Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
Pán špeciálny prokurátor, ďakujem za vaše slová. Myslím si, že to, že na vás útočia, to je aj niečoho symbolom, je to niečoho znakom. Možno to máme aj trošku spoločné, pretože zažívame to aj my a myslím si, že treba to pomenovať tak, ako to je, že hlavným dôvodom je, že tento štát bol unesený. A ľudia, ktorí ho uniesli, urobili z neho mafiánsky štát, sa dá povedať, sedia aj v tejto miestnosti a možno o chvíľu budú aj vystupovať, a títo ľudia to doteraz neprehltli, že im občania vystavili veľmi jasné vysvedčenie za tie roky vládnutia, kedy rozkrádali tento štát, dali rozhodovanie o ňom do rúk mafii, organizovanému zločinu a proste ľudia to tak nenechali. Ľudia im vystavili jasné vysvedčenie, povedali dosť. Teraz pôjdete od kormidla a teraz tu bude niekto iný, kto bude tento štát riadiť a kto tu nastolí spravodlivosť, skutočnú spravodlivosť. Nie spravodlivosť iba pre tých, ktorí si ju dokážu kúpiť, pretože to nie je spravodlivosť, to je nespravodlivosť, to je zločinnosť, to je zlo a my sme sa tomuto zlu postavili a postavili sa mu väčšina obyvateľov tejto krajiny, a myslím si, že toto, tento, títo ľudia, ktorí uniesli tento štát, stále nedokázali zvládnuť a bojujú proti tomu. Bojujú proti vám, bojujú proti vyšetrovateľom, bojujú proti nám. Očierňujú nás, znevažujú, klamú nás, ale my to vydržíme. Takže vydržte to aj vy a a vydržíme to spolu.

Ďakujem, pán predseda.
No, ja si myslím, kolegovia zo SaS, že rozprávate tu o tom, že iba minister financií môže predložiť zákony, ktoré budú stáť štátny rozpočet peniaze.
Kolega Karol Kučera, ja si myslím, že ty si živým dôkazom, že to nie je pravda. Hneď v momente sa ukázalo, že aká to je hlúposť, pretože takýto návrh si predložil ty a na tom vidieť, ako si vymýšľajú a otáčajú si pravdu len tak, aby sa im to hodilo.
Ja si myslím, že treba si veľmi jasne povedať, že samozrejme, že minister financií musí súhlasiť s takým návrhom, keď príde, pretože on má na starosti štátne financie a bez toho, aby on tam našiel prostriedky na to, to nie je možné, aby vlastne prešiel nejaký návrh, ktorý postihuje štátny rozpočet. Ja možno len chcem tak na ilustráciu toho, čo sa tu hovorí o rozvrátení štátneho rozpočtu a podobných veciach, povedať to, že v podstate ku koncu novembra už výnosy niektorých daní, tak ako boli naplánované, už sú splnené. Ešte len ku koncu novembra. Ešte máme pred sebou mesiac, keď ten daňový výnos býva zvyčajne pomerne vysoký. Čiže to je realita toho, čo tu kolegovia nás očierňujú a rozprávajú, aké sú rozvrátené štátne financie a podobne.
No myslím si, že vždycky pravda sa časom ukáže, a myslím, že ten čas bol veľmi krátky, ktorý ukázal, že lož má naozaj krátke nohy.

Ďakujem.
Pán poslanec Viskupič, ja som tiež veľmi prekvapený, že si vystúpil s takýmto niečím. Je mi veľmi ľúto, že SaS-ka sa už dostala do takej pozície, že pomoc rodinám je škodlivá a nebezpečná. Ako je mi z toho veľmi smutno. Myslím si, že práve to, čo chceme urobiť, je veľká pomoc ľuďom. To, že tak málo... alebo to číslo, ktoré si spomínal, sú rodiny s deťmi, no, žiaľ, mohlo by ich byť aj viac, len, žiaľ, veľa ľudí sa bojí mať deti kvôli tomu, že nemajú na to peniaze, že sa im znížia príjmy. A ja by som len chcel prečítať jeden bod z programového vyhlásenia vlády, tej vlády, v ktorej ste donedávna boli aj vy a ktoré ste podpísali aj vy. Zvýšenie daňového bonusu na všetky deti na dvojnásobok, nielen do šesť rokov, a na tretie a ďalšie dieťa v rodine na trojnásobok súčasného stavu, ako aj naviazanie úrovne daňového bonusu na výšku životného minima. Čiže toto je to, o čom ste mali diskutovať, čo ste sa mali snažiť dosiahnuť, a nie proste odmietať zvyšovanie daňového bonusu len preto, že pre vás asi rodina si nezaslúži pomoc.

Ďakujem.
K pánovi Kočišovi, na to asi zareaguje pán minister, lebo naozaj tam nebol súhlas ministerstva hospodárstva. Čiže, čiže to poprosím pána ministra o reakciu.
K pánovi Sujovi, ja som hovoril o kompenzáciách, samozrejme, že nikto nemá chuť súdiť sa so štátom, ale keďže je to v zákonoch, tak aj štát má oveľa väčší záväzok nerobiť problémy a nebrzdiť kompenzácie, ako keď je to len nejaká dotácia, na ktorú nie je žiadne právo. Práve kompenzácie sú podľa mňa vhodnejším spôsobom práve preto, že si nevyžadujú súhlas Európskej komisie, pokiaľ teda mám informácie, lebo akýkoľvek súhlas Európskej komisie so štátnou pomocou je, trvá pomerne dlho. Vieme, že tam tie procesy v Bruseli sú strašne vlečúce sa a treba na to čakať dlhé mesiace a, samozrejme, tie firmy, ktoré na trhu fungujú pri týchto obrovských cenách energií, majú potom problém s peniazmi. Kým to dostanú, kým to príde, kým sa im to vráti, proste to sú, to sú veci, ktoré jednoducho brzdia ekonomiku, ktoré brzdia rozvoj podnikania. Vidíme, že rast hrubého domáceho produktu za tretí štvrťrok bol opäť 1,4 %. Je to oveľa menej ako v minulosti a myslím si, že práve tieto vysoké ceny energií veľmi silno tlmia hospodársky rast a zase podporujú rast inflácie, čo je veľmi škodlivé pre ekonomiku a práve preto to treba riešiť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže ešte krátko dokončím z môjho minulého vystúpenia.
Hovoril som o tom, že pre štát by bolo, alebo aj pre štát, aj pre odberateľov na úrovni verejného sektora, firiem by bolo oveľa výhodnejšie a jednoduchšie kompenzovať náklady na energie na strane dodávateľov. Možno spomeniem len to, že keď sa stanoví takáto maximálna cena plus kompenzácie možnože iba časť, možno 90 % iba, tak by to nebolo štátna pomoc. Samozrejme, v ústave je len to, že si o to musí požiadať vlastne cestou súdu. Ale keďže takéto právo je, tak je to relatívne vymožiteľné.
Ďalšia vec je, že vlastne štát by mal žiadosti o kompenzácie priamo od dodávateľov a nie odberateľov. Čiže neboli by ich desaťtisíce, ale bolo by ich niekoľko desiatok, možno stoviek. Takisto štát by mal oveľa väčšiu kontrolu nad tým, za akú cenu sa tieto energie nakupujú, pretože keď dodávateľ chce kompenzáciu od štátu, tak, samozrejme, štát môže žiadať, aby mu ukázal, za koľko tie energie nakúpil, kde, od koho, kedy, za koľko a tak ďalej. A samozrejme, takisto je veľmi dôležité, aby štát tlačil na to, aby vznikali dlhodobé zmluvy, dvojstranné zmluvy medzi výrobcami elektriny na Slovensku a takisto dodávateľmi plynu na niekoľko rokov, čo je trhové opatrenie, ktoré by štát nestálo nič a prinieslo by stabilitu vlastne firmám, verejnému sektoru a tak ďalej.
To, čo je úplne najhoršie pre všetkých, je neistota, ako to bude od nového roka, ako bude to vyzerať, čo nám štát vykompenzuje za aký čas. Zatiaľ sa tu hovorilo o prvých troch mesiacoch iba. Čo bude ďalej? Samozrejme, to je perspektíva, ktorá je či pre priemysel, alebo pre verejný sektor extrémne krátka, pretože potrebujú riešiť minimálne budúci rok plus ďalšie roky. Čiže prihováram sa za to, aby naozaj tu vznikol systém, ktorý bude prehľadný a bude dopredu vlastne plánovateľný, aby aj firmy si mohli do cien svojich výrobkov zakomponovať reálne ceny energií, ktoré dostanú konkurenčné, nie desaťnásobné oproti minulosti, a aby mohli takto fungovať a konkurovať aj svojim zahraničným vlastne súperom na trhu.
Dobre. To, dúfame, ešte bude predmetom diskusií, že sa to neobmedzí len na domácnosti. Tie sú, samozrejme, najdôležitejšie, ale takisto verejný sektor a firmy sú veľmi kľúčové, za aké ceny budú mať energie, pretože od toho závisí ekonomický rast, zamestnanosť, ale aj ceny pre obyvateľov. Čo z toho, že človek bude mať dobrú cenu elektriny, dobrú cenu plynu, tepla, keď potom príde do obchodu a chlieb tam bude stáť možno 10 eur. Asi trošku mu ten úsmev zamrzne, aj keď doma má teplo.
Takže odôvodním teraz pozmeňujúci návrh, ktorý podávame spolu s Petrom Pčolinským. Ide tam o to, že zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, ktorý, ktoré sú zapojené do systému výkupu, to znamená dostávajú pevnú cenu za megawatt svojej elektriny, ktorú dodávajú na trh, chceme ich vlastne vyňať spod tohto zákona. To znamená, že by sa na nich nevzťahovala možnosť dodatočného zdanenia, keďže ony nepredávajú tú svoju elektrinu na trhu priamo, ale sú v systéme výkupu a takisto vlastne preberajú zodpovednosť za odchýlku. Čiže v podstate dostávajú pevnú cenu za elektrinu a nie je dôvod, aby tam vlastne museli podávať tieto hlásenia, zbytočnú administratívu a takisto aby štát to tam kontroloval a prepočítaval. Jednoducho ony dostanú pevnú cenu cez OKTE, cez SPP a potom SPP si to predáva do trhu, samozrejme, v súčasnosti za vyššiu cenu. Čiže verím, že podľa tohto zákona aj SPP vlastne bude predmetom zdanenia za nadmerné zisky z energií.
Čiže prečítam veľmi krátky pozmeňujúci návrh a doplňujúci poslancov Petra Kremského a Petra Pčolinského k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1328). Prepáčte. (Rečník si odkašlal.) Som veľa čokolády zjedol na toho Mikuláša. (Reakcia spravodajcu.) Ale nie, v pohode. V pohode.
1. V čl. I v bode 5 § 25c ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
„b) v zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby výrobcami, ktorí si uplatňujú podporu doplatkom, zároveň si uplatňujú podporu výkupom elektriny výkupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny a zároveň si uplatňujú právo výrobcu elektriny na prevzatie zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny pre toto zariadenie,".
Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená c) a d).
2. V čl. I v bode 5 § 25f ods. 2 sa slová „výkupom elektriny výkupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny" nahrádzajú slovami „vo forme prevzatia zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny".
3. V čl. I v bode 5 § 25f sa vypúšťa odsek 3.
Nasledujúce odseky sa prečíslujú.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a takisto za otázky, odpoviem vo faktickej.

Ďakujem veľmi pekne za reakcie. Poviem len pár slov, lebo však budem v rozprave pokračovať.
Pán Suja, to memorandum bolo uzavreté vo februári, marci, ale potom bola uzavretá zmluva so Slovenskými elektrárňami, to vám možno ušlo, a tá je, samozrejme, záväzná. Takže... Prosím? (Reakcia z pléna.) No tak, tak ja viem tak, že bola uzavretá, podpísaná, možno ešte niekto nepodpísal, dobre.
A pokiaľ ide o kotolne, ja si myslím, že práve toto by riešil ten systém, ktorý ja navrhujem, čiže systém kompenzácií, kde aj kotolne dostanú maximálnu cenu plynu a čo bude nad túto cenu, tak vlastne ich dodávateľ si bude žiadať od štátu ako kompenzáciu. Pretože potom práve tie kotolne by mohli dodržať tú cenu tepla, ktorú teda majú stanovenú pre obyvateľov a nielen obyvateľov, ale aj školy, nemocnice často a verejné budovy v mestách a obciach.
K tým obchodníkom, pán Viskupič, a Slovenské elektrárne, no neviem o tom, že Slovenské elektrárne by boli v nejakej takej stratovej a v ťažkej situácii. Keď pozerám na ich bilanciu, tak im rastú tržby každý rok a aj zisk majú celkom slušný. V minulom roku alebo teda ´21 skoro 33 miliónov eur. Samozrejme, kešová situácia môže byť trošku iná v súvislosti s dostavbou Mochoviec, ale tá je aj horšia v súvislosti s tým, že ony keď predávajú na burze elektrinu, tak musia tam skladať obrovské záruky, čiže podľa mojich informácií už veľmi ani nepredávajú cez burzu, pretože jednoducho to si žiada tak obrovské kešové prostriedky, že jednoducho na to nemajú. Práve preto je dôležité pomôcť im vlastne tými dvojstrannými zmluvami, aby to mohli dodávať na Slovensko.

Príjemné, dobré mikulášske ráno. Vážení kolegovia, dámy a páni, chcel by som povedať pár slov k tomuto zákonu a na konci môjho vystúpenia aj prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý sme podali s pánom predsedajúcim Petrom Pčolinským.
Možno začnem tým, že o čom je vlastne celý tento zákon. Z môjho pohľadu v podstate sa dotýka dvoch najdôležitejších vecí, najmä týchto dvoch. Prvá vec je, ako zdaniť nadmerné príjmy z elektriny. Dobre vieme, že ceny elektriny sa dostali často až na desaťnásobky cien, ktoré sme tu mali pred dvoma rokmi. A to, že sú na takýchto cenách, je pre celú ekonomiku a takisto aj obyvateľov obrovský šok. Samozrejme, že občania to zatiaľ nepocítili ani to nasledujúce dva roky nepocítia vďaka memorandu so Slovenskými elektrárňami, ktoré dohodli minister financií Igor Matovič a vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík. Je veľmi dôležité, že to boli títo dvaja, nielen Richard Sulík, ako SaS-ka rada pripomína. Treba povedať celú pravdu, lebo polovičná pravda je celá lož, ako sa hovorí. Takže vďaka tomuto naozaj občania nepocítia priamo, nepocítia to na cenách vo svojej zástrčke, ale pocítia to cez ceny tovarov. Pretože keď si, keď idete nakupovať, ja chodím skoro každý týždeň, a všímate si ceny potravín, tak vidíte, že najmä potraviny, ktoré si vyžadujú tepelné spracovanie, výrazne zdraželi. Je to až na dvojnásobok zvyčajne. Mlieko, chlieb, cukor, mliečne výrobky, mäsové výrobky, to sú všetko výrobky, ktoré si vyžadujú tepelné spracovanie. Napríklad vajcia, tie si vyžadujú veľmi veľa svetla, tepla pri chovaní hydiny. Čiže tam vidíte, že tie ceny sú na dvojnásobku, niekedy aj vyššie. A presne toto je dopad vysokých cien elektriny a vysokých cien energie, ktoré si všímame každý z nás a každý z občanov. A toto je niečo, čo, čomu veľa občanov nerozumie.
Voda je stále tá istá, ktorá tečie cez priehrady, cez vodné elektrárne. Jadrové palivo je stále to isté, ktoré vyrába elektrinu v jadrových elektrárňach, a naproti tomu tá elektrina je desaťkrát drahšia, ako je to možné?
Je to možné preto, že veľmi veľa týchto firiem má obrovské zisky. Často to ani nie sú výrobcovia elektriny, často sú to priekupníci alebo obchodníci s elektrinou, alebo dodávatelia, ktorí nakúpili možno v minulosti za veľmi nízke ceny a dnes to predávajú za násobné ceny. A práve to je dôvod, prečo prišlo nariadenie Európskej komisie a prečo prichádza aj tento zákon, ktorý je vlastne transpozíciou tohto nariadenia do slovenskej legislatívy, aby vlastne tieto nadmerné zisky sme zdanili a umožnili mať prospech z nich nie týmto niekoľkým firmám na energetickom trhu, ale všetkým občanom Slovenskej republiky, pretože tie ceny plynu, tie ceny tepla, ktoré boli nedávno ohlásené vládou, samozrejme, aj ceny elektriny veľmi nízke, ten plyn a teplo musí niekto zaplatiť. Jednoducho ten plyn je drahší ako ten, ktorý budete dostávať do svojich plynových kotlov alebo plynových ohrievačov, a ten rozdiel musí niekto zaplatiť. A ten rozdiel sa bude platiť práve aj z tohto výťažku z nadmerných cien elektriny.
Na druhej strane je veľmi dôležité povedať, že to musí byť spravodlivé. To znamená stanovenie tej ceny, nad ktorú sa bude ten výnos zdaňovať, je veľmi citlivá záležitosť. Ja poviem pravdu, že mne je ľúto, že to nie je priamo v tomto zákone. Myslím si, že by to tak malo byť. Nakoniec došlo k dohode, že to bude stanovovať vláda, aby to bolo flexibilnejšie, bude to stanovať vláda nariadením. Ja verím, že to naozaj bude férová, férová hodnota a spravodlivá.
Špeciálne takáto kategória sú napríklad bioplynové elektrárne, o ktorých bola aj diskusia včera na hospodárskom výbore. Bola to veľmi vecná diskusia. Ja si to veľmi vážim aj zo strany pána ministra a jeho úradníkov, aj zo strany Karola Galeka a takisto ďalšej zúčastnenej verejnosti. Mňa mrzí, že tie bioplynky v podstate sa akoby nedostali pod tú hranicu. Pokiaľ viem, práve tie bioplynky sú medzi tými 0,9 MW a 1 MW. Keby vlastne sme zvýšili tú hranicu na 1 MW, tak by vlastne z toho vypadli a takto tam bude naozaj veľmi citlivé, ako sa to celé nastaví, pretože ich náklady vzrástli veľmi vysoko tým, že vlastne aj potraviny zdraželi a vstupy, ich vstupom je v podstate silážna kukurica do veľkej miery. Čiže, čiže tam sa tá cena výrazne zvýšila. Čiže hovorím to len preto, aby som zdôraznil, že je veľmi dôležité, aby sa táto hodnota, aby sa tieto hodnoty citlivo nastavili, pretože pri niektorých druhoch elektriny je naozaj výrobná cena možno niekde 40 – 50 eur za MWh, ale pri iných je možno 250. Čiže tam je veľmi dôležité, aby sa to podarilo. A ja tiež sa budem na to pýtať, ako sa to nastavuje, prečo tak, či je to spravodlivé, a diskutovať vlastne aj s verejnosťou.
Čiže to je prvý dôvod alebo teda prvá, prvý zmysel tohto zákona – zdaniť tieto nadmerné príjmy z elektriny.
Druhý zmysel zákona je vlastne stanoviť spravodlivé ceny tepla a kompenzovať zvýšené náklady na jeho výrobu. To je tiež veľmi dôležitý cieľ, pretože zhruba polovica domácností na Slovensku žije v bytových domoch s centrálnymi zdrojmi tepla. Ak by sme dobre nenastavili tento systém, mohlo by sa stať, že tieto, niektoré tieto centrálne zdroje tepla by začali vypínať či už z dôvodu, že by občania neplatili, ak by boli tieto ceny tepla veľmi vysoké, alebo z dôvodu, že tieto kotolne alebo tieto spoločnosti, často mestské, vykurovacie by neplatili dodávateľom plynu, pretože jednoducho by dostali málo peňazí od obyvateľov a plyn by bol predražený, a preto by vlastne sa im minuli peniaze, prestali by platiť a jednoducho dodávateľ plynu by ich vypol. Ja by som bol veľmi nerád, keby takýto scenár niekde nastal.
A je veľmi dôležité, aby vlastne vláda a parlament si boli toho vedomí, že človek, ktorému je zima a prípadne ešte hladný, je aj patrične nahnevaný a je pomerne nebezpečnou skupinou pre akúkoľvek vládu a nielen vládu, ale aj mestské autority a kohokoľvek, kto má nejakú zodpovednosť. Čiže je to naozaj také memento, že toto je veľmi výbušná oblasť, ktorú je veľmi dôležité dobre upraviť a tak, aby to bolo spravodlivé.
Na jednej strane vláda stanovila maximálne ceny tepla, dá sa povedať, alebo maximálnu cenu, o ktorú sa zvýši teplo. Na druhej strane je veľmi dôležité, aby aj pripravila také podmienky pre výrobcov tepla, aby to boli schopní zvládnuť, aby za takéto ceny dokázali dodávať a na druhej strane aby dokázali zaplatiť svoje faktúry za plyn, štiepku alebo čokoľvek, čím vykurujú, niektorí dokonca elektrinu. Čiže vlastne zákon rieši aj tieto záležitosti.
Niektoré z nich z môjho pohľadu nie sú tam riešené úplne šťastne alebo nie sú doriešené, čo verím, že sa ešte podarí v ďalšej príprave tohto systému. Tam ešte možno spomeniem viac. Súvisí to s jednou veľmi dôležitou vecou a tou je, akým spôsobom bude štát riešiť ceny nielen pre domácnosti, pre obyvateľov, ktoré podľa mňa vyriešil veľmi dobre a veľmi elegantne, ale ako ich bude riešiť pre centrálne zdroje tepla, teda kotolne, takisto ako pre verejný sektor a takisto pre firmy. Samozrejme, pod firmami myslím aj akékoľvek občianske združenia, športoviská, proste každého, kto má IČO, ako sa hovorí. Každá z týchto firiem má s energiami veľké problémy. Ja som sa rozprával s mnohými podnikateľmi nielen z oblasti priemyslu a veľkými odberateľmi, ale napríklad prevádzkovateľmi škôl, súkromných športových hál a rôznych takýchto zariadení, ktorým sa napríklad náklady na vykurovanie zvýšili troj-štvornásobne už vlastne minulú zimu, čiže začiatkom tohto roka. A určite, ak hovoríte s nimi, tak viete, že sú to obrovské náklady, ktoré musia znášať. Samozrejme, len časť z toho mohli preniesť do cien a mnohí jednoducho sa rozhodli v zime neotvoriť a zavrieť svoje prevádzky práve preto, že to kúrenie a svietenie je extrémne drahé a jednoducho sa im to nevráti. Vytvárali by len obrovský zisk.
Čiže, čiže je to situácia, ktorú treba veľmi vážne riešiť, a ak takéto prevádzky sú výrobné prevádzky, ktoré zamestnávajú stovky ľudí, tak je to veľký problém. Ak naozaj budú zavierať, tak to bude veľký problém pre zamestnanosť, bude to problém pre sociálnu situáciu v regiónoch a bude to problém pre hrubý domáci produkt tohto štátu. Bude to problém pre daňový systém, pretože prestanú platiť dane. Mnohé z nich majú ešte ako-tak výhodné ceny plynu a elektriny do konca tohto roka. Čiže mnohí z nich uvažujú nad tým, že od budúceho roka jednoducho už neotvoria, že jednoducho po vianočnej dovolenke zavrú a budú čakať, ako sa to vyvinie, čo bude.
Vieme, že niektoré aj výrobné závody už na Slovensku skončili, zavreli a mnohé aj prepustili niekoľko ľudí. Bol som napríklad v závode v Humennom, kde prepustili asi 150 – 200 ľudí. Mnohí sú z tamojšej rómskej osady. Sú to ľudia, ktorí si veľmi ťažko nájdu prácu inde, pretože to je proste jednoduchá montážna práca, ktorú robili, a jednoducho sú v štátnom sociálnom systéme, namiesto priemyselnej firmy ich musí platiť štát, jednoducho povedané. A je to firma, ktorá v podstate možno 30 – 40 % ich nákladov je elektrina, a dôvod, prečo týchto ľudí prepustili, je proste to, že niektoré výrobky si nemôžu dovoliť vyrábať, pretože by ich vyrábali so stratou. Tak jednoducho výroba sa presunula niekde do Turecka, Srbska, kde je tá elektrina zatiaľ lacnejšia, a tí ľudia sedia doma.
A ja by som bol veľmi nerád, aby sa takéto niečo stalo aj v iných fabrikách, aby to začalo masovo takto sa diať, a práve preto chcem povedať pár slov k systému, akým spôsobom štát toto bude kompenzovať. Vieme, že existuje systém dotácií, ktorý sa uplatňuje pre tohtoročné náklady za mesiace august a september. Je to dotačný systém, kde si každá firma žiadosťou žiada na ministerstve hospodárstva vlastne dotáciu nad tú cenu 190 eur za MWh elektriny a 99 eur za MWh plynu. Myslím si, že spätne sa to ani nedalo inak robiť, pretože jednoducho to už je vyfakturované, zaplatené, teda dúfajme, zvyčajne a v takom prípade to môže štát vlastne len spätne, spätne zadotovať a spätne preplatiť. To sa už deje práve tento mesiac. Ešte tam chvíľu trvalo, kým to notifikovala Európska komisia. Takže chcel by som všetkých podnikateľov a teda všetkých, ktorí majú IČO, aj mestá, obce, pokiaľ viem a mestské spoločnosti, vyzvať, aby si uplatnili vlastne takúto vratku, sa dá povedať, tejto ceny nad túto hranicu, ak ju teda platili nad touto hranicou, čo teda mnohí v auguste a v septembri určite, pretože tam boli extrémne ceny elektriny špeciálne, ale myslím, že aj plynu. Tak chcel by som ich vyzvať, aby naozaj sa pozreli na stránku ministerstva hospodárstva, aby požiadali o takúto vratku. Samozrejme, je tam, je tam limit celkovej sumy, čo pre najmä veľké firmy je nedostačujúce, pretože im to nepokryje naozaj tie zvýšené náklady, ale je to aspoň niečo.
Ale keď sa pozreme do budúceho roka, myslím si, že takýto systém by nebol práve vhodný. Prečo? Ak vlastne každá firma, či už priemyselná, alebo iná, v službách si bude pýtať takúto dotáciu od ministerstva hospodárstva, bude to extrémne náročné. Tých firiem, ktoré mali tú cenu nad 200 a nad 100 v auguste a v septembri, bolo oveľa menej, ako ich bude v budúcom roku. Čiže bude to extrémne administratívne náročné. Ja som veľmi zvedavý, ako vlastne tento mesiac zvládne ten informačný systém ministerstva hospodárstva ten nápor. Ja verím, že áno, ale budúci rok by to bolo ešte oveľa náročnejšie.
Ďalšie riziko je možnosť podvodov. Čiže dohoda odberateľov s dodávateľom, že im dá vyššiu cenu, nejak si to rozdelia. Keď to veľmi zjednodušene poviem, slovenská kreativita je nesmierna a dobre vieme, že podobné podvody sa diali pri dotáciách na nájomné. Boli tam úplne vymyslené prevádzky, úplne vymyslené objekty dokonca. Ľudia žiadali na objekty, ku ktorým nemali žiadne vlastnícke právo ani užívateľské, dokonca objekty, ktoré roky sú spustnuté, tak zrazu boli prevádzkami, hej? Tá kreativita je nesmierna. Dokonca istý prevádzkovateľ žiadal dotáciu na strelnicu niekde v lesoch, ktorú že vraj nemôže využívať. No tak samozrejme, strieľalo sa tam naďalej, ale však dotácia od štátu je, tak prečo nepodojiť štát, keď sa to dá? Čiže toto je ďalšie riziko.
Takisto štát v takomto prípade nebude mať možnosť kontrolovať nákupné ceny dodávateľom. Dodávatelia si môžu v podstate vypýtať akúkoľvek cenu. Vieme, že dnes cena na burze stanovuje alebo určuje ceny medzi dodávateľmi, aj keď nejdú cez burzu. To je niečo, čo je vážna deformácia na európskom trhu, že cez burzu ide možno 5 % obchodov, ale aj dvojstranné obchody sa stanovujú podľa cien na burze, pretože jednoducho ten výrobca elektriny vám to nepredá lacnejšie, keď na burze je taká cena. Síce na burze by to nepredal, lebo tam za takú cenu jednoducho nie je dopyt, ale proste tak to stanoví.
Takisto v prípade odberateľov by to bolo veľmi náročné na cash flow, pretože museli by tú veľmi vysokú cenu najprv zaplatiť a potom si ju spätne žiadať od štátu a čakať neviem ako dlho, kým ju dostanú. Čo keby každý mesiac takto prebiehalo, tak by to ohrozilo jednoducho ich hotovostnú situáciu a veľa firiem by meškalo s úhradami a jednoducho by nemali na zaplatenie energií po čase. Čiže zase by došlo k zastavovaniu prevádzok, k vypínaniu a tak ďalej.
Takisto by to znamenalo vyššie výdavky štátu, pretože čím tie ceny budú vyššie, ktoré budú požadovať vlastne tí dodávatelia a štát to nebude mať možnosť kontrolovať, za koľko naozaj reálne nakúpili, tak tým väčšie budú tie štátne výdavky. Ja som to pri elektrine na celý rok odhadol na 3,5 mld. eur. To si myslím, že pre štát by bolo veľmi nebezpečné, takúto obrovskú sumu vydať len na elektrinu pre právnické subjekty a verejný sektor.
A posledná vec, vlastne pokiaľ viem, tak takáto pomoc by bola štátnou pomocou, čiže by si vyžadovala takisto notifikáciu od Európskej komisie.
Na druhej strane je tu možnosť, ktorú ja navrhujem už niekoľko týždňov, a to sú kompenzácie na strane dodávateľov, to znamená, dodávateľ plynu napríklad dodá plyn fabrike, štát stanoví maximálnu cenu 99 eur, dodávateľ tvrdí, že nakúpil za 150, to znamená, že ten rozdiel medzi 99 a 150 si bude žiadať ako kompenzáciu od štátu. Takáto kompenzácia, ako pán minister aj včera spomínal na výbore, je vlastne v ústave alebo teda ústava hovorí, že má nárok na ňu od štátu, pretože štát obmedzil jeho podnikanie, stanovil maximálnu cenu, za ktorú môže predávať, a vlastne ten rozdiel si môže žiadať od štátu a nevyžaduje si to ani súhlas Európskej komisie, keďže nejde o štátnu pomoc, ale ide vlastne o kompenzáciu vyplývajúcu zo zákona. Čiže takto by to malo fungovať, aby naozaj ten podnik alebo mesto, alebo mestský podnik, alebo tepláreň naozaj dostali maximálnu cenu, ktorú budú platiť, aby im to štát povedal, nebudeš platiť za plyn viac ako 99, nebudeš platiť za elektrinu viac ako 199, budeš to mať na faktúre, presne takú sumu, a čo ten dodávateľ potrebuje viac, to si on vybaví so štátom a nebude ti posielať vyššie faktúry. Toto by sa dalo robiť vlastne aj cez informačný systém dodávateľov, ktorý oni si pripravujú pre podobný spôsob kompenzácií pri domácnostiach.
Domácnosti budú takto fungovať od nového roka napríklad pri plyne, že dostanú maximálnu cenu plynu, ktorú štát stanovil, a čokoľvek dodávatelia majú náklady nad túto sumu, to si vlastne vyžiadajú zo štátu a budú to riešiť cez svoj vlastný informačný systém, ktorý pripravujú. Stačilo by ho rozšíriť vlastne aj na firmy a verejný sektor plus pridať doňho elektrinu a vlastne fungovalo by to bez zásahu štátu, bez toho, aby sme na ministerstve museli vytvárať nové pracovné miesta a obrovské náklady a prevádzkovať informačný systém.
Dobre. Čiže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, skončil vám čas.

Kremský, Peter, poslanec NR SR
Áno, ďakujem. Dobre, čiže urobím to tak, že prihlásim sa ešte do ústnej rozpravy a tam prednesiem pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.

Hlasovanie navrhujem pri najbližšom hlasovaní. Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1303.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2023 a v gestorskom výbore do 30. januára 2023.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Skúsim sa vyjadriť k tomu, čo pán poslanec Mazurek tu predviedol a povedal.
Rozumiem vášmu rozčúleniu. Samozrejme, ak trošku by ste ma poznali a sledovali moje názory, tak by ste vedeli, že nie som žiadny podporovateľ eko a elektromobility za každú cenu. Pre mňa to rozhodnutie Európskej komisie a Európskeho parlamentu zakázať predaj vozidiel so spaľovacími motormi po roku 2035 je extrémne kontraproduktívne, a myslím si, že Európa si týmto strelila do vlastnej nohy. Pretože tým sa výroba automobilov v podstate presunie do iných častí sveta a v podstate v Európe budeme kupovať automobily z veľkej časti vyrobené v Ázii alebo aspoň zložené z ázijských dielov. Plus tam nastane to, čo ste spomínali, že tieto automobily na elektrinu budú sa nabíjať elektrinou vyrobenou z uhlia, prípadne z iných fosílnych zdrojov, čiže sme tam, kde sme boli, alebo ešte horšie. Čiže s týmto ja úplne súhlasím a v tom sa úplne zhodneme.
Ale teraz ide o niečo úplne iné. Asi neviete, že pred možno pol rokom sme v tejto Národnej rade schvaľovali zákon, ktorý bol, bol implementáciou smernice alebo nariadenia Európskej únie, ktoré prikazuje verejným inštitúciám nakupovať určitú časť vozidiel ekologických, čiže elektromobilov, prípadne automobilov na vodík, ktoré dneska, samozrejme, ešte nefungujú ani zďaleka, čiže sa nenakupujú. A toto, tento zákon platí už nejaký čas na Slovensku, čiže tam plačete na nesprávnom hrobe.
Celým, celým zámerom tohto zákona je to, aby vlastne vláda mohla stanovovať osobitne limity na nákup vozidiel so spaľovacími motormi a elektrických vozidiel, to znamená, aby vôbec bolo možné nejakým spôsobom tieto vozidlá nakupovať. Ja verím, že sa nebudú nakupovať tak, aby, aby sa míňali zbytočne peniaze zo štátneho rozpočtu, ale to už je na každej tejto inštitúcii, na každom ministerstve, ako to urobí, či si kúpi elektrické vozidlo, ktoré stojí dvadsať, 25 000 eur alebo si kúpi elektrické vozidlo, ktoré stojí 50 000 eur. A to je aj vaša úloha ako opozície tieto štátne inštitúcie kontrolovať a poukazovať na to, ak niekto zneužíva prostriedky. Čiže ak tak robíte, ak tak robíte vecným spôsobom, ja som veľmi rád, pretože to je aj vaša úloha ako opozície a takisto aj nás ako koaličných poslancov. Čiže to je úplne v poriadku.
Ale úlohou tohto zákona nie je to, aby niekto nakupoval elektrické autá, ale vôbec umožniť rozpočtovo stanovovať nejaké limity na to. Ak by sme tento zákon nemali, tak vôbec tie limity sa nedajú stanoviť, pretože potom by sa musel zdvihnúť celkový limit a práve vtedy by sa mohli nakupovať spaľovacie autá za 50 - 60-tisíc eur. Čiže to je presne to, čo vy tu kritizujete a aj tento zákon nepriamo rieši.
Takže len toľko na vysvetlenie.
Ďakujem za váš príspevok.