Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa poďakovať pani poslankyni Šofranko za iniciatívu v tomto smere. Myslím si, že je to veľmi vítané vzhľadom k tomu, že Slovensko zaostalo v tomto uvoľňovaní vzdelávania. Veľmi veľa krajín - aj okolitých - je už ďaleko pred nami. A tiež chcem doložiť pár čísel k tomu, že sú ľudia, ktorí sa obávajú toho, že nám deti masovo budú odchádzať zo škôl a vzdelávať sa doma, akoby unikať tomu štátnemu vzdelávaciemu systému.
Nuž, v Českej republike, kde je to podstatne uvoľnenejšie, kde je možné aj domáce vzdelávanie na II. stupni, sa dnes v tejto oblasti vzdeláva 2-tisíc detí. Z toho, samozrejme, je aj pár stoviek zo Slovenska, ktoré sú tam virtuálne vzdelávané, keďže na Slovensku to nie je možné, tak sa, sú prihlásené v českej škole a vzdelávajú sa doma Slovensku.
Čiže keď to prepočítame na slovenské pomery, môžme očakávať, že na Slovensku bude takých detí zhruba tisíc na oboch stupňoch. Dneska ich je zhruba 500, 500-600 možno. Keď to prepočítame na množstvo detí, ktoré máme v povinnej školskej dochádzke dneska, tak ich je zruba 0,5 mil. na Slovensku, čiže tisíc detí z 0,5 mil. bude pravdepodobne na domácom vzdelávaní. Z toho vyplýva, že naozaj takéto niečo je možné len pre ľudí, ktorí sú o tom naozaj veľmi silno presvedčení, že to chcú, prípadne pre takých, ktorí to veľmi musia zo zdravotných dôvodov. A myslím si, že nebolo by dobré, keby sme takémuto niečo kládli prekážky.
A chcem ešte zareagovať aj na to, že viacerí tu spomínajú ako individuálne vzdelávanie to, čo dneska sa na Slovensku deje. Prosím vás, to nie je individuálne, to je online vzdelávanie. To je obrovský rozdiel, keď niekto sa vzdeláva cez počítač zo školy a keď sa vzdeláva doma, je to niečo úplne, to sa nedá vôbec porovnávať a spájať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Taraba, neviem, prečo zavádzate, že toto je číslo jedna dôležitosti pre vládu. Nikto nič také nikdy nepovedal. Myslím si, že to, prečo vláda prišla s takým, takouto novelou zákona, s takýmto dokumentom, si treba prečítať v dôvodovej správe. Dôvodom je aj to, čo som spomínal, že v minulosti takáto podpora bola nastavená čiastočne tak, že smerovala pre bohatých ľudí, ktorí takúto podporu ani nepotrebovali. Čiže myslím si, že lepšie nastaviť takúto podporu je v záujme nás všetkých a v záujme občanov tejto krajiny.
Pán poslanec Potocký, áno, samozrejme, že tieto ekologické vozidlá sú často viackrát drahšie ako bežné doterajšie autá a práve preto asi si ich masovo nekupujeme. Pretože vlastne tie náklady na nákup takéhoto vozidla sú veľmi vysoké, ale práve preto prichádza podpora na nákup takýchto vozidiel.
Čiže je veľmi dôležité, aby sme dobre si preštudovali tento zákon a prípadne ho vylepšili na tomto mieste, to je naša úloha ako poslancov, aby to pre mestá, obce a samosprávne kraje bolo vlastne zvládnuteľné, aby táto podpora bola naozaj pomocou, aby sa to naozaj dobre rozbehlo, dobre zrealizovalo. Pretože ak nie, tak jednoducho tie peniaze sa neminú. Jednoducho sa nevyužijú, premrhajú sa a je v našom záujme, aby takýchto vozidiel sa vymenilo čo najviac, aby sa ten vozový park hlavne vo veľkých mestách čo najskôr obnovoval.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegyne, kolegyne a kolegovia, ctená snemovňa, som veľmi rád, že vláda Slovenskej republiky kladie dôraz na podporu ekologickej dopravy. Myslím si, že netreba dlho rozprávať o tom, prečo je to dôležité. Táto Zem je len jedna a veľmi ťažko sa dá opraviť. Ak si ju raz zničíme, tak bude trvať veľa rokov, možno stáročia, kým sa dostane opäť do takého stavu ako predtým, ak vôbec. A preto práve podpora ekologickej dopravy je veľmi dôležitá, pretože poškodzuje životné prostredie oveľa menej ako konvenčné spôsoby dopravy. To všetko je pravda.
Na druhej strane je veľmi dôležité túto podporu dobre zacieliť, dobre orientovať, aby nesmerovala tam, kde tú podporu veľmi netreba, ale aby smerovala tam, kde je dôležitá a kde naozaj zaberie. Dobre vieme, že hlavne v našich mestách najväčšie znečistenie z cestnej dopravy neprichádza až tak z osobných áut, ako prichádza z ťažkých nákladných áut, autobusov, dodávok, ktoré, keď za takým vozidlom idete, ktoré je staršie, tak vás zahaľuje mračnami čierneho dymu.
Preto je veľmi dôležité túto dopravu, túto podporu dobre nasmerovať do dopravy, ktorá najviac vlastne je na škodu životnému prostrediu. V minulosti veľakrát táto podpora smerovala pre luxusné elektromobily, pre drahé autá, ktoré, ktorých úžitková hodnota je veľmi často tretinová s ich cenou, pretože je to jednoducho v móde. Kúpiť si drahé americké elektrické auto, ktorým sa potom možno pochváliť a ktorým možno ohurovať ľudí okolo seba.
Myslím si, že táto podpora by naozaj mala smerovať práve tam, kde je určená. Je veľmi veľa napríklad dodávok, ktoré rozvážajú teraz tovar, keď sú obchody zatvorené, po našich mestách, ktoré dymia po ich uliciach a všetky tieto dodávky by mohli byť dneska už elektrické a je veľmi dôležité, aby sa postupne nahrádzali týmito elektrickými vozidlami.
Keď som si pozrel ponuku na trhu, tak je dnes minimálne 10-15 modelov dodávok, ktoré sú plne elektrické, majú dojazd okolo 300-400 kilometrov a na bežné denné použitie pre kuriérske a dodávateľské spoločnosti sú úplne vhodné. A takisto je na trhu pomerne široká ponuka elektrobusov, ktoré môžu nahrádzať bežné mestské autobusy a prímestské autobusy, pretože ten ich dojazd je takisto zhruba do tých 300-400 kilometrov, čo je v mestskom prostredí úplne postačujúce.
Čiže budem podrobne si študovať tento zákon, budem veľmi sledovať, či je naozaj dobre nastavený, a v rámci nášho hospodárskeho výboru v prípade potreby naozaj budeme, aj prídeme s pozmeňovacími návrhmi, ako toto zacielenie čo najlepšie vyladiť, aby to naozaj nebolo zase pomoc pre bohatých ľudí, ktorí si chcú kúpiť ďalšie elektrické auto, možno štvrté alebo piate do rodiny, lebo také ešte nemajú a sused už má. Ale aby to bola naozaj podpora pre mestá, ktoré, ktoré sú zamorené výfukovými plynmi rôznych dodávok, starých autobusov, možno starých smetiarskych vozidiel, ktoré treba jednoducho nahradiť ekologickými vozidlami.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Zvolávam schôdzu výboru pre hospodárske záležitosti zajtra 12.30, miestnosť bude ešte oznámená mailom alebo esemeskou. Ďakujem.

Ďakujem. Je mi v podstate veľmi ľúto, že musíme reagovať na takéto vystúpenia, ktoré nemajú nič s serióznym vystúpením poslanca v parlamente.
Kolega Pollák ťažko môže čakať odpoveď od ľudí, ktorí tú odpoveď nemajú, nemajú žiadne riešenia a dokonca aj to počúvanie odborníkov si obmedzujú na takých, ktorí odporúčajú vodku a Bromhexin. Takže myslím si, že sú to zbytočné otázky.
Aj pán poslanec Suja nám tu predviedol takú komediálnu šou, zrejme to bol zámer, aby sa ľudia pobavili, zasmiali, kladie tu básnické otázky ako kedysi pán Markovič v televíznych reláciách, ale myslím si, že to je všetko, to je všetko, čo vy dokážete. Dokážete možno tak pobaviť ľudí, takých hlúpejších, ktorí sa na tom smejú a lajkujú vás a tešia sa z toho, ako ste to tej koalícii naložili, ale to je tak všetko.
Ako som hovoril, bolo by veľmi zlé, keby táto krajina bola vo vašich rukách, pretože boli by ste úplne bezradní a možno by ste povedali, á, ľudia, pomrite, ako chcete, silnejší prežijú a slabší skončia.
Ale čo sa mi zdá veľmi, veľmi krajne nevhodné, to sú vtipy napríklad ako lešenie Borisa Kollára. Ako zdá sa mi toto naozaj za hranicou.
Pán Suja, neviem, koľko ľudí ste vy zmrzačil ako pravá ruka Mikuláša Černáka (potlesk), keď si, keď si dovolíte uťahovať z ťažkého zranenia človeka. Vaše násilnícke vystúpenia v parlamente, ako nedávno útok na kolegu Kazdu, asi by ste to radi zaviedli na celom Slovensku ako štandard, ale to my nedovolíme. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Kristián, pán poslanec Čekovský, ďakujem za tvoje vystúpenie v rozprave, ktoré, žiaľ, niektorým menej chápavým kolegom nebolo jasné, pretože si nehovoril o predĺžení núdzového stavu. Ale hovoril si práve o tom jadre problému, prečo je nutný núdzový stav. Ja si myslím, že to je niečo, čo vy ste, kolegovia, ešte nepochopili zatiaľ, že tu máme naozaj vážnu situáciu. A namiesto, aby ste tú vážnu situáciu prijali a brali ju vážne a začali hľadať riešenia, ako sa z nej dostať, tak ju stále, stále, stále spochybňujete. Neustále tu rozprávate veci, ktoré s tým nesúvisia, jednoducho ani tie tisíce mŕtvych, ani tie tisíce ľudí v nemocniciach, nešťastní ľudia, ktorí, ktorí sú veľmi v ťažkej situácii, mnohí bojujú o život. Poznám človeka, ktorý bol dva mesiace v nemocnici, dneska ho z nej prepustili, bojoval o život, celá jeho rodina sa modlila za neho. A ja som veľmi rád, že sa, že túto chorobu prešiel.
Vy takýchto ľudí neberiete vážne, vy si myslíte, že oni si, oni nemajú čo robiť, že si tam idú ľahnúť? Vy si myslíte, že oni z nedostatku inej práce chodia po vonku a nakazia sa a potom idú zamestnávať lekárov? Toto je naozaj veľmi vážna situácia a ja som veľmi prekvapený, že v takejto situácii vy sa veziete na vlne populizmu a rozprávate tu veci, ktoré sú nezmysly.
Pán Boh uchovaj, aby vy ste mali v rukách túto krajinu, to by s touto krajinou dopadlo veľmi, veľmi zle.

Kolegyňa Lucka Drábiková, ďakujem, že si vystúpila a vysvetlila vecnými argumentmi a konkrétnymi vecami to, prečo sa takýto zákon schvaľuje a ako to bude fungovať, aký bude postup. Myslím si, že počúvame tu strašne veľa poloprávd a niekedy aj nezmyslov o tom, ako berieme deťom obedy. Dobre vieme, že to nie je pravda, dobre vieme, že ide tu o niečo úplne iné, o to, aby to bolo adresné pre deti, ktoré to naozaj potrebujú. Pretože vieme, že veľmi veľa týchto obedov ostáva v jedálňach, pretože deti ich nechcú, pretože proste majú iný obed a len preto, že tam ten obed je akože zadarmo, tak ho musia pripraviť a potom ide v podstate do odpadu.
Čiže myslím si, že je veľmi dôležité sa zamyslieť aj nad tým, že koľko jedla sa takto vyhadzuje a koľko vyjde navnivoč úplne zbytočne, pretože je oveľa lepšie dať jedlo naozaj ľuďom, ktorí to potrebujú.
Je mi ľúto, že tu počúvame rôzne demagogické argumenty, ako napríklad u pána poslanca Blahu, ktorému potom drukujú všetci príslušníci polofašistickej strany. Je mi ľúto, že tu namiesto konkrétnych vecných argumentov prichádzajú k slovu svaly a že pán poslanec Suja sa ide vyhrážať svojmu kolegovi, ktorý je dvakrát menší ako on. Myslím si, že to je naozaj obrovské hrdinstvo, pán poslanec. To, že chodíte do posilovne a máte vypracované svaly, to neni žiadny argument, žiadny argument. Medzi inteligentnými ľuďmi toto naozaj nič neznamená. Skúste sa naozaj správať ako človek a nie ako gorila.
Ďakujem.

Pán kolega Blaha, opäť tu šírite propagandistické nezmysly o tom, ako ideme zobrať pred Vianocami obedy deťom. Dobre viete, že to nie je pravda. Len ste si to otočili tak, ako sa vám to hodí.
Ja som už veľakrát rozmýšľal, kde beriete tieto svoje výroky a kde ste sa ich učili. Ale pochopil som to až vtedy, keď som vás videl, ako si vyberáte z tej svojej Dacie na parkovisku obraz Gustáva Husáka a nesiete si ho do svojej poslaneckej kancelárie. Vtedy som pochopil, že odkiaľ pramení táto vaša múdrosť.
A chcel by som vám len prečítať pár výrokov Gustáva Husáka a verím, že keď je vaším vzorom takýto oportunista, akým Gustáv Husák bol, tak budete takým aj vy.
V roku ´45 sa staval proti tomu, aby sa majetok vracal Čechom a Židom, čiže vtedy bol v podstate na fašistických pozíciách. V roku ´68 dal výrok: „Stanovisko vedenia je také, že to, čo sa odváži na aktívny odpor niekde na ulici alebo niečo podobného, rozbijeme nemilosrdne, nech by to stálo, čo stálo.“ (Reakcia z pléna.) Ja som vám do reči neskákal.
Cez vojnu hovoril: „Keby bola daná možnosť hlasovaním rozhodnúť, kde chcú Slováci štátoprávne patriť, aspoň 70 % by hlasovalo za pripojenie k Sovietskemu zväzu.“ Najprv kritizoval povstanie, potom, keď vypuklo, tak sa stal ministrom vnútra povstaleckej vlády.
Proste takto vy fungujete. A keď tu bude niekto iný, tak zase budete bojovať za neho. Takže ja sa tomu nedivím a teraz sa vám hodilo rozprávať toto, tak to rozprávate, aj keď na to nemáte žiadne, žiadne podklady.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Schôdza hospodárskeho výboru dnes o 13.30 v miestnosti č. 31. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, chcem len krátko uviesť pozmeňovací návrh, ktorý som podal na hospodárskom výbore a ktorý, o ktorého podporu by som vás rád požiadal, alebo teda je to viac bodov môjho pozmeňovacieho návrhu. Tieto body boli prerokované aj s ministerstvom spravodlivosti a chcem ešte raz poďakovať za ústretový prístup, za otvorenú diskusiu.
Tieto body som navrhol kvôli tomu, aby sme sa vyhli rizikám, ktoré prináša tento zákon, a to sú riziká druhotnej platobnej neschopnosti. Iste viete, že podnikom poskytujeme dočasnú ochranu práve preto, že majú problém s uhrádzaním svojich záväzkov, a bol by som veľmi nerád, aby ne-primeraná ochrana, nazvem to takto, mala negatívny dopad na ekonomiku Slovenska práve v tejto ťažkej dobe. V tom zmysle, že by vlastne táto neschopnosť splácať svoje záväzky, uhrádzať svoje dlhy, nazvime to tak, sa prenášala na ďalšie a ďalšie firmy, že by sa toto reťazilo a výsledkom by bolo, že stále viac firiem v ekonomike by malo problém uhradiť svoje záväzky, vyplácať svojich zamestnancov, platiť odvody za nich do Sociálnej poisťovne, do zdravotných poisťovní a tak ďalej. Takéto niečo by bolo, bolo veľmi toxické pre slovenskú ekonomiku, čiže práve preto som pristúpil k týmto pozmeňovacím návrhom.
Nebudem ich uvádzať podrobne, spomínal som niečo vlastne už v rozprave k prvému čítaniu, ale išlo najmä o to, aby podnik bol chránený vlastne voči veriteľom z obdobia spred ochrany, ale počas tejto ochrany aby musel uhrádzať svoje záväzky, to znamená, aby sa nestalo to, že keď mu niekto dodá tovar alebo služby, že nedostane zaplatené len preto, že tento podnik je dočasne v ochrane.
Tiež som sa zasadil za jednu takú veľmi zaujímavú vec, ktorá je v podstate unikátna v slovenskej legislatíve, pokiaľ viem, ak nie, tak ma opravte, a to, že tento zákon prijmeme na dočasné obdobie dvoch rokov. Ak sa takýto zákon vlastne neosvedčí alebo budeme vidieť, že už nie je potrebný, tak jeho platnosť automaticky skončí na konci roku 2022.
Myslím si, že takáto prax by bola dobrá aj v budúcnosti v prípade zákonov, ktoré sa, ktorými sa riešia nejaké dočasné problémy alebo nejaké dočasné, nejaká dočasná núdza alebo dočasná potreba, pretože dobre vieme, že v slovenskej legislatíve máme stále viac zákonov, je stále bujnejšia, stále ťažšie sa v nej orientuje, stále viac sa tieto zákony navzájom prekrývajú, ovplyvňujú, a myslím si, že je v záujme každého občana Slovenskej republiky, aby sme toto zoštíhlili, aby tie zákony boli prehľadnejšie, zrozumiteľnejšie a aby nám vypadli z legislatívy zbytočné zákony, ktoré kedysi ktosi prijal alebo teda nie ktosi, ale slovenský parlament, ale medzitým sa prežili, v podstate už sa nevyužívajú alebo nie sú dostatočne praktické a v legislatíve ostávajú len preto, že možno zatiaľ nikomu nenapadlo ich zrušiť.
Takže myslím si, že práve pri takýchto dočasných potrebách by sme mali myslieť na to, že dať tam klauzulu, ktorá zaručuje, že tento zákon sa v podstate sám od seba alebo sám od seba zanikne časom. Pokiaľ teda pred skončením jeho platnosti poslanci neprídu na to, že treba jeho platnosť predĺžiť, prípadne ministerstvo, samozrejme.
Takže rád by som vás povzbudil, ak vo vašej oblasti sa prijímajú takéto zákony, aby ste sa tiež zasadili za to, že ich platnosť bude dočasná, jasne ohraničená, a tým vlastne zaručíme prehľadnejšiu a štíhlejšiu legislatívu na Slovensku.
Takže ešte raz ďakujem aj pani ministerke za ústretovosť a chcem vás požiadať o podporu takýchto pozmeňovacích návrhov.
Ďakujem.