Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

24.3.2023 o 12:41 hod.

Mgr.

Peter Kremský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 24.3.2023 12:41 - 12:50 hod.

Peter Kremský Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Rád by som povedal svoj názor a nejaký komentár k tomuto návrhu zákona, ktorým kolegovia Karol Galek a Tomáš Šudík chcú zmeniť zákon o tepelnej energetike a o regulácii v sieťových odvetviach.
Myslím si, že v čase energetickej krízy, ktorú zažívame, a v podstate vojnovej situácie v energetike, ktorá sa prejavuje najmä posledný rok, ale už aj predtým, vidíme stále viac dôležitosť legislatívnych úprav, ktoré majú dopad na každodenný život ľudí, ktorí sú odkázaní na centrálne zdroje tepla. Stále viac sa dostáva do popredia potreba obnoviteľných zdrojov pri týchto centrálnych zdrojoch tepla a myslím si, že práve tento návrh zákona tento smer podporuje a túto tendenciu vlastne ešte posilňuje.
Myslím si, že tieto úpravy, ktoré tu aj kolega Karol Galek spomínal, prispejú k tomu, aby práve tie veľké centrálne zdroje tepla boli stále viac motivované stále viac a viac sa spoliehať na obnoviteľné zdroje a presúvať akoby ťažisko tej výroby tepla práve do oblasti obnoviteľných zdrojov, a to si myslím, že je veľmi pozitívne a niečo, čo by sme mali podporiť napriek tomu, že v podstate je to teraz návrh, ktorý prichádza čiastočne z opozície. Ale myslím si, že keď je to rozumný návrh, o ktorom aj kolega Karol Galek diskutoval s nami, tak keď nájdeme v tej diskusii rozumné riešenia, tak si myslím, že je v poriadku, keď to podporíme, a tak to má byť, aby rozumní ľudia našli aj rozumnú reč.
Ja k tomuto zákonu mám dva pozmeňujúce návrhy, ktoré by mali riešiť práve možnosť rozširovania využívania týchto obnoviteľných, teda centrálnych zdrojov tepla, ktoré sú hlavne z obnoviteľných zdrojov. A dôvodom je najmä to, aby v praxi sa nové objekty a rekonštruované objekty pripájali k tomu, k týmto centrálnym zdrojom tepla. V praxi to občas býva tak, že, že keď je tam nejaká nevraživosť, poviem to, alebo nie dobré vzťahy medzi výrobcom tepla a trebárs vedením mesta, vedením obce, že pri nových zdrojoch vlastne stavebný úrad často nezohľadní v stavebnom povolení a v povoľovacom mechanizme to, že tu existuje nejaký centrálny zdroj tepla a podľa legislatívy je takýto nový objekt povinný sa pripojiť k takémuto centrálnemu zdroju tepla, ktorý vyrába z obnoviteľných zdrojov. A potom, samozrejme, aj tá účinnosť nie je taká, aká by mala byť, a musia to platiť vlastne všetci ostatní odberatelia. Keď by sa tam pripojilo viac nových objektov, ako sú napríklad školy alebo, alebo nejaké verejné budovy, prípadne aj hoci nákupné centrá alebo kancelárske budovy, tak by tento centrálny zdroj tepla mohol fungovať a vyrábať efektívnejšie.
Takže odôvodním prvý pozmeňujúci návrh a potom ho prečítam. Tento pozmeňujúci návrh najmä upresňuje pojmy v tomto zákone, pretože v praxi sa často stáva, že stavebné úrady nesprávne vyhodnocujú vymedzené územie ako časti územia, na ktorých sa nachádza technológia vo vlastníctve držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla. Je preto dôležité odstrániť tieto pochybnosti, aj v prípade právnických osôb jednoznačne určiť spôsob definovania vymedzeného územia rovnakým spôsobom ako je to zákonom určené pre fyzické osoby. Teda tým prvým bodom v tomto pozmeňujúcom návrhu sa odstraňujú tieto nejasnosti.
Druhý bod sa týka takisto upresnení, využívanie energie z domácich obnoviteľných zdrojov bez produkcie skleníkových plynov CO2 je vo verejnom záujme. Aktuálne znenie zákona určuje povinnosť pripojenia k účinnému centralizovanému zásobovaniu teplom z obnoviteľných zdrojov energie len pre objekt, ktorý uskutočňuje hĺbkovú obnovu. Nevzťahuje sa však na nový objekt spotreby tepla, ktorý sa plánuje vybudovať na vymedzenom území držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla. Práve preto vlastne tento druhý bod upravuje tento § 21 a vkladá tam slová alebo rozširuje túto povinnosť aj na nový objekt spotreby tepla.
Čiže teraz prečítam, poprosím o zastavenie času, prečítam teraz pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Petra Kremského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1371).
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I sa pred bod 1 dopĺňajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
„1. V § 5 odseku 5 písmene g) sa za slovo „územie" vkladajú slová „s jeho vyznačením na katastrálnej mape".
2. V § 7 odseku 2 písmene j) sa za slovo „územie" vkladajú slová „na podnikanie" .
Doterajšie body 1 až 3, 1 až 2 sa primerane prečíslujú.
2. V článku I sa za bod 3 vkladá bod 4, ktorý znie:
„4. V § 21 odseku 5 sa za slová „na území bezprostredne nadväzujúcom na vymedzené územie" vkladajú slová „plánuje vybudovať nový objekt spotreby tepla alebo"."
Čiže to bol prvý pozmeňujúci návrh. Teraz odôvodním druhý pozmeňujúci návrh. Tento pozmeňujúci návrh upravuje aktuálne znenie zákona v tom, že umožňuje zjednodušenie stavebného procesu rozvodov tepla iba pri, iba vtedy, keď sú vedené na pozemkoch mimo zastavaného územia obce. Je však vo verejnom záujme, ktorým je nepochybne tepelné hospodárstvo, teda ak je to vo verejnom záujme, ktorým je aj tepelné hospodárstvo, sa navrhuje zjednodušenie tohto procesu aj na pozemky nachádzajúce sa v intraviláne obce, pokiaľ ide o verejné priestranstvá. Tieto predmetné pozemky sú zvyčajne verejným majetkom a majú byť prioritne užívané práve vo verejnom záujme. V územnom ani stavenom konaní tým nebudú dotknuté práva vlastníkov pozemkov vznášať námietky a uplatňovať svoje práva.
Takže teraz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Petra Kremského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1371).
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V čl. I sa pred bod 1 dopĺňa nový bod 1, ktorý znie:
„1. V § 10 odseku 1 písmene d) sa za slová „zastavaného územia obce,12a)" vkladajú slová „alebo na cudzích pozemkoch v zastavanom území obce, pokiaľ ide o verejné priestranstvo12ac)"."
Poznámka pod čiarou k odkazu 12ac) znie:
12ac) § 2b ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Doterajšie body 1 až 3 sa primerane prečíslujú.
Skryt prepis
 

22.3.2023 18:32 - 18:32 hod.

Peter Kremský
Ďakujem. No myslím si, že bolo by škoda sťahovať ten zákon, keďže už sa nám aj kráti čas trošku a myslím si, že je reálna šanca na tie, na, na vlastne úpravu toho zákona do leta, čiže radšej určite pôjdeme formou pozmeňujúcich návrhov a v prípade, že bude potrebné, tak to upravíme.
Skryt prepis
 

22.3.2023 18:28 - 18:29 hod.

Peter Kremský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Galek, áno, súhlasím s niektorými tými bodmi, ktoré si predniesol, samozrejme, sme otvorení v druhom čítaní na zmeny v tomto zákone, samozrejme, v prvom čítaní už nevieme urobiť, čiže budeme radi, keď návrh tohto zákona podporíte a sme otvorení naozaj cez pozmeňujúce návrhy, či už na hospodárskom výbore alebo v pléne, upraviť tento, tento návrh. Ja už tiež som dostal spätnú väzbu od dodávateľov, kde navrhujú niektoré úpravy, s ktorými teda hovorili, že by nedokázali fungovať nejako, určite by sme neradi nejako rozbíjali energetický trh, práve naopak. Myslím si, že je teraz v takej situácii, že potrebuje naozaj takú, také posilnenie a upratanie, čiže som veľmi rád, ak prídeš s konkrétnymi návrhmi, konkrétnymi bodmi, ktoré by bolo treba zmeniť a ako zmeniť, čiže naozaj sme otvorení spolupráci.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.3.2023 18:11 - 18:17 hod.

Peter Kremský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Rád by odôvodnil návrh zákona č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach, ktorým zároveň sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 o energetike, ktorý predkladáme spolu s kolegom Igorom Matovičom, ktorý je, žiaľ, ešte chorý, takže tu nemôže byť medzi nami, takže to musím urobiť aj za neho.
Ak by som to mal krátko predstaviť, keďže sme v prvom čítaní, nebudem zachádzať do veľkým podrobností, ide o určité posilnenie právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, s ktorým sme aj pri navrhovaní tejto novely spolupracovali. A ide najmä o to, aby mohol lepšie kontrolovať povinnosť dodávateľov elektriny a plynu zabezpečiť dostatok, dostatočné množstvo tejto komodity tak, aby mohli plniť svoje záväzky voči koncovým odberateľom elektriny a plynu.
V prvom rade ide teda o umožnenie lepšej, lepšieho vykonávania tejto povinnosti, takisto kontrolu obstarávacích nákladov, takisto možnosť zverejňovania týchto informácií, takisto uloženie povinnosti dodávateľmi elektriny alebo plynu zabezpečiť množstvo elektriny v prípade, ak daný dodávateľ takéto množstvo nemá zabezpečené. A takisto možnosť sankcií vo forme straty spôsobilosti dodávať elektrinu alebo plyn, respektíve zrušenie povolenia na podnikanie v energetike.
Možno poviem k tomu len pár slov, v súčasnosti zažívame na Slovensku stav, keď štát veľmi silným spôsobom za pomoci európskych prostriedkov kompenzuje náklady na plyn, elektrinu a teplo koncovým odberateľom, či už sú to domácnosti alebo komerčné subjekty, alebo verejný sektor, mestá a obce a tak ďalej a tak ďalej, vynakladá na to stovky miliónov eur, dokonca to tá, tá najvyššia hranica možná, o ktorej sa hovorí pre tento rok, je na úrovni až vyše 4 mld. eur.
Ja verím, že sa takáto, takýto objem nesplní, pretože by išlo o obrovské výdavky štátneho rozpočtu, ktoré by si štát musel požičať na úkor zvýšenia dlhu. A ja verím, že vďaka tomu, že tie cene energií počas tých posledných mesiacov od začiatku roka sa umúdrili, v podstate viac-menej kontinuálne klesajú, dostávajú sa opäť smerom k úrovniam, kde boli pred vojnou, že tieto náklady nebudú také vysoké.
Objavuje sa tu však veľmi nepríjemný fenomén, a to, že dodávatelia energií tie ceny, ktoré teda si žiadajú kompenzovať od štátu, stále ponechávajú na veľmi vysokých úrovniach. Niektorí dodávatelia tieto ceny nemenili dokonca od začiatku roka, hoci dnes majú na úrovni 500-600 eur za elektrinu, za komoditu na megawatthodinu, pričom reálne ceny na trhu sa teraz pohybujú okolo 150 eur za megawatthodinu a to už sa takto pohybujú v podstate niekedy od pred Vianoc, možno 15., 20. decembra.
Čiže a vlastne keď sa na to pýtam ako predseda hospodárskeho výboru, kto bude týchto dodávateľov kontrolovať, či už štát naozaj kompenzuje reálne ceny, za ktoré nakupovali, či im naozaj kompenzuje reálne náklady na tú elektrinu a plyn, ktoré oni potom ďalej fakturujú odberateľom, tak nikto nevie, kto by ich mal vlastne skontrolovať, odkiaľ tie údaje zobrať a kto by to mal urobiť. Práve preto navrhujeme týmto Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, aby mohol získať takéto údaje, aby ich mohol zverejňovať, aby s nimi mohol narábať, aby mohol v podstate kontrolovať týchto dodávateľov, či tie ich vlastne predajné ceny sú v súlade s tým, za čo tieto energie nakupovali.
Čiže len toľko krátko, verím, že tým ušetríme aj prostriedky štátu, že nebudeme prispievať obrovským ziskom týchto energetických koncernov a že, že vlastne bude aj táto pomoc s energiami viac zmysluplná a obmedzená naozaj na nevyhnutnosť, nie na nejaké hausnumerá, ktoré si niekto napočíta.
Takže zatiaľ asi toľko a prípadne v rozprave môžem k tomu povedať viac. Ďakujem.
Skryt prepis
 

22.3.2023 17:57 - 17:59 hod.

Peter Kremský Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som odôvodniť návrh zákona č. 254/1998 o verejných prácach, ktorý predkladáme spolu s kolegom Marekom Krajčím, ktorý určite k tomu tiež povie potrebné, potrebné vyjadrenia.
Tento návrh zákona súvisí s úlohami z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, a ide najmä o prípravu projektu výstavby univerzitnej nemocnice v lokalite Rázsochy, kde z časového hľadiska sú za kritickú časť považované najmä ustanovenia zákona č. 254 o verejných prácach. Tie definujú záverečné stanovisko EIA ako nevyhnutnú súčasť podkladov, bez ktorého nie je možné vyhotoviť protokol o vykonaní štátnej expertízy. Keďže tento proces posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade takýchto zložitých stavieb trvá aj 9 až 12 mesiacov, v prípade projektu by došlo k oddialeniu spracovania štátnej expertízy a tým aj možnosti vyhlásiť verejné obstarávanie, keďže práve takáto štátna expertíza je výsledok, sú predpokladanou hodnotou zákazky z hľadiska verejného obstarávania. Práve preto je navrhnuté upraviť požiadavku na ukončený proces posudzovania vplyvu na životné prostredie ako podmienku spracovania protokolu do štátnej expertízy v prípade investícií, teda nielen Rázsoch, na ktoré vláda vydá osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu. Tým sa vlastne vytvorí možnosť bezodkladne stanoviť predpokladanú hodnotu zákazky a vyhlásiť verejné obstarávanie bez ohľadu na prebiehajúci proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Samozrejme, tento proces sa uskutoční, ale medzitým vlastne môžu prebiehať ďalšie procesy.
Tento návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, ani na ďalšie, ani ďalšie dopady. Ide vlastne o urýchlenie procesov, čiže verím, že takýto návrh podporíte. Ďakujem.
Skryt prepis
 

22.3.2023 17:48 - 17:55 hod.

Peter Kremský Zobrazit prepis
Dobre, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja len pár slov, pretože keď som reagoval vlastne ešte v rozprave, tak bol tu taký hluk, že som nepočul ani vlastné slovo a, žiaľ, niektorí poslanci sa nevedia správať a majú rôzne krčmové spôsoby, takže skúsim odpovedať ešte pár faktických vecí, na pripomienky a na podnety, ktoré tu boli vznesené.
Vážim si vecné pripomienky, pani kolegyňa Zemanová, myslím si, že tam to vaše narážanie na toho, koho zastupujem, bolo asi spôsobené trošku, že ste stratila nervy, myslím si, že takto by sme sa tu asi nemali rozprávať, takže skúsim k tomu, čo ste konkrétne hovorili.
K tým jednotlivým zmenám v procese EIA a v procese povoľovania. No to, čo prináša táto novela zákona, je hlavne stanovenie lehôt. Myslím si, že veľakrát už sme tu v parlamente riešili a myslím si, že aj strana SaS bola vždycky toho zástancom, že mali by byť jasné pravidlá. Je veľmi škodlivé, keď občan má presné lehoty na to, čo musí dodržať, do koľko dní má zareagovať, do koľko dní môže podať odvolanie, do koľko dní má niečo zaplatiť, ale štát žiadne lehoty nemá. To je veľmi, veľmi škodlivý stav, to určite sa na tom zhodneme, pretože to vyvoláva v občanovi krivdu, že asi niečo nie je v poriadku, keď platia iné pravidlá pre mňa a iné platia pre štát. Presne tak to je aj vo firemnom svete. Keď tá firma má presné lehoty, čo musí dodržať, 30. marca je daňové priznanie, do vtedy treba zaplatiť a tak ďalej, a potom štát nemá žiadne lehoty, tak asi niečo nie je v poriadku, asi je to pokrivené. Čiže toto pokrivenie sa snažíme napraviť. Snažíme sa dať do poriadku. Poviem pár príkladov.
Napríklad v bode tri, tam nahrádzame slovo bezodkladne od podania návrhu, prípadne od jeho doplnenia oznámi, hej, čiže bezodkladne. V bode päť, pripájajú sa slová o lehotu nie dlhšiu ako 15 dní. V bode šesť, obvodný banský úrad rozhodne o návrhu na určenie chráneného ložiskového územia najneskôr do dvoch mesiacov od jeho podania, prípadne od jeho doplnenia. Hej? Čiže to sú tie veci, ktoré tam vlastne presadzujeme do tejto novely. V bode jedenásť, o lehotu nie dlhšiu ako 15 dní. A tak ďalej. Čiže nám ide o to, aby aj pre štát platili rovnaké pravidlá, že má nejakú lehotu, musí ju dodržať a nie donekonečna, donekonečna tam niečo dokladať, donekonečna vznášať tie isté pripomienky, tie isté námietky a znova donekonečna ich ten úrad musí riešiť. Proste tam musí už niekedy dôjsť k rozhodnutiu, musí sa ten úrad rozhodnúť, musí dať nejakú lehotu, aby to bolo všetko jasné. Čiže nastavenie pravidiel je veľmi dôležité.
K tej vlastnej ťažbe a prieskumným vrtom. Áno, samozrejme, každý, keď si predstaví, že niekde v jeho záhrade by prišla nejaká vrtná súprava a by mu tam vŕtala, tak ho premkne hrôza, ale, samozrejme, takto sa to nedeje. Tie ložiská majú určitú rozlohu, ktorá je v desiatkach, stovkách hektárov niekedy, čiže v podstate tá ťažobná spoločnosť najprv odhaduje, kde asi by to bolo vhodné, ako sa to ložisko rozkladá a potom hľadá aj podľa dostupnosti vhodné miesto, kde urobiť prieskumný vrt. Ak si predstavujete prieskumný vrt ako nejakú ekologickú katastrofu, tak to vôbec nie je tak, aj kolega Milan Kuriak spomínal, my sme sa boli pozrieť práve na takýto vrt, lebo sme to chceli vidieť na vlastné oči, je to naozaj areál 50x50, ktorý sa po využití a vyťažení vráti naspäť. Čiže to nie je niečo, čo by bolo nejaká ako keby mesačná krajina.
Čiže, čiže ak naozaj uvažujeme o vlastnej ťažbe, o tom, že by sme pokryli vlastným plynom 10 % spotreby Slovenska, o určitej aspoň čiastočnej sebestačnosti, ktorá by mala, opakujem, nahradiť dovoz plynu z krajín, kde sú zvyčajne totalitné režimy. To si zdôraznime. To nie je len Rusko. Ak nahradíme dovoz zemného plynu z Ruska dovozom z Kataru, možno z Líbye, možno z Venezuely, možno z iných krajín, ide z veľkej väčšiny o krajinu s viac alebo menej totalitnými režimami. Nehovorím, že sú to krajiny, kde všetkých mučia a zabíjajú, to nie, aj tam ľudia môžu žiť slušne a možno dobre si žijú mnohí, ale proste je ideálne byť sebestačný. A z takýchto krajín jednoducho nedovážať nič, pretože môže sa stať, že keď sa od nich staneme závislými, tak tam príde aj určitý tlak na Slovensko alebo na Európsku úniu a môže to byť veľmi nebezpečné. Tak ako sa to stalo nebezpečným v prípade Ruska.
No ale ak takúto vlastnú ťažbu chceme, tak potom nemôžeme čakať, že bude niekde ďaleko, ďaleko, kde ju nevidíme, kde ani náhodou nezablúdime, kde proste je to úplne mimo nášho života. Napríklad niektoré tie vrty, ktoré sa robili v oblasti Trnavy, boli asi 50 metrov od diaľnice a asi 5 kilometrov od dediny. Napriek tomu niektorým obyvateľom tej dediny to vadilo, že je to príliš blízko. No viete, len to je presne o tom, že ak je to niekde tuto neďaleko, tak možnože mám pocit, že mi vŕtajú v záhrade. Ak je to niekde v Rusku, tak mi je to jedno. Ale to je veľmi pokrytecký prístup. Čiže skúsme tomu nastaviť jasné pravidlá, skúsme tomu nastaviť dobré podmienky, skúsme naozaj dať pozor, aby to nepoškodzovalo životné prostredie, aby to malo jasnú, slušnú úroveň a umožníme tým, ktorí naozaj majú tie technológie, aby ten plyn našli, aby ho ťažili. Tak ako ho ťažia, znova opakujem, desiatky rokov na Záhorí, neviem, či niekto z vás, kto chodí cez Záhorie, možno tam chodíte bicyklovať, možno tam chodíte na výlety, ja áno napríklad, tak že by sa pozastavil nad tým, že sa tam ťaží plyn alebo ropa. Proste je to niečo, na čo si tí ľudia úplne v pohode zvykli, nikto z nás to nerieši, pretože má to pravidlá, má to jasné obmedzenia, má to lokality, ktoré sa po vyťažení dajú do pôvodného stavu, niektoré sa dokonca využívajú ako plynové zásobníky doteraz, vďaka tomu máme v zime dostatok plynu, že sa tam v lete natlačí, čiže je to niečo, čo úplne v pohode funguje v energetickej sústave, len proste treba tomu dať jasné pravidlá a neobmedzovať to za každú cenu.
Takže v tomto zmysle je aj tento náš návrh zákona a chcem vás požiadať o podporu, som, sme ochotní v druhom čítaní, samozrejme, diskutovať o zmenách, o úpravách, o vylepšeniach, prípadne doplneniach o podporu ďalších obnoviteľných zdrojov.
Takže ďakujeme veľmi pekne za podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2023 17:03 - 17:04 hod.

Peter Kremský
 

Vystúpenie v rozprave 22.3.2023 16:46 - 16:47 hod.

Peter Kremský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, ctená snemovňa, rád by som uviedol tento návrh zákona, ktorý nie je v tejto snemovni úplne nový, pretože už sme ho navrhovali v priebehu minulého roka aj s kolegom Milanom Kuriakom. Predstavím veľmi stručne, o čo ide.
Na Slovensku sa robilo veľmi veľa prieskumných vrtov, ale aj vlastne ťažobných vrtov plynu. Sú tu ložiská, ktoré už sú vyčerpané, ktoré sa v minulosti využívali. A v podstate dneska s novými technológiami prichádza možnosť využiť tieto vrty na využitie podzemného tepla. Nejde o využitie geotermálnych vôd, to je niečo iné, ale ide o využitie tzv. suchého tepla. To znamená, že v tej hĺbke niekoľko kilometrov zvyčajne pod zemou sa nachádza vlastne veľké teplo, ktoré možno využiť tak, že sa do takéhoto vrtu vloží vodné potrubie a vlastne taký akoby prietokový ohrievač, ktorý je v tejto hĺbke, do ktorého sa vtláča voda studená a vlastne von vychádza horúca. Často tam ide o teplo 250 – 300 stupňov v takejto hĺbke, čiže asi si viete predstaviť, že to je pomerne výdatný zdroj tepla. A takýmto vrtom sa často dá aj napríklad vyhrievať menšie mesto. Môže sa tým nahradiť trebárs klasický fosílny zdroj napríklad plynom a takto ušetriť vlastne emisie CO2. V súčasnosti na takýto, na takúto činnosť je potrebná tzv. veľká EIA. Čiže radi by sme umožnili, aby sa tieto podmienky vlastne určitým spôsobom zmäkčili, aby, aby povoľovanie takýchto aktivít bolo rýchlejšie a aby sa takéto, takéto obnoviteľné zdroje dali ľahšie využívať.
Ako som spomínal, už sme v minulosti navrhovali takýto zákon. Nakoniec sme sa rozhodli ho stiahnuť vzhľadom k tomu, že ministerstvo životného prostredia nám sľúbilo, že všetky obnoviteľné zdroje, vlastne ich využitie, uľahčí špeciálnym komplexným zákonom. Keďže doteraz takýto zákon do parlamentu neprišiel, rozhodli sme sa podať takýto návrh znovu a vlastne umožniť využívanie takýchto obnoviteľných zdrojov.
Je to prvé čítanie, čiže chcem vás poprosiť o podporu takéhoto zákona a prípadné vecné, vecné doplnky a zmeny, potom som otvorený v druhom čítaní umožniť vlastne uľahčenie využívania obnoviteľných zdrojov aj v ďalších oblastiach ako je slnko, vietor, geotermálne zdroje. Určite tam je priestor na uľahčenie. Dokonca existuje nariadenie Európskej komisie z decembra 2022, ktorým členským štátom nariaďuje uľahčiť podmienky využívania obnoviteľných zdrojov, čo Slovensko zatiaľ teda nijak na to nezareagovalo. A myslím si, že aj táto poslanecká iniciatíva to umožní.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.3.2023 16:21 - 16:33 hod.

Peter Kremský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcel by som zhrnúť pár vecí, ktoré tu zazneli v rozprave. Nechcel som už vstupovať do rozpravy, aby sme to zbytočne nenaťahovali, lebo sa nám blíži hlasovanie. No ďakujem aj za ocenenie, ktoré tu zaznelo, naozaj si myslím, že je veľmi dôležité, že takýto návrh zákona v Národnej rade sa presadí. Ako hovoríte, pokladal som to naozaj za svoju občiansku povinnosť a poslaneckú povinnosť predložiť takýto návrh zákona, keď v decembri vlastne strana SaS si presadila skrátenie toho solidárneho odvodu iba na rok 2022. Ja možno poviem trošku takých, takej histórie.
Asi si pamätáte, že v máji 2022 sa objavil prvý takýto návrh na mimoriadne zdanenie Slovnaftu. A prečo sa neschválil? Pretože ho blokovala strana SaS. Potom takýto návrh tu ležal v parlamente niekoľko mesiacov, v podstate až do novembra, a celý čas sa o ňom nehlasovalo, nerokovalo. Prečo? Lebo ho blokovala strana SaS. No potom prišiel december, vyslovenie nedôvery vláde, veľké problémy okolo schválenia štátneho rozpočtu, nakoniec pri schvaľovaní štátneho rozpočtu v podstate nás strana SaS povydierala, poviem to tak slušne, a výsledok bol ten, že sme museli ustúpiť v tom, že toto zdanenie Slovnaftu sa obmedzilo iba na rok 2022. Pôvodne to bolo navrhnuté aj na rok 2023, stačí si pozrieť históriu, stačí si pozrieť tie návrhy a zverejnenia. Čiže to, že vôbec som musel podávať takúto novelu zákona, aby sa to predĺžilo aj na rok 2023, je to preto, že strana SaS v decembri pred Vianocami ten rok ´23 zrušila z toho návrhu zákona. Takže len aby sme si naliali čistého vína.
No, ako som spomínal, kolega Marián Viskupič tu takými miernymi polopravdami a prekrútenými faktami sa snaží navodiť dojem, že ako my strašne ideme ublížiť Slovnaftu, ako nedodržiavame nejaké nariadenia, ako, ako proste nejakú strašnú vec tu chceme urobiť a chceme tú sadzbu zvýšiť na 70 alebo dokonca až 90 %, opakujem, nadmerného zisku, nie celkového zisku. No, kolega Marián Viskupič napríklad spomínal, že EÚ nariaďuje 33-percentné zdanenie. To nie je pravda. EÚ nariaďuje od 33 %, teda minimálne 33 %. To si povedal, pusti si to zo záznamu. Čiže toto je hrubé zavádzanie, že EÚ nariaďuje 33 %, to nie je pravda. Minimálne 33 %. Čiže, ako vieme, aj 70 aj 90 je viac ako 33 %, čiže toto nariadenie EÚ plníme. Akým spôsobom? No Maďarsko to, áno, robí iným spôsobom, myslím si, že ten výsledok je v súčte zhruba rovnaký ako keď my to zdaníme tými 70, 80 %, treba si to prepočítať. Ale však, samozrejme, nikto SaS nebránil v minulom roku navrhnúť iný spôsob zdanenia. Mohli ste to navrhnúť, mohli sme to prepočítať, možnože váš návrh by bol lepší, ja neviem, ja neviem, nepočítal som to, lebo ste nič nenavrhli. Celé, čo ste robili, ste robili to, že ste blokovali. Proste vy ste nechceli žiadne zdanenie minulý rok. Celý minulý rok až prišlo nariadenie z Európskej komisie, tak potom ste ako no dobre, tak okej, tak keď už to musí byť, tak teda rok 2022 nejak zdaníme tých 55 %, ale viac cez to vlak nejde, proste to ako Rišo Sulík sa hodil o zem, ani za nič. Takže, takže tak.
Žaloby na Európsku komisiu, no ak si, to nie je náš problém, keď Európska komisia vydala nejaké nariadenie, asi si ho nejak odôvodnila, hádam tam majú dobrých právnikov, to neviem, prečo my by sme tu mali riešiť, či niekto podá žaloby na Európsku komisiu. Keď by si Slovnaft teda laistol, že chce žalovať Slovenskú republiku, no nech sa páči, nech to skúsi. Isteže, keď vychádzame z nariadenia Európskej komisie, tak si myslím, že je to pomerne stratený prípad, ale keď majú veľa peňazí na právnikov, samozrejme, môžu to skúsiť. Plus tam bol ďalší nezmysel vyššie ceny benzínu a nafty. No už minulý rok ukázal, že to nijak nesúvisí. Ani zníženie cien, ani zvýšenie cien. Ak by súhlasilo, Marián, to, čo hovoríš, tak práve to zníženie cien ruskej ropy by prispelo k výrazne nižším cenám na Slovensku benzínu a nafty, ale to sa nestalo. Už pred rokom, mesiac po začiatku vojny na Ukrajine, v marci 2022 sa ukázalo, že napríklad rafinérska marža koncernu MOL sa desaťnásobne zvýšila. Predtým bola tri aj niečo dolára na barel, to je vlastne pridaná hodnota, ktorú rafinéria urobí na barely ropy. Hej, spracuje tú ropu a to je koľko na tom zarobí na predaji svojich výrobkov. Bolo to na barel tri a pol alebo tri aj niečo dolára, mesiac po vojne na Ukrajine už to bolo vyše tridsať dolárov na jeden barel, hej. Čiže ak by to takto fungovalo, Marián, ako hovoríš, že tie ceny benzínu a nafty okamžite reagujú na ceny ropy a náklady a tak ďalej, tak tie ceny benzínu a nafty na Slovensku by boli euro v tom čase, euro dvadsať možno. Ale nie, ony boli euro šesťdesiat, euro osemdesiat, takisto ako všade inde v Európe. Niekde aj vyššie, áno, jasne. V Paríži som videl cez dve eurá, fajn, ale tie ceny u nás neboli polovičné, tak ako bola polovičná cena Ural-u voči Brent-u.
Takže toto je nezmysel, ktorý tvrdíš, vychádza to aj z toho, že konkurencia v predaji benzínov nafty na Slovensku je relatívne vysoká, dováža sa tu, dovážajú sa tu palivá z Rakúska, dovážajú sa tu palivá z Česka, čiastočne z Poľska aj z Maďarska, čiže práve problém Slovenska je to, že Slovnaft vďaka tomu, že má nízku cenu ropy, tlačil po celý minulý rok veľkoobchodnú cenu benzínu a nafty dole a tým v podstate vytláčal svojich konkurentov z trhu. Ale na čerpacích staniciach sa to prejavilo veľmi málo. Aj preto, že čerpacie stanice naozaj veľmi často neprevádzkuje samotný Slovnaft, ale malí prevádzkovatelia, ktorí to majú cez franšízu. Čiže v podstate oni dostanú palivo, dostanú na tom nejakú províziu za to predané palivo a zvyšok si predávajú sami. Čiže všetky horalky a žuvačky, čo si tu spomínal, predávajú tí konkrétni ľudia, na to sa zisk Slovanu, Slovnaftu nevzťahuje. Hej, čiže ďalšie zavádzanie.
No ja si len kladiem jednu otázku, že prečo tu strana SaS a špeciálne ty osobne takto vášnivo obhajuješ túto maďarskú firmu, prečo tak lobuješ za Slovnaft dokonca aj za cenu zavádzania. Ako celkom tomu nerozumiem, lebo vždy keď sa tu objaví niečo so zdanením Slovnaftu, tak je tu obrovská vášeň v tvojom podaní, ako je to hrozné a strašné, ako im ubližujeme a tak ďalej. Keď si tu spomenul tú sumu 800 miliónov eur, ktorú možno teda by Slovnaft, alebo 900 potom neskôr, neviem teda, podľa mňa 90 % z 900 je 810, ale nie a nie 900, ale dobre. Okej, no hovoril si, že tej bude veľmi málo, no dobre, ale aj keby to bolo 900, si sa úplne striasol tu pri tej sume, hej?
No ja si myslím, že keď tá suma príde do štátneho rozpočtu, tak nie je to niečo, pričom by sme sa nejak my ako poslanci Národnej rady a verejní predstavitelia a občania tejto krajiny mali triasť, ale mohli by sme sa tešiť, že je to niečo, čo pomôže ľuďom. Však tie, tie náhrady, tie kompenzácie cien energií, tie môžu stáť tento rok Slovensko vyše štyri miliardy eur. Akože toto je, čo je to oproti tomu, hej? Vyše štyri miliardy eur. Iba, iba kompenzácie cien plynu pre domácnosti, iba táto jedna, jedna časť tých kompenzácií má byť vyše miliardu tento rok, hej? A ja som si nevšimol, že vy by ste sa nejak postavili proti tomu a povedali: Jéj, tak to vydávame príliš veľa, nedajme ľuďom toľko, radšej nech im zdražie cena plynu, cena elektriny. Však Richard Sulík s Igorom Matovičom dohodli memorandum so Slovenskými elektrárňami a tú zmluvu, ktorou zabezpečili nízku cenu elektriny, hej. Však vy sami ste za to bojovali. Ale teraz, keď treba zaplatiť účet za to, tak idete obhajovať Slovnaft, aby náhodou sme mu nezobrali o 200 miliónov eur viac, lebo chudáci, čo, hej? Ako ja žasnem a kladiem si naozaj túto otázku, že prečo vy takto lobujete za Slovnaft, že či je to preto, že váš dlhoročný sponzor pán Sabol spojil svoje podnikanie s Oszkárom Világim, ktorý je špičkový manažér koncernu MOL. (Reakcia z pléna.) No to sú fakty, pani Zemanová, to sú fakty, pani Zemanová, že pán Sabol a pán Világi spojili svoje podnikanie. Prihláste sa, prihláste sa v rozprave. To nie sú moje výmysly, to sú fakty. Ja vám to môžem doložiť. Oni sami sa k tomu priznávajú. Ja to mám z ich rozhovorov.
Takže to sú fakty a chcem sa pýtať, že či toto naozaj nie je niečo, čo je politická korupcia. Čo, čo je veľmi zvláštne, že prečo takáto vášnivosť sa vo vašom prípade objaví iba v prípade tejto jednej firmy, keď sa čokoľvek len šuchne okolo toho, že by mala dostať nejaké mimoriadne zdanenie. A opakujem, nie je to mimoriadne zdanenie ich nejakého bežného zisku a bežnej aktivity, je to zdanenie ich mimoriadnych ziskov. Mimoriadnych nezaslúžených ziskov, ktoré sa zdaňujú po celom svete, po celej Európe, každý tomu rozumie, samozrejme, že nikomu sa to nepáči, pretože každý by si ten zisk vedel predstaviť niekde na svojom účte, možno v svojej jachte alebo v svojom dome niekde na Bahamách. Rozumiem tomu. Úplne tomu rozumiem. Ale my sme tu na strane štátu. My sme tu na strane občanov. Nie sme na strane súkromných zahraničných koncernov, ktoré majú úplne nezaslúžený zisk. Čiže prekvapuje ma toto a skutočne si kladiem túto otázku, že prečo takáto vášnivá obhajoba a naozaj to vysvetlenie mi dáva iba, iba takéto spojenie.
Takže chcem vás požiadať, naozaj buďte na strane občanov, postavte sa na stranu občanov aj pritom hlasovaní a ja verím, ja verím, že, že naozaj sa táto Národná rada dokáže postaviť za to, aby tá pomoc občanov fungovala a to, čo vidíme, že tí ľudia dostávajú kompenzácie, ktoré dokážu aspoň čiastočne vyvážiť tie nárasty cien energií, bude pokračovať. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2023 16:14 - 16:16 hod.

Peter Kremský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. No ja chcem zareagovať len na to, čo tu práve aj zaznelo, aj spomínal to pán kolega Viskupič, tie peniaze z výnosov z tohto solidárneho odvodu majú ísť na pomoc občanom a firmám s energiami. Presne tak, ako to hovorí to nariadenie Európskej komisie. Ja si myslím, že to nie je ani možné inak použiť. Čiže to, čo tu neustále opakujete, to ako zase, že lebo Matovič, tak očiernime to, opľujme, lebo Matovič, to je jeden veľký nezmysel. Ako som to spomínal, nikto, ani vy, ani nik iný nemôže si povedať, že to pôjde na to, čo ja chcem, pretože to je tam jasne určené.
A možno ešte jednu vec, Marián, opäť ďalšie zavádzanie, tvrdíš, že som povedal, že návrh Matoviča neprejde. Nič také som nepovedal, proste ty tu zavádzaš, ty si vytvoríš slameného panáka, ktorého potom biješ, a si veľký hrdina, ale ten slamený panák je len slamený panák. Ja som nič také nepovedal, ja som len povedal to, že mám na to svoj názor, je asi verejnej známe, že nie som priaznivcom tohto návrhu, ale v OĽANO asi na rozdiel od vás je sloboda a demokracia a môžme o tom slobodne diskutovať, povedať svoj názor a myslieť si o tom svoje, napriek tomu nie sme nepriatelia, nikto nás nevykopne zo strany, ako sa to stalo v SaS-ke už veľa ľuďom. Takže rozumiem, že vy sa tu takto držíte, no mám vám, pani Zemanová, zopakovať tie mená? Asi by som to nestihol za 23 sekúnd, lebo ich bolo aspoň 50, tých ľudí. Takže takéto pomery u nás nemáme, u nás je slobodný názor na všeličo, ale, Marián, naozaj si myslím, že je nevhodné, aby si tu takto zavádzal a ohýbal moje slová.
Skryt prepis