Ďakujem pekne za slovo. Pretože vystupujem druhýkrát, už som bol pripravený, aby som šetril čas.
Dámy a páni, chcem len niekoľko poznámok k niektorým oblastiam. Nestihol som v tom prvom vystúpení sa vyjadriť napríklad k rovnosti príležitostí, ktoré považujem za dobre spracované v tomto programovom vyhlásení vlády. Samozrejme, že by sme sa mohli pozerať na niektoré veci rozdielnym pohľadom. Ja poviem iba jednu jedinú. Nezdá sa mi, že by vláda mala zaradiť nedostatočné ovládanie vyučovacieho jazyka medzi kritériá špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Toto si fakt myslím, že je, že je nad rámec a tu, tuto o tomto by som bol schopný diskutovať, ale myslím si, že to nie je kardinálna vec, o ktorej by sme sa mali hádať.
Vyjadrím sa aj k národnostnému školstvu, kde je zásadne problém s tým, že absolútne súhlasím, podporu fungovania škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ale s rovnakými pravidlami. A to sa chcem spýtať pána ministra, či pravidlami aj finančnými v prípade škôl s vyučovacím jazykom slovenským, pokiaľ je slovenské obyvateľstvo na danom území v menšine. Dnes si uvedomme, že národnostné vzdelávanie má o 13 % vyšší normatív ako väčšinové slovenské školstvo a väčšina, drvivá väčšina škôl na jazykovo zmiešanom území sú málotriedky. To znamená, že využívajú aj kompenzačný príspevok v poväčšine prípadov až 50 % navyše oproti normatívu. Čiže oproti bežnej väčšej slovenskej škole majú príjmy zhruba na úrovni 1,7-násobku. Nehovorím, že tie príjmy sú neefektívne vynaložené, ale pýtam sa, čo je cieľom, čo je cieľom takto vynaložených finančných prostriedkov. Cieľom je, aby tieto deti ovládali aspoň na komunikatívnej úrovni slovenský jazyk, na základe ktorého sa dohovoria s väčšinovou populáciou a budú rozprávať štátnym jazykom v tejto krajine a vytvoria prvok, na ktorom tá spoločnosť môže byť jednotná a tento prvok je len jazyk, ktorým hovoria obidve skupiny obyvateľov.
Ja rozumiem, že je obohacujúcim prvkom kultúrny prínos národnostných menšín, ale jedným dychom musíme povedať, že medzi ten prvok, ktorý nás bude spájať, nie je len obohacovanie kultúrne, ale aj potreba ovládať slovenský jazyk. A to mi v tomto, v tejto kapitole o národnostnom školstve chýba, lebo hovorí sa, že sa posilní rozvoj didaktiky slovenského jazyka ako druhého jazyka. Ale to môže mať opäť iba jeden jediný cieľ, a to je lepšie ovládanie slovenčiny.
Vysoké školstvo. V tejto kapitole sa hovorí o tom, že vláda podporí prácu Slovenskej akreditačnej agentúry. A tu chcem povedať, a to budem nadväzovať na kolegu Habánika, ktorý túto časť už rozobral a hovoril jednoznačne o tom, že Slovenská akreditačná agentúra by mala byť nezávislá, ale ja si myslím, že tu by mal nastať ani nie politický tlak, ale spoločenský tlak na to, aby Slovenská akreditačná agentúra ešte pred tým, ako prijme a zverejní štandardy a kritériá, oboznámila spoločnosť s tým, ako chce, aby sa slovenské vysoké školstvo rozvíjalo. Toto je kľúčový prvok, ktorý keď nezvládneme a neustrážime, a to je jedno, kto, kto je pri vláde, či bývalá vládna koalícia, alebo vy, slovenské školstvo sa nepohne dopredu. Čiže preto vyzývam všetkých, tuto odhoďme akékoľvek politické bariéry a začnime vytvárať spoločenský tlak na Slovenskú akreditačnú agentúru.
Nesúhlasím s tým, že by malo dochádzať k zníženiu počtu študijných odborov a programov, z jednoduchého dôvodu. Nie preto, že, že nechcem, ale nesúhlasím s tým preto, lebo už v predchádzajúcom období sme zákonom znížili počet odborov zhruba zo 400 na 40, ktoré sú širšie koncipované, a zákonom o kvalite vysokoškolského vzdelávania a zmenou vysokoškolského zákona sme zadefinovali, že podporíme inštitucionálnu akreditáciu vysokých škôl a vysoké školy si budú samy na základe tejto inštitucionálnej akreditácie otvárať študijné programy podľa potrieb, tak aby boli schopné reagovať na podnety doby, aby boli schopné reagovať na trh práce a mohli byť veľmi operatívni, čo by slovenskému vysokému školstvu pomohlo.
V programovom vyhlásení sa hovorí, že je potrebné vyprofilovať konkurencieschopné univerzity s medzinárodnými väzbami. Áno, preto sme v uplynulom období prijali zákon o konzorciách vysokých škôl. Hovorí sa tu o odoberaní podvodne získaných titulov a ja s týmto súhlasím. Ale na druhej strane sa pýtam, nemalo by byť súčasťou programového vyhlásenia aj sankcie pre tých, ktorí umožnili podvodné získanie titulov? Ja si myslím, že jednoznačne áno, ak robíme poriadok v spoločnosti, alebo chcete robiť poriadok v spoločnosti, tak sa to nemôže dotýkať len tých, ktorí dávajú úplatok, ale aj tých, ktorí berú úplatok. A toto je jednoznačne tento prípad.
Hovorí sa tu o zvyšovaní kvality vedeckej práce ako jednom z prvkov ohodnocovania alebo prideľovania financií vysokým školám. Pán minister, ja chcem apelovať na to, o čom sme hovorili predchádzajúce štyri roky, je to iba jeden z prvkov ako predpoklad pre vykonávanie magisterského alebo doktorandského štúdia, ale v žiadnom prípade to nemôže byť jediný, jediný prvok alebo hlavný prvok, lebo už dnes je príliš veľa scientologických kritérií pre vysoké školy a vôbec sa to neodráža, vôbec sa to neodráža na kvalite vysokoškolského štúdia, vôbec sa to neodráža na uplatniteľnosti v praxi, vôbec sa to neodráža na platových pomeroch absolventov vysokých škôl. Takže aj tuto sú veci, ktoré v princípe nie sú nesprávne, ale je potrebné ich ešte rozpracovať.
Najviac by som sa kriticky chcel vyjadriť ku kapitole Veda, výskum a inovácie. Tu si myslím, že bolo potrebné urobiť len niekoľko vecí, a to prebrať závery z okrúhleho stola, ako zlepšiť vedu, výskum a vysoké školstvo na Slovensku, ktorý sa konal v predvolebnom období. Všetky politické strany, ktoré sa tohto zúčastnili, všetci predstavitelia vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied, výskumných ústavov, mimovládneho sektora sa vyjadrili, že existujú tri hlavné problémy štátu. A to je nový zákon o štátnej vednej politike, ktorý v programovom vyhlásení vlády absentuje, absencie pravidelného medzinárodného auditu výsledkov výskumu, toto opäť absentuje takto jasne napísané v programovom vyhlásení vlády. A tretie, finančná podpora, ktorá je, samozrejme, predmetom vždy kritiky, ale zlé rozdeľovanie finančných prostriedkov aj vo vnútri vedeckého sektoru, ktoré je ovplyvňované aj lokálnymi, aj regionálnymi, aj ekonomickými záujmami. Stačilo napísať tieto tri hlavné politiky na strane štátu a mali by sme vednú politiku, tak ako ju vidia aj vedci.
Na strane vedcov, hovorí sa o tom, že kapacity sú predimenzované, ale na druhej strane atomizované. Je to aj, je to aj názor zamestnávateľov, ktorí jednoznačne vyhlasujú, že nie sú schopní zadávať aplikovaný výskum našim vedeckým inštitúciám alebo vysokým školám, lebo tie kapacity sú tak malé, že v reálnej dobe nie sú schopné vytvoriť relevantné výstupy. Znovu absentuje v programovom vyhlásení vlády. To, čo vedci sami o sebe povedali, je predstieranie vedeckej kvality. Predstieranie vedeckej kvality, to znamená, mnohé výskumy, výskumné práce, publikácie sú publikácie pre publikácie, preto, aby škola alebo výskumná organizácia dostala peniaze. S týmto sa takisto razantne nevysporiadavame v tomto programovom vyhlásení vlády.
A tretia vec, ktorú vedci povedali sami o sebe, že je to uplatňovanie rovnostárstva a nevytváranie zdravo konkurenčného a moti... motivujúceho prostredia. Opäť tlak na tieto veci, po ktorých sami vedci volajú, tu absentuje.
Dámy a páni, nebudem vás už ďalej zdržiavať vecami, ktoré sa týkajú školstva, vedy a výskumu, ale tieto tézy sú podľa mňa natoľko dôležité pre rozvoj spoločnosti, ktorá ma byť nielen montážnou dielňou, ale má to byť spoločnosť, ktorá bude orientovaná vysokou kvalitou a sofistikovanou prácou, že som to považoval za potrebné povedať a pripomenúť bez ohľadu na to, či je to alebo nie je v programovom vyhlásení vlády. Týmito tézami sa musíte v budúcnosti zaoberať.
Ďakujem.
