj pekne regionálne rozčleníme, aby bola tam, kde naozaj má zmysel. Rešpektujem však návrh nášho koaličného partnera, ktorý má v gescii ministerstvo práce, a budeme, samozrejme, hlasovať za predložený návrh.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.10.2020 13:33 - 13:34 hod.

Peter Cmorej Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o minimálnej mzde a Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 201a).
Národná rada Slovenskej republiky pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci, zároveň určila výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný vládny návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesenia výborov Národnej rady pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplýva žiadny pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 60 z 20. októbra 2020.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2020 10:46 - 10:48 hod.

Peter Cmorej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za vystúpenie, pán kolega. Áno, prechodné ustanovenia boli diskutované najmä na ústavnoprávnom výbore. To bola asi najviac diskutovaná časť. Chcel by som upozorniť na to, že rovnaké, rovnaký proces už existuje pri registri partnerov verejného sektora, takže toto sme si v podstate požičali odtiaľ.
Áno, bolo by to možné upraviť tak, ako, ako hovorí kolega Susko, že v podstate tie zmluvy by teda zanikali až rozhodnutím súdu. Avšak povedzme si pravdu, že išlo by o podstatne komplikovanejší spôsob a stále tomu danému subjektu, ktorý by sa cítil týmto poškodený, ostáva možnosť obrátiť sa na súd a napadnúť rozhodnutie ÚRSO. Takže ten judikát neni už až tak úplne jednoznačný. A myslím si, že tým, že sme dali dodatočnú lehotu na, na odstránenie zistených nedostatkov, sme vytvorili dostatočný priestor, aby nedochádzalo, aby nedochádzalo k takým stavom, ktoré by nakoniec museli skončiť, skončiť na súde.
A potom by som sa ešte rád sa ospravedlnil. Áno, pán kolega má pravdu, v tom pozmeňováku je už teda rozhodnutie úradu o neschválení zmluvy dané ako, teda že dáva sa účastníkom zmluvy právo odstúpiť od zmluvy. Na toto som pozabudol.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2020 10:35 - 10:39 hod.

Peter Cmorej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ak si spomínate, týmto zákonom riešime problém, kedy mnohé mestské firmy, teda hlavne mestské firmy alebo štátne firmy sú tunelované cez dcéry, ktoré robia skoro, ktoré robia väčšinu výkonov, ktoré tieto mestské firmy majú vykonávať. Nezverejňujú zmluvy, na základe ktorých to vykonávajú. Je to pomerne netransparentné a častokrát teda ide vyslovene o tunelovanie.
V tomto konkrétnom zákone riešime stav, kedy regulovaný subjekt vytvorí dcéru a cez túto dcéru vyvádza prostriedky tým, že tá dcéra dosahuje minimálne 80 % svojho obratu od svojej matky.
Riešime to tým spôsobom, že chceme, aby zmluvy, ktoré, cez ktoré toto robia, boli povinne zverejňované, a zároveň chceme, aby tieto zmluvy išli na kontrolu na ÚRSO a ÚRSO zmluvy bude schvaľovať a schváli ich vtedy, keď, keď nebudú obsahovať podmienky, ktoré nie sú bežné v obchodnom styku. V prípade, v pôvodnom návrhu sme navrhovali, aby takejto kontrole predchádz..., á, podliehali všetky zmluvy nad 100-tisíc eur.
K tomuto návrhu zákona bol predložený po rôznych pripomienkach pozmeňujúci návrh, ktorý, ešte ako vám bude povedané, je obsiahnutý v spoločnej správe výborov. Bol teda prijatý na gestorskom výbore, ktorým je hospodársky výbor, kde sme túto hranicu 100-tisíc eur škrtli. Škrtli sme ju z dôvodu, že bola by to asi priveľká záťaž na ÚRSO, ktoré by to zrejme nezvládalo. Preto v pozmeňujúcom návrhu sa bude táto povinnosť už týkať iba obstarávateľov podľa osobitného predpisu, čo de facto znamená, že pôjde o zmluvy nad približne 430-tisíc eur. (Ruch v sále.)
Môžem vás poprosiť, aby ste boli trošku tichšie? Ďakujem pekne. (Zaznenie gongu.)
Ďalšie zmeny, ktoré sú v tom pozmeňujúcom návrhu, sú napríklad tie, že pridávame lehotu na odstránenie nedostatkov. To znamená, keď ÚRSO nájde v schvaľovanej zmluve nejaký nedostatok, tak dá lehotu na jeho odstránenie. A taktiež príkladmo uvádzame v novom paragrafe, aké sú to podmienky nie bežné v obchodnom styku.
Kontrole budú, budú podliehať aj zmluvy, ktoré sú už uzatvorené. Tie budú musieť regulované subjekty predložiť do 31. januára a v prípade, že tam ÚRSO identifikuje také podmienky, ktoré nie sú bežné v obchodnom styku, ani to v dodatočnej lehote daný regulovaný subjekt nedá na poriadok, tak takáto zmluva stratí platnosť zo zákona s tým, že, s tým, že týka sa to, samozrejme, len nasledujúceho plnenia, ktoré by malo, ktoré by malo byť z danej zmluvy. Netýka sa to spätne, takže neni to, neni to retroaktivita, teda pravá retroaktivita.
Dobre. To je asi všetko. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2020 11:36 - 11:37 hod.

Peter Cmorej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som rád ocenil pána ministra a jeho tím a vyjadril potešenie, že spolu s touto novelou sa pozmeňovacím návrhom, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe výborov a ktorý, dúfam, dnes schválime, odstraňujú dve komplikácie. Dá sa povedať byrokratické záťaže, ktoré dodnes mali vďaka tomuto AML zákonu naši podnikatelia.
Ide o dve nenápadné zmeny. A to konkrétne o precizovanie, že nie každý organizačný a ekonomický poradca je automaticky povinnou osobou podľa AML zákona, ale všetky povinnosti vrátane všetkých smerníc a plánov sa na neho vzťahujú, až keď vykonáva konkrétne činnosti, ktoré sa považujú za rizikové.
Tou druhou zmenou je, že rozsiahlejšiu identifikáciu konečného užívateľa výhod bude musieť povinný subjekt vykonať iba vtedy, ak na základe hodnotenia rizík existuje riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Nie ako doteraz, kedy zákon hovoril, že pri identifikácii konečného užívateľa výhod sa povinná osoba nikdy nemôže spoľahnúť iba na verejné registre.
Rád by som menovite poďakoval pánovi Kriškovi z odboru legislatívy ministerstva vnútra, ktorý to celé zastrešil, pánovi Rovnému z kancelárie ministra a, samozrejme, pánovi ministrovi, že to umožnil. Takto si predstavujem ukážkovú koaličnú spoluprácu a pevne dúfam, že takýchto pozitívnych zmien sa nám podarí urobiť aj podstatne viacej. A takisto Mariánovi Viskupičovi, ktorý to predložil ako pozmeňovací návrh.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.9.2020 15:52 - 15:54 hod.

Peter Cmorej Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 201. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 192 z 31. augusta 2020 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 10.7.2020 14:01 - 14:04 hod.

Peter Cmorej Zobrazit prepis
Ja by som najprv kolegom v pléne rád vysvetlil jedno malé nedorozumenie. Ja som zo začiatku hovoril, že sa to pokúsim, že tá diskusia prebehne, prebehne asi až v utorok, ja som mal mylnú informáciu, že máme niekoho prihláseného v písomnej, v písomnej rozprave, takže potom nám vznikol opačný problém, že natiahnuť to do tej druhej, aby sme, aby nám neprišiel ďalší bod na rad, čo by bola kolegyňa nerada. (Povedané s pobavením.) Tak veľmi pekne ďakujem, že ste sa, kolegovia, zapojili do diskusie.
No ešte by som k tomu, ešte ku Milanovi. Určite pripravíme alebo bude nejaký pozmeňovací (povedané s pobavením), nejaký pozmeňovací návrh do druhého čítania, tak veľmi radi si to s tebou prejdeme. Ja som tu aj hovoril pri uvádzaní bodu, že ide o tie už uzatvorené zmluvy, pôjde o stratu ich platnosti od momentu rozhodnutia, to znamená, že nejde o retroaktivitu, ako sme už v nejakej diskusii počuli.
A už len na koniec poviem, že ma mrzí, že sa nepočkalo s prijatím tohto zákona na vyriešenie toho problému, ktorý sme použili ako príklad, na Infra Services verzus BVS, ale, žiaľbohu, primátor mesta Bratislava pán Vallo sa veľmi poponáhľal, aby vykúpil túto zmluvu a kúpil od minoritného akcionára pána Kmotríka Infra Services za 10,5 milióna, kvôli čomu medzi nami prebehla taká, taká ostrejšia hádka. Mohol počkať a mohol mať lepšie nástroje a mohol, mohol možno dosiahnuť lepšiu cenu. A toto je aj jeden z dôvodov, prečo je potrebné s týmto niečo robiť, lebo aj v meste Bratislava, ktoré má asi že 700 zamestnancov ten úrad, tak je iba pár ľudí, doteraz tu bola jedna právnička, ktorá sa venovala mestským podnikom, ktorá sa venovala v podstate správe majetku mesta, takého toho hlavného majetku v tých mestských firmách, a len v meste Bratislava je tých mestských firiem xy a spolu je tam majetok možno za 500, 600, 700 miliónov. A jedna jediná osoba sa tomu venovala. Tá osoba, samozrejme, že nemá šancu obsiahnuť celú tú komplikovanosť tých zmluvných vzťahov a nemá šancu, aj keď sa veľmi snaží, prísť na to, keď odtiaľ niekto vyvádza majetok alebo teda robí nejaké také divné veci, tak aj kvôli tomu je tomu sa potrebné venovať. A toto je naozaj len prvý krok, ktorý, ktorý v tom chceme podniknúť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.7.2020 13:45 - 13:51 hod.

Peter Cmorej Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Keďže máme 13.45, 15 minút do, do ukončenia dnešného rokovacieho dňa, tak ja uvediem zákon len tak v krátkosti alebo teda potom ešte, potom ešte využijem možnosť navrhovateľa vystúpiť v rozprave aj v utorok, keď teda predpokladám, že prebehne väčšina diskusie, pokiaľ tá diskusia bude.
Takže, vážený predseda parlamentu, vážení kolegovia, kolegyne, ide o návrh zákona, ktorým meníme a dopĺňame zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Návrh zákona reaguje na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zameranej na kontrolu hospodárenia vodárenských spoločností z novembra 2019, v rámci ktorej boli zistené závažné nedostatky pri zadávaní zákaziek na poskytovanie služieb súvisiacich s prevádzkou, údržbou a opravami verejnej vodárenskej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci a panie poslankyne, skúsme ešte počúvať pána poslanca Cmoreja! Nech sa páči.

Cmorej, Peter, poslanec NR SR
... boli zistené závažné nedostatky pri zadávaní zákaziek na poskytovanie služieb súvisiacich s prevádzkou, údržbou a opravami verejnej vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Slovenskej republike.
Konkrétne reagujeme na problém, kedy regulovaný subjekt vytvorí dcéru a cez túto dcéru veľmi netransparentne vyvádza prostriedky. Častokrát sú tieto zmluvy napísané takým spôsobom, že sú de facto nevypovedateľné. Povieme si aj príklad v súčasnosti asi najznámejšej takejto zmluvy, aj keď teda zďaleka nie jedinej, a to zmluvy medzi Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou a jej dcérou Infra Services. Podľa tejto zmluvy musela Bratislavská vodárenská objednávať od Infra Services vopred schválený objem služieb a ak ho neobjednala, tak rozdiel bol zmluvná pokuta. To znamená, že keď si napríklad schválili, že 40 miliónov, ale vyčerpali len 30, tak Infra Services mala nárok na zmluvnú pokutu 10 miliónov eur. V prípade, ak Bratislavská vodárenská objednala niečo z veľmi široko definovaného zoznamu služieb od inej entity ako Infra Services, tak 60 percent z toho objemu bola zmluvná pokuta. Len aby ste vedeli, tak Infra Services zabezpečovala pre BVS ešte aj, ešte aj kosenie, autá, výmeny vodomerov, jednoducho skoro všetko, informačný systém napríklad. A za pokus o vypovedanie tejto zmluvy bola ďalšia zmluvná pokuta a to vo výške 5 miliónov eur.
Ja osobne si neviem predstaviť, že by, že by takúto zmluvu uzatvoril niekto príčetný v súkromnom sektore. A nechcem riešiť aktuálne, že ako sa to mohlo stať, to majú riešiť orgány činné v trestnom konaní, chcem riešiť a v tomto návrhu chceme, zákona, chceme riešiť alebo chceme zamedziť, aby sa takéto niečo v budúcnosti ešte mohlo stať. Ak podnik, teda dcéra dosahuje minimálne 80 % svojho obratu od svojej matky, od regulovaného subjektu, tak sa považuje podľa legislatívy za prepojený subjekt a na zmluvu medzi takýmito dvoma podnikmi sa nevzťahuje, sa nevzťahujú predpisy o verejnom obstarávaní. My v našom návrhu zákona navrhujeme, aby takáto zmluva, ktorá nevznikla verejným obstarávaním a je nad hodnotu 100-tisíc eur, podliehala predchádzajúcemu schváleniu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý skontroluje, či zmluva náhodou neobsahuje ustanovenia, ktoré nie sú bežné v obchodnom styku. Ľudovo povedané, či nie sú nevypovedateľné a neobsahujú zmluvnú pokutu na každom kroku.
Je potrebné povedať, že nevymýšľame nič nové, ale mechanizmus kontroly, ktorý existuje od roku 2012 v elektroenergetike a v plynárenstve, rozširujeme naším návrhom o vodárenstvo a teplárenstvo, kde tiež existujú podobné, nazvime to pravým menom, podvodné schémy. A pevne dúfam, že teraz, keď už má Úrad pre reguláciu sieťových odvetví konečne kompetentné vedenie, začnú sa tieto kontroly zmluvných vzťahov aj reálne vykonávať a reálne budú fungovať.
Taktiež navrhujeme povinnosť dodatočnej kontroly už uzatvorených zmlúv a sankcie v podobe ich zániku zo zákona, ak sa v konaní preukáže, že zmluva nezodpovedá podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku. Upozorňujem, že ide o zánik, respektíve stratu platnosti zmluvy od momentu rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a nie spätne.
Takisto navrhujeme zadefinovanie takýchto zmlúv ako zmlúv povinne zverejňovaných v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, s cieľom zvýšenia ich transparentnosti. Dôvod je ten, že napríklad táto, táto zmluva bola uzatvorená v dvetisícdesiatom medzi Bratislavskou vodárenskou a Infra Services a dlho sa o nej nevedelo, lebo bola považovaná za obchodné tajomstvo a nevzťahoval sa na ňu zákon o, zákon o slobodnom prístupe k informáciám a nebola povinne zverejňovaná.
Toto považujem za prvý krok k transparentnejšiemu nakladaniu s verejnými zdrojmi v komunálnych, štátnych či pološtátnych podnikoch. Keďže v teplárenstve a vodárenstve ide o regulované odvetvia, je pomerne jednoduché zmeniť týmto spôsobom daný sektorový zákon. O dosť ťažšie je to v neregulovaných odvetviach, a preto považujem za potrebné prijať v budúcnosti aj zákon o kontrole obchodných spoločností vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme, ako aj zákon o správe majetku štátu. Po niečom podobnom volal vo svojej správe aj Najvyšší kontrolný úrad. Pevne dúfam, že takéto zákony v tomto volebnom období pripravíme a aj prijmeme.
Je potrebné dodať, že predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy ani na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti, taktiež nemá negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie ani negatívne vplyvy na rodinu.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu tohto zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.7.2020 13:36 - 13:37 hod.

Peter Cmorej Zobrazit prepis
Najprv ku pánovi Kotlebovi, ktorý hovoril, že, že na tých poslancov môže, môžu tlačiť lobisti. Áno, deje sa to, ale lobisti predsa môžu tlačiť aj na nás, na poslancov Národnej rady; netvárme sa, že, že sa to nedeje. Takže viete, to je iba o tom, že niekomu chcete zobrať jeho zodpovednosť alebo to, čo, teda áno, tú zodpovednosť, ktorú sme mu zverili a chcete ju dať niekomu inému.
A čo sa týka tých petícií, Ondro Dostál veľmi pekne povedal to, čo som sa ja snažil povedať tak kostrbato, tak on to naozaj pekne zhrnul, naozaj tá petícia sa aktuálne používa iba na spochybňovanie rozhodnutí poslancov. A najmä budí vášne, ktoré potom vyústia do niečoho takého, ako sme videli v bratislavskom zastupiteľstve.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.7.2020 13:17 - 13:27 hod.

Peter Cmorej Zobrazit prepis
Dobre. Ďakujem pekne za slovo. Ja si dám dole rúško, lebo budem tu asi trošku dlhšie, keďže ďalší bod je môj. Ja som spolupredkladateľ aj tohto zákona a spolupredkladateľ za SaS a pôvodne som nechcel vystupovať a tá diskusia ma prinútila. Nezapájal som sa ani do faktických, aby som to zbytočne nepredlžoval. Po tej diskusii považujem za potrebné odôvodniť, prečo som spolupredkladateľ a prečo toto považujem za dobrú novelu.
Treba si povedať, že tá požiadavka petície je silne neštandardným riešením voči, voči, teda takéto riešenie nikde inde v našej legislatíve nie je, aspoň o tom neviem, že by sme, že by sme na základe petície dávali, dávali zastupiteľstvu možnosť niečo zakázať alebo povinnosť o nej rokovať a niečo zakázať. Som sa to dozvedel, že máme takéto oprávnenie v podstate až pred, kedy to bolo, asi nejaké štyri roky dozadu, kedy sa riešila, kedy sa riešil zákaz hazardu v Bratislave a bol som prekvapený, že takéto niečo máme. Považujem to za silne neštandardné a za nesprávne. Preto keď ma Marek oslovil, či nebudem spolupredkladateľom pri tejto zmene, tak som si povedal, že je to správne a je to správne kvôli tomu, že to, čo sa deje pri tých petíciách považujem za až nechutné niekedy. A to, čo sa stalo Bratislave pred tými štyrmi rokmi, či kedy to bolo, možno aj menej, nejaké tri roky, tak to len dokazuje, že neni to dobré riešenie.
Ak si spomínate, tak sa vtedy vyzbieralo, neviem, či to bolo 250-tisíc podpisov a potom sa začali hrať také hry, dokonca sa stratila nejaká krabica s petičnými hárkami, sa to začalo prerátavať. Keď sa išlo o tom hlasovať, tak rôzne nátlakové skupiny si obchádzali poslancov, pri tom hlasovaní niektorí poslanci sa snažili vyhovoriť, prečo tam nie sú. Jeden poslanec dokonca si dal fotku, ako leží s infúzkou v nemocnici. Ďalší boli hejtovaní, že kde oni sú. Ten, kto povedal, ten, kto si myslel, lebo tak aj to je legitímny názor, že neni to správne zakázať hazard týmto spôsobom, tak tí ľudia dostávali vyhrážky, boli verejne lynčovaní. Následne, keď sme to, keď sme to, teraz je, myslím, že z toho súd a ako kolega predo mnou, jeden z predrečníkov hovoril, tak teraz bola odovzdaná ďalšia petícia. Teda bola tá petícia nanovo zbieraná a, minimálne Bratislavčania, zrejme viete, že počas parlamentných volieb bežala táto petícia a odchytávali si tých ľudí, ktorí, no, a odchytávali si voličov, nech im podpíšu petíciu, nielen petičiari za zákaz hazardu, ale dokonca aj petičiari, ktorí boli proti zákazu hazardu a mali tričká, ktoré, ktoré alebo teda vystupovali spôsobom, ktorý u ľudí budil dojem, že toto je tá petícia, ktorú chcú podpísať. Pritom chceli podpísať tú novú petíciu a teraz je možno kopec ľudí, ktorí sú podpísaní pod obe petície.
Nemalo to úroveň, bolo to dosť nechutné a aj ako komunálny poslanec musím povedať, že nechať sa takto vydierať, či už jednou stranou, alebo druhou stranou, nechať si hrať na city a potom sa tam, potom argumentovať proti niekomu, že nie, mám iný názor a on mi argumentuje, že ale ja tu mám podpísaných 150-tisíc ľudí. No, myslím, že každý, každý v tejto miestnosti vie, že ako sa tie petície zbierajú a že tí ľudia častokrát ani nevedia, čo presne podpisujú. Neni to podľa mňa dobré riešenie. Preto ak už raz máme takú možnosť zakázať hazard, tak nechajme to na zastupiteľov, ktorí boli zvolení tými istými občanmi, ktorí podpisujú tú petíciu. Ja pevne verím, že tí občania vedeli, koho volili, a pokiaľ sú to ľudia, ktorí majú zastupovať ich záujmy, sú to ich reprezentanti. Tak myslím, že mali by sme im dať túto možnosť.
Ešte by som rád povedal k tej požiadavke, ktorá tu párkrát zaznela, že aspoň znížme to kvórum, tú väčšinu, ktorá by to tu mohla prijať, z troch pätín na jednu polovicu. Nepovažujem to za vhodné, nakoľko hazard je možné zakázať len, len nariadením, všeobecne záväzným nariadením obce, na ktoré, na ktorej prijatie sú potrebné tri pätiny všetkých poslancov. Bol by to opäť veľmi neštandardný krok, ktorý by sme zaviedli do legislatívy, keby sme pre tento konkrétny prípad dali jednu polovicu. A chcem upozorniť, že tak ako jedna polovica by stačila na zákaz hazardu, tak taktiež jedna polovica by potom stačila na zrušenie toho zákazu. Takže pokiaľ sme teda presvedčení, že ten hazard je taký zlý a nechceme ho mať v danej obci, tak myslím, že tie tri pätiny sú úplne v poriadku a nevidím problém, aby sme, aby sa takto poslanci dokázali, dokázali zhodnúť.
No, ešte ku samotnému zákazu, keď už tu stojím, by som rád povedal, že zákaz podľa mňa, alebo teda absolútny zákaz podľa mňa nie je riešením a to preto, lebo keď niečo zakážete, tak zároveň vytvárate, a už to tu bolo viackrát povedané, zároveň vytvárate motiváciu, ako ten zákaz obísť. A naozaj si myslím, že to, čo by bolo najlepšie, by bolo prijať naozaj komplexnejšiu úpravu. Ale obávam sa, že tie názory na to sú, na túto tému sú tak vyhranené, že nedospejeme v tomto pléne k niečomu, čo by, kde by boli spokojné obe, kde by boli spokojné obe strany, aj tí, ktorí sú za zákaz, aj tí, ktorí sú za nejakú reguláciu, ktorá by mala hlavu a pätu.
A taktiež si myslím, že máme aj oveľa dôležitejšie témy, ktoré by sme mali v Národnej rade riešiť, a najväčší problém Slovenska dneska nie je hazard aj preto, že tá regulácia je už relatívne prísna. Napríklad tu bolo spomínané mojimi predrečníkmi to, že do herne nepustia nikoho, kto poberá sociálne dávky, respektíve je v tom nejakom registri, jeho názov presne neviem, bolo to tu povedané predo mnou. Pokiaľ zakážeme hazard úplne, začnú nám vznikať tie čierne herne. Herne začnú fungovať na klubovom princípe. Každý, kto si bude chcieť zahrať, tak mu vydajú klubovú kartičku, za 1 cent napríklad, a na konci dňa nič nedosiahneme. Tam, kde je, a ešte navyše tam, kde je zákaz, tak potom sa častokrát zabúda na prevenciu alebo teda na tie riešenia, ktoré by tým ľuďom, tým závislým skutočne pomohli, lebo sa veľmi ľahko hovorí, však je to zakázané, čo chcete, na čo by sme dávali peniaze na liečenie tých gamblerov napríklad.
Ale úplne súhlasím a chcem, aby to zaznelo, aby náhodou toto moje vystúpenie niekto neprekrútil, ja úplne súhlasím, že herne naozaj nie sú dobrým miestotvorným alebo mestskotvorným prvkom a nemali by byť v centrách miest. Súhlasím tým, s tým, že nemajú byť automaty a herne v krčmách ani kvízomaty. Ja som napríklad až do tejto diskusie ani nevedel, že sa tento zákon takto obchádza, lebo nechodím do takýchto podnikov, kde by tieto kvízomaty boli. Ako vidíte, zasa regulácia len podnietila to, že niekto vymyslel, že, že ako to obísť.
Úplne súhlasím, že by nemali byť pri školách, a uvedomujem si tie obrovské sociálne dopady a dopady na rodiny, ktoré tam sú. Ale myslím si, že efektívne by bolo, keby sme tie herne naozaj dali na, na okraj miest, dali by sme ich do hotelov a toto by bola podľa mňa regulácia, ktorá by, ktorá by mala zmysel.
A potom, samozrejme, ten online hazard, to je už téma sama, sama osebe. Takže takto som chcel vysvetliť našu motiváciu, a teda moju motiváciu, prečo som pripísaný pod tento zákon. Ide o veľmi malú, jednoduchú zmenu, ktorá si myslím, že pomôže, a až som prekvapený, že akú veľkú diskusiu sme vyvolali.
Ďakujem.
Skryt prepis