Videokanál poslanca

Ďakujem. Chcem pripomenúť poslancom, ktorí sú v hospodárskom výbore, že zasadáme dnes o trinástej hodine. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No ja mám štrnásťročného syna, takže mám veľmi rýchly a pohotový reporting z toho, čo sa deje v školách a v športových kluboch a podobne. Takže (povedané so smiechom) to bol podnet, prečo, prečo som sa o to začal zaujímať. A ďakujem, kolegyňa Lucka Drábiková, za to, čo si povedala a hlavne si spomenula niečo, čo som ja zabudol spomenúť, a to je to, že naozaj toto vytvára závislosť, veľmi silnú závislosť od nikotínu a to, samozrejme, je niečo iné ako závislosť od cigariet a možno to tak nevidieť a necítiť, ale je to taká istá závislosť a ja si myslím, že práve preto s tým treba veľmi tvrdo bojovať. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Uvediem teraz návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladajú ho do legislatívneho procesu poslanci, skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Dôvodom tejto novely je to, že súčasná právna úprava neobsahuje žiadnu reguláciu tzv. nikotínových vrecúšok, ktorá predstavuje, ktoré predstavujú alternatívu k fajčeniu cigariet, pri ktorých sa predpokladá, že sú menej škodlivé. Stále sa však jedná o výrobky s obsahom nikotínu, ktorý je návykovou látkou, a preto je potrebné vyplniť právnu medzeru s cieľom znížiť potenciálne zdravotné riziká a zabezpečiť ochranu mladistvých a detí. Predmetný návrh zákona zavádza širokú úpravu, ktorej obsahom je najmä definícia nikotínových vrecúšok, ich uvádzanie na trh, regulácia zloženia vrecúšok, označovanie týchto výrobkov, zdravotné varovania, zber údajov, kontrola a sankcie za nedodržanie povinností zo strany výrobcu, dovozcu a distribútora.
Nová právna úprava sa zavádza po vzore úpravy elektronických cigariet a je plne v súlade napríklad aj s reguláciou nikotínových vrecúšok v Českej republike. Účelom navrhovanej právnej úpravy je takisto vytvoriť priestor pre zákonodarcu neskôr v ďalších legislatívnych krokoch, upraviť prípadne zdaňovanie a ďalšiu potrebnú reguláciu na zabezpečenie ochrany zdravia a ochrany detí a mladistvých.
K zákonu možno poviem toľko, že osobne ma veľmi prekvapilo, že nikotínové vrecúška sú veľmi rozšírené medzi mladistvými a dokonca i deťmi na Slovensku, používajú sa pod názvom ´žuvák´ alebo žuvací tabak, aj keď tabak neobsahujú paradoxne a, žiaľ, tým, že mnohí učitelia a rodičia nevedia, o čo ide, nepoznajú to, považujú tieto sáčky za žuvačky a bežne ich používajú aj deti na druhom stupni základných škôl. Problém je v tom, že tieto nikotínové sáčky často obsahujú oveľa viac nikotínu ako bežná cigareta. Je to bežne tri až štyrikrát viac, niektoré dokonca desaťkrát viac a keď takéto dieťa, ktoré má možno 40 kg, do seba dostane 50 mg nikotínu, tak viete si predstaviť, že čo asi to znamená.
Veľmi ma prekvapilo, že takéto nikotínové vrecúška neboli doteraz nijak zakomponované do legislatívy Slovenskej republiky, že ich legislatíva v podstate nepoznala a to, samozrejme, vytvára obrovský priestor pre komerčný sektor na ich propagáciu, predaj a takto sa dostávajú aj do rúk deťom, keďže tie ceny sú naozaj symbolické, stoja zhuba toľko ako krabička cigariet. A, žiaľ, dokonca sa stávajú aj objektom rôznych výziev a, a súťaží medzi deťmi, kto si ich dá viac naraz a podobne, potom deti omdlievajú, dostávajú sa do nemocnice a podobne.
Preto som pokladal za veľmi dôležité zaviesť tieto nikotínové vrecúška do legislatívy, definovať ich tam, upraviť podmienky, za akých sa môžu predávať, používať, samozrejme, len od 18 rokov, tak ako každé iné nikotínové výrobky. A preto, preto vlastne som si zobral príklad z úpravy v Českej republike, kde už to je dlhšie upravené a myslím si, že veľmi dobre. A, samozrejme, toto je výrobok, ktorý má nahrádzať cigarety, čiže je "zdravší", samozrejme nespôsobuje dym, nepostihuje pľúca, nepostihuje dýchacie cesty, nespôsobuje v tej miere vlastne rakovinu ako klasické tabakové dymové výrobky. Čiže je to, je to v podstate vítaná alternatíva, nechcem to nejako zatracovať, ale na druhej strane určite nie je určený do rúk deťom a mladistvým.
Čiže toto je dôvod, prečo je veľmi dôležité, aby takýto zákon prešiel a aby takáto úprava platila, aby to bolo jasne definované, upravené, aby tie pravidlá boli jasné, aby, aby vlastne aj verejnosť sa trošku viac dozvedela, čo to je, ako sa to používa. Možno je to krok pre mnohých učiteľov, rodičov, aby si to všimli, čo používajú ich deti, čo si kupujú, čo majú doma a či naozaj to, čo majú v ústach, je len neškodná žuvačka, alebo je to zdroj nikotínu, ktorý prúdi do ich tela.
Takže zatiaľ asi toľko pri uvedení zákona. Ak sú otázky k nejakým konkrétnym bodom, rád ich zodpoviem. Som, samozrejme, otvorený diskusiám o zmenách v druhom čítaní a chcel by som vás požiadať o podporu tohto zákona na ochranu detí a mladistvých v našej krajine. Ja verím, že každý bez ohľadu na politické tričko vie, prečo je to dôležité a že takýto zákon podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Uvediem teraz návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladá ho do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Cieľom tohto návrhu zákona je zaviesť novú úpravu vyplývajúcu z aplikačnej praxe, kde by sa odstránili viaceré funkčné nedostatky a rozšíriť informačnú povinnosť o nové subjekty. Precizujú sa niektoré kľúčové definície pojmov, s ktorými zákon pracuje, a tak isto sa upravujú aj niektoré procesné aspekty sprístupňovania informácií pre ľahšiu a efektívnejšiu dostupnosť k informáciám.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby pre občana, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Chcel by som k tomu povedať pár slov. Nebudem všetky jednotlivé body spomínať, ktoré tam sú, môžete si pozrieť dôvodovú správu, ktorú by som tu teda nerád čítal. Každý si ju môže prečítať sám, ale chcem zdôvodniť, prečo sme takúto novelu zákona podali. V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o tom, že vláda sa, vláda hodlá zlepšiť infozákon v zmysle jeho rozšírenia jeho pôsobnosti na ďalšie spoločnosti a takisto zvýšenie transparentnosti. Žiaľ, počas 2,5 roka fungovania tejto vlády ministerstvo spravodlivosti nepripravilo takúto, dá sa povedať, že väčšiu novelu infozákona. Ja som sa viackrát o tom informoval, viackrát som dostal prísľub, že áno, už to bude, už to bude, pripravujeme, ale keďže sa to nepodarilo ani do leta tohto roka, tak som sa rozhodol vlastne pripraviť s kolegami takúto novelu a podať ju do Národnej rady Slovenskej republiky.
Pokiaľ som o tom aj diskutoval s bývalým vedením ministerstva spravodlivosti, tak vecne s touto novelou súhlasili a podporovali ju s tým, že hovorili, že pripravia teda vlastné, vlastnú komplexnú novelu, ale, žiaľ, keďže sa tak nestalo, pustil som sa do toho sám.
Z jednotlivých bodov možno spomeniem to, že návrh zákona rozširuje definíciu povinnej osoby, teda toho, kto je povinný podávať informácie na základe infožiadosti aj na dcéry a tak isto v ďalšom rade, čiže vnučky a pravnučky štátom alebo obcou vlastnených spoločností, ktoré s verejnými zdrojmi operujú. Toto je veľmi dôležité, pretože veľmi často sa v praxi stáva, že štátne inštitúcie alebo verejné inštitúcie schovávajú určité svoje činnosti do dcérskych spoločností čiastočne vlastnených, ktoré potom je pochybné, či sú vlastne pod pôsobnosťou infozákona a veľmi často potom odmietajú podávať informácie.
Ďalší bod, ktorý by sa tu mal zmeniť, je povinnosť podávať informácie, pokiaľ sú teda k dispozícii vo formáte, ktorý je možný strojovo spracovať a analyzovať. Toto je veľmi dôležité, pretože často sa takéto informácie poskytujú len vo forme rôznych PDF dokumentov, ktoré nie sú strojovo spracovateľné prípade, JPG formát atď., asi vám nemusím vysvetľovať, že keď dostanete 250 takýchto dokumentov, tak ich analýza a spracovanie je pomerne náročné, čiže tomuto by sme sa radi vyhli. Pokiaľ teda tieto informácie sú dostupné v strojovo spracovateľnom formáte, tak bude povinnosťou ich takto poskytnúť.
Predlžuje, navrhuje sa predĺžiť minimálna lehota zverejňovania, povinné zverejnenie zmluvy na desať rokov od nadobudnutia účinnosti podľa zákona. Toto považujeme za dôležité, pretože vidíme, že niekedy až po veľmi dlhom čase vlastne sa objavia informácie, ktoré vedú k analýzam a k získavaniu informácií, takže toto je veľmi dôležité.
Z ďalších bodov možno by som vypichol ten, že navrhujeme vlastne obmedziť povinnosť povinnej osoby podávať informácie v tom zmysle, aby nemusela vytvárať extra analýzy a štúdie na základe infožiadosti. To znamená, že infožiadosť by mala smerovať vždy iba k dokumentu, ktorý už existuje, alebo k informácii, ktorá už existuje, aby sa nestalo, že štátna inštitúcia musí vynaložiť kopu peňazí a času na vytvorenie nejakej analýzy, aby mohla odpovedať na infožiadosť. Ak ju nemá vytvorenú alebo ak neexistuje, tak jednoducho to nebude jej povinnosť.
K ďalším bodom konkrétnym môžem zareagovať v rozprave. Asi toľko zatiaľ na úvod a budem rád, keď vlastne takýto návrh podporíte, budem rád, keď vlastne transparentnosť verejných inštitúcií na Slovensku sa ďalej rozšíri a keď v podstate naplníme svoj sľub, ktorý sme dali aj v programovom vyhlásení vlády, že v tomto smere legislatívu zlepšíme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Nechcel som na to reagovať faktickou, pretože chcem vlastne uviesť veci na pravú mieru. (Reakcia z pléna.) Nie, nie preto, ale nechcem, aby sme tu ťahali čas. No vy to proste nechcete, tak vieme, že to nechcete, tak nebudeme sa tu naťahovať zbytočne. Chcem len uviesť veci na pravú mieru. To, že vychádzate v ústrety lobistom, my nehovoríme, ale faktom je to, že lobisti, ktorí presadzujú záujmy Babišových firiem, Világiho firiem, Sabolových firiem, dlhé roky tlačili na to cez vlády Roberta Fica a nepodarilo sa im to pretlačiť. Teraz to pretlačili cez ministerstvo hospodárstva pod vedením Richarda Sulíka. Nechám pre každého, nech si domyslí, čo je za tým a prečo to tak je.
Pokiaľ ide to, čo si uvádzal, kolega Rado Kazda, hovoríš o tom, že ešte aj teraz treba povolenie od prevádzkovateľa tranzitného plynovodu Eustream. Práve tým tvojím pozmeňovákom si tú povinnosť vyhodil odtiaľ. A teraz tam už je potrebné len povolenie od ministerstva hospodárstva. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby tam vlastne bolo aj vyjadrenie prevádzkovateľa tranzitného plynovodu alebo distribučnej siete. To je práve to variantné riešenie, že koho, pretože je veľmi dôležité, aby takéto plynovody sa stavali naozaj tam, kde distribučná sieť nestačí alebo neexistuje, nie je k dispozícii.
Samozrejme, všetci sme veľmi otvorení tomu, keď niekto príde a postaví nejaký závod neďaleko tranzitného plynovodu. Nie je tam rúra, aby si takú rúru postavil, proti tomu nikto nič nemá. Ale sme proti tomu, kde tá rúra je, kde ten závod je už teraz napojený, aby ten závod jednoducho tú rúru zaslepil, postavil si vlastnú rúru a vlastne dostal sa z toho systému solidarity. Tá plynovodná sieť sa stávala vlastne solidárnym systémom v tom zmysle, že trebárs do vzdialených obcí, kam ten plynovod vedie, jednoducho tá časť plynovodu sa nikdy ekonomicky nevráti. Hej, môžme sa teraz, môžme teraz diskutovať o tom, či to bolo múdre vtedy ten plynovod tam ťahať, alebo nie. Okej, robila sa tu pred 20 - 30 rokmi, dnes to už nikto nevyrieši a jednoducho to tu máme a ja si myslím, že práve v takýchto ťažkých časoch, energetických, je veľmi dôležité, aby úroveň tých distribučných poplatkov bola zaručená a zabezpečená práve tak, že sa z tej siete nebude nikto umelo odpájať. Aj tak sa z nej budú odpájať firmy, ktoré skrachujú. Ja verím, že ich nebude veľa. Žiaľ, tie opatrenia, ktoré pripravovalo ministerstvo hospodárstva, boli tak nedostatočné, že sa obávam, že nejaké aj budú. Každý deň v novinách čítame o firmách, ktoré zastavujú výrobu. Žiaľ, také prípady budú a už to bude, vlastne už to prinesie ako keby pokles toho odobraného objemu a financií, ktoré pôjdu na tie distribučné poplatky.
Čiže v takýchto ťažkých časoch ešte ako keby otvoriť dvere oligarchom a obrovským priemyselníkom, aby sa odpájali od toho tranzitného plynovodu, alebo resp. od distribučnej siete, to si myslím, že by bolo veľmi nerozumné. To nie je žiadny populizmus, to je úplne normálny, zdravý sedliacky rozum, ktorý aj v SaS-ke hádam vyznávate. Dúfam, že ešte stále.
Takže len toľko. Ja si myslím, že v druhom čítaní môžme potom pristúpiť aj k nejakým diskusiám o prípadných zmenách, ak to budeme chcieť nejako upraviť. Ale ja si myslím, že toto naozaj bol krok, ktorý bol nepremyslený a neodôvodniteľný ekonomicky. Nie je to žiadna sloboda, ani my ju nechceme obmedzovať. Tá možnosť tú stále bude, len proste chceme tam mať nohu vo dverách. Chceme mať poistku. Ja si myslím, že v médiách sa to dopodrobna rozoberalo, prečo je to dôležité, vyjadrovali sa k tomu odborníci pomerne jasne, takže myslím si, že tie veci, tie veci si treba vecne vydiskutovať a nie uvádzať tu veci, ktoré nie sú celkom pravda.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctená snemovňa, uvádzam týmto návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladajú do legislatívneho procesu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Peter Kremský a Milan Vetrák.
Zákonom č. 256/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 251/2012 o energetike, došlo k vypusteniu ustanovení § 49 ods. 8 a 9, k zrušeniu obmedzenia pripájania do prepravnej siete. Zaviedla sa tak možnosť odberateľov zemného plynu priamo sa pripojiť na prepravnú sieť v Slovenskej republike. Táto zmena však môže mať zásadný finančný dopad nielen na prevádzkovateľa distribučnej siete, ale sekundárne je možný finančný dopad aj na odberateľov plynu v domácnostiach, verejných inštitúciách a pre podnikateľský sektor. Pretože pre distribučné sadzby pre domácnosti platí, že náklady na distribúciu odberateľom plynu v domácnosti sa nepremietajú v plnej miere do distribučných poplatkov pre domácnosti, ale sú rozpočítané aj medzi veľkoodberateľov.
Aby som to zjednodušil, možno to povedať tak, že všetky distribučné poplatky alebo prevádzku tej distribučnej siete plynu na Slovensku platia do veľkej miery veľkoodberatelia, ktorí odoberajú obrovské objemy plynu, často však, ak ich závody ležia v blízkosti tranzitného plynovodu, v podstate využívajú iba malú časť tejto distribučnej siete, čiže platí tam tzv. solidárny princíp. Týmto, touto novelou zákona z júna práve cez pozmeňovák poslanca Radovana Kazdu, ktorý bol podaný v spolupráci s ministerstvom hospodárstva, sa vlastne tento solidárny princíp narušil.
A tým, že by si veľkoodberatelia ako napríklad Duslo Šaľa, Slovnaft, spoločnosť Enviral vybudovali vlastné plynovody a odpojili by sa od distribučnej siete, neplatili by potom vlastne už distribučné poplatky a tým by vlastne obyvatelia a domácnosti, malí podnikatelia mohli platiť výrazne vyššie distribučné poplatky za plyn. Preto táto novela prináša ustanovenie, že okrem ministerstva hospodárstva by staviteľ takéhoto plynovodu potreboval na súhlas s postavením takéhoto plynovodu aj od prevádzkovateľa tranzitného plynovodu, teda spoločnosti Eustream. Táto firma je väčšinovo v štátnych rukách, čiže vlastne štát by mal veľmi dobrý dohľad nad týmito povoleniami.
Je to v podstate obmedzenie výstavby nových plynovodov aj z dôvodu, že terajšia distribučná sieť do veľkej miery postačuje všetkým odberateľom a stavba nových plynovodov je veľmi náročná aj pre životné prostredie, takže vlastne sme sa rozhodli alebo sme sa rozhodli podať takýto pozmeňujúci návrh, aby sme vlastne tento solidárny princíp zachovali a obmedzili výstavbu nezmyselných nových plynovodov, keď vlastne môžme využiť existujúcu distribučnú sieť.
Toľko k uvedeniu tohto zákona. Je podobný, táto novela je podobná ako zákon, ktorý vlastne o jedenástej nebol odhlasovaný. Táto novela to riešila trošku iným spôsobom, ale v podstate riešime ten istý problém tým istým princípom. Čiže verím, že podporíte túto novelu, pretože je to pre dobro všetkých občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Zareagujem na pána Tarabu. Áno, samozrejme, zálohové platby je možné znížiť. Asi viete, že keď sa dohodnete s odberateľom, je možné ich znížiť, čiže, teda s dodávateľom, keď sa odberateľ dohodne s dodávateľom, je možné ich znížiť, čiže treba o to požiadať. To každomesačné meranie a platby presne za ten mesiac je možné napríklad elektrine, ak máte elektromer, ktorý je diaľkovo ovládaný a diaľkovo odčítaný a ten umožňuje vlastne odčítanie aj každý mesiac aj každý deň, keby niekto chcel, ale to asi nedáva zmysel. Čiže ak máte takýto elektromer namontovaný, tak je to, samozrejme, možné. Dáva to zmysel hlavne pri odberateľoch, ktorí kúria elektrinou. Ja sám mám takýto elektromer a platím to takto. Samozrejme, prináša to so sebou riziko, že človek v zime platí výrazne vyššie sumy ako v lete. Čiže je na každom odberateľovi, aký systém si zvolí, pretože ak kúrite elektrinou, tak väčšinou ten odber v zime je štvor-, päťnásobný ako v lete, čiže treba, treba si toto zvážiť. Ale taká technická možnosť určite je a je aj možnosť dohody s dodávateľom o znížení zálohových platieb, pokiaľ teda odberateľ očakáva, že jeho odber bude teda výrazne nižší alebo, alebo nejaký podobný.
K tomu, čo hovoríte o pánovi Sulíkovi, asi sa nebudem vyjadrovať, to treba jemu povedať, keď tu bude. V každom prípade, ak sledujete médiá, tak viete, že ja už mesiac-dva hovorím o tom, že jediné riešenie je zastropovanie ceny elektriny pre všetkých, pretože sa vyrába za 50 - 70 eur a predáva sa na trhu za 700, a to je nereálne a šialené.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctená snemovňa, chcel by som sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Chcel by som poďakovať predkladateľom, že tak trošku suplujú ministerstvo hospodárstva, od ktorého by sme určite čakali, že bude stáť na strane občanov a bude pripravovať návrhy, ktoré by mali zlepšiť ich pozíciu a nebude stáť na strane energetických firiem. Myslím si, že na Slovensku máme situáciu, keď energetické firmy majú veľmi silné postavenie a pritom je to silne regulovaný trh. Veľmi často sú to firmy, ktoré sú v podstate monopolné, regulované. Napriek tomu ich postavenie často je neprimerané voči tomu, ako, aké postavenie majú odberatelia, hlavne tí malí, ku ktorým patria, samozrejme, aj domácnosti.
Dalo by sa teda očakávať, že ministerstvo hospodárstva bude pripravovať návrhy, ktoré posilnia postavenie odberateľov a dajú im určitú ochranu voči zneužívaniu tohto dominantného postavenia. V posledných dňoch sa napríklad ku mne dostalo viacero prípadov, keď dodávatelia elektriny alebo plynu zavádzajú svojich klientov, telefonujú im, že im nemôžu dodávať plyn a elektrinu, že im nemôžu dodávať za dobré ceny, že musia skončiť zmluvu, že si musia nájsť iného odberateľa a vlastne uvádzajú týmto svojich zákazníkov do omylu. Viem, že to vyšetruje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Samozrejme, nesúvisí to celkom s týmto zákonom. Uvádzam to len ako príklad.
A preto som veľmi rád, že prišiel takýto návrh, ktorý v podstate umožňuje odberateľom brániť sa. Umožňuje odberateľom dostať včas informáciu o ich situácii, riešiť svoju situáciu. Samozrejme, nerád by som podporoval nejaké neplatičstvo alebo niekoho, kto chce ako keby sa vyhnúť plateniu svojich účtov. Na druhej strane je veľmi dôležité, aby odberateľ mal presné informácie, aby mal možnosť nájsť pomoc v prípade, že nedokáže zaplatiť svoje účty. A o to je vlastne dôležitejšia takáto úprava v týchto ťažkých časoch, keď vidíme, že ceny energií sa úplne vymkli z kĺbov a trh s elektrinou špeciálne, ale aj plynom sa v podstate rozpadol v Európe.
Takže chcem oceniť ešte raz vlastne tento úmysel predkladateľov a, samozrejme, veľmi radi ho podporíme. A možno, ešte raz opakujem, že všetky tieto jednotlivé novely zákona o energetike možno by bolo najmúdrejšie spojiť do jednej a možno formou pozmeňujúceho návrhu k vládnemu zákonu o energetike, ktorý tiež vlastne je na tejto schôdzi v druhom čítaní, vlastne vytvoriť jeden spoločný zákon, aby sme vlastne nevytvárali nejaký zmätok a chaos v tom, že bude naraz niekoľko noviel zákona o energetike. Ale myslím si, že je to naozaj veľmi dobrý návrh a radi ho podporíme.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ctená snemovňa, chcel by som len krátko sa vyjadriť k návrhu kolegov Svrčeka a Gogu k zákonu o energetike. V podstate veľmi sa zhodujem s tým, čo už povedal predkladateľ, že tu riešime problém, ktorý vznikol na júnovej schôdzi schválením pozmeňujúceho návrhu kolegu Radovana Kazdu, ktorý bol odsúhlasený aj s vtedajším vedením ministerstva hospodárstva. Týmto návrhom sa podarilo v podstate veľkým odberateľom plynu presadiť niečo, čo sa im dlhé-dlhé roky nepodarilo presadiť cez obidve vlády Roberta Fica a teda aj Petra Pellegriniho. Teraz sa im to podarilo presadiť cez pána ministra hospodárstva, vtedajšieho, Richarda Sulíka a poslancov SaS. Je to zmena, ktorá prináša veľké riziko pre drobných odberateľov plynu hlavne, pretože hrozí, že sa im môžu prudko zvýšiť distribučné poplatky cez to, že veľkí odberatelia si jednoducho postavia vlastný plynovod a odpoja sa od distribučnej siete.
Žiaľ, ten pozmeňujúci návrh sa prijímal tak rýchlo, že sme si ho nestihli poriadne preštudovať a nestihli sme vlastne preštudovať si dopady tohto pozmeňujúceho návrhu a práve týchto, tohto jedného bodu na fungovanie distribučnej siete plynu a práve preto to teraz, žiaľ, musíme opravovať.
Ja som, asi viete, je to v zozname návrhov alebo noviel, ktoré sa rokujú na tejto schôdzi, ja som tiež pripravil novelu zákona o energetike, ktorá rieši tento problém trošku inak. A napriek tomu oceňujem to, že sa tomu venovali aj kolegovia zo SME RODINA. Škoda, že sme o sebe nevedeli, možno sme mohli pripraviť jeden spoločný návrh a, samozrejme, medzi tým sa vymenilo vedenie ministerstva hospodárstva a nový minister hospodárstva tiež je teda za to, aby sa takáto zmena vrátila naspäť a má o tom tiež určitú predstavu. Čiže odporúčam vlastne, aby v prvom čítaní sa tieto návrhy schválili a po vzájomnom rokovaní pripravíme vlastné riešenie, ktoré bude aj koordinované s ministerstvom hospodárstva a ktoré pripraví vlastne ako keby najlepšie, najlepší variant.
Takže ešte raz ďakujem, že sa tejto téme venujete a myslím si, že toto je veľmi dôležité, aby, aby takáto spätná zmena prebehla, aby sme v podstate zachránili účty občanov tejto republiky a tak isto malých podnikateľov, ktorých, ktorí by najviac vlastne takouto zmenou utrpeli.
Takže ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem tiež poďakovať kolegovi poslancovi Vetrákovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru, za jeho kvalifikované vysvetlenie. Myslím si, že veľmi ťažko človek, ktorý nemá skúsenosti s ústavným právom, môže posúdiť túto otázku. A myslím si, že naozaj takáto, takáto úprava ústavy si vyžaduje poctivú diskusiu a tá poctivá diskusia tu neprebieha. Žiaľ, tu prebieha politická diskusia, nie ústavnoprávna. Politická diskusia je to preto, že vlastne opozícia tento návrh zobrala ako dobrú príležitosť, aby si kopla do vlády, aby si kopla do koalície a aby, aby podporila niečo, v čo dúfa, že jej pomôže vlastne zhodiť vládu a dostať sa k moci. Ja si myslím, že toto je hlavný dôvod. Ja si myslím, že niektoré ustanovenia tohto zákona ani nie sú že úplne bludné a dalo by sa nad nimi aj uvažovať, ale nie ako nástroj politického boja. Vy to užívate ako nástroj politického boja. Už tá platnosť zákona od 1.1. 2023 na to ukazuje. Ak by toto bolo naozaj poctivé, tak by to mohlo platiť až od termínu ďalších volieb, pretože, pretože použiť to len na to, aby, aby ste zhodili vládu je jednoducho nepoctivé. To sa tak nerobí. Pravidlá sa stanovujú dopredu a stanoviť počas hry pravidlá a zmeniť ich, to je ako keby ste vo futbale počas hry povedali, že á, teraz môžte hrať aj rukami desať minúť alebo odteraz. To proste sa tak jednoducho nerobí.